Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317201951
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5317201951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o.,
so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Mostová 2, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti žalovanému H. W., nar.
X.X.XXXX, bytom C., o zaplatenie 458,39 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8Csp/18/2017-85 zo dňa 18. decembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo
výroku III. o náhrade trov konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 218,39 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 16,37 eur od
1.4.2014 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 202,02 eur od 6.5.2014 do zaplatenia.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 218,39 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 16,37 eur od 1.4.2014

do zaplatenia a zo sumy 202,02 eur od 6.5.2014 do zaplatenia (výrok I.). V otázke aktívnej vecnej
legitimácie vyslovil jej danosť na strane žalobcu. Nakoľko žalovaný nespochybňoval doručenie mu
oznámenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 4.9.2015 o postúpení (uplatňovanej) pohľadávky na
žalobcu, nebol žalobca povinný postúpenie preukazovať inak (§ 526 ods. 2 Obč. zák.). Okresný súd
mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy
o poskytovaní služieb zo dňa 13.3.2014 záväzkový vzťah. Žalovaný pritom nespochybnil poskytovanie
zmluvne dojednaných služieb, a teda mal povinnosť za ne zaplatiť; čo však vo vzťahu k poskytnutým

službám v obdobiach od 15.2.2014 do 14.3.2014 (16,37 eur) a od 15.3.2014 do 14.4.2014 (202,02 eur)
neučinil. Okresný súd tak za dôvodnú vyhodnotil žalobu v časti o zaplatenie 218,39 eur, ktorá suma
zodpovedala skutočne poskytnutým službám žalovanému. Vzhľadom na to, že žalovaný sa ocitol s
úhradou peňažného dlhu v omeškaní, zaťažuje ho i povinnosť znášať úroky z omeškania.
2. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol (výrok II.), keď ustálil, že žalobca neuniesol vo vzťahu
ku zvyšku uplatneného nároku - ohľadne sumy 240 eur - ani len bremeno tvrdenia. Žalobca totiž
iba stroho uviedol, že si uplatňuje sumu vyúčtovanú faktúrou č. 4900648685; a to bez toho, aby

konkretizoval a špecifikoval, za čo bola táto faktúra vystavená. Nebolo tak zrejmé, čo konkrétne malo byť
žalovanému účtované, aká konkrétna služba (a to i v porovnaní s ďalšími dvoma pripojenými faktúrami,
z ktorých jednoznačne vyplývajú jednotlivé čiastočné poplatky, vrátane označenia konkrétnych služieb)
mu mala byť poskytnutá. Okresný súd dodal, že v akýchkoľvek (aj najmenších) pochybnostiach vspotrebiteľskom spore sa vec posudzuje v prospech slabšej strany; v súdenom prípade v prospech
spotrebiteľa - žalovaného. O trovách (prvoinštančného) konania rozhodol tak, že v spore v prevažnej
miere úspešnému žalovanému (o 4,72 %; ktorú úvahu konkrétne vymedzil) ich náhradu nepriznal (výrok

III.), lebo mu žiadne trovy nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal v zákonom stanovenej lehote (pomerne rozsiahle;
avšak už na tomto mieste je nutné súčasne uviesť, že v nemalej miere formulárové) odvolanie žalobca,
ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude v celo rozsahu vyhovené, alebo jeho

zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazoval na faktúry vystavené
žalovanému za poskytnuté služby, ktoré ním neboli uhradené (práve) vo výške uplatňovanej žalobou.
Žalobca dával do pozornosti, že jeho skutkové tvrdenia o tom, že je veriteľom pohľadávky uplatňovanej
v konaní a že jeho právny predchodca a žalovaný boli v zmluvnom vzťahu, žalovaný nepoprel; čoho
dôsledkom je ich nespornosť v zmysle § 151 ods. 1 CSP.
4. Namietal tiež porušenie § 129 CSP, pri rešpektovaní ktorého by bol získal možnosť reagovať na úvahu

okresného súdu o neplatnosti zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu. Obdobne pre
nenariadenie pojednávania, na ktorom by žalobca bol informovaný, že súd za službu nepovažuje to,
čo za službu považoval on, nemohol reagovať na dotknutú úvahu okresného súdu. V dôsledku toho je
napadnuté rozhodnutie aj nepredvídateľné. Žaloba doplnil, že ak mal okresný súd za to, že žaloba je
zjavne nedôvodná, mal postupovať podľa § 138 CSP; čo sa však nestalo.

