Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. jún 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420201270
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4420201270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: B. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: U. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, t. č. R. M. S., B. XX,
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova
bašta 2 a B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., F. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o
odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 06. 10. 2020 č. k. 11P/49/2020-135
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k.
12P/28/2013-48 zo dňa 13. 05. 2013 v časti o výživnom na maloletého B. B., nar. XX. XX. XXXX tak, že
vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 30 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne od 01. 03. 2020.
Zročné výživné na maloletého za obdobie od 01. 03. 2020 do 30. 09. 2020 vo výške 560 eur povolil
otcovi platiť v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou

výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu.
2. Úvodom konštatoval, že matka sa návrhom podaným dňa 13. 03. 2020 domáhala zvýšenia výživného
na maloletého zo sumy 30 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 01. 03. 2020, dôvodiac, že od
posledného rozhodnutia o výživnom výdavky spojené s maloletým podstatne vzrástli, keď maloletý mal
v čase posledného súdneho rozhodnutia osemnásť mesiacov a v súčasnosti má osem rokov, chodí do
základnej školy, navštevuje tri školské krúžky, má vyššie náklady na oblečenie a obuv, pričom nie je v

jej ekonomických možnostiach participovať na zvýšených výdavkoch na maloletého a stanovená výška
výživného nemôže postačovať na výchovu a výživu maloletého.

3. Svoje rozhodnutie právnej oprel o ust. § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods.
1 a 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vyšiel zo zistenia, že rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12P/28/2013-48 zo dňa 13. 05. 2013 bola schválená dohoda rodičov,
v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na

jeho výživu vo výške 30 eur mesačne od 01. 02. 2013. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým
dieťaťom. Matka v tom čase bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške
199,60euramesačnearodinnéprídavkynajednodieťavovýške22,54euramesačne,otecboldlhodobo
nezamestnaný, vykonával aktivačné práce na základe dohody a poberal dávky v hmotnej núdzi vovýške 93,05 eura mesačne, pričom nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Mal za preukázané, že od tejto
doby došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, aj na strane rodičov. Zmenu pomerov
na strane maloletého vzhliadol v tom, že maloletý v čase jeho rozhodovania navštevoval tretí ročník

základnej školy a v čase pôvodného rozhodovania nemal ani dva roky. Od posledného rozhodovania o
výživnom, ktoré bolo v roku 2013, sa tak potreby maloletého zvýšili v súvislosti s jeho fyzickým rastom
na oblečenie, stravu, obuv, hygienické potreby a školské potreby. Podľa potvrdenia zo Základnej školy
vo R. M. S. v školskom roku 2019/2020 boli výdavky na maloletého na pracovné zošity, poistenie
a návštevu divadla v celkovej sume 29,50 eura, členský príspevok do združenia rodičov 10 eur, do

školského klubu detí 3,40 eura mesačne, výdavky na pracovné zošity, poistenie a ZRPŠ boli 34 eur.
Matka vyčíslila nákup školských pomôcok na 25 eur a uviedla, že maloletý chodil na futbal, s čím boli
spojené zvýšené náklady na športové oblečenie a obuv, ďalej bežné výdavky maloletého na oblečenie
a obuv okolo 60 eur mesačne, na kozmetiku vrátane kaderníka 20 eur mesačne, vitamíny 8,50 eura
mesačne, na stravu 100 eur mesačne. Zmenu pomerov vzhliadol aj na strane matky, ktorá v roku 2019
bola zamestnaná a jej priemerný mesačný čistý príjem za obdobie február až máj 2019 bol 540,42

eura, od 27. 08. 2019 do 13. 02. 2020 bola zamestnaná v M. P. na dohodu o pracovnej činnosti a
jej priemerný mesačný čistý príjem bol 30,64 eura, od 27. 01. 2020 sa zamestnala v U.-Z. P. P. ako
telemarketingový zamestnanec, kde pracovala do 25. 03. 2020 a jej priemerný vymeriavací základ za
toto obdobie bol 425,38 eura mesačne. Následne od 19. 05. 2020 do 16. 06. 2020 bola zamestnaná na
dohodu o pracovnej činnosti v J. P. a jej priemerný vymeriavací základ bol 138,54 eura mesačne a od 22.

