Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. jún 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818201136
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5818201136.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľa - manžela: K.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners
s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti odporkyni - manželke: Mgr. F. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, toho času H. XXX/XX, Y. Y., o rozvod manželstva a úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: D. H., nar. XX.XX.XXXX a K. H., nar. XX.XX.XXXX,
maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Námestovo, Námestie A. Bernoláka 381/4, Námestovo, IČO: 30 794 536,
o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/24/2018-803 zo dňa 12.
decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bol na čas po rozvode manželstva maloletý D.

zverený do osobnej starostlivosti otca, vrátane oprávnení rodičov ho zastupovať a spravovať jeho
majetok, vo výroku III., ktorým bola určená vyživovacia povinnosť matky k maloletému D., vo výroku IV.,
ktorým bol upravený styk matky s maloletým D., vrátane obdobia vianočných i novoročných sviatkov,
jarných a letných prázdnin a vo výroku VI., ktorým bola uložená povinnosť otca umožniť maloletému D.
telefonický kontakt s matkou a tiež vo výroku VII. o trovách konania z r u š u j e a vec mu v uvedenom

rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozviedol manželstvo
navrhovateľa (ďalej tiež „otec“) K. H., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne (ďalej tiež „matka“) Mgr. F. H.,
rod. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev vedenej
Matričným úradom E., zväzok XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX (výrok I.). Maloletého
D., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti otca a maloletú K.,

nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok II.). Matke uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého D., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 60,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám otca maloletého. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej K., nar. XX.XX.XXXX
sumou vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej (výrok
III.). Matka maloletého D. H., nar. XX.XX.XXXX je oprávnená do 13.02.2020 stretávať sa s maloletým

každý párny víkend v roku v čase od soboty od 10.00 hod. do 18.00 hod., kedy si maloletého prevezme
v mieste bydliska jeho otca s tým, že v prípade, ak by mal maloletý v tento deň súťaž, je otec maloletého
povinný matku o tejto skutočnosti informovať minimálne 24 hodín vopred a v takomto prípade bude
styk realizovaný nasledujúci deň v čase od 10:00 hod., kedy si maloletého matka prevezme v mieste
bydliska jeho otca, do 15.00 hod., kedy maloletého odovzdá otcovi v O. H. na adrese N. J. XXXX. Od
13.02.2020 je matka oprávnená stretávať sa s maloletým každý párny víkend v roku v čase od piatku

od 19.00 hod., kedy si matka prevezme maloletého od otca v O. H. na adrese N. J. XXXX, do nedele
do 15.00 hod., kedy maloletého odovzdá otcovi v O. H. na adrese N. J. XXXX. Počas vianočných,novoročných sviatkov, jarných a letných prázdnin matka je oprávnená stretávať sa s maloletým D., nar.
XX.XX.XXXX - počas vianočných sviatkov v párnom roku vždy od 13.00 hod. dňa 23.12. do 17.00 hod.
dňa 25.12.; - počas novoročných sviatkov v nepárnom roku vždy od 10.00 hod. dňa 31.12. do 17.00

hod 03.01.; - počas veľkonočných sviatkov v nepárnom roku vždy od veľkého piatku od 10.00 hod. do
veľkonočného pondelka do 17.00 hod; - počas letných prázdnin prvé dva júlové týždne od pondelka od
10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a prvé dva augustové týždne od pondelka od 10.00 hod. do nedele
do 18.00 hod. tak, že maloleté dieťa si vyzdvihne v mieste bydliska otca a v stanovenom dni a čase vráti
maloletého otcovi v mieste jeho bydliska; - otec maloletého dieťaťa je povinný maloleté dieťa na styk s

matkou riadne pripraviť a v určenom čase a mieste maloleté dieťa riadne pripravené odovzdať matke
a matka maloletého dieťaťa je povinná v určenom čase a mieste maloleté dieťa vrátiť otcovi. Rodičia
sú povinní bezodkladne navzájom sa informovať o objektívnych prekážkach brániacich uskutočneniu
styku s dieťaťom počas stanovenej doby (výrok IV.). Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou K.,
nar. XX.XX.XXXX každý nepárny víkend od piatku od 15.00 hod. do nedele 15.00 hod. tak, že dieťa si
vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky a v stanovenom dni a čase vráti maloletú matke v mieste

jej bydliska. Počas vianočných, novoročných sviatkov, jarných a letných prázdnin otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou K., nar. XX.XX.XXXX - počas vianočných sviatkov v nepárnom roku vždy od
13.00 hod. dňa 23.12. do 17.00 hod. dňa 25. 12.; - počas novoročných sviatkov v párnom roku vždy
od 10.00 hod. dňa 31.12. do 17.00 hod. 03.01.; - počas veľkonočných sviatkov v párnom roku vždy od
veľkého piatku od 10.00 hod. do veľkonočného pondelka do 17.00 hod; - počas letných prázdnin druhé

dva júlové týždne od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a druhé dva augustové týždne od
pondelka od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že maloleté dieťa si vyzdvihne v mieste bydliska
matkyavstanovenomdniačasevrátimaloletúmatkevmiestejejbydliska;-matkamaloletéhodieťaťaje
povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase a mieste maloleté dieťa riadne
pripravené odovzdať otcovi a otec maloletého dieťaťa je povinný v určenom čase a mieste maloleté

dieťa vrátiť matke. Rodičia sú povinní bezodkladne navzájom sa informovať o objektívnych prekážkach
brániacich uskutočneniu styku s dieťaťom počas stanovenej doby (výrok V.). Otcovi maloletého D.
H., nar. XX.XX.XXXX uložil súd prvej inštancie povinnosť umožniť maloletému dvakrát do týždňa, a
to v utorok a štvrtok od 20.00 hod. do 20.30 hod. telefonický kontakt s matkou maloletého (výrok
VI.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok VII.). V dôvodoch svojho

rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade si manželstvo
účastníkov neplní svoj účel (viď čl. 1 Základných zásad Zákona o rodine), ktorý treba vidieť vo vytváraní
rodinného prostredia, v ktorom by manželia žili vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si
vzájomne podporu a pomoc a vytvárali tak vhodné prostredie na výchovu a starostlivosť o maloleté
deti. Z výsluchu oboch účastníkov konania vyplynulo, že po uzavretí manželstva postupne medzi nimi

došlo k citovému odcudzeniu, manželia mali iné predstavy o fungovaní manželstva, manželka necítila
podporu zo strany manžela, dochádzalo medzi nimi k vzájomným nedorozumeniam a hádkam, ktoré
prerástliajdonásilnéhosprávaniamanžela,začobolajprávoplatneodsúdený.Spoukazomnavýsledky
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie príčiny rozvrátenia manželstva videl v postupnom citovom
odcudzení manželov, v postupnej strate dôvery manželky voči manželovi ohľadom zachovávania jeho

vernosti a tiež aj v manželkinej nevere, keď táto počas trvania manželstva nadviazala mimomanželskú
známosťsrodinným,alenajmämanželovýmpriateľom,pričomvšetkytietoskutočnostivyvrcholilinásilím
manžela a tým, že v júni 2018 sa manželka odsťahovala bývať k svojmu priateľovi aj s maloletou K.. Od
uvedenéhočasumanželianežijúvspoločnejdomácnosti.Dňa28.06.2019saodporkyninarodilodieťazo
vzťahu s priateľom. Po odchode manželky zo spoločnej domácnosti sa vzťahy medzi účastníkmi zmenili

na mimoriadne napäté a nepriateľské. Manželia spolu nevedia komunikovať ani o základných veciach
týkajúcich sa svojich spoločných detí. Vzájomne sa obviňujú zo spáchania trestných činov a rôznych
schválností, nahrávajú si svoju komunikáciu, ako aj komunikáciu s maloletými deťmi, ktorú potom
predkladajú konaniam vedených na okresnom súde, ako aj trestným a priestupkovým konaniam, pričom
tieto podklady nasvedčujú tomu, že v týchto vzájomných konfrontačných vzťahoch nie sú ušetrené ani

maloleté deti. Súd prvej inštancie zistil, že v existujúcich vzťahoch medzi manželmi absentujú základné
atribúty, na ktorých je postavený sľub manželstva, a to vernosť, rešpekt a vzájomná dôvera. Preto
konštatoval, že rozvod manželstva je hlboký a trvalý, manželia spolu nedokážu komunikovať, a preto
manželstvo podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol. Keďže s konaním o rozvod manželstva je
spojené aj rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po

rozvode, v rámci dokazovania súd prvej inštancie zisťoval aj to, aké sú osobnostné predpoklady rodičov
k výkonu rodičovských práv a povinností, ich zárobkové, majetkové pomery, možnosti a schopnosti
a napokon vzájomné citové väzby voči maloletým deťom, a to všetko z hľadiska potrieb a záujmov
samotných detí. Po ustálení skutkového stavu veci a aplikácii príslušných ustanovení Zákona o rodine(§ 24, § 62 a § 75 Zákona o rodine) okresný súd rozhodol tak, že maloletého syna D. zveril do osobnej
starostlivosti otca a maloletú K. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom prihliadal na aktuálny
existujúci vzťah, resp. vzťah, ktorý už medzi rodičmi pretrváva od júna 2018, odkedy matka spolu s

dcérou opustili spoločnú domácnosť v obci G. a odvtedy maloletá K. žije spolu so svojou matkou a
maloletý syn D. zostal bývať so svojím otcom. Tiež prihliadal na závery znaleckého dokazovania, z
ktorého vyplynulo, že lepšie predpoklady na vykonávanie osobnej starostlivosti o maloletú K. má matka,
a to aj vzhľadom na nízky vek maloletej, matka sa o maloletú dcéru stará nepretržite od jej narodenia a
maloletá má vytvorenú bezpečnostnú väzbu k matke, a nakoľko má maloletý D. vytvorenú bezpečnostnú

vzťahovú väzbu k otcovi, vo vzťahu k matke má ambivalentný postoj a maloletý D. sám verbalizoval, že
by chcel bývať u otca, otec má vytvorené lepšie predpoklady na vykonávanie osobnej starostlivosti o
maloletého D.. Tiež so správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné
bytové a rodinné podmienky na výchovu a starostlivosť o maloleté deti a navrhli, aby maloleté deti
boli zverené tak, že maloletý D. bude zverený otcovi a maloletá K. bude zverená matke. Striedavá
starostlivosť do úvahy neprichádzala, a to vzhľadom stále na odmietavý postoj D. vo vzťahu k matke

a striedavej starostlivosti bráni tiež vzdialenosť medzi rodičmi a konfrontačné prostredie medzi rodičmi,
absolútna nefunkčnosť vzájomnej komunikácie, rodičia nevedia spolu komunikovať, nevedeli by sa
dohodnúť o základných potrebách maloletých detí a striedava starostlivosť by bola za daného stavu v
neprospech zdravého psychického vývoja detí. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že ich konfrontačné
správanieniejenaprospechmaloletýchdetí,rodičiasúosobamidôležitýmivživotedetí,pretoževýrazne

ovplyvňujú ich celkový fyzický, ale aj psychický vývoj, a preto by mali byť dostatočne zrelými, aby záujmy
maloletých detí nadradili nad svoje vlastné negatívne spracované emócie. Zároveň súd rozhodol, že
zastupovať a spravovať majetok detí budú obaja rodičia, nakoľko nemal dôvod obmedziť toto právo
druhému rodičovi. Pri určení rozsahu výživného okresný súd vychádzal zo zistených zárobkových a
majetkových pomerov oboch rodičov, ich výdavkov a v prípade otca aj zo zistenia, že jeho príjem

je vzhľadom na majetok firmy, ktorú vlastní, výsledky jej hospodárenia a výšku osobných nákladov,
preukázateľne vyšší, ako sa o tom snažil presvedčiť súd (bližšie viď bod 15. rozsudku okresného
súdu). Súd pri určení výšky výživného prihliadal na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov,
potreby maloletých detí primerané ich fyzickému veku a zdravotnému stavu a tiež, aby maloleté deti mali
zachovanú zhruba rovnakú životnú úroveň u oboch rodičov. Pričom odôvodnené potreby maloletého

dieťaťa zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné
do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj
potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské
aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko primerane veku. Súd vychádzal, že priemerný príjem
otca sa za predchádzajúce obdobie roku 2018 pohyboval preukázateľne a zároveň minimálne vo výške:

