Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. júl 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011560
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2118011560.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

Mgr. Kristíny Ferencziovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. Y. W., nar.
XX.XX.XXXX v Q. O., trvale bytom N., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 02.12.2019, č. k. 15T/24/2018- 346, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 15.07.2021 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný Ing. Y. W., nar. XX.XX.XXXX v Q. O., trvale bytom N., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS
Leopoldov

o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať

funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku,
vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo
prokuristu na dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 02.12.2019, č. k. 15T/24/2018-346 uznal obžalovaného Ing.
Y. W. za vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe

v čase od 20.07.2015 do 09.09.2015 z nezisteného miesta ako konateľ spoločnosti AGRO ML s.r.o. so
sídlom Námestie Mládeže 117/27, Veľký Meder, IČO: 46 253 629, vylákal od družstva s obchodným
menom TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, peňažné prostriedky vo výške 29.600,- Eur, a to tak, že
predstieral, že má u skladovateľa Rybárová farma s.r.o. v obci Šurany - Kostolný Sek uskladnených preodberateľa200tonsladovníckehojačmeňaodrodyKango,čodeklarovalajvovystavenomskladiskovom
liste č. 09/2015 SL01, na základe čoho dňa 20.07.2015 uzatvoril v mene spoločnosti AGRO ML s.r.o.
s družstvom TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, kúpnu zmluvu č. 09/2015, pričom pred dodaním

jačmeňa vystavil dňa 14.08.2015 faktúru č. 20150003 v sume 29.600,- Eur, ktorú žiadal uhradiť na
svoj súkromný účet, pričom túto kúpnu cenu TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, uhradilo dňa
08.09.2015 bankovým príkazom zadaným v Trnave, avšak obvinený v dohodnutej dobe do konca
mesiaca november 2015 jačmeň nedodal, ani ho od počiatku dodať neplánoval, pretože jačmeň nemal
vôbec uskladnený, kúpnu cenu zaslanú na svoj súkromný účet po jej prijatí použil na iné účely, iné

prostriedkynazabezpečeniejačmeňaprekupujúcehonemalkdispozícii,čohosibolobvinenýopočiatku
vedomý, nakoľko majetok spoločnosti AGRO ML s.r.o. bol blokovaný v exekučných konaniach, čím
spôsobil družstvu TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, so sídlom Hospodárska 53, Trnava, IČO: 36
254 240, škodu vo výške 29.600,- Eur, pričom takto konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/189/2011 zo dňa 12.09.2012, právoplatným dňa 12.09.2013, odsúdený
za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 5
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 a ods. 10 Trestného zákona

okresný súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu,
člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby,
vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu na dobu 3 (tri) roky. Zároveň
mu bola uložená podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému - družstvu
TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, so sídlom Hospodárska 53, Trnava, IČO: 36 254 240 škodu vo

výške 29.600,- (dvadsaťdeväťtisícšesťsto) Eur.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že medzi spoločnosťou AGRO ML
s.r.o., ktorej konateľom bol obžalovaný a družstvom TRITICA - odbytové družstvo, družstvo bola dňa
20.07.2015 uzatvorená Kúpna zmluva č. 09/2015, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti AGRO

ML s.r.o. ako predávajúceho dodať družstvu TRITICA - odbytové družstvo, 200 ton sladovníckeho
jačmeňa. Uzavretie tejto kúpnej zmluvy nebolo sporné a sporné nebolo ani to, že dohodnutá kúpna
cena vo výške 29.600,- Eur bola uhradená z bankového účtu poškodeného na súkromný bankový účet
obžalovaného, čo obžalovaný vysvetlil tým, že bankové účty spoločnosti AGRO ML s.r.o. boli v tom
čase blokované súdnymi exekútormi. Blokácia bankových účtov menovanej spoločnosti bola potvrdená

správami príslušných bánk a ich prílohami.

