Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118217844
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118217844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: D. I., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX
D., právne zastúpený JUDr. Matúšom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov,
IČO 50 487 108, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava,IČO:35792752,právnezastúpenýAdvokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia 2.708,05
eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/235/2018-70 zo
dňa 14. januára 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku
o trovách konania.

Žalobca má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.708,05 eura s 5 %
úrokmi z omeškania ročne od 16.2.2019 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti v časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 39, § 44, § 451 odsek 1, odsek 2, zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 11 odsek 1 písm. d), odsek 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa
13.12.2018 zapísanou pod sp.zn. 19Csp/135/2018 domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.291,39 eura s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 26.5.2017 do zaplatenia, pričom

svoju žalobu odôvodnil tým, že „dňa 31. 03. 2014 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu mal žalovaný poskytnúť finančné
prostriedky vo výške 1.500 eur. Žalovaný mu však reálne poskytol finančné prostriedky len vo výške 1
284,25 eura a formou splátok už zaplatil sumu v celkovej výške 2 575,64 eura. Napriek tejto skutočnostižalovaný zaslal jeho zamestnávateľovi Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy dňa 30. 01. 2018 (na
základe dohody o zrážkach zo mzdy), v ktorej ešte požadoval doplatenie údajného dlhu vo výške 1
262,49 eura. V tejto súvislosti preto dňa 05.04.2018 podal žalobu o zdržanie sa použitia dohody o

zrážkach zo mzdy, pričom konanie sa na Okresnom súde Prešov viedlo pod sp.zn. 7Csp/60/2018.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 03.10.2018 č.k.7Csp/60/2018-70 bola žalovanému uložená
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 22.11.2018. V úverovej zmluve je ročná úroková sadzba revolvingu stanovená vo
výške 76,21 %, pričom priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny,

pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov sa v marci 2014 pohybovali na úrovni 10,21
% p.a. Z uvedeného vyplýva, že úrok stanovený veriteľom v zmluve o úvere je viac ako šesťnásobne
vyšší. Výška úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka (OZ), teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. V opačnom prípade je právny úkon absolútne neplatný. Zmluva tiež neobsahuje
správny údaj o RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 70,01 %, keďže výška RPMN nemôže byť
nižšiaakojevýškaročnejúrokovejsadzby,vdanomprípade76,21%.Žalovanýsajehomôjúkorobohatil

o sumu vo výške 1 291,39 eura (2.575,64 eura - 1.284,25 eura). V tomto štádiu konania žiada úroky z
omeškania odo dňa 26.05.2017, teda od momentu, kedy mu žalovaný oznámil koľko splátok už zaplatil
(bezdôvodné obohatenie v tom čase už v celom rozsahu existovalo)“.

4. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.12.2018 zapísanou pod sp.zn. 19Csp/236/2018 sa

žalobca domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.416,66 eura s 5
% úrokmi z omeškania ročne od 31.5.2017 do zaplatenia, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že
„dňa 15.03.2013 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol finančné prostriedky. Počas trvania úverového
vzťahu mu žalovaný reálne poskytol finančné prostriedky vo výške 1.531,34 eura a formou splátok už

zaplatilsumuvcelkovejvýške2.948eur.Napriektejtoskutočnostižalovanýzaslaljehozamestnávateľovi
Žiadosťovykonávaniezrážokzomzdydňa28.02.2018(nazákladedohodyozrážkachzomzdy),vktorej
ešte požadoval doplatenie údajného dlhu vo výške 1 360,62 eura. V tejto súvislosti preto dňa 05.04.2018
podal žalobu o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pričom konanie sa na Okresnom
súde Prešov viedlo pod sp.zn. 9Csp/60/2018. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 10.09.2018

č.k.9Csp/60/2018-68 bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy. V odôvodnení predmetného rozsudku súd konštatuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2013 je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.10.2018. V úverovej zmluve je
ročnáúrokovásadzbarevolvingustanovenávovýške76,21%,pričompriemernéúrokovémieryzúverov

poskytnutýchveuráchrezidentomeurozóny,prispotrebiteľskýchúverochsosplatnosťouod1do5rokov
sa v marci 2013 pohybovali na úrovni 10,68 % p.a. Z uvedeného vyplýva, že úrok stanovený veriteľom v
zmluveoúverejeviacakošesťnásobnevyšší.Výškaúrokovmusíbyťvsúlades§39OZ,tedanesmiesa
priečiť dobrým mravom. V opačnom prípade je právny úkon absolútne neplatný. Zmluva tiež neobsahuje
správny údaj o RPMN, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 70,02 %, keďže výška RPMN nemôže byť

nižšia ako je výška ročnej úrokovej sadzby, v danom prípade 76,21 %. Žalovaný mu reálne poskytol
finančné prostriedky vo výške 1 531,34 eura (1 001,83 eura + 529,51 eura), pričom do dnešného dňa
mu formou splátok zaplatil celkovú sumu vo výške 2 948,00 eura. Žalovaný sa tak na jeho úkor obohatil
o sumu vo výške 1 416,66 eura (2 948,00 eura - 1 531,34 eura).

5. Súčasne si uplatňuje úroky z omeškania odo dňa 31.05.2017, kedy sa žalovaný na jeho úkor
poslednýkrát bezdôvodne obohatil, t.j. odo dňa úhrady poslednej splátky. Výška úrokov z omeškania ku
dňu 31.05.2017 predstavuje 5,00 % ročne“.

6. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 27.11.2019 č.k. 19Csp/235/2018-49 súd spojil na

spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 19Csp/235/2018 a 19Csp/236/2018, ktoré sa budú viesť
pod sp. zn. 19Csp/235/2018. Žalovaný vo vyjadreniach k obom žalobám rovnako oponoval s tým, že
„popiera tvrdenia žalobcu o rozpore úrokovej sadzby revolvingu s dobrými mravmi., táto je v súlade s
právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobca
namiesto právnej úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy nedôvodne porovnáva štatistické údaje iného

poskytovateľa úverov (za diametrálne odlišných podmienok schválenia, bonity, zabezpečenia atď.),
navyše za stavu, kedy zákonodarca výšku odplaty reguloval explicitne. Výška odplaty za úver poskytnutý
na základe spotrebiteľskej zmluvy s poradovými číslami bola upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ,
podľa ktorej nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu zaspotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Finančným trhom sa rozumie „sústava subjektov finančného

trhu, jeho nástrojov a transakcií (finančných investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi.
Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom,
nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri
dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť úroková
sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je

tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca
preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných
prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových
subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota
obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a
lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného

ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa § 53 ods. 6 OZ. Porovnávanie s údajmi
bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového
účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam
celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Odplata v prejednávanej
veci vyjadrená v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere

v nadväznosti na Oznámenie žalovaného o schválení revolvingového úveru vo výške 70,01 % nie je
oproti priemernej hodnote RPMN, platnej ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere, v rozsahu
47,29 % sadzbou, ktorá by podstatným spôsobom túto sadzbu prevyšovala. Žalovaný popiera tvrdenia
žalobcuonesprávnomvýpočteRPMNTvrdeniežalobcuotom,ževýslednáRPMNnesmiebyťnižšiaako
ročná úroková sadzba, popierame, nakoľko údaj o RPMN sa počíta podľa zákonného matematického

vzorca tvoriaceho prílohu k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, do ktorého je okrem
iných údajov premietnutý aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Poprel výšku prípadného bezdôvodného
obohatenia v prípade prvej žaloby s tým, že cýšku žalobca opiera o Odpoveď na žiadosť zo dňa
26.05.2017.Žalobcavšakzpredmetnéholistuopomenulskutočnosť,ževyužilmožnosťodkladusplátok,
kde sa mu predĺžil splátkový kalendár o 3 mesiace, počas ktorých splátky neuhrádzal. Z uvedeného

vyplýva, že ku dňu 26.05.2017 síce mal uhradenú splátku č. 32, a splátku č. 33 uhradil čiastočne vo
výške 3,80 Eur, avšak opomenul, že prostredníctvom dokladu splátok neuhradil celkom 3 splátky, a to
splátku č. 8, 9 a 10. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje tú sporovú stranu, ktorá
tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky. Pokiaľ sa žalobca domáha vydania
bezdôvodného obohatenia, je na ňom, aby preukázal vznik a výšku tohto bezdôvodného obohatenia.

Preto v danom prípade je na žalobcovi dôkazné bremeno, aby preukázal v akej výške sa mal žalovaný
bezdôvodne obohatiť. V súvislosti s uplatňovaním úroku z omeškania namietal, že omeškanie s údajným
obohatením nemohlo vzniknúť dňa 31.05. 2017. Z ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že subjekt je v omeškaní s plnením zásadne až od vtedy, keď ho nesplní v deň nasledujúci potom, kedy
ho veriteľ požiadal o splnenie. Až od tohto dňa môže ísť o omeškanie a žalobca môže požadovať úroky

z omeškania (rovnako napríklad Krajský súd v Prešove, rozhodnutie sp.zn. 3Co/113/2011)“.

7. V replike k vyjadreniu žalovaného vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 19Csp 235/2018 žalobca
oponoval, že „v spotrebiteľskej zmluve je RPMN revolvingu uvedená na úrovni 70,01 % a ročná úroková
sadzba revolvingu na úrovni 76,21 %. Keďže údaj o RPMN v sebe subsumuje aj úroky, je logickým,

právnym a ekonomickým nezmyslom, aby RPMN mohla byť nižšia ako ročná úroková sadzba. Tieto
údaje zadefinované žalovaným v spotrebiteľskej zmluve sú teda evidentne nesprávne, pričom uvedenie
nesprávnej výšky čo i len jedného z týchto údajov v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Ak žalovaný predložil rozpis vzorca pre výpočet RPMN k zmluve
č. XXXXXXXXXX, pri tomto výpočte používa údaj o tom, že klientovi bol poskytnutý úver vo výške 1 500

eur., avšak ako už bolo konštatované v bode 22 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
03.10.2018 č.k.7Csp/60/2018-70, klientovi bola v skutočnosti poskytnutá čiastka vo výške 1 284,25 eura
a nie 1500 eur. Žalovaný si hneď pri poskytnutí úveru stiahol akýsi spracovateľský poplatok vo výške
215,75 eura. Pri zohľadnení tejto skutočnosti, ktorá musela byť žalovanému pri poskytovaní úveru a
výpočte RPMN známa sa výška skutočnej RPMN pohybuje na úrovni 88,02 %. Výška ročnej úrokovej

sadzby (76,21 % p.a.) je evidentne v rozpore dobrými mravmi., aj s poukazom na rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 05. 11. 2014 sp. zn. 3Co/114/2014.8. Pokiaľ žalovaný spochybňuje výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že
žalobca využil možnosť odkladu troch splátok., samotný žalovaný žalobcovi oznámil, že má uhradených
32 splátok v 100 % výške a jednu čiastočne vo výške 3,80 eura. V čase vydania predmetného stanoviska

(26.05.2017) už nastala splatnosť 37 - mich splátok úveru. Je teda evidentné, že aj pri využití možnosti
odkladu 3 splátok mohlo reálne dôjsť k úhrade 32 splátok. Ak žalovaný tvrdí, že dôkazné bremeno
preukázania vzniku a výšky bezdôvodného obohatenia zaťažuje žalobcu, túto povinnosť si žalobca splnil
predložením dôkazu - odpoveď na žiadosť zo dňa 26.05.2017, ktorú vystavil samotný žalovaný.“

9. V replike k vyjadreniu žalovaného vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 19Csp 236/2018 žalobca
oponoval okrem toho, čo o RPMN uviedol v replike vo veci 19Csp 235/2018 , že „žalovaný predložil
rozpis vzorca pre výpočet RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX., a pri tomto výpočte používa údaj o tom, že
klientovi bol poskytnutý úver vo výške 1 170 eur., avšak ako vyplýva z jeho vlastného stanoviska zo dňa
05.06.2017(platobnáhistória,ktorájeprílohoužaloby),klientovibolavskutočnostiposkytnutáčiastkavo
výške 1 001,83 eura a nie 1 170 eur. Žalovaný si hneď pri poskytnutí úveru stiahol akýsi spracovateľský

poplatok vo výške 168,17 eura. Pri zohľadnení tejto skutočnosti, ktorá musela byť žalovanému pri
poskytovaní úveru a výpočte RPMN známa, sa výška skutočnej RPMN pohybuje na úrovni 88,36 %.
Výška ročnej úrokovej sadzby (76,21 % p.a.) je evidentne v rozpore s dobrými mravmi“.

10. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca je fyzická

osoba - spotrebiteľ. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddieli
Sro, vo vložke 22160/B v predmete činnosti o.i. poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom
z vlastných zdrojov.

11. Dňa 15.3.2013 žalobca a žalovaný na formulárovom tlačive nazvanom Žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, mienili uzavrieť spotrebiteľskú
zmluvu, kde v časti 5 pod názvom: Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v eur je uvedené: Dlžník
žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok.
Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.170 eur, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v
mesiaci):42/13,mesačnásplátka(vrátaneúrokov)62,69eura,celkováčiastka,ktorúmusídlžníkzaplatiť

(t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 2.632,98 eura, predpokladaná RPMN za úver (v %):
70,02, ročná úroková sadzba úveru (v %): 70,02, priemerná RPMN za úver (v %): 47,29, poskytnutá
čiastka revolvingu: 616,87 eura, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving
+ úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1.504,56 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu (v %): 63,32, ročná úroková sadzba revolvingu (v %): 76,21. Účel čerpania úveru: kúpa/

oprava auta.

12. V časti 6 formulárovej zmluvy pod názvom Údaje o schválenom revolvingovom úvere je uvedené:
Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.170 eur, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v
mesiaci): 42/13, mesačná splátka (vrátane úrokov): 62,65, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť

(t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 2.632,98, RPMN za úver (v %) 70,21, ročná úroková
sadzba úveru (v %): 70,02, priemerná RPMN za úver (v %) 47,29, poskytnutá čiastka revolvingu: 616,87,
celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania
revolvingu) 1.504,56, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 70,02, ročná úroková
sadzba revolvingu (v %) 76,21, ročná úroková sadzba z omeškania (v %): 5,75.

13. Podľa bodu 8 formulárovej zmluvy nazvaného Dohoda o poskytnutí služby podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť
dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/

Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť
veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru
vo výške 168,17 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 87,36 eura v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ
oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj

súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné
oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.14. Podľa prehľadu prijatých platieb ku dňu 5.6.2017 zo dňa 5.6.2017 zaslaného žalovaným žalobcovi
vyplýva, že na účet žalobcu boli poskytnuté úvery 15.3.2013 vo výške 1 001,83 eura a 22.6.2015 vo
výške 529,51 eura celkom teda 1 531,34 eura a žalobca uhradil od 15.4.2013 od 31.5.2017 46 x 63 eur

a 1 x 50 eur, čo spolu predstavuje sumu 2.948 eur.

15. Dňa 31.3.2014 žalobca a žalovaný na formulárovom tlačive nazvanom Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, mienili uzavrieť spotrebiteľskú
zmluvu, kde v časti 5 pod názvom: Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v eur je uvedené: Dlžník

žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok.
Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500 eur, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka
(vrátane úrokov) 80,37 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu
čerpania úveru): 3.375,54 eura, predpokladaná RPMN za úver (v %): 70,01, ročná úroková sadzba
úveru (v %): 70,01, priemerná RPMN za úver (v %): 46,30, poskytnutá čiastka revolvingu: 790,84 eura,
celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania

revolvingu): 1.928,88 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 63,32, ročná
úroková sadzba revolvingu (v %): 76,21. Účel čerpania úveru: nákup elektroniky.

16. V časti 6 formulárovej zmluvy pod názvom Údaje o schválenom revolvingovom úvere je uvedené:
Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.500 eur, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná

splátka (vrátane úrokov): 80,37, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú
dobu čerpania úveru): 3.375,54 , RPMN za úver (v %) 69,30, ročná úroková sadzba úveru (v %):
70,01, priemerná RPMN za úver (v %) 46,30, poskytnutá čiastka revolvingu: 790,84, celková čiastka pri
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.928,88,
predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 70,01, ročná úroková sadzba revolvingu (v

%) 76,21, ročná úroková sadzba z omeškania (v %): 5,25.

17. Podľa bodu 8 formulárovej zmluvy nazvaného Dohoda o poskytnutí služby podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť
dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti

odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/
Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť
veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru
vo výške 215,75 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 112,08 eura v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ

oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj
súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné
oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.

18. Podľa oznámenia žalovaného žalobcovi zo dňa 26.5.2017, žalobcovi bola na účet poskytnutá suma

1.284,25 eura a má zo splátkového kalendára uhradených 32 splátok v 100 % výške. Splátku č. 33 má
uhradenú čiastočne vo výške 3,80 eur.

19. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že „má stredoškolské vzdelanie, pracuje ako elektromontér v elektrárni
35 rokov. Jeho terajší hrubý základ je 735 eur. Postupne uzatváral s PROFI CREDITOM v priebehu

rokov 2011-2014 štyri zmluvy, nemal finančné prostriedky, v banke mu ich nedali, a tak si našiel inzerát s
PROFI CREDITOM. Pani, čo s ním tieto úvery vybavovala, s ním jednala 3 minúty, nikdy mu nič nebolo
vysvetlené., ani vysoké úrokové miery. Bolo mu povedané, že tie papiere, čo podpisuje, mu prídu domov
poštou a má si ich preštudovať. Jeho manželka v tom čase bola nezamestnaná. Majú 4 deti, teraz sú vo
veku 35, 30, 29 a 23 rokov. Keď uzatváral tieto úvery, nikto sa ho nepýtal, okrem príjmu ani na výdavky,

ani na to, či je schopný tieto úvery platiť. V podstate zakaždým išiel s tým, že chce sumu okolo 1.000
eur, ani v jednom prípade mu táto suma nebola daná. Potom už nemohol platiť tieto úvery, a preto sa
obrátil na spotrebiteľské združenie. Vo všetkých týchto úveroch bola podaná žaloba o zdržanie sa zrážok
zo mzdy, pretože bol požiadaný jeho zamestnávateľ o zrážky zo mzdy a v každej z týchto vecí bolo
jeho žalobe vyhovené. Následne potom v týchto úverových veciach požiadal o vydanie bezdôvodného

obohatenia“.

20. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel tak, že predmetom
konania sú nároky vyplývajúce z dvoch spotrebiteľských zmlúv a na obe právne veci je potrebnéaplikovať príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v
čase uzavretia zmlúv, ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytujúce ochranu
spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv, pričom súd poukazuje na to, že podľa Občianskeho

zákonníka súd posudzuje všetky nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy, aj keď sa jedná o zmluvu o
úvere, ktorá je upravená ako základný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku. Pri oboch zmluvách je
potrebné poukázať na to, že žalobca žiadal o poskytnutie pôžičky a nie revolvingového úveru, a v rámci
kontraktácie boli vo formulárovej žiadosti v bode 5. a v bode 6. uvedené iné údaje o predpokladanej
RPMN, teda v zmysle ustanovenia § 44 Občianskeho zákonníka, nedošlo k uzavretiu zmluvy, lebo

žalovaný uvedením iného údaja pri RPMN predložil nový návrh a na tomto návrhu zmluvy sa strany
sporu nedohodli.

21. Následkom neexistencie zmluvy, teda právneho dôvodu, je potrebné všetky nároky z takéhoto
právneho vzťahu považovať za bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
a toto bezdôvodné obohatenie vzniklo tomu, kto sa na úkor iného obohatil., teda ak žalovaný poskytol

žalobcovi z týchto neexistujúcich zmlúv finančné plnenie a žalobca mu uhrádzal splátky v domnení, že
došlo k uzavretiu zmlúv, suma, o ktorú preplatil žalobca finančné plnenie je nepochybne bezdôvodným
obohatením a žalovaný je povinný ho vydať.

22. Pokiaľ by súd aj uvažoval o oboch zmluvách ako o platne uzavretých, je potrebné potom poukázať na

to, že v oboch zmluvách bolo nesprávne uvedené RPMN v neprospech spotrebiteľa, nakoľko tým, že si s
ním na zadnej časti formulárového tlačiva dohodol nekalým spôsobom tzv. Dohodu o poskytnutí služby
odkladu splátok., ktorá zmluvná podmienka je súdmi na celom Slovensku judikovaná ako neprijateľná
zmluvná podmienka podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, je nepochybné a nepopierateľné, že
žalovaný neposkytol žalobcovi úvery v sumách uvedených v zmluve, ale v sumách ponížených o sumu

za neplatne dohodnutú službu odkladu splátok., ale vo výpočte RPMN vychádzal zo súm povýšených
o poplatok za túto službu.

23. Súd poukazuje aj na to, že žalovaný si vôbec nesplnil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch a nešetril s odbornou starostlivosťou spôsobilosť žalobcu splácať revolvingové

úvery, ktoré mu oproti jeho požiadavkám na pôžičku tento úver nanútil., nezodpovedne sa uspokojil
len s ústnou informáciou od žalovaného o výške jeho príjmu, čo je potrebné považovať za hrubé
porušenie tejto svojej povinnosti., preto aj z tohto dôvodu by bol platný spotrebiteľský úver považovaný
za bezúročný a bez poplatkov.
24. Súd prvej inštancie považoval v oboch zmluvách výšku úrokových sadzieb za úžernú a neakceptuje

tvrdenia žalovaného o tom, že výška úroku 70% z istiny pri takomto type úveru a statuse spotrebiteľa je
v súlade so základnými princípmi spotrebiteľských právnych vzťahov.

25. Právny následok absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi je totožný s
bezdôvodným obohatením podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

26. Preto súd vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 708,05 eura, keďže
žalobca poskytol žalovanému pri prvom úvere sumu 1.284,25 eura a tento mu zaplatil sumu 2.575,64
eura a pri druhom úveru mu poskytol sumu 1 531,34 eura a tento mu zaplatil sumu 2 948,00 eura.

27. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s
prihliadnutím na zákonnú výšku úrokovej sadzby podľa nariadenia č. 87/1995 Z.z., avšak s tým, že
nepočíta lehotu od ktorej sa dostal žalovaný do omeškania tak, ako žalobca od 26.5.2017, ale až deň po
doručení žaloby, ktorá žaloba v oboch prípadoch bola doručená 15.2.2019, teda od 16.2.2019., nakoľko
až doručením žaloby v oboch veciach sa dozvedel žalovaný, že ho žalobca vyzýva na vydanie tohto

bezdôvodného obohatenia a v akej výške.

28. Preto v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania za čas od 26.5.2017 do 15.2.2019 žalobu
zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 a 262 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, nakoľko jehoneúspech je len v časti úrokov z omeškania a to v úplne zanedbateľnom zlomku percenta, priznal mu
súd voči žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania.

30. Proti rozsudku, s výnimkou výroku ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol podľa včas
odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a o veci sám rozhodol tak, že žalobu
zamietne a žalovanému prizná právo na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a
záverov a pre nesprávne právne posúdenie.

31. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia uvádza, že nedošlo k dohode o výške RPMN.
Žalovaný tvrdí, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva a preto
saúčastnícizmluvynatejtonáležitostidohodnúťaninemôžu.To,žeRPMNsadohodnúťobjektívnenedá
(nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob
určenia tohto údaju. Aj súdna prax dospela k obdobnému záveru. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že

je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení
sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje (viď príloha č. 2 k zákonu č. 129/2010
Z.z.) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy
sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v
podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza
z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Na základe uvedených
skutočností tvrdíme, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov.

32. Podľa súdu prvej inštancie je nepopierateľné, že dohoda o poskytnutí služby je neplatná, potom nie

je zrejmé, z akého dôvodu by mala byť zohľadnená pri výpočte RPMN. Súd neuvádza žiadny dôvod.
Odôvodnenie rozsudku (v rozsahu tohto alternatívneho odôvodnenia) je pochybné, pretože z rozsudku
nevyplýva dôvod pre zahrnutie nákladov podľa dohody o poskytnutí služby do RPMN, ak dohoda je
neplatná. Ale súčasne neuvádza ani to, pre aký dôvod by mal. Rovnako z rozsudku nevyplývajú ani
dôvody, pre ktoré by mal byť náklady podľa dohody o poskytnutí služby súčasťou RPMN.

33. Žalovaný namieta aj záver súdu, podľa ktorého žalovaný neposudzoval schopnosť žalobcu splácať
úver a údajne sa mal uspokojiť s ústnou informáciou o výške príjmu. Uviedol, že uvedený záver je
založený na nepravdivom tvrdení žalobcu. Tvrdenie, ktoré súd takto prebral, žalovaný odmieta, v prílohe
predkladá listinné dôkazy preukazujúce zisťovanie údajov potrebných na posúdenie schopnosti splácať

úver.

34. Po lehote na podanie odvolania doplnil žalovaný odvolanie. V doplnenom podaní uviedol skutočnosti
dokumentujúce postup pri posudzovaní schopnosti splácať úver. Prípustnosť listín žalovaný odôvodnil
§ 366 písm. c) a § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p.

35. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne
správny a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil.

36. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),

vzhľadomnavčaspodanéodvolanie,preskúmalrozhodnutievjehonapadnutomrozsahu,akoajkonanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

37. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

38. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza

nasledovné:

39. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola dňa
31.03.2014 uzatvorená Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva orevolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere 1“), na základe ktorej veriteľ poskytol
dlžníkovi úver vo výške 1.500 eur. V Zmluve o úvere sa zmluvné strany dohodli na údajoch týkajúcich sa
mesačnej splátky vo výške 80,37 eur (vrátane úrokov), splatnosti úveru (42 splátok), celkovej čiastke,

ktorú musí dlžník zaplatiť (3375,54 eur), ročnej úrokovej sadzbe (70,01 %), priemernej RPMN (46,30
%), poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková čiastka pri revolvingu 1928,88 eur, predpokladaná
RPMN úveru 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Tento údaj mal žalobca ako spotrebiteľ
k dispozícii v čase podpísania Zmluvy o úvere z jeho strany dňa 29.3.2014. Dňa 31.03.2014 došlo k
podpisu Zmluvy o úvere aj zo strany žalovaného, avšak v bode 6. Zmluvy o úvere bol už uvedený údaj

o predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,21 % %.

40. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
(ďalej len „Zmluva o úvere 2“), na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 1.170 eur. V
Zmluve o úvere sa zmluvné strany dohodli na údajoch týkajúcich sa mesačnej splátky vo výške 62,69
eur (vrátane úrokov), splatnosti úveru (42 splátok/13 deň v mesiaci), celkovej čiastke, ktorú musí dlžník

zaplatiť (3632,98 eur), ročnej úrokovej sadzbe (70,02 %), priemernej RPMN (47,29 %), poskytnutá
čiastka revolvingu 616,87 eur, celková čiastka pri revolvingu 1504,56 eur, predpokladaná RPMN úveru
63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Tento údaj mal žalobca ako spotrebiteľ k dispozícii v
čase podpísania Zmluvy o úvere z jeho strany dňa 12.03.2013. Dňa 15.03.2013 došlo k podpisu Zmluvy
o úvere aj zo strany žalovaného, avšak v bode 6. Zmluvy o úvere bol už uvedený údaj o predpokladanej

RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,02 % %.

41. Podľa ustanovenia § 43a odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu Žiadosti/Zmluvy
zo strany žalovaného, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z

neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

42. Podľa ustanovenia § 43c odsek 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou,
ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím
návrhu.

43. Podľa ustanovenia § 44 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.

Podľa odseku 2, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

44. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 4, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.45. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

46. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

47. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.

Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

48. Prvým predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Prejav vôle musí
smerovať k uzavretiu zmluvy, návrh musí byť adresný, musí byť určitý a z prejavu vôle navrhovateľa
musí byť zrejmé, že hodlá byť návrhom (ofertou) viazaný v prípade jeho prijatia. Včasné vyhlásenie

urobené osobou, ktorej bol návrh určený je jednostranný adresný právny úkon adresáta návrhu, ktorým
akceptuje návrh (ofertu) v celom jeho rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.

49. Pokiaľ návrh nie je akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou
stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v

rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy.
Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na
uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto
prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Táto právna norma účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla
inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.

50. Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5. Zmluvy o úvere predstavuje návrh na uzavretie
zmluvy podľa ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalobca zmenil výšku RPMN, fakticky išlo
v zmysle ustanovenia § 44 odsek 2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhu žalovaného v časti
RPMN, ktoré je potrebné považovať za nový návrh.

51. K námietke odvolateľa, že zmluvné strany si nemohli dohodnúť údaj týkajúci sa RPMN, nakoľko
spôsob jeho určenia vyplýva zo zákona odvolací súd uvádza, že spotrebiteľ mal byť ešte pred
uzatvorením Zmluvy o úvere oboznámený s údajom o RPMN. V danom prípade k tomu nedošlo, nakoľko
spotrebiteľ bol pri podpisovaní Zmluvy o úvere oboznámený s odlišným údajom než bol schválený

veriteľom. Žalobca pritom nepreukázal, aby spotrebiteľ pristúpil aj k takto zmenenému údaju.

52. S neuvedením/nesprávnym uvedením údaju o RPMN Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. d/ následok
v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

53. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

54. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa úrokovej sadzby

v obidvoch zmluvách. Súd I. inštancie považoval výšku úrokovej sadzby v zmluve o revolvingovom
úvere vo výške 70,01 % p.a. za neprimeranú, v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade sa
preto prvoinštančný súd správne zaoberal výškou úroku z úveru, ktorá je určená úrokovou sadzbou
70,01 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
Z internetovej stránky NBS vyplýva, že v marci 2013 boli, že pri spotrebiteľskom úvere bola priemerná

úroková sadzba pre daný typ úveru 10,68 %, v marci 2014 10,21 %. Z toho je zrejmé, že žalobcom
požadovaný úrok v danom prípade bol viac ako 6-násobne vyšší ako úrok, ktorý za podobných
podmienok banky poskytovali. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje za rozporné
s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 600 % priemernúcenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom požadovaný úrok z úveru s úrokovou
sadzbou vo výške 70,01 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto
úverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci skutkového stavu preukázané a zistené, že priemerne v

tomto období boli úroky 10,68 % /10,21 % ročne.

55. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však

možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

56. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v
rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

57.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na

to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou,

a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímkúrokovýchsadzbámuplatňovanýmbankamipri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného
trhusavzhľadomnavyššiumierurizikavovšeobecnostidajúakceptovaťvyššieúroky,rozhodnenievšak
viacakoo100%oprotipriemerubánk.Žalovanýmpožadovanásadzbaúrokovviacako6násobokročne

pri zmluve je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná. Dohodnutá úroková miera teda podstatne
prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými
mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd považoval dohodu o úrokoch vo výške 70,01 %

za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom ako aj súd I. inštancie takto dohodnutú odplatu
považoval za neprimeranú v zmysle § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka.

59. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu, že právny následok absolútnej neplatnosti
právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi je totožný s bezdôvodným obohatením podľa § 451 a

nasl. Občianskeho zákonníka.

60. Podľa § 365 odsek 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

61. Podľa § 366 písm. d) C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

62. Odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V súlade s ustálenou judikatúrou
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky„§365ods.3CSP,vzmyslektoréhoodvolaciedôvodyadôkazyna
ich preukázanie je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je premietnutím
zásady koncentrácie civilného procesu, ktorá znamená, že určité procesné úkony sú koncentrovanédo uplynutia zákonom určenej lehoty, v prípade odvolania je to pätnásť dní. Umožnenie dopĺňania
odvolacích dôvodov po uplynutí tejto zákonnej lehoty by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti a
rýchlosti súdneho konania, no najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho konania, ktorá vychádza z

tzv. neúplného apelačného systému.“ (Porovnaj Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS
141/2019 zo dňa 17.12.2019, Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 6Cdo/175/2017 zo
dňa 27. februára 2018), odvolací súd na doplnené podanie odvolania žalovaného zo dňa 14.03.2021
doručené súdu elektronicky dňa 16.03.2021 neprihliadol.

63. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, ktorý
zohľadňuje pomer úspechu žalobcu a žalovaného v zmysle ustanovenia § 255 odsek 2 C.s.p..

64. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel a v časti úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol.
Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,

pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia
príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba
skutočnosť,žeodvolateľsasprávnymnázoromvšeobecnéhosúdunestotožňuje,nemôževiesťkzáveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý
proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie

Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

65. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, ani nevyžaduje, aby na každý
argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku
z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová

a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

66. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.

67. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1
C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

68. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).