Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/216/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115212051
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3115212051.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu N. O., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, R., štátneho občana SR, zastúpeného Lichner Legal, s. r. o., so
sídlom Legionárska 7451/4, Trenčín, IČO 47246804 proti žalovaným 1) T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX/XX, H., štátnej občianke SR, 2) M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, H., štátnemu
občanovi SR, obom zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s. r. o., so sídlom
Legionárska 6434/2, Trenčín, o zaplatenie 11.270 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaným 1), 2) sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných 1), 2), aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili
sumu 11.270 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 11.270 eur od 04.05.2015
do zaplatenia. Súčasne žiadal aj náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.06.2012 v
čase o 10.40 hod. na križovatke cesty II/XX a ul. N. v H. došlo k dopravnej nehode tak, že syn žalovaných
1), X), mal. B. D., jazdil na bicykli bez ich dohľadu a bez riadne
-2- 18C/216/2015

upevnenej prilby po chodníku vpravo po ul. Z. námestie cesta II/XXX v H. v smere na R., pričom si
ho nevšimol, keď jazdil po hlavnej ceste v smere od R. a došlo medzi nimi k zrážke, v dôsledku čoho
obaja spadli na vozovku. Dopravnou nehodou došlo k zraneniu oboch účastníkov, pričom obaja boli
prevezení do FN R. na ošetrenie. Z.. B. D. pri tom utrpel otras mozgu, odreniny, tržnú ranu, opuch na
záhlaví, čele a tvári s dobou liečenia od 29.06.2012 do 12.07.2012. Poznamenal. že on pri nehode utrpel
zlomeninu očnice a sánky vľavo riešenú operačne, pohmoždenie oka a tváre vľavo s dobou obmedzenia
na bežnom spôsobe života od 29.06.2012 do 15.07.2012, ktoré spočívalo v obmedzení príjmu jedla

a tekutín pre neschopnosť otvárať ústa po operácii. V súvislosti s touto dopravnou nehodou mu bola
následne diagnostikovaná aj porucha binokulárneho videnia, v dôsledku ktorej má trvalé následky na
zdraví. Zdôraznil, že mal. B. D. jazdil na bicykli bez dohľadu žalovaných 1), 2) ako zákonných zástupcov,
hoci takáto povinnosť dohľadu im vyplýva z ustanovenia § 55 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke. Zodpovednosť žalovaných 1), 2) za jemu spôsobenú škodu vyplýva z ustanovenia § 422
Občianskeho zákonníka, keďže mal. B. D. vo veku 8 rokov nebol schopný posúdiť situáciu v cestnej
premávke, a teda ani posúdiť následky svojho konania. Žalobca ďalej uviedol, že mu voči žalovaným 1),

2) vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za poškodenie na zdraví spôsobené
dopravnou nehodou zapríčinenou synom žalovaných 1), 2). Pri určení rozsahu sťaženia spoločenského
uplatnenia vychádza z lekárskeho posudku Z.. Z. E. S.. Zo dňa 29.09.2014, ktorý vychádza z položky
č. 271 prílohy č. 1 zákona - traumatická porucha okohybných nervov alebo okohybných svalov aporuchou binokulárneho videnia ohodnotená 350 bodmi. Posudzujúci lekár bodové hodnotenie zvýšil
na dvojnásobok, nakoľko diplopia mu sťažuje bežný aj pracovný život, čo predstavuje celkom 700
bodov. Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013

za jeden bod je 16,10 eur. Potom suma za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje výšku
11.270 eur. Dodal, že výzvou zo dňa 12.01.2015 vyzval žalovaných 1), 2) na uzatvorenie dohody o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná 1) na výzvu reagovala s tvrdením, že pre
možnosťpožadovanejnáhradyneexistujúzákonnédôvodystým,ženevylučujemožnosťnamimosúdne
vysporiadanie celej veci. Spolu so žalovaným 2) navrhli ho odškodniť jednorazovým plnením vo výške

2.000 eur. Túto ponuku však neakceptoval s poukazom na lekársky posudok. Keďže k uzavretiu dohody
o náhrade spoločenského uplatnenia nedošlo, dostali sa žalovaní 1), 2) do omeškania, v dôsledku čoho
si uplatňuje nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa nasledujúceho po uplynutí 3-
mesačnej lehoty na uzavretie dohody, ktorá začala plynúť dňa 03.02.2015. žalobca zdôraznil, že jeho
zdravotný stav ho nijak neobmedzuje a ani neobmedzoval pri jazde na bicykli, ale len pri chôdzi a
pre jazdu na bicykli nepotrebuje sprievodcu. Na bicykli chodieva pravidelne, a to aj na dlhšie trasy.

Nesúhlasil s názorom žalovaných 1), 2), že mal mať spoluzodpovednosť na predmetnej nehode. Závery
znaleckého posudku, na ktorý sa žalovaní 1), 2) odvolávajú, sú len hypotetické, nakoľko nebolo možné
ustáliť jeho rýchlosť bezprostredne pred nehodou. Zotrval na svojom vyjadrení o podaní vysvetlenia zo
dňa 29.02.2012, že mal. B. D. mu jeho jazdou na bicykli vytvoril náhlu prekážku v jazde, na čo už nestihol
reagovať pre jeho značnú rýchlosť. Začal prudko brzdiť, no nehode už nedokázal zabrániť. Rovnako

zdôraznil, že bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšené o 100 % považuje za
správne, nakoľko diplopia mu
-3- 18C/216/2015

sťažuje bežný aj pracovný život. Má za to, že žalovaní 1), 2) dohľad nad maloletým zanedbali, nakoľko

mu umožnili, aby vo veku 8 rokov jazdil na bicykli bez ich dozoru na ceste II triedy. Bicykel riadne nebol
žiadnym spôsobom zabezpečený a babka, ktorá
mala mať na starosti mal. B., zjavne nemala prehľad o jeho pohybe. Bolo povinnosťou žalovaných 1),
2) zabezpečiť dozor inou osobou v čase ich neprítomnosti. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 25Cdo/214/2002.