06. 2020 je v riadnom pracovnom pomere v P. P. P. ako operátor skladu s hrubou mesačnou mzdou 714
eur a priemerným mesačným čistým príjmom za obdobie troch mesiacov vo výške 508,83 eura. Matka
poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 49,90 eura mesačne a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť
voči maloletej C. K., nar. XX. XX. XXXX, na ktorú prebieha konanie o úprave výkonu práv a povinností
rodičov. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v podnájme, kde celkové náklady na bývanie boli

315,33 eura mesačne. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, tento bol v čase posledného rozhodovania o
výživnom nezamestnaný, rovnako ako aj v čase terajšieho rozhodovania je nezamestnaný. Naposledy
bol zamestnaný na dohodu od 01. 06. 2020 do 15. 06. 2020 v I. Z potvrdení z Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Komárno zo dňa 26. 08. 2020 vyplýva, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie od 16. 06. 2020 a evidencia trvá, dávku v hmotnej núdzi nepoberá a ani nemá podanú

žiadosť o dávku v hmotnej núdzi, poberateľom dávky bol v roku 2014, 2015 aj 2016. Evidovaný v
evidencii uchádzačov o zamestnanie bol naposledy od 27. 10. 2014 do 02. 04. 2019 a od 16. 06. 2020
naďalej. Zistil, že otec žije v spoločnej domácnosti s družkou, s ktorou má dve maloleté deti: J. B., nar.
XX. XX. XXXX a T. B., nar. XX. XX. XXXX, jeho družka P. C. poberá rodičovský príspevok od 01. 11.
2019. Maloletá J. B. navštevuje materskú školu, kde výdavky v septembri 2020 boli na školské potreby

40eur,poplatokzamaterskúškolu7eurastravné24,64eura.Vspoločnejdomácnostisotcovourodinou
žijú aj otcovi rodičia a sestra otca s dvoma maloletými deťmi. Otec uviedol, že si privyrába na brigádach
v oblasti stavebníctva s dvoma maloletými deťmi a zarobí 150 eur až 200 eur mesačne. Podľa lekárskej
správy L.. Y., gastroenterologická ambulancia, otcova diagnóza si vyžaduje určité obmedzenia a to prácu
v čistom, suchom prostredí a bezstresovú prevádzku.

4. Po preskúmaní odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj osobných a zárobkových možností,
schopností a majetkových pomerov rodičov vzhliadol návrh matky čo do základu za dôvodný a zvýšil
výživné na maloletého na sumu 110 eur mesačne od 01. 03. 2020. Argumentoval, že odôvodnené
potreby maloletého sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške 30 eur mesačne nepostačuje

na výživu maloletého, ani na jeho odôvodnené potreby. Zvýraznil, že posledné rozhodovanie o
výživnom bolo v roku 2013 a od posledného rozhodovania uplynulo sedem rokov. Maloletý má zvýšené
odôvodnené potreby na školu, je fyzicky starší, teda boli preukázané zvýšené potreby aj na jeho
oblečenie, obuv, hygienu. Vychádzal pritom najmä z veku maloletého a za odôvodnené potreby
maloletého považoval mesačné náklady na stravovanie 100 eur, oblečenie a obuv 50 eur, školské

pomôcky a poplatky do školy v priemere 10 eur, hygienické potreby 10 eur, športové výdavky 10
eur, zdravotnícku starostlivosť 10 eur, náklady na bývanie vo výške 63 eur mesačne, pričom celkové
náklady na maloletého vyčíslil v mesačnej sume približne 253 eur. Pri rozhodovaní o výške výživného
vychádzal i z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine a výživné zvýšil napriek tomu, že
otec je v súčasnej dobe nezamestnaný, keď vyživovacia povinnosť je prioritná a má prednosť pred

inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného na strane otca zohľadnil nielen jeho schopnosti, t.
j. faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj jeho možnosti potenciálnych príjmov,
teda tie, ktoré objektívne môže zarobiť s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a podobne. Mal za preukázané, žeotec je dlhodobo nezamestnaný, ale podľa jeho vyjadrenia si privyrába v súčasnej dobe na brigádach.
Dodal, že aj keď má otec určité zdravotné obmedzenia pri práci, tieto nevzhliadol v takom rozsahu, aby
si nemohol hľadať a nájsť prácu v pracovnom pomere, ktorá vyhovuje jeho zdravotnému stavu, alebo si

privyrobiť na brigádach tak, aby si vedel plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Podotkol,
že ak by otec pracoval aspoň za minimálnu mzdu, uvedenú výšku výživného, i s prihliadnutím na jeho
ďalšie dve vyživovacie povinnosti, by riadne platil. Zo strany otca však nemal preukázanú žiadnu snahu
o hľadanie si riadneho zamestnania, prípadne zabezpečenia si vyššieho príjmu, preto konštatoval, že
otcovi takáto situácia vyhovuje a tiež, že otec má možnosť pracovať a zabezpečiť si vyšší príjem, ako

v súčasnej dobe má z brigád. Uzavrel, že vzhľadom na vek otca, jeho možnosti a schopnosti, ako i
odôvodnené zvýšené potreby maloletého je dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca v stanovenom
rozsahu so súčasným zohľadnením zvýšeného príjmu matky od posledného rozhodovania a jej osobnej
starostlivosti o maloletého. Naviac otec sa s maloletým dieťaťom vôbec nestretáva a okrem výživného
vo výške 30 eur mesačne žiadnym iným spôsobom na maloletého neprispieval. Zároveň rozhodol o
zročnom výživnom, keďže zvýšením výživného od 01. 03.2020 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom

za obdobie od 01. 03. 2020 do 30. 09. 2020. Tento vyčíslil vo výške 560 eur
(7 mesiacov x 80 eur), ktorý mu povolil splácať v splátkach po 40 eur mesačne v súlade s § 232 zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pretože príjem otca ani jeho majetkové
pomery, podľa jeho názoru, neumožňujú otcovi zročné výživné zaplatiť naraz. K určenej výške splátok
uviedol, že na jednej strane zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na pokrytie potrieb maloletého

dieťaťa a na druhej strane nezaťaží výdavky otca neprimeraným spôsobom. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil aplikáciou ust. § 52 zákl. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „CMP“).

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka, domáhajúc sa jeho zmeny a zvýšenia vyživovacej

povinnosti otca na maloletého na sumu vo výške 200 eur mesačne. Uviedla, že súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania ustálil výšku mesačných odôvodnených potrieb maloletého na úrovni
253 eur, na ktorých dlhodobo participovala prakticky sama, pretože otec prispieval na výživu maloletého
len minimálnym výživným. Poukázala na to, že dlhodobo bola nútená meniť zamestnania v snahe
zabezpečiť maloletému a aj jeho sestre všetko, čo potrebujú v záujme ich priaznivého a harmonického

vývoja. Uviedla, že u otca od posledného rozhodovania o výživnom nenastala žiadna snaha o zlepšenie
jeho mzdových podmienok s dopadom na jeho možnosti podieľať sa na výžive maloletého podstatne
vyšším výživným. V priebehu konania mal otec snahu odôvodňovať príčinu jeho nezamestnanosti
zdravotnými problémami, v ktorej súvislosti predložil množstvo lekárskych správ, z ktorých napokon
vyplynulo, že množstvo úrazov, nesúvisiacich s jeho gastroenterologickými problémami, si zapríčinil sám

pri výkone rôznych brigád. Z dlhodobého konania otca vyvodila, že jeho súčasná situácia mu vyhovuje,
z ktorého dôvodu bolo potrebné zohľadňovať jeho majetkové pomery prostredníctvom príjmu, ktorý
by mohol dosahovať z hľadiska jeho schopností a možností a to aj s prihliadnutím na jeho zdravotný
stav a vek. Trvala na tom, že z výpovede otca pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že jeho faktické
príjmy sa pohybujú na vyššej, než ním deklarovanej úrovni a to aj s poukazom na jeho vyjadrenie, že