12.948,- eur ročne (výsledok hospodárenia spoločnosti po zdanení za rok 2018), t. j. mesačne 1.079,-
eur plus príjem, ktorý si vyplácal zo spoločnosti každý mesiac cca 600,- eur mesačne a jeho minimálny
mesačný príjem tak predstavoval sumu 1.679,- eur v čistom, čo zodpovedá aj jeho výdavkom, ktoré
deklaroval. Príjem matky na rozdiel od otca pozostáva aktuálne len z materskej a prídavkov na dve
maloleté deti + výživné na najmladšiu dcéru 300,- eur. Príjem matky je tak neporovnateľne nižší ako

príjemotca.Keďžematkajenamaterskejdovolenkeastarásaodieťamladšieako6mesiacov,nemožno
od nej ani spravodlivo žiadať, aby si svoj príjem zvýšila pracovnou činnosťou. Súd s prihliadnutím na
všetky uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na zárobkové možnosti rodičov, potreby maloletých detí
primerané ich veku, uložil matke prispievať na výživu syna D. sumou 60,- eur mesačne a otcovi na
maloletú K. sumou 200,- eur mesačne. Keďže maloletý D. bol zverený otcovi a maloletá K. bola zverená

matke, súd na žiadosť rodičov rozhodoval aj o úprave styku rodičov s maloletými deťmi, pričom bolo
braté v úvahu, najmä, aby maloleté deti medzi sebou nestratili súrodeneckú väzbu a aby tak víkendy
strávili spolu, striedavo párne víkendy u matky a nepárne víkendy u otca. Pri úprave styku rodičov s
maloletými deťmi bolo vychádzané z obsahu už existujúcej a prebiehajúcej úpravy styku na základe
priebežne vydaných rozhodnutí okresného súdu v súbežne prebiehajúcich iných súdnych konaniach.

Styk otca s maloletou K. upravil súd v rozsahu, ako to bolo upravené tamojším súdom v uznesení č.
k. 1P/24/2018-269 zo dňa 19.11.2018, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, párne víkendy od
piatku od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. Čas prevzatia a odovzdania maloletej K. upravil tak, aby
deti mohli čo najviac tráviť spolu a tiež sa ho snažil prispôsobiť tréningom maloletého D. v O. H.. V
prípade úpravy styku matky s maloletým D. súd upravil styk v znení rozsudkom schválenej rodičovskej

dohody, ktorú rodičia uzavreli dňa 07.11.2019 v konaní o návrhu matky na úpravu styku vedenom pod
sp. zn. 4P/15/2019. Súd výsluchom rodičov na pojednávaní dňa 12.12.2019 zistil, že rodičovská dohoda
je oboma rodičmi rešpektovaná, tiež úprava styku otca s maloletou K. prebieha v zmysle uznesenia
sp. zn. 1P/24/2018 zo dňa 19.11.2018, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie. Maloleté deti vtomto režime už tiež fungujú a obe deti si na nastavený režim zvykli. Súd pri úprave styku vychádzal,
že je v záujme maloletých detí mať pravidelný kontakt medzi sebou a budovať si súrodenecký vzťah a
tiež mať pravidelný kontakt s rodičmi. Zároveň súd vzhľadom na problematické vzťahy medzi rodičmi,

keďže medzi rodičmi je vzájomná komunikácia problematická, upravil aj stretávanie rodičov s deťmi
počas vianočných a novoročných sviatkov, počas letných a jarných prázdnin. Súd pri úprave styku detí
s rodičmi sa snažil úpravu styku naplánovať tak, aby ten rodič, u ktorého nebudú deti tráviť Vianoce,
mal možnosť byť s nimi aspoň počas posledných vianočných dní a tiež s nimi tráviť novoročné sviatky.
Počas letných prázdnin súd určil stretávanie sa rodičov s deťmi v dvojtýždňových intervaloch. Súd

vychádzal z tohto, že v letnom období sa väčšinou plánujú rodinné letné dovolenky a súd tak vytvoril
priestor obom rodičom na prípadné plánovanie aj dlhodobejších dovoleniek strávených spolu s deťmi.
Súd zároveň uložil povinnosť rodičom na stretnutia maloleté deti riadne pripraviť, pričom príprava dieťaťa
na styk nespočíva len v tom, že rodičia dieťa dostatočne na styk s otcom oblečú, ale príprava je aj
„psychologická“, motivačná, aby sa deti na stretnutie s rodičmi tešili, čo však predpokladá aj spoluprácu
rodičov. Súd tiež uložil otcovi povinnosť umožniť maloletému dvakrát do týždňa, a to v utorok a štvrtok od

20.00 hod. do 20.30 hod. telefonický kontakt s jeho matkou. Uvedená povinnosť bola otcovi uložená už
v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí na základe žiadosti matky, táto povinnosť sa dlhodobo realizuje
a je v prospech opätovného vybudovania citovej väzby, zlepšenia si vzťahu medzi matkou a synom a
tiež v záujme budovania súrodeneckých vzťahov. V závere napadnutého rozsudku okresný súd uviedol,
že zamietol opätovný návrh na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom detailnejšieho posúdenia

osobnosti rodičov a zistenie, či z ich strany nedochádza k manipulácii a ovplyvňovaniu detí. Navyše v
predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok, k jeho obsahu bol vypočutý aj znalec, ktorý dal
odpovede súdu na všetky otázky, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie v merite. Okrem toho okresný
súd vo veci nerozhodoval len na základe záverov znaleckého posudku, ktorý je len jeden z viacerých
dôkazných prostriedkov. Tento si následne vo všetkých súvislostiach danej veci vyhodnotil a na podklade

všetkých dôkazov vo veci rozhodol. Otázky, na ktoré súd prvej inštancie potreboval, aby znalec vo veci
reagoval, boli súdu dostatočne ozrejmené, otázky boli v potrebnom rozsahu zodpovedané a samotná
skutočnosť, že rodičia sa so závermi znaleckého posudku nestotožnili, resp. jeho závery neboli podľa ich
predstáv, ešte neznamená, že je tu dôvod na nové znalecké dokazovanie. O trovách konania rozhodol
okresný súd podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

2. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa.