2. Žalovaní 1), 2) s podanou žalobou nesúhlasili a túto žiadali v celom rozsahu zamietnuť. Obaja zhodne
uviedli,ženesúhlasiasopisomdopravnejnehodytak,akokuprezentuježalobcaaanistvrdením,žením
prezentovanýskutkovýstavbymalbyťpreukázanývyšetrovanímvedenýmnaORPZvTQ.pX.Uvedená
dopravnánehodabolatotižvprípravnomkonanívyšetrovateľomvyriešenálentak,ževovecipodozrenia

zo spáchania prečinu podľa § 158 Trestného zákona bola táto vec uznesením vyšetrovateľa ČVS: X..
zo dňa 18.09.2012 podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odložená. Z tohto dôvodu nebola v
prípravnomkonanívecnáležiteposudzovaná,atonajmäzhľadiskavýlučnejzodpovednostimal.B.D.za
vznik dopravnej nehody alebo spoluzodpovednosti aj poškodeného na spomenutej dopravnej nehode.
Disponujú pritom rozsiahlym znaleckým posudkom č. 21/2013 znalca P.. B. S., z ktorého vyplýva, že k

dopravnej nehode malo dôjsť tak, že mal. B. D. pri jazde naprieč cesty od jej ľavého okraja narazil svojim
bicyklom do bicykla žalobcu, keď stret bicyklov nastal na krajnici pravého jazdného pruhu žalobcu ako
poškodeného. Je potrebné posúdiť, či mal. B. D. vytvoril žalobcovi takú prekážku, ktorá by vylučovala zo
strany žalobcu možnosť tejto nehode či už brzdením alebo obídem zabrániť. K osobe žalobcu uviedli,
že podľa posudku W. v R. č. XXXXX/XXXX-OPČ/BJ-XX zo dňa 04.01.2007 je táto osoba osobou s

ťažkýmzdravotnýmpostihnutímspotrebousprievodcu,pričommáajzníženúpohybovúschopnosť.Táto
osoba bývajúce v TQ.e v deň spomenutej dopravnej nehody musela pred nehodou prekonať bicyklom
minimálne trasu z R. do H., pričom pri tejto trase je vysoká pravdepodobnosť, že pri strete bicyklov v
samom centre H. sa vyžadovala v tomto úseku od žalobcu nižšia ako obvyklá rýchlosť. To nie len v
dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu, únavy s predchádzajúcej jazdy na bicykli, ale aj z

toho dôvodu, že nehoda sa stala cca 15 m za prechodom pre chodcov a na úseku, na ktorom sa v H.
v čase nehody vždy pohybuje väčšie množstvo ľudí. Preto majú vážne pochybnosti, či žalobca venoval
dostatočnú pozornosť ceste pred sebou, nakoľko pri vzdialenosti cca 7,6 m, ktorú mal. B. musel do
miesta zrážky prekonať, bol na včasnú reakciu žalobcu v zmysle vybočenia alebo pribrzdenia vytvorený
dostatočný časový priestor. Poukázali na povinnosti účastníka cestnej premávky v tom zmysle, že vodič

(aj cyklista) je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla
a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno
predvídať tak, aby bol schopný vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad, zastaviť. Majú za to, že pri
oneskorenej reakcii žalobcu na vytvorenú viditeľnú prekážku na ceste došlo k dopravnej nehode nielennesprávnou technikou jazdy mal. B., ale aj nesprávnou technikou jazdy žalobcu. O oprávnenosti tohto
záveru svedčí aj záver vyššie uvedeného znaleckého posudku, keď znalec v tomto posudku za daných
okolností spoluzodpovednosť žalobcu na

-4- 18C/216/2015

dopravnej nehode jednoznačne konštatuje. Toto následne znamená, že aj pri prípadnom neunesení
dôkazného bremena, že nad synom náležitý dohľad nezanedbali, by sa uplatnený nárok žalobcu na
odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia musel podľa miery zavinenia žalobcu redukovať.

Žalovaní 1), 2) neuznali znalecký posudok zo dňa 29.09.2014, nakoľko tento je nezrozumiteľný a v
ňom uvedené zvýšenie náhrady o 100 % je absolútne neurčité a ničím neodôvodnené. Zdôraznili, že
žalobcabolajpredúrazomosobousťažkýmzdravotnýmpoškodením,pričompodľazáznamudopravnej
nehody zo dňa 29.06.2012 mal utrpieť len ľahkú ujmu na zdraví s dobou liečenia od 29.06.2012 do
15.07.2012. Žalovaní 1), 2) ďalej uviedli, že žijú v spoločnej domácnosti s mal. B. a s dcérou H.. V čase
vzniku dopravnej nehody dňa 29.06.2012 mal mal. B. 8 rokov, pričom navštevoval X. ročník základnej