Sporným (z pohľadu obžalovaného) však bolo, či konanie obžalovaného možno označiť za podvodné
a či toto naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorý spácha ten, kto seba alebo iného obohatí tým, že uvedie

niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že konanie obžalovaného sa navonok javí byť ako
konaním v štandardných obchodných vzťahoch. Poškodený, ktorého štatutárom je bývalý kolega
obžalovaného z inej spoločnosti (Ing. N.), má záujem o dodávku 200 ton sladovníckeho jačmeňa a

obžalovaný je schopný takúto dodávku zabezpečiť, keďže obchoduje prostredníctvom svojej spoločnosti
AGRO ML s.r.o. s poľnohospodárskymi komoditami. Spoločnosť AGRO ML s.r.o. uzatvorí s poškodeným
Kúpnu zmluvu č. 09/2015 a dokonca existenciu jačmeňa potvrdí v skladiskovom liste č. 09/2015 SL01
s tým, že tento jačmeň má v sklade u skladovateľa Rybárová farma s.r.o. a že tento tovar bude pre
poškodeného skladovať a nebude s ním disponovať bez pokynov poškodeného. Poškodený po uzavretí

kúpnej zmluvy poukáže v prospech bankového účtu obžalovaného dohodnutú kúpnu cenu a čaká na
dodávku tovaru.

V danom prípade však podľa názoru okresného súdu nešlo o štandardný obchod. Nie preto, že by
bola kúpna cena vyplatená vopred a ani nie preto, že by táto bola vyplatená na bankový účet, ktorého

majiteľom nebola spoločnosť AGRO ML s.r.o., ale obžalovaný. Uvedený obchod nebol štandardným
preto, lebo obžalovaný od počiatku vedel, že žiaden jačmeň nedodá a dodať ani nemal záujem, ale
kúpnu cenu od poškodeného vylákal ako satisfakciu za svoje pohľadávky z minulého obdobia, ktoré
ostali neuhradené.Z výpovede svedka J. L. vyplynulo, že obžalovaný ho síce navštívil a na možnosť dodávky jačmeňa,
ktorého prvovýrobcom bol práve menovaný svedok, sa u svedka dotazoval, avšak svedok obžalovaného

upozornil, že za jačmeň je potrebné zaplatiť vopred. Svedok takýto postup voči obžalovanému odôvodnil
tým, že od iných partnerov vedel o finančných problémoch obžalovaného, čo je v súlade aj s
tvrdením obžalovaného o jeho finančných problémoch ako i s vykonaným dokazovaním, z obsahu
ktorého vyplynulo, že obchodná spoločnosť AGRO ML s.r.o. na svojich účtoch nemala žiadne finančné
prostriedky a navyše jej bankové účty boli blokované v exekučných konaniach (viď správy bánk a daňové

priznanie spoločnosti AGRO ML s.r.o. za zdaňovacie obdobie roka 2015). Svedok L. sa preto prirodzene
necítilbyťviazanýdodávkoujačmeňaobžalovanému,čopotvrdilnielennasúde,alevrozhodnomobdobí
aj štatutárovi poškodeného Ing. N., ktorému potvrdil, že žiaden jačmeň pre obžalovaného uskladnený
nemá.

Obžalovanému pritom nič nebránilo svedkovi L. za jačmeň zaplatiť, pretože vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že obžalovanému bola dohodnutá kúpna cena 29.600,- Eur vyplatená vopred, a to
dňa 09.09.2015. Obžalovaný preto mal finančné prostriedky na to, aby svedkovi L. zaplatil a u tohto pre
poškodeného skladoval dohodnuté množstvo jačmeňa, ako to potvrdzoval v skladiskovom liste.

Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že svedkovi L. chcel zaplatiť až potom, ako by bola potvrdená kvalita

vzoriek jačmeňa, ktoré zrejme od svedka Rybára aj prevzal (pozn. obžalovaný tvrdil, že od svedka L. mal
dve vzorky jačmeňa a svedok L. túto skutočnosť potvrdil a svedok Mgr. Z., ktorému mala by jedna vzorka
odovzdaná, pripustil), potom mal od poškodeného žiadať oznámenie, ako dopadlo testovanie vzoriek a
pokiaľ by od poškodeného nemal žiadnu odpoveď, mohol mu kúpnu cenu vrátiť. Obžalovaný však toto
neurobil a ako sám potvrdil, kúpnu cenu od poškodeného použil na iné obchody. Tvrdenie obžalovaného,

