Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120276074
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6120276074.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: S., N..V..Q., N.

N. L. U. XXXX/XX, XXX XX Ž., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so
sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: H. K.M., M..N.. I. F.
A., N. N. Š. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom
Dvořákovonábrežie8/A,81102Bratislava-StaréMesto,ozaplatenie260,-EURspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 260,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 260,- EUR od 07.12.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu G. G. dňa 03.04.2020 a postúpenou Okresnému súdu Žilina
dňa 28.08.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 260,- EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 260,- EUR od 07.12.2019 do zaplatenia a nahradenia trov
konania.

2. Žalobca žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 30.09.2019 došlo v Ž. k dopravnej nehode,

pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Š.H. N., D.: L. XXXGJ, ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená X. E., G. Ž. U. XXX/XXA, XXX XX X. X. (ďalej
len poškodená). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla O. O., D.: L.
XXXHD, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č.
XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX). Poškodená nechala vykonať opravu uvedeného motorového vozidla,
na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo
dňa 30.09.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenej náhradné motorové vozidlo značky S.

Q., D.: L. XXXHR v čase od 30.09.2019 do 11.10.2019. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného
vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. XXXXXXX zo dňa 21.10.2019, splatnú dňa 21.10.2019
na sumu 810,- EUR. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 30.09.2019 do 11.10.2019, t.j. 12
dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 65,- EUR. V sume 810,- EUR je zahrnutý aj
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR. Poškodená
zároveň dňa 21.10.2019 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné
plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX) zo dňa 30.09.2019 z titulu

náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 810,- EUR, spolu
s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z
postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 21.10.2019. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa
22.11.2019, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 21.11.2019 došlo k skončeniu prešetrovania anáslednému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 22.11.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie
za prenájom náhradného motorového vozidla spolu vo výške 550,- EUR. Krátenie poistného plnenia
zo strany žalovaného bolo odôvodnené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v

rozsahu 8 dní. Náklady vo výške 810,- EUR boli poškodenou vynaložené nutne a účelne, keďže bola po
uvedenú dobu vylúčená z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo
poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné
prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne
uplatnil aj úroky z omeškania. Dňa 21.11.2019 bolo na účet žalobcu pripísané poistné plnenie a takže

najneskôr dňa 21.11.2019 došlo k skončeniu prešetrovania poistnej udalosti. So zvyškom poistného
plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 07.12.2019, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k
neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. S poukazom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti bol žalobca nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Uplatnený nárok vo výške

260,- EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 810,- EUR uvedenej na faktúre č. XXXXXXX za prenájom
náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 550,- EUR. Žalobca si v
zmysle vyššie uvedeného uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 260,- EUR od
07.12.2019 do zaplatenia.

3. Okresný súd G. G. žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn.XXUp/XXX/XXXX zo dňa
23.04.2020 (č.l. 25 spisu).

4. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde G. G. proti platobnému rozkazu odpor s vecným
odôvodnením (č.l. 35 spisu). Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č.

307/2016 Z.z. o upomínacom konaní k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca
v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na
súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd G. G. postúpil predmetnú sporovú vec
Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.

5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho
za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku žalovanému nebola doručená a uplatňovaný
nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca neuvádza, o aké
zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje, čo v konečnom
dôsledku zakladá neurčitosť a nejasnosť žalobného návrhu. Tvrdil, že žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a tiež žalobca nie je vo
vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a
súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi
záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval
subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej

subjektom viazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako
aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval
dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením
predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného
na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako

pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v
zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením
došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky
žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na

strane žalobcu v predmetnom konaní. Žalovaný ďalej citoval rozsudok NS SR, sp. zn. XObo XX/XXXX
zo dňa 29.01.2008. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o
postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa
nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávkybolopostúpeniepohľadávkyzostranypoškodeného,ktorúprávežalobcaakoveriteľ,eviduje

