Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoE/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318202564
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318202564.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov
senátu JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej v exekučnej veci oprávnenej: BYSPRAV spol. s r.o.,
so sídlom Nová Doba 924/13, Galanta, IČO: 36 226 599, proti povinnému: O. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. E. XXX/X, N., o vymoženie 97,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta č. k. 0Er/1561/2001-31 zo dňa 11. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie povinného proti výrokom I. a II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
odmieta.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. zrušuje a vec vracia v tejto
časti súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol námietky povinného proti exekúcii
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom pod sp. zn. EX 20034/2001, výrokom II.
zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie a III. zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie. Vyšiel zo zistenia, že námietky proti exekúcii neboli podané v zákonnej štrnásťdňovej lehote
ust. v § 50 ods. 1 Ex. por. a námietky proti trovám exekúcie neboli podané v zákonnej trojdňovej lehote
ust. v § 201 ods. 2 Ex. por. (v znení účinnom v čase začatia exekúcie), od doručenia upovedomenia

o začatí exekúcie, preto ich ako oneskorene podané zamietol. Zamietnutie návrhu povinného na
zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že súdny exekútor vykonáva exekúciu na základe exekučného
titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 1 Rob 97/2000 zo dňa 24. mája
2000, ktorý v dôsledku toho, že povinný proti nemu nepodal odpor, nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť. Platobný rozkaz sa tak stal spôsobilým exekučným titulom. Nakoľko si povinný svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z exekučnému titulu riadne nesplnil, oprávnený využil svoje právo a podal

návrh na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci povinný nepreukázal, že by si svoju povinnosť
vyplývajúcumuzexekučnéhotitulusplnilvcelomrozsahu,resp.aspoňčiastočne,aanineuviedolžiaden
relevantný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 a 2 Ex. por., preto súd prvej inštancie
návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal odvolanie povinný s návrhom na jeho zrušenie.

Uviedol, že napadnutým uznesením bolo zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov, súd
mu odňal právo na spravodlivý proces. Žiadal exekúciu zastaviť podľa § 57 písm. a), b), f), g), l) Ex. por.,
pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku, sú tu
okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Istinu v plnej výške uhradil ešte v roku 2000, pohľadávka neexistuje, oprávnenému ani exekútorovi nič
nedlží. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným. Exekúcia je vedená

nezákonne. Predpokladom pre úspešné a zákonné vedenie exekúcie je existencia riadneho exekučného
titulu, ktorý je formálne a materiálne vykonateľný. Súd je povinný skúmať dôvody exekúcie, aj samotnýexekučný titul, či sú tieto podmienky splnené, či je exekučný titul v súlade so zákonom. Súd vydal
poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti exekučného titulu, ktorý je v rozpore s
úniovým právom, judikatúrou Európskeho súdu a právom Slovenskej republiky. Platobný rozkaz mu

nebolnikdydoručenýauoprávnenéhonemážiadnydlh.Povznikuexekučnéhotitulunastaliskutočnosti,
ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Spor pochádza zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje
neprijateľné podmienky. Namieta porušenie čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv. V rozhodovaní súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

pretože zmluva nie je platným právnym úkonom pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, podáva námietku
premlčania, zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, ide o obchádzanie zákona
a rozpor z dobrými mravmi. Oprávnený sa vôbec nevyjadril a ani nepoprel, že povinný nie je dlžný.
Exekútor ho nikdy nekontaktoval, neposlal mu žiadne upovedomenie o začatí exekúcie, kontaktoval ho
až teraz, keď od januára 2020 by mali byť zastavené všetky exekúcie staršie ako 5 rokov. Upovedomenie
o začatí exekúcie neexistuje, nie je preukázaná skutočná výška výdavkov a z čoho trovy exekúcie

pozostávajú. Súd je povinný ex offo exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por., povinný žiada
exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju.

3. Súdny exekútor sa vyjadril k odvolaniu povinného a navrhol odvolanie povinného zamietnuť. Uviedol,
že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému riadne doručené dňa 16.01.2002. Táto skutočnosť

bola súdu riadne zdeklarovaná, pričom povinnému boli riadne doručené aj dokumenty súvisiace s
ďalšou činnosťou exekútora. Povinný mal vedomosť o exekučnom konaní, avšak exekútorský úrad
nekontaktoval, nepožiadal o splátkový kalendár, ani iným spôsobom neriešil situáciu až do momentu
vydania Upovedomenia o ďalších trovách exekúcie a Upovedomenia o spôsobe exekúcie zo dňa
04.04.2019. K preklúzii vymáhaného nároku nedošlo. Originál exekučného spisu sa nachádza v spisovni

exekútorského úradu.