školy. Rovnakú základnú školu navštevovala aj ich dcéra H., ktorá mala 14 rokov a navštevovala 7.
ročník uvedenej školy. V rozhodnom čase spoločne s nimi bývala v dome aj matka žalovanej 1), keď
táto sa v čase neprítomnosti rodičov starala u detí o to, aby tieto do školy boli náležite pripravené a
zaopatrené. Deti po odchode z domu chodili vždy do školy spoločne po chodníku pre peších, pričom
cez cestu prechádzali vždy len na Mierovom námestí v H.. Z.. B. teda chodil do školy vždy so sestrou,

pričom obdobne chodieval syn so sestrou zo školy aj poobedie. Pred vznikom uvedenej nehody sa nikdy
nestalo, že by syn išiel do školy sám a na bicykli. Doprovod rodičov syna do spomenutej školy nebol
v tomto období nikdy nutný s ohľadom na vek, povahu, rozumovú vyspelosť syna a s ohľadom aj na
to, že do spomenutej školy a zo školy chodil so 14 ročnou sestrou. Dôvodom neprítomnosti rodičov
v čase odchodu detí do školy a ich príchodu zo školy bolo to, že žalovaná 1) pracovala v R.. Do

zamestnania dochádzala každý deň autom. V rozhodnom čase bol v R. zamestnaný aj žalovaný 2),
ktorý bol v čase vzniku dopravnej nehody ako profesionálny vojak odvelený na dobu od 06.06.2012 do
20.12.2012 na misiu do B.. V rozhodnom čase bola teda situácia v ich domácnosti taká, že po odvelení
žalovaného 2) do B. sa žalovaná 1) náležite starala o výchovu detí, a to aj za aktívnej pomoci jej matky.
Dňa 29.06.2012 bol výnimočný deň, keď deti v škole dostávali vysvedčenie. Podľa informácií od detí

v ten deň škola naplánovala vyučovací proces tak, že deti pred vydaním vysvedčenia mali absolvovať
omšu v kostole, pričom po tejto omši im malo byť vydané v presne neuvedenom čase vysvedčenie. Pri
takto určenom vyučovacom procese deti išli do školy s tým, že po vydaní vysvedčenia sa tieto spolu
naobedujú v školskej jedálni a po obede pôjdu spolu domov. Dcéra tento postup v škole absolvovala v
predpokladanom čase, keď po omši a vydaní vysvedčenia sa táto v škole naobedovala a následne sa

dostavila zo školy domov. U B.a v tento deň stalo, že jeho trieda išla na spomínanú omšu skôr, skôr
im v triede bolo vydané vysvedčenie, a z toho dôvodu sa tento po vydaní vysvedčenia pred obedom
presunul domov. Po presune domov plánoval ísť na obed do školskej jedálne, keď si tento bez ich
vedomia zvolil spôsob presunu bicyklom. O tom, že by mal ísť v daný deň mal. B. pre vysvedčenie
bicyklom žalovaná 1) nevedela a syn ju o tom ani neinformoval. On sám totiž pri odchode ráno do školy

použitie bicykla v ten deň ani neplánoval. Žalovaná 1) má preto za to, že náležitý dohľad nad maloletým
nezanedbala. Taktiež nemohlo dôjsť k zanedbaniu náležitého dohľadu zo strany žalovaného 2), nakoľko
tento bol v čase nehody pracovne vyslaný na misiu do B.. Zdôraznili, že za náležitý dohľad nemožno
považovať nepretržité sledovanie maloletého zo strany príslušných osôb. Za náležitý dohľad je potom
nutné považovať taký dohľad, ktorý je primeraný

-5- 18C/216/2015

okolnostiam každého jednotlivého prípadu, teda dohľad, ktorý je primeraný najmä veku, zdravotnému
stavu, vlastnostiam a chovaniu maloletého, voči ktorému má príslušná osoba povinnosť náležitý dohľad
nezanedbať. Žalovaná 1) v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 24.04.2017 uviedla, že mal. B.

nikdy sám nechodil na bicykli a ani si nikdy bez môjho vedomia bicykel nezobral. Ak sa išiel bicyklovať,
išiel výlučne s ňou alebo so svojím otcom. Ani mu nedovolila, aby sa išiel bicyklovať napr. s kamarátmi.
Nevie, z akého dôvodu išiel B. v deň dopravnej nehody hneď po vysvedčení domov a nezostal na obed
v škole. Keď spoločne jazdili na bicykli a bolo potrebné prejsť cez cestu, vždy mu vysvetlila, že sa má
pozrieť cez cestu a presvedčiť sa, či naozaj môže prejsť. Aj v deň škodovej udalosti jej tvrdil, že zosadol

z bicykla, pozrel sa, či nejde auto, keď prešli dve autá, mal za to, že vozovka je prázdna a vybral sa
cez ňu prejsť. Ani jej matka v daný deň nevedela, že B.m išiel naspäť do školy bicyklom. Zdôraznila, že
B. dobre vedel, že bicykel si sám bez ich dovolenia zobrať nesmie. Nevedela, prečo to v daný deň tak
urobil. Prízvukovala mu vždy, že musí mať prilbu a pri jazde na bicykli s nimi prilbu vždy mal. Nevedela,prečo si ju v daný deň nezobral. B. obyčajne poslúchal, aj v triede s ním neboli žiadne problémy, nebol
to nijaký výtržník. Žalovaný 2) vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 24.04.2017 doplnil, že B. v čase
nehody už asi 3 roky jazdil na bicykli. Vždy mu vysvetľoval aj značky, ktoré boli pri ceste umiestnené.

