Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117218389
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5117218389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Slovenská republika
- Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany, so sídlom Pri Šajbách 12, Bratislava, IČO: 34 000 666,
právne zastúpeného Mgr. Tomášom Szabom, advokátom so sídlom Z. XX, Y., proti žalovaným: 1/ Y. A.,
nar. XX.XX.XXXX a 2/ E. A., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J. XXXX/XXA, V., obaja právne
zastúpení spoločnosťou Advokát Adriana Hrdinová s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina,
o zaplatenie 871,15 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 42C/52/2017-198 zo dňa 20. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúd(ďalejvtexteajakosúdprvejinštancie)vcelomrozsahuzamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne (mu)
uhradiť titulom bezdôvodného obohatenia (odvodzujúc ho od poskytnutia dodávky tepla na ÚK a na
ohrev TÚV, za ktoré žalovaní nezaplatili) sumu 871,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
od 15.6.2017 do zaplatenia.

2.S poukazom na aplikáciu § 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá, § 457, § 458 ods. 1, v spojení s § 100 ods.
1 a § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku)
východiskovo súd prvej inštancie vymedzil pojmové znaky inštitútu bezdôvodného obohatenia.
3. Následne s ohľadom na námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaných konštatoval, že pri
práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník ustanovuje dvojročnú subjektívnu
a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá,

nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne
uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri
bezdôvodnom obohatení začínajú spravidla plynúť rôzne, a to v závislosti od druhu bezdôvodného
obohatenia. Subjektívna premlčacia doba sa odvíja od okamihu, kedy sa oprávnený z bezdôvodného
obohatenia dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil.
Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie vtedy, keď na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie. K
bezdôvodnémuobohateniuzískanémubezprávnehodôvodudochádzaspravidlaodposkytnutiaplnenia

bez právneho dôvodu, objektívna premlčacia doba preto plynie nezávisle od akejkoľvek subjektívnej
vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení.
4.V danej spojitosti okresný súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
12Co/373/2017-280 zo dňa 13.06.2019 vo veci (identického) žalobcu, podľa ktorého išlo o vlastné adobrovoľné rozhodnutie žalobcu, že bude dočasne znášať náklady na dodávku tepla, to znamená, že
už v čase, kedy žalobca uhrádzal jednotlivé platby, ktoré vynaložil na dodanie tepla, vedel, resp. mohol
vedieť, kto a v akom rozsahu sa na jeho úkor obohacuje. Tvrdenie žalobcu o tom, že sa dozvedel

až potom, ako správca C m c spol. s r.o. vrátil zálohové platby žalovaným, je v tomto konaní podľa
názoru súdu prvej inštancie právne irelevantné. Vychádzajúc z údajov uvedených žalobcom v návrhu,
faktúra za elektrinu za mesiac september bola doručená dňa 07.10.2014, faktúra za mesiac október
dňa 16.11.2014, za mesiac november dňa 05.12.2014 a za mesiac december dňa 08.01.2015. Keďže
žalobca uvádza, že na dodávke tepla spotreboval elektrinu, tak už v čase vystavenia jednotlivých faktúr

za elektrinu mohol vedieť, kto a v akom rozsahu sa na jeho úkor obohatil, takže subjektívna premlčacia
dobauplynulanajneskôr09.01.2017,žalobabolapodanáaždňa15.06.2017,t.j.pouplynutísubjektívnej
premlčacej lehoty. Takisto z rozsudku Okresného súdu Zvolen 13C/160/2016-227 zo dňa 13.04.2017
vyplynulo, že žalobca už dňa 12.05.2015 vystavil faktúru za dodané služby č. 2150010, splatnú dňa
26.05.2015nasumu11.675,01eursDPH,atútosprávcovidoručildňa15.05.2015spolusosprievodným
listom, to znamená, že aj v tomto prípade žaloba je podaná až po uplynutí premlčacej doby.