so svojou družkou financujú potreby nielen svoje a svojich maloletých detí, ale aj príbuzných zo strany
otca. Zvýraznila, že ustálená výška odôvodnených potrieb maloletého bola na sume 253 eur mesačne,
z čoho polovica predstavuje sumu 126,50 eura. S prihliadnutím na skutočnosť, že otec o maloletého
neprejavuje žiaden záujem, nad rámec minimálneho výživného mu žiadnym spôsobom neprispieva,
a to ani pri príležitosti jeho sviatkov, prezentovala názor, že pri zohľadnení jej osobnej starostlivosti o

maloletého je súdom určená výška vyživovacej povinnosti otca nedostatočná. V tomto smere poukázala
ajnavyjadreniekolíznehoopatrovníka,ktorýnavrholprizohľadnenívyššieuvedenýchskutočnostízvýšiť
vyživovaciu povinnosť otca na sumu 150 eur mesačne. Namietala tiež, že pri určení výšky vyživovacej
povinnosti otca súd nezohľadnil jej osobnú participáciu na výžive maloletého v súlade s ustanovením
§ 62 ods. 4 Zákona o rodine.

6.Otecvpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,žepracovalvsúkromnejbezpečnostnejslužbe,avšak
kvôli Covid-19 znižovali stavy a v súčasnosti je nezamestnaný, pričom v tom čase mesačne zarobil okolo
400 eur. Akcentoval, že so svojou súčasnou manželkou má dve maloleté deti, jeho manželka poberá
materskú a prídavky na deti, spolu v sume 330 eur. Potvrdil, že príležitostne pracuje, pričom zarobí 200

až 300 eur mesačne. Tvrdil, že matka mu styk s maloletým neumožňuje. Určené výživné vo výške 110
eur mesačne označil za vysoké, poukazujúc na svoje mesačné výdavky na elektrinu 122 eur, obedy pre
dcéru 30 eur, exekúcia 30 eur, internet 30 eur, strava pre rodinu 200 eur. Zvýraznil, že nemá žiadnevzdelanie, je len absolventom základnej školy. Mal za to, že platenie výživného v sume 200 eur mesačne
by bolo pre neho nemožné, preto žiadal odvolanie matky ako nedôvodné zamietnuť.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril i kolízny opatrovník písomným podaním, v ktorom sa naďalej
plne pridržiaval svojich doterajších vyjadrení v súdnom konaní. Na základe výsledkov vykonaného
dokazovania a s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého B. mal za to, že určená výška
výživného pokryje výdavky matky spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa. Prezentoval názor, že
výživné spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky a s rodinnými prídavkami na maloletého

bude dostatočne pokrývať odôvodnené potreby maloletého vo veku 9 rokov a zodpovedá sociálnemu
postaveniu a životnej úrovni oboch rodičov. Navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.

8. Matka vo svojej replike vyjadrila nesúhlas s vyjadrením kolízneho opatrovníka. Opätovne poukázala
na ustálenú výšku nákladov na maloletého v sume 253 eur mesačne, z čoho polovica predstavuje

sumu 126,50 mesačne. S prihliadnutím na skutočnosť, že otec na maloletého neprispieval nad rozsahu
určenej povinnosti a neprejavuje o maloletého záujem, po zohľadnení svojej osobnej starostlivosti,
považovala súdom prvej inštancie určené výživné za nedostatočné. Uviedla, že otec výkon závislej
práce pre súkromnú bezpečnostnú službu nepreukázal, jeho vyjadrenie označila za účelové. Mala za
to, že otcova dlhodobá nezamestnanosť mu vyhovuje, pričom je v jeho možnostiach a schopnostiach sa

zamestnať a dosahovať vyšší príjem minimálne vo výške 600 eur. K vyjadreniu doložila ponuky práce
pre operátora výroby, ktoré by otec mohol vykonávať aj so základným vzdelaním.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3
CSP a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. V prejednávanej veci predmetom konania je návrh matky, doručený súdu prvej inštancie dňa 12.
03. 2020, ktorým sa domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12P/28/2013-48

zo dňa 13. 05. 2013 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletého a zvýšenia jeho vyživovacej
povinnosti zo sumy 30 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 01. 03. 2020. Návrh odôvodnila
tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom výdavky na maloletého podstatne vzrástli, keď
maloletý mal v čase posledného rozhodovania osemnásť mesiacov, v čase podania návrhu mal osem
rokov, chodí do základnej školy, navštevuje tri školské krúžky, má vyššie životné náklady, nie je v

jej ekonomických možnostiach participovať na zvýšených výdavkoch maloletého a stanovená výška
výživného nepostačuje na jeho výchovu a výživu.

12. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine),
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada a to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobnej stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

19. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí
o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností
dôležitých pre určenie výživné ho tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom

predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov
dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.
V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu,
alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného

majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o
zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj
na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom,
tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo
všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada

na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej
vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne
od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako
aj majetkovými pomermi rodičov. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho

odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre
výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné
potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti,
schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami,
ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významným ust. § 75 ods. 1 veta

druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Naviac súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak
berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

20. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vo svetle zhora citovanej právnej úpravy a teoretických
východísk i postupoval a na základe riadne zisteného skutkového stavu vec i správne právne posúdil.
Svoje rozhodnutie jasne, výstižne a v potrebnom rozsahu odôvodnil, vyporiadajúc sa so všetkými právne
relevantnými otázkami vo vzťahu k dôvodom zvýšenia vyživovacej povinnosti otca, výške výživného,

zročného výživného a podmienkam jeho zročnosti. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, využijúc postup podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje
len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava výživného

na mal. B. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 12P/28/2013-48 zo dňa 13.
05. 2013, ktorým súd schválil dohodu rodičov, a touto bol maloletý B. zverený do osobnej starostlivosti
matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu vo výške 30 eur mesačne od 01. 02. 2013. V
tej dobe matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 euramesačne a rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 22,54 eura mesačne, ďalšiu vyživovaciu povinnosť
nemala.Otecboldlhodobonezamestnaný,vykonávalaktivačnéprácenazákladedohody,poberaldávky
v hmotnej núdzi vo výške 93,05 eura mesačne a taktiež nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletý

mal 18 mesiacov. V čase terajšieho rozhodovania bolo preukázané, že matke pribudla vyživovacia
povinnosť k maloletej C. K., nar. XX. XX. XXXX. Od februára 2019 sa matka zapojila do pracovného
procesu a jej priemerný mesačný čistý príjem za obdobie február až máj 2019 bol 540,42 eura, ktorý
ukončila dohodou dňa 22. 07. 2019. V období od 27. 08. 2019 do 13. 02. 2020 bola matka zamestnaná
v M. P. na dohodu o pracovnej činnosti a jej priemerný mesačný čistý príjem bol 30,64 eura, od 27. 01.

2020 do 25. 03. 2020 pracovala v U.-Z. P. P. kde jej základná hrubá hodinová mzda bola 3,333 eura a jej
priemernývymeriavacízákladzatotoobdobiebol425,38euramesačne.Od19.05.2020do16.06.2020
bola zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti v J. P. a jej priemerný vymeriavací základ bol 138,54
eura mesačne. Od 22. 06. 2020 vznikol matke pracovný pomer v P., jej hrubá mesačná mzda je 714 eur
a priemerný mesačný čistý príjem za obdobie troch mesiacov bol 508,83 eura. Matka spolu s deťmi žije
v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v podnájme, kde celkové náklady na bývanie sú 315,33 eura

mesačne. Otec je nezamestnaný, naposledy bol zamestnaný na dohodu od 01. 06. 2020 do 15. 06. 2020
v I. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol otec vedený od 8. 03. 2006 do 14. 02. 2007, od 26. 03.
2007 do 24. 10. 2010, od 27. 01. 2011 do 28. 11. 2012, od 04. 12. 2012 do 10. 09. 2014, od 27. 10. 2016
do 02. 04. 2019 a od 16. 06. 2020 evidencia naďalej trvá. Dávku v hmotnej núdzi nepoberá a ani nemá
podanú žiadosť o dávku v hmotnej núdzi, poberateľom tejto dávky bol v decembri 2010, apríl - september

