Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. február 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/552/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304115348
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1304115348.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci navrhovateľa: Bratislavský
samosprávny kraj, IČO: 36 063 606, so sídlom Sabinovská 16, Bratislava, proti odporcom: 1/ D. G.I.,
N. N., F. XXX, 2/ O. M., N. N., N. X, odporcovia v 1/ a 2/ rade zastúpení: AK MS, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Galandova 3, IČO: 47 237 767, konajúci prostredníctvom JUDr. Miroslav Šimkovič, advokát,
o určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 11. decembra 2013, č. k. 18C/104/2004-458, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 11. decembra 2013,

č. k. 18C/104/2004-458 p o t v r d z u j e.

Odporcom v 1/ a 2/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 24. 5. 2004,
ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to tak, že je vlastníkom pôvodnej
pozemnoknižnej parcely č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 9024 m2 vo vložke č. XXXX, t. č.
vedenej na LV č. XXX kat. úz. S., P. N. L., obec N. - O.. Č.. S., ako parcely špecifikované navrhovateľom
v písomne podanom návrhu. Súd prvého stupňa zároveň zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcom

v 1/ a 2/ rade trovy konania vo výške 1.643,41 eur k rukám právneho zástupcu odporcov v 1/ a 2/
rade. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 28. 6. 2010 vzal späť návrh v časti vo veci určenia
neplatnosti rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava pod č. D 2510/72 z 1. 11. 1972, vo veci určenie
neplatnosti osvedčenia o dedičstve 22D/120/01, Dnot 48/2001 a vo veci určenia neplatnosti darovacej
zmluvyspísanejformounotárskejzápisnicezodňa12.8.2003podč. N2270/2003,Nz69609/2003.Súd
prvého stupňa uznesením pod č. k. 18C/104/2004-294 zo dňa 28. 6. 2010 zastavil konanie vo veciach
pod bodom 1, 2, 3 pôvodného návrhu navrhovateľa, v časti v ktorej navrhovateľ vzal návrh na začatie

konania späť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 7. 2010. Po právoplatnosti uznesenia o
zastavení konania súd ďalej pokračoval v konaní len o veci 4. návrhu navrhovateľa vec prejednal a vo
veci aj meritórne rozhodol na pojednávaní dňa 9. 9. 2010, keď návrh navrhovateľa rozsudkom zo dňa 9.
9. 2010, č. k. 18C/104/2004-317 zamietol. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd uznesením zo dňa
31.1.2013,č.k.4Co/23/2011-366rozsudoksúduprvéhostupňazrušilavecmuvrátilnaďalšiekonaniez
dôvodu, že súd prvého stupňa pravdepodobne písacou chybou odročil termín pojednávania na deň 4. 9.
2010,namiestotermínu9.9.2010azobsahuzápisnicenevyplývalo,žebysúdprvéhostupňaoboznámil

účastníkov konania o novom riadnom termíne odročeného pojednávania. Tiež nebolo zrejmé, či oprava
v zápisnici o pojednávaní (kde len perom bola opravená číslica 4 bez bližšieho označenia kto a kedy túto
zmenu vykonal), či predmetná oprava bola účastníkom prítomným na pojednávaní priamo oboznámená,
nakoľko táto skutočnosť nevyplývala ani zo zápisnice z predmetného pojednávania. Keďže odvolací súdtakýto termín pojednávania považoval za zmätočný a účastníci neboli riadne predvolaní na nariadené
pojednávanie, konštatoval, že účastníkom konania bola odňatá možnosť konať pred súdom a porušenie
takéhoto práva je vždy dôvodom na uplatnenie dovolacej námietky podľa § 237 písm. f/ O. s. p.

Súd prvého stupňa pokračoval riadne v konaní, doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov
konania, opätovný oboznámením sa s doposiaľ vykonanými listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa
v spise ako aj doplnením dôkazov navrhnutých navrhovateľom, a to rozsudkom súdu prvého stupňa
sp. zn. 7C/34/2006, ako aj rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave a dokazovaním
a ďalším doplnením dokazovania listinnými dôkazmi z archívneho spisu Ministerstva spravodlivosti SR

(správne má byť Ministerstvo vnútra SR), týkajúci sa podkladov výstavby závodu BEZ a spis o vyňatí
pôdy z poľnohospodárskeho fondu pre BEZ (držiteľom týchto spisov bolo MV SR - archív hlavného
mesta).
Navrhovateľ odôvodnil návrh tvrdením, že zákonom č. 446/2001 Z. z. o majetku VÚC vlastnícke právo
k predmetnej nehnuteľnosti titulom zákonného prechodu vlastníckeho práva štátu - v správe Stredného
odborného učilišťa elektronického, Rybničná 59, Bratislava prešlo na navrhovateľa a dňa 14. 8. 2002

došlo k spísaniu delimitačného protokolu o odovzdaní a prebratí nehnuteľného majetku, vrátane
pozemkov, o. i. parc. č. XXXX/X-X, k. ú. S., U. XXXX, následne z parc. č. XXXX/X došlo k odčleneniu
parc. č. XXXX/X-XX.

Právny predchodca navrhovateľa: Československý štát - Bratislavské elektrotechnické závody, n. p., sa

stal vlastníkom pôvodnej nehnuteľnosti v celosti na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia príslušného
Obvodného národného výboru Výst.-330-767-72-St/33 zo dňa 2. 3. 1972 ako
pozemkovo - knižnej parcely č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 9024 m2, vi. c. XXXX, k. ú. S.,
ktorej vlastníkmi boli Ľ. O. s manželkou X., F.. R. (za náhradu).
Porovnaním pzkn. operátu s operátom KN navrhovateľ zistil, že pôvodná parc. č. XXXX/X je časťou

parc. č. XXXX/X a časťou parc. č. XXXX/X. K parc. č. XXXX/X je na základe kúpnej zmluvy S.-XXXX/XX
zapísaný ako vlastník spoločnosť GUPPRES, k parc. č. XXXX/X je zapísaný ako vlastník navrhovateľ
(predtým SR - Stredné odborné učilište elektrotechnické).

Podľa tvrdení navrhovateľa bola k parcele č. XXXX/X vyhotovená chybne identifikácia parciel, následne

bolapoňatádodedičstvaaprevedenádarovanímavdôsledkutýchtoúkonovsavlastníkminehnuteľnosti
(parcely č. XXXX/X) stali odporcovia v 1/ a 2/ rade.

Po smrti Ľ. O., R.. XX. X. XXXX rozhodnutím SN Bratislava - mesto D 2510/72 zo dňa 1. 11. 1972
(právoplatnosť 1. 11. 1972) nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej v pzkn vl.

č .XXXX, parc. č. XXXX/X - lúka o výmere 9024 m2 jeho manželka X. O..