Takisto, keď išli napr. k jeho rodičom do susednej dediny, vysvetľoval mu, že musí ísť vždy po pravej
strane vozovky, prípadne aj po chodníku, ale vždy musí dávať pozor, aby niekoho nezrazil. Zdôraznil,
že obe deti boli riadne poučené, že ak prídu zo školy, majú si urobiť úlohy a nič iné nerobiť do príchodu
rodičov. B. sám jazdil jedine na športovom ihrisku, ale aj to naňho dohliadali. Inak sám nikdy nejazdil.
Vždy jazdil buď s ním alebo s matkou, ale najčastejšie s nimi oboma. Nemal vedomosť, že by si B.

niekedy vzal bicykel sám. Ak dal B.ejaký príkaz, spýtal sa ho, že prečo nemôže a po vysvetlení si dal
riadne povedať. Obaja žalovaní zhodne uviedli, že počas dňa garáž nezamykali. Táto je v objekte domu,
ktorý je oplotený, a preto nepovažovali za potrebné garáž počas dňa zamykať. B. do garáže nechodil,
nemal dôvod tam chodiť. Ak tak, zobral si len kolobežku a vozil sa na nej po dvore. B. obyčajne chodil
do garáže spolu s otcom, keď bolo potrebné nejaké náradie. Nestalo sa, že by B. odišiel z domu bez
vedomia rodičov. B. nevyšiel ani z domu, nieto aby odišiel celkom preč. Obe deti to mali zakázané. Až

do príchodu rodičov nemohli opustiť dom.

3. Rozsudkom č. k. 18C/216/2015-174 zo dňa 30.10.2017 súd žalobu žalobcu zamietol. Na odvolanie
žalobcu odvolací súd uznesením č. k. 6Co/7/2018-201 zo dňa 26.11.2018 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keď podľa záveru odvolacieho súdu nebolo v konaní jednoznačne

preukázané, že žalovaní 1), 2) náležitý dohľad nezanedbali.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1), 2), svedkov H. D., mal. B. D. a Z. S.,
oboznámením záznamu dopravnej nehody zo dňa 29.06.2012, uznesenia OR PZ v R. U.: X.-XXX/Di-
TN-XXXX Bč zo dňa 18.09.2012, personálneho rozkazu zo dňa 10.05.2012 a v intenciách rozhodnutia

odvolacieho súdu doplnil dokazovanie o výsluch svedkov Z.. E. D. a Z.. E. T. a oboznámením vysvedčení
mal. B. z ročníkov 3 - 9 a zistil nasledovný skutkový stav:

-6- 18C/216/2015

5. Dňa 29.06.2012 došlo k dopravnej nehode tak, že mal. cyklista B. D., jazdil na bicykli bez riadne
upevnenej ochrannej prilby po chodníku vpravo po ul. Z. nI. II/XXX v H., a to v smere na R., kedy v mieste
dopravnej nehody jazdil na bicykli naprieč cestou II/XXX v smere na ul. N., pričom si nevšimol po hlavnej
ceste jazdiaceho cyklistu N. O., ktorý v tom čase jazdil na bicykli po ceste II/XXX v smere od R. na Z.
námestie v H., pričom jazdil po ceste označenej dopravným značením ako hlavná cesta. V jazdnom

pruhu cyklistu O. došlo ku zrážke prednej pravej časti bicykla mal. D. s prednou čelnou časťou bicykla
cyklistuO.,vdôsledkučohoobajaspadlinavozovku.Prinehodedošlokzraneniuobochúčastníkov,ktorí
boli z miesta nehody odvezení Q. do FN R. na ošetrenie. Zo zavinenia dopravnej nehody bol podozrivý
cyklista D.. Príčinou nehody bolo porušenie povinností účastníka cestnej premávky - nedisciplinované
a neohľaduplné správanie sa, porušenie osobitných ustanovení o cyklistoch - nesprávny spôsob jazdy

a jazda osoby mladšej ako 10 rokov na bicykli po ceste bez dohľadu spôsobilej osoby staršej ako 15
rokov. Vo všetkých prípadoch bol ako zodpovedný subjekt ustálený mal. AM. D..

6. Uznesením OR PZ v R. U.: X.-XXX/Di-TN-XXXX Bč zo dňa 18.09.2012 bola vec podozrenia z
prečinu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil mal. B. D. tým, že jazdil na bicykli bez riadne upevnenej

ochrannej prilby po chodníku vpravo po ul. Z. námestie cesta II/XXX v H., a to v smere na R., kedy v
mieste dopravnej nehody jazdil na bicykli naprieč cestou II/XXX v smere na ul. N., pričom si nevšimol
po hlavnej ceste jazdiaceho cyklistu N. O., ktorý v tom čase jazdil na bicykli po ceste II/XXX v smere
od R. na Z. námestie v H., pričom jazdil po ceste označenej dopravným značením ako hlavná cesta. V
jazdnom pruhu cyklistu O. došlo ku zrážke prednej pravej časti bicykla mal. D. s prednou čelnou časťou

bicykla cyklistu O., v dôsledku čoho obaja spadli na vozovku a obaja sa zranili, odložená, nakoľko išlo
o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná.

7. Na základe personálneho rozkazu S. bol žalovaný 2) odo dňa 06.06.2012 vyslaný na plnenie úloh
mimo územia SR vo vojenskej operácii P. v B..

