Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/437/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107223967
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7107223967.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: JUDr. Viery Hanzeľovej, nar. 4.5.1961,
bytom v Košiciach, Žižkova č. 33, zastúpenej JUDr. Vladimírou Běhalovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Rastislavova č. 68, proti žalovanému UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave,
Plynárenská č. 7/A, doručovacia adresa Košice, Tajovského č. 1, IČO: 35 730 978, zastúpenému
advokátskou kanceláriou BLAŽO & DOHŇANSKÝ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Exnárova č. 13, IČO: 35
847 883, v spore o zaplatenie 24.402,38 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č. k. 38C/228/2007-932 zo dňa 13.4.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 24.016,37 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o príslušenstve pohľadávky a v rozsahu zrušenia vec v r a
c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví konanie o
zaplatenie sumy 386,01 eura zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 24.016,37
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 24.016,37 eura od 21.12.2005 do

zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je po viacerých zmenách pôvodnej žaloby nárok
žalobkyne ako spotrebiteľa na zaplatenie sumy 24.402,38 eur (735.146,09 Sk) s príslušenstvom titulom
náhrady škody. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 9.6.2004 žalovaný (ako leasingový
prenajímateľ a súčasne kupujúci), obchodná spoločnosť Honda HMC, a.s. (ako predávajúci motorového

vozidla) a spoločnosť TOLUVEX, s.r.o., (ako leasingový nájomca) uzavreli kombinovanú Kúpnu zmluvu/
Leasingovú zmluvu (Č..XXXXXXX), podľa ktorej predávajúci N. N., X..O.. predal žalovanému, ako
kupujúcemu motorové vozidlo zn. N. J. XD X,X, U. A. XXXX, R. O., Č.. I. O., Č. B. Q. (ďalej v texte
len “sporné motorové vozidlo”) a žalovaný toto sporné motorové vozidlo vzápätí poskytol leasingovému
nájomcovi do nájmu. Zmluva bola podľa dohody účastníkov uzavretá podľa Obchodného zákonníka
č.513/1991 Zb. Z evidencie motorových vozidiel mal súd preukázané, že dátum prvej evidencie
motorového vozidla (K.: I.-XXXDX) v Slovenskej republike je deň 14.1.2005, ku ktorému je ako vlastník

evidovaný žalovaný, a ako držiteľ spoločnosť TOLUVEX, s.r.o., ako leasingový nájomca. Žalobkyňa
zmluvou o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 9.6.2004 vstúpila do
všetkých práv a povinností leasingovej zmluvy. Prvoinštančný súd viazaný záväzným právnym názorom
odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí č.k. 4Co/195/2011-556 zo dňa 30.11.2011 o tom, že pokiaľžalobkyňa uzatvárala so žalovaným (pristúpením) leasingovú zmluvu ako fyzická osoba, nepodnikateľ
a reálne nemohla ovplyvniť obsahové náležitosti leasingovej zmluvy a vystupuje v tejto zmluve ako
odberateľ, slabšia strana zmluvného vzťahu, tak sa tento záväzkovo právny vzťah spravuje režimom

spotrebiteľa. Vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a ust. § 52 ods. 2 tretej vety sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.
apríla 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014), okresný súd posudzoval vzťah žalobkyne a žalovaného podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka, ako zmluvu kombinovanú (finančný leasing/nájom/kúpa) a zmluvu
spotrebiteľskú, uzavretú medzi žalovaným (dodávateľom) a žalobkyňou (ako spotrebiteľkou).

3. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 2 písm. a/, b/, c/ d/, e/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch,§269ods.2Obchodnéhozákonníka,§48ods.1,2a§415a§420Občianskehozákonníkavzal
za preukázané, že dňa 30.9.2005 žalobkyňa, ako budúci nájomca uzavrela s dovtedajším nájomcom

(TOLUVEX, s.r.o.) a so žalovaným, ako leasingovým prenajímateľom Zmluvu o prevode práv a
povinností z Leasingovej zmluvy č.XXXXXXXX (zo dňa 9.6.2004), na základe ktorej mala žalobkyňa
nadobudnúťprávaapovinnostikpredmetuleasingu,kmotorovémuvozidluN.J.XDX,XČ.B.Q.,Č.I.O.,
Š.:I.-XXXDX.Vzmluvesažalobkyňasúčasnezaviazala(čl.III,bod1)nazákladepostúpenejpohľadávky
(čl.III bod 3) zaplatiť na začiatku leasingu zvýšenú splátku - akontáciu v sume 101.499,99 Sk/3.369,18

eur (ktorú predtým v sume 174.500,- Sk zaplatil žalovanému dovtedajší leasingový nájomca), čo aj
uhradila dňa 1.10.2005, na účet spoločnosti TOLUVEX, s.r.o. V zmysle leasingovej zmluvy zároveň
žalobkyni vznikol záväzok uhrádzať žalovanému za leasing - vozidla mesačné platby (leasingové
splátky) vo výške po 493,06 eur, prvú leasingovú splátku žalobkyňa uhradila dňa 18.10.2005. Rovnako
mal okresný súd preukázané, že ešte pred uzavretím Leasingovej zmluvy (z 9.6.2004) bola dňa

14.4.2004 uzavretá iná Leasingová zmluva o finančnom prenájme (Č..XXXXXX) medzi inými zmluvnými
stranami - leasingovým prenajímateľom a vlastníkom motorového vozidla B.O.F., a.s. a leasingovým
nájomcom Y.. B. Č. na poskytnutie leasingu k tomu istému motorovému vozidlu (ako v zmluve z 9.6.2004
a z 30.9.2005) t.j. N. J. X Q. X,X O. I., ktorého dodávateľom bola takisto spoločnosť HMC, a.s. Košice.
Z Protokolu o prevzatí predmetu leasingu k tejto leasingovej zmluve (Č..XXXXXXX) vyplynulo, že dňa

15.4.2004 dodávateľ predmetu leasingu odovzdal leasingovému nájomcovi (Y.. B.Á. Č.) do užívania
toto motorové vozidlo a súčasne leasingový nájomca (Y.. Č.) podpisom aj potvrdil prevzatie predmetu
leasingu, avšak nielen zo zhodných tvrdení účastníkov konania, ale aj z trestného konania vedeného
proti Y.. B. Č. X. B. A. vyplynulo, že nikdy nedošlo k reálnemu odovzdaniu tohto motorového vozidla
spoločnosťou HMC, a.s. Košice, ako predávajúcim kupujúcemu, t.j. leasingovému prenajímateľovi

B.O.F., a.s. a rovnako nedošlo k reálnemu odovzdaniu tohto motorového vozidla ani leasingovému
nájomcovi, Y.. B. Č., a teda Leasingová zmluva zavretá medzi B.O.F. a.s. a Y.. Č. M. Č.. XXXXXX zo
dňa 14.4.2004 bola neplatná. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že žalovaný v čase
uzatvárania Zmluvy o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č.XXXXXXXX (zo dňa 9.6.2004),
so žalobkyňou bol dobromyseľný (nemal mať z čoho pochybnosť, disponoval technický preukazom

vystaveným N. O. X..O.. S., spolu s dokladmi preukazujúcimi splnenie podmienok na vykonanie
evidenčných úkonov podľa príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke, čo bolo dôkazom, že
vozidlo nie je v evidencii motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte zapísané na iného vlastníka)
v tom, že mu motorové vozidlo N. J. XD X.X patrí, a že s ním má právo disponovať. Súd ďalej dospel k
záveru,žekeďžedňa30.9.2005žalobkyňaakospotrebiteľpristúpilakLeasingovejzmluveč.XXXXXXXX

zo dňa 9.6.2004, bol žalovaný v rámci tzv. finančného leasingu, ako leasingový prenajímateľ povinný
umožniť žalobkyni užívanie motorového vozidla po dohodnutú dobu a po uplynutí doby nájmu jej, ako
leasingovému nájomcovi umožniť odkúpiť prenajaté vozidlo za dohodnutú kúpnu cenu a žalobkyňa
mala právo toto motorové vozidlo počas celej doby nájmu užívať, t.j. od momentu jeho prevzatia až po
dobu 36 mesiacov, čomu zodpovedal aj celkový počet leasingových splátok. Dňa 21.9.2006 žalovaný

oznámil žalobkyni, že pre neplnenie si povinností vyplývajúcich zo zmluvy odstupuje od Leasingovej
zmluvy č.XXXXXXXX s tým, že podľa leasingovej zmluvy sa stávajú zostávajúce leasingové splátky a
ostatné platby ihneď splatnými. Okresný súd vzal za preukázané, že k prevzatiu vozidla leasingovým
nájomcom spoločnosťou TOLUVEX, s.r.o. došlo dňa 9.6.2004, doba trvania leasingu v zmysle čl. 3 písm.
a) Obchodným podmienok prenajímateľa začala plynúť 1. dňom mesiaca, v ktorom bola splatná prvá

riadna leasingová splátka (5.7.2004) a k jej uplynutiu došlo dňa 30.6.2007, cena motorového vozidla
pri jeho prevzatí predstavovala 580.000,- Sk /19.252,47 eur/ vrátane DPH, odkupná cena vozidla bola
dojednaná na sumu 1.000,- Sk /33,19 eur/ bez DPH, pri uzavretí leasingovej zmluvy bola leasingovým
nájomcom zaplatená žalovanému ako leasingovému prenajímateľovi zvýšená jednorazová splátka vovýške 174.000,- Sk /5.775,74 eur/ a do času vstupu žalobkyne do práv a povinnosti leasingovému
nájomcu dňa 30.9.2005 celkom 15 leasingových splátok, 16. splátku vo výške 493,06 eur žalobkyňa
uhradila dňa 18.10.2005. Počas užívania vozidla žalobkyňou, resp. jej právnym predchodcom, tak bola

za vozidlo uhradená takmer polovica leasingových splátok (16 splátok z 36 a zvýšená jednorazová
splátka v hodnote viac ako 13.600 eur).

