Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/370/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111245039
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111245039.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a

členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: F. E., Z..
XX.XX.XXXX, B. E. X, Ž., zastúpená G. &. X. Q..J..H.., J. X, B., proti odporcovi: Slovenská J. I. Z. B. Q.,
Q. Q. D. A. X, B., o náhradu škody vo výške 9.293,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 04.02.2015, č.k. 12C/221/2011-527 a
odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 04.05.2015,
č.k. 12C/221/2011-561, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 04.02.2015, č.k.

12C/221/2011-527, p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 04.05.2015, č.k.
12C/221/2011-561, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

K výroku pod I. :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v právnej

veci zamietol, návrh na začatie konania zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na súde
dňa 30.12.2011 domáhala voči odporcovi náhrady škody vo výške 9.293,13 eur s príslušenstvom titulom
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.").
Nárok zdôvodnila tým, že ako člen družstva vložila peňažné prostriedky do družstva X. L. Q. D. (ďalej

len "Družstvo"), ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície
schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len "NBS") zhromažďovalo peňažné prostriedky od
svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách (ďalej len "zákon č. 566/2001 Z.z."), a to prostredníctvom spoločnosti C.
D., H..C..X.., T..Q.. (ďalej len "obchodník s cennými papiermi"). Družstvo uzatvorilo s obchodníkom
s cennými papiermi Zmluvu o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), podľa ktorej
miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľkou do Družstva mala byť v súlade

s Prospektom investície 8% p.a.. Nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľom verejnej ponuky
majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi mala zákonnú právomoc
vykonávať dohľad NBS v zmysle § 136 a nasl. zákona č. 566/2001 Z.z., kompetencie vyplývajú zo
zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nadfinančným trhom. Po ukončení svojej činnosti pre Družstvo ku dňu 30.04.2010, obchodník s cennými
papiermi Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky.
Družstvo tak nedisponovalo prostriedkami na výplatu navrhovateľkou zverených prostriedkov, vrátane

ich zhodnotenia. Navrhovateľke konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou pre
Družstvo vznikla škoda, nakoľko jej majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených
finančných prostriedkov. Za vznik tejto škody zodpovedal odporca v dôsledku nesprávneho úradného
postupu pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstva. Po
zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila

riadne a včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z
charakteru zistených porušení musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi
zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom,
ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s
cennými papiermi aj keď o problémoch Družstva bola informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila,
že obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a

tretích osôb vrátane navrhovateľky až do 01.03.2011, kedy NBS odobrala obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS nereagovala na list Družstva zo dňa
24.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa § 86 ods. 3 zákona 566/2001 Z.z. Bankovej rade podnet
na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a NBS
spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený

navrhovateľkouobchodníkoviscennýmipapiermiugarančnéhofonduinvestíciiatakuspokojiťnásledne
nároky svojich členov. NBS zbytočnými prieťahmi resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala
v konaní voči obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila,
že obchodník s cennými papiermi by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom
uspokojenia pohľadávky navrhovateľky resp. tretích osôb aj keď musela vedieť, že obchodník s cennými

papiermi pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. NBS o nedostatkoch v činnosti obchodníka s cennými
papiermi vedela minimálne na základe kontroly, ktorú vykonala u obchodníka s cennými papiermi v
roku 2007, keď vydala rozhodnutia, ktorým obchodníkovi s cennými papiermi uložila pokuty. Ku škode
navrhovateľky by nedošlo, ak by NBS vykonávala dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi riadne,
urobila potrebné opatrenia na nápravu a to tak vo vzťahu obchodníka s cennými papiermi a aj Družstvu.

NBS nepostupovala v súlade s predpismi v oblasti jej právomocí pri výkone dohľadu a objektívne
zodpovedá za škodu, ktorá navrhovateľke vznikla.
Za nesprávny považovala navrhovateľka aj úradný postup odporcu, spočívajúci v 1/ oneskorenom
zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým spôsobenej neplatnosti Prospektu
investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva, 2/ prijatí nedostatočných opatrení na

nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov a 3/ prijatí nedostatočných
opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými
papiermi pri činnosti voči Družstvu.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal, že nie sú splnené zákonné podmienky
pre priznanie nároku na náhradu navrhovateľky v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. - nesprávny

úradný postup, vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Družstvo ako podnikateľský subjekt vyvíjalo svoju činnosť podľa Obchodného zákonníka.
Za jeho celkovú činnosť zodpovedalo a v jeho mene konalo predstavenstvo Družstva ako štatutárny
orgán. Navrhovateľka ako investor musela vedieť, že s takouto investíciou je spojené riziko a doterajší
alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1

písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Úrad pre finančný trh, ktorého kompetencie
pri výkone dohľadu prešli od 01.01.2006 na NBS, schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002, Prospekt
investície podľa § 127 ods. 2 zákona 566/2001 Z.z., ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok
informácii pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgánom dohľadu sa postupuje podľa
§ 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona 566/20001 Z.z. a posudzuje sa najmä či obsahuje

všetky zákonom predpísané údaje a tiež ich vzájomný súlad a zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v
prospekteinvestíciezodpovedáštatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôt.
Schválenie Prospektu investície neznamenalo schválenie Zmluvy o správe portfólia, teda eventuálnym
nedodržiavaním povinnosti zo zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi zo strany
obchodníka s cennými papiermi by bolo vo všeobecnosti porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie

porušením Prospektu investície, ktorý je záväzný len pre vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt. Jeho povinnosťou bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá obsahovala
zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade neplnenia vymáhať
súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov Družstva - investorov.NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených
v zákone o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu
investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), aktuálnosť prospektu investície počas

lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností predložiť pred zverejnením NBS na
posúdenie oznámenie o verejnej ponuke ako aj dodržiavanie § 126 ods. 5. Až od 01.6.2010 je NBS
oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ dodržiava schválený prospekt investície. NBS
nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože to by bolo nezákonným prekročením jej kompetencií.

Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z.z. povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o
svojom hospodárení, čo aj robilo a z hospodárskych výsledkov uvedených v správach nevyplývali indície
a ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktoré by ohrozili vyplácanie vyrovnávacích
podielov či podielov na zisku jeho členom. Družstvo nemalo žiadne výhrady k obchodníkovi s cennými
papiermi a ani nikdy neoznámilo NBS, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva
odmenu, alebo inak neplní povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a nikdy ani nepodalo žalobu z

dôvodu, že obchodník s cennými papiermi nekoná v súlade so zmluvou prípadne že spôsobuje škodu.
Družstvo až dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a žiadalo
o vykonanie dohľadu, pričom sa nedomáhalo svojich nárokov na súde i keď išlo o obchodný vzťah,
ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu a oboznámení sa s informáciami
vykonala ihneď v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u obchodníka s cennými papiermi dohľad na

mieste a zistila, že obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie
portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu. NBS vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia
klientov obchodníka s cennými papiermi vydala rozhodnutie č. H.-XXXX/XXXX zo dňa 12.07.2010, o
predbežnom opatrení, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladania s majetkom
klientov bez predchádzajúceho súhlasu NBS, rozhodnutie č. H.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010,

ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb
uvedených v §156 ods. 2 písm. a) zákona č.566/2001 Z.z. NBS teda nebola nečinná, vydala relevantné
rozhodnutia, nerobila prieťahy v konaní a postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch
a zákonom o dohľade. Vo vzťahu ku konaniu Družstva odporca uviedol, že Družstvo ignorovalo
akúkoľvek iniciatívu NBS - nepreberalo si listové zásielky, neodpovedalo na výzvy NBS na predloženie

dokladov a informácií a sťažovalo napredovaniu dohľadu. NBS vyzvala Družstvo, aby aktualizovalo
X. D. aj vzhľadom na výpoveď zmluvy danú obchodníkovi s cennými papiermi. Družstvo podalo dňa
28.04.2010 žiadosť o schválenie dodatku k X. D., ale žiadosť nebola úplná a tak Družstvo bolo
vyzvané na odstránenie nedostatkov. Nedostatky neboli odstránené a preto bolo konanie o žiadosti
zastavené. Družstvo dňa 28.06.2010 doručilo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za