8. Z výpovede svedkyne H. D. vyplynulo, že v deň škodovej udalosti ju aj mal. B. zobudila babka,
ako každé ráno a vystrojila ich do školy. Ona každé ráno, a teda aj v ten deň, išla s bratom ku škole,
kde sa priradili každý ku svojej triede a išli na koncoročnú omšu. Potom si mali v triedach vyzdvihnúťvysvedčenie. S bratom boli dohodnutí, že pôjdu spolu na obed, ale on tam nebol. Potom jej už len volal
nejaký pán, že sa stala dopravná nehoda a ona tam rýchlo šla a volala aj mame. Nikdy sa nestalo, že
by si mal. Adam zobral sám bez vedomia rodičov bicykel. Hrával sa pred domom na ulici, ale bicykel si

nikdy nezobral. Vždy jazdili len spolu s rodičmi. Na použitie bicykla sa vždy rodičov pýtala a buď išli s
ňou alebo ju nikde nepustili. Na použitie bicykla sa rodičov v čase ich neprítomnosti pýtala telefonicky,
ale aj tak ju nikde nepustili a musela zostať doma.

-7- 18C/216/2015

9. Z výpovede svedkyne Z. S. vyplynulo, že v daný deň B. vystrojila až do školy na omšu, zostala na
omši a potom si B. aj so sestrou išli do školy pre vysvedčenie. Ona išla domov. Keď si AM. vyzdvihol
vysvedčenie, prišiel jej ho ukázať a prečítal jej známky, pretože ona nevidí. Býva dole a oni bývajú hore.
Vedela, že má ísť B. ešte na obed, ale ani nevie, kedy odišiel. Neprišiel jej povedať, že už odchádza.

Potom sa len dozvedela z telefonátu, čo sa stalo, že B. zrazil cyklistu a že leží na zemi, pričom cyklista
stojí. V čase neprítomnosti rodičov dozerala na mal. B., býval s ňou aj dole. Býval však aj sám hore a
kým neprišli rodičia, nikam nešiel. Ona si robila dole svoje a B. hore svoje. Keď potrebovali ísť robiť niečo
na dvor, prišiel za ňou a išli spolu. Nikdy nevidela, že by mal. B. jazdil na bicykli bez dozoru rodičov.
K povahe mal. B. uviedla, že je veľmi slušný chlapec a aj v každej veci je veľmi poslušný. Na slovo

poslúchne svojich rodičov a aj keď ide von, na minútu presne je doma. O výchovných problémoch mal.
B. v škole nič nepočula. B. má len samé pochvaly. Svedkyňa ďalej uviedla, že bicykle sa nachádzajú v
garáži, ktorá sa na noc zamyká. Aj v deň škodovej udalosti bola garáž odomknutá, pretože syn chodí
ráno do kasární bicyklom, preto odomkne garáž, a potom už zostane garáž odomknutá. O tomto vedel
aj B.. Dom majú oplotený, ale bránu počas dňa nezamykajú. Zavretá je, ale nie je zamknutá.

10. Z výpovede svedka mal. B. D. vyplynulo, že mám rád športy. S rodičmi sa chodili aj bicyklovať. Teraz
už chodieva aj sám, ale keď bol mladší, chodieval len s rodičmi. Sám sa chodí bicyklovať asi od 7. triedy,
teraz je deviatak. Môže však jazdiť po okolí, nikde ďalej nesmie ísť. Keď bol mladší, mohol robiť všetko
len s dovolením rodičov. Každé ráno jeho a jeho sestru vyprevádzala babka do školy, vyprevadila ich po

kostol, potom mal vyučovanie, išiel na obed a čakával sestru. Zo školy sa vracali vždy spolu so sestrou.
Ak chcel niečo robiť, napr. ísť s kamarátmi von, toto obyčajne nemohol a musel vždy čakať na príchod
svojich rodičov. Aj sa snažil niekedy volať mame a prosiť ju, aby ho pustila von za kamarátmi, ale toto
mu nikdy nedovolila. Bicyklovať sa chodili vždy len s rodičmi napr. po cyklotrase do K. k dedovi. Vždy
mu rodičia hovorili, ako treba jazdiť, aj značky mu hovorili, ale vtedy o značky nejavil záujem, preto si ich

veľmi nepamätal. Nevedel vysvetliť, prečo si v daný deň zobral bez dovolenia rodičov bicykel, tešil sa
na prázdniny a asi chcel byť rýchlejšie po obede doma. Na obede vždy býva dlhý rad, a tak si myslel, že
čím skôr bude v škole, skôr sa naobeduje a bude mať prázdniny. Vždy, keď niekam išiel, napr. hrať sa
na ulicu a rodičia neboli doma, povedal babke, že ide na ulicu. Počas prázdnin, keď nechodil do školy
a rodičia boli v práci, väčšinou mali program so sestrou. Buď sa spolu hrali alebo on bol za počítačom

a sestra si robila niečo svoje. Nikdy však nikam nechodili a vždy čakali doma na rodičov. V škole im
udeľujú pochvaly, napr. na konci roka za športové aktivity. Nevedel, či sa udeľujú aj pokarhania, lebo on
žiadne za celý čas nedostal. Skôr dostáva pochvaly, ako aj teraz nedávno za športovú aktivitu. Svedok
ďalej uviedol, že brána pri dome býva zatvorená, zamyká sa, len keď nikto nie je doma. V deň škodovej
udalosti, prišiel s vysvedčením domov. Išiel ho ukázať babke a prečítal jej známky. Potom išiel hore a

odložil si vysvedčenie a niečo, čo dostal za pochvalu a odišiel. Myslí, že v ten deň babke ani nehovoril,
že odchádza, možno počula buchnúť dvere, ale inak nevie, či vedela, že odchádza. Zobral si bicykel z
garáže. Táto sa zamyká len na noc, ale ujo, keď ide do kasární, garáž primkne, kľúč zostane v zámku.
Bicykle zámkom zamknuté v garáži neboli. Potom, ako si zobral bicykel, pokračoval po ich ulici smerom
ku

-8- 18C/216/2015

škole. Keď prišiel na hlavnú cestu, zosadol z bicykla a pozrel sa cez cestu dva krát doprava a dva krát
doľava tak, ako ho to vždy učili rodičia. Vyšiel na námestie, tam opätovne prechádzal cez hlavnú cestu,
tiež sa pozrel, pustil dve autá a následne sa zrazil s iným bicyklom.