voči poškodenému ako voči dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), žalovaný považoval takýto
právny úkon podľa § 39 OZ za absolútne neplatný. Žalobca zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal, že
poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 21.10.2019
síce poškodený uviedol, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolopo poistnej udalosti v autoservise až do doručenia oznámenia o totálnej škode a nemal k dispozícii iné
vhodné vozidlo, a prenájom Náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol
žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní), preto ho žalovaný považuje

za zjavne účelový. Mal za to, že žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno. Náhradné
vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti opravované v autoservise a nedisponoval
žiadnym iným vhodným vozidlom, a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, avšak
tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní), preto
ho považujeme za zjavne účelový. Mal za to, že žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné

bremeno. Zároveň mal za to, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných
úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so
záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol
dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť

žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná
sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na nesplnenie
nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana
poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť
v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Vzhľadom k uvedenému

mal za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

6. Následnedoručilvyjadreniekodporužalobca(č.l.47),vktorompožiadalpríslušnýsúdopokračovanie
v konaní a k odporu uviedol, že žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom
spore od ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb.. „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.“ Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca
pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. S poukazom na názor v komentovaných predpisoch Fekete,
I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1498, súdna prax v zhode s doktrínou
vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie

je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na
splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že OZ alebo iný predpis postúpenie niektorých
pohľadávok nezakazuje. Žalobca zdôraznil, že faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 21.10.2019 uplatnil za
prenájom vozidla zn. S. Q. podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. XX/XXXX sumu vo výške
810,- EUR s DPH voči poškodenému. K zániku záväzkov z predmetnej faktúry došlo započítaním

pohľadávok žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného
v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo
strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony,
ktoré sú obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2019, a to odplatnosť postúpenia
a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe

odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, žalobca poukázal v tejto časti na nesporný obsah
dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z 21.10.2019 podľa bodu 5, podľa ktorého sa zmluvné
strany dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu
nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju
pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to

možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou
uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. 1 OZ v spojení s
§ 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), vo výške žalovanej istiny v sume 260,- EUR

zodpovedajúcej rozdielu sumy 810,- EUR a už poskytnutého plnenia v sume 550,- EUR. Poukázal
na to, že z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku
započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by
dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada,
že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statim

redditurus est); v rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať
žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci
vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou
(surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. (Fekete, I.: Občiansky zákonník,Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1708). K tejto problematike poukázal na Uznesenie Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. XCob/XXX/XXXX, v zmysle ktorého „Záver súdu, že nebol
preukázaný vznik škody poškodeného t.j. zaplatenie nájomného za požičanie vozidla, tak je potrebné

vychádzať zo Zmluvy o postúpení z 2.4.2013, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu
pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako
prenajímateľom. Tiež odvolací súd prisvedčil námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v
tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom
postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému

ako následok dopravnej nehody. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na
žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná
škoda podľa § 442 ods. 1, Obč. zák. v spojení so zák. č. 381/2001, t.j. náklady spojené s odstraňovaním
dôsledkov poškodenia medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na
uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v

zmysle § 525 ods. 1, Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne
legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné
postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi
ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku

čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.“ V záujme právnej istoty pri posúdení vecnej legitimácie
žalobcu vo väzbe na otázku, či reálne došlo k vzniku nákladov u poškodeného za prenájom náhradného
vozidla, je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky ako inominátnej zmluvy, ktorú
uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom
náhradného motorového vozidla. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu budúcej pohľadávky

z titulu nákladov na prenájom vozidla (budúcej škody) a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi
poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo forme započítania vzájomných
pohľadávok (nájomného a odplaty za zmluvné postúpenie budúcej pohľadávky) s tým, že podľa zmluvy
si žalobca bude postúpenú pohľadávku vymáhať svojim menom na svoj účet (obdobne Krajský súd
Bratislava, sp. zn.: XCob/XXX/XXXX zo dňa 05.05.2015). V danej veci je relevantná skutočnosť, že

poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu
vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal
poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom,
sosúčasnýmpostúpenímprávapoškodenéhonájomcuuplatňovaťsinárokztitulunákladovnaprenájom
vozidlapriamoprenajímateľomvočipoisťovni.Tzn.žeúčastnícizmluvyoprenájmevozidlasadohodli,že

nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu
pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom
na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny
za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Započítanie je jedným zo
spôsobov zániku pohľadávky veriteľa a záväzku dlžníka a dochádza k nemu bez toho, aby si navzájom

veriteľ s dlžníkom poskytovali vzájomné plnenia, teda reálne by jeden druhému niečo platili, či už v
hotovosti alebo bezhotovostne. Vo vzťahu k vyššie uvedenej argumentácii poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXCob/XX/XXXX, XXCob/XX/XXXX, zároveň predložil súdu Rozsudok
zo dňa 30.05.2019 sp. zn. XCo/XXX/XXXX a Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.09.2019 sp.
zn. XCo/XXX/XXXX, v ktorom súd v obdobnej veci medzi obdobnými stranami sporu dôvodil: „Krajský

súd sa tak nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v prejednávanej veci. Táto legitimácia vyplýva, nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale
aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. Rovnako
sa nestotožňuje s argumentáciou okresného súdu, že poškodený postupoval neexistujúcu pohľadávku.
Na základe opakovaného dokazovania mal odvolací súd preukázané, že poškodený uhradil nájomné

žalobcovi titulom zmluvy o nájme č. XXX/XXXX z 09.11.2018 formou započítania (čo je aj jeden zo
zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa § 580 OZ v spojení s § 581 ods.
3 OZ. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to
nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za
náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a

poškodenýmasúčasnekúhradepredmetnejfaktúryzapočítaním,nespôsobujerozporsust.§524OZ,či
neexistenciunárokunanáhraduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla.Zmluvaopostúpení
pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný
nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému takzostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej

praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku
čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na
zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený.
Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil
predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj

nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.“
Tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ani
z Občianskeho zákonníka považoval za nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného
poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky
zodpovedajúcejnájomnémuzaužívanienáhradnéhovozidlazpovinnéhozmluvnéhopoisteniasaopiera

oustanovenie§4ods.2písm.b)zákonaoPZP.Podmienkyvznikunárokunanáhraduškodyspôsobenej
prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku
na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody
bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa
ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený

univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná
jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa
teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia §
427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za
predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča

vozidla založená na princípe zavinenia). Poukázal na to, že podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP: „Náhradu
škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ a podľa § 442 ods. 1 OZ:
„Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Vzhľadom na vyššie uvedené je
žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je

daná jeho pasívna vecná legitimácia. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval tiež tvrdenia žalovaného
ohľadom absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky za neopodstatnené. Žalovaný v
podanom odpore spochybnil predložené čestné prehlásenie poškodeného ako aj samotnú nevyhnutnosť
nájmu a účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla. Argumentáciu žalovaného v tejto súvislosti
žalobca považoval za účelovú a bezpredmetnú, keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje

samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale
zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje
vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb. Nie je preto
možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený

v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. V Oznámení
o poistnom plnení zo dňa 22.11.2019 žalovaný uviedol, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného
vozidla boli priznané dni do oznámenia o neekonomickej oprave a k tomu pripočítal 2 dni na doručenie
tohto oznámenia, z fakturovaných 12 dní tak bolo priznaných 8 dní. Tento postup zo strany žalovaného
všaknebolpodloženýnijakýmidôkazmianibližšouargumentáciou,vzhľadomkčomužalobcapovažoval

uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný bez
akéhokoľvek preverenia skutočného dátumu doručenia oznámenia o totálnej škode poškodenému, resp.
či vôbec oznámenie bolo poškodenému doručené, považuje za primeraný nájom len počas 8 dní.
Takýtopostupzostranyžalovanéhonemožnoakceptovať.NaopakzožalobcompredloženéhoČestného
prehlásenia poškodenej X. E. vyplýva, že táto sa dozvedela o skutočnosti, že škoda na jej vozidle bola

