Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. január 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202414
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516202414.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: S. E., nar.

X.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX L., pr. zast. JUDr. Evou Matejovovou, advokátkou, Hollého 12, Nitra
proti žalovanému: Sinkom, s.r.o., Riazanská 675/2, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO:
44 609 370, pr. zast. JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, Garbiarska 20, Stará Ľubova v konaní o
zaplatenie 9 058 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 020 eur, úrok z omeškania vo výške 9,05 %
ročne: zo sumy 3 176 eur od 8.3.2015 do 19.10.2015, zo sumy 2 676 eur od 20.10.2015 do 31.12.2015,
zo sumy 2 396 eur od 1.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 3 016 eur od 31.3.2015 do 31.12.2015, zo sumy

2 736 eur od 1.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 2 084 eur od 2.5.2015 do 31.12.2015, zo sumy 1 888 eur
od 1.1.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40 eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 32,60 %, o ktorej výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.10.2015 proti žalovanému označenému ako EUROKS
JARABINA, spol. s r.o., 065 31 Jarabina, IČO: 44 609 370 domáhal zaplatenia sumy 11 342 eur s
príslušenstvom z dôvodu neuhradených faktúr za vykonané práce. Žaloba bola zapísaná pod sp. zn.
5C/87/2015.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného v meste Salzgitter (Nemecko) vykonával zváračské práce,
za ktoré vystavil žalovanému faktúry: č. 72014 za práce vykonané v októbri 2014 vo výške 2 816 eur,

ktorá bola uhradená dňa 9.1.2015, č. 82014 za práce vykonané v novembri 2014 vo výške 2 784 eur,
ktorábolauhradenáčiastočnedňa3.3.2015,nedoplatokznejpredstavuje1784eur, č.92014zamesiac
december 2014 vo výške 2 584 eur, ktorá doposiaľ nebola uhradená, č. 012015 zo dňa 5.2.2015 za
práce vykonané v januári 2015 vo výške 3 176 eur s dátumom splatnosti dňa 7.3.2015, č. 022015 zo dňa
28.2.2015 za práce vykonané vo februári 2015 vo výške 3 016 eur s dátumom splatnosti dňa 30.3.2015 a
č.032015zodňa1.4.2015zaprácevykonanévmarci2015vovýške2084eursdátumomsplatnostidňa
1.5.2015. Ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradené faktúry predstavujú sumu 12 644 eur. Žalovaný mu

za ubytovanie v zahraničí vystavil nasledujúce faktúry: za mesiac november 2014 faktúru č. 20140236
zo dňa 30.11.2014 na sumu 294 eur so splatnosťou dňa 30.12.2014, za mesiac december 2014 faktúru
č. 20140284 zo dňa 31.12.2014 na sumu 252 eur so splatnosťou dňa 30.1.2015, za mesiac január 2015
faktúru č. 20150046 zo dňa 31.1.2015 na sumu 280 eur so splatnosťou dňa 2.3.2015, za mesiac február2015 faktúru č. 20150113 zo dňa 28.2.2015 na sumu 280 eur so splatnosťou dňa 30.3.2015, za mesiac
marec 2015 faktúru č. 20150179 zo dňa 31.3.2015 na sumu 196 eur so splatnosťou dňa 30.4.2015.
Spolu ide o sumu 1 302 eur, ktorú má zaplatiť žalovanému. Po započítaní uvedených faktúr, ktoré sú

spôsobilé na započítanie v zmysle § 358 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) predstavuje rozdiel
11 342 eur, ktorý je povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi. Pre zjednodušenie rátania úrokov z omeškania
započítal žalobca všetky faktúry za ubytovanie na faktúru č. 82014, z ktorej ostáva na úhradu suma 482
eur, z ostatných faktúr požaduje úroky z omeškania z celých súm vyúčtovaných týmito faktúrami. Obe
strany sporu boli v tom čase podnikatelia, preto je potrebné právny vzťah posudzovať podľa § 261 ods.

1 ObZ. Strany sporu uzavreli medzi sebou zmluvu o dielo podľa § 536 ObZ. Žalobca žiadal preto žalobe
vyhovieť a okrem žalovanej sumy zaviazať žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania a paušálnu
náhradu nákladov vo výške 40 eur v zmysle § 369c ods. 1 ObZ.

3. Na podporu svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe výpis z obchodného registra žalovaného, výpis
zo živnostenského registra, faktúry vystavené ním č. 12015, 22015, 32015, faktúry vystavené žalovaným

č. 20150179, 20150113, 20150046, faktúry vystavené spoločnosťou EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o.,
Nám. gen. Štefánika 531/6, Stará Ľubovňa č. 20140284 a 20140236.

4. Pred doručením žaloby žalovanému bolo súdu dňa 9.5.2016 doručené čiastočné späťvzatie žaloby
z dôvodu, že po podaní žaloby boli zo strany žalovaného uhradené nasledovné platby: dňa 19.10.2015

suma 500 eur, dňa 8.12.2015 suma 784 eur, dňa 23.3.2016 suma 500 eur a dňa 4.4.2016 suma 500
eur. Tieto úhrady započítal žalobca nasledovne: sumu 500 eur uhradenú dňa 19.10.2015 započítal na
úhradu zvyšku sumy z faktúry 82014 vo výške 482 eur a zvyšok vo výške 18 eur započítal na faktúry č.
92014, všetky ostatné úhrady započítal na faktúru 92014, z ktorej dlh po započítaní predstavuje sumu
782 eur. Vzhľadom na uvedené čiastočné úhrady vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumu 2 284 eur

a žiadal zaplatenie istiny vo výške 9 058 eur, úrokov z omeškania zohľadňujúcich platby žalovaného,
paušálnej náhrady a trov konania. Uznesením č.k. 5C/87/2015-40 zo dňa 8.6.2016 zastavil súd konanie
v časti istiny vo výške 2 284 eur a v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude
rozhodnuté aj o trovách celého konania. Nová vec bola zapísaná pod sp. zn. 5C/77/2016.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil so zápočtom jednotlivých faktúr zo strany žalobcu s
poukazom na § 330 ods. 1 ObZ, pri faktúrach č. 82014 a 92014 namietol nedostatok pasívnej legitimácie
a pri ostatných faktúrach namietal, že tieto ešte nie sú splatné. Poukázal na skutočnosť, že faktúry č.
82014 a 92014 vystavil žalobca na spol. EUROKS SLOVAKIA, spol. s.r.o. nie na žalovaného, teda v tejto
časti je tu nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného. Faktúru č. 82014 pritom eviduje spol. EUROKS

SLOVAKIA, spol. s.r.o. ako uhradenú, a to zápočtom sumy 294 eur zo dňa 31.12.2014, úhradami zo
dňa 2.3.2015 vo výške 1 000 eur, dňa 7.12.2015 vo výške 784 eur, dňa 21.3.2015 vo výške 500 eur a
dňa 1.4.216 vo výške 500 eur. V tomto smere poukazoval na variabilné symboly uvedených platieb. Pri
faktúre č. 92014 takisto nesúhlasil so zápočtom zo strany žalobcu, pretože spol. EUROKS SLOVAKIA,
spol. s.r.o. eviduje na túto faktúru čiastočnú úhradu, a to zápočtom sumy 252 eur zo dňa 31.12.2014.

Zvyšok dlžnej sumy z tejto faktúry eviduje táto spoločnosť vo výške 2 584 eur. Pri faktúrach č. 12015,
22015 a 32015 nesúhlasil s tým, že tieto sú neuhradené v plnej výške, keďže pri faktúre č. 12015 eviduje
žalovaný dlh 2 396 eur, a to po zápočte sumy 280 eur z faktúry č. 20150046 a po úhrade vo výške 500
eur zo dňa 16.10.2015, pri faktúre č. 22015 eviduje žalovaný dlh 2 736 eur, a to po zápočte sumy 280
eur z faktúry č. 20150113 a pri faktúre č. 32015 eviduje žalovaný dlh 1 888 eur, a to po zápočte sumy

196 eur z faktúry č. 20150179. Zápočet pri faktúrach č. 12015, 22015 a 32015 bol uskutočnený dňa
31.12.2015. Zvyšok dlžných súm z faktúr č. 12015, 22015 a 32015 nepovažoval žalovaný za splatný
s poukazom na čl. V písm. b) zmluvy o dielo zo dňa 1.4.2010 uzavretou medzi stranami sporu, keďže
žalovanému doposiaľ neboli uhradené faktúry, ktoré vystavil investorovi stavby, na ktorej pracoval ako
subdodávateľ žalobca. Túto skutočnosť viackrát oznámil aj právnemu zástupcovi žalobcu. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti žiadal žalobu zamietnuť.

6. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalovaný k svojmu vyjadreniu oznámenia o zápočte č.
14ZP067 zo dňa 31.12.2014 a č. 15ZP0014 zo dňa 31.12.2015, faktúry spol. EUROKS SLOVAKIA,
spol. s r.o. č. 20140236 a 20140284, 4 výpisy z ČSOB InternetBanking 24, zoznam prijatých platieb

spol. EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o. zo dňa 11.7.2016, faktúru žalovaného č. 20150046, výpis z
ČSOB InternetBanking 24, zoznam prijatých platieb žalovaného zo dňa 12.7.2016, zmluvu o dielo zo
dňa 1.4.2010, zoznam vydaných faktúr žalovaného zo dňa 29.6.2016, faktúry žalovaného č. 20150004,
20150068 a 20150136 a komunikáciu medzi právnymi zástupcami strán sporu pred podaním žaloby.7. Žalobca v replike k nedostatku pasívnej legitimácie uviedol, že sporné faktúry boli vystavené na firmu
žalovaného a pre neho vykonané na pokyn konateľa E. T.. Tieto boli žalovanému doručené a nikdy neboli

namietané.PoukázalpritomnaobjednávkuzámočníckychprácvNemeckejrepublikenapracoviskuIMR
Ruhnke GmbH v Oberhausene. Na práce na tomto pracovisku bol objednaný na základe ústnej dohody
ku dňu 2.1.2012 práve zo strany žalovaného. K nedostatku splatnosti faktúr poukázal na § 358 ObZ s
tým, že na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Jednostranne možno
vykonať zápočet iba splatných pohľadávok. Vykonaním zápočtu žalovaný jasne deklaroval, že žalobcom

vystavené faktúry sú splatné. Takisto poukázal na úpravu uznania dlhu upravenú v § 323 ods. 1 a 2 ObZ
a § 407 ods. 3 ObZ s tým, že ak žalovaný uhradil časť faktúry č. 12015, je tým uznaný aj zvyšok dlhu. Po
zostavení tabuľky na základe podkladov od žalovaného vyvodil, že podľa žalovaného má žalobca nárok
na zaplatenie sumy 9 604 eur, ale žalobca sa domáha iba sumy 9 058 eur. Na základe týchto skutočností
mal za to, že splatnosť uvedených faktúr nastala a jeho nárok je oprávnený. Na záver namietol, že by pre
žalovanéhovykonávalprácenazákladezmluvyodielozodňa1.4.2010,nakoľkotátozmluvasanapráce

vyúčtované faktúrami č. 82014, 92014, 12015, 22015 a 32015 nevzťahovala, práce boli vykonávané
na základe ústnej zmluvy medzi stranami sporu na základe ich predchádzajúcej spolupráce. K replike
pripojil objednávku zo dňa 30.12.2011 a opakovane aj faktúry žalovaného č. 20150046, 20150113 a
20150179.

8. Žalovaný v duplike zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a žiadal žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s tým,
že zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol založený na základe objednávok. Trval na tom, že práce
boli vykonané na základe zmluvy o dielo zo dňa 1.4.2010, pričom podľa čl. V bod b) tejto zmluvy faktúry
žalobcu nie sú splatné.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Právny zástupca žalobcu
pred prvým pojednávaním (ktoré bolo odročené z dôvodu zmeny zákonného sudcu) ospravedlnil
svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, vychádzajúc
aj zo zmeny obchodného mena a sídla žalovaného a z personálneho prepojenia spoločníka, resp.
konateľažalovanéhosinýmispoločnosťami,ktorejúčelomjepodľaprávnehozástupcužalobcusťaženie

vymáhateľnosti prípadne priznaného nároku. Zároveň spresnil označenie žalovaného na Sinkom, s.r.o.,
Riazanská 675/2, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil
svoju neúčasť a neúčasť žalobcu aj na ďalšom pojednávaní a súhlasil s tým, aby sa vec prejednala a
rozhodla aj v ich neprítomnosti. Zároveň predložil k ospravedlneniu faktúry č. 82014 a 92014, ktoré boli
krátkou cestou doručené právnemu zástupcovi žalovaného na pojednávaní.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na doterajších vyjadreniach a navrhol žalobu
zamietnuť.

11. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu k žalobe

a k ich vyjadreniam ako sú uvedené vyššie (v bodoch 3, 6, 7 a 9 tohto odôvodnenia) zistil tento skutkový
stav:

12. Strany sporu uzavreli dňa 1.4.2010 zmluvu o dielo podľa § 536 ObZ, na základe ktorej sa žalobca ako
zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa zámočnícke práce a výkony, od 6.4.2010

do ukončenia prác na realizovaných pracoviskách a staveniskách. Miestom plnenia podľa zmluvy boli
práce v SR a štátoch EÚ a ďalej boli uvedené 4 pracoviská v Oberhausene. Strany si ďalej dohodli cenu
za hodinu práce a ďalšie práva a povinnosti s tým, že podľa čl. V písm. b) zmluvy o dielo lehota splatnosti
sa stanovuje na 30 dní odo dňa, kedy platba za vykonané práce objednávateľovi uhradená (zrejme tu
chýba slovo „bude“ - pozn. súdu). Žalobca vykonával od januára 2015 do marca 2015 pre žalovaného

práce v Salzgitteri v Nemecku, za ktoré mu vystavil faktúry č. 012015 zo dňa 5.2.2015 za práce vykonané
v januári 2015 vo výške 3 176 eur s dátumom splatnosti 30 dní (t.j. dňa 7.3.2015), č. 022015 zo dňa
28.2.2015 za práce vykonané vo februári 2015 vo výške 3 016 eur s dátumom splatnosti 30 dní (t.j.
dňa 30.3.2015) a č. 032015 zo dňa 1.4.2015 za práce vykonané v marci 2015 vo výške 2 084 eur s
dátumom splatnosti 30 dní (t.j. dňa 1.5.2015). Žalobca vystavil aj faktúry č. 82014 na sumu 3 078 eur a č.

92014 na sumu 2 836 eur, ktoré však boli adresované spoločnosti EUROKS SLOVAKIA, spol. s. r.o. so
sídlom Nám. gen. Štefánika, Stará Ľubovňa, a to za zváračské práce v mesiaci november a december
2014. Táto spoločnosť vyúčtovala žalobcovi 2 faktúry za ubytovanie v zahraničí, a to č. 20140236 zo
dňa 30.11.2014 splatnú dňa 30.12.2014 na sumu 294 eur a č. 20140284 zo dňa 31.12.2014 splatnúdňa 30.1.2015 na sumu 252 eur. Dňa 31.12.2014 vyhotovila táto spoločnosť oznámenie o zápočte č.
14ZP067 medzi ňou a žalobcom, na základe ktorého jednostranne započítala na faktúru žalobcu č.
82014 sumu 294 eur z faktúry tejto spoločnosti č. 20140236 a na faktúru žalobcu č. 92014 započítala

sumu 252 eur z faktúry tejto spoločnosti č. 20140284, v dôsledku čoho evidovala táto spoločnosť voči
žalobcovi dlh z faktúry č. 82014 vo výške 2 784 eur a z faktúry č. 92014 dlh vo výške 2 584 eur. Z
predložených dokladov od žalovaného vyplýva, že z jedného účtu v ČSOB, a.s. boli poslané na účet
žalobcu 4 platby v období od 2.3.2015 do 1.4.2016 postupne vo výškach 1 000 eur (2.3.2015), 784 eur
(7.12.2015), 500 eur (21.3.2016) a 500 eur (1.4.2016), pri ktorých bol uvedený variabilný symbol 082014

a v informácii pre príjemcu bolo uvedené „Úhrada faktúry 08/2014 pre S. E.“. Spoločnosť EUROKS
JARABINA, spol. s r.o. vyhotovila dňa 31.12.2015 oznámenie o zápočte č. 15ZP0014 medzi ňou a
žalobcom, na ktorom je aj pečiatka žalobcu a jeho podpis, na základe ktorého jednostranne započítala
na faktúru žalobcu č. 12015 sumu 280 eur z faktúry tejto spoločnosti č. 20150046, na faktúru žalobcu
č. 22015 započítala sumu 280 eur z faktúry tejto spoločnosti č. 20140113 a na faktúru žalobcu č. 32015
započítala sumu 196 eur z faktúry tejto spoločnosti č. 20140179, v dôsledku čoho evidovala spoločnosť

EUROKS JARABINA, spol. s r.o. voči žalobcovi dlh z faktúry č. 12015 vo výške 2 396 eur (3 176 eur -
280 eur - čiastočná úhrada zaslaná dňa 16.10.2015 vo výške 500 eur vykonaná z iného účtu v ČSOB,
a.s., ako tomu bolo pri platbách od spol. EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o., a to s variabilným symbolom
12015), z faktúry č. 22015 evidovala dlh vo výške 2 736 eur (3 016 eur - 280 eur) a z faktúry č. 32015
dlh vo výške 1 888 eur (2 084 eur - 196 eur). S účinnosťou od 22.4.2017 zmenila spol. EUROKS

JARABINA, spol. s.r.o. obchodné meno na Sinkom, s.r.o. a sídlo z Jarabina 427 na Riazanská 675/2,
831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto. Keďže zmena obchodného mena alebo sídla spoločnosti
nie je zmenou strany sporu, súd konal ďalej so žalovaným so zmeneným obchodným menom a sídlom.

13. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

14.Podľa§330ods.1ObZ,akmáveriteľovisplniťtenistýdlžníkniekoľkozáväzkovaposkytnutéplnenie
nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí,
ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

15. Podľa § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

16. Podľa § 359 ObZ, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o
pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

17. Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

18. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

19. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa § 369c ods. 1 ObZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a
a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby

osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku

omeškania.

22. Podľa § 369d ods. 1 ObZ, zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby
úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je vhrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho,
aby preň existoval spravodlivý dôvod (ďalej len „nekalá zmluvná podmienka“), je neplatné.

23. Podľa § 340a ods. 1 ObZ, zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania
tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy
veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60
dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej
lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam

vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa
nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

24. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli ako podnikatelia zmluvu o dielo,
resp. niekoľko zmlúv o dielo, na základe ktorých vykonával žalobca najmä zváračské práce v prospech

žalovaného, ako aj v prospech spol. EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o. Vzhľadom na námietku nedostatku
pasívnej legitimácie v časti uplatnenej pohľadávky sa súd v prvom rade vysporiadal s touto námietkou.
Následne súd posúdil zápočet jednotlivých faktúr, resp. účel jednotlivých čiastočných úhrad a následne
sa súd zaoberal námietkou, či faktúry žalobcu sú splatné.

25. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je skutočnosť, že strany sporu majú vecnú
legitimáciu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Ak sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia určitej

peňažnej sumy, je na ňom, aby preukázal, že je oprávnený z určitého právneho vzťahu takúto sumu
požadovať a zároveň že žalovaný je tým subjektom, ktorému z určitého právneho vzťahu vyplýva
povinnosť žalovanú sumu uhradiť.

26. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobca faktúry, ktorými preukazoval svoj nárok, vyúčtoval

dvom rôznych spoločnostiam, a to spol. EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o. a EUROKS JARABINA, spol.
s r.o. Aj keď ide o názvy spoločností, z ktorých možno vyvodiť určitú personálnu prepojenosť a v ktorých
akokonateľvystupovalatáistáosoba,jepotrebnézprávnehohľadiskatietospoločnostiodlišovať,keďže
ide o dva rôzne subjekty práva so samostatnou právnou subjektivitou. Žalobca žaloval spol. EUROKS
JARABINA, spol. s r.o., ale faktúry vystavené žalobcom č. 82014 a 92014 boli vystavené spoločnosti

EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o. V tomto smere sa preto súd stotožnil s námietkou nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného, keďže tieto faktúry nebol povinný platiť žalovaný, ale iná spoločnosť. Na
uvedenom nič nemení ani rovnaký konateľ oboch spoločností, keďže aj on musel rozlišovať, v mene
ktorej spoločnosti koná, pričom z vystavovaných faktúr je zrejmé, že tieto spoločnosti a konanie v ich
mene rovnakou osobou rozlišoval aj samotný žalobca. Podobne by na tomto závere nič nezmenila ani

prípadná skutočnosť, ak by faktúry jednej spoločnosti zaplatila druhá spoločnosť, keďže by išlo o dohodu
týchto spoločností, ale v prípade žaloby je žalobca povinný žalovať spoločnosť, ktorej faktúry vystavil.

27. Pokiaľ ide o zápočet jednotlivých úhrad zo strany žalovaného, resp. zápočet faktúr vystavených
navzájom stranami sporu, je potrebné poukázať na cit. § 330 ods. 1 ObZ. Žalobca pre zjednodušenie

počítania úrokov z omeškania započítal všetky faktúry od žalovaného na jednu svoju faktúru, podobne
započítal čiastočné úhrady od žalovaného, resp. od spol. EUROKS SLOVAKIA spol. s r.o., a to bez
ohľadu na variabilný symbol, ktorý dlžník v úhrade uviedol. V tomto smere je potrebné súhlasiť so
žalovaným, že čiastočné úhrady je potrebné započítať prvotne podľa toho, ako to určil dlžník a až keď
dlžník účel platby neurčí, započíta sa platba dlžníka v zmysle § 330 ods. 1 druhá veta ObZ. Pokiaľ ide

o zápočty vo vzťahu k faktúram č. 82014 a 92014 je potrebné znova uviesť, že pri týchto súd nemal
preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného. Keďže však žalobca priradzoval platby od dvoch rôznych
spoločností inak, ako to vyplývalo z úmyslu platiaceho dlžníka, súd k týmto faktúram poznamenáva,
že faktúra č. 82014 bola uhradená v celom rozsahu, a to zápočtom sumy 294 eur z faktúry spol.
EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o. č. 20140236 a následne čiastočnými úhradami vo výškach 1 000 eur

dňa 2.3.2015, 784 eur dňa 7.12.2015, 500 eur dňa 21.3.2016 a 500 eur dňa 1.4.2016, pri ktorých
bol uvedený variabilný symbol 082014, ako aj vyššie uvedená informácia pre príjemcu platby. Z faktúry
žalobcu č. 92014 ostala po započítaní sumy 252 eur z faktúry spoločnosti EUROKS SLOVAKIA, spol. s
r.o. č. 20140284 dlžná suma vo výške 2 584 eur. Zápočet faktúr za ubytovanie bol pritom vykonaný dňa31.12.2014, teda 9 mesiacov pred podaním žaloby. Na faktúru žalobcu č. 12015 mal súd preukázanú
platbu vo výške 500 eur zaslanú dňa 16.10.2015, ktorú žalobca obdržal dňa 19.10.2015 (ako to vyplýva z
jehočiastočnéhospäťvzatiažaloby).Keďžetátobolazaslanážalobcovisvariabilnýmsymbolom012015,

túto platbu je potrebné započítať na túto faktúru. Súd mal ďalej preukázaný zápočet jednotlivých faktúr
za ubytovanie postupne s jednotlivými faktúrami žalobcu ako je to uvedené vyššie. Tento zápočet bol
síce urobený jednostranne zo strany žalovaného a vyhotovený dňa 31.12.2015, teda po podaní žaloby,
ale v čase, kedy ešte žalovaný nevedel o podanej žalobe, pričom na tomto zápočte je pečiatka žalobcu
a jeho podpis, čím prejavil súhlas s takýmto zápočtom. Žalobca mal teda dostatok čase upraviť svoju

žalobu najmä pokiaľ ide o zvyšok dlhu z tej ktorej faktúry a s tým súvisiace úroky z omeškania. Aj keď pri
zápočtoch oboch strán je výsledná dlžná suma vypočítaná tou ktorou stranou u každej strany rovnaká,
uvedený zápočet však má vplyv na výšky súm, z ktorých je potrebné počítať úroky z omeškania, pričom
ani zjednodušenie počítania úrokov z omeškania nemôže odôvodniť iný zápočet, ako bol vykonaný aj
so súhlasom žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd vychádzal zo zápočtov tak, ako to uviedol
žalovaný a ako to v konečnom dôsledku žalobca akceptoval.

28. Námietku žalovaného, že faktúry žalobcu nie sú doposiaľ splatné, súd považuje za nedôvodnú.
Súd pritom vychádzal z toho, že súd nemal preukázanú písomnú formu zmluvy o dielo na práce v
Salzgitteri (miesto plnenia podľa zmluvy zo dňa 1.4.2010 bol Oberhausen, pričom vzhľadom na termíny
realizácii stavieb v dnešnej dobe je možné predpokladať, že tieto práce netrvali viac ako 4 roky), teda súd

uzavrel, že tieto boli vykonávané na základe ústnej zmluvy o dielo odlišnej od zmluvy zo dňa 1.4.2010.
Je zrejmé, že strany sporu spolupracovali niekoľko rokov, pričom okrem prác na stavbách uvedených
v zmluve o dielo zo dňa 1.4.2010 riešili aj ďalšie zákazky a v prípade potreby, ako tomu bolo aj pri
prácach v Salgitteri, sa dokázali dohodnúť aj ústne. Aj keď je predpoklad, že aj pri prípadných ústnych
objednávkach vychádzali strany sporu z približne rovnakých platobných a ďalších podmienok, ako boli

dohodnuté v zmluve o dielo zo dňa 1.4.2010, predsa len v prípade prác v Salzgitteri ide o inú zmluvu,
ktorej splatnosť v zmysle námietok žalovaného súd nemal preukázanú. Ak by však súd aj vychádzal z
úpravy splatnosti upravenej v čl. V písm. b) zmluvy o dielo zo dňa 1.4.2010, takúto úpravu splatnosti
by súd považoval za neplatnú v zmysle cit. § 369d ods. 1 ObZ, keďže takáto úprava je v hrubom
nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre žalovaného bez toho,

aby preň existoval spravodlivý dôvod. Ak by žalobca mal byť závislý od úhrady za práce žalovanému
ako objednávateľovi, žalobca by bol po neprimerane dlhú dobu vystavený neistote, kedy vlastne k tejto
skutočnosti dôjde, nehovoriac už o tom, že bez aktivity zo strany žalovaného by vlastne žalobca ani
nemusel zistiť, kedy by sa jeho faktúry stali splatnými. Žalobca má pritom právny vzťah so žalovaným,
preto súd nevidí spravodlivý dôvod, aby splatnosť jeho odmeny mala byť závislá na inom právnom

vzťahu žalovaného s inou spoločnosťou, ktorého žalobca nie je účastníkom a ktorý nemôže ovplyvniť.
Ak si žalovaný objednal práce u žalobcu a bol závislý od úhrad od inej spoločnosti, je jeho vecou, aby
si upravil svoje práva s inou spoločnosťou tak, aby mohol riadne a včas vyplácať jemu vyfakturované
práce. K splatnosti faktúr žalobcu č. 12015, 22015 a 32015 súd ešte považuje za potrebné uviesť, že ak
voči nim započítal žalovaný svoje faktúry, je potrebné súhlasiť so žalobcom v tom smere, že vychádzajúc

z §§ 358 a 359 ObZ samotný žalovaný uznal, že tieto sú splatné.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že na základe platne uzavretej ústnej
zmluvy o dielo medzi stranami sporu je žalovaný povinný uhradiť zvyšok dlžných súm zo splatných faktúr
žalobcu č. 12015, 22015 a 32015 po započítaní 3 faktúr žalovaného spôsobom, ako je to uvedené

vyššie a po odpočítaní sumy 500 eur z faktúry 12015. Z faktúry č. 12015 teda ostáva zaplatiť sumu 2
396 eur, z faktúry č. 22015 sumu 2 736 eur a z faktúry č. 32015 sumu 1 888 eur, teda celkom sumu 7 020
eur. V tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. Keďže súd mal preukázané omeškanie
žalovaného (aj keď len v časti uplatňovaného nároku), vzniklo žalobcovi aj právo na paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 ObZ a § 2 nariadenia vlády SR

č. 21/2013 Z.z., t.j. vo výške 40 eur, ktoré súd žalobcovi takisto priznal. V prevyšujúcej časti týkajúcej
sa zaplatenia zvyšku dlžných súm z faktúr žalobcu č. 82014 a 92014, resp. úrokov z omeškania z nich,
súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného. K rozdielu „dlhu“ vypočítaného
žalobcom (9 058 eur) a žalovaným (9 604 eur) súd poznamenáva, že k tomu došlo tak, že žalobca pri
faktúrach 82014 a 92014 v žalobe uvádzal sumu už po zápočte nákladov na ubytovanie (294 eur a 252

eur) a tieto sumy za ubytovanie znova odpočítal od svojich už znížených faktúr. Keďže súd je viazaný
žalobným návrhom, súd vychádzal z predmetu konania vymedzeného žalobcom.30. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto žalobca má právo požadovať aj úroky
z omeškania v zmysle cit. § 369 ods. 1 a 2 ObZ a v súlade s § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č.
21/2013 Z.z. Žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne odo dňa nasledujúceho po

splatnosti tej ktorej faktúry a po čiastočnom späťvzatí žaloby zohľadniac jednotlivé úhrady žalovaného,
a to až do zaplatenia, teda v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Nárok na úrok z
omeškania súd považoval za dôvodný len vo vzťahu k priznanej sume a po znižovaní dlžných súm z
jednotlivých faktúr zápočtami a úhradami, ako je to uvedené v bode 27 tohto odôvodnenia s tým, že
rozhodujúce pre začiatok a koniec omeškania so zaplatením určitej sumy je dátum pripísania platby na

účet žalobcu. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, žalobca má právo požadovať úrok z omeškania o 9
percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto sadzba ECB v dňoch nasledujúcich po splatnosti faktúr
č. 12015, 22015 a 32015 bola 0,05%, t.j. žalobca má právo požadovať úrok z omeškania vo výške 9,05
% ročne. Keďže si ho žalobca uplatnil v zákonnej výške, súd mu ho priznal, avšak len zo súm, ktoré
súd považoval za dôvodné tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti

týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania z vyššej sumy, ako bola priznaná, súd žalobu zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 11 342 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 7 020 eur. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené, t.j. pre zaplatenie sumy 2 284 eur, bola žaloba
dôvodná iba vo vzťahu k zaplateniu sumy 500 eur, ktorá bola poslaná dňa 16.10.2015 a započítaná
na faktúru č. 12015, v ostatnej časti sa platby týkali faktúry č. 82014. Čiastočné späťvzatie žaloby pre

správanie žalovaného a teda procesné zavinenie žalovaného za zastavenie konania je možné pričítať
iba vo vzťahu k sume 500 eur, v ostatnej časti je potrebné procesné zavinenie za zastavenie konania
pričítať žalobcovi. Keďže procesné zavinenie za zastavenie konania spôsobuje povinnosť strany, ktorá
zavinenie zapríčinila, nahradiť druhej strane trovy konania, uvedené zavinenie tej ktorej strany súd pre
účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania pričítal k úspechu tej ktorej strany. Žalobca bol teda

úspešný v 66,30 % (7 020 eur + 500 eur pri zastavení konania), kým žalovaný bol úspešný v 33,70
% (v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti, v ktorej žalobca zapríčinil zastavenie konania).
Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu strán konania bol žalobca úspešný v 32,60 % a v tomto
rozsahu má právo na náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.