11. Z výpovede svedkyne Z.. E. D. vyplynulo, že bola triednou učiteľkou mal. B. od 1. ročníka po 4.
ročník. Chlapec bol vždy riadne pripravený, nekonfliktný, v kolektíve obľúbený. Poznámky nedostával.
Občas sa stalo, že si zabudol domácu úlohu, ale nebolo to nič nad rámec neobvyklého správania. Zostrany rodičov bol vždy riadne pripravený na vyučovací proces. Povedala by, že to bol normálny, zdravý
chlapec. Rešpektoval ju, nepamätá si, že by neuposlúchol. Občas zazrela, že B. priviedla babka a zo
školy ho občas zobrala staršia sestra. Ale či to takto bolo pravidelne, sa vyjadriť nevedela. Nevšimla si,

že by B. chodieval do školy na bicykli. Myslí si však, že skôr na bicykli do školy nechodil, nestretla ho pred
školou na bicykli. Nezaregistrovala známky agresivity, príp. iného nevhodného správania zo strany B.,
ani sťažnosti na jeho správanie. Žiadne sťažnosti na Adama neboli. Aj v škole bol obľúbený, na telesnej
mal rád kolektívne hry a nikdy u neho nebadala známky agresivity. Aj zo strany rodičov bol B. vždy
vzorne pripravený a rodičia pre svoje deti v tomto prípade naozaj žili. Takýchto rodičov postupne ubúda.

12.ZvýpovedesvedkyneZ..E.T.vyplynulo,žesožalovanými1),2)súrodinníznámi,navštevujúsadosť
často, asi 3x za mesiac. Nikdy si nevšimla nejaký negatívny podnet zo strany B. k rodičom. Absolvovali
aj spoločné dovolenky a vždy bolo vidieť, že B. má voči rodičom rešpekt. Rodičia sa o neho zaujímali,
o jeho aktivity, nebolo vidieť, žeby o neho nejavili záujem. Nikdy nevidela, že by v prípade zákazu zo
strany rodičov B. tento príkaz nerešpektoval a urobil si po svojom. B. je úplne normálne dieťa, nikdy som

na ňom nepozorovala, žeby sa vymykal z normálu.

13. Z vysvedčení mal. B. D. vyplýva, že v ročníkoch 3 - 9 mal maloletý správanie ohodnotené známkou
veľmi dobre (1).

14. Podľa § 422 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou
poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho
následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten,
kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie
alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Kto je

povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná.
Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená mal. B. D.. Základnými
predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia

príčinnej súvislosti medzi nimi a zavinenie. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že k
porušeniu právnej povinnosti došlo, a to tým, že mal. B. D. porušil
-9- 18C/216/2015

povinnosti účastníka cestnej premávky, keď sa nedisciplinovane a neohľaduplne správal a jazdil na

bicykli nesprávnym spôsobom, v dôsledku čoho došlo k zrážke bicykla mal. B. s bicyklom žalobcu.
Následkom zrážky žalobca spadol a utrpel zranenie (škoda na zdraví mu teda vznikla, a to v príčinnej
súvislosti s protiprávnym konaním mal. B., ktorý škodu zavinil.) Vzhľadom k tomu možno konštatovať,
že všetky zákonom predpísané náležitosti pre vznik nároku na náhradu škody boli splnené. Vinníkom
dopravnej nehody, a teda priamym škodcom, bola však osoba maloletá. Z tohto dôvodu súd predmetnú

vec posúdil podľa ustanovenia § 422 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje osobitný prípad
subjektívnej zodpovednosti za škodu, keď zodpovednostné následky konania určitých osôb môžu
postihnúťajinéosoby,ktorésanaprotiprávnomúkonepriamo(fyzicky)nepodieľali,avšakmalipovinnosť
dohliadať nad ich konaním. Z hľadiska zodpovednosti sa v praxi môžu vyskytnúť situácie, kedy za
vzniknutú škodu bude zodpovedať výlučne maloletý, resp. osoba postihnutá duševnou poruchou, alebo

výlučne osoby, ktoré mali nad týmito osobami vykonávať dohľad, alebo za škodu budú zodpovedať
spoločne maloletý škodca, resp. škodca postihnutý duševnou poruchou a osoby, ktoré boli povinné
vykonávať nad ním dohľad. To, o ktorý z prípadov pôjde, závisí od stavu duševných schopností
maloletého, resp. osoby postihnutej duševnou poruchou, v dobe vzniku škody, t. j., do akej miery v čase
vzniku škody boli takéto osoby schopné posúdiť následky svojho konania a svoje konanie ovládnuť. V

danom prípade v čase vzniku škody, mal mal. B. 8 rokov. S ohľadom na vek možno ustáliť, že dieťa vo
veku8rokovniejeschopnéposúdiťnásledkysvojhokonaniavtakzložitejsituácii,akoucestnápremávka
bezpochyby je. Svedčí o tom aj skutočnosť, že zákonodarca priamo v zákonnom ustanovení (§ 55 ods. 4
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke) stanovil vekovú hranicu 10 rokov, do dovŕšenia ktorej sa deti
smú po ceste pohybovať na bicykli len v sprievode osoby staršej ako 15 rokov. Z uvedeného vyplýva,

