Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. október 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/8/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610200655
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1610200655.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobkyne: Y. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. nám. 4, XXX XX A., zastúpená JUDr. Martou Vicenovou, advokátkou, so sídlom
Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, proti žalovaným: 1.) B.. C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X/F,
XXX XX R., zastúpená JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš,
2.) Okresné stavebné bytové družstvo Senica, IČO: 00 223 093, so sídlom Štefánikova 718, 905 01
Senica, zastúpený JUDr. Miroslavom Mečířom, advokátom, so sídlom Štefánikova 718, 905 01 Senica,
o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností a o určenie vlastníckeho práva k
družstevnému bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dohoda o prevode členských práv a povinností k trojizbovému družstevnému bytu číslo
XX,prízemie,ulicaH.námestieč.XXX/XvA.zodňa21.09.2009uzavretámedzižalobkyňouažalovanou
v 1.) rade je neplatná.

Súd určuje, že žalobkyňa je členkou žalovaného v 2.) rade a patria jej členské práva a povinnosti k
trojizbovému družstevnému bytu č. XX, prízemie, H. námestie č. XXX/X, A..

Súd určuje, že žalovaný v 2.) rade je vlastníkom bytu č. XX na prízemí domu č. XXX, postavený na parc.
č. XXXX/XXX, v katastrálnom území A., zapísaný Správou katastra Malacky na liste vlastníctva č. XXXX.

Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú jej je povinná zaplatiť žalovaná
1.), o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Súd priznáva žalovanému 2.) náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú mu je povinná zaplatiť
žalovaná 1.), o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.) Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.01.2010 domáhala voči žalovanej určenia,
že členské práva a povinnosti k družstevnému bytu č. XX v obci A. na H. námestí XXX/X, umiestnenom
na prízemí družstevného bytového domu patria žalobkyni.

2.) Žalobu odôvodnila tým, že koncom roku 2006 resp. začiatkom roku 2007 chcela žalobkyňa menší
byt. V tom čase bola vlastníčkou trojizbového bytu v R. na L. na M. ulici. D. jej bytu jej zaobstarávala

M. L., ktorá od kupujúceho pána U. F. prevzala kúpnu cenu za jej byt vo výške 2.500.000,- Sk. Z týchto
peňazí nedostala žalobkyňa nič. M. L. jej tvrdila, že má pre ňu pripravený menší byt v R. na A. ulici. K
nadobudnutiu toho bytu nedošlo. Následne si žalobkyňa našla vhodný byt v A.. Jednalo sa o družstevný
byt, pričom odstupná cena bola dohodnutá s manželmi H. ako predávajúcimi na sumu 1.900.000,- Sk.M. L. následne žalobkyni prisľúbila zrušiť zmluvu o obstaraní bytu na A. ulici v R. a finančné prostriedky
z predaja bytu na M. ulici vrátiť žalobkyni. Išlo o sumu 2.500.000,- Sk, z ktorej by pohodlne zaplatila cenu
bytu v A.. Keďže žalobkyňa musela zaplatiť za byt v A., požičala si v septembri 2007 potrebnú sumu od

žalovanej. Následne nadobudla žalobkyňa od manželov H. družstevný byt v A.. V čestnom prehlásení zo
dňa 10.09.2007 sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanej požičanú sumu 1.900.000,- Sk do 20.09.2007
alebo previesť zakúpený byt v A. na žalovanú. Do 20.09.2007 mala žalobkyni vrátiť peniaze M. L.. Táto
následne navrhla, že prevezme dlh od žalobkyne voči žalovanej. Dňa 14.11.2007 žalobkyňa napísala
na svojom písacom stroji písomnú zmluvu o prevzatí finančného záväzku, ktorú podpísali žalobkyňa,

žalovaná a M. L.. Neskôr vyhotovili dokument s tým istým textom len na počítači aj tento všetky tri
podpísali. V rámci prevzatého dlhu začala splácať M. L. dlh žalovanej, pričom splatila doposiaľ sumu
870.000,- Sk. Následne dňa 21.09.2009 prišla do bytu žalobkyne žalovaná so svojim známym JUDr. C.
L. a nástojili na žalobkyňu, aby prepísala členské práva a povinnosti na žalovanú. Obaja na žalobkyňu
kričali a vyhrážali sa jej. Tvrdili, že prevzatie dlhu je neplatné. Žalobkyňa bola týmto uvedená do omylu
a v tomto omyle aj podpísala dohodu o prevode členských práv a povinností k družstevného bytu.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti má za to, že tento úkon je neplatný.

