Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209210811
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4209210811.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so
sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J., I. XXX/X, občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 132,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 26. februára 2018 č. k. 5Er/717/2009-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný
poriadok“) uznesením z 26. februára 2018 č. k. 5Er/717/2009-30 exekúciu zastavil a zároveň rozhodol,
že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

2. Výrok rozhodnutia o zastavení exekúcie právne odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/, § 58
ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) a výrok o trovách exekúcie odôvodnil podľa § 203 ods. 2 EP.

3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie z 24. 08. 2009
doručeného súdnemu exekútorovi dňa 02. 09. 2009 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia
pohľadávky vo výške 132,77 eura a trov exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. k. ORP-1998/DI-
SK-I-2007 z 15. 11. 2007, vydaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresným dopravným

inšpektorátom v Komárne.

4. Okresný súd Komárno vydal dňa 25. 09. 2009 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*037892 v
konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/717/2009 (EX 4994/09) pre súdneho exekútora JUDr. Jozef Ďurica, so
sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene.

5. Dňa 13. 09. 2011 doručil súdny exekútor exekučnému súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka
konania na strane oprávneného. Okresný súd Komárno uznesením č. k. 5Er/717/2009-14 z 7. novembra
2011 rozhodol o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného tak, že na miesto
pôvodného oprávneného SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre, so sídlom Nitra, Piesková 32, do konania
vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005.6. Dňa 14. 12. 2017 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Komárno podnet na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a zároveň navrhol, aby súd zaviazal oprávneného na
zaplatenie trov exekúcie.

7. Súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že lustráciou majetkových
pomerov povinného zistil, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Povinný nie je
vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky a nemá vedené
účty v bankách.

8. O nároku na náhradu trov konania exekučný súd rozhodol aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí, a to v súlade s § 203 ods. 2 prvá veta EP, pričom o výške náhrady trov konania súd
prvej inštancie rozhodne až po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1 a 2 CSP).

9. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal,
že súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku bez
toho, aby vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podnetu exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného. Poukázal na znenie ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle

ktorého je oprávnený účastníkom konania. Exekučné konanie je ovládanou dispozičnou zásadou a nie
je časovo obmedzené. Zastavenie exekúcie bez návrhu oprávneného, resp. stanoviska oprávneného je
tak v rozpore s uvedenou zásadou. Predčasným zastavením exekúcie sa upiera oprávnenému právo na
uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon rozhodnutí.
Exekúciu možno začať a v nej pokračovať len na základe návrhu oprávneného, a je teda len na

oprávnenom, či urobí prejav smerujúci k zastaveniu exekúcie, alebo v nej bude pokračovať.

10. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. p. ORP-1998/DI-SK-
I.2007 z 15. 11. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. 03. 2008 a vykonateľnosť dňa 09. 04. 2008.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008 rozhodnutie

o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V zmysle tohto ustanovenia dňa 09. 04.
2011 uplynula trojročná prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky, čím sa rozhodnutie správneho
orgánu stalo neúčinným, čo je v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku dôvodom na
zastavenieexekúcievočipovinnému.Aksúdvpriebehuexekúciezistístratuúčinnostiexekučnéhotitulu,

je povinný exekúciu ex offo zastaviť. Na úhradu trov exekúcie má súd povinnosť zaviazať povinného,
pretože oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. V tomto smere poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2010 z 6. októbra 2010 a sp. zn. 1EMCdo/1/2013 z 23. októbra
2014. Uplynutie prekluzívnej lehoty je objektívnou udalosťou, na ktorú musí súd prihliadať ex offo, aj
keď to účastník konania nenamieta, a má prednosť pred takým dôvodom zastavenia exekúcie, akým

je nemajetnosť povinného. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej
dobe. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a nijaké dodatočné uznanie nemôže
konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu, preto
je s ním spojené bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného dôvodu oprávnený nemôže byť zaviazaný na
úhradu trov exekúcie, keďže nemajetnosť povinného je pre určenie povinnosti oprávneného nahradiť

trovy exekúcie právne irelevantná.

11.Kodvolaniuoprávnenéhosapísomnevyjadrilsúdnyexekútor,ktorýuviedol,ženapadnutéuznesenie
súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, pretože exekučný súd po preukázaní nemajetnosti
povinného správne na danú vec aplikoval § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.

03. 2017 a exekúciu zastavil. Skutočnosti uvedené v námietkach z 02. 05. 2018 považuje za účelové a
neopodstatnené, preto námietky oprávneného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.13. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a

5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

17. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica podal
dňa 21. 09. 2009 na Okresný súd Komárno žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnému K. J., nar. XX. XX. XXXX, štátny občan SR, I. XXX/X, J.. Exekúcia začala doručením návrhu

na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 02. 09. 2009. Exekučným titulom je Rozkaz o uložení
sankcie za priestupok vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Komárne, Č. p. ORP-1998/DI-SK-I-2007 z 15. novembra 2007, právoplatný dňa 25. 03. 2008
a vykonateľný dňa 09. 04. 2008.