4. Okresný súd skutkovo uzavrel, že žalobkyňa nie z vlastnej vôle, či zavinenia, ale na základe výzvy
žalovaného zo dňa 10.10.2005 a výzvy OR PZ v Košiciach zo dňa 18.10.2005 dňa 21.10.2005 musela

odovzdať toto motorové vozidlo pod hrozbou poriadkovej pokuty orgánom činným v trestnom konaní bez
toho, aby jej žalovaný poskytol náhradné vozidlo, či adekvátnu náhradu. Dokonca dňa 21.11.2005 bolo
toto vozidlo vrátené spoločnosti B.O.F., neskôr však po sťažnosti žalovaného a z dôvodu pochybností
o vlastníckych právach k motorovému vozidlu bolo dňa 29.11.2005 uložené do úschovy Okresného
súdu Košice II, odkiaľ bolo na základe Dohody o urovnaní z 2.2.2007 (medzi žalovaným a spoločnosťou
B.O.F.,a.s.)vydanéžalovanému.Žalovanýhopotom,akosiprevzaltotomotorovévozidlo,ktorépredtým

zmluvne prisľúbil k nájmu s následnou kúpou žalobkyni, bez vedomia a súhlasu žalobkyne predal tretej
osobe (k 20.6.2013 bol poisťovňou AXA evidovaný ako vlastník vozidla B. K., S. N. X/X, XXX XX D.Ľ.),
opäť bez toho, aby nejakým spôsobom „riešil“ právny nárok žalobkyne. Žalovaný aj napriek tomu, že
žalobkyňa a aj jej právny predchodca splátky riadne uhrádzali, neposkytol žalobkyni toto motorové
vozidlo na jej užívanie, k čomu sa zmluvne zaviazal dňa 30.04.2005, resp. v čase vzniku prekážky od

21.10.2005 potom, ako vozidlo odovzdala na účely trestného konania, jej neposkytol náhradné vozidlo,
a to ani po zániku objektívnej skutočnosti (pokiaľ bolo vozidlo predmetom trestného konania), čím
jednoznačne porušil zmluvnú povinnosť dohodnutú v Leasingovej zmluve zo dňa 9.6.2004 poskytnúť
žalobkyni motorové vozidlo s jeho následnou kúpou. V dôsledku skutočnosti, že jej predmet leasingu
bol odobratý a žiaden náhradný nedostala od žalovaného k dispozícii, žalobkyňa ďalšie platby leasingu

neuhrádzala. Súd preto dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k účinnému odstúpeniu od
Leasingovej zmluvy z dôvodu, že nie žalobkyňa, ale žalovaný ešte predtým, ako žalobkyňa prestala
leasingové splátky uhrádzať, sám porušil zmluvne dohodnutú povinnosť spočívajúcu v poskytnutí
predmetu leasingu žalobkyni na užívanie.

5. Pretože žalovaný od zmluvy neplatne odstúpil, dospel okresný súd k záveru, že zmluva o prevode
práv a povinností z leasingovej zmluvy zo dňa 30.9.2005 je účinná. Pretože leasingová zmluva v právnej
úprave Slovenskej republiky neexistuje ako samostatný zmluvný typ (v Občianskom zákonníku, resp.
Obchodnom zákonníku) spravidla ide o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
a účelom zmluvy o finančnom leasingu (leasingovej zmluvy) je umožniť leasingovému nájomcovi užívať

predmet leasingu po dojednanú dobu trvania leasingu za odplatu, pričom predmet leasingu je zo
strany leasingového prenajímateľa zakúpený len za tým účelom podľa výberu leasingového nájomcu
a prenajímateľ sa zaväzuje po ukončení dojednanej doby trvania leasingu umožniť leasingovému
nájomcovi odkúpiťpredmetleasinguzapodmienokstanovenýchvleasingovejzmluvepri tzv.finančnom
leasingu - ako bolo tomu v prejednávanom prípade. Leasingová spoločnosť pri kúpe predmetu leasingu

v prospech leasingového nájomcu poskytovala dodávateľovi predmet leasingu - peňažné prostriedky,
ktoré potom leasingový nájomca splácal. Peňažné prostriedky boli platené spotrebiteľom, pretože táto
platba je podmienkou, aby spotrebiteľ mohol predmet leasingu užívať a následne aj získať. Zároveň
však u finančného leasingu spotrebiteľ po určitú dobu užíva cudziu vec a po určitej dobe mu zmluva
zaručuje získanie vlastníckeho práva k predmetu leasingu - teda dôjde ku kúpe najatej veci. Z obsahu

leasingovej zmluvy vyplýva právo žalobkyne na odkúpenie predmetu leasingu s tým, že žalobkyňa na
tomtoprávetrvalapocelýčasexistenciezmluvnéhovzťahu.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,
že žalovaný tým, že neumožnil žalobkyni z platnej leasingovej zmluvy užívať predmet leasingu, dopustil
sa protiprávneho konania, ktoré je v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá žalobkyni vznikla. Protiprávnosť
konania žalovaného posúdil okresný súd v porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti vyplývajúcej

z § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj v porušení jeho zmluvnej povinnosti podľa § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka umožniť žalobkyni motorové vozidlo užívať po celý čas trvania leasingového
vzťahu tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku žalobkyne spôsobenej tým, že po celý čas od
vzniku zmluvného vzťahu bola v domnienke, že jej predmet leasingu bude patriť. Protiprávne konanie
žalovaného a nedodržanie potrebnej miery starostlivosti pri porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti

vzhliadol okresný súd v tom, že
- žalovaný situáciu s odobratím vozidla žalobkyni riadne a včas neriešil a o plnenie svojich povinností
včas a účinne neusiloval;- neposkytol žalobkyni náhradné vozidlo, hoci v obdobných prípadoch má spotrebiteľ na poskytnutie
takéhoto plnenia nárok ( §721 Občianskeho zákonníka);
- žalovaný, ktorý bol ako evidovaný vlastník vozidla jedine oprávnený vzniknutú situáciu riešiť, bez

zbytočného odkladu aktívne nežiadal o vrátenie vozidla po jeho odovzdaní orgánom činným v trestnom
konaní, hoci vozidlo nebolo potrebné pre účely trestného konania najneskôr od 21.11.2015;
- žalovaný bez zbytočného odkladu neusporiadal sporné práva k vozidlu so spoločnosťou B.O.F., ale
spoločnosť B.O.F. oslovil a uzavrel s ňou dohodu o urovnaní, v ktorej bolo uznané vlastnícke právo
žalovaného k vozidlu až po viac ako 15 mesiacoch po odňatí vozidla ( 2.2.2007).

-žalovanýakooprávnenývlastníkvozidlaaktívneaúčinnenežiadalovydanievozidlazosúdnejúschovy,
prvú kvalifikovanú žiadosť o vrátenie vozidla zo súdnej úschovy žalovaný podal až po 5 rokoch a 7
mesiacoch dňa 4.8.2011 (predchádzajúca žiadosť zo dňa 7.3.2007 bola adresovaná neoprávnenému
orgánu, v ktorého právomoci nebolo vo veci rozhodnúť);
- žalovaný po vydaní vozidla zo súdnej úschovy vozidlo neodovzdal žalobkyni ako oprávnenému
leasingovému nájomcovi;

- žalovaný znemožnil žalobkyni odkúpiť vozidlo za zostatkovú hodnotu a vozidlo bez jej vedomie
odpredal tretiemu subjektu;
- žalovaný na výzvy žalobkyne včas nereagoval, keď prvýkrát odpovedal na jej výzvy na plnenie svojich
povinností až s odstupom viac ako šiestich mesiacov, kedy žalobkyni navrhol uzavretie neprijateľnej
dohody o ukončení leasingovej zmluvy nerešpektujúcej práva žalobkyne nadobudnuté na základe

leasingovej zmluvy,
- a napokon, samotný žalovaný v liste zo dňa 24.4.2006 adresovaného žalobkyni uviedol, že daná
situácianevzniklaanijejzavinením,aleanijehozavinenímažesabudesúdnoucestoudomáhaťurčenia
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, avšak bez náznaku riešenia právneho vzťahu so žalobkyňou.