Po smrti poručiteľky: X. O., R.. X. X. XXXX, osvedčením o dedičstve 22D/120/01, Dnot/48/2001 zo dňa
21. 5. 2001 (právoplatnosť 6. 6. 2001) nadobudli nehnuteľnosť v celosti parc. č. XXXX/X - trvalé trávnaté
porasty o výmere 9024 m2, k. ú. S. na U. Č..XXX do podielového spoluvlastníctva:

M. O. podielom 1/2-ice k celku (právna predchodkyňa odporkyne v l/ rade)
O. M.G. podielom 1/2 - ice k celku (odporca v 2/ rade)
D. G. - odporkyňa v l/ rade nadobudla spoluvlastnícky podiel 1/2-ice k celku nehnuteľnosti parc. č. XXXX/
X - trvalé trávnaté porasty o výmere 9024 m2, k. ú. S. LV č. XXX vkladom darovacej zmluvy pod č.
S.-XXXX/XX dňa 3. 9. 2003, uzavretej dňa 12. 8. 2008, formou notárskej zápisnice N 2270/2003, Nz

69609/2003 ako obdarovaná od darcu: M. O..
Písomným podaním, doručeným súdu dňa 15. 8. 2007 (č. l. 66) navrhovateľ doplnil návrh na začatie
konania nasledujúcimi skutočnosťami:
- na základe zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku VUC došlo k zákonnému prechodu vlastníckeho práva
medzi SOUE a navrhovateľom nehnuteľností na LV č. XXXX, pričom pri pozemku parc. č. XXXX/X-X

bola poznámka, že tieto nehnuteľnosti sú majetkovoprávne nevysporiadané - reklamácia
- parc. č. XXXX/X bola chybne poňatá do dedičstva po Ľ.H. O., keďže už skôr došlo k jej vyvlastneniu
- pôvodná parcela č. XXXX/X je časťou parcely č. XXXX/X a časťou parcely č. XXXX/X
- z parcely č. XXXX/X boli geometrickým plánom odčlenené parcely č. XXXX/X-XX
parcela č. XXXX/X je na základe kúpnej zmluvy zapísaná pre vlastníka GUPRESS -Tlačiarenská

služba a parcela č. XXXX/X je na základe delimitačného protokolu zapísaná pre vlastníka, ktorým je
navrhovateľ.

K písomnému podaniu navrhovateľ priložil nasledujúce listinné dôkazy:originál LV č. XXX
kópia delimitačného protokolu.

Odporcovia uviedli, že navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od nulitného rozhodnutia zn.
Výst-330-767-72-St/33 zo dňa 2. 3.1972, ktorého predmetom bolo vyvlastnenie nehnuteľnosti v
prospech Československého štátu - BEZ, n. p.

Nulitnosť rozhodnutia zn. Výst-330-767-72-St/33 zo dňa 2. 3. 1972 je v tom, že jednou z označených

účastníkov vyvlastňovacieho konania bola aj pani Ž. G.Á., ktorá podala proti tomuto rozhodnutiu
správneho orgánu odvolanie, a teda rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie o odvolaní
bolo doručované iba odvolateľke a BEZ, n. p., nie však ostatným účastníkom vyvlastňovacieho konania,
napriek tomu, že sa im doručovať malo, a preto vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť,
čo osvedčuje aj skutočnosť, že predmetné rozhodnutie nie je doposiaľ opatrené doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti.

Nehnuteľnosť teda nebola právoplatne vyvlastnená a štát k nej nenadobudol vlastnícke právo.
Nehnuteľnosť bola oprávnene poňatá do dedičstva po Ľ.X. O. a neskôr do dedičstva po jeho manželke
X. O.. Na základe osvedčenia o dedičstve nadobudli celú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva
deti p. O. - M. O. V. O. M., každý v podiele Vi; prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

v dôsledku dedenia prebehol v súlade so zákonom. Dedička M. O. previedla celý svoj spoluvlastnícky
podiel darovacou zmluvou na D. G.. Z LV č. XXXX pre k. ú. S. vyplýva, že pozemky pare. č. XXXX/
X-X boli na LV zapísané na základe delimitačného protokolu, ktorým protokolom došlo k odovzdaniu
majetku medzi BEZ, š. p., a SOU elektrotechnické; predmetom delimitácie boli aj pozemky pare. č.
XXXX/X-X, a to aj napriek tomu, že BEZ, š. p., sa nikdy nestal ich vlastníkom. Už prvý zápis vlastníckeho

práva v prospech SOUE bol teda vykonaný v rozpore so zákonom a každé ďalšie disponovanie so skôr
uvedenými pozemkami trpí zásadným nedostatkom oprávnenia nakladať s pozemkami a všetky takéto
právne úkony sú absolútne neplatné.
Pozemok par. č. XXXX/X bol na LV zapísaný na základe žiadosti BEZ, š. p., titulom prvostupňového
rozhodnutia o vyvlastnení, druhostupňové rozhodnutie sa v katastrálnom operáte nenachádza, a

naviac ani rozhodnutie prvého stupňa nie je opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti;
zápis vlastníctva BEZ, š. p., bol teda vykonaný na základe nulitného rozhodnutia. Na základe týchto
skutočností odporcovia v1/ a 2/ rade v zastúpení právneho zástupcu žiadali návrh na začatie konania
zamietnuť ako neopodstatnený.

V písomnom vyjadrení zo dňa 9. 9. 2010 odporcovia v 1/ a 2/ rade k listinám navrhovateľa, predložených
súdu na pojednávaní dňa 28. 6. 2010 navrhovateľom uviedli, že nasledovne:
- z predložených listín vyplýva, že BEZ, n. p., ponúkol právnym predchodcom odporcov v roku 1970
odkúpenie nehnuteľnosti za cenu 3.609,60 Kčs. Právni predchodcovia odporcov s kúpnou cenou
nesúhlasili, preto následne BEZ, n. p., iniciovali vyvlastňovacie konanie. Rozhodnutie o vyvlastnení

bola napadnuté odvolaním jedným z účastníkov vyvlastňovacieho konania, pričom rozhodnutie o
odvolaní proti rozhodnutiu o vyvlastnení nebolo doručené všetkým účastníkom konania, a teda nemohlo
nadobudnúť právoplatnosť. Doručenky predložené navrhovateľom sa nevzťahujú k rozhodnutiu o
odvolaní, o čom svedčí aj dátum vyznačeného doručenia. Nedošlo ani k vyplateniu náhrady za
vyvlastnenie právnym predchodcom odporcov, a ani k zápisu zmeny vlastníctva v čase vyvlastnenia v