3. Odporkyňa (matka) nesúhlasila so zverením maloletého D. do starostlivosti otca a tiež ani s úpravou
styku s deťmi počas víkendov. Nesúhlasila ani s časom odovzdania dcéry otcovi o 15.00 hod. v nepárne

piatky a napokon žiadala rozšíriť telefonický kontakt so synom ešte o 1 deň, a to v nedeľu v čase od
20.00 hod. do 20.30 hod. Okresnému súdu vytýkala nesprávne skutkové a právne závery, pričom v
bližších podrobnostiach v prvom rade zdôraznila, že súdu predložila nespočetné množstvo dôkazov o
manipulácii syna otcom, a preto žiadala, aby bol vo veci ustanovený znalec, ktorý obavu matky buď
potvrdí alebo vyvráti. V súvislosti so zverením syna do starostlivosti otca vyjadrila tiež presvedčenie o

zlyhaní kolíznej opatrovníčky. Nesúhlasila ani s určením výšky výživného s poukazom na jej príjmové
možnosti a schopnosti. Momentálne je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 220,- eur a dvoch
detských prídavkov spolu v sume 48,- eur. Otec na dcéru neprispieva sumou, na ktorú ho zaviazal
súd, t. j. 200,- eur mesačne. Výživné posiela len sporadicky. Matka na syna platí riadne sumu 30,- eur
mesačne. Vyššia suma je pre ňu nevyhovujúca. S odovzdávaním dcéry otcovi v nepárne piatky o 15.00

hod. nesúhlasí preto, lebo v tomto čase býva dcéra spravidla ešte v materskej škole, a to až do 16.30
hod., načo ju zbytočne trhať a navyše ju matka chce pripraviť na kontakt na nepárny piatok. Čas preto
navrhla ponechať cca 17.00 hod. Vo svojom opravnom prostriedku matka tiež uviedla podľa jej názoru
ďalšie „...dôležité podnety, na ktoré treba prihliadať a nesmie sa na ne zabúdať...“, a síce, že manžel
je právoplatne odsúdený za vyhrážanie sa smrťou a v minulosti bol viackrát súdne trestaný, svedkom

jeho fyzického a psychického týrania bol aj syn D. (sp. zn. 6T/57/2018). Ďalej má zadržaný vodičský
preukaz za požívania alkoholu a zamietli mu polovičnú žiadosť o jeho prinavrátenie a ďalšie (viď č. l. 814
spisu; uvedené skutočnosti vo svojom zrušujúcom rozhodnutí najvyšší súd označil ako rozhodujúce, s
ktorými sa mali súdy oboch inštancií v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadať - viď ďalej bod 16. a
17. tohto rozhodnutia).

4. Navrhovateľ v podanom odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav,
nesprávne právne posúdenie veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP).
Tiež podal odvolanie s odôvodnením podľa § 62 ods. 1 CMP. V ďalších podrobnostiach uviedol, žeje ochotný platiť výživné, avšak nie v takej sume, v akej mu uložil povinnosť okresný súd, v sume
primeranej jeho príjmu a životnej situácii. V nadväznosti na uvedené vyjadril presvedčenie, že súd prvej
inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, predovšetkým pokiaľ ide o príjmy spoločnosti Petrexx, s.

r. o., ktorú otec vlastní. Vyslovil presvedčenie, že vo vzťahu k tejto spoločnosti nedošlo k dôkladnému
prevereniu veci, keď nie je možné vychádzať z údajov webstránky finstat, na ktorej sú zverejňované
obraty firiem aj v „brutto sumách“. Nedôsledne preveril/zistil súd prvej inštancie aj osobné, zárobkové a
majetkové pomery na strane matky detí, ktorá si do svojich výdavkov účelovo zahŕňa aj platenie úveru
jej matky. Tiež nie je pravdivé, že v spoločnej domácnosti žijú ony dve, v skutočnosti tam žije ešte vnuk

starej matky a synovec matky K. E. a tiež druh matky Y. X.. Aj tieto osoby sa podieľajú na spoločných
výdavkoch ohľadom výdavkov na domácnosť minimálne spojených s bývaním, čo do značnej miery
ovplyvňujeajvyvraciamatkoudeklarovanévýdavkynaplyn,vodu,elektrinuapod.Pokiaľvydokladované
výdavky na maloletú dcéru K. po spočítaní tvoria sumu 197,- eur, v ktorej sú zahrnuté všetky výdavky
primerané jej veku a požiadavkám, nezrozumiteľne vyznieva rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení
povinnosti otcovi prispievať výživným 200,- eur mesačne. Na výživnom sa majú podieľať obaja rodičia

rovnakým spôsobom, a preto podľa presvedčenia je navrhované výživné v sume 70,- eur postačujúce,
zodpovedajúce potrebám dcéry. Z uvedených dôvodov otec odvolací súd žiadal, aby rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti prispievať na výživu maloletej dcéry zrušil a v tomto
rozsahu vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Kolízny opatrovník v podanom vyjadrení odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdil, pretože súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, a to aj z ďalších
pripojených spisov, v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, bolo realizované zisťovanie názoru
maloletého dieťaťa.

6. Odporkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poprela, že by spoločnú domácnosť tvoril
aj synovec K., ktorý je navyše školopovinný, nemá príjem a trvalý pobyt má na adrese Y. Y., N. XXX/
XX. Ku svojej starej matke chodí ako každý vnuk. Takisto Y. X. nežije s matkou v spoločnej domácnosti.
V tomto smere už bolo predložené čestné prehlásenie. Na svojho syna prispieva a dokonca kúpil na
svoju firmu nový automobil, ktorý používa matka, keď chodí za svojím synom D. na Q., teda preto,

aby bola mobilná. Argumenty otca o potrebe zníženia súdom určeného výživného z 200,- na 70,- eur
označila za nepochopiteľné a absolútne proti záujmom dcéry. Pritom priateľ matky, ktorý s ňou nežije v
spoločnej domácnosti, prispieva na výživu maloletej K., hoci to nie je jeho dcéra. Pomohol aj pri prerábke
rodinného domu, všetko robí nezištne aj napriek tomu, že na Slovensku sa zdržiava len pár dní po 6-
týždňovom turnuse v zahraničí, kde si platí nemalú sumu za nájom bytu. Matka styk s dcérou otcovi

umožňuje pravidelne, nikdy mu ju neodoprela, a preto je pre ňu zarážajúci prístup otca. Pokiaľ tento
argumentuje tým, že na výdavkoch domácnosti sa podieľa aj priateľ matky, sám neuvádza, že tiež má
priateľku, ktorá má prácu a už cca 3 mesiace žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome G. č. s. XXX,
ktorého výlučnou majiteľkou je matka.

7. Navrhovateľ v podanom vyjadrení k odvolaniu odporkyne trval na svojich doposiaľ prezentovaných
tvrdeniach. Žiadal, aby obe deti boli zverené do jeho starostlivosti, v ktorom smere vytýkal súdu prvej
inštancie, že rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a ktorý nedostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie. Okresný súd nezobral pri rozhodovaní v úvahu konkrétnu situáciu a
správanie sa matky detí, ktoré konanie má značný vplyv na psychický vývin detí. Tvrdenia odporkyne

obsiahnuté v odvolaní označil za nedôvodné, účelové a zavádzajúce. V doplnení odvolania navrhovateľ
uviedol dôvody, na základe ktorých žiadal o zverenie oboch maloletých detí do svojej
osobnej starostlivosti, ktoré riešenie označil za najlepšie možné v záujme maloletých detí. Počas celého
obdobia rozchodu a odchodu manželky zo spoločnej domácnosti sa snaží, aby bol kontakt matky s
deťmi zachovaný, o čom svedčia aj priložene dôkazy v spise, napríklad SMS správy, v ktorých nabáda

matku k stretávaniu sa so synom. Taktiež má matka možnosť zúčastniť sa rôznych športových aktivít
syna počas víkendov, o čom tiež doložil množstvo dôkazov SMS správ, kde ju k tomu vyzýva. Matka
má možnosť telefonického rozhovoru so synom 2 x v týždni, no napriek tomu nabáda syna a umožňuje
aj hovory s matkou v rámci jeho hovorov s dcérou, čím má vlastne zabezpečený telefonický kontakt
naviac. Práve matka je tá, ktorá od začiatku bráni styku s dcérou nezmyselnými ochoreniami dcéry,

čo malo za následok, že kontakt s dcérou bol zo strany matky zmarený. Matka za celé obdobie od jej
odchodu nedoniesla ani jediný krát dcéru na kontakt s bratom, čo môže potvrdiť aj sám syn D.. Súd mal
vykonať ďalšie dokazovanie minimálne u dcéry a zistiť jej názor na možnosť žiť v spoločnej domácnosti
s otcom a s bratom. Obzvlášť po tom, čo nikto z privolaných (sociálnej pracovníčky, psychologičky,organizácia - Kľúč, znalec,...) počas konania jeho ako otca nespochybnil. Práve naopak, všetky posudky
a vyjadrenia boli kladné či už v spôsobe výchovy, vzťahov s deťmi, domácnosti. O dcéru sa staral
dôsledne a spoľahlivo do odchodu jej matky s priateľom a naďalej sa stará. Poukázal na to, že ak z

manželstva pochádza viac detí a neexistujú prekážky u jedného z rodičov, tak súd v prvom rade prihliada
na záujem detí, zachovanie čo najhlbších súrodeneckých väzieb a zverí všetky deti jednému z rodičov.
K výroku súdu k výživnému na dcéru K. uviedol, že z dôvodu, že už Okresný súd Námestovo o tomto
rozhodoval v inom konaní a toto nie je právoplatné, je potrebné, aby si odvolací súd vyžiadal tento
spis, ktorý obsahuje vyjadrenie podrobne k výške výživného, ale aj vyvracia zavádzajúce informácie

uvádzané matkou o jeho finančnej situácii a spoločnosti Petrexx s. r. o. Okresný súd nijako vec neskúmal
a odvolal sa iba na neprávoplatné rozhodnutie iného konania o výživnom na dcéru. K výroku súdu
o výživnom na syna D. tiež poukázal na to, že je na súde kompletný spis, ktorý podrobne popisuje
situáciu, a preto považoval za správne, aby si aj tento spis súd vyžiadal. O svojich výdavkoch matka
klame a zavádza. Súd nezobral v úvahu, že matka pracovala aj v iných firmách či už externe alebo
interne a naďalej pracuje z domu aj počas materskej dovolenky. Toto tvrdenie potvrdzujú jej výpisy

účtu, ale aj jej inzercie na rôznych internetových stránkach, o čom predložil dôkaz. Matka zavádza,
že v spoločnej domácnosti nežije s priateľom, aby tak navýšila svoje výdavky na domácnosť a znížila
svoju životnú úroveň, čoho následkom má byť nízka vyživovacia povinnosť na syna. Poukázal na
rozhodnutie Okresného súdu Martin č. k. 10Pc/16/2019-54 zo dňa 04.12.2019, v ktorom matka uvádza,
že žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom. Výživné stanovené okresným súdom na základe

nedostatočných informácií považoval preto za nedostatočné. Z toho dôvodu navrhoval, aby odvolací súd
zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s
tým, že súd doplní dokazovanie vo veci o ďalšie nové skutočnosti, ktoré súvisia s prejednávanou vecou
- vyjadrenie súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka maloletého a vyjadrenie Mgr. M. K. - Úrad
práce,sociálnychvecíarodinyNámestovo,Oddeleniesociálno-právnejochranydetíasociálnejkurately,

