Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111245039
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1111245039.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Darina Kuchtová a JUDr. Zuzana Kučerová, v spore žalobkyne: F. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. 3, I., zastúpená Futej & Partners s.r.o., Radlinského 2, Bratislava proti žalovanému: Slovenská
republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu
škody vo výške 9.293,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava I č.k. 12C/221/2011-527, zo dňa 04.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 12C/221/2011- 527 zo dňa
04.02.2015 vo výroku, ktorým žalobu zamietol p o t v r d z u j e.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

zamietolžalobu,ktorousažalobkyňadomáhalazaplatenianáhradyškodyvovýške9.293,13eurs9,25%
úrokom z omeškania od 19.4.2011 do zaplatenia, z titulu náhrady škody nesprávnym úradným postupom
Národnej banky Slovenska, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.").

2. Žalobkyňa nárok odôvodnila tým, že ako člen družstva vložila peňažné prostriedky do družstva
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré na základe verejnej
ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska
(ďalej len "NBS") zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich

zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej
len "zákon č. 566/2001 Z.z."), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej
len "obchodník s cennými papiermi"). Družstvo uzatvorilo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu
o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), podľa ktorej miera zhodnotenia peňažných
prostriedkov vložených žalobkyňou do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície 8% p.a..
Nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou
obchodníka s cennými papiermi mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS v zmysle § 136

a nasl. zákona č. 566/2001 Z.z., kompetencie vyplývajú zo zákona č. 566/1992
Zb. o Národnej banke Slovenska a zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Po
ukončení svojej činnosti pre Družstvo ku dňu 30.04.2010, obchodník s cennými papiermi
Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky. Družstvo tak
nedisponovalo prostriedkami na výplatu žalobkyňou zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia.
Žalobkyne konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou pre

Družstvo vznikla škoda, nakoľko jej majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených
finančných prostriedkov. Za vznik tejto škody zodpovedal žalovaný v dôsledku nesprávneho úradného
postupu pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi pri činnosti Družstva. Pozistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila
riadne a včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z
charakteru zistených porušení musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi

zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom,
ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s
cennými papiermi, aj keď o problémoch Družstva bola informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že
obchodníkscennýmipapiermimoholpokračovaťvprotiprávnomkonanínaujmuDružstvaatretíchosôb,
vrátane žalobkyne až do 01.03.2011, kedy NBS odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na

poskytovanie investičných služieb. NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým Družstvo
podalo podľa § 86 ods. 3 zákona 566/2001 Z.z. Bankovej rade podnet na vyhlásenie obchodníka s
cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a NBS spôsobila, že Družstvo si
nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený žalobkyňou obchodníkovi
s cennými papiermi u garančného fondu investícii a tak uspokojiť následne nároky svojich členov. NBS
zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči obchodníkovi s

cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že obchodník s cennými papiermi
by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobkyne, resp.
tretích osôb aj keď musela vedieť, že obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní činnosti porušuje
zákon. NBS o nedostatkoch v činnosti obchodníka s cennými papiermi vedela minimálne na základe
kontroly, ktorú vykonala u obchodníka s cennými papiermi v roku 2007, keď vydala rozhodnutia, ktorým

obchodníkovi s cennými papiermi uložila pokuty. Ku škode žalobkyne by nedošlo, ak by NBS vykonávala
dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi riadne, urobila potrebné opatrenia na nápravu a to tak vo
vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi a aj Družstvu. NBS nepostupovala v súlade s predpismi v
oblasti jej právomocí pri výkone dohľadu a objektívne zodpovedá za škodu, ktorá žalobkyne vznikla.

3. Za nesprávny považovala žalobkyňa aj úradný postup žalovaného, spočívajúci v
1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým spôsobenej
neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva, 2/ prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov
a 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení

obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu.

4. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal, že nie sú splnené zákonné podmienky
pre priznanie nároku na náhradu žalobkyne v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. - nesprávny úradný
postup, vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Družstvo ako podnikateľský subjekt vyvíjalo svoju činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za jeho
celkovú činnosť zodpovedalo a v jeho mene konalo predstavenstvo Družstva ako štatutárny orgán.
Žalobkyňa ako investor musela vedieť, že s takouto investíciou je spojené riziko a doterajší alebo
propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Úrad pre finančný trh, ktorého kompetencie pri výkone

dohľadu prešli od 01.01.2006 na NBS, schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002, Prospekt investície podľa
§ 127 ods. 2 zákona 566/2001 Z.z., ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácii pre ich
investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgánom dohľadu sa postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení
s § 125 ods. 7 zákona 566/20001 Z.z., a posudzuje sa najmä či obsahuje všetky zákonom predpísané
údaje a tiež ich vzájomný súlad a zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v

prospekteinvestíciezodpovedáštatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôt.
Schválenie Prospektu investície neznamenalo schválenie Zmluvy o správe portfólia, teda eventuálnym
nedodržiavaním povinnosti zo zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi zo strany
obchodníka s cennými papiermi by bolo vo všeobecnosti porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie
porušením Prospektu investície, ktorý je záväzný len pre vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt. Jeho povinnosťou bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá obsahovala
zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade neplnenia vymáhať
súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov Družstva - investorov.
NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených
v zákone o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., teda kontroluje zverejnenie schváleného

prospektuinvestíciepredzačatímverejnejponuky(§126ods.2a§127),aktuálnosťprospektuinvestície
počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností predložiť pred zverejnením NBS
na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke ako aj dodržiavanie § 126 ods. 5. Až od 01.6.2010 je NBS
oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ dodržiava schválený prospekt investície. NBSnevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože to by bolo nezákonným prekročením jej kompetencií.
Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z.z., povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o

svojom hospodárení, čo aj robilo a z hospodárskych výsledkov uvedených v správach nevyplývali indície
a ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktoré by ohrozili vyplácanie vyrovnávacích
podielov či podielov na zisku jeho členom. Družstvo nemalo žiadne výhrady k
obchodníkovi s cennými papiermi a ani nikdy neoznámilo NBS, že obchodník s cennými papiermi
neoprávnene vyúčtováva odmenu, alebo inak neplní povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a nikdy ani

nepodalo žalobu z dôvodu, že obchodník s cennými papiermi nekoná v súlade so zmluvou
prípadne že spôsobuje škodu. Družstvo až dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu
obchodníka s cennými papiermi a žiadalo o vykonanie dohľadu, pričom sa nedomáhalo svojich nárokov
na súde i keď išlo o obchodný vzťah, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu
a oboznámení sa s informáciami vykonala ihneď v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u obchodníka
s cennými papiermi dohľad na mieste a zistila, že obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre

Družstvo investičnú službu riadenie portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu. NBS vzhľadom na
podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi vydala rozhodnutie č.
ODT-8305/2010 zo dňa 12.07.2010, o predbežnom opatrení, ktorým uložila obchodníkovi s cennými
papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov bez predchádzajúceho súhlasu NBS, rozhodnutie
č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie

na poskytovanie investičných služieb uvedených v §156 ods. 2 písm. a) zákona č.566/2001 Z.z. NBS
teda nebola nečinná, vydala relevantné rozhodnutia, nerobila prieťahy v konaní a postupovala v súlade
so zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade. Vo vzťahu ku konaniu Družstva žalovaný
uviedol, že Družstvo ignorovalo akúkoľvek iniciatívu NBS - nepreberalo si listové zásielky, neodpovedalo
na výzvy NBS na predloženie dokladov a informácií a sťažovalo napredovaniu dohľadu. NBS vyzvala

Družstvo, aby aktualizovalo Prospekt investície aj vzhľadom na výpoveď zmluvy danú obchodníkovi s
cennýmipapiermi.Družstvopodalodňa28.04.2010žiadosťoschváleniedodatkukProspektuinvestície,
ale žiadosť nebola úplná a tak Družstvo bolo vyzvané na odstránenie nedostatkov. Nedostatky neboli
odstránené a preto bolo konanie o žiadosti zastavené. Družstvo dňa 28.06.2010 doručilo podnet na
vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a tvrdilo, že

obchodník s cennými papiermi pri riadení portfólia prijal od Družstva peňažné prostriedky vo výške
26.179.149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste u obchodníka s cennými papiermi však nenašla
žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by Družstvo zverilo peňažné prostriedky za účelom
riadenia portfólia. Družstvo ani na základe požiadavky NBS o predloženie
výpisov z bankových účtov Družstva a pokladničných výdajok, na ktorých obchodník s cennými papiermi

prijal peňažné prostriedky, však nepredložilo žiadne dôkazy. Vo vzťahu s požiadavkou o vyplatenie
náhrady za zákonom chránený nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícií žalovaný
uviedol, že majetok Družstva nie je považovaný za zákonom chránený klientsky majetok § 81 ods. 1,
písmeno c), bod 3 zákona č.566/2001 Z.z. Vo vzťahu k tvrdeniu, že NBS mala upozorniť žalobkynu na
zistené nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi žalovaný uviedol, že zákon o dohľade v

§ 2 ods. 2, § 17 ods. 1 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný. Účastníkmi
konania je len dohliadaný subjekt, pričom iná osoba nemá nárok na poskytovanie výsledkov konania a
zistení pri výkone dohľadu. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia, že NBS porušila svoju povinnosť
tým, že neurobila nekonkretizovaný úkon alebo nevydala nekonkretizované rozhodnutie v zákonom
stanovenej dobe, bola nečinná, robila zbytočné prieťahy v konaní, či vykonala iný nezákonný zásah

do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb. Poukázal na to, že na majetok Družstva bol
vyhlásenýkonkurzuznesenímOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.3K/95/2010ažalobkyňasimalasvoju
pohľadávku prihlásiť v konkurznom konaní. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že na Okresnom
súde Bratislava I prebieha konanie na návrh Družstva na náhradu škody vo výške 63 163 426,03 eur,
spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS a v uplatnenej škode sú zahrnuté aj členské vklady

Družstva a peňažné prostriedky za zmenky, predané svojim členom.

5.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalobkyňabolačlenomvdružstvePODIELOVÉDRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, a podľa rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa 08.03.2002 bola
vlastníkom členského podielu vo výške 60.000,- Sk. Družstvo jej vydalo potvrdenie o zániku členstva ku

dňu 30.03.2011 a vznikol jej tak nárok na vyrovnací podiel. Po vyhlásení konkurzu na majetok Družstva
uznesením Okresného súd Bratislave I č.k. 3K/95/2010 z 11.04.2011 si žalobkyňa ako veriteľ prihlásila
do konkurzu pohľadávku v žalovanej výške, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahupopretá. V súčasnosti je o pohľadávke vedené incidenčné konanie pod sp. zn. 4Cbi/55/2011 a nie je
právoplatne skončené.

6, Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný. Vychádzal aj z
ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/199/2005
a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1404/2004), v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený
voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom,

napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho
vydať. Ak má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento
prospech vydať, nie je tak daný základný predpoklad zodpovednosti štátu. Žalobkyňa sa ako bývalý
člen Družstva, voči ktorému má právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí voči nemu domáhať
zaplatenia svojej pohľadávky. O jej pohľadávke v konkurznom konaní doposiaľ nebolo právoplatne
rozhodnuté. V čase rozhodovania súdu tak žalobkyňa nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich

práv voči Družstvu. V súčasnosti nie je možné ani ustáliť majetok úpadcu - Družstva, z ktorého by mohla
byť uspokojená jej pohľadávka, resp. aj po skončení konkurzného konania v prebiehajúcom konaní
titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase
ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla žalobkyne škoda.

7. Súd ďalej konštatoval, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
nesprávneho úradného postupu, teda vtedy, ak nesprávny úradný postup a škoda sú vo vzájomnom
pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu ku
škode by nebolo bývalo došlo. V predmetnej veci podľa názoru súdu na základe uvedených skutočností
neexistuje príčinná súvislosť medzi žalobkyňou uvádzanou škodou a vytýkaným (nepreukázaným)

nesprávnym úradným postupom žalovaného. Súd v dokazovaní oboznámil listinné dôkazy týkajúce sa
vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi a zamietol návrhy žalobkyne na vykonanie
dokazovania zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov J..
X. G., D.. F. V., D.. P. A. a D.. Q. G., keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nadbytočné,
nakoľko z listinných dôkazov založených žalovaným v priebehu konania mal dostatočne preukázaný

skutkový stav opísaný žalovaným vo vyjadrení k žalobnému návrhu.

8. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala
existenciu predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,
a návrh žalobkyne ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa §

142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu
voči žalobkyne, ktorá vo veci úspech nemala, nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa v zákonnej lehote prostredníctvom právneho
zástupcu, podaním zo dňa 19.02.2015 a nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu, ktorým bol

zamietnutý návrh vo veci samej. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie jej
návrhu, alebo aby rozsudok zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Žalobkyňa v odvolaní namietla, že súd nezohľadnil, že žalovaný nepostupoval v súlade s princípom
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Základným atribútom je istota subjektov
práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim

postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude
zo strany subjektov práva predvídateľný. Žalobkyňa sa spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor,
pretože vychádzala z garancie žalovaného ako orgánu dohľadu. Nemohla predpokladať, že dohľad nad
Prospektom investície je podľa žalovaného len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom
obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovaného bol svojvoľný, resp. arbitrárny

v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Uviedla, že súd
sa mal riadiť zmyslom a účelom zákona a neuprednostniť iné výkladové metódy pred ústavne súladným
výkladom. V tejto súvislosti poukázala na nálezy Ústavných súdov Slovenskej a Českej republiky, sp.
zn. III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07 a sp. zn. Pl. ÚS 21/96. Argument žalovaného, že vykonával dohľad
nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1

zákona o cenných papieroch, ale nevykonával dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, je irelevantný,
ak žalobkyňa nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa jej názoru nie je správny
záver súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá jej vznikla a
porušením zákonných povinností žalovaného spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bolporušený zákon o cenných papieroch. Ku škode žalobkyne došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti
žalovaného vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobkyňa
nebola „bdelá“. Súd prvej inštancie svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu

zákonanaúkorobčanov,ktoríakovhodnéazákonomchránenézhodnotenieichfinančnýchprostriedkov
zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných žalovaným. Povinnosťou NBS podľa § 137
ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o
skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti. Podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý
platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako

ajobchodník,patriliapatriakpovinnedohliadanýmsubjektomzostranyNBS. Podľa§135ods.2zákona
o cenných papieroch mal žalovaný zisťovať, čo v prípade Družstva ani Obchodníka s cennými
papiermi neurobil, všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolenia
na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi. V prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný
ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný
zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie

a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým
sú, resp. mohli byť, vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka
a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V
skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už
v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne

rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s.,
ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané
od žalobcov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s
obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek
zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo

následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek
vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom
posledné dve spoločnosti boli opäť 100% dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých
troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom D. vtedajší predseda
predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva

jerozloženéainvestovanédoprepojenýchsubjektovsCIHOLDINGa.s. aobchodníkom.Následne
v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala,
že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní
tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000,- eur, rovnako ani po
zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007 nevyužila svoje

kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov. Neprijala ani žiadne následné kontrolné opatrenia,
akonapr.predbežnýalebocelkovýzákazčinnostiobchodníkovialeboDružstvu,resp.zrušeniepovolenia
na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva
alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaný umožnil ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka,
čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do Družstva. Žalovaný

následne svojim postupom potvrdil tieto tvrdenia žalobkyne o tom, že družstvo ako aj obchodník
dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa 04.03.2011 obchodníkovi odňala licenciu
na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Toleroval tak porušovanie právnych predpisov
minimálneodroku2008doroku2011.V ďalšomžalobkyňapoukázalanato,žeNBSrozhodnutímzodňa
30.05.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií.

Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS Prospektu investícií je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny
v základných a z pohľadu investorov v rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie
neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do
prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy
došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom

prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo
majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa
majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových
hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006).

Z uvedeného potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení
s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o
cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011,
kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Žalobkyňa vyjadrila svojnesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že nárok na náhradu škody voči štátu môže
byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak žalobkyňa nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky
v konkurznom konaní, nakoľko zákon č. 514/2003 Z. z. takúto podmienku neustanovuje. Súd prvej

inštancie nezohľadnil vo svojom rozhodnutí aktuálny stav konkurzu, podľa ktorého je možnosť žalobkyne
ako veriteľky na uspokojenie pohľadávky vylúčená. Žalobkyňa napokon v odvolaní namietala, že zo
zápisníc o pojednávaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané súdom, resp.
predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010

z 31.01.2012.

10. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne podaním zo dňa 05.05.2015 a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Súd prvej inštancie v prejednávanej
veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil
skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Za

nepresné a účelové označil tvrdenie žalobkyne, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a sp. zn.
I.ÚS 241/07). V odvolaní žalobkyňa ani nešpecifikovala, na ktoré otázky nedostala odpoveď. Tvrdenia
žalobkyne nasvedčujú tomu, že táto sa účelovo snaží navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré
odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom sama nevyužila všetky možnosti na vymoženie svojho nároku,

keď nepodala žalobu proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli
zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K
žalobkyňou namietanému porušeniu princípov právneho štátu zo strany žalovaného uviedol, že jeho
kompetencieprivykonávanídohľadunaddohliadanýmisubjektmisúdanéplatnýmprávnymipredpismia
ichmedzevyplývajúajzÚstavySRakonštantnejsúdnejjudikatúry.PrisvojompostupevočiDružstvuaaj

obchodníkovi s cennými papiermi dodržiaval zákonné pravidlá zakotvené v zákone o dohľade a zákone
o cenných papieroch. Žalobkyňa ako laik mohla sama požiadať žalovaného o vysvetlenie jeho zákonom
zverených kompetencií v oblasti dohľadu na finančným trhom. Poukázal na svoje predchádzajúce
vyjadrenia, v ktorých sa vyjadroval k otázkam namietaným žalobkyňou. Vo vzťahu k argumentácii
žalobkynespoukazomnarozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.29Cdo4968/2009zodňa11.04.2012v

súvislosti s otázkou reálnej predčasnosti žalobného návrhu žalovaný uviedol, že tvrdenie je zavádzajúce
a nezodpovedá skutočnosti. Uvedený rozsudok totiž primárne rieši problematiku zodpovednosti iných
subjektov ako štátu, a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné
zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom

verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“. V rozsudku
ďalej Najvyšší súd ČR konštatuje, že aj z rozsudku zverejneného v zbierke pod č. R 48/2011 (rozsudok
NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2601/2010) vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka
„sa posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej
štátom odvíja odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia

súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 sa konkrétne zaoberal náhradou škody,
ktorej sa žalobcovia domáhali proti členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti preto,
lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok danej obchodnej spoločnosti. Žalobkyni doposiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože vznik

samotnej škody a jej výšky bude závisieť od výsledku konkurzného konania družstva. Až následne,
ak pohľadávka žalobkyne voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže jej vzniknúť
škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka,
ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa - žalobkyne voči dlžníkovi stalo fakticky
nevymáhateľným. Žalobkyňa si teda zmiešava ujmu, ktorá jej ako veriteľovi bola spôsobená doterajším

neplnenímzáväzkovjejdlžníkom,sujmou,ktorájejednouzpodmienokvznikunárokunanáhraduškody.
Pokiaľžalobkyňatvrdí,želistinnédôkazyneboliriadnevykonanéspôsobomupravenýmvustanovenív§
129 ods. 1 O.s.p., t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, žalovaný k tomu
namietol, že zo zápisnice z pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu prečítaním podstatných
častí označených listín. Podstatné je aj to, že obsah týchto listinných dôkazov je známy tak súdu, ako

aj účastníkom z inej rozhodovacej činnosti súdu. Na Okresnom súde Bratislava I je podľa informácií
žalovaného podaných cca 800 žalôb na rovnakom skutkovom a právnom základe, a od 02.07.2012 sa
uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo a právne identických veciach s totožnými listinnými dôkazmi.
Vo všetkých sporoch je právnym zástupcom žalobcov (veriteľom družstva PDSI) advokátska kanceláriaFUTEJ & Partners, s.r.o. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Obo/283/2006 z 27.2.2008, podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu z jeho činnosti.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (378 ods. 1, § 379,
§ 380 ods.1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je

podanédôvodne.Súdprvejinštancieriadnezistilskutkovýstavveci,keďvykonaldokazovanievrozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a
v dostatočnom rozsahu odôvodnil (§220 ods. 2 C.s.p.).

12. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe
súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), odvolací súd
sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods.2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi
sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu na náhradu škody

spôsobenej orgánom štátu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie(§ 387 ods.2,3 C.s.p.).

13. V súvislosti so žalobkyňou podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah

prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1
C.s.p.),podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak
kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť
napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na
základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích

dôvodov žalobkyne obsiahnutých v podanom odvolaní a v záujme riadneho vysporiadania
sa s odvolacími námietkami žalobkyne dopĺňa nasledovné.

14. K žalobkyni uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd

konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§191C.s.p.,atovzhľadomnato,žesúdvzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo

ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru,
že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani
inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

15. K námietke odvolateľky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súdprvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny
právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

16. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody je v
danom prípade ust. § 9 zákon č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na
súčasnom (kumulatívnom)splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

17. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupomjeexistencianesprávnehoúradnéhopostupu,ktorýzákonč.514/2003 Z.z.vustanovení
§ 9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností
toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy,

funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom
predpise upraviť do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu

alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na
prejednanieveci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

18. Zákon č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba

javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O
vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a
následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom
otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a

akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať príčinu, ktorá ju vyvolala.

Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza

následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

19. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.

Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej
rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo
opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non
spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konaniaškodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej
súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu
vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že

škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením
veci vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy
má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam
otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska (ďalej „NBS“) pri vykonávaní dohľadu
nad činnosťou Družstva. V danom prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad
činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný
rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129ods. 3 zákona
č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.),teda

až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že
Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť
dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo
dodržiavaschválenýProspektinvestície.TiežpovinnosťaktualizovaťProspektinvestícievzmysle§125c
ods.1vspojenís§127ods.4zákonač.566/2001Z.z.bolavyhlasovateľoviverejnejponukymajetkových

hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
(novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia
verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte
investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128ods. 1 písm. h/
ZoCP pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky

majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie).Preto tieto
neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobkyňa. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy
kontrolovaťlento,čiDružstvoplníinformačnépovinnostivzmysleust.§§126až130zákonač.566/2001

Z.z. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa si
musela byť vedomá toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos
nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001Z.z. v znení platnom
do 21.7.2013; §§ 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom
č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na

ťarchu NBS v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí
aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva
nemala vedomosť.

21. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne o povinnosti Národnej banky Slovenska

v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko ZoCP neukladal vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani NBS z neho nevyplývala
povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť
štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie
svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno

prehliadnuť,žeštátjepovinnýstriktnedodržiavaťprávovjehoideálnej(škodunepôsobiacej)interpretácii
vo svetle presne zákonom stanovených povinností Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol
zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal
mylným, zasahujúcim do základných práv žalobkyne, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto
postup žalobkyňa vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS

pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

22. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že
jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných
finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo, že

obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva. Uvedené znamená, že
riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny
na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (čl. III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s §
5zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo akoklient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených
operácií nie je zaručená. Žalobkyňa si ako členka Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo
portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou

predpovedať a odhadnúť(čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s
cennými papiermi). Až do rozhodnutia NBS zo dňa 21. 12.2010, č. ODT-8305-5/2010,
ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb,
potvrdenýmrozhodnutímBankovejradyNárodnejbankySlovenskazodňa1.3.2011,č.GUV-274/2011,
vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou

bankou Slovenska. Činnosť Družstva, ktorého bol žalobkyňa v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky
investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom
táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle
neistého výnosu z realizovaného finančného investovania, kedy zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať
primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť
Družstva voči žalobkyni.

23. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkami žalobkyne o nedostatočných opatreniach NBS
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi
príčinnosti voči Družstvu, zohľadňujúc aktívny prístup NBS k obchodníkovi s
cennými papiermi (v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2008, č. OPK - 9750/3/2007,
ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16 596,96 eur, opätovne rozhodnutím

zo dňa 20. 8. 2008, č.OPK-9750-5/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu
vo výške 9 958,18 eur a následne rozhodnutím zo dňa 21.12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb). V tejto
súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody
titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa

týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu
rozhodnutí Národnej banky Slovenska, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to,
keď výklad zákona ,právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho
orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má
rozhodnutie dotýkať.

24. Z uvedeného je potom bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou
Slovenska.

25. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne k okolnosti, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 365 ods.1 písm. d/ C.s.p.) a o tom, že súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm. e/ C.s.p.) odvolací súd konštatuje, že namietané

pochybenia v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci nezistil. Pokiaľ súd prvej inštancie v
priebehu pojednávania nariadeného na deň 2.10.2017 ako nadbytočné zamietol návrhy žalobkyne na
doplnenie dokazovania uvedené v jej podaní zo dňa 25.9.2017 (zabezpečenie účtovníctva družstva
PDSI, vyžiadanie správy o stave konkurzu a vykonanie výsluchov svedkov B.. Q. C. V.., A.. W., B..
Š., B..C. L.M. K. B.. E. W.), jeho postup bol v súlade s ust. § 185 ods.1 C.s.p.. V zmysle citovaného

ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania, keď rozhodnutie, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná, je vždy vecou súdu.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách
prvoinštančného konania, podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal proti
žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).