Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. apríl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200986
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4217200986.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: B. O., nar.
XX. XX. XXXX, Z. XX, O., o vymoženie 868,47 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/52/2017 - 30 zo dňa 22. 08. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/52/2017 - 30 zo dňa 22. 08. 2018 p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), § 41 ods.
2 písm. d), § 44 ods. 2 prvej a druhej vety, § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.
marca 2017, § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

(teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere), § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1 a § 39 Občianskeho
zákonníka, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 08259/16 zo dňa 16. 06. 2016, pričom
k vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo na základe zmluvy č. 0024325264 zo dňa 25. 04. 2008 a
dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25. 01. 2014. Bol toho názoru, že
zmluva č. 0024325264 zo dňa 25. 04. 2008, ako aj dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky
v splátkach zo dňa 25. 01. 2014 založili záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným (resp. právnym
predchodcom oprávneného), ktorý pri ich uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený
teda pri uzavieraní predmetných zmlúv vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a
ods.4Občianskehozákonníka).Vrámcipredmetnejrozhodcovskejzmluvyuzatvorenejdňa25.01.2014
sa zmluvné strany v článku 3 dohodli, že: „3.1. Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku
uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca

zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľavnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca

ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).V článku 3 bod 2 sa zmluvné strany dohodli,
že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1 tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu...“. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno
takúto formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná
rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t. j. povinnému) je v danom prípade
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je
podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie

oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za
kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere
dôkazné bremeno nesplnil. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva), súd mal za
to, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám. Uvedená
rozhodcovská zmluva bola veriteľom vopred pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní

nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným
apovinnýmjetypizovanou,štandardnouzmluvou,ktorásauzatváravoviacerýchprípadochajeobvyklé,
že spotrebiteľ obsah nemá možnosť meniť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný
nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, dohody o uznaní záväzku, ako ani rozhodcovskej

zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.
Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že povinný (t. j. spotrebiteľ) v skutočnosti ešte pred
vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste
svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej
neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej

rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. S poukazom na uvedené rozhodnutie predložené v tomto
exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Súd prvej inštancie preto žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že
pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel a v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Povinný rozhodcovskú

zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie
splátkového kalendára, mohol ju odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné ustanovenie, keďže
v danej rozhodcovskej zmluve sa nenachádzali. Povinný mal možnosť si rozhodcovskú zmluvu v pokoji
prečítať, porozumieť jej obsahu, vysloviť s ňou súhlas svojím podpisom a odovzdať oprávnenému, čo aj
urobil. Mal možnosť ju odmietnuť, nepodpísať a neodovzdať ju podpísanú veriteľovi, ak s jej obsahom

nesúhlasil. Oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M CDo 11/2010
zo dňa 26. 09. 2011, v zmysle ktorého pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy preskúmavanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1
písm. c) zákona č. 242/2002 Z. z. Záverom dodal, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza kneoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na základe právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže

založiť zodpovednosť štátu za škodu. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového

poriadku - ďalej len „CSP“) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom spísaným vo forme zápisnice u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. dňa 15. 12. 2016 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie
pohľadávky voči povinnému vo výške 868,47 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu,

ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž,
so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 08259/16 zo dňa 16. 06. 2016 vydaného rozhodcom
Mgr. Richard Mošať, LL.M. Súdny exekútor doručil dňa 23. 01. 2017 na Okresný súd Komárno žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Následne vydal súd prvej inštancie napadnuté
uznesenie.

7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

9. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi

predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je

splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia poznamenáva, že právna úprava
spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku obsiahnutá v § 52 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť,
že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ
bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Znakom týchto zmlúv je to, že

sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvej inštancie preto správne posúdil predmetný právny vzťah ako
spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

14. Súd prvej inštancie správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, úverovú zmluvu, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade

pohľadávky v splátkach ale aj rozhodcovskú zmluvu, a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú
spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

15. Podľa rozhodcovskej zmluvy ako rozhodcovský súd bol dojednaný: a) Stály rozhodcovský súd
zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04

Bratislava, IČO: 35 922 761, alebo b) Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore,
s.r.o., so sídlom Mlynská 2, 040 01 Košice, IČO: 36 577 928. Predmetný exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok - nevydal súd podľa rozhodcovskej zmluvy, ale Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii
pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb
Asociácia pre arbitráž. Slovenská rozhodcovská, a. s. Samotná zmluva (v spise na č. l. 8) bola uzavretá

s pôvodným veriteľom VÚB, a. s., za ktorú konala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom
Hlavné nám. 12, 060 01 Kežmarok dňa 25. 04. 2008. Až po niekoľkých rokoch oprávnený ako právny
nástupca pôvodného veriteľa predložil povinnému na podpis dohodu o uznaní záväzku (v spise na č. l.
11) a rozhodcovskú zmluvu (v spise na č. l. 12), čo povinný podpísal dňa 25. 01. 2014.

16. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebobolauzavretáneplatne.Nedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduodvíjajúcisaodneexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.

03. 2012 v konaní pod sp. zn. 6Cdo 1/2012). Exekučný súd je povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy, prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
18. 09. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011).

17. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti
dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.
Rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 25. 01. 2014 nezodpovedala zákonným podmienkam v § 53 ods.
1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom

rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mal
reálnu možnosť ich znenie ovplyvniť, či mu bolo aj vysvetlené, čo znamená možnosť voľby v prípade
súhlasu, resp. nesúhlasu s touto rozhodcovskou zmluvou. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na
vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Ich dojednanie tak nezodpovedalo
ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v tom čase. Oprávnený

mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z
neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné
informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Takýto postup však v konaní nepreukázal, a tak odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala

byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán s dostatočnými informáciami poskytnutými povinnému. Súd prvej inštancie na základe
listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.18. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal

právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Odvolací
súd považuje celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok za prejav zneužitia
práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstará ekvivalent
rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon práv oprávneného - dodávateľa
podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je neplatná, považuje odvolací súd za nezlučiteľný

s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. S poukazom na charakter predmetnej
rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd
prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako celok.

19. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.