že mal. B. pre svoju nedostatočnú psychickú vyspelosť v čase vzniku škody nebol za túto zodpovedný.
Ako zodpovednostný subjekt preto do úvahy prichádzajú osoby, ktoré mali nad maloletým vykonávať
dohľad. Takýmito osobami sú osoby, ktorým túto povinnosť ukladá zákona, úradné rozhodnutie alebo
iná právna skutočnosť. Na prvom mieste sú to rodičia. Preto aj v danom prípade sú pasívne vecnelegitimovaní rodičia, proti ktorým aj žaloba bola podaná. Žalovaný 2) sa v konaní bránil námietkou, že
nenesie zodpovednosť za konanie mal. B. a náležitý dohľad nad ním nezanedbal, nakoľko v čase vzniku
škody si plnil služobné povinnosti mimo územia SR. V tomto smere súd poznamenáva, že žalovaný

2) nebol pozbavený rodičovských práv a povinností a mal. B. ani nebol rozhodnutím súdu zverený do
starostlivosti matky, príp. inej osoby. Preto aj napriek jeho neprítomnosti je ako rodič zodpovedný za
konanie mal. Adama.

16. Zodpovednosť podľa ustanovenia § 422 Občianskeho zákonníka je zodpovednosťou založenou na

princípe predpokladaného zavinenia. Zodpovedné osoby sa jej môžu zbaviť, len ak preukážu, že náležitý
dohľad nezanedbali. V tejto súvislosti súd teda skúmal, či žalovaní 1), 2) zanedbali, resp. nezanedbali
náležitý dohľad nad mal. B.. Náležitým dohľadom nie je nepretržitý dohľad, nepretržité sledovanie,
ale dohľad, ktorý je primeraný okolnostiam, najmä veku, zdravotnému stavu, vlastnostiam a správaniu
maloletého. Pri úvahe, ako intenzívny má byť náležitý dohľad, je s poukazom na uvedené potrebné
vychádzať z povahových vlastností dohliadanej osoby a z jej celkového správania sa. Náležitý dohľad

neznamená len bezprostredné
-10- 18C/216/2015

zabránenie, či zákaz určitého škodlivého konania, až keď k nemu už došlo, ale aj celkový prístup
rodičovkdovtedajšejvýchovemaloletéhoaichvýchovnépôsobenievedúcekodstraňovaniuprípadných

závadnýchjavovvsprávanímaloletého.Vdanomprípadedospelsúdkzáveru,žežalovaní1),2)náležitý
dohľad nad mal. B. nezanedbali. Z hľadiska výchovného pôsobenia rodičov a správania sa mal. B. bolo
z výsluchu svedkyne Z.. E. D., ako vtedajšej triednej učiteľky mal. B., jednoznačne preukázané, že
mal. B. bol poslušným a vzorným žiakom a výchovné pôsobenie rodičov na mal. B. bolo príkladné. Na
B. správanie nikdy nebola školou prijatá žiadna sťažnosť. S. o tom svedčí aj hodnotenie B. správania

na vysvedčeniach, ktoré vždy dosahovalo najlepší stupeň hodnotenia. Rovnako aj svedkyňa Z.. E. T.
potvrdila, že mal. B. rešpektoval svojich rodičov a nerobil to, čo mu bolo zo strany rodičov zakázané.
Z výsluchu žalovaných 1), 2) jednoznačne vyplynulo, že mal. B.m sa nikdy pred škodovou udalosťou
sám nechodil bicyklovať, a to ani s ich vedomím ani bez ich vedomia. Táto skutočnosť bola potvrdená
aj výpoveďami svedkov H. D., Z. S. a B. D.. Rovnako z výsluchu žalovaných 1), 2) bolo preukázané,

že mal. B. pri spoločnej cyklistike pravidlá cestnej premávky náležite vysvetľovali. Zo všetkých vyššie
uvedených okolností vyplýva, že až do škodovej udalosti neboli zaznamenané žiadne excesy v správaní
mal. B., ktoré by viedli k nutnosti vyššej miery výchovného pôsobenia. Súd v rámci hodnotenia dôkazov
zohľadnil aj tvrdenia a výpovede či už samotných žalovaných, alebo svedkov H. D., Z. S. a aj mal. B. D.,
hoci sa jedná o blízkych príbuzných žalovaných, a to najmä z poukazom na tú skutočnosť, že zo strany

žalobcunebolitietotvrdeniaavýpovedevkonanínijakrozporované.Akmalžalobcazato,žežalovanými
a svedkami sú uvádzané nepravdivé skutočnosti, mohol kedykoľvek počas konania tieto namietnuť,
učiniť vlastné tvrdenia a o týchto súdu predložiť dôkaz. Čo sa týka zabezpečenia náležitého dohľadu
v deň škodovej udalosti, z výpovedí žalovanej 1) ako aj vyššie uvedených svedkov bolo preukázané,
že dohľad nad mal. B. žalovaná 1) zabezpečila vo forme dohľadu, presnejšie doprovodu mal. B. do