21. Okresný súd Komárno poverením č. 5401 037892 z 25. 09. 2009 poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu. Dňa 13. 09. 2011 doručil súdny exekútor exekučnému súdu
Návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, ktorým navrhol, aby pripustil zmenu účastníka na strane
oprávneného tak, že na miesto pôvodného oprávneného Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ
v Nitra, so sídlom Piesková 32, Nitra, IČO: 00 735 809, vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná,

a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. O tomto návrhu rozhodol exekučný súd
uznesením č. k. 5Er/717/2009-14 z 7. novembra 2011 tak, že mu vyhovel a pripustil zmenu účastníka
na strane oprávneného, pričom na miesto pôvodného oprávneného Slovenská republika - Krajské
riaditeľstvo PZ v Nitra, so sídlom Piesková 32, Nitra, IČO: 00 735 809, vstúpila spoločnosť Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005.

22. Dňa 14. 12. 2017 doručil súdny exekútor exekučnému súdu podanie označené ako Podnet súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že zistil nemajetnosť povinného, preto navrhol
exekučnému súdu, aby predmetnú exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že zastavil exekúciu a súdnemu
exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.23. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému uzneseniu je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného

odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. V zmysle § 380 ods. 2
CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené.

24. Rozsah odvolania predstavujú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, dôvody odvolania
sú námietky uvedené odvolateľom podľa ustanovení § 365 a 366 CSP. Odvolací súd je tiež viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. Odvolací súd však nie je viazaný odvolacím návrhom, t. j. petitom odvolania. Odvolací súd teda
pri svojom rozhodovaní môže napríklad rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho
zmena, alebo ho zmeniť, keď sa navrhuje jeho zrušenie. Odvolací súd je vždy viazaný kvantitatívnou
stránkou odvolania (teda rozsahom a dôvodmi odvolania s výnimkami podľa § 379 CSP), nie je však

viazaný kvalitatívnou stránkou odvolania (teda odvolacím petitom).

25. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) v znení
účinnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o
náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

26. Podľa § 88 ods. Zákona o priestupkoch v znení účinnom od 01. 09. 2008, rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať aj predajom
hnuteľných vecí dlžníka.

27. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

28. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) účinného od 01. 01.
2004, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie

uloženej povinnosti (ods. 1).

29. Oprávnený v podanom odvolaní namietal dôvod zastavenia exekúcie, pričom sa domnieva, že
exekučný súd exekúciu nesprávne zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku,
teda z dôvodu nemajetnosti, keď z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v predmetnej veci prišlo k preklúzii

vymáhaného nároku. Oprávnený v námietke tvrdil, že exekúcia mala byť zastavená z iného právneho
dôvodu, teda že uplynula 3 ročná prekluzívna lehota na vymáhanie predmetnej pohľadávky na podklade
exekučnéhotitulu,ktorýmjevpredmetnejveciRozkazouloženísankciezapriestupokvydanýOkresným
dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Komárne, č. p. ORP-1998/DI-SK-I-2007 z 15. 11.
2007, právoplatný dňa 25. 03. 2008 a vykonateľný dňa 09. 04. 2008. Poznamenal, že dôvod zastavenia

exekúcie bezprostredne súvisí aj s rozhodnutím o trovách exekúcie.

30. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel k záveru o vecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona
o priestupkoch v znení v účinnom do 31. 08. 2008 upravovalo trojročnú prekluzívnu lehotu na vymoženie

pohľadávky, avšak novelizáciou zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. účinným od 01. 09.
2008 došlo k zmene v tom, že Zákon o priestupkoch neustanovuje trojročnú a ani nijakú inú prekluzívnu
lehotu v žiadnom ustanovení. Odvolací súd poznamenáva, že predmetná novela Zákona o priestupkoch
neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia účinné od 01. 09. 2008, ktoré by intertemporálne upravovali
právne vzťahy vzniknuté v období pred účinnosťou novely s právnymi účinkami po nej, teda prípady,

keď exekučný titul bol vydaný pre dňom 01. 09. 2008 a posledný deň prekluzívnej lehoty by uplynul
po 01. 09. 2008. Vychádzajúc ,okrem iného, zo štandardného normotvorného princípu procesných
noriem, podľa ktorého pri časovom strete dvoch právnych noriem sa novou právnou úpravou spravujú aj
vzťahy založené už zrušenou normou, nie je možné bez existencie osobitného zákonného zmocneniav prechodných ustanoveniach právneho predpisu aplikovať právnu normu, ktorá v čase rozhodovania
už nie je platná.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu ak zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého bolo
predmetné rozhodnutie vydané, už lehotu na vykonanie rozhodnutia neobsahuje, je potrebné v danej
veci aplikovať § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý má povahu všeobecného predpisu a uplatní sa
vtedy, ak osobitný predpis výkon rozhodnutia neupravuje inak. Ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho
poriadku s účinnosťou od 01. 01. 2004 (novela správneho poriadku vykonaná zákonom č. 527/2003