ktorý uvádzal, že v mesiaci 11/2015, kedy mal byť jačmeň poškodenému dodaný, mal hotovosť 29.600,-
Eur doma v trezore je navyše nevierohodné vzhľadom na skutočnosť, že sám obžalovaný uvádzal, že
peniaze vrátil 19.02.2019 až potom, ako mu jeho dlžníci vrátili jeho peniaze, z čoho potom okresný súd
vyvodil, že obžalovaný v skutočnosti peniaze použil pre vlastnú potrebu či obchody, pričom takýto záver
je podporený aj výpoveďou svedka Mgr. Z., ktorému obžalovaný uviedol, že peniaze nemá (pozn. v čase,

keď Mgr. Z.iadal od obžalovaného vrátiť kúpnu cenu).

Podľa názoru okresného súdu obžalovaný mal motív vylákať od poškodeného kúpnu cenu, a to s
ohľadom na skutočnosť, že spoločnosť AGRO ML s.r.o. mala voči spoločnosti SWC Trnava, spol.
s r.o. pohľadávku v celkovej výške 28.866,24 Eur, ktorej výška sa podľa plánu reštrukturalizácie

poslednej menovanej spoločnosti mala upokojiť len v časti 14%, čo predstavuje sumu 4.041,27 Eur, čo
vyplynulo z Reštrukturalizačného plánu spoločnosti SWC Trnava, spol. s r.o., z návrhu na povolenie
reštrukturalizácie ako aj z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 25R/6/2016 zo dňa 28.02.2014.
Obžalovaný napokon uvedené skutočnosti ani nenamietal a potvrdil, že kúpnu cenu 29.600,- Eur nevrátil
poškodenému preto, že mu spoločnosť SWC Trnava, spol. s r.o., ktorej konateľom a spoločníkom bol

Ing. N. ostala dlžná a mal záujem takto pohľadávku spoločnosti AGRO ML s.r.o. uspokojiť, čo však urobil
až potom, ako ho poškodený žiadal o vrátenie kúpnej ceny.

Okresný súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že obžalovaný vo vzťahu
k dodávke jačmeňa pre poškodeného neurobil žiadne kroky, ktoré by reálny záujem obžalovaného

dodať jačmeň poškodenému potvrdzovali. Vykonané dokazovanie okresný súd preto vyhodnotil tak, že
obžalovaný využil situáciu a Ing. N. ako predsedu predstavenstva poškodeného uviedol do omylu v tom,
že má záujem dodať poškodenému jačmeň, avšak v skutočnosti chcel len vylákať kúpnu cenu, aby touto
pokryl jeho pohľadávku voči spoločnosti SWC Trnava, spol. s.r.o. z minulosti, ktorá ostala neuhradená,
pričom ako uviedol aj Ing. N., obžalovaný vnímal prepojenie oboch subjektov, t. j. spoločnosti SWC

Trnava, spol. s r.o. a poškodeného cez osobu Ing. N..

Uzavretie kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou AGRO ML s.r.o. a poškodeným tak slúžilo len ako
zámienkanato,abyobžalovanýodpoškodenéhovylákalkúpnucenu,pričomjačmeňvskutočnostinikdy
nemal záujem poškodenému naozaj dodať. Pokiaľ obžalovaný súdu na hlavnom pojednávaní predložil

ako dôkaz e-mailovú správu adresovanú svedkovi L., ktorej prílohou bola zo strany obžalovaného
podpísaná Kúpna zmluva, čím chcel preukázať, že on svedkovi L. uzavretie kúpnej zmluvy navrhoval,
takútoobranusúdhodnotíakonevierohodnú,pretožesvedokL.vypovedal,žeobžalovanýsapoprevzatí
vzoriek na dlhšiu dobu odmlčal a so svedkom nekomunikoval a nedvíhal ani telefón, z čoho potomokresný súd vyvodil záver, že to bol svedok L. a nie obžalovaný, ktorý sa zaujímal o uzavretie kúpnej
zmluvyadefactooto,čiobžalovanýmázáujemododávkujačmeňa.Navyšeajobžalovanýmpredložený
návrh kúpnej zmluvy obsahuje ustanovenie, podľa ktorého mal kupujúci (v tomto prípade AGRO ML

s.r.o.) nadobudnúť vlastnícke právo k jačmeňu až úplným zaplatením kúpnej ceny, z čoho je potom
zrejmé, že aj obžalovaný musel počítať s tým, že svedkovi L. bude potrebné za jačmeň zaplatiť pred
jeho dodávkou poškodenému.