Evidencii nehnuteľností. Navrhovateľ teda nepreukázal existenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Písomné vyjadrenie odporcov v 1/a 2/ rade doplnil ich spoločný právny zástupca prednesom, že:
Posúdenie otázky právoplatnosti citovaného rozhodnutia správneho orgánu o vyvlastnení je právne
záväzné aj vo vzťahu k § 11 zákona č. 109/1964 Zb. (Hospodársky zákonník = HZ,) v platnom znení

ku dňu 28. 2. 1991 s prihliadnutím k delimitačnému protokolu 1 medzi BEZ SP ako odovzdávajúcou
organizáciou a SOUE ako preberajúcou organizáciou (listinný dôkaz na č. 1. 150 a nasl.), pretože podľa
tohto citovaného ustanovenia zákona, nadobudnúť vec do vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu
možno len v prípade ustanovených zákonov. Vlastníctvo k veci prechádza dňom určeným v rozhodnutí,
ak nie je deň určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Podľa názoru právneho zástupcu odporcov v l/

a 2/ rade ku dňu 28. 2. 1991 prevádzaný majetok v zmysle uvedeného delimitačného protokolu v časti
2 ako pozemok pare. č. XXXX/X - časť nemá právny titul v súlade s citovaným zákonom
(č. l. 155). Zároveň definované pozemky v čl. 2 citovaného delimitačného protokolu neboli predmetom
vyvlastnenia, predmetom vyvlastnenia vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/ mala byť parcela č. XXXX/X vovýmere 9024 m2, k. ú. S.. Definovaný predmet prevodu v citovanom delimitačnom protokole v článku 2
je zároveň aj v rozpore s § 6 ods. 2 vyhl. č. 23/64 Zb., ktorým sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb. o
evidencii nehnuteľností. Podľa uvedeného znenia cit. vyhlášky, všetky nehnuteľnosti musia byť v

listine uvedené podľa obcí a katastrálnych území a katastrálnych čísel, vedených v evidencii
nehnuteľností. Ak sa listinou prevádza reálne oddelená časť nehnuteľnosti, musí sa zároveň predložiť
aj geometrický plán, na ktorom je vyznačené oddelenie časti a jeho výmera. Citované nehnuteľnosti v
tomto delimitačnom protokole nie sú vôbec označené údajom o katastrálnom území, pričom katastrálne
čísla tam uvedené, sa nenachádzali vôbec v evidencii evidencií, mali len vzniknúť na základe

geometrického plánu, na viac na jeho vyhotovenie tento delimitačný protokol len odkazuje. V rozhodnej
dobe uzavretia delimitačného protokole, t. j. 28. 2. 1991 bola vedená nehnuteľnosť evidovaná len ako
parc. č. XXXX/X vo výmere 9024 m2, zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. S.. Ďalej poukázal na skutočnosť,
že súčasťou delimitačného protokolu nebol vôbec vyhotovený geometrický plán, rovnako však ani
citované nehnuteľnosti, svojim označením neodkazujú vôbec z akých parciel boli ako novovytvorené
parcelné čísla odčlenené, vrátane výmery. Citované parcelné čísla v čl. 2 boli vytvorené nie len výlučne

z parcely č. XXXX/X, ale aj z ďalších parciel, ako to vyplýva aj z geometrického plánu č. XX/XX,
vyhotoveného dňa 14. 3. 2008 (č. 1. 285 a nasl). Na základe uvedeného, preto nemohli platne prejsť do
vlastníctva navrhovateľa pozemky špecifikované v žalobnom návrhu po jeho úprave, ani delimitačným
protokolom č. 2, ktorý je nedatovaný, podľa ktorého malo prejsť vlastníctvo k citovaným nehnuteľnostiam
zo SR - Krajského úradu Bratislava na navrhovateľa. Na viac je potrebné poukázať, že tento delimitačný

protokol obsahuje v písomnom texte rukou dopísaný text, práve k sporným pozemkom v článku 3 a 4,
bez uvedenia ich výmery a druhu pozemkov, zároveň bez vyznačenia doložky kým a kedy bola oprava
tohto delimitačného protokolu vykonaná.

Na pojednávaní dňa 25. 4. 2013 právny zástupca odporcov v 1/ a 2/ rade poukázal na rozsudok NS SR

sp. zn. 4Cdo/123/2003 a na rozsudky NS SR sp. zn. 1Cdo/56/2003, 5Cdo/110/2000, 5Cdo/157/2007,
kde je rovnako judikovaná povinnosť súdu zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či
je vykonateľný. S poukazom k týmto všetkým judikátom a zistenému skutkovému stavu súdom prvého
stupňa v doteraz vykonanom dokazovaní v prejednávanej veci mali odporcovia v 1/ a 2/ rade za to,
že rozhodnutie ObNV BA III, odbor výstavby, č. výst.-330-767-72-St/33, ktorý rozhodol o vyvlastnení

pozemkov parc. č. XXXX/X vo vlastníctve odporcov v prospech Čsl. štátu je nulitným právnym aktom,
ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť. Z dôvodu, že pri doručovaní odvolacieho rozhodnutia vydaného
Národným výborom Hl. m. SR Bratislavy č. UPA-2-330/73-Kaš/Cr boli porušené procesné pravidlá
správneho poriadku vedené v § 51 ods. 1 správneho poriadku, § 59 ods. 1 správneho poriadku, v spojení
s § 24 ods. 1 správneho poriadku. Rovnako nezákonný je aj zápis vlastníctva vykonaný v roku 1991

na základe zápisu do evidencie nehnuteľností na základe zmluvy podľa Hospodárskeho zákonníka zák.
č. 109/1964 Zb., nakoľko tá zmluva je v rozpore s týmto zákonom a je nejasná, neurčitá, nakoľko čísla
parciel sú prepisované a parc. č. XXXX/X o výmere 9024 m2 nie je v tomto delimitačnom protokole
uvedená v súlade s vtedy platným zákonom č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v spojení
s § 6 ods. 2 vyhl. č. 23/1964.

Na pojednávaní dňa 20. 6. 2013 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu.

Akceptáciu vyvlastňovacieho rozhodnutia navrhovateľ preukázal rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 21. 11. 2005, ktorý konal na podnet odporcu v 2/ rade v

zmysle zákona 503/2003 Z. z., ktorým si odporca v 1/ rade uplatnil nárok na vrátenie vyvlastneného
majetku jeho predchodcu v jednej polovici podielu. Navrhovateľ preto považuje vyvlastňovacie konanie
za platné, prezumuje jeho správnosť a právnu perfektnosť ako predbežnú otázku. Tento právny názor
navrhovateľa je potvrdený aj právoplatným rozsudku Okresného súdu Bratislava III v inej veci, avšak
na totožnom vyvlastňovacom rozhodnutí, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní sp. zn. 7C/34/2006. Na