vyhodnotená ako totálna škoda z oznámenia, ktoré jej bolo doručené dňa 11.10.2019. Všeobecne platí,
že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná tak,
aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. Za nutne
a účelne vynaložené náklady je možné považovať všetky náklady, ktoré boli vynaložené v obvyklej
výške za účelom takej reparácie vzniknutých škôd, ktorá vedie k tzv. navráteniu do pôvodného stavu

(restitutio in integrum). Vo sfére majetkových škôd sa za navrátenie do pôvodného stavu považuje buď
faktické navrátenie do pôvodného stavu (napríklad oprava vozidla) alebo (tam, kde faktické navrátenie
do pôvodného stavu nie je možné) vyplatenie peňažného ekvivalentu nákladov vzniknutých škôd. Zo
zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledkuškody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd v čo najmenšej sfére, ideálne
vôbec. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu (a to podľa okolností
konkrétneho prípadu buď opravou poškodeného vozidla, alebo vyplatením ceny poškodeného vozidla),

protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné
vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. K
reparácii vzniknutej škody v súvislosti so zásadou restitutio in integrum však dôjde až vtedy, keď bude
vyplatenáčiastkazodpovedajúcaobvyklejcenepoškodenéhovozidla.Nákladyzaprenájomnáhradného
vozidla je teda nutné považovať za účelne vynakladané minimálne do doby, keď bola škoda na vozidle

reparovaná, a to vyplatením čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode. Vzhľadom k tomu je náklady na
prenájom náhradného vozidla nevyhnutné považovať za nutne a účelne vynaložené až do samotnej
doby vyplatenia poistného plnenia, keďže v konečnom dôsledku je poškodený aj napriek oznámeniu
o totálnej škode až do poskytnutia poistného plnenia naďalej obmedzený vo výkone jeho vlastníckeho
práva bez vlastného zavinenia, pričom nemá k dispozícii ani svoje opravené vozidlo a ani poskytnuté
poistnéplneniezaň.Napriektomuvšakpoškodenávtomtoprípadeukončilaprenájomavrátilanáhradné

vozidlo už po doručení písomného oznámenia o totálnej škode poisťovňou, a to dňa 11.10.2019. Právny
názor žalovaného vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania s poukazom na označené rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR je podľa žalobcu nesprávny. Primárne sa žalobca domnieva, že žalovaný nesplnil
svoje povinnosti v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP. Šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa
21.11.2019, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 22.11.2019. Žalobcovi však neboli riadne a

náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie s poukazom na § 11 ods. 6 písm.
b) zákona o PZP, keďže v oznámení zo dňa 22.11.2020 žalovaný len stručne uviedol o aké náklady
krátil poistné plnenie bez toho, že by objektívne vysvetlil skutočnosti, z ktorých vychádzal a na základe
ktorých stanovil výšku poistného plnenia. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je s poukazom na
ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ. Zároveň

je žalobca toho názoru, že ukončenie prešetrovania poistnej udalosti žalovaného v lehote stanovenej
v § 11 ods. 6 zákona o PZP ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je
stanovená v § 11 ods. 7 zákona o PZP po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP

upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6, teda sankcionuje neskoré prešetrenie
a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje žalovaného povinnosti platiť úroky z omeškania za
oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 2 OZ. Výklad, v rámci
ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia
si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by

bol v rozpore so zmyslom a účelom zákona o PZP. Zmyslom vyššie označenej právnej úpravy nie je
formalizovanie postupu poisťovne, ale zabezpečenie rýchlej a efektívnej ochrany poškodeného. Opačný
výklad tohto ustanovenia by umožňoval oddialenie plnenie poisťovne často bez právne relevantných
dôvodov a bez rizika takýto postup kompenzovať sankciou v podobe úrokov z omeškania. Teda v
situácii, že zodpovednosť škodcu za spôsobenú škodu nie je sporná, škoda je riadne vyčíslená a