Výpoveď svedka L., že obžalovaný sa odmlčal, tiež potvrdzuje aj svedok Mgr. Z., ktorý vypovedal, že

obžalovanýsnimi(pozn.sosvedkamiIng.N.aMgr.Z.)nekomunikovalanedvíhaltelefón,pričomsvedok
Mgr.Z.bolosobnezaobžalovaným,ktorýmuuviedol,žepeniazejednoduchonemá,čotiežspochybňuje
nielen tvrdenie obžalovaného, že mal v mesiaci 11/2015 peniaze v hotovosti pripravené, ale i to, že mal
peniaze pripravené kedykoľvek predtým na to, aby svedkovi L. za jačmeň zaplatil potom, ako sa potvrdí
kvalita jačmeňa, ako to sám tvrdil.

Okresný súd tak dospel k záveru, že obžalovaný tak na škodu majetku poškodeného seba obohatil o
sumu 29.600,- Eur tým, že uviedol Ing. N. ako štatutára poškodeného do omylu a spôsobil tak na majetku
poškodeného značnú škodu.

Zavinenie obžalovaného okresný súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil ako zavinenie v

priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže v konaní obžalovaného bola prítomná
tak vedomostná ako aj vôľová zložka konania.

Vo vzťahu k úhrade sumy 29.600,- Eur svedkovi Mgr. Z. zo strany obžalovaného dňa 19.02.2019 súd
poznamenáva, že táto úhrada je vo vzťahu k prejednávanej veci bez akéhokoľvek právneho významu.

Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že ide o pohľadávku poškodeného voči spoločnosti
AGRO ML s.r.o., ktorú Mgr. Z. nebol oprávnený inkasovať, keďže nebol ani štatutárom poškodeného
a ani osobou, ktorú by poškodený takým inkasom pohľadávky splnomocnil. Škoda, ktorá tak konaním
obžalovaného bola poškodenému spôsobená doposiaľ uhradená nebola, a preto súd obžalovanému
uložil povinnosť nahradiť poškodenému celú spôsobenú škodu.

Vo vzťahu k úprave skutkovej vety, kedy súd obdobie uvedené v obžalobe ako „v čase od 20.07.2015
do 30.11.2015“ upravil na spojenie „v čase od 20.07.2015 do 09.09.2015“ okresný súd poznamenal, že
túto úpravu urobil z dôvodu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že kúpna cena 29.600,- Eur
bola na bankový účet obžalovaného pripísaná dňa 09.09.2015, čím došlo k dokončeniu trestného činu,

ktorý bol dokonaný už tým, že obžalovaný uviedol Ing. N. ako štatutára poškodeného do omylu a Ing.
N. ako štatutár poškodeného vykonal majetkovú dispozíciu tým, že poukázal dohodnutú kúpnu cenu na
bankový účet označený vo faktúre č. 20150003, ktorý bol bankovým účtom obžalovaného.

K výroku o treste okresný súd uviedol, že u obžalovaného nebola preukázaná žiadna poľahčujúca

okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a ani žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.
Ako však vyplynulo z odpisu registra trestov, obžalovaný spáchal prejednávaný skutok v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12.09.2012, sp. zn.
1T/189/2011, právoplatným dňa 12.09.2013 v ktorom bol uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo

výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu
asurčenímskúšobnejdobyvtrvaní5(päť)rokov.Skúšobnádobavprípadetohtoodsúdeniatedaplynula
od 13.09.2013 do 13.09.2018. Obžalovaný opätovne spáchal zločin a okresný súd musel aplikovať
ustanovenie § 38 ods. 5 a ustanovenie prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona a upraviť (zvýšiť) dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu z troch rokov na 6 (šesť) rokov a 6 (šesť)

mesiacov. Obžalovanému tak ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe v rozpätí od 6
rokov a 6 mesiacov do 10 rokov. Okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej
hranici upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, pričom trest odňatia slobody v tejto výmere
považoval za dostatočný na nápravu obžalovaného. Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za