3.) Žalovaná v 1.) rade sa k žalobe písomne vyjadrila tak, že žalobu považuje za nedôvodnú, a to pre
nevykonateľnosť petitu. Dohodu o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu považuje
za platnú, nakoľko je určitá, zrozumiteľná, obe účastníčky vyjadrili svoj názor slobodne a vážne, keď

dohodu podpísali pred pracovníčkami matriky, a následne ju predložili družstvu. Ďalej žalovaná 1.)
namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že byt už nie je v nájomnom vzťahu a
tento byt nadobudla do výlučného vlastníctva a nie je členkou družstva.

4.) Uznesením zo dňa 27.01.2011 súd na základe návrhu žalobkyne pripustil zmenu žaloby tak, že

žalobkyňa sa domáha vydania rozhodnutia, že dohoda o prevode členských práv a povinností k
trojizbovému družstevnému bytu č. XX/prízemie, H. nám. č. 4, A., zo dňa 21. 09. 2009, je neplatná.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania. Zmenu žaloby odôvodnila tým, že zmluvou o
prevzatífinančnéhozáväzkuzodňa14.11.2007uznalaM.L.svojdlhvočižalobkynivovýške2.300.000,-
Sk a podpísaním tejto zmluvy žalovaná 1.) vstúpila do práv a povinností žalobkyne ako veriteľa voči M.

L.. Dlh žalobkyne voči žalovanej 1.) zanikol. Dohodu o prevode členských práv a povinností uzatvárala
žalobkyňa v domnení, že je povinná plniť svoj záväzok, neuvedomujúc si, že svoj záväzok splnila
uzatvorením zmluvy o prevzatí finančného záväzku. Žalobkyňa ma za to, že je daný naliehavý právny
záujem na určení, nakoľko takéto určenie má vplyv na jej právne postavenie. Až po rozhodnutí o
neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností, je možné rozhodnúť o neplatnosti zmluvy

o prevode vlastníctva bytu.

5.) Uznesením zo dňa 06.10.2011 súd na návrh žalobkyne pripustil vstup ďalšej strany do konania na
strane žalovaného 2.), a to Okresného stavebného bytového družstva Senica. Zároveň pripustil zmenu
žaloby tak, že v súlade s návrhom rozšíril petit o výrok o určení, že žalobkyňa je členkou žalovaného

v 2.) rade a patria jej členské práva a povinnosti k predmetnému bytu, a o výrok o určení, že žalovaný
v 2.) rade je vlastníkom predmetného bytu.

6.) Žalovaný 2.) sa k žalobe vyjadril tak, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť.

7.) Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 7C/8/2010-156 zo dňa 10.11.2011 tak, že žaloba bola
zamietnutá. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je daný naliehavý právny záujem ani na jednom
určení právneho vzťahu resp. práva, ktorého sa žalobkyňa domáhala. V prípade určenia, že dohoda
o prevode členských práv a povinností k trojizbovému družstevnému bytu č. XX/prízemie, H. X,
A., uzatvorená dňa 21.09.2009 medzi žalobkyňou a žalovanou 1.), je neplatná, právne postavenie

žalobkyne by sa nezmenilo, nakoľko vlastníčkou predmetného bytu by naďalej zostala žalovaná 1.).
V prípade určenia, že žalobkyňa je členkou žalovaného 2.) a patria jej členské práva a povinnosti k
vyššie uvedenému bytu, by sa právne postavenie žalobkyne vo vzťahu k predmetnému bytu nezmenilo,
nakoľko vlastníčkou predmetného bytu by naďalej zostala žalovaná. Petit - že žalobkyni patria členské
práva a povinnosti k vyššie uvedenému bytu - je nevykonateľný, nakoľko vlastníčkou predmetného bytu

je žalovaná 1.). Nebolo preto možné priznať k tomuto bytu členské práva, keď byt nemá charakter
družstevného bytu, ale je vo vlastníctve žalovanej 1.). V prípade určenia, že žalovaný 2.) je vlastníkom
vyššie uvedeného bytu, by sa rovnako ako vyššie nezmenilo právne postavenie žalobkyne.8.) Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Namietala v ňom, že súd vydal zamietavý rozsudok bez
vykonania dokazovania, ktorý odôvodnil tým, že nie je daný naliehavý právny záujem ani na jednom
určení právneho vzťahu, resp. práva, ktorého sa žalobkyňa domáha. S poukazom na ust. § 80 písm. c)