Referát poradensko-psychologických služieb, ktoré navrhovateľ navrhuje v súvislosti s preukázaním
tvrdenia, že napadnuté rozhodnutie je v absolútnom rozpore so záujmami maloletého, keď ho zaväzuje
tráviť čas počas určených víkendov v spoločnej domácnosti so súčasným partnerom odporkyne aj s
prespaním, kde bolo preukázané, že s ním maloletý nemá vyvinutý pozitívny vzťah.

8. K doplnenému odvolaniu navrhovateľa podala vyjadrenie odporkyňa. Mala za to, že doplnením svojho
odvolania otec len ukázal, že jemu od začiatku nejde o deti. V prvom odvolaní sa odvolával len na výšku
výživného, avšak po podaní odvolania matky chce aj on obe deti do starostlivosti. Zároveň zdôraznila,
že syn D. sa od augusta 2018 s jej priateľom nestretol, preto ide o vymyslené obavy z víkendov u
nej. Takisto sa D. vyjadril znalcovi Ďanovskému, že na víkendy k matke chodiť chce a nezmienil sa

o nejakom strachu z jej priateľa. Matka mala za to, že syn bol za dva roky tak zmanipulovaný otcom,
že jeho názor sa už do úvahy brať nemôže. Žiadala preto o ustanovenie znalca, ktorý by posúdil, či
nedošlo k manipulácii otca so synom. Pokiaľ ide o vyjadrenie kolízneho opatrovníka, nesúhlasila, aby
sa vyjadrovala k jej dcére kolízna opatrovníčka ÚPSVaR Námestovo, keď jej kolíznym opatrovníkom je
ÚPSVaR Turčianske Teplice.

9. Navrhovateľ k vyjadreniu odporkyne uviedol, že synovec matky, ako aj jej priateľ v spoločnej
domácnosti žijú, a preto by sa mali podieľať na výdavkoch na spoločnú domácnosť, čím sa znížia
deklarované výdavky zo strany matky. Skutočnosť, že priateľ matky s ňou žije v spoločnej domácnosti,
preukazuje aj rozsudok Okresného súdu Martin. Pokiaľ ide o výživné, on svoje reálne príjmy riadne

zdokladovalsúdu,avšaksúd prenevedomosťaneovereniefaktovpovažovalsumuuvádzanú
v kolónke osobitné výdavky za jeho príjem. Poukázal na to, že matka mu odopiera styk s dcérou, o
čom svedčí aj konanie vedené pod sp. zn. 3Em/1/2019. Pokiaľ ide o úvery matky, táto pravidelne mení
rétoriku o jej výdavkoch na úvery, najnovšie poukazuje na úver 3.000,- eur od svojej matky, pričom
splátky začali podozrivo odchádzať z jej účtu až rok po odchode zo spoločnej domácnosti. Dôvodom

je len účelové zníženie výživného na syna. Naopak, jeho družka mu prispieva na náklady, keďže žijú
v spoločnej domácnosti. Súdom určené výživné je pre neho likvidačné. Následne dňa 25.02.2020 otec
doručil súdu podanie označené ako „Doloženie informácií k odvolaniu“, v ktorom detailne popisuje,
že mu matka bráni v styku s dcérou K. a zároveň nezabezpečila ani jediný kontakt súrodencov, čím
porušuje práva detí. Dňa 05.03.2020 doručil otec opätovne ďalšie vyjadrenie, v ktorom zopakoval svoje

doterajšie argumenty a zároveň uviedol, že súhlasí s tým, aby bola vyšetrená tak jeho osobnosť, ako aj
osobnosť matky. Následne dňa 09.03.2020 v ďalšom podaní navrhol doplnenie dokazovania výsluchom
maloletého D., nariadením znaleckého posudku na psychologické a psychiatrické vyšetrenie oboch
rodičov a kontrolného znaleckého posudku vo veci posúdenia vzťahov medzi rodičmi a deťmi navzájom.10. Odporkyňa 07.05.2020 doručila súdu prvej inštancie vyjadrenie, v ktorom popísala priebeh
posledného stretnutia s maloletým D. dňa 01.05.2020, kedy sa syn k nej správal urážlivo a otec si ju

nahrával na mobilný telefón.

11. Na odvolanie odporkyne (ďalej aj „matka“) a navrhovateľa (ďalej aj „otec“) Krajský súd v Žiline
rozsudkom z 30. júna 2020, sp. zn. 11CoP/16/2020:
- vo výroku I. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III. tak, že otca zaviazal prispievať

na výživu maloletej K. sumou vo výške 140,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletej s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode;
- vo výroku II. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. tak, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletou K. každý nepárny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele 15.00 hod. tak, že dieťa si
vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky a v stanovenom dni a čase vráti maloletú matke v mieste
jej bydliska;

- vo výroku III. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VI. tak, že otec maloletého D. je povinný
umožniť maloletému trikrát do týždňa, a to v utorok, štvrtok a nedeľu od 20.00 hod. do 20.30 hod.
telefonický kontakt s matkou maloletého;
- vo výroku IV. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., V. a VII.;
- vo výroku V. rozhodol, že výrok I., ktorým súd rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne, zostáva

nedotknutý a
- vo výroku VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu ohľadne starostlivosti o maloletého D. na čas
po rozvode manželstva podala odporkyňa (matka) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420

písm. f) CSP. Namietala, že súdy a/ porušili jej právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov,
b/ nedostatočne zistili skutkový stav veci a nevykonali matkou navrhované dôkazy (ďalší znalecký
posudok); c/ odvolací súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie (najmä v súvislosti so spáchaným
trestným činom a priestupkom), nie je zrejmé, z akých dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie,
jeho odôvodnenie ako celok nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia, súdy nezdôvodnili, prečo pri

rozhodovaní nevzali do úvahy ňou predložené dôkazy.