úmyselný trestný čin, okresný súd ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spáchal trestný čin ako konateľ spoločnosti AGRO
ML s.r.o. so sídlom Veľký Meder, Námestie Mládeže č. 117/27. Obžalovaný sa navyše takéhoto konania
(hoci nie ako štatutár či vedúci podniku zahraničnej osoby alebo podniku zahraničnej osoby alebo

ako prokurista) dopustil opakovane a naviac v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného
odsúdenia. Z uvedených dôvodov bol preto okresný súd toho názoru, že v prípade obžalovaného je
tomuto dôvodné uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena
dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby,
vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu, pričom vychádzajúc z kritérií

podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému uložil tento trest na dobu 3 (tri) roky.

Výrok o náhrade škody okresný súd odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že v dôsledku podvodného konania poškodený družstvo TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, so
sídlom Hospodárska 53, Trnava, IČO: 36 254 240 na bankový účet obžalovaného bezhotovostne zaplatil
kúpnu cenu za jačmeň, ktorý nebol poškodenému dodaný vo výške 29.600,- Eur ako i to, že táto

škoda poškodenému doposiaľ nebola uhradená. Vzhľadom na uvedené, keďže nárok na náhradu škody
bol do skončenia vyšetrovania riadne uplatnený, okresný súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť
poškodenému škodu vo výške 29.600,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal do zápisnice na hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2019 odvolanie

obžalovaný, a to čo do výroku o vine aj treste, do výroku o náhrade škody a tiež vo vzťahu ku konaniu,
ktoré rozsudku prechádzalo. Prokurátor sa k nevyjadril k podaniu opravného prostriedku. Opatrovník
poškodeného sa vzdal práva na podanie odvolania.

Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním doručeným

okresnému súdu dňa 13.03.2020, v ktorom namietal, že okresný súd rozhodol predčasne, nevenoval
patričnú pozornosť všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré vyšli v konaní najavo a nevykonal všetky
potrebné dôkazy za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci.

Z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že nie sú zistené a preukázané všetky rozhodujúce

skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Niektoré z dôkazov nasvedčujú dokonca tomu, že poškodeným vo
všetkých súvislostiach je dokonca obžalovaný a poškodený poškodeným v konečnom dôsledku nie je.
Konanie všetkých zúčastnených osôb nepreukazuje bez akýchkoľvek pochybností vinu obžalovaného,
odôvodnenosť podanej obžaloby a dôvody na odsúdenie obžalovaného. Samotný sporný kontrakt je
neobvyklý, neštandardný. Prečo bol zo strany údajného poškodeného uzatváraný v čase, keď mala

spoločnosťpohľadávkyvovýške450.000.-EURniejejasné.Budepodľanázoruobžalovanéhopotrebné
bližšie ozrejmiť dôvody konania zástupcu poškodeného Ing. N.. Dňa 27.10.2015 doručil Okresnej
prokuratúre Tmava trestné oznámenie a o mesiac a pol neskôr, t. j. dňa 17.12.2015 už nie je štatutárom
ani spolumajiteľom poškodenej spoločnosti. Trestné oznámenie je dokonca spísané na hlavičkovom
papieri poškodeného, kde je uvedená mailová adresa spoločnosti dlhujúcej obžalovanému SWC Tmava,

spol. s.r.o., a teda spoločnosti s nevyplatenou pohľadávkou obžalovaného. Prepojenie je zrejmé. Musí
byť predmetom dokazovania aj zistenie z akých dôvodov a za akých podmienok - či bola napr. výška
údajnej škody zohľadnená vo výške kúpnej ceny - nový majiteľ odkúpil poškodenú spoločnosť a ako
naložil s údajnou pohľadávkou voči obžalovanému - či pohľadávka zanikla, alebo nie a ak áno akým
spôsobom - napr. odpis, postúpenie, započítanie, atď.

Pôvodný majiteľ poškodeného poskytol plnenie obžalovanému z bankového úveru čo znamená, že jeho
majetok sa nezmenšil, čiže mu škoda nevznikla nakoľko úver zrejme neuhradil. Podľa zistení obhajoby
poškodená spoločnosť od roku 2014 nevykazuje žiadnu hospodársku, podnikateľskú činnosť.