O.s.p. zdôraznila, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo tam, kde by sa bez takého určenia jeho právne postavenie stalo
neistým. Naliehavý právny záujem podľa uvedeného ustanovenia je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi stranami, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu. V danom
prípadežalobkyňamánaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení,pretožejejpôvodnýmprávnym

postavením bolo postavenie nájomníčky predmetného bytu, pričom cieľom žaloby bolo obnovenie tohto
právneho stavu. Bez toho, aby súd určil, že žalovaný v 2.) rade je vlastníkom bytu, nemôže sa stať
žalobkyňa jeho nájomníčkou. K určeniu jej pôvodného postavenia je zároveň potrebné určiť, že dohoda
o prevode členských práv a povinností k predmetnému bytu, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou
v 1.) rade je neplatná, pretože len takéto určenie môže byť základom pre určenie, že žalovaný v 2.) rade
je vlastníkom predmetného bytu. Ak súd určí, že táto dohoda je neplatná, tak sa nemohla žalovaná v 1.)

rade platne stať vlastníčkou bytu a teda vlastníkom musí i naďalej byť žalovaný v 2.) rade. Ak by súd
rozhodol, že vlastníkom bytu je žalovaný v 2.) rade a že dohoda medzi žalobkyňou a žalovanou v 1.) rade
je neplatná, potom logicky musí byť obnovené pôvodné právne postavenie žalobkyne a táto by sa znova
stala nájomníčkou predmetného bytu a členkou bytového družstva. Zdôraznila, že všetky požadované
určenia musia byť vyslovené vo vzájomnej súvislosti, pretože len tak môže byť určené (dosiahnuté)

pôvodnéprávnepostaveniežalobkyne.Žalobkyňanemážiadnuzákonnúmožnosťdožadovaťsaurčenia
jej vlastníctva k bytu, nakoľko ako nájomníčka bytu nevykonala žiadny právny úkon, ktorý by smeroval
k nadobudnutiu vlastníctva k predmetnému bytu a preto sa nemôže tohto vlastníctva dožadovať. Pre jej
právne postavenie je rozhodujúce postavenie nájomníčky. Označila uvedenú úvahu súdu za nesprávnu,
ako aj jeho úvahu o nedostatku naliehavého právneho záujmu, keďže nie je pravdou, že požadovaným

určením by sa zmenilo len jej faktické postavenie. Je inou vecou právneho posúdenia, či sú splnené
hmotnoprávne podmienky pre požadované určenie, ale týmito otázkami sa súd vôbec nezaoberal. Z
uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie.

9.) Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil splnenie podmienky existencie
naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovaných určeniach. Z obsahu spisu nesporne
vyplýva, že žalobkyňa nikdy nebola vlastníčkou predmetného bytu, a preto žaloba mohla smerovať
len k nadobudnutiu tých jej práv a právneho postavenia, aké mala pred uzavretím dohody o prevode

členských práv a povinností k spornému bytu. Odvolací súd sa stotožnil a argumentáciou žalobkyne
v jej odvolaní, že je splnené procesnoprávne hľadisko určovacej žaloby, t.j., že je daný jej naliehavý
právny záujem na požadovaných určeniach. Je totiž nesporné, že v prípade vyhovenia jej žalobe by sa
obnovilo pôvodné právne postavenie žalobkyne k predmetnému bytu, ktorú otázku súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil a preto sa vecou z hľadiska hmotnoprávneho vôbec nezaoberal. Úlohou súdu

prvej inštancie bude skúmať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre žalobkyňou požadované určenie
a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie vo veci.

10.) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkyne M.j, Y., K.j, oboznámil
sa s dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 21.09.2009, stanovami žalovaného 2.),

zmluvou o zložení zálohy zo dňa 23.08.2007, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 17.02.2010 spolu
s doplnením, s obsahom spisu 5C/495/2009 a to čestným prehlásením zo dňa 10.09.2007, vyhlásením
svedkyne M.j, zmluvou o prevzatí finančného záväzku zo dňa 14.11.2007 vyhotovenej písacím strojom
a na počítači, dohodou o odstúpení členských práv zo dňa 13.09.2007.