podložená relevantnými podkladmi, je dôvodný nárok žalobcu sankcionovať odopretie poskytnutia
poistného plnenia v podobe úrokov z omeškania. Záverom žalobca poukázal na názor (s ktorým sa
žalobca v celom rozsahu stotožňuje) vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.09.2019
sp. zn. XCo/XXX/XXXX, kde pri obdobných skutkových okolnostiach súd konštatoval, že: „Podľa názoru
odvolacieho súdu sa ustanovenie § 11 ods.8 z.č.381/2001 Z. z. týka len prípadu omeškania poisťovateľa

s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods.6 predmetného zákona riadne a včas začať a
skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa
naopak omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažného charakteru a
to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi žalobca riadne
preukázal. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nevylučuje vznik nároku poškodeného na

úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany
poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z
omeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neurčuje, že poškodený má nárok na úrok z
omeškania len v prípade v ňom uvedenom. Pri akceptácii názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX by v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z

omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť
a výsledok oznámiť poškodenému, no nie k plneniu svojej povinnosti peňažného charakteru poskytnúť
poistné plnenie. Dovedené ad absurdum - pre poisťovňu by bolo výhodné a priori každý poistný nárok
odmietnuť a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvekdôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku podanej
žaloby. Nie každý poškodený by svoj nárok uplatnil súdnou cestou a prípadné neuplatnené nároky
poškodených by mohli prevýšiť eventuálne náklady poisťovne na úhradu trov konania žalobcov. Takýto

postup poisťovne by podľa názoru súdu nemohol byť v súlade so spravodlivosťou. Poškodený by bol
tzv. nedobrovoľným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorý sa stal veriteľom nie na základe svojej vôle, ale
nútene - nedobrovoľne v dôsledku protiprávneho konania, z ktorého mu vznikla škoda. Navyše výklad,
podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov (poisťovne pri nárokoch z povinného zmluvného poistenia)
bez legitímneho dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim, mala byť vo

výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru súdu, naráža aj na ústavný princíp rovnosti
(čl.12 ods.1 Ústavy) a právo vlastniť majetok (čl.20 Ústavy). Vedený týmito úvahami sa odvolací súd
nestotožnil s názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX z 22.11.2018 a priznal
žalobcovi ním uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania.“ Vzhľadom na uvedené preto žalobca
navrhol, aby súd vo veci konal a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2600,- EUR s príslušenstvom
a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

7. Súd vo veci nariadil a dňa 10.11.2020 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP
v neprítomnosti žalobcu, žalovaného, právneho zástupcu žalovaného a za prítomnosti právneho
zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 09.11.2020, požiadal
o ospravedlnenie svojej a žalovaného neúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu neodkladných

pracovných povinností a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania
(t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania), ako aj s poukazom na pretrvávanie
mimoriadnej situácie a núdzového stavu vyhlásených Vládou SR v súvislosti s ohrozením verejného
zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 na území SR a
zároveň v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach

v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony. PZ žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, pričom
navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd vec na nariadenom pojednávaní prejednal a následne po

vykonanom dokazovaní aj rozhodol. Možno konštatovať, že strany sporu vo svojich vyjadreniach ako aj v
konaní pred súdom zásadne zotrvali na svojej vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore.

8. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd vychádza zo
zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o

skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

9. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. V konaní nebolo sporné, že dňa 30.09.2019 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Š. N., D.: L. XXXGJ, ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehody bola poškodená X. E., bytom Ž. U. XXX/XXA, XXX XX X. X., a to prevádzkou motorového
vozidla O. O., D.: L. XXXHD, zmluvne poisteného u žalovaného. Poistná udalosť bola evidovaná pod
č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX). Uvedenú skutočnosť súd podľa § 151 ods. 2 CSP považoval za

nespornú. Rovnako nespornou bola skutočnosť, že žalobca a poškodený uzavreli dňa 30.09.2019
zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ
prenajal poškodenému ako nájomcovi motorové vozidlo značky S. Q., D.: L. XXXHR na dobu od
30.09.2019 do 11.10.2019 za cenu s uvádzaným denným nájomným 65,- EUR spolu s poplatkom za
pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- EUR. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému

faktúru č. XXXXXXX zo dňa 21.10.2019, s dátumom splatnosti 21.10.2019 na sumu 810,- EUR, a to
za prenájom vozidla od 30.09.2019 do 11.10.2019, t.j. 12 dní nájmu vo výške 810,- EUR bez DPH a
poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- EUR bez DPH. V Čestnom prehlásení uviedol
poškodený, že náhradné vozidlo S. Q., D.: L. XXXHR mal prenajaté od 30.09.2019 do 11.10.2019, z
dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2019 v autoservise až

do doručenia oznámenia o totálnej škode a v tomto období nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo
a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
21.10.2019 postúpil postupca X. E., J..XX.XX.XXXX, G. Ž. U. XXX/XXA, XXX XX X. X. žalobcovi ako
postupníkovi pohľadávku vo výške 810,- EUR z nároku voči žalovanému podľa § 4 zák. č. 381/2001Z.z. za užívanie náhradného vozidla za odplatu 810,- EUR. Zároveň v čl. 5 zmluvy sa strany dohodli
na vzájomnom započítaní záväzkov a to odplaty postupcu voči pohľadávke postupníka, ktorú mal
voči postupcovi na základe nájmu náhradného vozidla vo výške 810,- EUR vyúčtovanej faktúrou č.

XXXXXXX. Postúpenie bolo postupcom listom zo dňa 21.10.2019 oznámené žalovanému s výzvou na
plnenie na účet postupníka - žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1
CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na
čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Žalovaný namietal aktívnu
legitimáciu žalobcu.

11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

12. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénárokynanáhradua)škodynazdraví
a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

16. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

17. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2019 je daná aktívna
legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik
bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a

vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške
810,- EUR. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za
postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému
oznámenélistomzodňa21.10.2019.ZoZmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa21.10.2019nepochybne
vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 810,- EUR voči žalovanému, pričom postúpenie v

zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 810,- EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode
č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného,
započítavajú(č.l.12spisu).Ztohodôvodusúdposúdil,žejedanáaktívnalegitimáciažalobcu.Kdanému
záverusúdpoukazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislavezodňa17.01.2018,sp.zn.XCob/XXX/
XXXX, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení došlo

jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom
a žalobcom ako prenajímateľom a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie a teda je daná
aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa §
525 Občianskeho zákonníka.

18. Zároveň nebolo sporné, že poškodený dňa 30.09.2019 uzavrel Zmluvu o nájme č. XX/XXXX, na
základe ktorej poškodený si prenajal motorové vozidlo zn. S. Q., D.: L. XXXHR na dobu od 30.09.2019
do 11.10.2019. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. XXXXXXX zo dňa 21.10.2019, splatnú dňa 21.10.2019 na sumu 810,- EUR bez DPH. Faktúrabola vystavená za obdobie od 30.09.2019 do 11.10.2019, pri výške denného nájomného predstavovala
65,- EUR bez DPH a jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,-
EUR bez DPH, spolu v sume 810,- EUR bez DPH (č.l. 11 spisu). Zo zmluvy o nájme č.XX/XXXX ako aj

z vystavenej faktúry č. XXXXXXX je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo zn. S. Q., D.: L. XXXHR.

