Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miroslava Šúleková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 10P/145/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620202311
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2021:4620202311.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom N. Q., R. XX/XXX a otec S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Q., R. XXX/XXX, o zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/137/2018 zo dňa 04.10.2018,
právoplatného dňa 07.11.2018 tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. B. zo sumy 40
eur na sumu 100 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2020.

II. Zročné výživné za čas od 01.09.2020 do 31.05.2021 v sume 540 eur súd p o v o ľ u j e
otcovi zaplatiť v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky, pod následkom
straty výhody splátok.

III. V ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok n e z m e n e n ý .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.9.2020 domáhala zvýšenia výživného na mal.
B. zo sumy 40 eur mesačne na sumu 100 mesačne s účinnosťou od 1.9.2020 a návrh zdôvodnila tým,
že maloletý je zverený do jej starostlivosti, od poslednej úpravy výživného sa výdavky na jeho výživu
vekom zvýšili, navštevuje logopedickú ambulanciu, s čím súvisia náklady na cestu.
2. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil z dôvodu, že pracuje len na čiastočný úväzok, preto aj menej
zarobí a zvýšené výživné by nemal z čoho platiť. Býva v dome po rodičoch, ktorý teraz patrí obci, platí za
elektrinu 74 eur, ročne za odvoz odpadu 24 eur a za vodu 102 eur. Má dlhy z dôvodu pôžičiek od banky,

aj od nebankových subjektov, spolu vo výške asi 7.000 eur. S platením elektriny mu pomáha priateľka,
ktorá býva u svojej matky v H. C.. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

3. Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť a výživné zvýšiť s prihliadnutím na vek a odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa a pomery na strane rodičov.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov,

obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9P/137/2018 a zistil tento skutkový stav:

Maloletý B. M. sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov, otec k nemu uznal otcovstvo. Zo vzťahu
rodičov pochádza ešte jedno dieťa a to M. M., nar. X.X.XXXX. Rodičia žili dlhodobo spolu, v roku 2018ukončili spolužitie, preto matka podala na tunajšom súde dňa 9.7.2018 návrh na úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom. Rozsudkom sp. zn. 9P/137/2018 zo dňa 4.10.2018, právoplatným
dňa 7.11.2018 tunajší súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej zveril maloleté deti M. a to M. a B.

do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej M. sumou 60 eur mesačne a na výživu mal. B.
sumou 40 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

5. V tom čase bol otec nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, pracovný pomer skončil dňa
30.9.2018, dôvodom bolo podľa otca prepúšťanie zo strany zamestnávateľa. Ako vyplýva zo spisu, o
skončenie pracovného pomeru dohodou požiadal zamestnávateľa otec listom zo dňa 28.9.2018. Otec
býval sám v rodičovskom dome, už v tom čase mal podľa jeho výpovede na pojednávaní veľa dlžôb
a exekúcií.

6. Matka v tom čase pracovala u P.. S. E. v V. s priemerným mesačným zárobkom 500 eur, bývala s
deťmi u jej rodičov. Dcéra M. v tom čase študovala na strednej odbornej škole potravinárskej v R., mal.
B. navštevoval Základnú školu vo N. Q..

7. Rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k týmto dvom spoločným deťom.

8. V súčasnosti je otec nezamestnaný, na úrade práce nie je evidovaný, o prácu prišiel v priebehu tohto
konania dňom 10.2.2021 z dôvodu okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru u spoločnosti B. G.
K. s.r.o. S. zo strany zamestnávateľa, pre závažné porušenie pracovnej disciplíny - dlhodobá absencia
od 20.1.2021 do 10.2.2021. V tejto spoločnosti bol zamestnaný na skrátený pracovný úväzok 15 hodín

mesačne, jeho čistý mesačný príjem bol priemerne v sume 60 eur. Okrem toho mal otec podľa jeho
vyjadrenia príjmy z brigádnickej činnosti, privyrábal si kopaním záhrad, pílením dreva a podobne.

9. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s mal. K. M., nar. XX.X.XXXX mimo manželstva, so
všetkými svojimi tromi deťmi býva u jej rodičov, ktorí sú dôchodcovia, poberá rodičovský príspevok vo

výške 370 eur mesačne a rodinné prídavky na tri deti. S otcom mal. K. spolu nežijú, na toto dieťa nebolo
súdom určované výživné.

10. Mal. B. je v súčasnosti v X. ročníku Základnej školy vo N. Q., plnoletá M. naďalej študuje na strednej
škole.

11. Otcovi vyživovacia povinnosť nepribudla, naďalej býva v dome po rodičoch v obci N. Q. ako nájomca,
obci, ktorá je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, dlhuje na nájomnom. V priebehu konania otec odišiel
údajne do S., túto informáciu uviedla súdu matka s tým, že ju má od dcéry, ktorej otec písal, že je
tam, že brigáduje a darí sa mu. Súdu zmenu pobytu otec neoznámil, jeho pobyt sa nepodarilo zistiť ani

prostredníctvom polície.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Súd po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky je
dôvodný, pretože bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov u
účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Odvtedy uplynula doba približne
troch rokov, počas ktorých maloletý vyrástol a za uvedené obdobie niekoľkonásobne vzrástli náklady

na jeho výživu a ďalšie odôvodnené potreby. V čase prvého rozhodovania súdu bol maloletý na prvom
stupni základnej školy, v súčasnosti je na druhom stupni základnej školy, navštevuje logopéda, s čím
súvisia zvýšené výdavky na cestovanie. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov, otec bol v čase
prvej úpravy rodičovských práv a povinností nezamestnaný, v priebehu tohto konania bol zamestnaný,
o prácu prišiel svojím zavinením, keďže bez ospravedlnenia prestal chodiť do práce. Matka bola v čase

prvej úpravy rodičovských práv a povinností zamestnaná, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke,
pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu.

14. S prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby mal. B., na majetkové, zárobkové a osobné pomery
rodičov, na zárobkové možnosti a schopnosti otca, súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti

otca na maloletého zo sumy 40 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2020,
teda od mesiaca, v ktorom matka podala návrh. Takto zvýšené výživné súd považuje za primerané a
zodpovedajúce kritériám, na ktoré súd pri rozhodovaní musí prihliadať a ktoré sú uvedené vo vyššie
citovaných zákonných ustanoveniach. V konaní bolo preukázané, že otec si dokáže zarobiť či už
v pracovnom pomere alebo brigádnicky, pokiaľ v súčasnosti nie je riadne zamestnaný, je to jeho

zavinením, pretože o posledné zamestnanie prišiel pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny z jeho
strany, následne sa nezaevidoval na úrade práce, teda nepožiadal o sprostredkovanie zamestnania, v
ktorom by mohol dosahovať stabilný príjem a z neho si predovšetkým plniť svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť nielen k svojmu maloletému synovi, ale aj k plnoletej dcére, ktorá sa štúdiom pripravuje na
budúce povolanie a nie je ešte schopná sama sa živiť.

15. Súd pri rozhodovaní prihliadol tiež na to, že otec sa na výchove a výžive svojho syna okrem platenia
súdomurčenéhovýživnéhonijakoinaknepodieľa,ajtotovýživnéneplatípravidelne,vsúčasnostisaproti
nemu vedie trestné konanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Pri rozhodovaní súd zároveň
prihliadol na to, že o maloletého B. sa osobne stará výlučne matka, čím si v zmysle Zákona o rodine

čiastočne plní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.

16. Keďže výživné bolo zvýšené s účinnosťou od 1.9.2020, súd rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré
je od uvedeného dátumu do 31.5.2021 v sume 540 eur (9 mesiacov x 60 eur). Súd otcovi zročnévýživné povolil splatiť v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením
ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania,
pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom

uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.