5.K(čiastkovej)faktúrezodňa21.32014 nasumu240eur(splatnú27.3.2014)žalobcavrámciodvolania
uviedol, že vzhľadom na to, že na predmetnej SIM karte jeho právny predchodca zaznamenal vysoký
nárast objemu využívaných služieb, ktorého výsledkom bol neprimerane vysoký nárast fakturovanej
sumy za poskytnuté služby, vystavil túto čiastkovú faktúru. Napokon odvolateľ namietal porušeniu práva
na spravodlivý proces v súvislosti s nedostatkom riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Tvrdil, že z namietaného rozsudku nie je zrejmé, z čoho okresný súd vychádzal a prečo postupoval tak,
akopostupoval,resp.prečonepostupovaltak,akouvádzažalobcavodvolaní.Vtejtospojitostirozsiahlo,
avšak iba všeobecne a úplne neadresne k okolnostiam súdeného prípadu, poukazoval, resp. citoval z
judikatúry vnútroštátnych súdov (vrátane súdu ústavného), či ESĽP, ako i z právnej teórie.

6. Žalovaný zostal (aj) v odvolacom konaní nečinný.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním
nenapadnutom výroku I. o čiastočnom vyhovení žalobe a v preskúmavanej časti bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Krajský súd (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale
aj jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto

opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska
odvolaciehoprieskumukonkrétnehorozsudkupredmetnáviazanosťpritomveľmiúzkosúvisísurčujúcim
záverom okresného súdu, na ktorom argumentačne založil svoje rozhodnutie, resp. tú jeho časť/výrok,
ktoré nespokojná strana sporu napáda odvolaním.

9. V danej súvislosti krajský súd konštatuje, že nosný záver okresného súdu spočívajúci v tom, že
žalobca z pohľadu úspešnosti v spore nedostatočne skutkovo vymedzil svoj nárok, t.j. že neuniesol
ani len bremeno tvrdenia, žalobca v odvolaní nerozporoval (nijako nespochybňoval jeho správnosť).
Nadväzne možno uzavrieť, že odvolanie žalobcu (pre relevantné nenamietanie rozhodujúceho a
určujúcehozáveruokresnéhosúdu)nebolospôsobiléprivodiťzmenu,eventuálnezrušenienapadnutého

rozsudku.

10. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na nespornosť jeho skutkových tvrdení vyplývajúcich z
pasivity žalovaného v konaní (nepopretia tvrdení žalobcu), uvedené nemá z hľadiska úspechu v spore
určujúci význam. Pre úspech v spore majú relevanciu len tie skutkové tvrdenia (vrátane protistranou

nepopretých), ktoré uplatňovaný nárok preukazujú. Inými slovami, ak skutkové tvrdenia žalobcu nie
sú dostatočnými na preukázanie existencie a dôvodnosti uplatňovaného nároku, len ich nepopretie
protistranou neznamená, že žalobe bude vyhovené.11. V tejto spojitosti krajský súd dáva do pozornosti stanovisko Ústavného súdu SR vyslovené v
rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 246/2019 zo dňa 11.6.2019, že pasivita žalovaného v konaní nemôže mať
za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek

uplatňovaný nárok. Uvedené osobitne platí vo veciach s ochranou slabšej strany, ktorou nepochybne
je i posudzovaná spotrebiteľská vec. Navyše, v súdenej veci nebolo vlastne ani čo popierať, keďže
žalobca nijaké relevantné skutkové tvrdenia nedefinoval; iba absolútne stroho odkazoval na faktúru/y.
Odhliadnuc od toho, že skutkové tvrdenia nemožno nahradiť odkazom na dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP),
ani z obsahu príslušnej faktúry - ako správne ustálil už okresný súd - nevyplývalo nič konkrétne ohľadne

(údajne) poskytovaných služieb dodávateľom.