11.) Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že bývala so svojou chorou svokrou v byte v R. na M. ulici.
Chcelaísťbývaťnavidiek,pretozačalariešiťbytovúotázkusp.L..Sňousadohodla,žejejsprostredkuje
predaj bytu a kúpu iného bytu na A. ulici s doplatkom 500.000,- Sk. Následne ju kontaktoval kupec jej
bytu pán U. F., ktorý naliehal, aby sa vysťahovala. Žalobkyňa si našla byt v A. a s vtedajšími nájomcami
bytu manželmi H. sa dohodla na cene 1.850.000,- Sk. Keďže p. L. peniaze za predaj bytu na M. ul.

žalobkyni nevyplatila, dohodla sa žalobkyňa so svojou priateľkou - žalovanou 1.) na pôžičke. Všetko sa
to dialo s vedomím p. L.. Žalobkyňa dala žalovanej 1.) čestné prehlásenie, že ak do 2 týždňov peniaze
nevráti, prevedie na ňu byt. Žalovaná 1.) s týmto súhlasila. Následne spísali prevzatie záväzku, podľa
ktorého p. L. aj čiastočne platila. Medzitým žalobkyňa byt riadne užívala. Dňa 21.09.2009 prišla k nej doA. s mužom, ktorý sa predstavil ako Dr. L.. Začali na ňu kričať, že má ísť hneď do Senice a previesť byt
na žalovanú 1.). Dr. L. jej povedal, že prevzatie dlhu neplatí a že je povinná previesť dlh na žalovanú
1.). Následne išlo so žalovanou 1.) autom do Senice do sídla žalovaného 2.), potom notárovi podpísať

dohodu, ktorú následne zaniesli do sídla žalovaného 2.). žalobkyňa uviedla, že bola vystresovaná a
uvedená do omylu. V súčasnosti je vlastníkom bytu žalovaná 1.) a ona byt naďalej užíva.

12.) Žalovaná 1.) vo výpovedi uviedla, že od žalobkyne vedela, že nejaká pani L. jej mala sprostredkovať
predaj bytu a nedala jej za to peniaze. Chcela jej pomôcť, pretože sa musela z bytu vysťahovať a nemala

peniaze a preto jej požičala 1.900.000,- Sk. Žalobkyňa jej dala čestné prehlásenie, že ak jej peniaze
nevráti, prevedie na ňu členské práva k bytu v A.. Sumu 1.900.000,- Sk mala žalovaná ako rezervu na
splátky hypotekárneho úveru na jej dom. Taktiež bola v strese z toho, by bola schopná hradiť splátky
úveru včas. Žalobkyňa iniciovala stretnutie s pani KZ.u u nej doma, kde jej navrhli, aby dlh prevzala p.
L.. Žalovaná podpísala prevzatie záväzku. Následne išli k nej domov, kde prepísali prevzatie záväzku
na počítači. V prepise sa predĺžila doba splatnosti, preto sa navýšila aj suma. P. L. mala vrátiť celú

sumu naraz. P.. žiadne peniaze nevrátila, žalovaná 1.) nebola schopná platiť svoje dlhy a tak nakoniec
prišla o majetok. Následne s a poradila so svojim známym JUDr. L., ktorý jej povedal, že prevzatie
dlhu nemá náležitosti a teda nie je platné, preto spolu s ním navštívila žalobkyňu, aby previedla na ňu
byt tak, ako sa zaviazala. Prejav p.. L. bol dosť hlasný preto mohla žalobkyňa vnímať jeho prejav ako
nátlak. Následne išli do Senice na bytové družstvo, kde vypísali tlačivo o dohode a overili podpisy na

matrike. Neskôr žalovaná zistila, že žalobkyňa neplatila nájomné, preto zo strachu pred výpoveďou z
nájmu zaplatila nedoplatok a previedla byt do svojho osobného vlastníctva. Za účelom vymoženia dlhu
či už voči žalobkyni alebo voči p. L.j sa na súd neobrátila.

13.) Z výsluchu svedkyne K. súd zistil, že pracuje o žalovaného 2.) na právnom oddelení ako referentka.

Čo sa týka práv a povinností k družstevnému podielu, ak chcú nadobúdateľ a prevodca previesť
práva k družstevnému bytu, skontrolujú sa podpisy na dohode, či sú overené. Ďalej je nadobúdateľovi
odovzdaná nájomná zmluva a je poučený o platbe nájomného. Následne sa zmena zaeviduje. Dohoda o
prevode členských práv a povinností, ktorá je predmetom tohto sporu, je ich tlačivom, ktoré má žalovaný
vypracované pre prípad záujmu o prevod družstevného bytu. Okolnosti uzatvorenia dohody o prevode

práv a povinností k družstevnému bytu vo vzťahu k žalobkyni a žalovanej si svedkyňa nepamätala.