Z. z.) jednoznačne ustanovuje trojročnú lehotu v ktorej treba výkon rozhodnutia nariadiť (teda nie aj
vykonať). To znamená, že nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale
stačí, aby v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenie na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu
rozhodnutia.

32. Odvolací súd v nadväznosti na plynutie prekluzívnej lehoty konštatuje, že výkon rozhodnutia

správneho orgánu (tzv. správna exekúcia) je procesná činnosť správneho orgánu, smerujúca k
vynútenému splneniu povinností uložených v rozhodnutí správneho orgánu. Výkon rozhodnutí
správnych orgánov sa môže uskutočniť formou správnej exekúcie alebo exekúcie vykonanej
exekútorom. V prípadoch upravených v osobitných predpisoch môže byť postup pri výkone správnej
exekúcie modifikovaný podľa špecifických podmienok na danom úseku. V záujme právnej stability

Správny poriadok ustanovuje 3- ročnú prekluzívnu lehotu, v ktorej je potrebné rozhodnutie vykonať,
pričom začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej
povinnosti (tzv. paričnej lehoty). Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada
z úradnej povinnosti.

33. Exekučný poriadok nepozná termín „nariadenie výkonu rozhodnutia“. V čase do účinnosti novely
Správneho poriadku vykonanej zákonom č. 527/2003 Z. z. bolo možné správne rozhodnutie vykonať
výkonom rozhodnutia súdom alebo správnym orgánom a exekúciou súdnym exekútorom. Termín
„nariadenie výkonu rozhodnutia“ bol do účinnosti uvedenej novely upravený iba v § 261 Občianskeho
súdneho poriadku. Začatie výkonu rozhodnutia správnym orgánom sa v zmysle Správneho poriadku

len oznamovalo a uskutočňovalo sa na základe exekučného príkazu, pričom Exekučný poriadok takýto
termín vôbec nepoužíval (a dodnes nepoužíva). Zákonom č. 341/2005 Z. z., účinným od 01. 09. 2005 bol
novelizovaný Občiansky súdny poriadok. Jednou z najpodstatnejších zmien tejto novely bolo vylúčenie
možnosti, aby výkon správnych rozhodnutí uskutočňoval súd (zrušenie § 261 OSP). V súčasnosti výkon
rozhodnutiatakmôžuuskutočňovaťlensprávneorgánypodľaSprávnehoporiadkualebosúdniexekútori

podľa Exekučného poriadku.

34. V prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia exekúciou podľa Exekučného poriadku je preto
potrebné termín „nariadenie výkonu rozhodnutia“ interpretovať tak, aby bol zachovaný účel a cieľ
ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku, a to ústavne súladným spôsobom s poukazom na čl. 152

ods. 4 Ústavy SR.

35. V zmysle ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení do 31. 12. 2003 správne rozhodnutie
bolo možné vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie v ňom uloženej
povinnosti. Novelou vykonanou zákonom č. 527/2003 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2004 sa znenie tohto

ustanovenia zmenilo tak, že výkon správneho rozhodnutia bolo možné nariadiť najneskôr do troch rokov
po uplynutí lehoty určenej na splnenie v ňom uloženej povinnosti. Podľa dôvodovej správy k novele
zákona poznatky z praxe signalizovali, že trojročná lehota na výkon rozhodnutia (teda na jeho realizáciu)
bola v niektorých prípadoch nedostatočná, preto došlo k zmene § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
tak, že výkon rozhodnutia nebolo treba v trojročnej lehote realizovať, ale ho treba v tejto lehote iba

nariadiť. Účelom uvedeného ustanovenia je časové obmedzenie spôsobilosti správneho rozhodnutia
byť exekučným titulom s cieľom iniciovať jeho realizáciu v primeranom čase. Pokiaľ je v tejto lehote
nariadený jeho výkon, zachováva si spôsobilosť byť exekučným titulom.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu ústavne súladnou a rešpektujúcou princíp právnej istoty je taká

interpretácia, podľa ktorej „nariadením výkonu rozhodnutia“ v prípade núteného výkonu správneho
rozhodnutia v exekúcii podľa Exekučného poriadku sa rozumie začatie exekučného konania (t. j.
doručenie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného
poriadku). Preto pokiaľ oprávnený najneskôr do troch rokov od uplynutia lehoty určenej v správnomrozhodnutí na splnenie uloženej povinnosti podá návrh na jeho nútený výkon (exekúciu), zachováva
si toto rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom. Takýto výklad zodpovedá aj právnej zásade
„vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“). Ak má oprávnený niesť zodpovednosť za

