Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. máj 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20CoE/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610209888
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2610209888.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo PZ
Trenčín, so sídlom Jilemnického 1, Trenčín, IČO: 00 735 817, proti povinnému: B. H., nar. XX.XX.XXXX,
so sídlom A. XX, XXX XX W., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Klaudia Boorová Dzuriková, so sídlom
Mlynská 3, 957 01 Bánovce nad Bebravou, pod sp. zn. EX 1039/2010, o vymoženie 33,19 Eur s

príslušenstvom, o zastavení exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Senica, č. k. 9Er/107/2010 - 9 zo dňa 29. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku zastavil exekúciu. V II. výroku zaviazal
oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 EUR.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vychádzajúc z obchodného vestníka mal preukázané, že Okresný
súd Trnava uznesením zo dňa 05.12.2018 pod č.k. 25OdK/244/2018 vyhlásil na majetok povinného
konkurz. Súd postupoval v zmysle § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej podľa § 57 ods. 2, § 200, § 203 § 243h ods. 1 zákona č.
233/2015 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Vyhlásenie konkurzu na majetok povinného

predstavuje dôvod, aby sa rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže
byť uspokojená iba v konkurze a keďže na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, súd rozhodol
o zastavení exekúcie. Súd konštatuje, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 243j
Exekučného poriadku, pre ktoré by súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nemal priznať. Súdny
exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR, pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora
vo výške 33,19 a DPH 20% vo výške 6,64 EUR. Okresný súd posúdil a preskúmal súdnym exekútorom

predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu vyčíslil správne a v zmysle
vyhlášky, a z toho dôvodu mu ich okresný súd priznal v celej výške, a to 39,83 EUR s DPH. Vzhľadom
na skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, súd v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného
poriadku na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok označený

- Odvolanie proti uzneseniu číslu 9Er/107/2010. Oprávnený má za to, že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený uvádza, že exekučný titul, na základe ktorého
vznikla pohľadávka oprávneného nadobudol právoplatnosť pred 31.08.2008, teda v čase platnosti a
účinnosti § 88 zákona č. 372/1990Zb., podľa ktorého možno rozhodnutie o nároku na náhradu škody a o
náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V danej veci
je zjavné, že pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí trojročnej lehoty. Oprávnený

ďalej konštatoval, že súd zastavil exekúciu z dôvodu, že3. Na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, o zastavení exekúcie však súd rozhodol takmer
10 rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený poukazuje na súdnu judikatúru, s ohľadom na
fakt, pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné

zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia
prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu ako aj postup exekútora
nemôže ovplyvniť. Oprávnený má za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval exekučné konanie a
neprimeraným spôsobom tak navýšil trovy exekúcie na úkor oprávneného. Exekútor pri výkone exekúcie
nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil súdu vec na zastavenie po uplynutí prekluzívnej lehoty.

Súčasne s ignorovaním prekluzívnej lehoty, neprihliadol súd ani na skutočnosť, že dňom 01.01.2015
na § 9b zákona č.180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy došlo k zániku pohľadávok
zrušených rozpočtových organizácií Krajských riaditeľstiev Policajného zboru, ktoré prešli na MV SR
ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie
obdobných pohľadávok. V závere oprávnený navrhuje súdu, aby z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje lebo je neprípustná a

súčasne rozhodol, že neprizná súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

4. Súd prvej inštancie šetrením zistil, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 25OdK/244/2018 zo dňa
05.12.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ktorý je povinným v tejto exekúcii. Exekučný súd preto s
poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s

§ 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení tejto exekúcie. Keďže exekúcia
bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, o nároku súdneho exekútora
na náhradu trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 203
ods. 3 Exekučného poriadku, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.

5. Vyjadrenie k odvolaniu súdny exekútor ani povinný nepodali.

6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok),

postupujúcpodľa§470CSP,predvecnýmpreskúmanímnapadnutéhorozhodnutiazisťoval,čiodvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa (§ 57 E.p., § 357 CSP), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie je potrebné podľa § 358
CSP odmietnuť ako odvolanie podané len proti odôvodneniu rozhodnutia a že odvolanie v časti trov
exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti
ktorému ho zákon nepripúšťa
9. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

10. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Na mieste je konštatovať, že z podaného odvolania vyplýva, že oprávnený podal odvolanie aj
proti odôvodneniu výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie, bez toho, že by
spochybňovalpotrebuzastaveniaexekúcie.Zobsahupodanéhoodvolaniajeďalejzrejmé,žeoprávnený

mal záujem na zastavení exekúcie, tak ako to bolo uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, ale z
iného právneho dôvodu, a to že namiesto § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku mal byť aplikovaný
§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Z hľadiska právneho posúdenia je potrebné zdôrazniť,
že na základe právnej interpretácie ustanovenia § 359 CSP je potrebné vyvodiť, že záväzné účinkypre účastníkov konania má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie, nakoľko odvolanie môže
podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Preto v tejto časti odvolanie
oprávneného odmietol podľa § 358 CSP ako podané len proti odôvodneniu rozhodnutia.

13. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť
riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone
taxatívne stanovené, v zmysle § 357 CSP, odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo
všeobecnosti nie je prípustné, výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti

určitému uzneseniu pripúšťa.

14. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

15. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť

podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

16. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57
Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo.
Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58

ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele
vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o
trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli
medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov

konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo
generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

17. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti

nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie
pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách
exekúcie vypustilo.

18. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 29.3.2019, nebolo proti výroku o trovách

exekúcie možné podať odvolanie.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol v zmysle §
358 a § 386 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej
správnosti.

20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).