14.) Z výsluchu svedkyne Y. súd zistil, že pracuje ako námestník pre žalovaného 2.). S prevodcami
a nadobúdateľmi sa nestretáva. Uviedla, že dohoda o prevode členských práv a povinností musí mať
overené podpisy aj prevodcu aj nadobúdateľa. Toto je zakotvené v stanovách družstva.

15.) Svedkyňa M. pri výsluchu uviedla, že so žalobkyňou sa spoznala tak, že je s ňou zoznámil jej
spolupracovník p. I.. P. I. jej našiel byt v R., ale tento žalobkyni nevyhovoval. Medzitým došlo k predaju
bytu žalobkyne na Kramároch. Kúpna cena tohto bytu bola viac ako 2.000.000,- Sk. Uviedla, že je
správne tvrdenie žalobkyne, že kúpna cena bola 2.500.000,- Sk. Kúpnu cenu zložil kupujúci u nich v

kancelárii v hotovosti za prítomnosti p. I. a svojho realitného agenta. Svedkyňa dostala 150.000,- Sk ako
províziu, so zvyškom narábal p. I.. P. I. uhradil nedoplatky za byt po žalobkyni a časť v sume 900.000,-
Sk sa plnila žalovanej. Zvyšok kúpnej ceny mal použiť p. I. na kúpu bytu pre žalobkyňu. Medzitým si
však žalobkyňa našla byt v A.. V tom čase sa jej žalobkyňa pýtala, čo si môže požičať od žalovanej na
kúpu tohto bytu, kým dostane peniaze za svoj byt na Kramároch. Svedkyňa v tom čase podpisovala

zmluvu o pôžičke so žalovanou na sumu 900.000,- Sk. Túto sumu v skutočnosti požičala žalovaná
žalobkyni na kúpu bytu v A. Suma 900.000,- Sk bola postupne vrátená žalovanej a to vkladmi na účet
alebo v hotovosti od svedkyne alebo od p. I.. Čo sa týka zvyšku sumy za byt na Krámaroch, svedkyňa
nevedela uviesť, ako s nimi p. I. naložil. Mala za to, že žalobkyňa má byt v A., žalovanej bola vrátená
pôžička. Svedkyňa po nahliadnutí na zmluvu o prevzatí finančného záväzku nevedela uviesť, prečo je

tam uvedená suma 2.000.000,- Sk. Zmluva o pôžičke medzi ňou a žalovanou na sumu 900.000, Sk bola
písaná rukou. Žalovaná vedela v tom čase, že suma 900.000, Sk išla na kúpu bytu v A.. Svoj podpis
na zmluve o prevzatí finančného záväzku nespochybnila. Svedkyňa uviedla, že mala za to, že dlh bola
žalovanej vrátený. Nevedela vysvetliť tvrdenie žalobkyne v žalobe, že si od žalovanej požičala sumu
1.900.000,- Sk. Podľa nej byt v A. stál 900.000,- Sk. Ďalej tvrdila, že mala od žalobkyne splnomocnenie

na prevzatie kúpnej ceny za jej byt na Kramároch ako aj splnomocnenie na úhradu dlhov za tento byt,
inak by jej kupujúci nevyplatil kúpnu cenu.16.) Z dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 31.09.2009 súd zistil, že žalobkyňa
ako prevodca previedla v zmysle článku 17 stanov OSBD Senica previedla svoje členské práva a
povinnosti k 3 izbovému družstevnému bytu č. XX na prízemí nachádzajúci sa na H.u na žalovanú ako

nadobúdateľku.

17.) Z dohody o odstúpení členských práv a povinností zo dňa 13.09.2007 súd zistil, že 6alobkyňa
nadobudla členské práv a povinnosti k bytu číslo 34 nachádzajúceho v A.. dohodnutá finančná čiastka
za odstúpenie členských práv predstavovala sumu 1.900.000,- Sk.

18.) V čestnom prehlásení zo dňa 10.09.2007 žalobkyňa vyhlásila, že jej vyplýva povinnosť zložiť
finančné prostriedky v sume 1.900.000,- Sk za byt č. 34 na H. do 15.09.2007. Keďže sama žalobkyňa
dostane uvedené finančné prostriedky až dňa 20.09.2007, požičala si potrebnú sumu od žalovanej, ktorá
jej poskytla túto sumu ako pôžičku a vráti jej ju do 20.09.2007. V prípade nedodržania termínu splatenia
žalobkyňa vyhlásila, že prevedie byt č. 34 na H. na žalovanú.

19.) Zo zmluvy o prevzatí finančného záväzku vyhotovenej strojom dňa 14.11.2007 súd zistil, že LK.
prevzala od žalobkyne finančný záväzok v sume 2.300.000,- Sk (dlžná suma plus úroky) voči žalovanej.
Zároveň sa M. zaviazala vrátiť sumu 10.000,- Sk v hotovosti a sumu 90.000,-Sk prevodom na účet dňa
14.11.2007 a sumu 2.200.000,- Sk zaplatiť žalovanej do 08.12.2007. Zároveň sa touto zmluvou zrušili

všetky pohľadávky žalobkyne voči žalovanej.

20.) Zo zmluvy o prevzatí finančného záväzku vyhotovenej na počítači dňa 14.11.2007 súd zistil, že tento
istý dlh vo výške 2.300.000,- Sk prevzala na seba M. s tým, že ak dôjde k vyplateniu dňa 17.12.2007
sa suma navyšuje na 2.350.000,- Sk.

21.) Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22.) Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, Krajský súd v uznesení č.k. 14Co 158/2012-187 zo
dňa 22.07.2014 konštatoval, že je daný naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach, preto sa
prvostupňový súd opätovne existenciou naliehavého právneho záujmu nezaoberal.

23.) Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh,

nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému
dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.

24.) Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela
písomnou formou.

25.) Ak bol dlh prevzatý účinne, pôvodný dlžník už nemá voči veriteľovi povinnosť plniť a povinnosť
splniť pohľadávku vrátane príslušenstva prechádza na nového dlžníka. Veriteľ sa preto môže domáhať
uspokojenia pohľadávky len od nového dlžníka. Obsah záväzku sa však prevzatím dlhu nemení (§ 532).

26.) Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu čestného vyhlásenia zo dňa
10.09.2007) splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa
(zabezpečovací prevod práva).

27.) Podľa § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu čestného vyhlásenia zo dňa

10.09.2007) zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

28.) Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia dohody o prevode
členských práv a povinností dňa 21.09.2009) splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom
práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri

zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci
podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).29.) Podľa § 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia dohody o prevode
členských práv a povinností dňa 21.09.2009) zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí
uzatvoriť písomne.

30.) Podľa § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia dohody o prevode
členských práv a povinností dňa 21.09.2009) zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať
vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva
a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva,

jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v
prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom
prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.

31.) Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy

ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

32.) V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola nájomcom družstevného bytu v R. na L. a že s
predajom jej pomáhala svedkyňa M.. Taktiež nie je spornou skutočnosť, že byt bol predaný za kúpnu

cenu 2.500.000,- Sk p. F.. Túto kúpnu cenu prevzala svedkyňa M. spolu so svojim spolupracovníkom
p. I.. Či M. mala splnomocnenie na prevzatie kúpnej ceny nie podstatnou skutočnosťou v tomto spore.
Podstatným a nesporným faktom je, že ani M. ani p. I. neodovzdali túto kúpnu cenu (po odpočítaní
provízie a vyplatených dlhov) žalobkyni. Následne si žalobkyňa našla sama vhodný byt a potrebovala
finančné prostriedky na vyplatenie. Suma 1.900.000,- Sk, za ktorú žalobkyňa nadobúdala práva a

povinnosti k družstevnému bytu, bola uvedená v dohode o odstúpení členských práv zo dňa 13.09.2007.
Táto istá suma je uvedená aj na čestnom prehlásení zo dňa 10.09.2007, v ktorom sa túto sumu zaviazala
vrátiť žalovanej. V tejto časti súd vyhodnotil výpoveď svedkyne M. ako nehodnovernú a zmätočnú,
keď táto tvrdila, že žalovanej bola požičaná iba suma 900.000,- Sk. Vo veci však nebolo predmetom
dokazovania, či žalovaná požičala žalobkyni sumu 900.000,- Sk alebo sumu 1.900.000,- Sk. Predmetom

sporu bolo za akých okolností a za akým účelom bola uzavretá dohoda o prevode členských práv a
povinností k družstevnému bytu, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha.

33.) Súd mal z tvrdenia žalobkyne, žalovanej a z dohody o odstúpení členských práv a povinností
preukázané, že žalovaná požičala žalobkyni sumu 1.900.000,- Sk. V čestnom vyhlásení zo dňa

10.09.2007 vyhlásila žalobkyňa, že túto sumu vráti do 20.09.2007 a v prípade nedodržania termínu
splatenia prevedie byt v A.. Z obsahu tohto čestného vyhlásenia možno vyvodiť skutočnosť, že v
prípade, že nedôjde k splneniu dlhu žalobkyni voči žalovanej 1.), má dôjsť k prevodu družstevného
bytu v A. na žalovanú 1.), teda že prevod bytu v A. mal byť zabezpečovacím prevodom práva.
Ako u zabezpečovacieho inštitútu je pre neho charakteristická akcesorita a subsidiarita, sleduje

osud zabezpečenej pohľadávky a jeho uhradzovací mechanizmus prichádza do úvahy až vtedy, ak
sa zabezpečená pohľadávka riadne a včas nesplní. Žalobkyňa sumu 1.900.000,- Sk žalovanej do
20.09.2007 nevrátila. Následne však došlo dňa 14.11.2007 k uzatvoreniu zmluvy o prevzatí finančného
záväzku (v dvoch variantách - písané strojom a písané na počítači), na základe ktorej prevzala nová
dlžníčka M. dlh od žalobkyne a stala sa novou dlžníčkou voči žalovanej 1.) namiesto žalobkyne. Zároveň

si všetky účastníčky tejto zmluvy odsúhlasili, že sa rušia všetky pohľadávky žalobkyne voči svedkyni M..
Táto zmluva spĺňa všetky náležitosti prevzatia dlhu podľa ustanovení § 531 Občianskeho zákonníka.
Samotná žalovaná podpísala obe tieto zmluvy (aj strojom písanú aj vypracovanú na počítači), teda
udelila súhlas s prevzatím dlhu. Platnosť tohto prevzatia záväzku nebola žalovanou nijakým spôsobom
spochybnená. Ani svedkyňa M. ako nová dlžníčka na základe tejto zmluvy nespochybnila podpis na tejto

zmluve. K okolnostiam sa však nevedela vyjadriť a nevedela vysvetliť ani rozporné tvrdenie ohľadom
podľa jej názoru požičanej sumy 900.000,- Sk a sumy 1.900.000,- Sk uvedenej v zmluve o prevzatí
finančného záväzku. Od toho momentu (odo dňa 14.11.3007) sa žalovaná 1.) mohla domáhať plnenia
voči M. L., čo však neurobila. Súd mal teda preukázané, že na základe tohto prevzatia záväzku došlo
k zániku dlhu žalobkyne vo vzťahu k žalovanej.

34.) Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.35.) Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36.) Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

37.) Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen

podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

38.) Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú
podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

39.) Pri výklade právneho úkonu je najdôležitejšie zistiť skutočnú vôľu konajúceho subjektu (id, quod
actum fuit, sequi debemus). Ďalej platí pravidlo, že v prípade pochybností sa právny úkon má vykladať
tak, aby právny úkon mohol zostať v platnosti (potius valeat actus quam pereat). Okrem toho súd posúdi
nazákladevykonanéhodokazovania,akábolaskutočnávôľastránvokamihuurobeniaprávnehoúkonu,

pričom podmienkou na prihliadanie na vôľu účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z
jazykového vyjadrenia úkonu.

40.) Podrobný výklad ustanovenia § 553 Občianskeho zákonníka bol uvedený v rozsudku Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.1Cdo58/2008zodňa25.06.2009.„Účelomzabezpečujúcehoprevodu

práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto zabezpečení splnenia spočíva
zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi
možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj
funkciu uhradzovaciu). Tieto základné skutočnosti pri výklade a aplikácii § 553 Občianskeho zákonníka
v znení do 31. decembra 2007 nemožno opomenúť; je treba ich rešpektovať a z nich vychádzať aj pri

odvodzovaní náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. So zreteľom na stručné vymedzenia
daného inštitútu v jeho pôvodnej podobe, ako bol zavedený do Občianskeho zákonníka novelou -
zákonom č. 509/1991 Zb., a doterajší výklad treba uzavrieť, že písomná zmluva podľa citovaného § 553
musí jednoznačne určovať:
• zmluvné strany (účastníkov zmluvy);

• záväzok, ktorý je zabezpečovaný;
• majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza;
• že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o
podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi
s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že

právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené,
prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká);
• ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a
včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu).“

41.) Súd sa preto zaoberal platnosťou dohody o prevode členských práv a povinností k družstevnému
bytu nielen z hľadiska splnenia formálnych náležitostí ale aj z hľadiska jej funkcie ako zabezpečovacieho
prevodu práva ako aj skutočnej vôle žalobkyne. Sporná dohoda o prevode členských práv a povinností
k družstevnému bytu bola právnym úkonom vyjadreným slovami v písomnej forme. Dohoda mala všetky
formálne náležitosti, ktoré vyžadujú stanovy žalovaného 2.), ako bolo potvrdené aj svedkyňami Y. a K.