13. K porušeniu práva na spravodlivý súdny proces malo dôjsť predovšetkým porušením jej práva na
prejednanievecibezzbytočnýchprieťahov.Dovolateľkajetohonázoru,ževprípade,akbysúdkonaltak,
ako je to stanovené v čl. 12 CMP, teda čo najrýchlejšie, situácia týkajúca sa maloletého D., jeho postoja

k matke a k jeho zvereniu do osobnej starostlivosti matky by bola diametrálne odlišná, nakoľko by takýto
časový odstup neprehlboval zjavný „syndróm zavrhnutého rodiča“. Po vyhotovení znaleckého posudku
a vypočutí znalca na pojednávaní 15. októbra 2019, teda po uplynutí 16 mesiacov, už súd nereflektoval
na podania matky, ktorá sa súdu snažila predovšetkým predostrieť obraz o skutočnej situácii týkajúcej sa
jej vzťahu s maloletým D., upozornila súd na „syndróm zavrhnutého rodiča“ a žiadala, aby vykonal nové

znalecké dokazovanie, nakoľko už vykonané dokazovanie nebolo podľa názoru dovolateľky dostatočné
na to, aby sa rozhodlo vo veci.

14. Dovolateľkapoukázalananásilnúavulgárnupovahuotca,ktorýbolprávoplatneodsúdenýzatrestný
čin nebezpečného vyhrážania rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/57/2018 z 29.

mája 2018 (spočíval v konaní proti matke). Zároveň bol uznaný za vinného z priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu smerujúceho proti matke aj maloletému D. rozhodnutím Okresného
úradu Námestovo č. OU-NO-OVVS-2019/004003-152-P-P, OU-NO-OVVS-2019/007079-193-P-P z 24.
júla 2019. Odvolací súd ani súd prvej inštancie sa otázkou, či je vhodné a v záujme maloletého D.,
aby mal jeho výchovu na starosti otec, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin a priestupok,

nezaoberali, a preto ich rozhodnutia možno považovať za nedostatočne odôvodnené. Takéto konanie
súdov a ich rozhodovanie nejaví znaky zákonného rozhodovania a riadneho odôvodnenia rozhodnutia
súdu, ale skôr znaky arbitrárnosti a svojvôle sudcov. Dovolateľka má tiež za to, že skutkový stav v
predmetnom konaní nebol zistený riadne a vykonané dokazovanie neposkytlo objektívny obraz o veci.
V ďalšom obsahu matka poukazovala aj na iné súvisiace konania a vyjadrila nespokojnosť

s postupom sudcov, ako aj vedením konania. Navrhla dovolaciemu súdu zrušiť rozsudok odvolacieho
súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie v časti, v ktorej sa maloletý D. zveril po rozvode do osobnej
starostlivosti otca a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby dovolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu v prospech matky.15. K dovolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého, ktorý stručne zhrnul priebeh konania
i svoju činnosť. Otec maloletého nevyužil právo vyjadriť sa k dovolaniu.

16. Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) účastníčka konania zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),
v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§
443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je procesne prípustné a zároveň aj dôvodné.

17. V dôvodoch svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, „...že dovolateľka v konaní argumentovala
násilnou a vulgárnou povahou otca, ktorý mal byť právoplatne odsúdený za trestný čin
nebezpečnéhovyhrážaniaauznanýzavinnéhoizpriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniu.Súdom
(odvolaciemu i súdu prvej inštancie) vyčítala, že sa jej námietkou nezaoberali. Takéto konanie súdov a
ich rozhodovanie podľa jej názoru nejaví znaky riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu, ale skôr znaky

arbitrárnosti a svojvôle. V tejto súvislosti spochybnila správnosť zverenia maloletého syna otcovi.

Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv (najmä o tom, ktorému z rodičov bude po rozvode
manželstva zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti) je potrebné, aby si súdy vždy našli
bezpečný podklad pre hodnotenie osobných a povahových vlastností rodičov. Dôležitým kritériom

posudzovania výchovných schopností rodičov maloletého dieťaťa je osobnosť rodič. Dobre fungujúca
osobnosť rodiča je spojená so schopnosťou poskytnúť maloletému dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Z
uvedeného dôvodu je potrebné identifikovať, preskúmať a vyhodnotiť (potvrdiť alebo vylúčiť) do úvahy
všetky prichádzajúce riziká a prekážky, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu osobnej starostlivosti toho-
ktorého rodiča o maloleté dieťa. Žiada sa zdôrazniť, že usporiadanie vzťahov medzi rodičmi a ich

maloletými deťmi musí byť vždy v záujme maloletého dieťaťa.

Za účelom zabezpečenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pri jeho zverení do osobnej
starostlivosti bude nevyhnutné, aby súd zistil osobné a povahové vlastnosti rodičov i vo svetle
argumentácie a námietok vznesených druhým rodičom a v tejto súvislosti poskytol riadne a presvedčivé

zdôvodnenie svojich skutkových a právnych záverov.

V danom prípade odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku vo vzťahu k zvereniu maloletého D.
do starostlivosti otca skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie o
tejto otázke, sám však neposkytol konkrétnu odpoveď na odvolaciu námietku matky (uplatnenú už pred

súdom prvej inštancie), ktorá môže mať dopad na vecnú stránku prípadu. V konaní pritom vyšlo najavo
(aj vo vzťahu k rozvratu manželstva) a účastníci to nepopierali, že otec mal byť odsúdený za trestný
čin nebezpečného vyhrážania. Podľa tvrdení matky mal byť otec uznaný za vinného i z priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu. Z postupu súdov nevyplýva, aby si v tejto súvislosti zaobstarali
príslušné neopomenuteľné podklady a rozhodnutia, čo zakladá neželaný informačný deficit skutočného

stavu veci. Chýbajúca odpoveď na námietku sformulovanú matkou sa tak nutne musela prejaviť ako
nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie v prejednávanej veci, v časti o
zverení maloletého dieťaťa otcovi, napadnutej dovolaním matky. Je potrebné pripomenúť, že vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých je súd povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 35 a § 36 CMP). Odvolacie

dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Dovolací
súd dospel k záveru, že matka dôvodne namietala nepreskúmateľnosť (arbitrárnosť) časti rozsudku
odvolacieho súdu...“.