4. Oprávnená sa k odvolaniu povinného nevyjadrila.

5. Povinný v replike k vyjadreniu súdneho exekútora zotrval na podanom odvolaní a skutočnostiach v

ňom uvedených. Uviedol, že odo dňa, keď súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy vydal exekučný príkaz
približne v roku 2005, ktorý zaslal aj jeho bývalému zamestnávateľovi a banke, o ďalšom postupe nebol
upovedomený. Namietol, že uplynula desaťročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného príkazu
vydanéhoIng.Bc.KarolomNagyom,exekučnýpríkazvydanýexekútoromJUDr.JozefomKapronczaiom
dňa 04.04.2019 nemožno brať do úvahy.

6. Keďže exekúcia v prerokúvanej veci sa začala pred 31. marcom 2017, podľa § 243h ods. 1 Ex. por.
sa na ňu použijú ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31. marca 2017.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p.acontrario)adospelkzáveru,žeodvolaniepovinnéhoprotivýrokuI.aII.napadnutéhouznesenia
je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c) C. s. p. a vo vzťahu k výroku III. je odvolanie povinného
dôvodné.

8. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p., ktorý sa použije aj v exekučnom konaní (§ 9a ods. 1 Ex. por.), proti
uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 386 písm. c) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 50 ods. 4 E. p. proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

9. V exekučnom konaní platí zásada neprípustnosti odvolaní a potreby výslovného vymedzenia
opaku (teda prípustnosti odvolania). Uvedené je dané i logikou úpravy, ktorej primárnym účelom je
zabezpečenie núteného splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom. Odvolanie proti rozhodnutiu,
ktorým boli zamietnuté námietky proti exekúcii, nie je prípustné, nakoľko v zmysle cit. ust. § 50 ods.

4 Ex. por. účinného do 31.03.2017 je odvolanie prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam
vyhovelo. Pri riadení sa týmito úvahami preto rozhodnutie v časti zamietnutia námietok proti exekúcii
výkladom á contrario nemalo charakter rozhodnutia v exekučnom konaní napadnuteľného odvolaním a
podanie odvolania napriek jeho neprípustnosti mohlo viesť len k odmietnutiu odvolania povinného protivýroku I. napadnutého uzneseniu súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. c) C. s. p.. Obdobný záver
možno učiniť aj vo vzťahu k výroku, ktorým súd zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie.
Exekučný poriadok v ust. § 201 ods. 2 nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti tomuto výroku, preto

bolo potrebné odvolanie aj vo vzťahu k výroku II. odmietnuť podľa § 386 písm. c) C. s. p.

10. Pokiaľ ide o výrok III, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie,
odvolací súd uvádza:

11. V prerokúvanej veci súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vymožením sumy 97,49 eur a
trov exekúcie na podklade platobného rozkazu sp. zn. 1Rob97/00 zo dňa 24.05.2000. Súdny exekútor
dňa 02.12.2001 vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Proti tejto exekúcii podal povinný 24.04.2019
u súdneho exekútora podanie označené ako „Námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, Žaloba,
Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) f) g) l) a podľa § 57 ods. 1 písm. b)
zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok“. Ako dôvod námietok proti exekúcii v zmysle § 50 ods. 1

Exekučného poriadku povinný uplatnil, že po vydaní exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody neprípustnosti exekúcie.
Tieto dôvody zároveň uviedol aj ako dôvody, pre ktoré podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 Ex. por. Toto podanie povinného súd prvej inštancie podľa jeho obsahu posúdil ako námietky
proti exekúcii podľa § 50 Ex. por., návrh na jej zastavenie podľa § 57 Ex. por., ako aj námietky proti

trovám exekúcie podľa § 201 ods. 2 Ex. por. Následne vydal odvolaním napadnuté uznesenie č. k.
0Er/1561/2001-31, ktorým výrokom I zamietol námietky povinného proti exekúcii, pretože neboli podané
v zákonnej štrnásťdňovej lehote ust. v § 50 ods. 1 Ex. por., výrokom II zamietol námietky proti trovám
exekúcie, pretože neboli podané v zákonnej trojdňovej lehote ust. v § 201 ods. 2 Ex. por. (v znení
účinnom v čase začatia exekúcie) a výrokom III zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie,

pretože povinný neuviedol žiaden relevantný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 a
2 Ex. por., ani nepreukázal, že by si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu splnil v celom
rozsahu, resp. aspoň čiastočne.

12. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p., ktorý sa použije aj v exekučnom konaní (§ 9a ods. 1 Ex. por.), má

súd v odôvodnení rozsudku uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.
Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za dokázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako
ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Súd dbá aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené

primerane platí aj na uznesenie (§ 234 ods. 2 C. s. p.). Náležitosti odôvodnenia podľa citovaného
ustanovenia sú zárukou toho, aby bolo rešpektované právo strán na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasti práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (porov. ustálenú
judikatúru Ústavného súdu SR).

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Podľa § 391 ods. 1 C. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť
vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

15. Odňatie možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorý znemožnil sporovej strane
(účastníkovi konania) realizáciu tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva. O takúto vadu konania

ide len vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného
zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi). Vada konania vymedzená v
citovanom ustanovení C. s. p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR (nález z 12.5.2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a
tiež Najvyššieho súdu SR (rozsudok z 27.4.2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia, presne tak, ako je tomu i v tomto prípade.16. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie
jeho možnosti konať pred súdom, práve preto, lebo mu neumožňuje v prípade, ak s dôvodmi rozhodnutia

nie je spokojný, efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu opravným
prostriedkom, t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods. 1 C. s. p., lebo ak rozhodnutie
neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania
objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a
teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v

odvolacom konaní úspešný.

17. Takouto vadou trpelo aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Vychádzajúc z odôvodnenia
tohto uznesenia možno konštatovať, že súd sa v rámci odôvodnenia obmedzil len na konštatovanie
skutočnosti, že platobný rozkaz sp. zn. 1Rob97/00 v dôsledku toho, že povinný proti nemu nepodal
odpor, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a stal sa tak v zmysle ustanovení Exekučného

poriadku spôsobilým exekučným titulom, a preto je možné na jeho základe viesť exekúciu. Zamietnutie
návrhu odôvodnil v podstate len tým, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadny
relevantný dôvod, ani nepreukázal existenciu žiadnej zo skutočností, pre ktoré je v zmysle § 57 Ex. por.
dôvodné exekúciu zastaviť, resp. nepreukázal, že by si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného
titulu.Znapadnutéhouzneseniavšaknemožnovôbecvyvodiťakýmiúvahamisasúdprvejinštancieriadil

pri zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, ani ako sa vysporiadal s tvrdeniami povinného uvedenými
v návrhu na zastavenie exekúcie. Týmto svojím postupom súd prvej inštancie znemožnil povinnému,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Tento nedostatok nie je možné naprávať v odvolacom konaní, pretože by sa tým odvolací súd
stal v podstate prvou skutkovou inštanciou. Vzhľadom na to odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b)

C. s. p. napadnuté uznesenie vo výroku III zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§
391 ods. 1 C. s. p.).

18. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť či je dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 Ex. por. daný alebo nie. Svoje závery potom v novom rozhodnutí odôvodní

spôsobom súladným s § 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 C. s. p. Zároveň súd bude skúmať,
či v prejednávanej veci nie je primárne daný dôvod na zastavenie exekúcie ex offo v zmysle zákona č.
233/2019Z.z.oukončeníniektorýchexekučnýchkonaní(ďalejlen„ZoUNEK“)posúdenímtzv.rozhodnej
doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK prihliadnuc pritom na absolútne výnimky taxatívne vymenované
v § 2 ods. 2 ZoUNEK.

19. Nad rámec odôvodnenia odvolací súd dodáva, že súdny exekútor dňa 02.12.2001 vydal
upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom určil predbežné trovy exekúcie vo výške 23,24 eur (700,-
Sk). Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené 16.01.2002. Trovy vzniknuté po vydaní
upovedomenia o začatí exekúcie (§ 201 ods. 1 Ex. por. a contrario) sú ďalšími trovami exekúcie v

zmysle § 202 ods. 1 Ex. por., pri ktorých vymáhaní treba postupovať podľa cit. § 202 ods. 1 Ex. por.
Súdny exekútor vydal upovedomenie o ďalších trovách exekúcie dňa 04.04.2019 a toto upovedomenie
bolo povinnému doručené 11.04.2019. Následne ako reakciu na doručenie upovedomenia, povinný dňa
24.04.2019 vzniesol u exekútora okrem iného námietky proti trovám exekúcie. Z uvedeného možno
logicky usudzovať, že podané námietky bolo potrebné posúdiť podľa ich obsahu ako námietky proti

ďalším trovám exekúcie podľa § 202 ods. 2 Ex. por. (a nie podľa § 201 ods. 2 Ex. por.). Odvolací súd tak
v tejto súvislosti poukazuje na to, že súdom prvej inštancie o námietkach proti ďalším trovám exekúcie
nebolo rozhodnuté.

20. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.