školy a zo školy staršou, v tej dobe 14 ročnou, sestrou tak, ako to bolo zaužívané v ich domácnosti
aj po iné školské dni. Súd nemal dôvod neuveriť ani tomuto tvrdeniu žalovanej 1), nakoľko opäť zo
strany žalobcu nebolo nijak rozporované. S poukazom na uvedené, keď rodičia aj v daný deň zabezpečili
dohľad nad mal. B. minimálne vo forme doprovodu zo školy a do školy staršou sestrou tak, ako to
bolo v ich domácnosti zaužívané ako aj s poukazom na to, že mal. B. dovtedy nikdy bez dozoru a bez

vedomia žalovaných 1), 2) na bicykli nejazdil a nedopúšťal sa ani iného závadného konania, ktoré by
bolo spôsobilé primäť žalovaných 1), 2) k zvýšenej miere dohľadu nad mal. B., dospel súd k záveru, že
žalovaní 1), 2) dohľad nad mal. B. náležite a dostatočne zabezpečili. Podľa názoru súdu žalovaní 1), 2) v
konaní bez pochybností preukázali, či už svedeckými výpoveďami Z.. E. D. a Mgr. E. T. ale aj svedeckými
výpoveďami blízkych príbuzných, ktoré neboli žalobcom rozporované, že ich výchovné pôsobenie ako aj

snaha o zabezpečenie dohľadu nad mal. B. v čase ich neprítomnosti boli dostatočné. S. žalobca tvrdil s
poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 214/2002, že žalovaní 1), 2) zanedbali náležitý dohľad
tým,žebicykelpredmaloletýmnezabezpečiliuzamknutímčiužsamotnéhobicyklaalebogaráže,vktorej
sa bicykel nachádzal, súd uvádza, že k takémuto konaniu žalovaní 1), 2) nemali žiaden dôvod, keďže
dovtedy sa nikdy nestalo, že by si

-11- 18C/216/2015

mal. B. zobral bez ich vedomia, prípadne aj napriek ich zákazu bicykel a vyšiel s ním na cestu. Takúto
vyššiu mieru opatrnosti a zabezpečenia by bolo možné spravodlivo od rodičov vyžadovať vtedy, ak bybolo preukázané, že v minulosti mal. B. napriek ich zákazu bicykel bez ich dozoru používal. Toto však
v konaní preukázané nebolo. Navyše, súd poznamenáva, že označené rozhodnutie NS ČR nemožno
považovať za ustálenú súdnu prax, nakoľko nebolo publikované v zbierke stanovísk a rozhodnutí

dotknutého súdu. Je záväzné len pre tie ktoré konkrétne strany sporu a pre ostatné obdobné spory
má len charakter podporný. Súd sa so závermi uvedenými v tomto rozhodnutí nestotožňuje, nakoľko
z obsahu daného rozhodnutia nevyplynulo, či sa súdy zaoberali aj výchovným pôsobením rodičov a
správaním maloletého škodcu tak, ako to vyplýva nie len z teórie ale aj z ustálenej súdnej praxe. Bez
skúmania týchto atribútov nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že rodič zanedbal náležitý dohľad

nad maloletým, hoci nič nenasvedčovalo potrebe zvýšenej opatrnosti a dohľadu zo strany rodičov. Ak
by súd prijal názor prezentovaný v uvedenom rozhodnutí, mohlo by sa dospieť do situácie, kedy by
rodič musel pamätať na nespočetné množstvo situácií, ktoré by sa mohli vyskytnúť a pri ktorých by dieťa
mohlo spôsobiť ujmu nie len sebe ale aj inej osobe. Rodič by tak musel mimo dosahu dieťaťa uchovávať
a zabezpečovať nemalé množstvo vecí bežne sa nachádzajúcich v domácnosti a aj tak by nebolo
vylúčené, že obsiahol všetky možné prípady a zabezpečil všetky veci, ktorými by dieťa mohlo spôsobiť

inému ujmu, hoci by v správaní dieťaťa nič nenasvedčovalo tomu, že dieťa niečo také vykoná. Súd v tejto
súvislosti tiež poznamenáva, že sa jedná o relatívne staré rozhodnutie, pričom podporne poukazuje na
podstatne novšie rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/3298/2012, v zmysle ktorého ojedinelé vybočenie
maloletého z inak osvojených pravidiel riadneho správania sa, ktoré je aj pre rodiča nepredvídateľné a
prekvapivé, nemá za následok zanedbanie náležitého dohľadu. Aj v súdenej veci sa jednalo zo strany

mal. B. o ojedinelé konanie a žalovaní 1), 2) nemohli teda spravodlivo predpokladať a predvídať, že mal.
Adam si bude v daný deň počínať inak ako obvykle.

17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaní 1), 2) v konaní dostatočne a presvedčivo
preukázali, že náležitý dohľad nad mal. B. nezanedbali. K. zodpovednosti sa tak zbavili, a preto súd

žalobu ako nedôvodnú zamietol. S poukazom
na uvedený záver sa súd ďalej už nezaoberal otázkou spoluzodpovednosti žalobcu a výškou škody.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19.Otrováchkonaniarozhodolsúdvzmysle§257CSP.Vdanomprípadesúddôvodyhodnéosobitného
zreteľa vzhliadol v predmete konania, keď sa žalobca domáhal svojho nároku na náhradu škody, ktorá
mu bola spôsobená konaním maloletého syna žalovaných 1), 2). Je nepochybné, že žalobca konaním
maloletého syna skutočne škodu utrpel, a preto s poukazom na túto skutočnosť súd nepovažuje za

spravodlivé priznať žalovaným 1), 2) ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania