Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118201276
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4118201276.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Václav Q., nar. XX.X.XXXX,

bytom S. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, IČO: 46 484 914,
so sídlom Zákvašov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom na Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
o zaplatenie 3 055,49 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 527,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 2 527,03 eur od 8.4.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,40 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.2.2018 domáhal zaplatenia sumy v výške 3 055,49 eur
spolu s príslušenstvom pozostávajúcim z úrokov z omeškania, ako aj priznania náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedol, že ako dlžník požiadal žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalovaný
mu predložil na podpis formulár s názovom „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru/ Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX“, ktorý vyplnil finančný agent žalovaného a žalobca ho
dňa 31.5.2012 podpísal. Žalovaný následne žalobcovi schválil revolvingový úver a zmluvu/žiadosť
podpísal. Žalobca argumentuje, že zmluva v časti 5 vyplnenej žalobcom a v časti 6 vyplnenej žalovaným
neobsahuje identické údaje. Ak veriteľ v časti zmluvy o schválení úveru uviedol nové údaje, toto bolo

potrebné považovať za nový návrh zmluvy v časti, ktorej sa zmena týka. Zo strany žalobcu však nebol
následne urobený ďalší úkon, ktorým by zmenu návrhu na uzavretie zmluvy akceptoval. Súčasťou
žiadosti/zmluvy bol aj bod 8., ktorý obsahuje Dohodu o poskytnutí služby, na základe ktorej sa veriteľ
zaviazal poskytnúť dlžníkovi službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru, resp. revolvingu, pričom dlžník sa zaviazal za túto službu žalobcovi zaplatiť poplatok pri
splátkach úveru vo výške 215,75 eur a pri splátkach revolvingu vo výške 112,08 eur. Bod 8.4 zmluvy
zároveň obsahuje dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka, teda pohľadávky na

poskytnutie úveru a pohľadávky na zaplatenie poplatku za službu. Stranami uzavretá zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.
z., uzavretá zmluva však zákonom stanovené obligatórne náležitosti neobsahuje, absentuje v nej údaj o
konečnej splatnosti úveru, výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o presnej výške úveru, vzmluve je nesúlad ohľadne výšky RPMN a žalobca považuje za neprimeranú aj výšku odplaty (úrokovej
sadzby). S poukazom na tieto skutočnosti je úver poskytnutý žalobcovi považovaný za bezúročný a bez
poplatkov. Žalobcovi bol vyplatený úver v skutočnej výške 1 284,25 eur a revolving vo výške 678,76

eur, čo je spolu 1 963,01 eur. Žalobca na základe zmluvy o úvere žalovanému zaplatil sumu 5 018,50
eur, čím zaplatil sumu o 3 055,49 eur viac ako bol povinný. Suma vo výške 3 055,49 eur predstavuje
bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal voči žalovanému v tomto
konaní. Žalobca sa zároveň domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy
odo dňa nasledujúceho po poslednej platbe žalobcu, t. j. od 21.6.2017.

3. Súd vo veci vydal dňa 23.3.2018 platobný rozkaz č. k. 15C/10/2018 - 14, voči ktorému podal žalovaný
v zákonnej lehote odpor. Uznesením súdu č. k. 15C/10/2018-46 zo dňa 30.4.2018 súd platobný rozkaz
zrušil.

4. Žalovaný v podanom odpore argumentoval, že tvrdenia žalobcu o neuzavretí zmluvy v písomnej

forme dôvodné nie sú. Z bodu 5 (návrhu) a z bodu 6 (prijatia) vyplýva, že žalobca požiadal o úver vo
výške 1 500 eur, so splatnosťou 42 mesiacov, pri výške mesačnej splátky 80,37 eur. Z bodu 6 vyplýva
schválenie úveru vo výške 1500 eur, pri splatnosti 42 mesiacov a pri výške splátky 80,37 eur, rozdiel
medzi uvedenými časťami je pritom v údaji o RPMN. Samotný údaj RPMN sa dohodnúť objektívne
nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.), táto skutočnosť vyplýva v prvom rade z právnej

úpravy a tiež aj zo súdnej praxe. Ani zákon č. 129/2010 Z. z. a ani iný právny predpis neustanovuje,
že údaj o RPMN bude dohodnutý. Podľa žalovaného zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti.
Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, žalovaný poukazuje na ustanovenie článku 4., ods. 4.5
zmluvných dojednaní, z ktorého vyplýva, že Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu
podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku

9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu
neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou o revolvingovom
úvere. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený tiež v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi. Toto oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Zákonný pojem
„termín konečnej splatnosti“ nie je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu. Podľa žalovaného

Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a
to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok a tiež
spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti
poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Čo
sa týka náležitosti „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“, žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 22.2.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v zmysle ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o neuvedení presného údaja o výške úveru, pričom svoje tvrdenia

zakladá na porovnávaní sumy úveru uvedenej v zmluve a vyplatenej čiastke. Suma úveru vo výške
840 eur bola v prospech žalobcu poskytnutá tak, že časť z tejto sumy bola súčasťou vzájomného
vyporiadania (kompenzácie) pohľadávok a časť vyplatená v prospech účtu žalobcu. Poskytnutím úveru
sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe sa rozumie nielen vyplatenie prostriedkov
úveru ale aj započítanie. To, že žalovanému bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v

zmluve, nie je spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý a ako vyplýva z
uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní
odplaty za možnosť odkladu splátok. Samotná Dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani
predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere, táto dohoda bola osobitne podpisovaná,
žalobca Dohodu o poskytnutí služby uzavrieť nemusel. Žalovaný popieral tvrdenie žalobcu o tom, že

výsledná RPMN nesmie byť nižšia ako ročná úroková sadzba, údaj o RPMN sa počíta podľa zákonného
matematického vzorca tvoriaceho prílohu k zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaný popieral i tvrdenie žalobcu o výške odplaty, odplatu považuje za súladnú s právnou úpravou
zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Priemerná výška odplaty
bola 46,52 %, a táto nebola v zmluve podstatným spôsobom prevýšená. Žalovaný vzniesol námietku

premlčania uplatneného nároku, minimálne pokiaľ ide o úhrady realizované pred 1.2.2015, t. j. v období
pred 3 rokmi spätne od momentu podania žaloby, ide o sumu prevyšujúcu čiastku 2510,31 eur, čiže
v rozsahu žalovanej sumy 545,18 eur. Žalovaný ďalej namietal existenciu prekážky rozhodnutej veci,keďže o jeho nárokoch ako veriteľa už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom sp. zn.
503/07/16 zo dňa 20.4.2017.

5. Žalobca v replike zo dňa 4.6.2018 ozrejmil, že v procese uzatvárania zmluvy je nesúlad v RPMN
uvedenej v žiadosti o uzavretie zmluvy (bod 5) a v časti formuláru (bod 6), ktorú tam vpísal žalovaný,
zmluva je v tejto časti neplatná. Dvojstranná zmluva vzniká na základe návrhu zmluva a jeho prijatia,
pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie, musí ísť o obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán,
pretože inak zmluva platne nevznikne. Výška RPMN je iná v návrhu a iná v jeho akceptácii, pričom

je irelevantné, či takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nie, podstatné je, že návrh zmluvy
nebolprijatýbezvýhradne.Žalobcazotrvávanatvrdeniach,žezmluvaneobsahujeobligatórnenáležitosti
vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z., preto ide o úver bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o
tvrdenie žalovaného, že výška úroku nemôže byť vyššia ako je RPMN, ide o nezmyselné tvrdenie,
pretože ak množina RPMN je tvorená podmnožinou úroku, táto podmnožina nemôže byť nikdy vyššia
ako množina, maximálne môže byť rovnaká, ak sú ostatné podmnožiny rovné nule. Žalobca naďalej

zotrváva na svojich tvrdeniach o neprimeranosti odplaty, pri porovnateľných spotrebiteľských úveroch
v júni 2012 bola priemerná úroková sadzba 11,38 % ročne, teda viac ako šesťnásobne nižšia ako
úrok určený v stranami uzavretej zmluve. Námietku premlčania považuje žalobca za nedôvodnú, keďže
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, je potrebné aplikovať objektívnu premlčaciu dobu, ktorá je
desať rokov. Z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa oprávnený o

vzniku bezdôvodného obohatenia a o subjekte, ktorý sa na jeho úkor obohatil skutočne dozvedel.
Žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až po konzultácii s právnou zástupkyňou, čo bolo dňa
6.6.2017. Nedôvodná je i námietka res iudicata, pretože nie je splnená podmienka totožnosti konaní.
Kým predmetom konania pred rozhodcovským súdom bol nárok na zaplatenie istiny a príslušenstva z
údajného porušenia zmluvy o úvere, predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia

nadobudnutého prijatím plnenia nad zákonom dovolený rozsah z dôvodu, že uzavretá zmluva sa
považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Je potrebné uviesť, že rozhodcovský súd zjavne neskúmal
stranami uzavretú zmluvu z hľadiska dodržania zákonom predpísaných náležitostí.

6. Žalovaný v duplike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, zmluvu o úvere medzi stranami považuje

zaplatneuzavretú,hodnotaRPMNúveruniejenáležitosťouzmluvy,naktorejbysamaliúčastnícizmluvy
konsenzuálne dohodnúť. Čo sa týka Oznámenia veriteľa o schválení úveru, toto je dokument, ktorý má
informatívnu povahu a ktorý je iba potvrdením už dojednaných náležitostí medzi zmluvnými stranami.
Žalovaný zotrval aj na doterajších tvrdeniach ohľadom dodržania obligatórnych náležitostí zmluvy o
úvere. Ak žalobca poukazuje na to, že vzorec výpočtu RPMN, ktorý predložil žalovaný, je nesprávny,

potom žalovaný akcentuje tú skutočnosť, že zo strany žalobcu nedošlo k predloženiu žiadneho dôkazu,
ktorý by mal jeho tézy podporiť. Žalovaný zotrval i na tvrdeniach o primeranosti odplaty za poskytnutie
úveru a premlčaní žalobcovho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

7.Súdsporprejednalvsúladesustanovením§180zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalej

len „CSP“) v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnili a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu,
a to žaloby, Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, zmluvných
dojednaní, oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, karty klienta, priemerných úrokových mier
z úverov, odporu proti platobnému rozkazu, výpočtu RPMN, vyjadrenia k odporu, repliky, dupliky,

rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/52/2010, rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. 42Cp/282/2008, rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C/79/2010, rozsudku Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 50C/131/2009 a z takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový
stav:

8. Strany sporu uzavreli dňa 6.6.2012 zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. 8500012515.
Táto zmluva je označená ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere č. 800012515 (č. l. 7 súdneho spisu). V bode 5 zmluvy označenom ako Údaje o požadovanom
revolvingovom úvere je uvedená poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1 500 eur, splatnosť úveru
(počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 42/24, mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 eur, celková

čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3 375,54 eur,
predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver
46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť
1 928,88 eur. Predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu76,21 %. V bode 6, ktorý je označený ako Údaje o schválenom revolvingovom úvere je uvedené
nasledovné: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1500 eur, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť
- deň v mesiaci) 42/24, mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník

zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3 375,54 eur, RPMN za úver 66,66 %, ročná
úrokovásadzbaúveru70,01%,priemernáRPMNzaúver46,52%,poskytnutáčiastkarevolvingu790,84
eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1 928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 9 %. Táto zmluva obsahuje v článku 8 Dohodu o poskytnutí služby. Predmetom tejto

dohody je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, revolvingu a za to sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi
sumu 215,75 eur (pri odklade splátok úveru) a 112,08 eur (pri odklade splátok revolvingu).

9. Žalobca súdu predložil tiež Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi datované 6.6.2012 (č.
l. 9 spisu), v ktorom sú prehľadne uvedené údaje o schválenom úvere. V konaní nebolo sporné, že

tento dokument má len charakter informácie veriteľa o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej
dlžníkovi, nie je súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu zo strany žalovaného, teda nie je súčasťou
zmluvy o úvere.

10. Z karty klienta k číslu zmluvy 8500012515 mal súd preukázané, že žalovaný na predmetný úver

vykonal úhrady v celkovej výške 5 018,50 eur.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutiepeňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/ 2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/ 2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru predlehotou splatnosti podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 ,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

23. Zmluvný vzťah strán sporu založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu

zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, uzavretú úverovú zmluvu teda súd
posúdilakospotrebiteľskúzmluvu.Žalovanýmalvzmluvepostaveniedodávateľa,pretožepriuzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov), žalobca mal status
spotrebiteľa, pretože zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Uzavretú úverovú zmluvu
teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje

Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasledujúcich. Občiansky zákonník špecifikuje všeobecné
pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Výslovne ustanovuje, že takéto
ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľasúneprijateľnéaneplatné.Vychádzasaztoho,žespotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvu
s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby

koná profesionálne v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa tiež, že dodávateľ má
vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

24. Vzhľadom na námietky žalobcu týkajúce sa nesúladu údaja o RPMN v žiadosti o úver a v akceptácii

žiadosti žalovaným sa súd zaoberal otázkou konštituovania zmluvného vzťahu medzi stranami. V danom
prípade bola zmluva o úvere uzavretá na základe nárvhu na uzavretie zmluvy v podobe žiadosti žalobcu
o uzavretie zmluvy zo dňa 31.5.2012 a prijatia tejto žiadosti žalovaným dňa 6.6.2012, čo súd považuje za
súladné s ustanoveniami platných právnych predpisov, jednak Občianskeho zákonníka, ktorý výslovene
pojednáva o uzavretí zmluvy na základe dvoch jednostranných úkonov (návrh a prijatie návrhu) a

uvedenéniejevrozporeanisprávnymipredpisminaochranuspotrebiteľa.UvedenieinejhodnotyRPMN
pri schválení úveru ako bola uvedená v žiadosti o úver podľa názoru súdu nie je možné považovať za
nový návrh zmluvy a z tohto dôvodu nie je možné hovoriť o tom, že zmluva nevznikla. Pre vznik zmluvy je
totiž potrebné, aby sa strany dojednali na jej podstatných náležitostiach, čo sa v danom prípade aj stalo,keď z obsahu zmluvy je zrejmé, že strany sa dohodli na výške úveru, počte a výške jednotlivých splátok
a úroku. Je potrebné uviesť, že údaj o RPMN by mal správne vzísť z výpočtu podľa vzorca uvedeného
v prílohe zákona č. 129/2010 Z. z. a takto vypočítaný údaj by mal byť súčasťou zmluvy o úvere (§ 9

ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Pretože údaj o RPMN sa dohodnúť nedá, nie je možné na
túto situáciu aplikovať ust. § 44 ods. 2 Občiasnkeho zákonníka a tvrdiť, že uvedenie inej RPMN je nový
návrh zmluvy a pokiaľ tento nebol druhou stranou prijatý, zmluva nevznikla. V danom prípade mal súd
preukázané, že zmluva o úvere uzavretá bola platne uzavretá, zmluvný vzťah medzi stranami vznikol,
žalobca ako spotrebiteľ začal úver aj čerpať. Súd sa ďalej zaoberal skúmaním jednotlivých obsahových

náležitostí zmluvy o úvere.

25. V zmluve chýba riadny údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (obligatórna náležitosť zmluvy o
úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z.). Údaj 42 mesiacov nie je možné považovať za
termín konečnej splatnosti. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, ktorý poukazoval na určenie
termínu konečnej splatnosti odkazom na čl. 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmyle ktorých je deň

splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára dňom
konenčnej splatnosti úveru. Keďže údaj o konečnej splatnosti úveru je v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm.
f) obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže by tento údaj vyvodzovaný (resp.
zisťovaný, vypočítavaný, či inak určovaný) spotrebiteľom z iných údajov uvedených v zmluve, ale má byť
vymedzený jednoznačne a bez potreby vykonávania ďalších výpočtov. Za dostatočné súd nepovažoval

uvedenie dátumu poslednej splátky úveru v oznámení o schválení úveru dlžníkovi, pretože ide o
dokument vyhotovený až pri podpise zmluvy žalovaným a žalobca (ktorý zmluvu podpísal skôr) uvedené
oznámenie k dispozícii v čase podpisu zmluvy nemal.

26. Súd ďalej skúmal, či zmluva obsahuje výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (obligatórna náležitosť zmluvy o úvere podľa § 9 ods.
2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z.). S poukazom na platnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky súd ustálil, že hoci zmluva neobsahuje presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých
splátok úveru, nie je možné považovať to za nedostatok vyvodzujúci beúročnosť a bezpoplatkovosť

poskytnutého úveru. Takýto právny názor vyslovil Najvyšší súd SR (uznesenie zo dňa 22.2.2018, sp. zn.
3Cdo 146/2017), ktorý ďalej uvádza: „Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili
strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na
zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k
záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej

skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na
splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo,
aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude
v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby.
Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú

stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať,akáčasťkaždejsplátkybudezapočítanánavrátenieistiny(viďbod53Rozsudku).Podrobné
informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a
kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku).“

27. Podľa názoru súdu zmluva v časti 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere neobsahuje
správne vypočítanú hodhnodtu RPMN. Práve údaj o RPMN je pre spotrebiteľa najdôležitejším
ukazovateľom ceny úveru, pretože ide o údaj, ktorý v sebe zahŕňa nielen úrok ale aj všetky
poplatky a ďalšie náklady, ktoré musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť okrem vrátenia istiny, ktorú si
od neho požičal. K presnej výške RPMN je potrebné dopracovať sa výpočtom (vzorec uvedený

v prílohe č. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.). Čo má RPMN zahŕňať obsahuje i ustanovenie § 2
písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý pod ročnou percentuálnou mierou nákladov rozumie
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento
z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 uvedeného zákona. V zmysle § 2 písm. g) zákona č.

129/2010 Z. z. sa za celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom považujú všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskomúvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Z týchto definícií
je zrejmé, že správne vypočítaná RPMN zahŕňa úrok ako aj ďalšie poplatky spojené s úverom. Pokiaľ

žalovaný v časti 6 zmluvy označenej ako údaje o schválenom revolvingovom úvere uviedol, že RPMN
je vo výške 66,66 % a zároveň uviedol ročnú úrokovú sadzbu toho istého úveru vo výške 70,01 %, aj
bez ďalšieho výpočtu je už na prvý pohľad zrejmé, že RPMN je uvedená nesprávne, pretože je nižšia
ako úroková sadzba, ktorú musí RPMN zahŕňať, čo je ďalší nedostatok, pre ktorý je možné považovať
sporný úver za úver bezúročný a bez poplatkov.

28. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nedostatku náležitosti uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. i/ zákona
č. 129/2010 Z. z., t. j. uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, súd konštatuje, že úroková
sadzba v zmluve o úvere uvedená je, a to vo výške 70,01 % ročne, vzťahuje sa na úver vo výške 1
500 eur. Podľa názoru súdu ide však o úrok neprimeraný. Z informácií dostupných na portáli Národnej
banky Slovenska - Priemerné úrokové miery z ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny

(stav a nové obchody) súd zistil, že v mesiaci jún 2012, t. j. v čase uzavretia zmluvy bola priemerná
úroková sadzba spotrebiteľských a ostatných úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 11,38
%. V danom prípade si strany dojednali úrokovú sadzbu vo výške 70,01 %. Z tohto je zrejmé, že ročná
sadzba úroku dohodnutého medzi stranami v danom prípade viac ako šesťnásobne prevyšuje mieru
úrokov poskytovaných v tomto období.

29. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke

koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že
dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011). Občiansky zákonník a ani iné právne
predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto
skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov
zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch
pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi
(rozsudokNajvyššiehosúduČRz15.decembra2004,sp.zn.21Cdo1484/2004).Vdanomprípadeteda
ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom
na ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti dohody o výške úrokov neplatným právnym
úkonom (§ 41 Občianskeho zákonníka).

30. S poukazom na uvedené skutočnosti, kedy je úver poskytnutý na základe stranami uzavretej
zmluvy považovaný za bezúročný a bez poplatkov, tiež s poukazom na neplatnosť dojednania strán o
odplate v podobe úroku, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému len sumu skutočne požičaných
peňažných prostriedkov.

31. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí
obohatenie vydať.

32. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. Z vykonaného dokazovnaia mal súd preukázané, že žalobcovi bola skutočne poskytnutá suma
peňažných prostriedkov vo výške 1 963,01 eur (1 284,25 eur ako úver + 678,76 eur ako revolving).
Žalobca na predmetný úver uhradil sumu spolu vo výške 5 018,50 eur, t. j. zaplatil o 3 055,49 eur viac akobol vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie zmluvy povinný, čím na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu, ktorého vydania sa žalobca voči žalovanému domáha podanou žalobou.
Keďže žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku, súd sa zaoberal uvedenou námietkou.

Námietku žalovaného o premlčaní uvedeného nároku žalobcu súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú.

35. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

36. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe
ako aj v objektívnej premlčacej dobe. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z
nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného

obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

37. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba
dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, odkedy sa dozvedieť mala a mohla s
poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slová ,,vedieť mal a mohol“ pritom obsahuje v

iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Každý je povinný poznať právo, no
nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať. Takéto právne posúdenie
vychádza i z judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý konštatoval, že „za rozhodujúci pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné
považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor

došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal
možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen
predpokladaná vedomosť oprávneného.“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo
67/2011, R 25/1986).

38. Subjektívna premlčacia doba v danom prípade začala plynúť až od preukázateľnej vedomosti
žalobcu o tom, že žalovaný od neho prijal plnenia v rozpore so zákonom. Princíp neznalosť zákona
neospravedlňuje v tomto prípade musí ustúpiť princípu ochrany spotrebiteľa. V posudzovanom prípade
žalobca skutočnú vedomosť o tom, že úver preplatil, získal až po porade s právnou zástupkyňou dňa

6.6.2017, a týmto momentom mu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Pretože žaloba
bola podaná dňa 1.2.2018, možno konštatovať, že žaloba bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby.

39.Súdďalejposudzovalplynutieobjektívnejpremlčacejdoby.Objektívnapremlčaciadobajestanovená

ako maximálna lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pre začiatok plynutia
tejto lehoty je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ak sa plnenie
bez právneho dôvodu poskytuje postupne, po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri
každej splátke osobitne, v okamihu kedy k plneniu došlo. Z karty klienta (č. l. 10 spisu) mal súd
preukázané vykonávanie jednotlivých úhrad žalobcom. Z uvedeného súd zistil, že žalobca uhradil celú

požičanú sumu vo výške 1 963,01 eur už splátkou č. 25 dňa 24.7.2014. Žalobca tak celý dlh uhradil v
24 splátkach po 80,37 eur (24 x 80,37 eur = 1928,88 eur) a zo splátky č. 25 vo výške 80,37 eur bolo na
zostatok sumy skutočne požičanej spotrebovaných 34,13 eur (34,13 eur + 1928,88 eur = 1963,01 eur)
a suma vo výške 46,24 eur už predstavovala bezdôvodné obohatenie žalovaného). Žalobca následne
uhrádzal ďalšie splátky a to až do celkovej sumy 5 018,50 eur, z ktorej sa voči žalovanému domáha

vrátenia sumy 3 055,49 eur. Žalobca podal žalobu na súd dňa 1.2.2018. Pretože žalovaný v konaní
vzniesol námietku premlčania, súd žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie splátok uhradených 3 roky
pred podaním žaloby, čo v danom prípade predstavuje splátky č. 32 - 66, ktoré boli žalobcom uhradené
najskôr 1.2.2015. Splátky č. 32 - 66 predstavujú sumu spolu vo výške 2527,03 eur, ktorú sumu súd
žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia priznal. Vo zvyšnej časti predstavujúcej sumu vo výške

528,46 eur súd žalobu z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania zamietol. Pokiaľ ide o
plynutie objektívnej premlčacej doby, tu sa súd s nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že na tento prípad je
potrebné posudzovať premlčanie práva žalobcu v objektívnej desaťročnej premlčacej dobe z dôvodu,
že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu preukázaný nebol.40. K námietke žalovaného o existencii prekážky rohodnutej veci z dôvodu, že o totožnom nároku
malo byť rozhodnuté právoplatným rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 503/07/16 zo dňa 20.4.2017

súd uvádza, že žalovaný rozhodcovský rozsudok, na ktorý vo svojich vyjadreniach poukazoval ani
nepredložil. Súdu okrem dátumu a čísla rozhodnutia ani nie je známe, ktorým rozhodcovským
súdom mal byť predmetný rozhodcovský rozsudok vydaný. Napriek skutočnosti, že žalobca existenciu
rozhodcovského rozsudku nepoprel, jeho záväznosť od začiatku namietal a poukazoval na skutočnosť,
že v rozhodcovskom konaní sa rozhodcovský súd vôbec nezaoberal posúdením stranami uzavretej

zmluvy z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok, či splnenia obligatórnych náležitostí.
Žalovaný ani napriek uvedeným námietkám žalobcu nepreukázal existenciu záväzného rozhodnutia
obsahujúceho všetky náležitosti a vydaného na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky,
ktoré by pre toto konanie zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). K tejto
námietke žalovaného súd upriamuje pozornosť i na doterajšiu rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov
v Slovenskej republike, jednak v spotrebiteľských veciach a jednak v exekučných konaniach, podľa

ktorých nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Nároky
vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku možno tak považovať za neexistujúce. O tom, že rozhodnutie
rozhodcovského rozsudku nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci svedčia a rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky, napr. Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 25/2014, Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 10CoE 308/2011, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29. 01. 2015,

7 Cdo 85/2013, 6Cdo 31/2013, 6ECdo 199/2013, 2Cdo458/2014 zo dňa 27. 08. 2015, 4MCdo/6/2012,
6MCdo/9/2012, 6MCdo 14/2012, 6Cdo 31/2013.

41. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

43. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“) ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31.januári 2013.

44. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Žalobca sa voči žalovanému domáhal tiež nároku na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý žiadal

priznať v sadzbe vo výške 5 % ročne počnúc dňom 21.6.2017, t. j. odo dňa nasledujúceho po poslednej
platbe, ktorú žalobca uhradil žalovanému.

46. Žalobca v konaní nepredložil žiadny dokument, ktorým by žalovaného pred podaním žaloby vyzval
k úhrade žalovanej sumy, a ktorým by zároveň určil, dokedy je žalovaný povinný jeho nároky uspokojiť.

V súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo
ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade splatnosť nároku nastala
prvý deň po tom, čo bol žalovaný vyzvaný na plnenie. Pokiaľ žalobca pred podaním žaloby na súd
žalovaného k plneniu nevyzval, povinnosť plniť žalovanému vzniká odo dňa nasledujúceho po dni, kedy

bola žalovanému žaloba doručená. Žalovanému bola žaloba doručená spolu s platobným rozkazom dňa
6.4.2018 (vyplýva z doručenky k č. l. 15 súdneho spisu), povinnosť žalovaného nárok žalobcu uspokojiť
mu vznikla dňa 7.4.2018. Žalovaný tento nárok neuspokojil, preto sa dňom nasledujúcim, teda dňom
8.4.2018 dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

47. Žalobca žiadal priznať nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe, ktorá je nižšia ako
zákonná sadzba upravená vyššie citovaným ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
v znení účinnom do 31.01.2013, čo súd akceptoval a žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania vpožadovanej sadzbe vo výške 5 % ročne z priznanej dlžnej sumy 2 527,03 eur od 8.4.2018 do zaplatenia
a vo zvyšnej časti súd nárok žalobcu na úroky z omeškania zamietol.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.
Žalobca sa v tomto konania domáhal zaplatenia sumy vo výške 3 055,49 eur. V časti žaloby o zaplatenie
sumy vo výške 2 527,03 eur (82,70 %) súd žalobe vyhovel, v tejto časti konania bol úspešný žalobca a
vznikol mu nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol úspešný v časti konania, v ktorej súd žalobu
zamietol (o zaplatenie sumy 528,46 eur - 17,30 %). Čistý úspech žalobcu voči žalovanému súd vyčíslil

z rozdielu pomerných úspechov a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 65,40 % (82,70 % - 17,30 % = 65,40 %).

49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.