preukázanie dôvodnosti navrhovateľ predložil súdu citovaný rozsudok ako aj rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu v Bratislave, ktorými listinami žiadal doplniť už vykonané dokazovanie. Zároveň
žiadal doplniť dokazovanie z archívneho spisu MS SR, ktorý obsahuje podklady týkajúce sa výstavby
závodu BEZ ako jeden spis a ďalší spis o vyňatí pôdy z poľnohospodárskeho fondu pre BEZ.
Držiteľom týchto spisov je MS SR - archív Hlavného mesta.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť, na totožných skutkových dôvodoch v
doterajšíchvyjadreniach,akoajzdôvodov,ktorésúuvedené vpôvodnomrozsudkusúdu1.stupňa.
Z uvedených dôvodov preto žiadali, aby súd nepripustil doplnenie dokazovania o spisy z roku 1959 až1965, ktoré sa netýkajú rozhodného obdobia v tejto veci z rokov 1972 a 1973. Poukázali, že sporové
konanie sa týka rokov 1972 a1973, ktoré pred súdom začalo v roku 2004, navrhovateľ mal dostatok času
na to, aby v konaní predložil Osvedčenie svojho vlastníctva a najmä osvedčenie prechodu vlastníctva

pozemkov vo vlastníctve právneho predchodcu odporcov do vlastníctva štátu, opakovane poukázali na
ustálenú rozhodovaciu prax súdov SR vyjadrenú v rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/123/2003.

Podľa § 134 O. s. p. verejná listina je záväzná pre súd pokiaľ sa nepreukáže opak, takže navrhovateľ
v konaní nepreukázal prechod vlastníctva jeho právnych predchodcov právoplatným a vykonateľným

rozhodnutím. Tvrdiť, že právoplatnosť sa nemusela vyznačovať, je nesprávne a nezákonne tvrdenie,
pretože podľa § 51 ods. 1 správneho poriadku zákon jasne vyžadoval oznámenie rozhodnutia správneho
orgánu jeho doručením do vlastných rúk.

Čo sa týka posudzovania právoplatnosti a vykonateľnosti správnych rozhodnutí, v súlade s právnym
názorom odporcov je okrem vyššie spomínaného rozsudku NS SR potvrdzujúci aj ďalší rozsudok NS

SR 1Cdo/56/2003, zverejnený v súdnej praxi, pod č. 48/2004, rozsudok NS SR 110/2000, zverejnenom
v súdnej praxi pod č. 40/2001, rozsudok NS SR zo dňa 14. 10. 2008 sp. zn. 5Cdo/157/2007, rozsudok
NS SR zo dňa 18. 11. 2009 sp. zn. 2Sžo/12/2009, kde v súvislosti s reštitúciami bola riešená otázka
právoplatnosti rozhodnutia v súvislosti s doručovaním.

Pokiaľ ide o rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 21. 11. 2005 toto
rozhodnutie je vecne a skutkovo správne, nakoľko od roku 2004 už prebieha táto vlastnícka žaloba na
súde, odporcovia v 1/ a 2/, rade sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci týchto pozemkov,
takže v reštitučnom konaní by ani nemohli byť úspešní.

Právni predchodcovia sa stali v tom čase s platnými predpismi oprávnenými vlastníkmi, a to v súlade s
nariadením č. 104/1945 na základe výmeru a prídelovej listiny ako aj v súlade so zákonom č. 90/1947
Zb. bolo ich vlastníctvo zapísané do príslušnej PZKN vložky. Na základe tohto zápisu vlastníctva
sa odporcovia ako dedičia stali po svojich právnych predchodcoch spoluvlastníkmi citovaných
nehnuteľností.

Tohto vlastníctva právni predchodcovia odporcov v 1/ a 2/rade nikdy neboli podľa zákona a v súlade
so zákonom zbavení. Československý štát nebol nikdy zapísaný ani v evidencii nehnuteľnosti
ako držiteľ alebo užívateľ týchto pozemkov, nakoľko neexistovalo vykonateľné rozhodnutie a vzhľadom
na tento nepretržitý vlastnícky vzťah je návrh navrhovateľa nedôvodný v celom rozsahu.

Súd prvého stupňa poukázal na výpoveď zástupcu odporcu v 1/ a 2/ rade, že ani doplnené dokazovanie
listinami MV SR - archív Hl. mesta SR Bratislava na č. l. 434 - 436 spisu vecne nemení skutkový základ,
na základe ktorého prvostupňový súd rozhodol 9. 9. 2010. Archív Hlavného mesta SR nepredložil
súdu rozhodnutie odboru výstavby a územného plánovania Obvodnému národnému výboru BA 3 č.

Výst.-330-767-72-St/33 Bratislava 2. 3. 1972, (č. l. 18) s vyznačenou právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

Navyše Ľ. O. zomrel dňa XX. X. XXXX, t. j. ešte pred vydaním rozhodnutia Národ. výboru Hl. mesta
SR dňa 12. 2. 1975, pričom toto rozhodnutie neobsahuje uvedenie tejto skutočnosti ani neobsahuje
určenie zmeny účastníkov konania v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb., a preto aj toto rozhodnutie trpí

právnou vadou, čo je ďalší právny dôvod, ktorý spôsobil, že toto rozhodnutie nenadobudlo právnu moc.
Podstatnou skutočnosťou je, že na žiadnom z týchto rozhodnutí nie je vyznačená právoplatnosť tohto
rozhodnutia a ako sa uvádza v prvostupňovom správnom rozhodnutí zo dňa 2. 3. 1972, predpokladom
vyplatenia určenej náhrady oprávneným osobám bola právoplatnosť tohto rozhodnutia. V oznámení
archívu Hl. mesta SR zo dňa 22. 10. 2013 (č. l. 434) je uvedené, že dokument potvrdzujúci zloženie

vyvlastňovacej náhrady v prospech manželov O. v sume 3.609,60 Kčs na účet sa v archíve Hl. mesta
nenachádzajú. V súlade s § 11 hospodárskeho zákona č. 109/1964 Zb., ktorý platil v roku 1972 - 1973
vlastníctvo prechádza dňom určeným v rozhodnutí, ak nie je určený dňom právoplatnosti rozhodnutia.
V prvostupňovom vyvlastňovacom rozhodnutí zo dňa 2. 3. 1972 nie je uvedený dátum vyvlastnenia, a
preto toto vyvlastňovacie rozhodnutie by mohlo byť právoplatné alebo vlastníctvo by prešlo až dňom

právoplatnosti rozhodnutia. Nie je známe kedy a či prešlo vlastníctvo na štát v správe Bratislavských
elektrotechnických závodov, š. p. Prvostupňové rozhodnutie zo dňa 2. 3. 1972 je aj nejasné a neurčité
z hľadiska určenia predmetu vlastníctva, nakoľko v preambule rozhodnutia sa uvádza, že Bratislavské
elektrotechnické závody majú podľa geometrického plánu klauzulované získať medzi inými parc. č.XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, vo výroku v položkách č. 1 až 12 sa s výnimkou parc. č. XXXX/X uvedené
parcely nenachádzajú, sú tam uvedené iné parcely a naviac vo výroku je uvedené, že parcely, ktoré
sa vyvlastňujú sú v evidencii nehnuteľností vedené pod parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,

XXXX. Na základe toho, že k tomuto vyvlastňovaciemu rozhodnutiu nebol doložený žiaden geometrický
plán, nie je zrejmé aké parcely boli vyvlastňované a časť ktorých parciel tvorili.