neustráženie si svojho práva, potom musí byť ustráženie tohto práva závislé od jeho vôle po celú
dobu danú mu zákonom k dispozícii. Iba oprávnený môže svojím konaním predísť účinkom uplynutia
prekluzívnej lehoty, po ktorej exekučný titul stráca materiálnu vykonateľnosť. Táto nemôže byť závislá
na konaní či nekonaní iného subjektu (vrátane súdneho exekútora a exekučného súdu). Oprávnený si
musí sám ustriehnuť, aby podnikol potrebné opatrenia smerujúce k uplatneniu svojho práva, a teda k

výkonu rozhodnutia.

37. Výkon rozhodnutia sa začína uplatnením práva a končí sa uspokojením práva. V prípade postupu
podľaExekučnéhoporiadku,uplatnenieprávaspočívavpodanínávrhunavykonanieexekúciesúdnemu
exekútorovi. To znamená, že výkon rozhodnutia sa začína momentom dôjdenia návrhu oprávneného
súdnemu exekútorovi, a teda pod termínom „nariadenie výkonu rozhodnutia“ v zmysle § 71 ods. 3

Správneho poriadku, treba chápať začatie exekučného konania v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného
poriadku.

38. V prejednávanej veci exekučný titul - rozhodnutie o priestupku, ktorým je Rozkaz o uložení
sankcie za priestupok, nadobudlo vykonateľnosť dňa 09. 04. 2008, v dôsledku čoho trojročná lehota

na nariadenie výkonu rozhodnutia uplynula dňa 09. 04. 2011. Keďže oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie doručil súdnemu exekútorovi dňa 02. 09. 2009 a súd exekúciu nariadil vydaním poverenia
súdnemu exekútorovi dňa 25. 09. 2009, je potrebné konštatovať, že výkon rozhodnutia bol v danej veci
nariadený v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie povinnosti. Z uvedených dôvodov
odvolací súd nepovažoval námietky oprávneného ohľadom uplynutia 3 ročnej prekluzívnej lehoty za

dôvodné.

39. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny
právny záver. Svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
387 ods. 2 CSP.

40. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že v prípade zastavenia

exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti,
ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jedným z dôvodov
zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť
povinného. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez
návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno

v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný
exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Exekučnému súdu bol doručený
podnetsúdnehoexekútoranazastavenieexekúciezdôvodunemajetnostipovinného,keďževykonaným
šetrením majetku povinného bolo zistené, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval aspoň
na úhradu trov exekúcie, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie.

41. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení
rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne
pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

42. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť. Krajský súd v Nitre sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom
Okresného súdu Komárno, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v ďalšom odkazuje.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného v tom smere, že uplynula 3 ročná prekluzívna lehota, s
uvedeným sa odvolací súd vysporiadal vyššie. Odvolací súd v nadväznosti na námietku oprávneného,

že exekučné konanie je časovo neobmedzené poznamenáva, že skutočnosť, že exekučné konanie pre
vymoženiepohľadávkynieječasovoobmedzenévšaknemožnostotožňovaťstým,žebyvedenietakejto
exekúcie bolo zároveň aj dôvodné a hospodárne. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súdny exekútor
lustroval majetok povinného, pričom zistil, že žiaden majetok, a to tak hnuteľný ako aj nehnuteľný,nevlastní, nemá ani žiaden príjem, preto by bolo nehospodárne, aby súdny exekútor vo výkone
exekúcie za uvedených podmienok aj naďalej pokračoval. V prípade, ak by nastala situácia, že povinný
nadobudne nejaký majetok, ktorý by bolo možné postihnúť výkonom exekúcie, má oprávnený možnosť

opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného nezakladá prekážku res iudicata.

43. Exekučný súd preto postupoval správne, keď exekúciu zastavil, konštatujúc, že dôvodom jej
zastaveniabolanemajetnosťpovinného,tedažemajetokpovinnéhonestačilaninaúhradutrovexekúcie

v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Odvolací súd dodáva, že pre rozhodnutie o
náhrade trov exekúcie bolo preto potrebné zaoberať sa otázkou, z akého dôvodu došlo k zastaveniu
exekúcie, pretože táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného
poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v
dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (čo je daný prípad), o trovách exekúcie
treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť

trovy exekúcie oprávnený (v týchto intenciách postupoval napokon aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
napríklad pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 3M Cdo/13/2011).
44. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

45. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov

odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní úspešnému povinnému nepriznáva nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

49. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).