2014 a január 2015 až november 2016. Otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom B.
pochádzajúce z jeho druhovského vzťahu so P. C., s ktorou žije v spoločnej domácnosti a táto poberala
rodičovský príspevok od 01. 11. 2019. Podľa tvrdenia otca v súčasnej dobe pracuje ako brigádnik v
oblasti stavebníctva a jeho príjem je 150 eur - 200 eur mesačne, vo vyjadrení k odvolaniu otec uvádzal
už sumu 200 - 300 eur mesačne. Otec má zdravotné obmedzenia, keď podľa lekárskej správy L.. Y.,

gastroenterologická ambulancia, jeho diagnóza si vyžaduje obmedzenia vo vzťahu k výkonu práce, a
to čisté, suché prostredie a bezstresovú prevádzku. Maloletý v školskom roku 2020/2021 je žiakom III.
triedy základnej školy.

22. S ohľadom na zhora popísané zistenia v prejednávanej veci niet sporu o tom, že vyživovacia

povinnosť otca voči maloletému B. naďalej trvá, a že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane ako mal. dieťaťa, tak i oboch rodičov. U maloletého totiž
bezpochyby od poslednej úpravy výživného došlo v súvislosti s uplynutím viac než 7-ročného obdobia
k prirodzenému nárastu potrieb a životných nákladov nielen v dôsledku jeho fyzickej vyspelosti, ale
i v súvislosti s jeho vzdelávaním. Životné náklady maloletého tak nepochybne výrazne vzrástli, ktoré

skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Rovnako tak zmena pomerov
nastala i na strane oboch rodičov, keď obom pribudli vyživovacie povinnosti k ďalším mal. deťom a
zvýšili sa ich príjmové pomery. Posudzujúc zistenú zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov
konania v ich vzájomnej súvislosti odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o
dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému B., pričom súd prvej

inštancie správne zhodnotil odôvodnené potreby maloletého, ako i zárobkové a majetkové pomery
na strane oboch rodičov, ich možnosti a schopnosti podieľať sa na výžive dieťaťa, ako i okolnosť, že
potrebymal.dieťaťasúčiastočnekrytérodinnýmiprídavkaminamal.dieťa,ažematkasvojuvyživovaciu
povinnosť k dieťaťu čiastočne vyvažuje i svojou osobnou starostlivosťou. Podľa názoru odvolacieho
súdu zisteným pomerom zodpovedá zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému na sumu 110

eur počnúc dňom 01. 03. 2020. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky, odvolací súd dodáva, že i keď
súčasnépríjmovépomeryotcaniesúodrazomjehomožnostíaschopnostíatozdôvodovpredkladaných
prvoinštančným súdom, ktoré si odvolací súd osvojil, zároveň pri určovaní výšky výživného správne
zohľadnil nielen jeho schopnosti, ale aj jeho možnosti, čiže jeho potenciálne príjmy, ktoré by mohol
dosiahnuť s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadania, vedomosti, zručnosti,

pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a podobne. Nemožno však opomenúť, že i v prípade
riadneho pracovného pomeru otca na pozíciách avizovaných matkou v jej odvolaní s platom 600 eur
mesačne, s ohľadom na otcove ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom, by matkou požadované
výživné vo výške 200 eur mesačne, bolo už spôsobilé ohroziť nielen vlastnú výživu otca, ale i potreby
jeho rodiny. Za danej situácie je preto dôvodný záver, že zvýšené výživné určené súdom prvej inštancie

v sume 110 eur mesačne plne zohľadňuje zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov a zodpovedá
zvýšeným odôvodneným potrebám maloletého B., ako aj životnej úrovni jeho rodičov.23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav
a vyvodil z neho i správny právny záver.

24. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez

návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane
za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa,
súdmôžerozhodnúťotom,žepríslušnýštátnyorgánzastavívýplaturodičovskéhopríspevkupovinnému
podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa
osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).

Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd
výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).

Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom
sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
b/ prikázaním pohľadávky

c/ predajom hnuteľných vecíd/ predajom cenných papierov
e/ predajom nehnuteľnosti
f/ predajom podniku

g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu