Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. september 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/116/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212213819
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1212213819.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v spore strán žalobcu: Ing. M.

G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, Z. A., proti žalovanému: Ing. A. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Y. XX, O., zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Ogurčákom, LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., so
sídlom Sartorisova 12, Bratislava, IČO: 36 857 998, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobou podanou osobne tunajšiemu súdu dňa 08. 06. 2012 sa žalobca domáhal od žalovaného
ospravedlnenia osobným listom a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- €, z titulu ochrany

osobnosti a náhrady trov konania.
Svojužalobuodôvodniltým,žepostupomžalovanéhodošlokzávažnémupoškodeniujehoobčianskejcti
a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia a mena žalobcu z dôvodu ohovárania a uvádzania nepravdivých,
účelových informácií, ktoré krivo obvinili osobu žalobcu a tým trvalo poznačili život žalobcu. Došlo k
porušeniu ústavných práv, medzi ktoré patrí aj ochrana osobnosti.
Uviedol,žebolvmájiroku2006vyslanýnaplnenieúlohvzahraničíakovedúciNárodnéhostyčnéhotímu
Ozbrojených síl Slovenskej republiky pri Spojeneckom veliteľstve NATO pre transformáciu v Norfolku.

Svoje úlohy plnil čo najlepšie a bez problémov, o čom svedčia jeho hodnotenia a odmeny. Žalovaný
pôsobil v tom čase takisto v Norfolku, kde mimo iného podal voči žalobcovi viacero sťažností. Po návrate
žalovaného z Norfolku sa začalo zverejňovanie článkov v denníku Pravda.
Prvý článok bol zverejnený dňa 12. 01. 2009 pod názvom „Slovensko stiahne z NATO polovicu vojakov“
a bol napísaný novinárom O. U.. Boli v ňom uvedené nepravdivé informácie a účelové tvrdenia ohľadom
pôsobenia Národného styčného tímu Ozbrojených síl Slovenskej republiky pri Spojeneckom veliteľstve
NATO pre transformáciu v Norfolku a o odstúpení od takzvaného slovenského projektu v Norfolku.

Nakoľko bol žalobca vedúcim tohto útvaru, článok navodzoval práve jeho zodpovednosť za tieto
skutočnosti.
Dňa 31. 01. 2009 bol v denníku Pravda zverejnený druhý článok, opäť od novinára O. U., ktorý obsahoval
nepravdivé a dehonestujúce informácie o Ozbrojených silách Slovenskej republiky a jeho príslušníkoch
plniacich úlohy v Norfolku. Jednalo sa o prenajímanie drahších bytov, na ktoré údajne príslušníci v
Norfolku nemali nárok a bezdôvodne sa tak obohacovali. V tomto článku bol takisto spomenutý zdroj,
ktorý bol špecifikovaný ako „major, ktorý má deti“. Na základe uvedených skutočností musel byť podľa

žalobcu zdrojom jedine žalovaný.
Posledný článok týkajúci sa kauzy prenajímania bytov bol uverejnený v denníku Pravda dňa 11. 08. 2009
a autorom bol O. U.. Žalobca bol v článku vykreslený ako osoba neplniaca si povinnosti, prípadne ich
porušuje. Zároveň žalovaný začal podávať trestné oznámenia na osobu žalobcu.Podané sťažnosti a trestné oznámenia voči žalobcovi sa ukázali ako neopodstatnené. Inšpekcia ministra
obrany Slovenskej republiky a Vojenská prokuratúra konštatovali po prešetrení veci vo svojich záveroch,
že postup zo strany dotknutých osôb bol plne v súlade so zákonom a internými predpismi.

Dôsledkom poškodenia osobnosti žalobcu bolo odvolanie z funkcie vedúceho Národného styčného tímu
Ozbrojených síl Slovenskej republiky, jeho zaradenie do funkcie, ktorá nezodpovedá jeho skúsenostiam
a vzdelaniu a následne aj odchod žalobcu z Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Vyššie uvedené skutočnosti mali závažný vplyv na život žalobcu, či už pracovný, ale aj rodinný a
takisto na jeho zdravotný stav. Takisto došlo k ohrozeniu vážnosti žalobcu v spoločnosti a zníženiu jeho

spoločenskej prestíže.

2) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dôrazne odmieta obvinenia žalobcu ohľadom
jeho angažovanosti sa vo veci článkov denníka Pravda pod názvami „Slovensko stiahne z NATO
polovicu vojakov“ a „Vojaci si užívajú luxus, ktorý preverí polícia“, ktoré boli napísané novinárom O.
U.. S publikovaním predmetných článkov nemá nič spoločné. Uviedol, že sťažnosti a podnety na

postupy žalobcu podal v zmysle zákona a nemali viesť k verejnému znevažovaniu žalobcu. Pokiaľ ide o
zodpovednosť za obsah predmetných článkov poukazuje na vydavateľa, ktorý zodpovedá za pravdivosť
informácií zverejnených v článkoch.
Žalovaný ďalej uviedol, že neposkytol novinárovi O. U. žiadne informácie ohľadom predmetu ako aj
obsahu jeho sťažností a podaní voči žalobcovi. Jeho sťažnosti v súvislosti s neefektívnym vynakladaním

finančných prostriedkov na prenájom bytov v Norfolku považuje za opodstatnené a pravdivé. Účelom
jeho konania bola náprava nesprávnych postupov žalobcu v záujme rezortu obrany. Uvádza, že ak
jeho konaním žalobca nadobudol dojem, že jeho osobná dôstojnosť bola dotknutá a že bola znížená
jeho osobná autorita v očiach ľudí z jeho okolia, on za to nemôže. Zároveň odmieta zodpovednosť za
prepustenie žalobcu z Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

3) Súd vo veci vykonal dokazovanie v zmysle koncentračnej zásady (podľa § 120 O.s.p. platného a
účinného do 30. 06. 2016) prednesom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného,
výsluchom žalobcu, žalovaného a svedkov, ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov,
ktoré tvoria obsah spisu pričom zistil tento skutkový stav:

4) Z listinných podaní pod názvami „Šetrenie finančných prostriedkov na zahraničnom pracovisku
Norfolk v roku 2008“ a „Stav čerpania finančných prostriedkov v roku 2008“ vyplýva, že výdaje
zahraničného pracoviska Norfolk boli dokumentované, sumarizované a dochádzalo k snahe ušetriť
finančné prostriedky.

5) Zo zápisníc o výsledku prešetrenia sťažností zo dňa 23. 02. 2009 a 26. 08. 2009, ktoré boli podané
žalovaným voči žalobcovi vyplýva, že tieto sťažnosti boli posúdené ako neopodstatnené a neboli zistené
žiadne nedostatky alebo porušenia povinností zo strany žalobcu.

6) Z mailovej komunikácie medzi žalovaným a žalobcom zo dňa 27. 06. 2007 vyplýva, že si žalobca
vyžiadal objasnenie podnetu, ktorý bol podaný voči jeho osobe, na čo mu žalovaný opísal skutočnosti
ohľadom prenájmu domu pplk. H. v Norfolku, ktorým vznikla škoda na finančných prostriedkoch.

7) Z písomného podania zo dňa 14. 10. 2008 adresovaným Vojenskej obvodovej prokuratúre vyplýva, že

žalovaný podal podnet na prešetrenie trestného činu podvodu vo veci prenájmu nehnuteľného majetku
slovenskými vojakmi v Norfolku.

8) Z článku s názvom „Slovensko stiahne z NATO polovicu vojakov“, uverejneného dňa 12. 01. 2009
v Pravde, vyplýva, že autor O. U. poukázal na experimentovanie slovenských vojakov s počítačovými

sieťami a IP protokolmi verzie šesť, od ktorého ale Slovensko odskočilo zásahom z generálneho štábu.

9) Z vyjadrenia k článku v denníku Pravda od kpt. Ing. G. H. vyplýva, že autor vyjadrenia odmieta svoju
zodpovednosť nad nepravdivými skutočnosťami, ktoré sú napísané v článku. Zároveň doložil fakty a
snažil sa odôvodniť jednotlivé výroky z článku, čím poprel pravdivosť týchto výrokov.

10)Zčlánkusnázvom„Nakauzeluxusnýchbytovvojacišetria“uverejnenéhodňa11.08.2009vPravde,
vyplýva, že informácia, že prebiehalo vyšetrovanie vo veci prepychového bývania, ktoré je v rozpore spredpismi ministerstva obrany. Podľa smernice totiž slovenskí vojaci majú nárok na menšie byty ako
užívajú a spôsobujú tak škodu štátu.

11) Z odpovede na žiadosť o spoluprácu pri vybavovaní sťažnosti žalovaného na žalobcu vyplýva, že
riaditeľ Ing. A. P. poskytol generálnemu riaditeľovi sekcie kontroly - inšpekcie ministra obrany svoje
stanovisko, v ktorom uvádza, že z jeho pohľadu nedošlo pri obstaraní nehnuteľností v Norfolku k
žiadnemu pochybeniu zo strany žalobcu a že postupoval v zmysle platných smerníc a nariadení.

12) Zo žiadosti o pomoc adresovanej prezidentovi Slovenskej republiky zo dňa 07. 07. 2009 vyplýva, že
žalobca žiada prezidenta SR o pomoc s cieľom nápravy údajnej krivdy a nastolenia veci do pôvodného
stavu a najmä profesionálneho stavu. Predmetom jeho rozsiahleho podania je hlavne žiadosť o pomoc
v záujme spravodlivého riešenia služobne právneho postavenia žalobcu súvisiaceho so skončením jeho
vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky.

13) Z výpovede svedka Ing. H. N. vyplýva, že v čase keď boli účastníci na Ministerstve obrany,
pôsobil ako náčelník generálneho štábu, bol nadriadený obidvom účastníkom. Pamätá si obidvoch
účastníkovažebolivzťahovéproblémyvrámciichvzájomnejspolupráce.Tietoproblémybolizobidvoch
strán a keďže sa stupňovali, rozhodli sa to preveriť cestou Inšpekcie Ministerstva obrany a taktiež na
generálnom štábe. Po preverení sa nezistilo nič také čo by sa dalo použiť ako argumenty a fakty proti

jednej alebo druhej strane, preto boli ponechaní obaja na svojich pracoviskách. Požiadal žalobcu, aby
sa vzťahy na pracovisku s žalovaným snažil urovnať, čím mala byť zabezpečená funkčnosť pracoviska a
v neposlednom rade aj reprezentačná stránka ich delegácie v Norfolku. Pamätá si, že tam boli problémy
ohľadne bytu, čo uvádzal žalovaný, toto sa však nepreukázalo, resp. sa zistilo, že to bolo v poriadku.
Bola tam otázka používania auta mimo služobnej doby, toto nevie s istotou. Pamätá si aj, že zo strany

žalobcu bolo prezentované, že žalovaný sa mu odmieta podriaďovať ako podriadenému, napr. odmietal
chodiť na porady. Tvrdenia o ktorých ho informovali jeden alebo druhý sa vždy snažil preveriť, nemôže
povedať, že by bolo niektoré falošné, účelové alebo nepravdivé. Je pravdou, že hovoril s obidvoma
viackrát, častejšie so žalobcom, ktorý bol vedúcim misie v Norfolku, preto sa s ním aj častejšie stretával.
Môžeuviesť,žemedzinimibolaosobnáantipatia.Naopakajp.G.ajp.U.boliniekoľkokrátpochválenízo

strany veliteľa medzinárodnej misie. Uviedol, že si nepamätá či došlo ohľadne p. G. a p. U. k štandardnej
rotácii v rámci cca. 3 ročnej doby ich pôsobenia na zahraničnej misii, ktorá bola najčastejšou dobou
a vyplývala zo smernice, alebo inokedy. To však nijako neznamenalo, že doba rotácie nemohla byť
iná, napr. dlhšia alebo kratšia, pretože všetky osoby boli vysielané v súlade so záujmami SR a k ich
stiahnutiu dochádzalo taktiež v súlade s týmito záujmami. Všeobecne takýchto prípadov bolo veľa aj v

prípadoch keď došlo k porušeniu nejakých pravidiel, takýto človek sa musel vyrotovať, teda vystriedať,
na to boli tiež stanovené pravidlá. Spomína si, že p. U. mu hovoril, že p. G. je na neho osobne vysadený,
že ho viac sleduje. Uviedol, že obvinenie z veľkého rozkrádania považoval za závažné, preto bol jeho
postup taký, že to nechal prešetriť, nakoľko nemal žiadne možnosti bez preverenia vedieť či to je alebo
nie je pravdivé. Takéto preverovanie namietaných porušení je časté. Uviedol, že takéto sťažovanie a v

takomto rozsahu, kedy sa jedna osoba sťažuje na druhú, ako v tomto prípade, si nepamätá počas svojho
pôsobenia. Uviedol, že bol uňho žalovaný a hovoril to isté čo predtým a to ohľadne nadštandardného
bytu a peňazí v tejto súvislosti. Ohľadom výsledkov šetrenia trestného oznámenia z prokuratúry a z
inšpekcie uviedol, že sa ukázalo, že tie informácie neboli potvrdené v tom rozsahu čo boli uvedené,
tak nemal ďalej dôvod konať. Presne si už nepamätá, či bol žalobca stiahnutý skôr alebo v rámci tzv.

štandardu, bežná doba bola 3 roky na tieto pracoviská. Príslušníci ozbrojených síl sú povinní oznamovať
nadriadeným podozrenia z nehospodárneho nakladania s majetkom a financiami. V prípade, že vojak
bol stiahnutý z misie z personálnych dôvodov táto skutočnosť sa uvádzala v personálnom rozkaze.
K prenájmu a cenám bytov v Norfolku uviedol, že to bolo v poriadku. Bol zmenený systém rotovania
dôstojníkov s deťmi na letné mesiace tak, ako v iných krajinách sa snažili vyjsť v ústrety príslušníkom

ozbrojených síl s deťmi. Bol informovaný o trestnom stíhaní generálnou prokuratúrou. Nepamätá si či
bol informovaný listom - sťažnosťou vysokých zahraničných predstaviteľov o zahanbujúcom chovaní
žalobcu na základni v Norfolku.

14) Z výpovede svedka Ing. A. S. vyplýva, že oboch účastníkov pozná z jeho profesionálneho pôsobenia

v armáde. Pamätá si veľmi hmlisto, že prišiel do kontaktu s žalobcom aj s žalovaným. Pamätá si ten
prípad a hodnotí ho tak, že išlo medzi nimi o osobné antipatie. Obsah rozhovorov s nimi si vzhľadom
na čas už nepamätá. Obidvaja mu priniesli množstvo dokumentov s ktorými sa on neoboznamoval.
Pokiaľ vie, na pracovisku v Norfolku prebehli viaceré kontroly či už zo strany inšpekcie, ako aj inýchorgánov a neboli zistené žiadne závažné nedostatky ani porušenia zákona. Mal pocit, že ide o osobnú
antipatiu medzi oboma účastníkmi, že si nesadli, čo sa stávalo často. On bol vtedy v postavení náčelníka
štábu personálneho manažmentu, nebol priamy nadriadený ani jednému z účastníkov a nebolo to ani v

jeho kompetencii riešiť. Nadriadeným orgánom bola, v tej dobe komisia náčelníka generálneho štábu,
ktorá to prešetrovala. On bol personalista a bol skôr poverený zabezpečovaním manažmentu. Často
za ním prichádzali rôzni ľudia ako za personalistom s rôznymi sťažnosťami, tieto informácie posunul na
riešenie kompetentným orgánom Medzi žalobcom a žalovaným išlo o osobnú antipatiu, každý z nich mal
na rovnakú situáciu rôzny pohľad a inak ju hodnotil. Ďalej to neriešil ani neoveroval. Nebolo to v jeho

kompetencii. Nepamätá si, či boli na základe podnetov žalovaného riešení aj iní príslušníci. O tom či boli
byty v Norfolku prenajímané v súlade s predpismi musia byť záznamy. Nepamätá si, či bolo dňa 14. 01.
2009 na vojenskej rade riešené odvolanie žalobcu z misie v súvislosti s bytmi. Nepamätá si, či v čase
keď žalovaný pôsobil v ozbrojených silách použil v rozhovore s ním útočné, pejoratívne, urážlivé výrazy
na žalobcu, každý z nich mal na rovnakú situáciu iný pohľad, preto to hodnotil, ako osobnú antipatiu.
Myslí si, že všetko sa to točilo okolo prenájmu bytov, to bol taký najvážnejší problém. Podľa neho je

povinnosťou profesionálneho vojaka upozorniť nadriadených na podozrenie z hroziacej škody, vyplýva
to aj zo zákona.

15) Z výpovede svedka M. A. vyplýva, že účastníkov konania pozná, nakoľko bol v roku 2007 -
2009 podriadený žalobcovi, voči žalovanému nebol ani v nadriadenom ani podriadenom postavení.

Žalovaný nebol v štruktúrach národného styčného tímu. Žalovaný bol v štruktúrach ATC, tj. strategické
veliteľstvo pre transformáciu. Pamätá si, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným neboli najlepšie, neboli
štandardné ako medzi nadriadeným a podriadeným. Od žalobcu vie, že žalovaný mu posielal maily.
Na ich obsah si nespomína, aj keď niektoré z nich videl, a niektoré veci ohľadom mailov mu hovoril
žalobca. Nespomína si na žiadne konflikty medzi žalobcom a žalovaným, kde by padli urážlivé alebo

útočné slová od žalovaného na adresu žalobcu. Pokiaľ ide o prenájom on posledný rok svojho pôsobenia
nahliadol do tejto problematiky z pozície materialistu finančníka a prenájom sa zabezpečoval v súlade
so smernicou MO, to tak, že sa najskôr urobil prieskum trhu nehnuteľností. Boli dané kritéria a na určitý
počet členov rodiny pripadal určitý počet m2 a potom sa návrh poslal na Slovensko, tj. MO SR. Ak si
dobre spomína bolo to o výmere 120m2 na 4 člennú rodinu. Keďže v Amerike boli veľké nehnuteľnosti,

tak ak m2 nehnuteľnosti presahovali túto výmeru ako povolenú normu, tak metre ktoré presahovali bolo
potrebné uviesť, ako aj zdôvodniť prečo. Následne sa to poslalo na MO SR a tam to buď schválili alebo
nie. Nikdy sa to neschvaľovalo v Norfolku. Má vedomosť, že prenájom bytov riešila inšpekcia, ale nevie
či to riešila aj prokuratúra. Uviedol, že on je v uniforme už 27 rokov a podľa neho existujú písané aj
nepísané pravidla o chovaní sa medzi nadriadenými a podriadenými. Myslí si, že je potrebné vážiť si

osobu nadriadeného, aj ako človeka, aj ako nadriadeného. Ak si ho neváži ako človeka tak si váži jeho
funkciu. Z jeho pohľadu chovanie žalovaného nebolo to, čo by očakával. Uviedol, že žalovaný posielal
maily všetkým v styčnom tíme. Pokiaľ ide o obsah, vie len obsah mailov ktoré posielal jemu. Uviedol, že
neoznačil nikdy žalovaného za psychicky narušenú osobu. Nevie uviesť či bolo preverované, že z jeho
adresybolodoslanýpríspevokkčlánku,vktorombolžalovanýoznačenýakopsychickynarušenáosoba.

16) Z výpovede svedka F. K. vyplýva, že pozná oboch účastníkov konania po pracovnej stránke,
nakoľko bol od r. 2005 alebo 2006 do roku 2008 v Norfolku kde pôsobil ako pomocník Národného
styčného tímu. Pokiaľ ide o problematiku hospodárenia s bytmi, tak si myslí, že tam nedošlo k ničomu
čo by sa dalo charakterizovať ako porušene akýchkoľvek predpisov. Mal v tejto súvislosti na starosti

zabezpečenie podkladov, tj. vyhľadávanie voľných bytov podľa stanovených kritérií, ktoré boli ak si dobre
pamätá bezpečnosť, vzdialenosť a pod. Tieto podklady konzultovali s právnym oddelením NATO. O
osobných vzťahoch medzi účastníkmi mu nie je nič známe. Pokiaľ ide o pracovné vzťahy myslí si, že
tieto boli neštandardné a boli vyhrotené. Nebol prítomný počas väčšiny rozhovorov medzi dôstojníkmi,
nakoľko tam podľa predpisov nemohol ako poddôstojník byť. Na konkrétne skutočnosti si po takom čase

nespomína. Žiadne vulgarizmy medzi účastníkmi nepočul. Avšak môže povedať, že p. U. vystupoval tak
akokebymalurčitýcieľ,bolpriebojnýasprávalsaneštandardne,tj.takakosavarmádenižšiahodnosťk
vyššej nespráva a atakoval tým nadriadeného. Pokiaľ ide o byty uviedol, že keď robili prieskum, tak ceny
slovenských bytov boli najnižšie alebo medzi tromi najnižšími zo všetkých krajín. Postup prideľovania
bytu pre p. U. bol taký, že po jeho výbere a po odsúhlasení výberu, boli tieto byty prezentované

budúcim nájomcom, ktorí ich prešli osobne, aby si zistili čo komu vyhovuje aj z hľadiska zabezpečenia
rodiny. Potom sa pripravili zmluvy k týmto bytom, ktoré sa doručili právnemu oddeleniu NATO, ktoré ich
skontrolovalo. Ďalej boli konzultované so slovenskou stranou, ktorá hradila finančné prostriedky, nevie
si spomenúť na názov, vie len skratku UZMS. Následne boli zmluvy podpísané vedúcim národnéhostyčného tímu, ktorým bol v tom čase plk. F. a tým nájomcom, ktorý byt užíval. Nepamätá si konkrétne
kto podpísal žiadosť p. U., ktorá bola zaslaná na MO SR. Dôstojníci mali prenajaté domy a nie byty,
v štruktúre NATO boli ešte 2 dôstojníci okrem p. U. a tí mali prenajaté byty, jeden z dôstojníkov sa

presťahoval domu do bytu.

17) Z výpovede svedka Ing. U. H. vyplýva, že účastníkov konania pozná pracovne. Mal sa na misiách
v Norfolku zúčastňovať prac. porád, ktorých sa zúčastňoval aj žalobca a žalovaný. Žalobca ako riadiaci
dôstojník vydával rôzne úlohy a činnosti. Žalovaný toto vyslovene znevažoval a to takým spôsobom,

že uvádzal „zopakujte to, vysvetlite to,“ a vyslovene dementným spôsobom, zapisoval si nerozumel
tomu a nevykonal to. Bol svedkom na jednej porade ohľadne luxusného bývania dôstojníkov kedy p.
U. po tom čo mu p. G. oznámil, že nech to pošle písomne on povedal „ja roztrhám svoje, vy roztrháte
svoje,“ až potom sa od p. G. dozvedel, že s p. U. vykonal pohovor. Nikdy nebol svedkom akýchkoľvek
vulgárnych slov, invektív, ohovárania, osočovania ani znevažovania p. G. zo strany p. U.. Bol svedkom
toho, keď znevažujúcim spôsobom p. G. p. U. povedal, že nech mu vytlačí ten mail a že on mu to teda

podpíše. Znevažujúce a dehonestujúce správanie žalovaného voči žalobcovi videl v tom, že keďže to
boli vyslovene jasné úlohy, nebolo o čom diskutovať. Žalovaný uvádzal „že tak dobre, píšem si to“ a
vyslovene sa hral na „debilka“. Takéto správanie za 27 rokov svojej služby nevidel. Uviedol, že žalobca
sa správal ku všetkým podriadeným v Norfolku rovnako a nemal nejaké vyhranené správanie voči
niektorým. Ubytovanie v Norfloku prešlo viacerými stupňami kontroly a všetko bolo v poriadku. Podanie

podnetu zo strany žalovaného malo fatálne dôsledky na správanie sa nadriadených na MO SR voči
osobe žalobcu. Žalobca bol stiahnutý skôr a on nebol povýšený na plukovníka. Sám videl informačnú
správu, že tam mal žalobca pôsobiť ešte rok. Všetci sa na nich pozerali ako na zlodejov. Ostatní
dôstojníci, čo tam boli radšej odišli, každý po osobnom uvážení. Stretol generála, ktorý mu povedal, že
čo to tam majú, čo to tam stvára ten U., to si nevie dať rady s jedným majorom. Uviedol, že nebol priamym

nadriadeným žalovaného, takže nemal právomoc podať návrh na disciplinárne potrestanie žalovaného
počas svojej aktívnej služby. On pochopil to „roztrhanie“ tak, že to žalovaný nepodá. Bolo to v súvislosti s
tým, že keď ho žalobca vyzýval aby to podal písomne, žalovaný povedal „vy roztrhajte svoje, ja roztrhám
svoje," sám videl informačnú správu, kde v rotácií nebol žalobca uvedený a preto si myslí, že bol pre
konanie žalovaného stiahnutý skôr. Mal tam byť ešte rok. Nemá vedomosť o tom, že dňa 14. 01. 2009

došlo prehodnoteniu vyslania žalobcu. Nebol svedkom pri potrestaní jeho osoby zo strany žalobcu. Bol
svedkom toho ako žalovanému mnohokrát žalobca vytýkal jeho správanie.

18) Právny zástupca žalobcu v priebehu konania k veci ďalej uviedol, že zo strany žalovaného ide o
cieľavedomú činnosť a tendenčné tvrdenia, čomu svedčia nasledujúce veci. Všetky sťažnosti a podnety

natrestnéstíhanieVojenskejprokuratúrepodávalžalovanýažpotom,čobolstiahnutýzmisievNorfolku.
Ak mal vedomosti o tom, čo sa tam deje, tak prečo nekonal v čase keď bol na misii. Podľa jeho
názoru tak nekonal preto, lebo by sám mohol byť stiahnutý. Žalobca s žalovaným nemal žiadne zlé
osobné vzťahy, avšak už v čase keď bol na misii sa žalovaný , ako jeho podriadený, správal veľmi
nevhodne. Zaslal mu cca 600 mailov, kde sa v niektorých plietol do jeho rodinných vzťahov. Žiadal ho

o to, aby poučil svoju manželku, tzv. obyvateľku Moldavska, o slovenských ústavných činiteľoch. V
tomčase sa jeho manželka učila po anglicky a ako vyplýva z vyjadrenie učiteľky, nerozumela otázke,
ktorá jej bola po anglicky položená a preto nevedela na ňu odpovedať. Ďalej žiadal žalovaný od žalobcu
poskytnutie pôžičky, ktorá mu nemohla byť poskytnutá, nakoľko išlo o finančné prostriedky rezortu a
podobne. Žalobca riešil nevhodné správanie a podnety žalovaného pohovorom ako jeho nadriadený, na

ktorom ho upozornil na nevhodnosť jeho chovania a nezasahovania do jeho rodinných záležitostí, hoci
to mohol riešiť ďaleko prísnejšie, napr. disciplinárne a pod. Odvtedy sa u žalovaného prejavovala voči
žalobcovi nevraživosť, až nenávisť. Ako vyplýva zo všetkých šetrení podnetov žalovaného, tieto boli
vyhodnotené ako neopodstatnené, trestné stíhania boli zastavené. Žalobca vždy postupoval v súlade s
predpismi a vnútornými smernicami, čo bolo konštatované a riadne aj vybavoval podnety žalovaného.

Napr. pokiaľ ide o skutočnosť ohľadne bytov a ich rozlohy, tieto boli zabezpečené a vybrané plne v
súlade s príslušnými smernicami, dokonca aj nad ich rámec.Tieto skutočnosti boli konštatované aj vo
vyšetrovaní Vojenskej obvodnej prokuratúry. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobca býval v dome, na ktorý
nemal nárok, poukazuje na skutočnosť, ktorá mu musela byť zrejmá a to, že sa tam nasťahoval po
svojom predchodcovi vo veliacej funkcii, pričom to bolo v poriadku a on mal využívať dom nezákonne.

Prečotedažalovanýneupozornilnaskutočnosť,žepánF.využívadomnadrozsah,akýbymuprináležal.
Je to zrejmé preto, že pán F. bol dobrým priateľom žalovaného. Myslí si, že všetky informácie v článkoch
uverejnených v denníku Pravda boli od žalovaného preto, , že o niektorých veciach, ako napr. o
počítačových programoch a ich nasadení mohol vedieť iba on, resp. pán H., ktorý v tom čase bol na misiia tento článok by bol pre neho kontraproduktívny, lebo by mohol byť stiahnutý za únik informácií. Navyše
sa pred žalobcom a za prítomnosti iných osôb žalovaný vyjadril, že pokiaľ nebude úspešný, že to dá
do novín a že to už raz urobil v inom prípade. Poukázal na to, že v zastavení trestného stíhania nikde

nie je uvedené, že by sa skutok stal, nie je to teda pravda. Poukazuje na to, že žalovaný pripustil, že sa
stretol s U., pričom na misii boli iba dvaja majori, pričom iba jeden mal dve deti, a to žalovaný. Namieta
skutočnosť,ktorúuviedolvmaileohľadnejeho manželkyaktorámápodľajehonázorurasistickýpodtón,
pričom jeho manželka nebola oficiálna zástupkyňa na misii a žalovaný útočil na jej národnosť. Žalobca
ďalej k veci uviedol, že išlo o cieľavedomú činnosť žalovaného po tom, čo riešil podnet žalovaného, čo

nespĺňal náležitosti a napriek tomu ho dal vyšetriť. Na Ministerstvo obrany podal podnet za nekonanie
a nie za skutočnosti ,ktoré uvádza žalovaný. Uviedol, že žalovaný hovorí o subvenčnom podvode
a organizovanej skupine, keď všetky orgány, ktoré vo veci konali nič také nezistili a s výsledkom ich
konania bol žalovaný upovedomený. Žalobca je vysoký vojenský dôstojník, ktorého česť, profesionálny
a rodinný život a zdravie boli poškodené. V súlade s ustanovením Občianskeho zákonníka, konkrétne §
11 - 13 má každý občan právo na ochranu svojho života, zdravia, cti, mena a dôstojnosti, pričom konaním

žalovaného boli tieto základné práva poškodené. Žalovaný opakovane inicioval rôzne šetrenia, až po
podanie trestných oznámení a začatie trestného stíhania na základe zjavne nepravdivých, domnelých
skutočností, poloprávd a intríg. Všetky tieto obvinenia aj trestné stíhanie voči žalobcovi boli zastavené
tak zo strany vyšetrovacích orgánov, vojenskej prokuratúry, ako aj inšpekcie Ministerstva obrany. Tieto
zásahy však mali devastujúci dopad na život žalobcu. Žalovaný v článku uverejnenom v denníku Pravda,

z 31. 01. 2009 priamo uvádzal a menoval skutočnosti a uviedol výslovne, že ide o trestný čin podvodu,
ktorý už vyšetruje Vojenská prokuratúra a s pravdepodobnosťou začne trestné stíhanie. Ďalej tam
uvádzal, že výslovne sa sťažoval žalobcovi, ktorého menoval a ten to ignoroval, pričom sám býval v
dome, na ktorý nemal nárok. Zároveň uviedol, že vojaci sa takto obohacovali sumou, ktorá sa vyšplhala
až k miliónu korún na jedného, čim mali spôsobiť škodu veľkého rozsahu. Žalovaný opakovane a

pravidelne všetky inštancie využíval na to, aby uvedené nepravdivé skutočnosti o žalobcovi rozširoval.
O tom, že žalovaný bol tým majorom, ktorý sa spomína v článku svedčí skutočnosť, že žalovaný bol
jediným majorom na misii v Norfolku, v USA, s dvomi deťmi. Táto kampaň zo strany žalovaného viedla
k tomu, že žalobca bol náhle zbavený funkcie veliteľa, hoci ako veliteľ vo funkcii na misii v Norfolku
vykonal všetky opatrenia a kroky v zmysle zákona, ničím nepochybil, čo malo zdrvujúce následky na jeho

kariéru, rodinný život, ako aj zdravotný stav. Hoci jeho odvolanie z funkcie bolo odôvodnené pravidelnou
cirkuláciou kádrov, všetci ostatní vo svojich funkciách zostali. Konanie žalovaného bolo zásahom do
osobnostných práv žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému nemu bolo podané trestné oznámenie za trestný
čin ohovárania, ktoré však bolo zastavené z dôvodu, že sa nepodarilo preukázať úmysel. Pokiaľ ide o
námietku premlčania vznesenú žalovaným k nároku žalobcu tak pokiaľ ide o ospravedlnenie, to sa

nepremlčuje a pokiaľ ide o nárok na nemajetkovú ujmu konanie žalovaného bolo kontinuálne a nárok
na nemajetkovú ujmu nie je premlčaný.

19) Žalobca v priebehu konania k veci ďalej uviedol, , že žalovaný mal problém s každým.
Zasahoval do jeho súkromné života, písal mu maily ako má zaobchádzať s manželkou, že manželka

je príslušníčka Moldavska. Tieto problémy začali potom, čo riešil žalovaného za prekročenie jeho
právomoci pohovorom. Tieto skutočnosti týkajúce sa uvedených skutočností sa dejú doposiaľ, ten istý
článok v ktorom je znevažované meno žalobcu je stále na internete. K povinnosti príslušníka oznámiť
skutočnosti keď hrozí škoda je potrebné uviesť, že v preambule je uvedené, že nesie aj zodpovednosť
za oznamované údaje a ich pravdivosť.

20) Žalovaný v priebehu konania k veci ďalej uviedol, že bol vtedy, aj teraz presvedčený o tom, že išlo o
subvenčnýpodvod,naktorýbolidôkazyažebolojehopovinnosťouchrániťverejnýzáujemapoukazovať
na tieto skutočnosti. Nie je pravda ani tvrdenie, že s tým žalovaný začal až po návrate z misie, nakoľko
už v čase keď bol na misii dal mailom podnet žalobcovi a ešte predtým ústne, kde mu priamo popísal

všetko, čo namietal a na základe tohto podnetu malo byť zahájené vnútorné vyšetrovanie, čo však
žalobca neurobil a opakovane žiadal žalovaného aby podal podnet písomne, aj keď v zmysle pravidiel
misie, bol podnet riadne registrovaný, mal svoje číslo a bol riadne prešetrený. Videl, že žalobca s jeho
mailovým podnetom nič nerobil, preto ďalej pokračoval tak, že do knihy žiadostí, návrhov a sťažností
podal oficiálne zápis, po ktorom mal byť vypočutý a tento podnet mal byť riešený. Opätovne nebol

riešený a žalobca ho opakovane žiadal, aby uviedol, čoho sa podnet týka, hoci to v maile podrobne
uviedol, čoho sa to týka. Keď videl, že situáciu nikto nechce riešiť, lebo ide o organizovanú skupinu,
kde všetci museli na tom participovať, požiadal žalovaný v roku 2007 náčelníka o stiahnutie z misie.
Dôvodom boli aj jeho predchádzajúce mailové podania, kde poukazoval na rôzne prešľapy, ktorýmibola znevažovaná slovenská armáda, za čo sa žalovaný hanbil. Po svojom návrate na Slovensko podal
osobne podnet na Vojenskú prokuratúru a keď sa nič nedialo, podal podnet aj na Generálnu prokuratúru,
aby sa vo veci konalo, nakoľko sa tri mesiace nič nedialo. V roku 2008 bol trikrát osobne na Generálnom

štábe vysvetľovať situáciu a žiadať, aby sa riešila, pričom predložil aj príslušné dôkazy. Pokiaľ ide o
maily manželke žalobcu, iba ho slušne upozornil na skutočnosti, ktoré robia hanbu slovenskej armáde
v zahraničí. Vedel o tom od svojej manželky, ktorá sa tam zúčastnila. Verejnú vec z nich urobil žalobca,
ktorý ich zaslal na Ministerstvo obrany a nastalo z toho veľké haló. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré sú
uvádzané v článku denníka Pravda, s redaktorom sa nikdy nerozprával, ani mu informácie, ktoré použil v

článku nikdy neposkytoval, nemá ich od neho. Nemôže však vylúčiť, že ich má sprostredkovane od iných
ľudí, s ktorými sa žalovaný o veci rozprával, nakoľko bol stále presvedčený, že došlo ku konaniu, ktoré
namietal a bol spáchaný podvod. Žalovaný bol zo strany žalobcu dvakrát riešený písomným potrestaním
v iných záležitostiach, napr. za návštevu lietadlovej lode, avšak, že by ho bol žalobca upozorňoval
pohovorom o tom nevie. Voči písomným potrestaniam sa žalovaný odvolal. Pokiaľ ide o trestné konania,
pokiaľ má vedomosť, boli vo veci tri konania. Jeden podnet podal na Vojenskú prokuratúru, ktorý skončil

tak,ženiejemožnézistiť,vakomčaseanaakommiestesamalskutokstať.Druhétrestnéstíhaniepodal
vo veci spochybňovanie jeho duševného zdravia, čo bolo uvádzané v reakciách na článok a v diskusii
pod ním, pričom sa šetrením zistilo, že príspevky do diskusie boli zasielané zo 4 vojenských domov
vojakov v Norfolku. K tomu sa nakoniec priznala manželka jedného z dôstojníkov. Toto trestné stíhanie
bolo z jeho podnetu zastavené. Tretie trestné stíhanie bolo vo veci ohovárania, kde bol vypočutý, nebolo

mu vznesené obvinenie a bolo zastavené. Má za to, že predmetom tohto konania nie sú skutočnosti,
ktoré žalobca uvádza. Pokiaľ ide o článok v Pravde, má žalovaný za to, že žalobca by mal žalovať
redakciu, redaktora, malo by prípadne zasiahnuť Ministerstvo obrany, nakoľko tohto Ministerstva sa tieto
články týkajú.,

21) Právny zástupca žalovaného k veci v priebehu konania dalej uviedol, že v prejednávanej
veci chýba pasívna a aktívna legitimácia účastníkov tohto konania.. Poukazuje na skutočnosť, že
žalovaný nezodpovedá za tieto skutočnosti, ktoré boli publikované v článkoch. Žalobca neuviedol žiadnu
skutočnosť, ktorá by predstavovala akýkoľvek zásah do jeho práv na ochranu osobnosti zo strany
žalovaného., , pričom zo žaloby nie je zrejmé akým konkrétnym konaním malo dôjsť k zásahu do práva

na ochranu osobnosti, sú to len všeobecné tvrdenia. Vznášajú námietku premlčania. Žaloba žalobcu je
založená len na jeho subjektívnych domnienkach, špekuláciách a predpokladoch, pričom nie je uvedená
ani jedna konkrétna skutočnosť. Žalobca neoznačil ani jedno konkrétne konanie žalovaného, ktorým
došlo k zásahu do práv žalobcu a to v značnej miere, tak ako to ma na mysli ustanovenie § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Preto aby došlo k zásahu do osobnostných práv je potrebné preukázať

existenciu samotného zásahu spočívajúcom v protiprávnom konaní, ktorým musí byť spôsobená ujma a
musíbyťdokázanápríčinnásúvislosťmedzizásahomaprotiprávnymkonanímžalovaného,kdevdanom
prípade neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Pokiaľ žalobca namieta články denníku Pravda, žalovaný
nemôže niesť za to zodpovednosť, podľa zákona o periodickej tlači má niesť zodpovednosť vydavateľ
periodika. Navyše prebieha konanie voči vydavateľovi zo strany žalobcu, kde musí byť táto otázka

riešená., Žalovaný sa i nedopustil žiadneho konania, ktoré by bolo zásahom do osobnostných práv
žalobcu ohľadne vydania týchto článkov a ich obsahu. Ďalej pokiaľ ide o konanie Ministerstva obrany, tak
žalobca vedie konanie voči tejto inštitúcií na tunajšom súde pod sp. zn. 51C/116/2012, pričom žalovaný
nemôženiesťžiadnuzodpovednosťzakonanieMinisterstvaobranyajehopredstaviteľov.Pokiaľžalobca
poukazuje na trestné oznámenie, ktoré mal žalovaný podať na Vojenskej prokuratúre, uvádzajú, že ide

o trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, kde neoznačil žiadnu osobu ako páchateľa a neoznačil
ani žalobcu. Žalovaný trvá na skutočnostiach, že dochádzalo k porušovaniu zákonov ako aj interných
predpisov a v zmysle zákona mal žalovaný dokonca povinnosť na takýto postup upozorniť štátne orgány,
aby to prešetrili, resp. predtým upozorniť svojho nadriadeného, a keď to nebolo akceptované upozorniť
štátneorgány.Žalovanýzvoliltentopostup,ktorýbolzákonnýamalajpovinnosťtaktopostupovať.Pokiaľ

savtýchtotrestnýchoznámeniachnašielžalobca,totoniejeproblémomžalovaného,žesastýmžalobca
stotožnil a našiel tam seba. To len potvrdzuje, že jeho konanie nebolo v súlade so zákonom.. Žalobca
nepredložil jediný dôkaz, že žalovaný bol zdrojom informácií publikovaných v denníku Pravda, žalobca
o tom iba špekuluje, domnieva sa, že kto poskytol informácie. Žalovaný nerozporuje závery orgánov o
trestných orgánov o riešení trestných oznámení, sťažností a podnetov. Napriek tejto skutočnosti závery

inšpekcie Ministerstva obrany považujú za nesprávne a namietajú ich. Na hodnotiaci úsudok má každý
právo, nespôsobuje to zásah do osobnostných práv a pravdivosť hodnotiaceho úsudku sa nepreukazuje.
Ďalej uviedol, že trestné oznámenie sa vždy podáva pre podozrenie zo spáchania trestného činu a je
potomvecouorgánovčinnýchvtrestnomkonaní,abyzisťovaliapreukazovalispáchanietrestnéhočinuakonkrétneho páchateľa. Zároveň poukazuje na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že ide o cieľavedomú činnosť
žalovaného, nepreukázal to žiadnym konkrétnym spôsobom. Poukázal na to, že svedecké výpovede
v konaní potvrdili len vzťahové problémy medzi žalobcom a žalovaným. Nepotvrdili žiadne útočné

alebo pejoratívne slová alebo správanie žalovaného voči žalobcovi, ktoré by zakladali právo žalobcu na
ochranu osobnosti. Poukazuje na výpoveď svedka S., ktorý uviedol, že pri hroziacej škode má povinnosť
príslušník ozbrojených síl túto skutočnosť oznámiť. Je to zákonná povinnosť ako uviedol svedok.

22) Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

23)Podľa§12ods.1Občianskehozákonníka,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

24) Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na
vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie
však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

25) Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

26) Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

27) Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím

na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

28) Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

29) Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

30) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených
síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe

profesionálnych vojakov“), práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako štátnemu občanovi
Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) pri vstupe do štátnej služby a profesionálnemu vojakovi pri
vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a
obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov uvedených v osobitnom predpise.

31)Podľa§57ods.1zákonač.346/2005Z.z.oštátnejslužbeprofesionálnychvojakov,profesionálnemu
vojakovi možno, ak je to v záujme služobného úradu, zmeniť miesto výkonu štátnej služby (ďalej len
„premiestnenie“).

32) Podľa § 57 ods. 5 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, na účely tohto
zákona sa za funkciu rovnakej úrovne považuje funkcia, na ktorú je plánovaná rovnaká hodnosť ako na
funkciu, do ktorej je profesionálny vojak ustanovený pred premiestnením.

33) Podľa § 57 ods. 6 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, profesionálneho

vojaka premiestňuje vedúci služobného úradu.34) Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, na základe
rozhodnutia príslušných ústavných orgánov vysiela vedúci služobného úradu profesionálneho vojaka na
plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky.

35) Podľa § 66 ods. 7 písm. a) a písm. b) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov, skončenie vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky
podľa odsekov 1 až 3 sa vykonáva z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bolo vyslanie na plnenie úloh mimo
územia Slovenskej republiky ustanovené a pravidelnej rotácie jednotky vyslanej na plnenie úloh mimo

územia Slovenskej republiky.

36) Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, služobná
disciplína je povinnosť dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ďalšie
všeobecne záväzné právne predpisy, vojenskú prísahu, Etický kódex profesionálneho vojaka, služobné
predpisy, vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny vedúcich služobných úradov a veliteľov.

37) Podľa § 117 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, vedúci
služobných úradov a velitelia vydávajú ústne alebo písomné vojenské rozkazy, ktoré profesionálneho
vojaka zaväzujú podľa nich konať alebo sa konania zdržať.

38) Podľa § 118 ods. 1 písm. e) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov,
profesionálny vojak má právo na ochranu ľudskej dôstojnosti v služobnom styku a v osobnom styku s
vedúcim služobného úradu alebo veliteľom a ostatnými profesionálnymi vojakmi.

39) Podľa § 119 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, je

profesionálny vojak povinný oznámiť bezodkladne veliteľovi vznik havárií, porúch a nedostatkov, ktoré
sťažujú výkon štátnej služby, ohrozujú život, zdravie alebo bezpečnosť, a hroziacu škodu.

40) Podľa § 119 ods. 1 písm. s) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov,
je profesionálny vojak povinný zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných

zdrojov, zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené.

41) S poukazom na citované zákonné ustanovenia a na základe vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

42)Žalobcasažalobouvočižalovanémudomáhalospravedlneniaanáhradynemajetkovejumyvovýške
10 000 Eur, keď dôvodil, že žalovaný svojím konaním a v súvislosti so služobným pomerom strán
sporu v armáde Slovenskej republiky zasiahol do osobnostných práv žalobcu chránených zákonom.
Žalobca tvrdil, že k zásahu do jeho osobnostných práv sa žalovaný dopustil podávaním neoprávnených
trestných oznámení a sťažností na jeho postup ako veliteľa na misií v Norfolku, podaním nepravdivých

informáciíoňom,ktoréboliuvedenéazverejnenévčlánkochdenníkaPRAVDAanainternete anapokon
zasahovaním do jeho rodinného a súkromného života písaním mailov.

43) Vykonaným dokazovaním nemal súd preukázané skutočnosti , ktoré tvrdil žalobca v žalobe vo
vzťahu k žalovanému. V konaní nebolo preukázané, žeby konaním žalovaného došlo k zásahu do

osobnostných práv žalobcu. Pokiaľ ide o žalovaným podané sťažnosti a podnety voči postupom žalobcu
pri plnení jeho služobných povinností tieto boli oprávnením žalovaného ako služobne podriadeného
žalobcovi. Boli podávané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a riešené kompetentnými orgánmi.
Súd uvádza, že pokiaľ ide o trestné oznámenia, tieto boli podané na neznámeho páchateľa a nie na
žalobcu. Uvedené podnety a oznámenia preto nemohli viesť k verejnému znevažovaniu osoby žalobcu.

Žalovaný tak svojim konaním pri podávaní podnetov a oznámení nijako nezasiahol do práva na ochranu
osobnosti žalobcu.

44) Pokiaľ žalobca vidí neoprávnený zásah do svojich osobnostných práv v o informáciách o ňom
uverejnených v denníku PRAVDA, ktorých pôvodcom podľa žalobcu mal byť žalovaný, tieto skutočnosti

neboli v konaní ničím preukázané. Nakoľko žalovaný nebol ani autorom, ani vydavateľom predmetných
informácií uverejnených v denníku PRAVDA a na internete, nemožno ho považovať za pôvodcu zásahu,
ktorým malo byť podľa žalobcu zasiahnuté do jeho osobnostných práv. Tvrdenia žalobcu o tom, že tieto
informácie uvedené v článku o jeho osobe poskytol žalovaný neboli preukázané, ostali len v rovinejeho domnienok. Pokiaľ ide o uverejnené články a ich obsah , žalovaný nie je vo veci pasívne vecne
legitimovaný, pričom nedostatok vecnej pasívnej legitimácie má za vždy následok zamietnutie žaloby.

45) Pre úplnosť súd uvádza, že za obsah a pravdivosť predmetných článkov v denníku Pravda
zodpovedá ich autor, prípadne môže niesť zodpovednosť vydavateľ denníka Pravda. V konaní nebolo
nijako preukázané, že by sa žalovaný nejakým spôsobom podieľal na príprave predmetných článkov.

46) Vykonaným dokazovaním nebolo v konaní ničím preukázané ani tvrdenie žalobcu o tom, že konanie

žalovaného spôsobilo jeho predčasné stiahnutie z vojenskej misie v zahraničí. Túto skutočnosti ničím
nepotvrdili ani vypočutí svedkovia.

47) Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z platnej právnej úpravy a ustálenej judikatúry,
z ktorých vyplýva, že pre zásah do osobnostných práv fyzickej osoby musí byť splnených niekoľko
podmienok. Musí existovať zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, tento zásah

musí byť neoprávnený a treťou podmienkou je prítomnosť príčinnej súvislosti medzi neoprávneným
zásahom a jeho následkami.

48) V konaní nebola žiadnym spôsobom preukázaný zásah žalovaného do práva na ochranu osobnosti
žalobcu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre priznanie ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej

ujmy. Absencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym zásahom do subjektívnych práv žalobcu a
následkami vyvolanými v osobnostnej sfére žalobcu vylučuje zásah do ochrany osobnosti žalobcu .

49) Súd vo veci vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté stranami v súlade s koncentračnou zásadou,
tj. v zmysle ustanovenia § 120 O.s.p. platného a účinného do 30. 06. 2016 a na ktorých strany sporu

zotrvali. Nakoľko v zmysle § 470 CSP účinky úkonov účastníkov zostávajú zachované, súd nemohol
vykonať iné dôkazy ako boli navrhnuté stranami v zmysle koncentračnej zásady, o ktorej boli strany
sporu riadne poučené. Preto nevykonal ani výsluch žalobcom navrhnutého svedka U..

50) S poukazom na vyššie uvedené, keď v konaní nebol preukázaný základ nároku žalobcu voči

žalovanému, tj. nebola preukázaná dôvodnosť žaloby voči žalovanému ako takej, súd sa bližšie
nezaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania nároku žalobcu voči žalovanému ani výškou
požadovanej nemajetkovej ujmy.

51) O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v

konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).