R.u. Obsah tohto úkonu je však potrebné vykladať podľa vôle toho, kto tento úkon urobil, teda žalobkyne,
za predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom urobeným v písomnej forme.
Použitíminterpretačnejzásadyuvedenejv§35ods.2Občianskehozákonníkavšaknemožnonahrádzať
vôľu, ktorú strany zmluvy nemali.

42.) Súd dospel k záveru, že predmetná dohoda nebola uzavretá zo strany žalobkyne vážne, nakoľko
žalobkyňa vykonala tento úkon v omyle, že plní svoj záväzok voči žalovanej 1.), ktorý však už v čase
uzatvorenie spornej dohody neexistoval. Zanikol prevzatím dlhu. Vôľa žalobkyne bola teda v absolútnom
rozpore s jej jazykovým prejavom.43.) Sporná dohoda o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu je neplatným
právnym úkonom aj z dôvodu, že nespĺňa potrebné náležitosti ako zabezpečovací prevod práva.

Dohoda bola uzavretá bez akéhokoľvek protiplnenia vo vzťahu k žalobkyni, neobsahovala potrebné
náležitosti v zmysle ustanovení § 553a ods.1 a ods.2 Občianskeho zákonníka. Neobsahovala dôvod
prevodu členských práv a povinností zo žalobkyne na žalovanú 1.). Z dohody vyplýva, že by malo
ísť o trvalý prevod, nie je uvedené na základe akých skutočností resp. vzťahov, ktoré mali sebou
žalobkyňa a žalovaná, bola táto dohoda uzatváraná. Ani samotné čestné prehlásenie, v ktorom sa

žalobkyňa zaviazala na prevod členských práv a povinností k družstevnému bytu, neobsahovalo
potrebné náležitosti ustanovenia § 553 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu čestného vyhlásenia).
Dohoda v spojení s čestným prehlásením ako zabezpečovací prevod práva odporuje kogentným
ustanoveniam Občianskeho zákonníka upravujúcich zabezpečovací prevod práva, preto je absolútne
neplatným právnym úkonom.

44.) Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o prevode členských práv a povinností je žaloba žalobkyne
dôvodná aj v ďalších dvoch petitoch. K určeniu pôvodného postavenia žalobkyne na základe neplatnej
dohody, je potrebné rozhodnúť o vlastníctve k predmetnému bytu a právnom vzťahu žalobkyne
voči predmetnému bytu. Keďže žalobkyňa nebola pred uzatvorením dohody vlastníčkou bytu ale iba
nájomcom, súd rozhodol tak, že vlastníctvo k družstevnému bytu patrí žalovanému 2.) a žalobkyňa sa

stáva členkou družstva a patria jej členské práva a povinnosti k predmetnému bytu. Všetky žalobkyňou
požadované určenia museli byť vyslovené vo vzájomnej súvislosti, lebo len tak môže byť obnovené
pôvodné postavenie žalobkyne. Preto súd vyhovel žalobe aj v časti o určenie, že žalobkyňa je členkou
žalovaného 2.) a v časti o určenie vlastníctva bytu žalovanému 2.).

45.) Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46.) Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47.) O trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej 1.) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

48.) O trovách konania vo vzťahu žalovanej 1.) a žalovaného 2.) súd rozhodol tak, že žalovanému

2.) priznal náhradu trov konania vo výške 100%, nakoľko žalovaný 2.) bol, vtiahnutý do sporu, svoje
postavenie ako žalovaná strana nezavinil. Žalovaná 1.) odkúpením bytu do osobného vlastníctva
spôsobila to, že žalobkyňa musela označiť ako stranu v spore aj žalovaného 2.). Nič na tom nemení ani
skutočnosť, že žalovaný 2.) v rámci svojho vyjadrenia žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko sám zo svojej
pozície nemohol použiť iné prostriedky procesnej obrany. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).