Spis č. D/2510/72 je dedičským rozhodnutím po Ľ. O., to znamená že 11. 12. 1972 až do dedičského
rozhodnutia po právnej predchodkyni navrhovateľov X. O. táto pozemnoknižná vložka obsahovala parc.

č. XXXX/X o výmere 9024 m po celý čas, a zároveň bola táto parcela zapísaná aj na liste vlastníctva
pre X.Š. O. Č.. XXX pre k. ú. N. - S.. Právny zástupca odporcov v 1/ a 2/ rade ďalej uviedol, že vyznačiť
právoplatnosť môže jedine orgán, ktorý rozhodnutie vydal a ktorého rozhodnutie sa stalo právoplatným v
súlade s platným právom, pričom navrhovateľ nepredložil právoplatné rozhodnutie, alebo právny titul na
základe ktorého sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. V danom prípade mal za to, že súd by mal prihliadať
na skutočnosť, že správne rozhodnutie, nakoľko nemá vyznačenú právoplatnosť a navyše uvedené

skutočnosti sú v ňom neplatné, rovnako sú neúčinné návrhy na zápis vlastníckeho práva záznamom zo
strany BEZ, š. p., v likvidácii alebo zo dňa 28. 2. 1991 alebo zo dňa 9. 12. 2002 zo strany Bratislavského
samosprávneho kraja. Pozemky, ktoré sa uvádzajú v týchto návrhov, pozemky XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X neboli identifikované v súlade so zákonom č. 22/1964 o evidencii nehnuteľností, ktorý bol
platný a účinný do 31. 12. 1992 s poukazom na ust. § 4 ods. 4, § 6 tohto zákona, § 48 ods. 2 veta prvá,

ktorý hovorí, že zápisy sa vykonávajú na základe právoplatných rozhodnutí súdov. Navrhovateľ žiadne
právoplatné rozhodnutie nepreukázal, taktiež nepreukázal, že by bol vlastníkom tých pozemkov, ktoré
v žalobnom návrhu uvádza. Navrhovateľ ďalej nepreukázal, že sa stal vlastníkom parc. č XXXX/X vo
vlastníctve odporcov, a že by táto parcela mala tvoriť niektorú časť parcely, ktorú uvádza v žalobnom
návrhu.

Súd prvého stupňa vec správne posúdil podľa ust. § 133 a 135 O. Z. v znení účinnom do 31. 12. 1982 a
ust. § 131 ods. 2 O. Z. Zároveň poukázal na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom
do 31. 12. 2003 ako aj vyhlášku č. 144/1959 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku, zák.
č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň

poukázal na ust. § 80 písm. c/ O. s. p. a uviedol, že základnou podmienkou dôvodnosti, a teda
východiskomprípadnejúspešnostiurčovacejžalobypodľa§80písm.c/O.s.p.jeexistencianaliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení.

Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri

nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny
záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti.

S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra
nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver,

že právne postavenie navrhovateľa je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia, by jeho
právo mohlo byť aj ohrozené.

Skutkové tvrdenia navrhovateľa, od ktorých odvodzuje naliehavý právny záujem súd s prihliadnutím k
prednesom navrhovateľa a s prihliadnutím k prednesom odporcov v zastúpení právneho

zástupcu ako aj s prihliadnutím k obsahu listinných dôkazov, od ktorých sa odvodzuje vznik a následný
prechod vlastníckeho práva k tej istej časti nehnuteľnosti v prospech tak navrhovateľa ako aj v prospech
odporcov v 1/ a 2/ rade, súd posúdil v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi
konania ako dostačujúco preukázanú existenciu naliehavosti právneho záujmu na strane navrhovateľa
na tomto určení s tým, že bez toho, aby sa ďalej zaoberal všetkými skutkovými tvrdeniami účastníkov

konania vo vecí samej, vrátane námietok odporcov v 1/ a 2/ rade o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa na tejto určovacej žalobe, súd z dôvodu hospodárnosti konania sa primárne zaoberal
právnym posúdením prejudiciálnej otázky s prihliadnutím k námietke odporcov v 1/ a 2/ rade, či
citované správne akty, vydané v medziach právomocí označených správnych orgánov I. a II.
stupňa nadobudli právoplatnosť a či boli vykonateľnými.

Konštatoval, že prejudiciálnou otázkou bolo posúdiť právoplatnosť a vykonateľnosť vyvlastňovacieho
rozhodnutia príslušného obvodného národného výboru zo dňa 2. 3. 1972, výst.-330-767-72-St/33, v
spojení s rozhodnutím Národného výboru Hlavného mesta SR Bratislavy, odbor územného plánovania
architektúry č. j. ÚPA-2-330/73-Kaš/CR, zo dňa 12. 2. 1975, pretože žiadne z týchto rozhodnutísprávnych orgánov nemalo vyznačenú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Súd z vykonaného
dokazovania zistil, že vyvlastňovacie konanie pozostávajúce z konania na prvom a druhom stupni
tvorilo jeden celok, totožnosť účastníkov konania preto bola zhodná aj v odvolacom konaní bez

ohľadu, či ako účastníci podali, resp. nepodali odvolanie, pretože rozhodnutie odvolacieho správneho
orgánu muselo byť pre jeho platnosť doručované všetkým účastníkom vyvlastňovacieho konania.
Pokiaľ chcel prvostupňový správny orgán právne účinne vylúčiť tento zákonný postup, mohol začať
samostatné vyvlastňovacie konanie s každým dotknutým vlastníkom vyvlastňovacej nehnuteľnosti,
vo vzťahu k účastníkom tohto správneho konania vydať pre každého z dotknutých účastníkov

vyvlastňovacieho konania samostatné rozhodnutie, pričom ak tento konkrétny účastník nepodal
odvolanie v odvolacej lehote, stalo s voči nemu rozhodnutie právoplatným a vykonateľným správnym
aktom, čo však neurobil, preto bol povinný doručovať rozhodnutie správneho orgánu II. stupňa všetkým
účastníkom tohto správneho konania bez ohľadu na skutočnosť, či uplatnili, resp. neuplatnili odvolanie
voči prvostupňovému rozhodnutiu. Preto návrh navrhovateľa zamietol. O trovách prvostupňového
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal odporcom v 1/ a 2/ rade trovy právneho

zastúpenia predchádzajúcim právnym zástupcom a to O.. Z. Z., v celkovej výške 307,57 eur, trovy
právneho zastúpenia súčasného právneho zástupcu JUDr. O. Š., v sume 1.338,74 eur spolu trovy
právneho zastúpenia 1.646,31 eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na nové konanie. Uviedol, že vlastníkom pôvodnej

pozemnoknižnej parcely č. XXXX/X pôvodne vedenej v PK vo vložke č. XXXX kat. úz. S. o celkovej
výmere 9024 m2 sa stal na podklade vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst.-330-767-72-St/33, z 2. 3.
1972, pričom v evidencii katastra bola táto zmena zápisu vykonaná položkou výkazu zmien pod č. 25/92.
Správa katastra porovnaním pozemnoknižného operátu s operátom KN zistila, že pôvodná parcela
č. XXXX/X je časťou parcely č. XXXX/X - zapísaná na podklade deliminačného protokolu v prospech

