Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319206454
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8319206454.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu Rozhlas a televízia
Slovenska, so sídlom Mlynská dolina 84545 Bratislava, IČO: 47232480, proti žalovanému A. Q.,
H.. XX.X.XXXX, C. Z. XXXX/XXX, D., právne zastúpený JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, AK
Štefánikova 17, Humenné, IČO: 42080096, o zaplatenie 620,20 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C/27/2019-53 zo dňa 29.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 167,04 eur, pokutu vo výške 17,- eur a poštovného vo výške 1,45 eur a vo výroku III. o
náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdHumenné(ďalejaj„súdprvejinštancie“)odvolanímnapadnutýmrozsudkomrozhodol,cit:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 167,04 eur, pokutu vo výške 17,- eur a poštovné vo výške
1,45 eur a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 46,14%, o výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok v sume 13,80 eur, ktorého vrátenie vykoná do 30 dní odo dňa
doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia Slovenská pošta, a.s., prostredníctvom prevádzkovateľa
centrálneho systému evidencie poplatkov Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica.“

2. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázaný skutkový stav tak, že žalobca poskytuje
služby verejnosti na základe zákona č . 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti, za ktoré je
oprávnený účtovať žalovanému poplatky v zmysle predmetného zákona. Taktiež mal za preukázané, že
žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012
vo výške podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. Súd prvej inštancie skutkovo uzavrel, že žalovaný

neuhrádzal žalobcovi uvedený poplatok mesačne vo výške 4,64 eur od apríla 2008 do januára 2019.

3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 1, § 2, § 3 písm. a), § 7 ods.
1, 2, 3 a 6, § 8, § 10 ods. 1, 2, 3, 5, § 11 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, § 14 zákona č. 340/2012
Z.z. o úrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len „zákon č.
340/2012 Z.z.“) a dospel k právnemu záveru, že žalovaný bol ako platiteľ povinný v zmysle § 3 písm.

a) zákona č. 68/2008 Z.z. uhrádzať poplatky za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom
a Slovenskou televíziou v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania vo výške 4,64 eurmesačne. Po zrušení zákona č. 68/2008Z.z. sa stal platiteľom úhrady v zmysle § 3 písm. a) zákona č.
340/2012 Z.z.. Súd mal za to, že žalovaný si uvedené povinnosti nesplnil. Čo sa týka obrany žalovaného,
súd prvej inštancie sa so žalovaným tvrdenými skutočnosťami, že je ako odberateľ elektriny evidovaný

na viacerých odberných miestach (T. Š., E., Č., D.) vysporiadal tak, že žalovaný nepreukázal, že by
na niektorom z odberných miest platby za služby verejnosti skutočne aj uhrádzal, preto mal žalobcom
uplatnený nárok za dôvodný. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že po čiastočnom späťvzatí
žalobyžalobcomvrozsahu433,84eurtýkajúcehosaceléhoobdobiaodapríla2008dodecembra2012v
sume 264,48 eur a obdobia od januára 2013 do januára 2019 v polovičnej výške 169,36 eur, predmetom

žalobyzostalnárokžalobcunazaplatenieistinyvovýške169,36eur,pokutyvovýške17,-euranákladov
spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur, ako aj náhrady trov konania. Súd okrem žalobcom uplatnenej
istiny, po jej úprave v zmysle čiastočného späťvzatia, priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 17,- eur podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. a náhrady poštovej sadzby vo výške
1,45 eur za písomnú výzvu podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., keďže mal za preukázané, že
žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 10.1.2019 na úhradu nedoplatku na službách poskytnutých

RTVSverejnosti.Čosatýkažalovanýmvznesenejnámietkypremlčaniasúdprvejinštanciepovažovalza
premlčaný nárok žalobcu na poplatky za služby poskytované verejnosti za obdobie predchádzajúce júnu
2016, keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 1.7.2019, preto v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka
na vec aplikoval trojročnú premlčaciu dobu. Vo zvyšnej časti, teda poplatky za obdobie od júna 2016
do júna 2019 súd považoval za dôvodné, a preto priznal žalobcovi sumu 167,04 eur (36 x 4,64 eur) .

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanému úspešnému v konaní v
rozsahu 73,07 % priznal voči žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný len v rozsahu 26,93%, nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 46,14%.

4. Proti tomuto rozsudku do výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť 167,04 eur, pokutu vo výške

17,- eur a poštovné vo výške 1,45 eur, ako aj do výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote
odvolanie žalovaný namietajúc porušenie práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie,
ako aj nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav, ku ktorému súd dospel na základe vykonaných
dôkazov. Žalovaný uviedol, že v odpore predložil súdu doklady o všetkých odberných miestach ako
aj doklad o evidencii platiteľa úhrady - fyzická osoba z 5.10.2010. Poukázal na to, že ako dôchodca

uhrádza platbu za služby vo výške 2,32 eur za odberné miesto Z. XXXX/XX, D.. Uviedol, že očakával
nariadenie pojednávania, na ktorom by predložil doklady o tom, že riadne platil úhrady na adrese D.É.,
Z. XX. Predmetné doklady o úhradách tak doložil v rámci odvolania. Žalovaný namietal, že súd prvej
inštancie nerešpektoval ním predložený dôkaz v odpore o tej skutočnosti, že ako dôchodca mal platiť
úhraduvovýške2,32eur.Nazákladeuvedenéhonavrholnapadnutérozhodnutiezmeniťtak,žeodvolací

súd žalobu zamietne alternatívne tak, že súd rozhodnutie zruší a vráti vec na okresný súd.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril, napriek tomu, že výzva na vyjadrenie k odvolaniu spolu
s rovnopisom odvolania a jej prílohami, mu bola doručená.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len „CSP“) prejednal podané odvolanie v zmysle zásad daných aplikáciou ust. § 378 a nasl.
CSP. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie bol v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými
odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP) tak, ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej

lehote. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania. Vychádzal pritom
z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal za to, že nariadenie pojednávania v predmetnej
veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani dôležitý verejný záujem.

7. Poukazujúc na to, že žalovaný odvolaním napadol len výrok I. a III., t.j. výrok o uložení povinnosti

zaplatiť žalobcovi sumu 167,04 eur, pokutu vo výške 17,- eur a poštovné vo výške 1,45 eur a výrok
o náhrade trov konania, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok iba v uvedenej časti. Čo sa
týka výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti konanie zastavil a výroku IV., ktorým
súd vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku, uvedené výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie neboli
napadnuté odvolaním, preto nadobudli právoplatnosť a odvolací súd ich správnosť nepreskúmaval. Na

základe takéhoto prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, i konania ktorému
predchádzalo, dospel odvolací súd po prejednaní veci v senáte k záveru, že na základe podaného
odvolania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vrátiť mu vec
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.8. Podľa obsahu podaného odvolania odvolateľ v zásade namieta rozsudok súdu prvej inštancie
z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (rozhodnutím bez nariadenia pojednávania), čo by zodpovedalo odvolaciemu dôvodu v zmysle
ust.§365ods.1písm.b)CSP,alezároveňajtým,žesúdprvejinštancienazákladevykonanýchdôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

9. Nosnou odvolacou námietkou odvolateľa bolo porušenie jeho práva na spravodlivý proces, keďže
súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej bez nariadenia pojednávania. K uvedenému odvolací súd
uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb
domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,

zákonom zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Pojem „procesný postup“
bol už vysvetlený vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická,
vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra
prejednania veci, to, ako súd viedol spor (R 129/1999, 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011,
6Cdo 90/2012). Odňatím možnosti konať na súde sa rozumie taký chybný procesný postup súdu,

ktorým sa strane sporu znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok
priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Miera porušenia procesných práv
niektorej zo strán sporu musí nadobudnúť takú intenzitu porušenia, ktorá vyvodzuje porušenie jej práva
na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré

sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamenajú
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou. Ide napríklad aj o právo
na verejné prerokovanie sporu za prítomnosti strán, právo vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom,
právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom de negatio iustititae (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 69/2017).

10. V predmetnom konaní žalovaný namieta tú skutočnosť, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania, pričom z podania žalovaného zo dňa 26.8.2019 vyplýva, že tento žiadal o
nariadenie pojednávania vo veci. Taktiež žalovaný v tomto podaní prehlásil, že si nie je vedomý žiadneho

dlhuvočižalobcoviaževšetkyodbernémiestamáriadneprihlásené.Rovnakotakpredmetnýmpodaním
vzniesol námietku premlčania.

11. Súd prvej inštancie oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a to
dňa 20.11.2019. Dňa 29.11.2019 vyhlásil vo veci rozsudok.

12. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

13. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

14. Podľa § 167 ods. 4 CSP, Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa

odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej
súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a
označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania.