19. Z oboznámeného listinného dôkazu Oznámenie o poistnom plnení - list žalovaného zo dňa
22.11.2019 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že dňa 21.11.2019 ukončil šetrenie
poistnej udalosti, na základe ktorého mu dňa 22.11.2019 poukázal poistné plnenie vo výške 550,- EUR

s odôvodnením výpočtu výšky plnenia a vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie: Z fakturovanej
doby prenájmu náhradného vozidla boli priznané dni do oznámenia o neekonomickej oprave vozidla
(4.10.2019) a boli pripočítané 2dni na doručenie tohto oznámenia. Z fakturovaných 12 dní, bolo
priznaných 8 dní. (č.l. 18 spisu). Ako Príloha k Oznámeniu o poistnom plnení bol pripojený Výpočet
výšky plnenia zo dňa 22.11.2019 z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX: Faktúra za prenájom náhradného
vozidla č. XXXXXXX suma 810,- EUR; nepriznané 4 dni prenájmu náhradného vozidla - 260,- EUR.

Spolu priznané 550,- EUR.

20. V tomto konaní je uplatnený nárok na náhradu škodu avšak nie priamo voči osobe zodpovednej
za škodu, ale podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. voči poisťovni, u ktorej je poistená osoba
zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tým bola aj založená pasívna

legitimácia žalovaného.

21. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd má za to, že táto je daná. Tvrdenia žalovaného o cesii
dlhu považoval súd za účelové a obštrukčné. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal
poškodenejX.E.vozidlopočastrvaniaopravyvozidlapoškodenéhopoistencomžalovaného.Nazáklade

zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 30.09.2019 (S. Q., D.: L. XXXHR na dobu od 30.09.2019 do
11.10.2019 za cenu 65,- EUR bez DPH/deň) poškodený užíval vozidlo v rozsahu 12 dní nájmu, na
základečohovznikolžalobcovinároknazaplatenienájomného.Tentonárokbolajvyúčtovanýfaktúrouč.
XXXXXXX zo dňa 21.10.2019, s dátumom splatnosti 21.10.2019 na sumu 810,- EUR bez DPH za nájom
vozidla od 30.09.2019 do 11.10.2019, t.j. 12 dní nájmu spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a

prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR bez DPH. Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla,
nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje po škodcovi poistnú
udalosť. Následne dňa 21.10.2019 poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku
voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že
počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu 810,-

EUR. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Tým, že si strany
započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako
nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne
zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni
irelevantné. V žiadnom prípade súd nezistil, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu

poškodeného, ktorý mal poškodený voči nemu. Takéto konanie by bolo iracionálne, nakoľko ak by chcel
žalobca prebrať dlh nájomcu voči nemu samému, vykonal by odpustenie dlhu. Veriteľ nemôže prebrať
dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka voči veriteľovi samému, nakoľko to vylučuje výklad ust. § 531 Obč.
zákonníka. Teda súd mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.

22. Vovzťahukuplatnenémunárokusúdnezistilneprimeranosťodplatyzanájomvozidla.Úpravanájmu
bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. Žalovaný dňa 22.11.2019 poukázal na účet žalobcu
poistné plnenie vo výške 550,- EUR bez DPH. Krátenie poistného plnenia z faktúry č. XXXXXXX bolo
dôvodené tým, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla boli priznané dni do oznámenia
o neekonomickej oprave vozidla (4.10.2019) a boli pripočítané 2dni na doručenie tohto oznámenia. Z

fakturovaných 12 dní, bolo priznaných 8 dní. Tento postup žalovaného však nebol podložený nijakými
dôkazmi ani bližšou argumentáciou. Súd považuje uvedené krátenie poistného pnenia za neoprávnené
a svojvoľné konanie žalovaného. Naopak zo Zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 30.09.2019 vyplýva
sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo S. Q. vo výške 65,- EUR. Súd skonštatoval, že cena
je primeraná a obvyklá vzhľadom na ceny prenájmu iných obdobných vozidiel. Súd s poukazom na

vykonané dokazovanie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal dôvod a relevantnosť ním krátenej doby
prenájmu náhradného vozidla. Ním určenú dobu prenájmu súd posúdil ako svojvoľné stanovenie doby
prenájmu. Z ničoho nevyplýva konkrétna žalovaným určená doba prenájmu, či výpočet, či aritmetický
priemer, s aplikáciou ktorého nemožno súhlasiť vzhľadom na prenájom konkrétneho vozidla, vzhľadomna stanovenie konkrétneho nájomného a na porovnateľnosť s iným nájomným. Na základe uvedeného
súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené
náklady a v primeranej výške v porovnaní s nájomným obdobných vozidiel. Súd zároveň posúdil,

