Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Marián Hatala

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417209706
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4417209706.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: V. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. F., J. Y. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková,
s.r.o., Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401 proti žalovaným: v 1. rade: Ildikó Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. F., Žerotínová bašta XX, právne zastúpená: JUDr. Mária Hajdušková, advokátka,
AK Nové Zámky, P. Várdayho 11, v 2. rade: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., M. dolina 4, zastúpená
procesným opatrovníkom: Mesto Nové Zámky, Hlavné námestie 10, Nové Zámky o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanej v 1.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

III. Súd žalovanej v 2.rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že žalovaná v 2.rade je vlastníčkou v spoluvlastníckom
podiele 1 k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území a obci Dvory nad Žitavou,
vedenej na liste vlastníctva číslo XXXX, PARCELY registra „E“ evidované na mape určeného operátu,
parcelné číslo 7200 trvalý trávny porast o výmere 12 316 m2, parcelné číslo 7201 orná pôda o výmere

15 772 m2, parcelné číslo 7646 orná pôda o výmere 70 175 m2, parcelné číslo 7659 orná pôda o
výmere 60 584 m2 (ďalej aj sporná nehnuteľnosť), keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých mala
žalovaná v 2.rade ako jeho matka darovať žalovanej v 1.rade ako jeho sestre na základe darovacej
zmluvy zo dňa 03.06.2016 sporné nehnuteľnosti v čase, keď žalovaná v 2.rade mala trpieť duševnou
poruchou, ktorá ju na tento úkon mala robiť neschopnou z dôvodu, že nedokázala posúdiť následky
svojho konania; duševná porucha žalovanej v 2.rade má spočívať v stareckej demencii v spojení s
alzheimerovou chorobou, na základe čoho mala byť umiestnená do domova sociálnych služieb vo

februári 2016. Prejavovať sa u nej malo zabúdanie, dezorientácia a pod vplyvom toho mala chodiť
zmätene k susedom ešte pred jej umiestnením do domova sociálvych služieb. Aj po jej umiestnení
do domova sociálnych služieb mala byť pre naznačené správanie umiestnená na uzavretom oddelení.
Žalobca mal ďalej za to, že darovacia zmluva bola uzatvorená pod nátlakom, resp. minimálne pod
vplyvom zo strany obdarovanej, teda jeho sestry, žalovanej v 1.rade. Týmto právnym úkonom bol nemilo
prekvapený, pretože po smrti spoločného otca v roku 1998 sa mali všetky zúčastnené strany dohodnúť,
že role, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, bude vlastníctvom ich matky až do jej smrti.

1.2 Žalobca sa bližšie vyjadril aj k otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
nasledovným spôsobom: má za to, že vzniknutý právny a skutkový stav u neho vyvoláva stav právnej
neistoty, viažuci sa k prípadnému dedičskému právu pre prípad smrti jeho matky, teda žalovanej v2.rade. Žalobca má ďalej za to, že naliehavý právny záujem je daný aj tým, že v prípade meritórneho
rozhodnutia o tejto žalobe sa dokážu odvrátiť prípadné ďalšie spory, ktoré by vznikli v súvislosti s
prípadným dedičským konaním pre prípad smrti žalovanej v 2.rade, a tým by určovacia žaloba naplnila

preventívnu funkciu. Naliehavý právny záujem žalobca vzhliadol aj v tom, že vyhovujúci rozsudok vo veci
samej môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva v prospech pôvodného
vlastníka žalovaného v 2.rade, čím by sa právna neistota žalobcu viažuca na dedičské právo a jeho
rozsah pre prípad smrti žalovanej v 2.rade odstránila. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav žalovanej
v 2.rade žalobca vyjadril presvedčenie, že vyhovujúcim rozsudkom by sa výlučnou vlastníčkou stala

žalovaná v 2.rade a ostala by ňou až do svojej smrti, pretože pre nepriaznivý zdravotný stav nie je
schopná nakladať s nehnuteľnosťou a majetkom.

2 Žalovaná v 1.rade so žalobou nesúhlasila. Nespochybnila uzatvorenie darovacej zmluvy so žalovanou
v 2.rade, na základe ktorej sa stala podielovou spoluvlastníčkou 1 k celku spornej nehnuteľnosti, no
poprela, že by právny úkon bol uzatvorený pod jej nátlakom alebo pod jej vplyvom na žalovanú v

2.rade. Naopak, podrobne vysvetlila, že žalobca o žalovanú v 2.rade ako ich spoločnú matku dlhodobo
nemal prejavovať skutočný záujem a všetka starostlivosť a zodpovednosť za ňu mala byť na žalovanej
v 1.rade. Vyjadrila počudovanie nad žalobným návrhom aj z toho dôvodu, pretože dňa 22.07.2016,
teda krátko po uzatvorení darovacej zmluvy mala byť medzi žalobcom, ako povinným z vecného
bremena, žalovanou v 1.rade ako povinnou z vecného bremena a žalovanou v 2.rade ako oprávnenou

z vecného bremena uzatvorená zmluva o zrušení vecného bremena a pri tomto právnom úkone
žalobca nenamietal nepriaznivý zdravotný stav žalovanej v 2.rade. Ďalej v konaní namietala nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

3 V konaní bolo zistené na základe oznámenia MUDr. Juraja Božíka, všeobecného lekára, Nové

Zámky, že žalovaná v 2.rade nie je zo zdravotného hľadiska schopná samostatne vystupovať a konať
v civilnom sporovom konaní. Právoplatným Uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/78/2017-37
zo dňa 04.12.2017 bol žalovanej v 2.rade ustanovený procesný opatrovník Mesto Nové Zámky, Hlavné
námestie 10, Nové Zámky. Pre úplnosť sa ešte dodáva, že lekárskym potvrdením MUDr. Emila
Mileva, všeobecného lekára, Nové Zámky, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 01.02.2019,

bolo konštatované, že žalovaná v 2.rade je umiestnená v zariadení sociálnych služieb Nové Zámky,
Vek Nádeje, Šoltésovej 2, Nové Zámky s celoročným pobytom od 22.04.2016 a napokon lekárskym
potvrdením MUDr. Alžbety Szalaiovej, neurologická ambulancia Nové Zámky z januára 2016 bol
uvedený záver, podľa ktorého žalovaná v 2.rade trpí alzheimerom, organickým psychosyndrómom, AS
cereberi et universalis a regresom kognitívnych funkcií; pacientka si pri tom vyžaduje kontinuálnu 24

hodinovú starostlivosť a dohľad. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav menovaná nie je schopná
vypovedať na súde z dôvodu, že je u nej prítomná alzheimerova choroba ťažkého stupňa podľa lekárskej
správy od neurológa. Pacientka je dezorientovaná miestom, časom, osobou aj situáciou. Stav je trvalý.
Ustanovený procesný opatrovník žalovanej v 2.rade zo žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

4 Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej v 1.rade, oboznámením pripojených správ
a dokladov, rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, darovacej zmluvy, výpisu z
listu vlastníctva číslo 2496, k.ú. Dvory nad Žitavou, pripojeného spisu Okresného úradu Nové Zámky,
katastrálny odbor V3659/16, zmluvy o zrušení vecného bremena, rozhodnutia Okresného úradu Nové

Zámky, katastrálny odbor, čestného prehlásenia, pripojenej časti spisu tunajšieho súdu vo fotokópii
9C/11/2018, pripojeného spisu tunajšieho súdu 13C/164/2017 a ďalších a zistil tento skutkový a právny
stav:

5.1. Dňa 03.06.2016 bola medzi žalovanou v 2.rade ako darkyňou a žalovanou v 1.rade ako

obdarovanou uzatvorená darovacia zmluva, ktorej predmetom podľa článku I. bola sporná nehnuteľnosť
v spoluvlastníckom podiele 1 k celku. Súčasťou darovacej zmluvy je vlastnoručný podpis darkyne, teda
žalovanej v 2.rade, ktorý bol overený na Meste Nové Zámky dňa 08.06.2016. Návrh na zápis a povolenie
vkladu spoluvlastníckeho práva bol podaný oboma účastníčkami právneho úkonu dňa 10.06.2016
na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, kde bola pridelená spisová značka V3659/16.

Rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V3659/2016 zo dňa 08.07.2016 bol
povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti v prospech
obdarovanej, teda žalovanej v 1.rade v podiele 1 na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi darkyňou
- žalovanou v 2.rade a obdarovanou - žalovanou v 1.rade. Vklad bol povolený dňa 08.07.2016 a týmtodňom nadobudol aj právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 08.07.2016 (výsluch žalovanej v
1.rade, pripojený spis Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V3659/16).
Podľa listu vlastníctva číslo 2496, katastrálne územie a obec Dvory nad Žitavou s podielovými

spoluvlastníkmi so spoluvlastníckym podielom 1 k celku sú: žalovaná v X.rade, J. Q., M.I. XXXX/X, T.
F., R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. cesta XXXX/XX, T. F. a J. H., bytom U. 3, T. F..

5.2. Dňa 22.07.2016 bola medzi žalobcom ako povinným z vecného bremena, žalovanou v 1.rade ako
povinnou z vecného bremena a žalovanou v 2.rade ako oprávnenou z vecného bremena uzatvorená

zmluva o zrušení vecného bremena, ktoré podľa článku I. pozostávalo z doživotného bývania a
užívania v prospech oprávnenej z vecného bremena na úkor povinných z vecného bremena podľa tejto
zmluvy a vzťahovalo sa na byt č.1 prízemie , vchod 4 v bytovom dome so súpisným číslom 4135,
postavenom na parcele registra „C“, evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 7989 na adrese
Ružová dolina 4 v Nových Zámkoch, keď nehnuteľnosť bola zapísaná na liste vlastníctva číslo 7329,
katastrálne územie a obec Nové Zámky, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel pozemku. V článku II. tejto zmluvy sa konštatuje, že
oprávnená z vecného bremena sa presťahovala do zariadenia sociálnych služieb Nové Zámky, Vek
Nádeje, Šoltésovej 2, Nové Zámky, kde jej je zabezpečená celodenná sociálna a zdravotná starostlivosť,
ktorá je nevyhnutná a v tomto zariadení plánuje zotrvať. Rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky,
katastrálny odbor V4832/2016 zo dňa 26.08.2016 bol povolený výmaz vecného bremena z katastra

nehnuteľností spočívajúci práve z doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech žalovanej
v 2.rade na základe zmluvy o zrušení vecného bremena uzavretej medzi žalobcom, žalovanou v
1.rade a žalovanou v 2.rade. Vklad bol povolený dňa 26.08.2016 a týmto dňom rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 26.08.2016 (výpoveď žalovanej v 1.rade, zmluva o
zrušení vecného bremena zo dňa 22.07.2016 a rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny

odbor V4832/2016 zo dňa 26.08.2016).

5.3 Medzi žalobcom a žalovanou v 1.rade nie je sporné, že hoci sú súrodenci, vzťahy medzi nimi
sú dlhoročne vážne rozvrátené a dokonca ani nevidia reálnu možnosť ich nápravy. Na druhej strane aj
po vykonaní dokazovania výsluchom žalobcu a žalovanej v 1.rade zostalo medzi nimi sporné, aký je

a bol vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade a teda ich spoločnou matkou. Žalobca opakovane
udával, že matku pravidelne navštevoval do decembra 2015, dokedy bývala v byte, informoval sa
ako sa má, či jej treba s niečím pomôcť a podobne. Na druhej strane žalovaná v 1.rade namietala,
že žalobca sa u matky zvykol zastaviť, no len preto, aby si vypil z vína, maximálne sa zaujímal o
priľahlú záhradku. Všetka starostlivosť, osobná ale aj finančná mala byť podľa žalovanej v 1.rade na nej.

Uvedené sa malo vystupňovať od septembra 2015, kedy bývanie pre žalovanú v 2.rade v byte prestalo
byť vyhovujúce pre postupne sa zhoršujúci zdravotný stav a uvedené skutočnosti vyústili cez Vianoce
2015, ktoré žalovaná v 2.rade strávila u žalovanej v 1.rade a túto skutočnosť v poslednom dôsledky
nespochybnilanižalobca.Spornámedziniminiejeajďalšiaskutočnosťato,žezdravotnýstavžalovanej
v 2.rade sa zhoršoval. Po absolvovaní lekárskych vyšetrení bola žalovaná v 2.rade nakoniec v apríli

2016 umiestnená v zariadení sociálnych služieb v Nových Zámkoch, Vek Nádeje, Šoltésovej 2, Nové
Zámky. Medzi žalobcom a žalovanou v 1.rade zostala sporná ďalšia skutočnosť, a to, ako sa uvedené
umiestnenie žalovanej v 2.rade prejavilo na jej zdravotnom stave. Podľa žalobcu negatívny zdravotný
stav žalovanej v 2.rade sa nezlepšoval, čo bolo aj dôvodom prečo ju navštevuje len príležitostne, tak
podľa žalovanej v 1.rade v dôsledku celodennej starostlivosti, vrátane zdravotnej sa mal zdravotný stav