5.Okresnýsúdzhrnul,ženárokžalobcujenedôvodnýanepreukázaný.Pokiaľžalobcatvrdí,ževyúčtoval
spotrebu tepla na kúrenie a teplú úžitkovú vodu, nemal žiadne oprávnenie na to, aby robil vyúčtovanie
ako správca, pretože správcom od 01.09.2014 bola spoločnosť C m c, s.r.o., ktorá jediná ako správca
mohla urobiť vyúčtovanie tepla na kúrenie a teplej úžitkovej vody. S vlastníkmi bytov nebola (žalobcom)

uzatvorená žiadna zmluva na dodávku v zmysle zákona o energetike, podľa ktorého takáto zmluva musí
mať jednoznačne písomnú formu a sú v nej uvedené presné údaje, ktoré takáto zmluva musí obsahovať.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť 24.06.2015, kedy spoločnosť C m c,
spol. s r.o. vrátila žalovaným preplatok titulom platenia aj za dodávku tepla na ústredné kúrenie a na
ohrev teplej úžitkovej vody, toto (vrátenie) nemá žiadnu relevanciu v konaní o nárok na bezdôvodné

obohatenie, pretože sa začiatok plynutia premlčacej doby nemôže viazať na vyúčtovanie, ktoré urobila
spoločnosť C m c spol. s r.o..
6.Súd prvej inštancie dodal, že z dôvodu nadbytočnosti/nehospodárnosti zamietol návrh žalobcu
vykonať dôkaz výsluchom svedkov, nakoľko by tento dôkaz v konečnom dôsledku (pre vznesenú
námietku premlčania) nemal význam pre meritórne rozhodnutie vo veci.

7.O trovách konania okresný súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ na základe ich plného úspechu priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
9.Zopakoval, že žalovaní sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili v období mesiacov september -
december 2014, kedy im (ako aj ďalším vlastníkom bytov a nebytových priestorov patriacich do objektu
obytných domov súp. č. 199, 200, 201, 202 a 203 v obci H.) dodával teplo na ústredné kúrenie a na ohrev

teplej úžitkovej vody. Žalovaní túto dodávku tepla na ústredné kúrenie a na ohrev teplej úžitkovej vody
od žalobcu prijali. V uvedenom období žalobca nevykonával správu dotknutých bytov a nebytových
priestoroch, avšak naďalej poskytoval pre ich vlastníkov (a to po predchádzajúcom dohovore zo dňa
04.09.2017) dodávku tepla na ústredné kúrenie a na ohrev teplej vody. Správca bytového domu,
obchodná spoločnosť C m c, spol. s r.o., v rámci mesačných zálohových platieb vlastníkom bytov a

nebytových priestorov, náklady na dodávku tepla na ústredné kúrenie a na ohrev teplej úžitkovej vody
vyúčtoval a následne tieto prijaté platby vrátil, resp. započítal na iné nedoplatky, na základe vyúčtovania
za rok 2014, a to úhradou zo dňa 24.06.2015.
10.Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením súdu, že išlo o vlastné a dobrovoľné rozhodnutie žalobcu, že bude
dočasne znášať náklady na dodávku tepla. Žalobca tak v tomto konaní, ako i v konaní vedenom

na Okresnom súde Zvolen pod sp zn. 13C/160/2015 opakovane poukazoval na dohodu vlastníkov
predmetných bytov a nebytových priestorov, podľa ktorej mal žalobca zabezpečovať dodávku tepla na
ústredné kúrenie a na ohrev teplej úžitkovej vody do času výmeny kotla, pričom jednotlivý vlastníci bytov
a nebytových priestorov mali za dodávku tepla na ústredné kúrenie a na ohrev teplej úžitkovej vody
vykonávať úhradu spoločnosti C m c, spol. s r.o., a táto mala následne vykonať úhradu v prospech