Konanie a úmysel obžalovaného nesmerovali ku poškodeniu poškodeného. Nedal reštrukturalizovať
svoju firmu tak, ako dal reštrukturalizovať svoju firmu SWC Tmava, spol. s.r.o. svedok Ing. N., výsledkom
čoho bolo uhradenie iba 16 % pohľadávky obžalovaného voči uvedenej firme.

Prenedostatokdôvodovnapadnutéhorozsudkuniejemožnézistiťakosasúdprvéhostupňavysporiadal

s výpoveďou svedka Mgr. W. Z. potvrdzujúceho uhradenie sumy 29.600.- EUR a dôvod prečo zaviazal
obžalovaného na jej zaplatenie poškodenému opätovne.Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1, písm. a), písm. b), písm. c), Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktorom doplnil dokazovanie v zmysle § 326 ods. 5
Trestného poriadku a oboznámil pripojený spis Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 1T/189/2019,

trestný rozkaz Okresného súdu Lučenec zo dňa 24.05.2021, sp. zn. 22T/56/2021 a aktuálny odpis
registra trestov.

ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduDunajskáStredaodvolacísúdzistil,žeuznesenímOkresnéhosúdu
Dunajská Streda zo dňa 08.04.2019, č. k. 1T/189/2011-341 bolo podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona
vyslovené, že odsúdený Ing. Y. W. vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/189/2011 sa

neosvedčil a nariaďuje sa výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa §
48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd odsúdeného zaradil na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo
dňa 08.10.2019, č. k. 6Tos/131/2019 - 352 bolo vyššie uvedené uznesenie zrušené a vec bola vrátená
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Napriek dostatočnému času okresný súd vo veci do

konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu nerozhodol.

Na verejnom zasadnutí prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa
§ 319 Trestného poriadku. Obhajca obžalovaného doplnil odvolanie a uviedol, že skutková podstata
trestného činu podvodu zahŕňa skutočnosť, že niekto musí byť aj obohatený, k čomu však nedošlo,

pretože obžalovaný sumu 29.600 Eur, ktorú prijal od spoločnosti Tritica vrátil Mgr. Z., pričom dotyčný
mu tvrdil, že má od konateľa spoločnosti Tritica splnomocnenie na vymáhanie dlhov. Ak túto skutočnosť
Ing. N. poprel, bolo potrebné, aby súd vykonal konfrontáciu medzi N. a Z. a zistiť dôvody rozporov v
ich výpovediach. Súd neskúmal skutočnosť, či sa vlastne samotný Ing. N. nedopustil trestného činu
úverového podvodu, ktorým zaplatil vopred predmetný tovar, vzápätí sa vzdal funkcie konateľa, odpredal

firmu Tritica a poveril Mgr. Z., aby pohľadávky 450.000 Eur on osobne vymáhal. Súd nezisťoval veľmi
dôležitú skutočnosť, či nový majiteľ družstva Tritica odkúpil aj pohľadávky družstva alebo nie. Táto
skutočnosť bola veľmi podstatná z toho dôvodu, aby bolo zistené, kto je vlastne poškodený a či sa Mgr.
Z. spoločne s Ing. N. nedopustili sami trestného činu podvodu tým, že vymáhali pohľadávku spoločnosti
Tritica napriek tomu, že už neboli zrejme vlastníkmi tejto spoločnosti. Na základe uvedeného navrhol

odvolaciemu súdu, aby v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju tento v potrebnom
rozsahu znovu prejednal, vykonal potrebné dokazovanie a následne rozhodol, a to všetko pre podstatné
chyby I. stupňového súdu v konaní, pretože sa I. stupňový súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie a pretože vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého

výroku rozsudku súdu I. stupňa, na základe ktorých je potrebné dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie
dôkazy. Obžalovaný súhlasil s vyjadrením jeho obhajcu a vyhlásil, že je nevinný.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil,
že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Trestného
poriadkupreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýroku,akoajsprávnosťpostupukonania,
ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, čo do výroku o treste.