BSK v podiele 1/1 na LV č. XXXX, kat. úz. S. (predchádzajúci vlastník SR - Stredné odborné učilište
elektrotechnické) a časťou parcely č. XXXX/X zapísaná na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX v
prospechGÚPRESS-Tlačiarenskáslužba v1/1popôvodnomvlastníkoviČsl.štát-BEZelektrotechnika
zapísaného na podklade vyššie spomenutého vyvlastňovacieho rozhodnutia.
Zároveň pozemnoknižná parcela č. XXXX/X bola v operáte KN zapísaná položkou výkazu zmien č.

116/94 na podklade rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - mesto, č. D/2510/7 z 1. 11. 1972 po
poručiteľoviĽ.O.,F..O.,pričom súčasťouzápisubolachybnevyhotovenáidentifikáciaparciel.Následne
nehnuteľnosť bola poňatá v dedičskom konaní po X.X. O., F.. R. č. 22D/120/01, Dnot/ 48/2001
o darovacej zmluve pod č. S.-XXXX/XX.
Konštatoval, že tiež v dôsledku zápisov pozemkov pod stavbami došlo k odčleneniu parciel - z parcely

č. XXXX/X k odčleneniu parciel č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV
č. XXXX v podiele 1/1, t. č. v správe Stredného odborného učilišťa elektrotechnického, a to na
základe deliminačného protokolu z 28. 2. 1991. Navrhovateľ zároveň uviedol, že k zákonnému prechodu
majetkového práva štátu došlo podľa § 4a ods. 1 písm. a/ zák. č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v
školstve a školskej samospráve, v znení neskorších predpisov, ako aj ust. § 3 ods. 1 písm. a/ zák. č.

446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.
Navrhovateľ uviedol, že vykonaným záznamom zmeny záznamu duplicitného vlastníctva došlo správou
katastra k nezákonnému zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa; zápis duplicitného vlastníctva
je v rozpore s princípmi ustanovení zák. č. 22/1964 o evidencii nehnuteľností, zák. č. 265/1992 Zb. o
katastri nehnuteľností ako aj zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a to najmä ust. § 36a

citovaného zákona.
Navrhovateľ uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je arbitrárnym rozhodnutím, je
predčasné a tendenčné i z dôvodu, že v merite veci bolo s tým istým predmetom sporu, ale s iným
okruhom účastníkov konania už právoplatne rozhodnuté v prospech BSK pod č. 7C/34/2006-451, zo
dňa 18. 8. 2010. Uviedol, že nie je možné v jednom konaní akceptovať to isté vyvlastňovacie rozhodnutie

z 2. 3. 1972 ako zdroj práv a právom chránených záujmov a v druhom konaní na tom istom súde
vysloviť jeho absolútnu nulitnosť a odňať vlastnícke právo navrhovateľovi s cieľom priznať ho odporcom
v tomto konaní. Za tendenčné navrhovateľ považoval aj vyjadrenie súdu prvého stupňa, že nebol
v konaní preukázaný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O. s. p., nakoľko už samotná
existencia duplicitného vlastníctva zakladá naliehavý právny záujem navrhovateľa na tomto určení.

Poukázal na ust. § 248 písm. d/ O. s. p. v zmysle ktorého všeobecné súdy nepreskúmavajú rozhodnutia
správnych orgánov pričom podľa § 134 O. s. p. listiny vydané súdmi SR alebo inými štátnymi orgánmi,
ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie
orgánu, ktorý listinu vydal a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebopotvrdzuje. Otázky o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o
takejto otázke vykonané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Poukázal na platnú
judikatúru 3Cdo/45/2008 v zmysle ktorej platnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia nie je možné v

súčasnosti preskúmať ani v prípade, že by vykazovalo vady, nemožno označiť takýto akt za akt resp.
nulitný ničotný právny úkon.
K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu
a navrhli odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť
a priznať odporcovi v 1/ a 2/ rade trovy konania. Odporcovia uviedli, že odvolanie navrhovateľa

považujú za nedôvodné, a tvrdenia v ňom uvádzané za nesprávne, pretože napadnuté rozhodnutie je
vydané v súlade so zákonom. Je dostatočne jasné, zrozumiteľné a právne odôvodnené a presvedčivé.
Navrhovateľ ani po predložení doplňujúcich dokladov neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik
a prechod vlastníctva k označeným pozemkom na svojho právneho predchodcu a to titulom riadneho
vyvlastnenia časti nehnuteľnosti od právnych predchodcov v 1/ a 2/ rade. Zdôraznili, že v zmysle §
135 O. Z. v znení účinnom do 31. 12. 1982 ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho

orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti
rozhodnutia. V zmysle ust. § 131 ods. 2 O. Z. v znení účinnom do 31. 12. 1982 vyvlastniť
vec, ktorá je v osobnom vlastníctve možno len v dôležitom záujme spoločnosti a to na základe
zákona a za náhradu. To isté platí ak sa má osobné vlastníctvo k veci osobne obmedziť. Zdôraznili,
že vyvlastňovacie rozhodnutie z 2. 3. 1972 nenadobudlo právoplatnosť a nebolo riadne vykonané.

Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním jedným z účastníkov vyvlastňovacieho konania pričom
rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o vyvlastnení nebolo doručené všetkým účastníkom konania
a teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Doručenky predložené navrhovateľom sa nevzťahujú k
rozhodnutiu o odvolaní, o čom svedčí aj dátum vyznačenia doručenia. Navyše nedošlo ani k vyplateniu
náhrady za vyvlastnenie právnym predchodcom odporcov a ani k zápisu zmeny vlastníctva v čase

vyvlastnenia v evidencii nehnuteľnosti. Navrhovateľ preto nepreukázal existenciu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Zdôraznil, že všeobecné súdy sú povinné zaoberať sa tým či správny akt a teda
aj vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a či je vykonateľný. V konaní navrhovateľ
nepreukázal nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie navrhovateľa v
súlade s ust. § 212 ods. 1 O. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, a v spojení s ust. § 214
ods. 2 O. s. p. a ust. § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 131 ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom do 31. 12. 1982 (ďalej len O. Z.) vyvlastniť vec, ktorá je v

osobnom vlastníctve, možno len v dôležitom záujme spoločnosti a to na základe zákona a za náhradu.
To isté platí ak sa má osobné vlastníctvo k veci trvale obmedziť. Správne súd prvého stupňa poukázal
na to, že základným predpokladom nadobudnutia vlastníctva štátu bola právomoc štátneho orgánu ktorý
má oprávnenie rozhodovať o zániku vlastníckeho práva pričom odvolací súd na zdôraznenie správnosti
dodáva,ževprípadenadobudnutiavlastníckehoprávazozákonaaleboúradnýmrozhodnutím sahovorí

o prechode vlastníckeho práva.