6. Okresný súd rozlišujúc zmluvu leasingovú a zmluvu nájomnú uzavrel, že leasingová zmluva
je charakteristická práve tým, že po ukončení leasingového vzťahu a splnení všetkých zmluvou
predpokladaných podmienok môže leasingový nájomca nadobudnúť predmet nájmu do svojho
vlastníctva za vopred dohodnutú kúpnu cenu. Preto aj keď počas doby trvania leasingovej zmluvy
nebol predmet leasingu, t.j. motorové vozidlo súčasťou majetku žalobkyne (leasingového nájomcu),

ale z leasingovej zmluvy jej však, ako leasingovému nájomcovi vzniklo majetkové právo vo vzťahu
k leasingovej spoločnosti, predstavujúce možnosť odkúpiť predmet leasingu do svojho vlastníctva
za zostatkovú cenu. Okresný súd preto na základe žaloby žalobkyne na ohodnotenie výšky škody
majetkového práva nariadil znalecké dokazovanie. Znalec Ing. Ľubomír Gdovin, znalec z odboru
Ekonómie a manažment v Znaleckom posudku č.03/2015 zo dňa 4.3.2015 výšku škody ako hodnoty

majetkového práva vyplývajúceho z leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX ku dňu 21.10.2005 vyčíslil vo
výške 12.766,21 eura (384.594,88 Sk), ku ktorej znalec dospel súčtom platieb, ktoré boli leasingovej
spoločnosti zaplatené až do času porušenia leasingových podmienok žalovaným, do 21.10.2005,
avšak zníženú o sumy zaplateného poistného z titulu havarijného poistenia vozidla a zaplateného
spracovateľského poplatku. Rovnako celková výška preukázaných nákladov, výdavkov žalobkyne

súvisiacich s odobratím motorového vozidla pozostávala zo súm, ktoré žalobkyňa preukázateľne
zaplatila za nájom náhradného vozidla od novembra 2005 do januára 2009 v celkovej sume 338.922,32
Sk (11.250,16 eura).

7. V dôsledku porušenia zákonnej povinnosti žalovaným v zmysle ust. § 415 a v súlade s §420

Občianskeho zákonníka, vznikla žalobkyni škoda na majetku v celkovej výške 24.016,37 eur,
spočívajúca v zmenšení majetku žalobkyne o hodnotu majetkového práva, ktoré žalobkyňa nadobudla
na základe zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy vo výške 12.766,21 eur a takisto
spočívajúca v zmenšení majetku žalobkyne o náklady skutočne vynaložené za prenájom náhradného
vozidla za obdobie od novembra 2005 do roku 2009 (kedy jej bolo motorové vozidlo odobraté a žalovaný

jej žiadnu náhradu neposkytol) v celkovej sume 11.250,16 eur. Vznik škody spôsobenej žalobkyni je
v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, spočívajúcim v porušení právnej
povinnosti vyplývajúcej z § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto uznal
žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 24.016,37 eura v celom rozsahu za dôvodný, preto
žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade tejto sumy po zastavení konania o zaplatenie sumy

386,01 eura, v ktorej časti žalobkyňa zobrala žalobu dňa 18.11.2015 späť.
8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa potom, ako odovzdala motorové vozidlo pre
účely trestného konania, vyzvala dňa 20.10.2015 žalovaného na zaujatie stanoviska k ďalšiemu trvaniu
leasingovej zmluvy, resp. k finančnému odškodneniu danej situácie a okresný súd uzavrel, že žalovanýsa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po výzve zo strany žalobkyne, t.j. od 21.10.2005, ku
ktorému dňu bola základná úroková sadzba vo výške 3% a dvojnásobok tejto sadzby boli vo výške
6% ročne. Preto zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej

sumy 24.016,37 eura od 21.12.2005 do zaplatenia. Pokiaľ žalovaný dňa 2.10.2009 žiadal, aby mu
žalobkyňa zaplatila sumu 8.610,95 eura s príslušenstvom s odôvodnením, že na základe odstúpenia
od zmluvy (listom z 21.9.2009) je žalobkyňa (podľa čl. XI písm. a/ bod a. a OPP) povinná zaplatiť
titulom náhrady škody časť obstarávacej ceny predmetu leasingu ako istinu obsiahnutú v leasingových
splátkach splatných po účinnosti odstúpenia od leasingovej zmluvy v sume 3.187,29 eur, a súčasne aj

všetky nezaplatené splatné pohľadávky s príslušenstvom a to od 17-tej po 27-u leasingovú splátku t.j.
po 493,06 eur od 5.11.2005 do 5.9.2006, t.j. 5.423,66 eur a súčasne aj úrok z omeškania od podania
vzájomného návrhu v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, vzhľadom na pomer žalovanej sumy
uplatnenej žalobkyňou vo výške 24.402,09 eura s prísl. voči žalovanej sume žalovaným 8.610,95 eur
posúdil okresný súd tento návrh žalovaného ako jeho obranu v konaní. Nakoľko dospel k záveru, že
odstúpenie od zmluvy vykonané žalovaným listom zo dňa 21.9.2009 nie je platné, nárok žalovaného

voči žalobkyni posúdil v celom rozsahu za nedôvodný.

9. Proti rozsudku vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 24.016,37
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % zo sumy 24.016,37 eura od 21.12.2005 do zaplatenia,
podalvčasodvolaniežalovaný.Uplatnilodvolaciedôvodypodľaust.§205ods.2písm.aO.s.p.vspojení

s § 221 ods. 1 písm. f) a i) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. odôvodnil tým,
že okresný súd priznal časť úrokov z omeškania bez žaloby, teda priznal úroky z omeškania vo väčšom
rozsahu ako požadovala žalobkyňa. Tým súd prekročil žalobou stanovený predmet konania. V dôvodoch

odvolania poukázal odvolateľ na to, že predmetom konania je nárok v zmysle písomného podania
žalobkyne zo dňa 18.9.2009, na základe ktorého súd prvého stupňa uznesením zo dňa 29.10.2009,
č.k. 38C 228/2007-357, pripustil zmenu žaloby v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
24.402,38 EUR spolu s úrokom z omeškania zo sumy 72.500,- Sk vo výške 8 % ročne od 13.1.2005 do
zaplatenia, zo sumy 101.500,- Sk vo výške 6 % ročne od 2.10.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18

Sk vo výške 9 % ročne od 6.7.2004 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 9 % ročne od
21.8.2004 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 9 % ročne od 22.10.2004 do zaplatenia, zo
sumy 13.162,18 Sk vo výške 8 % ročne od 19.2.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške
8 % ročne od 22.2.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 8 % ročne od 25.2.2005 do
zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 1.3.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk

vo výške 6 % ročne od 1.3.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 13.5.2005
dozaplatenia,zosumy13.162,18Skvovýške6%ročneod14.5.2005dozaplatenia,zosumy13.162,18
Sk vo výške 6 % ročne od 14.5.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6% ročne od
2.8.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 2.8.2005 do zaplatenia, zo sumy
13.162,18 Sk vo výške 6% ročne od 9.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne

od 9.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 9.9.2005 do zaplatenia, zo
sumy 4.792,- Sk vo výške 6% ročne od 22.10.2005 do zaplatenia, zo sumy 29.399,- Sk vo výške 6%
ročne od 10.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 33.400,- Sk vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia,
zo sumy 81.460,- Sk vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 70.700,- Sk vo výške
11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 71.660,- Sk vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do

zaplatenia, zo sumy 2.400,- eur vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia. Dňa 18.11.2015
zobrala žalobkyňa čiastočne návrh späť, a to len v časti istiny 386,01 eur. Z obsahu rozsudku podľa
žalovaného nevyplýva, že po 29.10.2009 by bol okresný súd pripustil zmenu žaloby v časti úrokov z
omeškania, preto rozsudok okresného súdu v časti priznaných úrokov z omeškania považuje žalovaný
za nepreskúmateľný a nesprávny, keďže žalobkyňa sa nedomáhala zaplatenia 6 % ročného úroku z

omeškania zo sumy 24.016,37 eura od 21.12.2005 do zaplatenia.

11. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že okresný súd položil súdnemu znalcovi právnu otázku a
takýmto postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal
prvoinštančný súd z obsahu znaleckého posudku, predmetom ktorého podľa uznesenia Okresného

súdu Košice I č.k. 38C/228/2007 - 742 zo dňa 21.11.2014 bolo určenie ceny majetkového práva
žalobkyne ku dňu 21.10.2005. Súd takto nerešpektoval skutočnosť, že znalec nie je oprávnený riešiť
právne otázky, ani hodnotiť vykonané dôkazy ani robiť právne závery. Okresný súd v uznesení o pribraní
znalca nedefinoval, čo rozumie pod majetkovým právom žalobkyne, ktorého cenu mal znalec určovať,ani neurčil iné skutočnosti, z ktorých by mohol znalec pri oceňovaní majetkového práva vychádzať.
Tým nechal výlučne na posúdenie znalca, aby sa vysporiadal s právnymi otázkami: 1. Čo je majetkové
právo, 2. Aké majetkové právo mohlo žalobkyni z leasingového vzťahu vzniknúť. 3. Či vôbec žalobkyni

nejaké majetkové právo z leasingového vzťahu vzniklo. 4. Aká je hodnota majetkového práva, ktoré
podľa znalca žalobkyni vzniklo. V danom prípade znalec sám hodnotil dôkazy, posudzoval ich a dokonca
získaval a dopĺňal iné dôkazy, ktoré neboli predtým súčasťou súdneho spisu. Otázka, ktorú okresný
súd znalcovi položil, podľa odvolateľa prekročila hranice odbornej spôsobilosti znalca. Okresný súd
nehodnotil znalecký posudok v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi a nekriticky vychádzal z jeho

obsahu napriek tomu, že v znaleckom posudku sú zrejmé nesprávnosti, na ktoré žalovaný poukazoval a
s ktorými sa okresný súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalovaný zároveň poukázal na rozhodnutia
Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 2630/2007 a I. ÚS 49/2006. Preto podľa odvolateľa okresný súd svojím
postupom, keď nekriticky prijal znalecký posudok ako základný návod pre svoje rozhodnutie, postupoval
v rozpore s Ústavou SR.

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., že súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam odôvodnil žalovaný tým, že nesprávne skutkové zistenie
Okresného súdu spočíva v zistení, že žalobkyňa si riadne plnila svoje zmluvné povinnosti, teda
riadne uhrádzala leasingové splátky, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti poskytnúť žalobkyni
motorové vozidlo s jeho následnou kúpou a že súčasťou škody, ktorá mala žalobkyni vzniknuté boli

splátky, ktoré zaplatil žalovanému pôvodný nájomca spoločnosti TOLUVEX, s.r.o., že okresný súd
nesprávne vyhodnotil, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného a žalobkyni
vzniklo právo na odkúpenie predmetu leasingu.

13. Tvrdenie súdu, že žalobkyňa splátky riadne uhrádzala, je v rozpore so skutočnosťou. Žalobkyňa bola

povinná podľa dohodnutých zmluvných podmienok uhradiť žalovanému prvú splátku do dňa 5.10.2005.
Žalobkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že splátku do dňa 5.10.2005 neuhradila. Žalobkyňa
uhradila splátku až dňa 18.10.2005, teda 13 dní po jej splatnosti a žiadnu ďalšiu splátku už žalovanému
neuhradila. Jediné plnenie, ktoré žalobkyňa žalovanému na základe uzavretej zmluvy poskytla bolo
zaplatenie jednej splátky po lehote splatnosti vo výške 493,06 eur (t.j. 14.854,- Sk). Žiadne iné plnenie

žalobkyňa žalovanému na základe zmluvy neplnila. Je preto nelogické a zmätočné konštatovanie, že
žalobkyni vznikla škoda vo výške 24.016,37 eur zo zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa plnila len v sume
493,06 eur (t.j. 14.854,- Sk), pričom v období od 30.9.2005 do 21.10.2005 žalobkyňa riadne užívala
predmet leasingu a v období od 9.6.2004 do 30.9.2005 predmet leasingu užíval pôvodný nájomca.

14. Žalovaný akcentoval na čl. 6 písm. b/ Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný leasing,
v ktorom bolo dohodnuté, že „Dočasné odobratie motorového vozidla alebo zakázanie užívania
motorového vozidla zo strany leasingového prenajímateľa alebo tretej osoby či úradnej moci nezbavuje
leasingového nájomcu povinnosti plnenia svojich záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy po
dobu trvania dočasného odobratia alebo zákazu uštvania motorového vozidla.“ Žalovaný neporušil

svoje zmluvné povinnosti, lebo nebol povinný poskytnúť žalobkyni náhradné vozidlo. V danom prípade
poukázal žalovaný na ust. Čl. 1 písm. b) Obchodných podmienok a Čl. 7 písm. g) Obchodných
podmienok, preto skutkové zistenie súdu prvého stupňa spočívajúce v tvrdení, že žalovaný bol povinný
zabezpečiť žalobkyni náhradné vozidlo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Medzi zmluvnými
stranami nebolo dohodnuté poskytnutie náhradného vozidla pre prípad odovzdania predmetu leasingu

orgánom činným v trestnom konaní. Pokiaľ žalobkyňa si na základe vlastného rozhodnutia vybrala
vozidlo a rozhodla sa vstúpiť do práv a povinností pôvodného leasingového nájomcu spoločnosti
TOLUVEX, s.r.o., za svoju voľbu nesie svoju zodpovednosť. Predovšetkým akcentoval žalovaný na
to, že žalobkyňa dňa 21.10.2005 neodovzdala motorové vozidlo žalovanému, ale orgánom činným v
trestnom konaní. Žalobkyňa nemohla motorové vozidlo užívať, lebo jeho držba bola odňatá orgánmi

činnými v trestnom konaní v súlade so zákonom pre podozrenie so spáchania trestného činu treťou
osobou, nezávislou na osobe žalovaného. Nemožnosť užívania vozidla žalobkyňou nebola spôsobená
konaním žalovaného a v tejto súvislosti ani prípadná škoda nemohla byť spôsobená žalovaným.

15. Nesprávne zistenie súdu, že súčasťou škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť sú splátky, ktoré

zaplatil žalovanému pôvodný nájomca spoločnosť TOLUVEX, s.r.o. odôvodnil žalovaný tým, že zmluva
medzi žalovaným a pôvodným nájomcom bola uzavretá dňa 9.6.2004. Pôvodný nájomca spoločnosť
TOLUVEX, s.r.o. bol právnickou osobou, teda právny vzťah medzi žalovaným a pôvodným nájomcom,
ktorý trval od 9.6.2004 do 30.9.2005 nemožno považovať za spotrebiteľský právny vzťah. V obdobíod 9.6.2004 do 30.9.2005 si zmluvné strany riadne plnili svoje zmluvné povinnosti, t.j. spoločnosť
TOLUVEX, s.r.o. riadne užívala predmet leasingu a platila žalovanému leasingové splátky. Napriek tomu
znalec zahrnul zaplatené splátky spoločnosťou TOLUVEX, s.r.o. do majetkového práva žalobkyne a

okresný súd tieto splátky zahrnul do priznanej výšky škody. Reálne zaplatené splátky podľa leasingovej
zmluvy nájomcom TOLUVEX, s.r.o. zodpovedajú reálnemu využitiu motorového vozidla. Žalovaný v
písomnom podaní zo dňa 31.3.2015 žiadal znalca o vyjadrenie, prečo do majetkového práva žalobkyne
zahrnul plnenia, ktoré žalovanému poskytla spoločnosť TOLUVEX, s.r.o., ktorá bola vtedy v zmluvnom
vzťahu so žalovaným a riadne predmet leasingu užívala. Znalec sa k uvedenému nijako nevyjadril a s

uvedenou skutočnosťou sa nevyporiadal ani okresný súd. Tento postup zo strany znalca a následne zo
strany súdu považuje odvolateľ za nesprávny. Nielen že ide o výdavky uhrádzané v súvislosti splnením
leasingového vzťahu právnym predchodcom žalobkyne, ktorý obdržal primerané protiplnenie vo forme
užívania predmetu leasingu, ale okresný súd sa vôbec nezaoberal otázkou a nevysvetlil, na základe
akého právneho titulu malo vzniknúť právo požadovať vrátenie týchto plnení žalobkyni, ani na základe
akého právneho titulu či právnej skutočnosti, by bolo malo takéto právo prejsť na žalobkyňu, ktorá

nepreukázala, že by na ňu takéto právo prešlo a ani to, že by takéto splátky žalovanému uhradila.