neschopného plniť záväzky voči klientom a tvrdilo, že obchodník s cennými papiermi pri riadení portfólia
prijal od Družstva peňažné prostriedky vo výške 26.179.149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste
u obchodníka s cennými papiermi však nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by
Družstvo zverilo peňažné prostriedky za účelom riadenia portfólia. Družstvo ani na základe požiadavky
NBSopredloženievýpisovzbankovýchúčtovDružstvaapokladničnýchvýdajok,naktorýchobchodníks

cennými papiermi prijal peňažné prostriedky, však nepredložilo žiadne dôkazy. Vo vzťahu s požiadavkou
o vyplatenie náhrady za zákonom chránený nedostupný klientsky majetok z U. G. D. odporca uviedol,
že majetok Družstva nie je považovaný za zákonom chránený klientsky majetok § 81 ods. 1, písmeno
c), bod 3 zákona č.566/2001 Z.z. Vo vzťahu k tvrdeniu, že NBS mala upozorniť navrhovateľku na zistené
nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi odporca uviedol, že zákon o dohľade v § 2 ods.

2, § 17 ods. 1 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný. Účastníkmi konania je
len dohliadaný subjekt, pričom iná osoba nemá nárok na poskytovanie výsledkov konania a zistení pri
výkone dohľadu. Navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia, že NBS porušila svoju povinnosť tým, že
neurobila nekonkretizovaný úkon alebo nevydala nekonkretizované rozhodnutie v zákonom stanovenej
dobe, bola nečinná, robila zbytočné prieťahy v konaní, či vykonala iný nezákonný zásah do práv a

právom chránených záujmov fyzických osôb. Poukázal na to, že na majetok Družstva bol vyhlásený
konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 a navrhovateľka si mala svoju
pohľadávku prihlásiť v konkurznom konaní. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že na Okresnom
súde Bratislava I prebieha konanie na návrh Družstva na náhradu škody vo výške 63 163 426,03 eur,
spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS a v uplatnenej škode sú zahrnuté aj členské vklady

Družstva a peňažné prostriedky za zmenky, predané svojim členom.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka bola členom v družstve X. L. Q. D., a podľa
rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa 08.03.2002 bola vlastníkom členského podielu vo výške
60.000,- Sk.. Družstvo jej vydalo potvrdenie o zániku členstva ku dňu 30.03.2011 a vznikol jej tak nárokna vyrovnací podiel. Po vyhlásení konkurzu na majetok Družstva uznesením Okresného súd Bratislave I
č.k. 3K/95/2010 z 11.04.2011 si navrhovateľka ako veriteľ prihlásila do konkurzu pohľadávku v žalovanej
výške, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá. V súčasnosti je o pohľadávke

vedené incidenčné konanie pod sp. zn. 4Cbi/55/2011 a nie je právoplatne skončené.
Súdpovyhodnotenídokazovaniadospelkzáveru,ženávrhnavrhovateľkyniejedôvodný.Vychádzalajz
ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/199/2005
a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1404/2004), v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu

až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr.
titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať.
Ak má navrhovateľka pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento
prospech vydať, nie je tak daný základný predpoklad zodpovednosti štátu. Navrhovateľka sa ako bývalý
člen Družstva, voči ktorému má právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí voči nemu domáhať
zaplatenia svojej pohľadávky. O jej pohľadávke v konkurznom konaní doposiaľ nebolo právoplatne

rozhodnuté. V čase rozhodovania súdu tak navrhovateľka nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania
svojich práv voči Družstvu. V súčasnosti nie je možné ani ustáliť majetok úpadcu - Družstva, z ktorého
by mohla byť uspokojená jej pohľadávka, resp. aj po skončení konkurzného konania v prebiehajúcom
konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom
čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľke škoda.