Podľa § 135 O. Z. ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľ svoje vlastnícke právo odôvodnil tým, že od 1. 7. 2002 sa stal zriaďovateľom Stredného
odborného učilišťa elektrotechnického v Bratislave. Zároveň v súlade s ust. § 3 ods. 1 písm. a/ zák. č.
446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v platnom znení dňom 1. 7. 2002 sa stal vlastníkom
nehnuteľného majetku štátu v správe Stredného odborného učilišťa elektrotechnického v Bratislave.
Stredné odborné učilište ako odovzdávajúci a navrhovateľ ako preberajúci dňa 14. 8. 2002 spísali

deliminačný protokol odovzdania a prevzatia nehnuteľného majetku na LV č. XXXX v kat. úz. S., pričom
okrem budov sa stal vlastníkom i parciel v deliminačnom protokole uvedených. V súvislosti so šetrením
zápisov v operáte katastra nehnuteľností bolo navrhovateľom zistené, že na základe vyvlastňovacieho
rozhodnutia Výst.-330-767-72-St/33 z 2. 3. 1972 bola i parcela č. XXXX/X s pozemnoknižnej vložky č.XXXX vlastníka Ľ. O. a manželky X. vyvlastnená o výmere 9024 m2. Toto rozhodnutie bolo v operáte
EN zapísané pod položkou výkazu zmien č. 25/92.

Zároveňnavrhovateľzistil,že táistáparcelat.j.parcelač.XXXX/Xbolavoperáte KNzapísanápoložkou
výkazu zmien pod č. 116/94 a to na základe rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva Bratislava - mesto
pod č. D/2510/7 z 1. 11. 1972 po poručiteľovi Ľ. O.. Následne bola poňatá aj v dedičskom konaní
22D/120/01 Dnot48/2001anásledneikdarovacejzmluveS.XXXX/XX.Následnesprávakatastra
ďalej zistila, že pôvodná parcela č. XXXX/X je časťou parcely č. XXXX/X a časťou parcely č. XXXX/

X. Parcela č. XXXX/X bola na základe kúpnej zmluvy V-1127/93 zapísaná pre vlastníka GÚPRESS
- tlačiarenská služba (predtým československý štát - BEZ elektotechnika pôvodne zapísaný vlastník
na základe vyvlastnenia a parc. č. XXXX/X bola za základe deliminačného protokolu z 15. 12. 2001
zapísaná pre vlastníka navrhovateľa - Stredné odborné učilište elektrotechnické ako predchádzajúci
vlastník na základe deliminačného protokolu z 28. 2. 1991. Navrhovateľ uviedol, že chybný zápis
pôvodnej parcely č. XXXX/X nebol prvopočiatočný, bol dotknutý právnymi zmenami, po čiastočnom

späťvzatí návrhu, v bode 1, 2 a 3 žalobného petitu. Predmetom konania zostal v poradí 4. petit,
ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že je vlastníkom parcely č. XXXX/X trvalé trávne porasty o
výmere 9024 m2, vedené v PKV pod č. XXXX kat. úz. S.. Odporcovia od samého začiatku tvrdili, že
navrhovateľ svoje vlastnícke právo k predmetným parceliam odvodzuje od nulitného rozhodnutia (t. j.
rozhodnutie Výst.-330-767-72-St/33 zo dňa 2. 3. 1972, ktorým došlo k vyvlastneniu parciel v prospech

československého štátu - BEZ, národný podnik. Uviedli, že BEZ, n. p., inicioval vyvlastňovacie konanie z
dôvodu, že právny predchodcovia odporcov v roku 1970 nesúhlasili s odkúpením ich nehnuteľnosti, za
cenu 3.609,60 Kčs a uviedli, že rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o vyvlastnení nebolo doručené
všetkým vlastníkom konania a z toho dôvod nenadobudlo právoplatnosť. Tiež nedošlo ani k vyplateniu
náhrady za vyvlastnenie právnym predchodcom odporcov a následne ani k zápisu zmeny vlastníctva

v evidencii nehnuteľností. K právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení odporcovia uviedli, že vlastníctvo
k veci prechádza dňom určeným v rozhodnutí ak nie je deň určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Okrem iného zástupca odporcov citoval vyhlášku č. 23/64 Zb. ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964
Zb. o evidencii nehnuteľností, keď v zmysle citovanej vyhlášky všetky nehnuteľnosti museli byť v listine
(t. j. aj v deliminačnom protokole) uvedené podľa obcí a katastrálnych území a katastrálnych čísiel

vedených v evidencii nehnuteľností, pričom ak sa listinou prevádza reálne oddelená časť nehnuteľností,
musí sa zároveň predložiť aj geometrický plán na ktorom je vyznačené oddelenie, časti jeho výmera.
Citované nehnuteľnosti v deliminačnom protokole nie sú vôbec označené údajom o katastrálnom
území, katastrálne čísla tam uvedené sa vôbec nenachádzali v evidencii nehnuteľností pretože mali len
vzniknúť na základe budúceho geometrického plánu, na takýto geometrický plán delimitačný protokol

len odkazoval. Ku dňu 28. 2. 1991 bola nehnuteľnosť evidovaná len ako parcela č. XXXX/X zapísaná
na LV č. XXX pre kat. úz. S.. Navyše parcelné čísla článku 2 delimitačného protokolu boli vytvorené
nielen z parc. č. XXXX/X, ale aj z iných parciel ako to vyplýva z geometrického plánu zo dňa 14. 3. 2008.