žalobcu. Keďže Okresný súd Zvolen žalobu voči spoločnosti C m c, spol. s r.o. zamietol, žalobca bol
nútený obrátiť sa na súd žalobami voči jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov (aj v
dôsledku usmernenia zákonného sudcu vo veci sp. zn. 13C/160/2015).11.Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 8a ods. 2 zák. č 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, v zmysle ktorého je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho
roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na

jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spoločnosť C m
c, spol. s r.o. mala zákonnú povinnosť vykonať ročné vyúčtovanie do 31.5. nasledujúceho roka a až
dňom doručenia ročného vyúčtovania jednotlivým vlastníkom bolo objektívne preukázateľné, že ročné
vyúčtovanie dodávky tepla na ústredné kúrenie a na ohrev teplej úžitkovej vody spoločnosť C m c, spol.
s r.o. nevykonala.

12.Podľa odvolateľa až reálnym vrátením platieb (dňa 24.06.2015) za dodávku tepla na ústredné kúrenie
a na ohrev teplej úžitkovej vody jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov patriacich
do objektu obytných domov súp. č. 199, 200, 201, 202 a 203 v obci H. na ich účty bolo objektívne
preukázané, že sa jednotlivý vlastníci obohatili na úkor žalobcu. Premlčacia lehota teda začala plynúť
až dňom 24.06.2015, t.j. dňom, kedy jednotlivý vlastníci bytov a nebytových priestorov prijali vrátenie
platieb od spoločnosti C m c, spol. s r. o. Až týmto dňom žalobca získal vedomosť o tom, kto sa na jeho

úkor bezdôvodne obohatil a až týmto okamihom došlo žalovanými k získaniu bezdôvodného obohatenia
na úkor žalobcu.

13.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaní navrhli rozsudok potvrdiť.
Stotožnilisasozávermiokresnéhosúduadodali,žežalobcavrozhodnejdobenebolsprávcombytového

domu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o bytoch a nebytových priestoroch, nebol so žalovanými
v žiadnom zmluvnom i vzťahu a teda nemal žiadne oprávnenie robiť ročné vyúčtovanie nákladov za
užívanie bytu v bytovom dome. Preto aj jeho argumentácia vyjadrená v bodoch 11 až 13 odvolania je
právne bezvýznamná.
14.Okresný súd správne ustálil začiatok plynutia subjektívnej a aj objektívnej premlčacej doby pre

nárok uplatnený žalobcami v súdnom konaní. Žalobca uplatnený nárok z bezdôvodného obohatenia
odvodzuje od faktúr za elektrinu za mesiace september 2014 až december 2014, pričom tvrdí že
zabezpečoval dodávku tepla na kúrenie a ohrev teplej úžitkovej vody. Žalobca nemal so žalovanými
uzavretú žiadnu zmluvu o dodávke tepla v zmysle zákona o energetike a teda ani nepreukázal, že by bol
oprávneným dodávateľom tepla. Táto skutočnosť je dôležitá aj z dôvodu, že žalobca v súdnom konaní

neprodukoval žiadny dôkaz k spôsobu určenia fakturovanej spotreby elektriny na výrobu tepla na ÚK a
ohrev TUV pre žalovaných, hoci tvrdí, že žalovaným dodával teplo. Pre určenie rozsahu bezdôvodného
obohatenia, žalobca nepredložil v konaní jediný dôkaz. Spôsob „rozúčtovania“ faktúr za elektrinu za
mesiace september 2014 až december 2014, ktorý má preukazovať, v akom rozsahu sa žalovaní
obohatili na úkor žalobcu, nemá žiadny reálny podklad. Na druhej strane, tento žalobcom použitý spôsob

určenia rozsahu bezdôvodného obohatenia iba potvrdzuje argumentáciu okresného súdu vo vzťahu k
stanoveniu momentu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, a to že žalobca už v čase vystavenia
jednotlivých faktúr za elektrinu mohol vedieť, kto a v akom rozsahu sa na jeho úkor obohatil.
15.V odvolaní použitá argumentácia žalobcu (bod 13) podľa žalovaných neobstojí, pretože samotný
žalobca ním preukázaným rozpočítaním faktúr za elektrinu potvrdil, že plnenie, ktoré má predstavovať

bezdôvodné obohatenie - dodávka tepla na kúrenie a ohrev TUV, žalovaní prijali v mesiaci september
2014, október 2014, november 2014 a december 2014. Žalobcom tvrdená a nepreukázaná skutková
okolnosť, že žalovaní mali údajne dňa 24.6.2015 v rámci ročného vyúčtovania nákladov prijať od správcu
domu C m c, s r.o. nejaké platby, predsa nemôže zakladať žalobcovi právo tvrdiť, že tieto vrátené platby
sú majetkovým prospechom, ktorý žalovaní získali na úkor žalobcu.

16.V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaných žalobca zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaných, že „neprodukoval žiadny dôkaz k spôsobu určenia fakturovanej
spotreby elektriny na výrobu tepla na ÚKa ohrev TUV pre žalovaných...,“ resp. že „Pre určenie rozsahu
bezdôvodného obohatenia, žalobca nepredložil v konaní jediný dôkaz“ poukázal na vyjadrenie zo dňa

16.02.2018 a následné pojednávanie, kde navrhol súdu vykonať dokazovanie výsluchom svedkov. Ak by
okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov, žalobca by preukázal, že dohoda
o dodávke tepla na ÚK a na ohrev TUV tak, ako bola táto popísaná v podaniach žalobcu, bola dojednaná
dňa 04.09 2014. Žalobca v zmysle dohody požadoval plnenie od spoločnosti C m c, spol. s r.o., teda od
správcu, ktorý náklady na teplo na UK a na ohrev TUV vyúčtoval jednotlivým vlastníkom. Spoločnosť C

m c, spol. s r.o. následne, tieto úhrady jednotlivých vlastníkov vrátila alebo zaúčtovala na iné nedoplatky
týchto vlastníkov. Z tohto dôvodu žalobca prioritne žaloval spoločnosť C m c, spol. s r.o.. Až po poučení
Okresného súdu Zvolen žaloval jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov patriacich do
objektu obytných domov súp. č. 199, 200, 201, 202 a 203 v obci H., z titulu bezdôvodného obohatenia.17.Napokon, v písomnom vyjadrení žalovaní taktiež odkázali na doteraz prezentované argumenty
a zdôraznili, že názor žalobcu, že ,,reálnym vrátením platieb za dodávku tepla a TUV jednotlivým

vlastníkom bytov a nebytových priestorov zo strany spoločnosti C m c, spol. s r.o. je objektívne
preukázané, že sa jednotliví vlastníci skutočne obohatili na úkor žalobcu“, je nesprávny a právne
neudržateľný. Žalobca síce tvrdí, že vrátené platby objektívne preukazujú obohatenie sa žalovaných
na úkor žalobcu, avšak pokiaľ ide o rozsah obohatenia, tento už žalobca odvodzuje z úplne iných
dokumentov.

18.Pokiaľ ide o namietané nevypočutie svedkov žalobcu, žalovaní považujú vykonanie týchto dôkazných
prostriedkov za nadbytočné. Všetci navrhovaní svedkovia sa vyjadrili k veci už v konaní 13C160/2016
na OS Zvolen a tieto ich výpovede sú súčasťou rozsudku OS Zvolen zo dňa 13.4.2017, ako aj
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/373/2017-280 zo dňa 13.6.2019. Uvedené rozsudky
sú súčasťou tohto spisu, pretože konanie v tejto veci bolo uznesením OS Žilina 42C/52/2017-99 zo dňa
15.6.2018 prerušené na žiadosť žalobcu a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní

vedenom na OS Zvolen pod sp. zn. 13C/160/2016.

19.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal
podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

20.Hoci odvolateľ/žalobca tvrdí, že k žalobe voči žalovaným ako konkrétnym vlastníkom bytov a
nebytových priestorov pristúpil na základe „usmernenia“ Okresného súdu Zvolen (po zamietnutí jeho

žaloby voči správcovi - spoločnosti C m c, spol. s r.o.), uvedené (pochopiteľne) nič nemení na oprávnení/
povinnosti súdu konajúceho v tejto/danej veci (o žalobe voči vlastníkom) posúdiť vznesenú námietku
premlčania.

21.Nadväzne sa odvolací súd stotožnil s vyhodnotením predmetnej právnej otázky súdom prvej

inštancie. Pri absencii zmluvného základu žalobcom poskytnutého plnenia (neexistuje písomná zmluva
medzi žalobcom a vlastníkmi bytov o dodávkach energií, ani zmluva medzi žalobcom a správcom
dotknutých nehnuteľností) je bezpredmetný odkaz žalobcu na zákonnú povinnosť správcu vykonať
najneskôr k 31. máju nasledujúceho roka príslušné vyúčtovanie, resp. neobstojí konštrukcia viažuca
počiatok plynutia premlčacej doby na okamih, kedy správca platby vlastníkom bytov vrátil (podstatou

obohatenia sa žalovaných je prijatie bez právneho dôvodu od žalobcu, nie to, že neskôr došlo ešte aj
k vráteniu platby od správcu). Uvedené skutočnosti by potencionálne mohli byť relevantné v prípade
existencie zmluvného záväzku medzi dotknutými subjektmi. V okolnostiach súdenej veci však výlučne
žalobcu, ako subjekt poskytujúci plnenie takýmto spôsobom - t.j. bez právneho základu - zaťažovala
(z uvedeného dôvodu) povinnosť náležite (vrátane časových súvislostí vyplývajúcich z premlčania) si

úhradu takto poskytnutého plnenia (voči jeho príjemcom) uplatniť/nárokovať.

22.Inými slovami, predmetom tohto súdneho konania sú (práve a len) plnenia poskytnuté žalobcom
žalovaným bez zmluvného dojednania (irelevantný je poukaz žalobcu na údajnú „dohodu/vôľu“
vlastníkov bytov o zabezpečovaní tepla žalobcom, podstatná/nevyhnutná pre vznik záväzkového vzťahu

je totiž dvojstranná dohoda medzi dodávateľom/žalobcom a príjemcami/žalovanými, ktorá uzavretá
nebola), preto je z pohľadu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči nim (ako príjemcom plnenia bez právneho dôvodu) opodstatnenou určujúca úvaha
okresného súdu, v zmysle ktorej, vychádzajúc zo skutkového vymedzenia nároku samotným žalobcom
- t.j., že faktúra za elektrinu (za dodanie tepla) za mesiac september bola doručená dňa 07.10.2014,

faktúra za mesiac október dňa 16.11.2014, za mesiac november dňa 05.12.2014 a za mesiac december
dňa 08.01.2015 - najneskôr v čase vystavenia týchto/jednotlivých faktúr mohol žalobca vedieť, v akom
rozsahu a kto sa na jeho úkor obohatil. Následne (pri 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote) je, s
ohľadom na podanie žaloby dňa 16.6.2017, vznesená námietka premlčania dôvodná.

23.Opísané viedlo krajský súd k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia v merite veci pre jeho vecnú
správnosť.24.Obdobne ako náležitý vyhodnotil odvolací súd aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý ako
závislý (výrok) od rozhodnutia/výroku vo veci samej (§ 379 písm. a/ CSP) následne taktiež preskúmal.
Dôvodne totiž súd prvej inštancie aplikoval (určujúcu) zásadu úspechu v spore.

25.Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalovaných v tomto štádiu konania
im odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
konečnej/konkrétnej výške trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251

CSP) odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie

26.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.