Súd ďalej konštatoval, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho
úradného postupu, teda vtedy, ak nesprávny úradný postup a škoda sú vo vzájomnom pomere
príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu ku škode
by nebolo bývalo došlo. V predmetnej veci podľa názoru súdu na základe uvedených skutočností
neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľkou uvádzanou škodou a vytýkaným (nepreukázaným)

nesprávnym úradným postupom odporcu. Súd v dokazovaní oboznámil listinné dôkazy týkajúce sa
vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi a zamietol návrhy navrhovateľky na
vykonanie dokazovania zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom
svedkov J.. X. G., D.. F. Š., D.. P. A. T. D.. Q. G., keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za
nadbytočné, nakoľko z listinných dôkazov založených odporcom v priebehu konania mal dostatočne

preukázaný skutkový stav opísaný odporcom vo vyjadrení k žalobnému návrhu.
Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka v konaní nepreukázala
existenciu predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a návrh
navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči

navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie v zákonnej lehote prostredníctvom právneho
zástupcu, podaním zo dňa 19.02.2015, do výroku pod bodom II., ktorým bol zamietnutý návrh vo veci
samej. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu,
alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v odvolaní namietla, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporca nepostupoval v
súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Základným atribútom
je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú
vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude
zo strany subjektov práva predvídateľný. Navrhovateľka sa spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor,

pretože vychádzala z garancie odporcu ako orgánu dohľadu. Nemohla predpokladať, že dohľad nad X.
D. je podľa odporcu len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad X.
D. nedefinoval. Postup odporcu bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa naň z
hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Uviedla, že súd sa mal riadiť zmyslom a účelom zákona
a neuprednostniť iné výkladové metódy pred ústavne súladným výkladom. V tejto súvislosti poukázala

na nálezy Ústavných súdov Slovenskej a Českej republiky, sp. zn. III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07 a sp.
zn. Pl. ÚS 21/96. Argument odporcu, že vykonával dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch, ale nevykonával
dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, je irelevantný, ak navrhovateľka nemohla o takto zúženom
dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa jej názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom,

že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá jej vznikla a porušením zákonných povinností
odporcu spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon o cenných papieroch.
Ku škode navrhovateľky došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti odporcu vykonávať zákonom
stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že navrhovateľka nebola „bdelá“. Súd prvéhostupňa svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov,
ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania
v rámci subjektov dohliadaných odporcom. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných

papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa
týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti. Podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už
od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili
a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných
papieroch mal odporca zisťovať, čo v prípade Družstva ani Obchodníka s cennými papiermi neurobil,

všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS
Družstvu a obchodníkovi. V prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre
finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS
bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách,
ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť, vystavené
dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť

k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní
vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva
zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo
tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti C. O. T..Q.., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil
obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov (svojich členov)

investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní
sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva
uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS
rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou C. O. T..Q.., C. J.
Q..J..H.. T. U. X., Q..J..H.., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100% dcérskymi spoločnosťami C.

O. T..Q.., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom
D.. E. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala
stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s C. O. T..Q.. a
obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi,
v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných

ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10
000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007 nevyužila svoje
kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov. Neprijala ani žiadne následné kontrolné opatrenia,
akonapr.predbežnýalebocelkovýzákazčinnostiobchodníkovialeboDružstvu,resp.zrušeniepovolenia
na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva

alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie odporca umožnil ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka,
čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľkou vložených prostriedkov do Družstva. Odporca
následne svojim postupom potvrdil tieto tvrdenia navrhovateľky o tom, že družstvo ako aj obchodník
dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa 04.03.2011 obchodníkovi odňala licenciu
na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Toleroval tak porušovanie právnych predpisov

minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom navrhovateľka poukázala na to, že NBS rozhodnutím
zo dňa 30.05.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu
investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS Prospektu investícií je nepochybné, že prospekt
bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov v rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo
ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že

údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k
31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
družstvazaúčelomprerokovanianezrovnalostíaproblémov(údajeosubjektoch,ktoréovládajúdružstvo
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť

z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného
potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. §
128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných
papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu

vydanímrozhodnutiaozákazečinnostikonečnezakázalačinnosť.Navrhovateľkavyjadrilasvojnesúhlas
s názorom súdu prvého stupňa, ktorým vyslovil, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne
uplatnený iba vtedy, ak navrhovateľka nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky v konkurznom
konaní,nakoľkozákonč.514/2003Z.z.takútopodmienkuneustanovuje.Súdprvéhostupňanezohľadnilvo svojom rozhodnutí aktuálny stav konkurzu, podľa ktorého je možnosť navrhovateľky ako veriteľky
na uspokojenie pohľadávky vylúčená. Navrhovateľka napokon v odvolaní namietala, že zo zápisníc o
pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,

resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1
O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M
Cdo 11/2010 z 31.01.2012.
Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľky podaním zo dňa 05.05.2015 a navrhol, aby odvolací súd
rozsudokvnapadnutejčastiakovecneaprávnesprávnypotvrdil.Prvostupňovýsúdvprejednávanejveci

vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový
stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Za nepresné
a účelové označil tvrdenie navrhovateľky, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a sp. zn. I.ÚS
241/07). V odvolaní navrhovateľka ani nešpecifikovala, na ktoré otázky nedostala odpoveď. Tvrdenia
navrhovateľky nasvedčujú tomu, že táto sa účelovo snaží navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy,

ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom sama nevyužila všetky možnosti na vymoženie svojho
nároku, keď nepodala žalobu proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí
boli zodpovední za riadenie družstva X. a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva.
K navrhovateľkou namietanému porušeniu princípov právneho štátu zo strany odporcu uviedol, že
jeho kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platným právnymi

predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry. Pri svojom postupe
voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiaval zákonné pravidlá zakotvené v zákone
o dohľade a zákone o cenných papieroch. Navrhovateľka ako laik mohla sama požiadať odporcu o
vysvetlenie jeho zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu na finančným trhom. Poukázal
na svoje predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých sa vyjadroval k otázkam namietaným navrhovateľkou.

Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľky s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
29 Cdo 4968/2009 zo dňa 11.04.2012 v súvislosti s otázkou reálnej predčasnosti žalobného návrhu
odporca uviedol, že tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Uvedený rozsudok totiž
primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba sekundárne a marginálne
sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR

výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov
osôb uvedených v § 3 ods. 2 I.“. V rozsudku ďalej Najvyšší súd ČR konštatuje, že aj z rozsudku
zverejneného v zbierke pod č. J. XX/XXXX (rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2601/2010) vyplýva, že
v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka „sa posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávky

poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď poškodený
dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ
nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
29 Cdo 4968/2009 sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa navrhovatelia domáhali proti
členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti preto, lebo členovia štatutárneho orgánu

si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej
spoločnosti. Navrhovateľke doposiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože vznik samotnej škody a jej výšky
bude závisieť od výsledku konkurzného konania družstva. Až následne, ak pohľadávka navrhovateľky
voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže jej vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v
okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom,

keď sa právo veriteľa - navrhovateľky voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Navrhovateľka
si teda zmiešava ujmu, ktorá jej ako veriteľovi bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jej
dlžníkom, s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Pokiaľ navrhovateľka
tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1
O.s.p., t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, odporca k tomu namietol,

že zo zápisnice z pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu prečítaním podstatných častí
označených listín. Podstatné je aj to, že obsah týchto listinných dôkazov je známy tak súdu, ako aj
účastníkom z inej rozhodovacej činnosti súdu. Na Okresnom súde Bratislava I je podľa informácií
odporcu podaných cca 800 žalôb na rovnakom skutkovom a právnom základe, a od 02.07.2012
sa uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo a právne identických veciach s totožnými listinnými

dôkazmi. Vo všetkých sporoch je právnym zástupcom navrhovateľov (veriteľom družstva X.) advokátska
kancelária G. &. X., Q..J..H... V tejto súvislosti odporca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Obo/283/2006 z 27.2.2008, podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe
alebo známe súdu z jeho činnosti.Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 a 211 ods. 2. O.s.p.). Dospel k záveru,