16. Rovnako žalovaný namietal záver súdu, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany
žalovaného, lebo podľa odvolateľa k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalobkyne došlo už
dňa 6.10.2005, keďže žalobkyňa nezaplatila leasingovú splátku riadne a včas podľa dohodnutého

splátkového kalendára, keďže splátku bola povinná zaplatiť do 5.10.2005. Odovzdanie motorového
vozidla orgánom činným v trestnom konaní dňa 21.10.2005, nie je podľa odvolateľa možné vyhodnotiť
ako porušenie zmluvných povinností na strane žalovaného. Zaistenie vozidla orgánmi činnými v
trestnom konaní bolo následkom trestného činu spáchaného treťou osobou. K porušeniu zmluvných
povinností došlo opätovne na strane žalobkyne, ktorá neuhrádzala žiadne splátky aj keď podľa Čl.

6 písm. b) Obchodných podmienok, bola povinná splátky ďalej platiť. Keďže žalobkyňa porušila svoje
zmluvné povinností tým, že neplatila žalovanému leasingové splátky, žalovaný listom zo dňa 21.09.2006
od zmluvy odstúpil v súlade s ust. Čl. 11 písm. a) ods. aa) OP, v ktorom bolo dohodnuté právo
prenajímateľa od zmluvy odstúpiť v prípade riadneho nesplatenia splátok zo strany nájomcu.

17. Preto podľa žalovaného okresný súd nesprávne vyhodnotil, že žalobkyni vzniklo právo na odkúpenie
predmetu leasingu. Keďže žalobkyňa nesplnila všetky zmluvné podmienky, ktorých splnenie bolo
podmienkou pre nadobudnutie práva na odkúpenie predmetu do vlastníctva, neplatením leasingových
splátok stratila nárok na odkúpenie predmetu leasingu, lebo porušila svoju základnú zmluvnú povinnosť
plniť žalovanému leasingové splátky podľa splátkového kalendára.

18. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným
súdom odôvodnil žalovaný tým, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď došiel k právnemu záveru, že
žalobkyni vznikla ku dňu 21.10.2005 škoda vo výške 24.016,37 eura. Okresný súd rozhodol v rozpore s
ust.§2ods.2Občianskehozákonníka,vktoromjeuvedené,žeúčastnícivobčianskoprávnychvzťahoch

majú rovnaké postavenie a nesprávne dospel k právnemu záveru, že žalovaný porušil svoju právnu
povinnosť.

19. Do škody 24.016,37 eura, ktorá mala žalobkyni vzniknúť ku dňu 21.10.2005 okresný súd zahrnul

do plnenia, ktoré poskytla žalobkyňa v tretej osobe v roku 2006, 2007, 2008 a 2009, teda plnenia, ktoré
žalobkyňa plnila neskôr.

20. Právne závery súdu považuje odvolateľza nelogické a nesprávne, keďže z vykonaného dokazovania
jasne vyplýva, že po odovzdaní vozidla orgánom činným v trestnom konaní žalobkyňa žiadne leasingové

splátky neplatila. Žalobkyňa ušetrila platby vo výške mesačných leasingových splátok a naopak si za
obdobné náklady za ušetrené peniaze obstarala vozidlo do prenájmu. Takto vlastne žalobkyňa získavala
na úkor žalovaného dvakrát, čo navodzuje stav vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne.
Žalobkyni by mohli vzniknúť nejaké nároky voči žalovanému v prípade, ak by bola po odovzdaní
motorového vozidla dňa 21.10.2005 naďalej plnila svoje zmluvné povinnosti.

21. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku bolo potrebné podľa odvolateľa rozlišovať nasledujúce
obdobia: od 9.6.2004 do 29.9.2005, od 30.9.2005 do 5.10.2005, od 6.10.2005 do 17.10.2005, od
18.10.2005 do 20.10.2005, od 21.10.2005 do 21.9.2006, a od 22.9.2006. Od 9.4.2004 do 29.9.2005žalobkyňa nebola zmluvnou stranou leasingovej zmluvy. V uvedenom období žalovaný na základe
zmluvy riadne plnil pôvodnému nájomcovi spoločnosti TOLUVEX, s.r.o., za uvedené obdobie nemohla
vzniknúť žalobkyni žiadna škoda, keďže nebola zmluvnou stranou zmluvy a zmluvné strany si vzájomné

zmluvné povinnosti plnili. Od 30.9.2005 do 5.10.2005 bola žalobkyňa zmluvnou stranou leasingovej
zmluvy, v uvedenom období nedošlo k porušeniu zmluvných povinností žiadnou zo zmluvných strán,
za uvedené obdobie nevznikla žalobkyni a ani nemohla vzniknúť žiadna škoda. Od 6.10.2005 do
17.10.2005 bola žalobkyňa v omeškaní so zaplatením leasingovej splátky, v danom období si žalovaný
svoje zmluvné povinnosti riadne plnil, ale žalobkyňa svoje zmluvné povinnosti neplnila, za uvedené

obdobie nevznikla škoda žalobkyni, ale žalovanému, keď žalobkyňa bola v omeškaní so zaplatením
leasingových splátok. Od 18.10.2005 do 21.10.2005 nebola žiadna zo zmluvných strán v omeškaní s
plnením zmluvných povinností. Od 22.10.2005 do 21.9.2006 žalobkyňa neužívala predmet leasingu,
ale žiadne plnenie zo zmluvy žalovanému ani neposkytovala, preto nemohla vzniknúť žalobkyni škoda.
Dňa 21.9.2006 žalovaný odstúpil od zmluvy a zmluva zanikla. Žalobkyňa a žalovaný si od 21.9.2006
neposkytovali žiadne plnenia. Napriek uvedeným faktom súd prvého stupňa určil, že žalobkyni ku dňu

21.10.2005 vznikla škoda, ktorú tvorí súčet leasingových splátok za obdobie, keď žalovaný na základe
zmluvy riadne plnil, teda od 9.6.2004 do 21.10.2005 a súčet súm, ktoré žalobkyňa údajne zaplatila
inému subjektu do roku 2009. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci vôbec nezohľadnil plnenia,
ktoré žalovaný z leasingovej zmluvy poskytoval a nezohľadnil porušenie zmluvných povinností zo strany
žalobkyne.

22. Žalovaný v dôvodoch odvolania poukázal tiež na to, že ak by aj žalobkyni bola škoda spôsobená,
okresný súd sa nevysporiadal s otázkou, či táto nebola spôsobená iným škodcom (napr. subjektom,
ktorému žalobkyňa vozidlo odovzdala). Žalovaný má za to, že nedošlo k naplneniu zákonného
predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to k porušeniu právnej povinnosti na strane

žalovaného. Žalovaný si riadne plnil svoje zmluvné povinnosti na základe zmluvy. Žalobkyňa si sama
a na základe vlastného uváženia vybrala predmet leasingu, žalovaný splnil svoj záväzok, vykonal
kroky smerujúce k tomu, aby nadobudol predmet leasingu do svojho vlastníctva a tento odovzdal do
užívania právnemu predchodcovi žalobkyne a neskôr samotnej žalobkyni. Odobratie predmetu leasingu
žalobkyni políciou SR, na základe vzniku objektívnych skutočností nie je možné právne vyhodnotiť

ako porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného. Porušenie povinnosti si vyžaduje naplnenie
subjektívnej stránky veci, čo však v prípade žalovaného nie je a nebolo naplnené. Z porušovania
zmluvných povinností žalobkyňou nemožno vyvodzovať podľa odvolateľa pre ňu práva a poskytovať
jej neprimeranú ochranu, keďže ona bola subjektom, ktorý povinnosti porušil, a to aj v prípade, keby
bola spotrebiteľkou. Pretože absentuje porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného a existencia

škody na strane žalobkyne, nemôže podľa žalovaného existovať ani príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti na strane žalovaného a vznikom škody na strane žalobkyne.

23. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti tak, že
žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.

24. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 3.6.2016 žiadala, aby vydal dopĺňací rozsudok, ktorým
by zastavil konanie aj v časti úroku z omeškania zo sumy 386,01 eura a tiež, aby v prevyšujúcej časti
úrokov z omeškania žalobu zamietol.

25. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 38C/228/2007-973 zo dňa 14.9.2016 návrh žalobkyne na
vydanie dopĺňacieho rozsudku zo dňa 3.6.2016 zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo zápisnice
z pojednávania zo dňa 13.04.2016 vyplýva, že právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla,
že trvá na žalobe v celom rozsahu, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 24.016,37 eur
spolu so 6 % úrokom z omeškania zo sumy 12.766,21 eur od 21.12.2005 do zaplatenia a 11 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 11.250,16 eur od 18.9.2009 do zaplatenia, avšak bez toho, aby vo svojom
podaní oznámila súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania zo sumy 386,01 eur. Na
tomto pojednávaní súd vo veci meritórne rozhodol tak, že konanie o zaplatenie sumy 386,01 eur zastavil
a žalovaného na účet žalobkyne zaviazal k zaplateniu sumy 24.016,37 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 6 % ročne zo sumy 24.016,37 eur od 21.12.2005 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Proti uzneseniu žalobkyňa odvolanie nepodala.

26. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť istinu 24.016,37 eura ako vecne správny potvrdiť a v časti úrokov z omeškaniazmeniť rozsudok a zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy
12.766,21 eura od 21.12.2005 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy
11.250,16 eura od 18.9.2009 do zaplatenia.

27. V dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že žalobkyňa ako spotrebiteľ zmluvou o prevode práv a
povinností uzatvorenou medzi žalovaným ako leasingovým prenajímateľom, spoločnosťou TOLUVEX,
s.r.o. ako pôvodným leasingovým nájomcom vstúpila do práv a povinností leasingového nájomcu, teda
nadobudla majetkové právo. Bol jej prenechaný predmet leasingu - motorové vozidlo N. J., ktoré mala

po stanovený čas užívať, uhrádzať zaň leasingové splátky a po uplynutí určitej doby ho nadobudnúť
do svojho vlastníctva. Napriek tomu, že žalovaný prehlásil, že je vlastníkom predmetu leasingu a
umožní žalobkyni užívanie motorového vozidla a nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu,
žalobkyňa musela vozidlo orgánom činným v trestnom konaní vydať a počnúc 21.10.2005 ho už bez
svojho pričinenia, čo skonštatoval aj žalovaný, nemohla ho užívať. Žalobkyňa uhrádzala za predmet
leasingu splátky až do porušenia povinností žalovaného, keď jej bolo znemožnené užívanie motorového

vozidla. Žalovaný vzniknutú situáciu neriešil, na výzvy žalobkyne nereagoval, o vydanie vozidla sa
neusiloval a napokon vozidlo previedol bez súhlasu a vedomia žalobkyni na tretiu osobu napriek tomu,
že leasingová zmluva bola platná. Predmetom konania pred okresným súdom bol nárok žalobkyne na
náhradu škody majetkovej ujmy pozostávajúcej v zmenšení majetku žalobkyne o hodnotu majetkového
práva, ktoré žalobkyňa nadobudla na základe zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy

a nákladov skutočne vynaložených žalobkyňou za prenájom motorového vozidla za obdobie od roku
2005 až do roku 2009. Nakoľko rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba
odborné znalosti, súd v zmysle ust. § 127 ods. l zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p. platného v čase konania,
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo
a znalcovi uložil určiť výšku škody ako cenu majetkového práva /leasingu/ podľa leasingovej zmluvy č.

51904952 ku dňu 21.10.2005. Pokiaľ žalovaný súdu prvého stupňa vyčíta, že znalcovi položil právnu
otázku, čím žalovanému odňal možnosť konať pred súdom, žalobkyňa je presvedčená, že určenie
ceny majetkového práva /leasingu/ nemožno považovať za otázku právnu. Jedná sa o otázku odbornú.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že pri vypracovaní znaleckého posudku znalec vychádzal z toho,
že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, žalobkyňa poukazuje na výpoveď znalca na pojednávaní

uskutočnenom dňa 18.11.2015, na ktorom znalec uviedol, že znalecký posudok by vypracoval rovnako
aj keby dospel k záveru, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti neporušil. Znalec zodpovedal súdom
položenú otázku a ocenil majetkové právo leasingu. a vysvetlil, prečo vyčíslil aj náklady vynaložené
žalobkyňou za prenájom motorového vozidla. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.11.2015 právna
zástupkyňa žalovaného požiadala o poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie k záverom znaleckého

posudku a na poradu s klientom, či navrhuje žalovaný kontrolné znalecké dokazovanie. Podaním zo dňa
18.12.2015 žalovaný konajúcemu súdu oznámil, že kontrolné znalecké dokazovanie nenavrhuje.

28. K námietkam žalovaného, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne plnenia
povinností žalobkyňou a neplnenia povinností žalovaným, má žalobkyňa za to, že okresný súd dospel

na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam. Pri posudzovaní porušenia
povinností nie je podľa žalobkyne určujúce znenie leasingovej zmluvy, keďže žalobkyňa vstúpila do
zmluvného vzťahu s žalovaným ako fyzická osoba a nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah ani
podmienky tejto zmluvy.

29. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na ustanovenia Čl. 6 písm. b) Obchodných podmienok
prenajímateľa, podľa ktorého „Dočasné odobratie motorového vozidla alebo zakázanie užívania
motorového vozidla zo strany leasingového prenajímateľa alebo tretej osoby či úradnej moci nezbavuje
leasingového nájomcu povinnosti plnenia svojich záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy po
dobu trvania dočasného odobratia alebo zákazu užívania motorového vozidla“, toto ustanovenie

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Je neprimerané požadovať
od spotrebiteľa, aby plnil svoje finančné záväzky aj v prípadoch, kedy mu bez jeho zavinenia nie je
plnenie zo strany leasingového prenajímateľa spočívajúce v užívaní motorového vozidla poskytované. Z
vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že od 21.10.2005 žalobkyňa nemohla predmet leasingu

bez svojho zavinenia užívať, pričom do 21.10.2005 si žalobkyňa svoje zmluvné povinnosti plnila. Pokiaľ
žalovaný namieta, že medzi zmluvnými stranami nebolo dohodnuté poskytnutie náhradného vozidla
pre prípad odovzdania predmetu leasingu orgánom činným v trestnom konaní, žalobkyňa uvádza:
Povinnosťou žalovaného bolo počas dohodnutej doby umožniť žalobkyni predmet leasingu nerušeneužívať a po skončení doby nájmu ho žalobkyni previesť do jej vlastníctva (čl. 1 písm. b/, čl. 2 písm.
e/, čl. 3 písm. b/, čl. 7 písm. i./ Obchodných podmienok prenajímateľa). Tým, že žalobkyňa bez
svojho zavinenia nemohla predmet leasingu užívať, žalovaný porušil svoju povinnosť umožniť žalobkyni

užívanie motorového vozidla. Nakoľko jej neposkytol ani náhradné vozidlo, /hoci v obdobných prípadoch
má na poskytnutie tohto plnenia spotrebiteľ podľa § 721 Občianskeho zákonníka nárok/, žalobkyňa
bola nútená si vozidlo požičiavať, čím jej vznikla škoda. Pokiaľ žalovaný tvrdí a v odvolaní namieta, že
neporušil svoju povinnosť poskytnúť žalobkyni motorové vozidlo s jeho následnou kúpou, keďže nedošlo
zo strany žalovaného k platnému odstúpeniu od leasingovej zmluvy, zmluva bola naďalej platná a mal

žalovaný vyššie uvedené zmluvné povinnosti (čl. 1 písm. b/, čl. 2 písm. e/, čl. 3 písm. b/, čl. 7 písm. i./
Obchodných podmienok prenajímateľa).

30. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na čl. 9 písm. d/ Obchodných podmienok, podľa ktorého leasingový
prenajímateľ nie je zodpovedný za to, že po uplynutí doby trvania leasingovej zmluvy nie je možné
previesť vlastnícke právo k predmetu leasingu na leasingového nájomcu a v takom prípade sa bez

akýchkoľvek nárokov na strane leasingového nájomcu zbavuje povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu,
toto ustanovenie považuje žalobkyňa taktiež za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.

31. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta skutkové zistenie súdu, že súčasťou škody, ktorá mala žalobkyni

vzniknúť sú splátky, ktoré žalovanému zaplatil pôvodný nájomca, spoločnosť TOLUVEX, s.r.o., znalec na
pojednávaní uskutočnenom dňa 18.11.2015 odôvodnil, prečo splátky zaplatené pôvodným nájomcom,
spoločnosťou TOLUVEX, s.r.o. zahrnul do majetkového práva žalobkyne.

32. Žalobkyňa sa nestotožňuje ani s ďalšou námietkou žalovaného, že súd nesprávne vyhodnotil,

že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že v čase
omeškania žalovaného s plnením svojich zmluvných povinností, žalobkyňa nebola v omeškaní a nemala
povinnosť žalovanému uhrádzať leasingové splátky. Ku dňu 21.10.2005 mala žalobkyňa uhradené
všetky splatné leasingové splátky. Odo dňa 21.10.2005 bol žalovaný v omeškaní so splnením povinnosti
umožniť žalobkyni užívanie predmetu leasingu. Je preto správny záver okresného súdu, že žalovaný

ešte predtým ako žalobkyňa prestala uhrádzať leasingové splátky, t.j. pred 5.11.2005, kedy bola splatná
ďalšia leasingová splátka, sám porušil zmluvne dohodnutú povinnosť umožniť žalobkyni užívanie
predmetu leasingu.