12. V súvislosti s namietaným porušením § 129 CSP (v dôsledku ktorého údajne žalobca stratil možnosť
reagovať na úvahu súdu o neplatnosti zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným)
krajský súd uvádza, že žaloba nevykazovala nedostatky v zmysle § 129 CSP, preto nebol dôvod na
postup podľa tohto zákonného ustanovenia. Žalobca si zamieňa (nie je podstatné, či účelovo alebo

nevedome) procesnú úplnosť žaloby s jej vecnou ne/úspešnosťou a v podstate sa domáha toho, aby bol
zo strany súdu vyzvaný na také „doplnenie“ žaloby, ktoré by mu zaručovalo úspech v spore. Uvedené
je však v príkrom rozpore s nestrannosťou súdu a rovnosťou postavenia strán sporu (teda s absolútne
elementárnymi princípmi sporového súdneho konania), a preto neprípustné.
13. Navyše, okresný súd vôbec nekonštatoval neplatnosť zmluvy uzavretej medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným; a už vôbec na takomto závere nezaložil svoje rozhodnutie.
Predmetná nesprávnosť odvolania je zrejmým dôsledkom podávania formulárových odvolaní zo strany
žalobcu (minimálne) v desiatkach obdobných vecí. Dotknutá úvaha plne platí aj vo vzťahu k odvolacej
námietke o nenariadení pojednávania a tým o údajnej nemožnosti žalobcu reagovať na úvahu súdu o
tom, čo okresný súd - na rozdiel od žalobcu - ne/považuje za službu.

14. Vyjadrenia žalobcu o súvislostiach zjavnej bezdôvodnosti žaloby (v kontexte nevyužitia okresným
súdom aplikácie § 138 CSP) sú bezpredmetné už len z toho dôvodu, že okresný súd žalobe
sčasti vyhovel. Obdobne neobstojí maximálne všeobecná námietka o nenáležitosti odôvodnenia
napadnutého rozsudku. V danej spojitosti je nutné zdôrazniť, že nie je porušením práva na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia - ako neoddeliteľnej súčasti základného práva na spravodlivý proces,
resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu - ak odôvodnenie napádaného rozhodnutia
nekorešponduje s predstavami niektorej zo strán sporu (v súdenom prípade žalobcu). Ako už bolo
opakovane uvedené, odvolateľ v podstate ani nereaguje na konkrétne argumenty (jasne) vymedzené
v odôvodnení rozsudku okresného súdu, ale v nemalej miere si doslova až fabuluje (údajný) obsah

odôvodnenia, s ktorým následne - nezodpovedajúco reálnemu stavu - vedie akúsi pomyselnú polemiku.

15. Až v odvolaní žalobca skutkovo bližšie vymedzil uplatňovaný (okresným súdom nepriznaný) nárok
akozaznamenanienárastuobjemuvyužívanýchslužiebnapríslušnomtelefónnomčísle,vdôsledkutoho
výrazný nárast fakturovanej sumy a následné vystavenie čiastkovej faktúry na 240 eur. Je nepochybné,

že žalobcovi (ako právnemu nástupcovi dodávateľa/poskytovateľa služby a zároveň subjektu, ktorý
vystavil dotknutú faktúru) nič nebránilo skutkovo špecifikovať svoj nárok už bezprostredne v žalobe.
Aktuálne ide v zmysle § 366 CSP jednoznačne o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, na ktorú
nie je možné prihliadať. Žalobca pritom ani len netvrdí, že by mala byť splnená niektorá z podmienok
definovaných v písmenách a/ až d/ označeného zákonného ustanovenia, ktoré odôvodňujú akceptáciu

novôt v odvolacom štádiu konania.

16. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

17. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu výslovne aj v časti o trovách konania,
v danej spojitosti však nevymedzil žiadnu konkrétnu odvolaciu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu

trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd primerane aplikoval zásadu pomerného
(prevažujúceho) úspechu v spore a zohľadnil fakt, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.18. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania
(vôbec) úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania; naproti tomu žalovanému

žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.