že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. §
153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v
súlade ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 219 ods. 2 O.s.p..
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa, považuje odvolací súd za potrebné len

zdôrazniť, že v konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu
navrhovateľky - nesprávny úradný postup odporcu pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.
Okrem toho nebolo preukázané ani to, či navrhovateľke už konkrétna škoda vôbec vznikla. Je nesporné,
že odporca bol povinný vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt; v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje na to, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona

o cenných papieroch zákonom č. 129/2010 Z.z., teda až od 01.06.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo malo zákonom uloženú povinnosť
dodržiavať schválený X. D.C.. Až od uvedeného dňa tak mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava
schválený X. D.. Tiež povinnosť aktualizovať X. D. v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods.
4 zákona o cenných papieroch bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená

až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch
zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal
investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia,
zákon o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda

ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík na rozdiel od iných dohliadaných subjektov.
Je preto správny názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS
kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej
úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona
o cenných papieroch. Sama navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené

riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Nemožno pričítať na
ťarchu NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľka nebola dostatočne vedomá. To isté platí aj pokiaľ
ide o jej argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.
Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazovala navrhovateľka, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciu odporcu. Z tohto

rozsudku nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu
konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený nezíska v konkurznom konaní žiadnu sumu.
To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu speňažovania konkurznej
podstaty. Miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného

rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý
výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou
a pracovných nárokov. Bude tak jasné, že za daných okolnosti navrhovateľka nebude mať šancu od
Družstva vymôcť žiadne odškodnenie. V konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva v čase
vyhlásenia napadnutého rozsudku nedošlo ešte k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca

konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku. Za tohto stavu
otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani
výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne.
S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142
ods. 1O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne
trovy neuplatnil a zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v odvolacom konaní vznikli.

K výroku pod II.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľke, aby v lehote 10 dní od doručenia
predmetnéhouzneseniazaplatilasúdnypoplatokzapodanéodvolanievovýške20,-eur.Súdnypoplatok
vyrubil podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov.Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom
svojho právneho zástupcu dňa 20.05.2015. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Namietla nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa s tým, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych
poplatkoch účinného do 30.09.2012, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Poukázala aj na § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých

alebo za konanie začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012,
i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Podľa jej názoru poplatok za odvolanie nie je povinná zaplatiť,
pretože konanie o náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, sa začalo do 30.9.2012. Na toto
konanie sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku M. E., ktoré sa
týka všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal vec bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolacia námietka navrhovateľky o nesprávnom právnom posúdení veci spočíva v podstate v tom,
že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podala na súd pred 1.10.2012 (konkrétne dňa 30.12.2011),

je v zmysle ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch nutné v súvislosti s podaným odvolaním
aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z toho vyvodzuje, že jej nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaným
odvolaním proti rozsudku zo dňa 04.02.2015, č.k. 12C/221/2011-527.

Tento právny názor navrhovateľky však nie je správny.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „zákon o súdnych poplatkoch), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra

trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa§2ods.1písm.a)zákonaosúdnychpoplatkoch,poplatníkomjenavrhovateľpoplatkovéhoúkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok

proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie

sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku.
Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra
2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky

podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok
vo výške 20,- eur.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol

správne, keď uznesením uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie,
aj keď konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. (čo je predmetom konania v prejednávanej
veci) bolo do 30.09.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v Sadzobníku súdnych
poplatkov. Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch,
bola do sadzobníka vložená novelou vykonanou zák. č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa

01.10.2012. Touto novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch,
ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie
teda nie je od 01.10.2012 oslobodené od poplatkov. To znamená, že navrhovateľka by nebola povinnázaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie podala do 30.09.2012. Pretože odvolacie
konanie sa začalo podaním odvolania proti rozsudku až dňa 20.02.2015, t.j. za účinnosti zákona
o súdnych poplatkoch v znení zák. č. 286/2012 Z.z., navrhovateľke ako odvolateľke (navrhovateľke

poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie vo výške 20,- eur.
Keďže odvolacia námietka navrhovateľky o nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí, odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.