15. Nariadením pojednávania sa realizuje základná zásada civilného sporového konania a to zásada
ústnosti a bezprostrednosti, ktorá má svoje vyjadrenie aj v čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Základným účelom nariadenia pojednávania a jeho realizácie je možnosť strán sporu pred súdom
predniesť svoje skutkové tvrdenia a reagovať na tvrdenia protistrany, byť prítomný pri vykonaní dôkazova zároveň vyjadrovať sa k jednotlivým dôkazom a skutočnostiam z nich vyplývajúcich. Pojednávanie je
zároveň aj nástrojom na koncentráciu konania, ak k nemu nedošlo pri doručovaní repliky a dupliky podľa
§ 167 ods. 3 a 4 CSP.

16. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že súd prvej inštancie v tomto prípade sledoval postup podľa
§ 177 ods. 2 písm. a) CSP, keď rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Je nevyhnutné
však dať do pozornosti, že uvedené zákonné ustanovenie upravuje možnosť rozhodnúť vec bez
nariadenia pojednávania len za predpokladu, že sú kumulatívne splnené tri podmienky, a to: a) otázka

jednoduchéhoprávnehoposúdeniaveci,b)skutkovétvrdeniastránniesúspornéac)jednásaohodnotu
sporu bez príslušenstva neprevyšujúcu 2.000,- eur. Dve z uvedených podmienok sú v prejednávanom
prípade splnené a to jednoduché právne posúdenie veci a hodnota sporu, avšak tretia podmienka v
uvedenom prípade naplnená nie je, keďže skutkové tvrdenia strán sa rozchádzajú, žalovaný výslovne
poprel existenciu akéhokoľvek dlhu, predložil faktúry, z ktorých vyplýva, že je evidovaný ako platca
elektriny na viacerých odberných miestach, a taktiež namietal výšku žalobcom uplatnenej sumy, nakoľko

zo zákona je povinný uhrádzať iba polovicu stanovenej sumy. Na túto rozdielnosť pri úvahe o prejednaní
veci bez pojednávania súd prvej inštancie neprihliadol. Odvolací súd nemal za preukázané splnenie
zákonných podmienok na to, aby súd prvej inštancie mohol vec rozhodnúť bez nariadenia pojednávania
a postup súdu, ktorým vyhlásil rozhodnutie bez nariadenia pojednávania považoval za nesprávny, v
dôsledku čoho došlo k porušeniu práv odvolateľa.

17. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že súd prvej inštancie po doručení vyjadrenia žalobcu a
jeho čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 23.9.2019, uvedené podanie doručil žalovanému spolu s
výzvou sa k uvedenému podaniu, avšak konanie nekoncentroval, keďže žalovaného podľa § 167 ods. 4
CSP nepoučil o sudcovskej koncentrácií konania a o možnom neprihliadaní na ďalšie skutočnosti, ktoré

súdu doposiaľ neboli oznámené, preto žalovaný sa objektívne mohol domnievať, že ďalšie prostriedky
procesnej obrany bude môcť uplatniť na pojednávaní vo veci samej, k čomu však už nedošlo.

18. Na základe uvedeného postupom súdu prvej inštancie došlo k zjavnému porušeniu kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca, a

ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou, akými sú napríklad právo na prejednanie sporu za prítomnosti strán a právo na vyjadrenie
sa k všetkým vykonaným dôkazom. Ide o porušenie procesných práv žalovaného takým spôsobom a v
takom rozsahom, ktoré nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a preto odvolaciemu súdu
už pri akceptovaní takto uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm.

b) CSP neostala iná možnosť len rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie. Tu sa žiada uviesť aj to, že ďalej bude konštatovaná aj ďalšia procesná vada spočívajúca
v prekročení žalobného návrhu (viď bod 26 dôvodov tohto rozhodnutia), ktorá tiež zakladá dôvod na
zrušenie napadnutého výroku rozsudku o vyhovení žalobe. V zmysle ust. § 216 ods. 1 CSP je súd
viazaný žalobným návrhom žalobcu a v zmysle ust. § 216 ods. 2 CSP nemôže tento žalobný návrh

prekročiť a priznať žalobcovi viac alebo niečo iné, než čoho sa domáhal v žalobe. Výnimky zo zásady
„ne ultra petitum“ upravené v ust. § 216 ods. 2 CSP v predmetnej veci neboli dané. Ak súd žalobcovi
priznal nároky aj po 31.1.2019 (žalobca uplatnil nároky do 31.1.2019) inak nad rámec toho čoho sa
žalobca žalobou domáhal. Pre rozhodnutie o takomto nároku za obdobie po 31.1.2019 nemal súd prvej
inštancie splnené procesné podmienky, ktoré vyplývajú z ust. § 131 CSP, § 156 CSP a ust. § 216 ods. 1

CSP. Čo odôvodňuje postup odvolacieho súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, teda zrušenie rozsudku
súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

20. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

21. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS
(ďalej len zákon č. 340/2012 Z.z.) platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je
evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.22. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý
aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v

evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno
odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6
písm. c).

23. Podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. sadzba úhrady podľa odseku 1 sa znižuje na

polovicu platiteľovi podľa § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného
predpisu alebo poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok vyplácaných zo zahraničia, nemá
pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo
zárobkovej činnosti a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6
písm. d).

24. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly
platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku
povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa § 3 písm. a), meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu
odberného miesta, číslo sústredeného inkasa platieb obyvateľstva, ak platí úhradu prostredníctvom
poštového podniku, číslo odberného miesta, adresu na doručovanie písomností, skutočnosti podľa § 5

ods. 1, § 6 ods. 1 druhej vety a ods. 3 a rodné číslo, ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu
podľa § 5 ods. 1 alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3.

25. Čo sa týka veci samej je nevyhnutné, aby sa súd prvej inštancie najskôr zaoberal aplikáciou
ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. a teda, aby sa vysporiadal so žalovaným tvrdenou

skutočnosťou, že je odberateľom elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach a že úhrady
za služby verejnosti poskytované RTVS vo výške 2,32 eur platí za odberné miesto Z. XXXX/XX, D.
a vzhľadom od posúdenia uvedenej skutočnosti posúdil dôvodnosť žalobcom podanej žaloby, keďže v
zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je možné priznať nárok na zaplatenie úrad za služby
verejnosti len za jedno odberné miesto, ak je fyzická osoba evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii

odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach.

26. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žalovaný je povinný uhrádzať úhrady za služby
poskytované verejnosti RTVS podľa zákona č. 340/2012 Z.z. aj za odberné miesto Kochanovce 226,
bude povinný sa vysporiadať aj s výškou úhrady, keďže v zmysle § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 340/2012

Z.z. sa sadzba poplatku znižuje na polovicu, ak je platiteľ poberateľom dôchodkových dávok, nemá
pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo
zárobkovej činnosti a túto skutočnosť preukáže vyberateľovi úhrady, pričom žalovaný predložil spolu s
podaním odporu aj doklad o oznámení zmeny v evidencii platiteľa úhrady od 1.11.2010, ktorým oznámil
zmenu spočívajúcu v získaní postavenia poberateľa dôchodkových dávok. K záveru o zmene výšky

úhrady dospel aj žalobca, keď podaním zo dňa 23.9.2019 s označením „Vyjadrenie žalobcu a čiastočné
späťvzatie žaloby“ oznámil, že berie žalobcu späť v časti za obdobie od 4/2008-12/2012 v celom rozsahu
a za obdobie od 1/13-1/2019 v polovičnej sadzbe úrady, teda vo výške 169,36 eur. Napriek uvedenej
skutočnosti súd prvej inštancie po uznaní relevancie žalovaným uplatnenej námietky premlčania, priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS za 36 mesiacov (júl 2016

- jún 2019) po 4,64 eur. V súvislosti s uvedeným je nevyhnutné poznamenať, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s tým, z akého dôvodu priznal žalobcovi nárok na úhradu v plnej výške mesačnej
úhrady 4,64 eur a taktiež neuviedol ani dôvody, pre ktoré priznal nárok na predmetné úhrady za obdobie
od 7/2016 do 7/2019, pričom žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie úhrad len do 31.1.2019,
čím súd prvej inštancie prekročil žalobný návrh žalobcu (viď bod 18 vyššie). Poukazujúc na uvedené

bude úlohou súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať a rozhodnúť, pričom bude viazaný vysloveným
právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Pozornosti odvolacieho súdu neunikla ani zrejmá nesprávnosť výroku o náhrade trov konania, keď
tento nárok súd prvej inštancie priznal „žalovanému voči žalovanému“. Výrok o náhrade trov konania

bol odvolacím súdom zrušený spolu s výrokom vo veci samej, ako výrok súvisiaci. Podľa § 396 ods. 3
CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).