žalovanejv2.radezlepšiťnatoľko,žebolaschopnáuzatvoriťdarovaciuzmluvuzodňa08.06.2016,ktorej
predmetom je sporná nehnuteľnosť, pričom údajne už v predchádzajúcom období ju matka opakovane
žiadala, aby prišlo k uzatvoreniu tohto právneho úkonu. Napokon podľa žalovanej v 1.rade k výraznému
zhoršeniu zdravotného stavu žalovanej v 2.rade malo prísť až po uplynutí približne 1 roka od apríla 2016.

5.4 Počas sporu bolo súdu predložené čestné prehlásenia žalovanej v 2.rade zo dňa 30.01.2018,
ktorým prehlasuje, že všetku hotovosť od nej, aj vkladnú knižku z obsahom viac ako 1000,- eur zobrala
žalovaná v 1.rade, ktorá z týchto financií a z dôchodku žalovanej v 2.rade hradila výdavky bytu na
Ružovej doline 4, Nové Zámky. Čestné prehlásenie ďalej obsahuje aj konštatovanie žalovanej v 2.rade,
že darovaciu listinu na role v Dvoroch nad Žitavou podpísala pod nátlakom dcéry I. Fabovej, čo všetko

oľutovala a chce to zmeniť. Je potrebné uviesť, že text je napísaný strojovým písmom a obsahuje
čitateľný podpis „Dudášová“.5.5 Na Okresnom súde Nové Zámky prebieha od 19.02.2018 konanie na základe žaloby žalobkyne
LenkyF.protižalovanémuV.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.F.,J.Y.XX,keďpredmetomsporujeurčenie,
že žalovaný nie je dedičom po poručiteľovi nebohom V.. F. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T.

F., S.H. D. XX, zomrelý XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky XC/XX/XXXX-XXX
zo dňa 28.01.2019 bola žaloba zamietnutá a žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Uvedený rozsudok však nie je doteraz právoplatný (pripojená časť spisu tunajšieho
súdu vo fotokópii 9C/11/2018).

5.6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 13C/164/2017 bolo zistené, že konanie začalo dňa
21.12.2017 na základe žaloby žalobkyne V. Q., rodenej S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., F. bašta XX
proti žalovanému V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., J. Y. XX a predmetom sporu bolo zaplatenie
666,15 eur s príslušenstvom s titulu úhrady polovice nákladov na nehnuteľnosť bližšie vymedzenú v
žalobe v rozhodujúcom období. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa
18.04.2018 právoplatné 23.04.2018, bol schválený zmier podľa ktorého mal žalovaný povinnosť zaplatiť

žalobkyni 517,- eur do 15 dní po právoplatnosti uznesenia a v zostávajúcej časti bolo konanie zastavené
(pripojený spis tunajšieho súdu 13C/164/2017).

6. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ( ďalej aj C.s.p. ) žalobou možno požadovať, aby

sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 137 písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Úplne nová koncepcia je zakotvená v § 137 písmená c) a d) C.s.p., kde sa rozlišuje klasická určovacia
žaloba podľa písm. c) (napr. o určenie vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí do dedičstva,
a pod.) a žaloba o určení právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) podľa písmena d).
Písmeno c) komentovaného ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.,

no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.
Ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. umožňuje, aby sa žalobca domáhal určenia:
- či tu právny vzťah alebo právo je alebo
- či tu právny vzťah alebo právo nie je.

Žalobou možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.
Žalobcu však zaťažuje dôkazové bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný
v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto
určenia bolo neisté. Existencia naliehavého právneho záujmu je nezriedka mimoriadne zložitou nielen

skutkovou, ale aj právnou otázkou, ktorej vyriešenie sa vždy odvíja od obsahu hmotnoprávnej úpravy.
V prvom rade je pre existenciu naliehavého právneho záujmu nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu
bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu alebo toto postavenie aspoň ustáliť. Pokiaľ súdne
rozhodnutie (výrok) priamo či nepriamo, pozitívne či negatívne žiadnym spôsobom neovplyvní právne
postavenie žalobcu, pre takéto určenie nie je daný naliehavý právny záujem. Ako už bolo uvedené,

naliehavý právny záujem nebude daný ani vtedy, ak už bolo právo žalobcu porušené a žalobca má
možnosť domáhať sa priamo ochrany porušenia práv žalobou na plnenie.

8. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle §80 písm. c/
O.s.p ( § 137 písm c) C.s.p. ), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu

ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné(ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).

Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len
k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáajnapriektomu,žejemožná(prípadne)iinážaloba(viďrozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti

prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši, t.j. odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).
Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,

aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo
na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn.
II. ÚS 590/2017).

9. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Prv, než sa súd zaoberal
zisteným skutkovým stavom a jeho hodnotením z hľadiska hmotného práva, mal súd povinnosť sa v

prvom rade vysporiadať s otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení podľa
§ 137 písm. c) C.s.p.. Predmetom konania je totiž určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech
žalovanej v 2.rade, ktorá je matkou tak žalobcu ako aj žalovanej v 1.rade. Súd v tomto smere poukazuje
na výklad ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p., ktorý je uvedený v bode 7 odôvodnenia tohto rozsudku a
na ustálenú rozhodovaciu prax súdov uvedenú v bode 8 odôvodnenia tohto rozsudku. Vo všeobecnosti

možno skonštatovať, že pokiaľ žalovaný je zapísaný na určitom liste vlastníctva za vlastníka alebo
spoluvlastníka nehnuteľnosti a žalobca je presvedčený o svojom vlastníkom práve, tak v takom prípade
bezpochyby žaloba na určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcu je tým správnym nástrojom, ktorý
slúži na odstránenie spornosti medzi stranami. O tento prípad však v konaní nejde, pretože žalobca
sa síce domáha určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti voči osobe, ktorá je zapísaná na

liste vlastníctva číslo 2496, katastrálne územie a obec Dvory nad Žitavou v spoluvlastníckom podiele
1 k celku, no nie vo svoj prospech, ale v prospech svojej matky, teda žalovanej v 2.rade a zároveň
si rieši ako predbežnú otázku, otázku platnosti, respektíve absolútnej neplatnosti právneho úkonu,
ktorým je darovacia zmluva zo dňa 03.06.2016. Argumentácia žalobcu na naliehavom právnom záujme
na požadovanom určení je podrobne vymedzená v bode 1.2 odôvodnenia tohto rozsudku s ktorou

súd nesúhlasí. Naopak, má za to, že žalobca na ním požadovanom určení nemá naliehavý právny
záujem. Pokiaľ by totiž súd žalobe vyhovel a určil, že žalovaná v 2.rade je v spoluvlastníckom podiele
1 k celku vlastníčkou sporných nehnuteľností, takéto rozhodnutie súdu by nebolo spôsobilé ovplyvniť
právne postavenie žalobcu alebo toto postavenie aspoň ustáliť. Žalobca opakovane zdôrazňoval, že v
súčasnosti u neho pretrváva právna neistota viažuca sa k jeho prípadnému dedičskému právu pre prípad

smrti žalovanej v 2.rade, ktorej je synom a zároveň by sa takýmto rozhodnutím odvrátili prípadné ďalšie
spory, ktoré by mohli vniknúť v súvislosti s prípadným dedičským konaním, pre prípad smrti žalovanej
v 2.rade. To, že žalovaná v 2.rade bezpochyby trpí vážnymi zdravotnými problémami, ktoré si vyžadujú
celodennústarostlivosť(lekárskepotvrdeniaasprávyMUDr.EmilaMileva,MUDr.JurajaBožíkaaMUDr.
Alžbety Szalaiovej) ešte samo o sebe neznamená, že žalovaná v 2.rade nemá oprávnenia vlastníka

podľa § 123 OZ podľa ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi. Práva a povinnosti vlastníka sú vymedzené
v § 124 OZ podľa ktorého všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká
právna ochrana. Týmito skutočnosťami má súd za to, že prípadným vyhovujúcim rozsudkom vo veci
samej, ktorým by došlo k obnoveniu vlastníckeho práva žalovanej v 2.rade k spornej nehnuteľnosti v

podiele 1 k celku by žalovaná v 2.rade mohla pri splnení všetkých procesných predpokladov postupovať
tak, aby si uplatňovala práva, ktoré jej garantuje ustanovenie § 123 a §124 OZ. Nie je garantované,
že v takom prípade by nemohlo dôjsť k následnému prevodu vlastníckeho práva žalovanej v 2.rade
k spornej nehnuteľnosti na inú osobu, čo znamená, že vyhovujúci rozsudok spôsobom navrhnutým
žalobcom v tejto veci by v jeho prospech nič nevyriešil. Jeho postoj, že po obnovení vlastníckeho práva

žalovanej v 2.rade by tento stav zostal zachovaný až do jej smrti, zostal len v rovine ničím nepodložených
tvrdení. Pri týchto úvahách tak má súd za to, že žalobca na požadovanom právnom určení nemá
právny záujem, že podaná žaloba nie je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu a že sa
ňou nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Žalobca svoju argumentáciu podporil rozsudkami
Najvyššieho súdu Českej republiky 30 Cdo 1685/2004 zo dňa 15.12.2005 a 20 Cdo 1897/1998 zo dňa

14.12.2000. K týmto rozsudkom sa poznamenáva, že upravovali inú situáciu a na súdenú vec nie sú
použiteľné. Pri rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 30 Cdo 1685/2004 zo dňa 15.12.2005
Najvyšší súd ČR zrušil rozsudok mestského súdu v Prahe, ktorým bola čiastočne zamietnutá žaloba
a čiastočne bolo vyhovené žalobe o tom, že bližšie označené nehnuteľnosti patria do dedičstva pozomrelom v určitom spoluvlastníckom podiele. Okrem toho dôvod zrušenia bol len preto, že mestský
súd doplnil dokazovanie v nadmernom rozsahu. Pri rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 20 Cdo
1897/1998zodňa14.12.2000bolopredmetomkonaniaurčenie,ževlastníkomurčitýchnehnuteľnostíbol

ku dňu svojho úmrtia zomrelý, pričom Najvyšší súd Českej republiky na rozdiel od zrušeného rozsudku
Krajského súdu v Českých Budějoviciach vyslovil názor, že pri tomto type žalôb je daný naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. S týmto záverom súd súhlasí a nemá voči tomu žiadnych výhrad.
Naopak, len dopĺňa, že obdobná vec bola riešená na Okresnom súde v Nových Zámkoch v konaní
10C/175/2008, pričom v odvolacom konaní Krajský súd v Nitre vo svojom rozsudku 9Co/1033/2015-531

zo dňa 03.11.2016 vyslovil, že žaloba o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi
predstavuje prípustnú formu žaloby sledujúcu ochranu vlastníckeho práva a ako taká je prostriedkom
odstránenia spornosti vo vzťahu medzi stranami sporu. Účelom tejto formy žaloby je posúdenie, či
poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom spornej veci. Takouto určovacou žalobou možno docieliť nielen
odstránenie spornosti vo vzťahu medzi stranami sporu ale i predchádzať vzniku ďalších sporov. Práve
takátožalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,ktorýspormedzistranamiriešiavytvárapevnýzákladpre

jeho usporiadanie i z hľadiska následného prejednania dedičstva po ňom. S týmto názorom Krajského
súdu v Nitre sa súd v plnej miere stotožňuje a poukazuje naň ako na svoj vlastný. Výsledkom týchto
hodnotení je záver o bezdôvodnosti podanej žaloby žalobcom pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. To bolo tiež dôvodom, že súd v súlade s uznesením Ústavného súdu
SRzodňa06.01.2017spisovejznačkyII.US590/2017saužďalejnezaoberalvecnouopodstatnenosťou

určovacej žaloby žalobcu, nevykonal žiadne z ďalších navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu, napr.
znalecké dokazovanie a žalovanej v 1.rade, napr. výsluchom navrhnutých svedkov.

10. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanou v 1.rade súd rozhodol podľa § 262
ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej v 1.rade, úspešnej v konaní priznal voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania vo výške 100%. Skutočnosť, že žalobca a žalovaná v 1.rade sú súrodenci
súd nepovažuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo nutné aplikovať ustanovenie §
257 C.s.p.. Vzťahy medzi nimi sú totiž dlhoročne vážne rozvrátené, čo obaja potvrdili a dokonca ani len
neprejavili minimálny záujem na ich nápravu.

11. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade súd rozhodol
podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p., no žalovanej v 2.rade nepriznal nárok na náhradu trov
konania, pretože jej preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom

prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.