Okresný súd po obdržaní obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné
rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12
Trestného poriadku a dospel k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku
okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané,aoktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprel,rovnakotakrozviedolakýmiprávnymiúvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia
rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s rozsiahlou obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo

skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na
neho poukazuje.
Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov

v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).Odvolací súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie vytvára
ucelenú logickú štruktúru o tom, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal a tento spáchal
obžalovaný.

Jednoznačne bolo preukázané, že obžalovaný od začiatku vedel, že jačmeň nedodá a dodať ani nemal v
úmysle a napriek tomu od poškodeného vylákal kúpnu cenu a to z dôvodu, že pohľadávka obžalovaného
z predchádzajúceho obdobia nebola uhradená.
K odvolacím námietkam obžalovaného treba uviesť, že odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, čo vlastne
namietal tým, že poškodená spoločnosť uzatvárala kontrakt, keď mala pohľadávky vo výške 450.000,-

Eur. Rovnako tak skutočnosť za akú cenu došlo k prevodu členstva Ing. N. na inú osobu bolo vecou
dohody príslušných osôb, a táto skutočnosť nesúvisí s prejednávanou vecou. Škoda bola zo strany
poškodeného TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, uplatnená riadne a včas, pričom obhajoba
žiadnym dôkazom nepodporila tvrdenia o tom, že by malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na inú osobu.
Je rovnako absolútne bezpredmetné, či si poškodené TRITICA - odbytové družstvo, družstvo,
zabezpečila finančné prostriedky, ktoré zaslala na účet obžalovanému z úveru od banky alebo nie,

pretože pokiaľ aj áno, potom má banka pohľadávku voči TRITICA - odbytové družstvo, družstvo,
ktorú musí splatiť, teda značná škoda mu jednoznačne vznikla aj napriek konšpiračným teóriám
obžalovaného. Je evidentné, že obžalovaný sa snažil účelovými tvrdeniami zbaviť svojej trestnoprávnej
zodpovednosti, ktoré tvrdenia nemajú v predmetnej trestnej veci žiadnu relevanciu.
K písomným dôvodom odvolania obhajoby mal tunajší súd za potrebné ďalej uviesť, že o úmysle

obžalovaného obohatiť sa na úkor poškodeného nemal krajský súd absolútne žiadne pochybnosti,
nakoľko bolo preukázané, že tento nemal žiadny reálny záujem dodať jačmeň poškodenému, ale mal
záujem vylákať finančné prostriedky za účelom realizovania svojich vlastných finančných záujmov.
V tomto smere krajský súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie okresného súdu v
napadnutom rozsudku.

Rovnako sa okresný súd v napadnutom rozsudku správne vysporiadal aj s tým, že uhradením sumy
obžalovaným Mgr. W. Z. nebola uhradená škoda 29 600,- Eur poškodenému TRITICA - odbytové
družstvo, družstvo, nakoľko tento nedisponoval žiadnym oprávnením, aby mohol túto pohľadávku
inkasovať. Z tohto dôvodu nebolo potrebné vykonávať navrhovanú konfrontáciu medzi Mgr. W. Z. a Ing.
N..

Krajský súd tiež neskúmal, či sa Ing. N. dopustil trestného činu úverového podvodu, nakoľko predmetom
tohto konania bola trestná činnosť obžalovaného. Pokiaľ mala obhajoba v tomto smere nejaké
podozrenie alebo dôkazy, nič jej nebránilo podať trestné oznámenie.
Obranu obžalovaného aj odvolací súd považoval za účelovú s jediným cieľom a to zbaviť sa
trestnoprávnej zodpovednosti.

Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie ohľadom výroku o
treste procesne správne a v rozsahu dostatočnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré
teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre

ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť

vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestnýzákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a
výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

V tomto prípade ešte pred uložením trestu obžalovanému musel krajský súd vyriešiť predbežnú otázku,
a to, či došlo k osvedčeniu sa obžalovaného vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 12.09.2012, sp. zn. 1T/189/2011, právoplatného dňa 12.09.2013, alebo nie, pretože uvedená
skutočnosť zohráva významnú úlohu pri určovaní výšky trestu.
Podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval

podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil;
inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci
odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a
súčasne môže

a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2,
b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo
c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Podľa § 52 ods. 2 Trestného zákona ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie
podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal odsúdený vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
Podľa § 52 ods. 3 Trestného zákona rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch
rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by odsúdený mal
na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin

spáchaný v skúšobnej dobe.
Podľa § 52 ods. 4 Trestného zákona ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo
ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
Z doplneného dokazovania odvolacím súdom vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 12.09.2012, sp. zn. 1T/189/2011, právoplatného dňa 12.09.2013 bol obžalovaný uznaný

vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu za
súčasného uloženia probačného dohľadu a s určením skúšobnej doby v trvaní 5 (päť) rokov. Skúšobná
doba v tejto veci mu plynula od 13.09.2013 do 13.09.2018. Z pripojeného spisu je zrejmé, že okresný súd
nerobil úkony sústredene a efektívne a tak zmaril možnosť neosvedčiť obžalovaného v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia, napriek tomu, že podmienky na jeho neosvedčenie sa boli jednoznačne
dané. Odvolací súd tak dospel k záveru, že sa obžalovaný zo zákona osvedčil a tak vo veci Okresného
súdu Dunajská Streda vedenej pod sp. zn. 1T/189/2011 sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.
Išlo o novú skutočnosť, na ktorú musel odvolací súd pri svojom rozhodnutí prihliadnuť a tak ustanovenie
§ 38 ods. 5 Trestného zákona neaplikoval, pretože zo znenia predmetného ustanovenia vyplýva,

že zvýšenie zákonom ustanovenej dolnej hranice trestnej sadzby o polovicu prichádza do úvahy v
prípade, ak páchateľ opätovne spáchal zločin, pričom pod pojmom „opätovne“ treba vo vzťahu k tomuto
ustanoveniu rozumieť spáchanie zločinu po tom, čo bol páchateľ právoplatne odsúdený za iný zločin.
Na tento znak sa neprihliadne v prípade, ak predchádzajúce odsúdenie za zločin je zahladené.Krajskýsúdzvykonanéhodokazovaniazistil,žeuobžalovanéhoneexistuježiadnapoľahčujúcaokolnosť
v zmysle § 36 Trestného zákona ani žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, a preto
v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona ukladal obžalovanému trest v základnej trestnej sadzbe od 3

(troch) rokov do 10 (desať) rokov.
Nebolo možné opomenúť ani skutočnosť, že obžalovaný už spáchal v minulosti trestnú činnosť, za ktorú
už bol sankcionovaný. Nešlo u neho o jeho prvé zlyhanie, kedy sa dostal do rozporu so zákonom, čo
poukazuje aj na neistú prognózu jeho prevýchovy. Postoj obžalovaného k spáchanému skutku, okolnosti
a spôsob jeho spáchania sú ďalším kritériom, na ktoré odvolací súd prihliadal pri ukladaní trestu. Všetky

tieto zistenia potom viedli k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 4
(štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov, teda v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby, je trestom primeraným k
všetkým zisteným okolnostiam prípadu a k osobe obžalovaného. Takto uložený trest by mal zabezpečiť
účel trestu z hľadiska tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, krajský súd
obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.
Obžalovaný spáchal trestný čin ako konateľ spoločnosti AGRO ML s.r.o. a preto bolo dôvodné uložiť
obžalovanému aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného
orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho

organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu, pričom vychádzajúc z kritérií podľa §
34 ods. 4 Trestného zákona na dobu 3 (tri) roky.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody tento bol správny a zákonný. V dôsledku podvodného konania
obžalovaného poškodenému družstvo TRITICA - odbytové družstvo, družstvo vznikla škoda vo výške
29.600,- Eur, ktorá doposiaľ uhradená nebola a preto bolo dôvodné obžalovaného zaviazať k povinnosti

nahradiť poškodenému spôsobenú škodu, tak ako to učinil okresný súd v napadnutom rozsudku.
Vychádzajúczprezentovanýchúvahkrajskýsúdpostupompodľa§321ods.1písm.d),ods.3Trestného
poriadku zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 ods.
3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku po doplnení
dokazovania krajským súdom na verejnom zasadnutí.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.