Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010064
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121010064.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného X. S., toho času vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí dňa 24. júna
2021 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanú proti uzneseniu Okresného

súdu Trenčín zo dňa 08. apríla 2021, sp.zn.6Pp/22/2021, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 08. apríla 2021, sp.zn.6Pp/22/2021 podľa § 66 ods. 1, ods.
2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že odsúdený X. S. (ďalej len „odsúdený“) sa
podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu

Veľký Krtíš, sp.zn.3T/82/2019 zo dňa 09.03.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn.5To/39/2020 zo dňa 26.05.2020. Súčasne podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil odsúdenému
skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov.
Uvedené uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín
(ďalej len „prokurátor") ihneď po jeho vyhlásení voči nemu na verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť.
Prokurátor v písomných dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že s uvedeným rozhodnutím Okresného

súdu Trenčín sa nestotožňuje. Dôvodom sťažnosti je najmä absencia materiálnej podmienky pre
podmienečné prepustenie. Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica
nad Váhom vyplýva, že odsúdený má k spáchanej trestnej činnosti len čiastočne kritický postoj a
resocializačná prognóza je uňho menej priaznivá z dôvodu stredného rizika recidívy. Odsúdený nebol
doposiaľ disciplinárne odmenený ani potrestaný. Z odpisu registra trestov na odsúdeného vyplýva, že
odsúdený bol doposiaľ raz súdne trestný a tento trest si aktuálne vykonáva. Prokurátor je toho názoru, že

okresný súd nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného pomenované v samotnom hodnotení
riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom. Prokurátor má za to, že pri
posudzovaní, či možno od odsúdeného v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, je okrem už
uvedených skutočností prihliadať aj na závažnosť spáchaného skutku, ktorého sa páchateľ dopustil.
Odsúdený bol doteraz právoplatne uznaný za vinného a potrestaný okrem iného za pokračovací zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spáchaný z osobitného motívu. S poukazom na závažnosť

spáchaného skutku v spojení len s čiastočne kritickým postojom k spáchanej trestnej činnosti a menej
priaznivou resocializačnou prognózou, má prokurátor za to, že u odsúdeného nie je možné dôvodne
predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život a preto pre jeho podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady. Prokurátor z vyššie uvedených
dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a aby návrh odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

K sťažnosti prokurátora sa odsúdený písomne bližšie nevyjadril.Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti prokurátora, ktorá mu spolu so
spisom bola predložená dňa 28. mája 2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. júna 2021
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie

predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia,
nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe v tomto
štádiu predmetného konania opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku

prokurátor v dôvodoch jeho sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní
okresného súdu.
Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade s
ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť
sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu
na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí využil zákonné právo nevypovedať

a na záver uviedol, že ak by dostal šancu, nepáchal by žiadny ďalší trestný čin.
V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného

krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, zakotvil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu

nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri
jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého

odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti
považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje

do popredia výchovná zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia
slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu.
Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou prokurátora, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď
o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Krajský súd

považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého
týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa
ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z
výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že
uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a

to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím
správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že
v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený
trest vykonáva.
Podľa názoru krajského súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k

záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej
časti trestov.
Pokiaľ ide o splnenie ďalších dvoch materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu.
Pokiaľ ide o druhú (materiálnu) podmienku krajský súd len zdôrazňuje, že z obsahu hodnotenia ústavu

na odsúdeného vyplýva, že výkon trestu odňatia slobody pôsobil a pôsobí na odsúdeného pozitívne.
K tretej (materiálnej) podmienke, že sa môže od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy, krajský súd uvádza, že okresný
súd aj túto vyhodnotil správne, hoci v prípade odsúdeného riziko sociálneho zlyhania bolo ústavom navýkon trestu odňatia slobody vyhodnotené ako stredné, no je potrebné konštatovať, že toto vyhodnotené
riziko nebolo opodstatnené, nakoľko adaptáciu na podmienky výkonu trestu zvládol bez problémov,
správanie a vystupovanie je slušné a bezproblémové, ako aj plnenie interných predpisov a príkazov je

možne hodnotiť ako pozitívne a bez negatívnych prejavov. Hoci z dôvodu nedostatku vhodnej práce mu
nebola žiadna pridelená, vytvoril si pracovné návyky, keď sa zapájal do čistiacich a upratovacích prác.
Resocializačná prognóza sa tak javí preto v tomto smere ako priaznivá. Napokon odsúdený zaujíma
k spáchanej trestnej činnosti kritický postoj, hoci podľa hodnotenia ústavu bol tento vyhodnotený ako
čiastočne kritický. Účelom vykonávacieho konania nie je získanie priznania odsúdeného, respektíve

ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. neustanovuje ako podmienku pre podmienečné prepustenie aj priznanie
sa odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti v podmienkach výkonu trestu. Rovnako sa krajský súd plne
stotožnil so závermi okresného súdu ako súdu prvého stupňa pri hodnotení ostatných indikovaných rizík
sociálneho zlyhania odsúdeného.

Z hľadiska posúdenia, či odsúdený v danom prípade plnením svojich povinností a svojim správaním

preukázal polepšenie, krajský súd v súlade s názorom okresného súdu konštatuje, že z obsahu
spisového materiálu nezistil skutočnosti, brániace vyvodiť odôvodnený záver o riadnom plnení
povinností a o riadnom správaní sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom na
uvedené a na to, že odsúdený trest vykonáva v režime minimálneho stupňa stráženia, v zmysle § 34 ods.
1 Tr. zák. podľa názoru krajského súdu niet dôvodu k vyvodeniu záveru, že toto konanie odsúdeného je

len prejavom prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, a nie prejavom skutočného
polepšenia. V súvislosti s možným očakávaním vedenia riadneho života, krajský súd poukazuje na to,
že z hodnotenia odsúdeného nevyplývajú žiadne iné poznatky o problémovom správaní sa odsúdeného
počas výkonu trestu odňatia slobody. Práve naopak v súčasnosti jeho správanie a vystupovanie ako
aj plnenie interných predpisov a príkazov je možné hodnotiť ako pozitívne a bez negatívnych prejavov.

S poukazom na vyššie uvedené ani podľa názoru krajského súdu z obsahu spisu nevyplývajú žiadne
také skutočnosti, ktoré by boli kontradiktórne s rozumným záverom v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. o
možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Je potrebné taktiež uviesť, že
okresný súd správne prihliadol na skutočnosť, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody po
prvýkrát, pričom vystupuje u neho do popredia výchovná zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je

opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu.
Krajský súd súčasne dospel k záveru, že okresný súd taktiež správne určil odsúdenému skúšobnú dobu
vo výmere 12 mesiacov.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná,

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.