Obrana odporcov v 1/ a 2/ rade spočívala najmä v tom, že správny akt na základe ktorého navrhovateľ

odvodzuje svoje vlastnícke právo nenadobudol právoplatnosť, a teda nie je vykonateľný. V priebehu
prvostupňového konania poukázali na niektoré rozhodnutia NS SR, a teda jednak s poukazom na nimi
uvádzanú judikatúru a následne k zistenému skutkovému stavu mali za to, že rozhodnutie o vyvlastnení
pozemkov vo vlastníctve odporcov v prospech československého štátu je v podstate nulitným právnym
aktom. Zdôraznili, že pri doručovaní odvolacieho rozhodnutia vydaného Národným výborom Hlavného

mesta SR Bratislavy pod č. ÚPA-2-330/73-Kaš/Cr boli porušené procesné pravidlá správneho poriadku.
Súd prvého stupňa konštatoval, že v rozhodnej dobe pre vyvlastňovacie konanie platil zákon č. 87/1958
v spojení s vyhláškou č. 144/1959 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku (účinnosť od 1.
8. 1959 do 1. 1. 1976) v zmysle ktorej vyvlastňovacie konanie a o žiadosti o vyvlastnení koná stavebný
úrad.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že mimo rámca správneho súdnictva nie je všeobecný súd
oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho rozhodnutia, vždy však skúma či ide o správny akt a
či tento správny akt je vydaný v medziach právomoci príslušného právneho orgánu a či je právoplatný
a vykonateľný.

Súd prvého stupňa po zrušení prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom následne doplnil
dokazovanie listinami a to listinou z Ministerstva vnútra SR - archív Hlavného mesta SR Bratislava,
z ktorého vyplynul záver, že rozhodnutie Národného výboru Hlavného mesta SR Bratislavy, č. j.ÚPA-330/775-Kaš/Cr zo dňa 12. 2. 2003 podľa pripojených doručeniek bolo doručované iba štyrom
účastníkom konania napriek tomu, že okruh účastníkov konania v pôvodnom konaní bol vymedzený 15
položkami účastníkov, pričom ostatným účastníkom toto rozhodnutie doručované nebolo. Správne preto

súd prvého stupňa v závere svojho odôvodnenia konštatoval, že vyvlastňovacie konanie pozostáva
z konania na prvom a druhom stupni a tvorí jeden celok, pričom totožnosť účastníkov konania bola
zhodná aj v odvolacom konaní bez ohľadu na to, či všetci účastníci podali resp. nepodali odvolanie ale
dôležitá je tá skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu bolo potrebné v súvislosti s
jeho platnosťou doručovať všetkým účastníkom vyvlastňovacieho konania.

Navrhovateľ v odvolacom návrhu konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je predčasné a
tendenčné i z dôvodu, že pokiaľ sa týka veci samej, bolo s tým istým predmetom sporu ale s
iným okruhom účastníkov konania právoplatne rozhodnuté v prospech toho istého navrhovateľa v inom
súdnom konaní na tom istom súde pod sp. zn. 7C/34/206-451 zo dňa 18. 8. 2010, ktoré právoplatné
rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhovateľ v konaní predložil. Nestotožnil sa teda s napadnutým

rozhodnutím v ktorom súd prvého stupňa konštatoval nulitnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia.

Odvolací súd konštatuje, že predložené rozhodnutie v inej veci sp. zn. 7C/34/2006 nie je právne
záväzným rozhodnutím pre súd prvého stupňa ani pre odvolací súd. Ide o listinný dôkaz na ktorý
správne súd prvého stupňa nebol povinný prihliadať. Napriek tomu odvolací súd po oboznámení sa

s výsledkom tohto predloženého rozhodnutia z neho mal za preukázané, že súd prvého stupňa v
ňom po vykonaní dokazovania konštatoval, že došlo k vyvlastneniu časti nehnuteľnosti právnych
predchodcov odporcov (nejde o totožných odporcov s týmto konaním) konštatoval, že títo právni
predchodcovia odporcov boli informovaní, súhlasili s kúpnou zmluvou za vyššiu náhradu, čomu nebolo
vyhovené a následne došlo k vyvlastňovaciemu konaniu prevzali prvostupňové rozhodnutie, ktoré

nenapadli odvolaním a následne súd konštatoval, že vzhľadom na tieto skutočnosti vyvlastňovacie
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Účastníci konania ale ani zo strany súdu však následne
nebolo zisťované, či okrem samotných odporcov bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu napadnuté
odvolaním inými právnymi predchodcami ďalších tam uvedených účastníkov vyvlastňovacieho konania.
Správne konštatoval i zástupca odporcov v priebehu prvostupňového konania že nie je možné klásť na

ťarchu odporcov v tomto konaní to, že účastníci v inom súdnom konaní nepredložili súdu dôkaz -
odvolanie jednej z účastníčok vyvlastňovacieho konania pani Ž. G. proti prvostupňovému rozhodnutiu
- odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava III zo dňa 2. 3.
1972 a následne sa preto v konaní pod sp. zn. 7C/34/2006 súd dôsledne nezaoberal právoplatnosťou
rozhodnutia o vyvlastnení.

Neobstojí ďalšia odvolacia námietka navrhovateľa, ktorý namietal vyjadrenie (pravdepodobne súdu
prvého stupňa), že v priebehu konania navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem v súlade s ust.
§ 80 písm. c/ O. s. p. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že súd prvého stupňa správne
konštatoval, že v súvislosti s duplicitným zápisom takáto okolnosť vždy odôvodňuje naliehavý právny

záujem navrhovateľa na určení, že je vlastníkom takejto nehnuteľnosti, a preto správne súd prvého
stupňa posudzoval i skutkové tvrdenia navrhovateľa a považoval ich ako dostačujúco preukázanú
existenciu naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa na tomto určení. V tomto smere preto
odvolacia námietka navrhovateľa o údajnom nepreukázaní naliehavého právneho záujmu v zmysle
ust. § 80 písm. c/ O. s. p. neobstojí a je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa (viď

str. 19, 21 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa).

Kďalšejnámietke navrhovateľaovysloveníabsolútnej neplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia,ktoré
by bolo v rozpore s princípom určovacej žaloby, odvolací súd poukazuje na podrobné a jednoznačné
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý jednoznačne konštatoval, že mimo rámca

správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho rozhodnutia,
avšak vždy skúma, či ide o správny akt, ktorý je vydaný v medziach právomoci príslušného správneho
orgánu a najmä či je právoplatný a vykonateľný s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR najmä
rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/56/2003. Skúmaním v priebehu prvostupňového konania a následným
konštatovaním, že druhostupňové rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nedošlo zo strany súdu

prvého stupňa k vysloveniu absolútnej neplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. Súd prvého stupňa
toto rozhodnutie nepreskúmaval po obsahovej stránke práve naopak bolo vecou súdu prvého stupňa
zaoberať sa vzhľadom na vznesenú námietku odporcu v 1/ a 2/ rade a to, tým či správny akt nadobudol
právoplatnosť a či je vykonateľný.Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O. s. p., v spojení s ust. §
142 ods. 1 O. s. p. Odporcovia v 1/ a 2/ rade boli v odvolacom konaní plne úspešní, právny zástupca si
trovy odvolacieho konania v odvolacom konaní síce uplatnil (vyjadrenie k odvolaniu) avšak ich ku dňu
rozhodnutia odvolacieho súdu písomne nevyčíslil. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd

rozhodol o trovách odvolacieho konania tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.