33. Žalobkyňa nesúhlasí ani s odvolacou námietkou podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Záver
okresného súdu, že žalobkyni vznikla škoda spočívajúca v zmenšení majetku o hodnotu majetkového
práva a nákladoch skutočne vynaložených za prenájom motorového vozidla je správny, keďže vznik
škody žalobkyne je v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Pokiaľ žalovaný

v dôvodoch odvolania namieta, že súd priznal žalobkyni úroky z omeškania vo väčšom rozsahu ako
žiadala, pokiaľ ide o úrok z omeškania zo sumy 12.766,21 eur, súd žalobkyni z tejto sumy nepriznal
úroky vo väčšom rozsahu ako žiadala. Okresný súd uznesením z 29.10.2009 pripustil zmenu žaloby na
základe žaloby žalobkyne, ktorá žiadala, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť jej aj náklady vynaložené
na prenájom motorového vozidla spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne od 18.9.2009.

Súd (zrejme nedopatrením priznal žalobkyni aj zo sumy 11 250,16 eur ako nákladov vynaložených
žalobkyňou za prenájom motorového vozidla úrok z omeškania od 21.12.2005, hoci žalobkyňa žiadala,
aby jej bol priznaný úrok vo výške 11 % ročne od 18.9.2009. Tvrdenie žalovaného, že súd určil, že
žalobkyni ku dňu 21.10.2005 vznikla škoda zahŕňajúca aj platby za prenájom motorového vozidla je
nesprávnym tvrdením, nakoľko omyl súdu spočíva iba v úroku z omeškania zo sumy 11.250,16 eura.

Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok v časti zaplatenia sumy 24.016,37 eura ako vecne
správny potvrdil a v časti úrokov z omeškania zo sumy 24.016,37 eura zmenil a zaviazal žalovaného na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 12.766,21 eura od 21.12.2005 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 11.250,16 eura od 18.09.2009 do zaplatenia.

34. Žalovaný vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalobkyne poukázal na to, že žalobkyňa tým, že zaplatila
žalobcovi len jednu splátku, a to po lehote splatnosti splátky, teda ešte predtým než došlo k odovzdaniu
vozidlaorgánomčinnýmvtrestnomkonaní,porušilasvojuzákladnú zmluvnúpovinnosťplatiťleasingové
splátky riadne a včas podľa dohodnutého splátkového kalendára. Opätovne vo vyjadrení poukázalžalovaný na to, že v písomnom podaní zo dňa 15.10.2014 uviedla žalobkyňa úplne iné okolnosti, z
ktorých odvodzuje žalobou uplatnený nárok. Keďže škoda a majetkové právo nie sú totožné právne
inštitúty, uplatnený nárok žalobkyne preto považuje žalovaný za premlčaný a zároveň vo vyjadrení sa k

vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného vznáša námietku premlčania, nakoľko nárok na majetkové
právo si žalobkyňa uplatnila až dňa 15.10.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Vo
vyjadrení sa zároveň vyjadril žalovaný, prečo nenavrhol vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania
a to z dôvodu, že otázku určenia majetkového práva považoval za právnu otázku a ak by navrhol
kontrolné znalecké dokazovanie, tým by odobril položenie právnej otázky znalcovi, ktorý podľa názoru

žalovaného nie je kompetentný na takúto otázku odpovedať. Pojem náhrada škody a majetkové právo
z leasingovej zmluvy predstavujú dva odlišné právne inštitúty.

35. Vo vyjadrení opätovne zopakoval žalovaný svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní proti rozsudku,
že uzavretím dohody o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy žalobkyňa nadobudla síce právo
predmet leasingu držať a užívať, avšak za podmienky platenia leasingových splátok. Právo nadobudnúť

predmet leasingu do vlastníctva, ktoré je nutné od samotného práva držať a užívať predmet leasingu po
dobu trvania leasingu oddeliť, by žalobkyňa nadobudla až po riadnom zaplatení všetkých leasingových
splátok a dojednanej kúpnej ceny. Žalobkyňa všetky leasingové splátky žalovanému nezaplatila, preto
jej právo nadobudnúť predmet leasingu do vlastníctva nikdy nevzniklo.

36. Rovnako žalovaný vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalobkyne opätovne poukázal na to, že uzavretím
dohody o prevode práv a povinnosti z leasingovej zmluvy dňa 30.9.2005 vznikli žalobkyni zmluvné práva
a povinnosti do budúcna, preto nevzniklo v prospech žalobkyne právo na vydanie sumy spočívajúcej
v súčte leasingových splátok, ktoré zaplatila spoločnosti TOLUVEX, s.r.o. ako odplatu za riadne
poskytnuté plnenie zo strany žalovaného. Vznik škody žalobkyne nie je v priamej príčinnej súvislosti s

protiprávnym konaním žalovaného, keďže žalovanému v konaní nebolo preukázané žiadne protiprávne
konanie a žalobkyni nemohla vzniknúť škoda vo väčšom rozsahu, ako sama zo zmluvy plnila. Keďže
žalobkyňa zo zmluvy plnila len v rozsahu 493,06 eura, nemohla jej vzniknúť škoda 24.016,37 eura.

37. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila aj k ďalšiemu písomnému vyjadreniu žalovaného, v ktorom opätovne

akcentovala na to, že žalobkyňa sa žalobou domáhala náhrady škody. Keďže pod pojmom škoda sa
chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a spočíva v zmenšení majetku poškodeného,
termín majetok je potrebné chápať tak, že zahrňuje nielen hmotné veci, ale aj práva a iné majetkové
hodnoty. Právo užívať predmet leasingu predstavuje majetkové právo, ktorého hodnotu je možné aj
vyčísliť.

38. Zmluvou o prevode práv a povinností uzatvorenou medzi žalovaným ako leasingovým
prenajímateľom, spoločnosťou TOLUVEX, s.r.o. ako pôvodným leasingovým nájomcom nadobudla
žalobkyňa právo užívať predmet leasingu, teda nadobudla majetkové právo. Škoda, ktorá žalobkyni
vzniklaspočívalavzmenšenímajetkuohodnotumajetkovéhoprávaanákladochskutočnevynaložených

za prenájom motorového vozidla. Na základe vyššie uvedeného je preto tvrdenie žalovaného, že
žalobkyňa zmenila nárok na náhradu škody na nárok na majetkové právo, nesprávne a nepravdivé.
Otázka určenia ceny majetkového práva /leasingu/ podľa leasingovej zmluvy nie je otázkou právnou.
Všetky ostatné tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalovaného zo dňa 5.10.2016 sú tvrdeniami, ktorými sa
žalovaný bránil v konaní, resp. ktoré uviedol v odvolaní a žalobkyňa na nich v konaní, resp. vo vyjadrení

k odvolaniu už reagovala.

39. Zároveň poukázala žalobkyňa na ust. § 365 a 366 CSP účinného v čase podania vyjadrenia
žalovaného zo 7.10.2016.

40. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a §

205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné iba proti výroku
rozsudku okresného súdu o príslušenstve pohľadávky.41. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.8.2017 o 12.15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 28.7.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.

42. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti O.s.p. (2.6.2016).
Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016). Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

43. Žalovaný v podanom odvolaní uvádza odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. V zmysle CSP účinného v čase
rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, g/ a h/ CSP.

44. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je naplnený vtedy, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup
súdu,ktorýmsastraneznemožnírealizáciajejprocesnýchprávpriznanýchvcivilnomprocesezaúčelom

ochrany jej práv a právom chránených záujmov.

45. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) t.j., že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,

ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na
základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia
je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny
názor. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil súd na chybnom hodnotení dôkazov.

46. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisu ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

47. Odvolací súd uzatvára, že výrok rozsudku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 24.016,37

eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku je vecne správny. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj
dôvody rozsudku v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 24.016,37
eura, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
vo veci.

48. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného vychádzajú čiastočne z totožných
námietok, na ktoré poukazoval žalovaný v konaní na súde prvej inštancie a ich nedôvodnosť súd prvej
inštancie jednoznačne a správne prezentoval v odôvodnení napadnutého rozsudku.

49. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že okresný súd sa vôbec nezaoberal zákonnými
predpokladmi pre vznik škody a nároku na jej náhradu, keďže správne okresný súd dospel k záveru,
že protiprávnosť konania žalovaného spočívala jednak v porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti
vyplývajúcej z § 415 Občianskeho zákonníka, aj v porušení jeho zmluvnej povinnosti umožniť žalobkyni
motorové vozidlo užívať po celý čas trvania leasingového vzťahu podľa § 420 Občianskeho zákonníka

ako to vyplýva z dôvodov rozsudku okresného súdu na str. 33 posledného odstavca a prvého odstavca
str. 34. Rovnako neobstoja ani odvolacie námietky žalovaného namietajúce výšku priznanej škody.50. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že od 9.4.2004 do 20.9.2005 nebola žalobkyňa zmluvnou
stranou leasingovej zmluvy a v uvedenom období žalovaný na základe zmluvy riadne plnil pôvodnému
nájomcovi spoločnosti TOLUVEX, s.r.o. za uvedené obdobie nemohla vzniknúť žalobkyni žiadna škoda,

keďže nebola zmluvnou stranou zmluvy a zmluvné strany si vzájomne zmluvné povinnosti plnili a
nemohla žalobkyni vzniknúť škoda, ktorá tvorí súčet súm, ktoré žalobkyňa zaplatila inému subjektu
konkrétne spoločnosti TOLUVEX, s.r.o., odvolací súd poukazuje na čl. III Zmluvy o prevode práv a
povinnosti z leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX v zmysle ktorého sa žalovaný a žalobkyňa dohodli, že
z dôvodu prevodu práv a povinností z leasingovej zmluvy budúci nájomca (žalobkyňa) časť zvýšenej

splátky vopred vo výške 101.499,99 Sk uhradí súčasnému nájomcovi (TOLUVEX, s.r.o.) potom, čo vzala
na vedomie postúpenie pohľadávky CAC Leasing Slovakia a.s. Pohľadávka bola splatná dňom účinnosti
leasingovej zmluvy. Žalobkyňa časť zvýšenej splátky vopred vo výške 101.499,99 Sk (peňažný záväzok)
uhradilariadneavčas,t.j.vzmluvnedohodnutomčaseanazmluvnedohodnutommiesteakosadohodla
s prenajímateľom.

51. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že okresný súd položil súdnemu znalcovi právnu otázku a týmto
postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom odvolací súd uzatvára, že znalecká otázka
uložená znalcovi nebola otázkou právnou, ale otázkou skutkovou a odbornou. V prípade škody, ktorá
vznikne v rámci existujúceho zmluvného vzťahu, škoda vznikne tomu, kto v dôsledku škodovej udalosti
alebo inej právnej skutočnosti nemôže realizovať svoje zmluvné práva.

52. Z vykonaného dokazovania okresným súdom nesporne vyplynulo, že od 21.10.2005 žalobkyňa
nemohlapredmetleasingubezsvojhozavineniaužívaťakudňu21.10.2005,kedymotorovévozidlobola
nútená odovzdať orgánom činným v trestnom konaní nebola v omeškaní s plnením leasingových splátok
a preto odvolacia námietka žalovaného, že žalobkyňa stratila nárok na odkúpenie predmetu leasingu

neobstojí. Odo dňa 21.10.2005 bol žalovaný v omeškaní s plnením povinnosti umožniť žalobkyni
užívanie predmetu leasingu. Je preto správny záver súdu, že žalovaný ešte predtým ako žalobkyňa
prestala uhrádzať leasingové splátky, t.j. pred 5.11.2005, kedy bola splatná ďalšia leasingová splátka,
porušil zmluvne dohodnutú povinnosť umožniť žalobkyni užívanie predmetu leasingu. Okrem porušenia
zmluvnej povinnosti odkazuje odvolací súd na viaceré porušenia Všeobecnej prevenčnej povinnosti

žalovaným vyplývajúce z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré správne pomenoval okresný súd
na strane 33 a 34 rozsudku. K žalovanému v odvolaní tvrdenému platnému odstúpeniu od leasingovej
zmluvy pre neplnenie leasingových splátok žalobkyňou po odobratí motorového vozidla, odvolací súd
zhodne s prvoinštačným súdom poukazuje na prednes právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní
dňa 03.06.2008, že „výzvy na zaplatenie splátok boli žalobkyni doručované omylom, avšak to bolo

voči žalobkyni neúmyselné“. Pokiaľ sa žalovaný v odvolaní odvoláva na článok 6 písm. b) a článok 9
písm. d) Obchodných podmienok prenajímateľa, správne okresný súd vzťah žalobkyne a žalovaného
posudzoval ako zmluvu kombinovanú (finančný leasing) nájom, kúpa a zmluvu spotrebiteľskú podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Systém ochrany spotrebiteľov pred porušovaním spotrebiteľských
práv, ktorý bol a je v celej EÚ založený smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách doplnený smernicou 2005/29/ES z 11.05.2005 vychádza z myšlienky, že
spotrebitelia sa nachádzajú v nerovnom postavení voči predávajúcim, dodávateľom, či poskytovateľom
služieb. Toto nerovné postavenie vedie spotrebiteľa k tomu, že spotrebiteľ pristúpi k zmluvným
podmienkam vopred pripraveným a vyhotoveným predávajúcim, dodávateľom, či poskytovateľom
služieb bez toho, aby spotrebiteľ mohol reálne ovplyvniť obsah týchto podmienok.

53. Žalovaný vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku žalobkyne, po uplynutí odvolacej lehoty (dňa 07.10.2016) už za
účinnosti CSP. Odvolací súd poukazuje na to, že aj za predpokladu, že by bol žalovaný vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyne v odvolacej lehote, nebola by uplatňovaná na
základe skutočností uvádzaných a preukazovaných v spore pred súdom prvej inštancie, išlo by o tzv.

novotu v odvolacom konaní, ktorú by bolo možné uplatniť iba za podmienok ustanovených v § 366
účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu a za podmienok ustanovených v § 205 ods. 1 O.s.p.
účinného v čase podania odvolania.

54. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 CSP rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobkyni sumu 24.016,37 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny potvrdil.

55. Odvolací súd však dospel k záveru, že výrok rozsudku v časti úrokov z omeškania je
nepreskúmateľný. Navyše okresný súd priznal časť úrokov z omeškania vo väčšom rozsahu akopožadovala žalobkyňa, keďže žalobkyňa sa nedomáhala zaplatenia 6% ročného úroku z omeškania zo
sumy24.016,37euraod21.12.2005dozaplatenia.Okresnýsúdvzmyslepísomnéhopodaniažalobkyne
zo dňa 18.9.2009 uznesením č.k. 38C/228/2007-357 zo dňa 29.10.2009 pripustil zmenu žaloby v znení:

56. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 24.402,38 EUR spolu s úrokom z omeškania zo sumy
72.500,- Sk vo výške 8 % ročne od 13.1.2005 do zaplatenia, zo sumy 101.500,- Sk vo výške 6 % ročne
od 2.10.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 9 % ročne od 6.7.2004 do zaplatenia, zo
sumy 13.162,18 Sk vo výške 9 % ročne od 21.8.2004 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške

9 % ročne od 22.10.2004 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 8 % ročne od 19.2.2005 do
zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 8 % ročne od 22.2.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18
Sk vo výške 8 % ročne od 25.2.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od
1.3.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 1.3.2005 do zaplatenia, zo sumy
13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 13.5.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne
od 14.5.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 14.5.2005 do zaplatenia, zo

sumy 13.162,18 Sk vo výške 6% ročne od 2.8.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 %
ročne od 2.8.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6% ročne od 9.9.2005 do zaplatenia,
zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 9.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6
% ročne od 9.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 4.792,- Sk vo výške 6% ročne od 22.10.2005 do zaplatenia,
zo sumy 29.399,- Sk vo výške 6% ročne od 10.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 33.400,- Sk vo výške

11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 81.460,- Sk vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do
zaplatenia, zo sumy 70.700,- Sk vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 71.660,- Sk
vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 2.400,- eur vo výške 11 % ročne od 18.9.2009
do zaplatenia. Dňa 18.11.2015 zobrala žalobkyňa čiastočne návrh späť, a to len v časti istiny 386,01 eur.

57. Okresný súd priznal žalobkyni kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy
24.016,37 eura od 21.12.2005 do zaplatenia, teda v rozpore s uplatneným príslušenstvom - úrokom z
omeškania.

58. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1, 2 CSP zrušil rozsudok vo výroku o

príslušenstve pohľadávky a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

59. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420
- § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.

Ref. Dr.Feťková
Kanc.: opíš a daj na kontrolu referentovi
Predsedníčka senátuRozmnož 12x, 2x zberný spis, zberný spis vylúč
1x kópia referentovi
Ostatné so spisom zašli OS

Prepísala: Spišáková a Mgr.Buzogová: 9/10