že aj jednorazový poplatok 30,- EUR bez DPH účtovaný prenajímateľom vozidla je opodstatneným
nákladom vyplývajúcim zo zmluvných dojednaní a ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla. Súd
poukazuje na to, že bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových
tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej
dĺžky denného nájomného, ktoré priznal poškodenému. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol

dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje,
že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo
žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Žalobca
riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť dĺžky a výšky denného
nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa
§ 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s

označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného
zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal svoje
tvrdenia, či stanovenie doby prenájmu a je absurdné, aby poškodený zisťoval ponuky najnižšej ceny
nájomného v rôznych autopožičovniach, keďže poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a
znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo vlastníckom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť

iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by aj
neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“
najlacnejšieho nájomného. Súd posúdil, že cena 65,- EUR bez DPH za deň je bežná cena, je obvyklá,
primeraná. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného,
ktorúsúdvzhľadomnavykonanédokazovanienemaldôvodspochybňovaťapovažovaťzaneprimeranú.

Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti dĺžky nájomného z ničoho
relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal.

23. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť

vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.

(V., V., V., V....).

24. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume
550,- EUR je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 260,- EUR uplatnená
dôvodne (uplatnená suma 810,- EUR - priznaná suma 550,- EUR = žalovaná istina 260,- EUR), a toto

právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

25. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na
zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal
vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla v

oprave (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle
ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá
mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno
nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti
opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať

poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných
subjektov.Takýmprístupombybolpoškodenýneprimeraneanedôvodnezaťažovaný,zvlášťnato,žeon
bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp.
žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku a dĺžku nájomného, relevantnýmspôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle
§ 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov
poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového

vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné
zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenej
súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický
priemer,prípadneindividuálnevýpočtyzamestnancažalovaného.Poškodenýnemánijakúpovinnosť,na

základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky.
Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením
inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné
požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve,
aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní.
Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil výšku denného nájomného, čo nemožno akceptovať

a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Súd mal tak
vykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku prenájmu, pričom z listín, ako je faktúra, či
čestné prehlásenie poškodeného, vyplýva dĺžka opravy a opodstatnenosť dĺžky nájmu.

26. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie

poistného plnenia, t.j. od 07.12.2019, nakoľko dňa 22.11.2019 došlo k čiastočnému poskytnutiu
poistného plnenia zo strany žalovaného a možno dôvodne predpokladať, že dňom 21.11.2019 bolo
skončené prešetrovanie poistnej udalosti, tak ako to bolo oznámené žalovaným listom zo dňa
22.11.2019, a teda najneskôr dňom 22.11.2019, kedy došlo k čiastočnému plneniu začala plynúť 15-
dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 06.12.2019. So zvyškom poistného plnenia je

žalovaný v omeškaní odo dňa 07.12.2019.

27. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

28. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je

povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti

na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov
z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval.
Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a tov súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd teda
posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 07.12.2020, keďže súd posúdil skončenie šetrenia
najneskôr dňom 22.11.2019, kedy došlo k čiastočnému plneniu zo strany žalovaného (č.l. 20 spisu),

a teda týmto dňom začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 06.12.2019.
Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných
dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 260,- EUR
(t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez
faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí

15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. (rozhodnutí KS v Košiciach z 09.04.2015, sp.zn.
XCo/XXX/XXXX, podľa ktorého žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15-dňovej lehoty a s týmto
názorom sa súd stotožňuje.)

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu, priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

36. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.