18. Dovolanie matky za takejto situácie bolo nielen procesne prípustné (§ 420 písm. f/ CSP), ale
tiež dôvodné (§ 431 CSP), lebo v ňom bolo opodstatnene namietnuté, že súd (odvolací) nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na takto zistenú vadu zmätočnosti sa už
dovolací súd nezaoberal ďalšími dovolacími námietkami, napadnuté rozhodnutie odvolacieho zrušil (§

449 ods. 1 CSP) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania matky v
intenciách ust. § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP acontrario) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II.,
ktorým bol na čas po rozvode manželstva maloletý D. zverený do osobnej starostlivosti
otca, vrátane oprávnení rodičov ho zastupovať a spravovať jeho majetok, vo výroku III., ktorým bola

určená vyživovacia povinnosť matky k maloletému D., vo výroku IV., ktorým bol upravený styk matky
s maloletým D., vrátane obdobia vianočných i novoročných sviatkov, jarných a letných prázdnin a vo
výroku VI., ktorým bola uložená povinnosť otca umožniť maloletému D. telefonický kontakt s matkou a
tiež vo výroku VII. o trovách konania zrušuje a vec mu v uvedenom rozsahu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Vo zvyšnej časti - odvolaním nenapadnutej zostáva rozhodnutie súdu prvej inštancie

nedotknuté.

20. Z obsahu odvolania matky vyplýva, že popri odvolacích dôvodoch o nesprávne zistenom skutkovom
stave a nesprávnom právnom posúdení namieta aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo vzťahu k ňou napadnutým výrokom, najmä výroku o zverení maloletého D. do osobnej
starostlivosti otca; uplatňuje teda aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého

odvolanie možno odôvodniť (aj) tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

21. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“), každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovoru“),
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a
záväzkoch.

23. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), zmyslom
a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 6 ods. 1

dohovoru) je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu
o veci konať a rozhodnúť (m. m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu
ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej
osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).

24. Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v
čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené
právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

25. Citovaný čl. 46 ods. 1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre
zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie
právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu
ochranu, zakotvenú v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec, v
ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03).

26. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom
upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením
ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle

čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna
ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

27. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní

zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej
ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho
vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti,
určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku. Procesný postupsúdu pri konštituovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné
považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na
spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu)

uplatneniudôležitýchprocesnýchprávúčastníkovkonaniaslúžiacichnaochranuichprávaoprávnených
záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho
konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť
základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu
vylúčený alebo v značnej miere obmedzený (pri jeho uplatnení) v dôsledku nesprávneho postupu súdu,

dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý
proces.

28. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku
1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.

zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie
rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220 CSP (predtým
§ 157 ods. 2 OSP). Korektným a i ústavne konformným výkladom tohto ustanovenia dospieť k záveru,
že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)

dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a
jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia

súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka
na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

29. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup musí byť odôvodnený, dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom/dovolacom
konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP,

je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma účastníkovi možnosť uskutočňovať
procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jeho práva na spravodlivý proces (čo zakladá odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne
argumentovať proti rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov.

31. V danom prípade odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, dôvodov napadnutého rozhodnutia, a
tiež aj vychádzajúc z rozhodnutia najvyššieho súdu, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Konkrétne, prvoinštančný súd neposkytol matke v odôvodnení svojho rozhodnutia konkrétnu odpoveď
na jej námietku (ktorú dovolací súd označil za podstatnú/rozhodujúcu) o násilnej a vulgárnej

povahe otca, ktorý mal byť právoplatne odsúdený na trestný čin nebezpečného vyhrážania a uznaný za
vinnéhoizpriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniuaktoráskutočnosťbymohlapredstavovaťriziká
aprekážky,ovplyvňujúcekvalituosobnejstarostlivostirodičaomaloletédieťa.Vuvedenomsmerematka
označila tiež konkrétne trestné konanie „sp. zn. 6T/57/2018“, obsahom ktorého majú byť skutočnosti ňou
uvádzané. Prvoinštančný súd uvedeným námietkam matky nevenoval dostatočnú pozornosť, hoci ide

o skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv pre hodnotenie osobných a povahových vlastností rodiča, ktorému
má byť zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Dovolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí
zdôraznil, že dôležitým kritériom posudzovania výchovných schopností rodičov maloletého dieťaťa je
jehoosobnosť.Pretozaúčelomzabezpečenianajlepšiehozáujmumaloletéhodieťaťabudenevyhnutné,aby prvoinštančný súd v ďalšom konaní riadne zistil osobné a povahové vlastnosti otca, a to vo
svetle argumentácie a námietok vznesených druhým rodičom, t. j. matkou. Bude tiež potrebné, aby
si okresný súd zaobstaral príslušné, neopomenuteľné podklady a rozhodnutia, v úvahu prichádzajú

správy OČTK, priestupkových orgánov, príp. konkrétne spisy. Tiež ponecháva odvolací súd súdu prvej
inštancienazváženievykonanieďalšiehoznaleckéhoposudku,príp.jetuajmožnosťvyužitiaintervencie
prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a napokon, vzhľadom na vek maloletého dieťaťa,
prichádza v úvahu aj jeho samotný výsluch, a to všetko za účelom posúdenie osobnosti rodiča, ktorému
má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods. 1
CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

33. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262
ods. 1 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)