Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. máj 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320010206
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320010206.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného U. R., pre

zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2, ods. 3 písm.
d) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1 Pv 284/19/7702
zo dňa 26.03.2020, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.
mája 2021 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. R., M.. XX.XX.XXXX F. W.,
trvale bytom S. R. XX, G. W.,

uznáva sa za vinného, že

dňa 28.2.2019 približne v čase 15.30 hod. v kuchyni rodinného domu č. XX, v obci S. R., vyčítal
svojej manželke G.Y. R., že finančne ani inak do domácnosti neprispieva a následne jej vulgárne
nadával, že je kurva a piča a potom ju udrel otvorenou dlaňou po tvári, v dôsledku čoho G. R. spadla
na zem a U. R. ju potom viackrát kopol nohami a Okresný úrad W. rozkazom o uložení sankcie za
priestupok zo dňa 30.04.2019 pod č. G.-W.-G.-XXXX/XXXXXX, právoplatným dňa 14. júna 2019, posúdil

tento skutok ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 40,00 eur, a U. R. sa tohto
konania dopustil, hoci bol rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. G.-W.-G.-XXXX/XXXXXX zo dňa
01.08.2018,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa14.09.2018,uznanýzavinnéhozospáchaniapriestupku
proti občianskemu spolunažívaniu proti blízkej osobe podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 09.07.2018 v čase okolo 20.30 hod. v mieste bydliska
fyzickynapadolsvojumanželkuG.R.tak,žerukoujuudrelpolíci,vulgárnejejnadával,žejepičaakurva,
za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,00 eur, pričom U. R. bol aj v minulosti rozkazom o uložení

sankcie za priestupok č. G.-W.-G.-XXXX/XXXXXX zo dňa 11.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.11.2017, uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu proti
blízkej osobe podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil
tým, že dňa 28.08.2017 v čase okolo 8.15 hod. v kuchyni rodinného domu v mieste bydliska napadol
svoju manželku G. R. tak, že ju rukoväťou noža udrel po hlave, čím jej spôsobil zranenie, ktoré si
vyžiadalo lekárske ošetrenie, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,00 eur a rozkazom o uložení
sankcie za priestupok č. G.-W.-G.-XXXX/XXXXXX zo dňa 13.09.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 14.10.2016, uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu proti
blízkej osobe podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým,
že dňa 13.08.2016 v čase okolo 12.00 hod. v mieste v bydliska v obci S. R. Č.. XX, vulgárne nadával
manželke G. R. slovami „ty kurvo, pičo, ši jebnutá, idz do piči“, potom jej naschvál porozhadzoval mäso
po kuchyni, ktoré bol pripravené na varenie a do príchodu polície neprestal vulgárne nadávať G. R. a
urážať, že nevie variť a fyzicky ju nenapadol, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,00 eur,

tedablízku osobu bil a kopal, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

čím spáchal

zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona.

Pre tento skutok a pre prečin ohrozenie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona, z ktorého bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 4T/40/2020

zo dňa 15. mája 2020,

súd obžalovaného odsudzuje

Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, na § 36 písm.
j) Trestného zákona, v zmysle § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v zmysle § 42 ods. 1 Trestného

zákona, na súhrnný trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a zároveň určuje probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, súd ustanovuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a zároveň ukladá
obžalovanému povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu spočívajúce v príkaze v zmysle §
51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona, nepriblížiť sa úmyselne k G. R. na vzdialenosť menšiu ako päť
metrov bez jej písomného súhlasu a v zmysle § 51 ods. 4 písm. l) Trestného zákona per analogiam, v
príkaze dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi aj opakovane.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákona,súdzrušujevýrokotresteuloženom trestnýmrozkazomOkresného
súdu Humenné, sp. zn. 4T/40/2020 zo dňa 15. mája 2020, doručený obvinenému 17. júna 2020,
právoplatným dňa 27. júna 2020, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ohrozenie mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia

slobody na štyri mesiace, výkon ktorého súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na jeden rok
a súčasne ruší aj všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona, súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické

liečenie, ktoré sa bude v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona vykonávať ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal na U. R. obžalobu pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že: „od mesiaca apríl 2015
v rodinnom dome č. XX v obci S. R., G.. W., ako aj v jeho okolí, pod vplyvom alkoholu opakovane
spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke G. R. zo S. R., okr. W. a maloletému synovi Q.

R. zo S. R., G.. W. tým, že ich bil, ponižoval ich, pohŕdavo s nimi zaobchádzal a vulgárne im nadával,
vyhrážal sa im, vyvolával v nich strach a stres, citovo ich vydieral, svojím konaním im odopieral oddych
a spánok, čím ohrozoval ich fyzické a psychické zdravie, následkom čoho boli nútení zamykať sa v
izbe alebo odísť z domu preč, kým nezaspal, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý rozhodnutím Okresného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v W. zo dňa

30.04.2019 pod č. G.-W.-G.-XXXX/XXXXX“ . Týmto skutkom mal podľa obžaloby U. R. blízkym osobám
spôsobovať fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, odopieraním oddychu a spánku, hoci
bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas.

Prokurátor skutok právne kvalifikoval ako zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), písm. b), ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona (ďalej len „TZ“).Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku
(ďalej len „TP“) a ku skutku samotnému uviedol, že v roku 2015 po úmrtí jeho mamy celý problém
nastal kvôli jeho manželke, ktorá mu vtedy povedala: „My ti teraz ukážeme.“ Prestala mu potom variť

aj upratovať. Keď prišiel v piatok a chcel si vyprať svoje montérky a pracovné nohavice, tak mu ich
manželka s dcérou vyhádzali vonku z práčky. Keď prichádzal domov po práci okolo 15.20 hod. (vlakom z
W.), manželka so synom Q. naopak odišli z domu väčšinou vlakom do W. s odchodom okolo 15.00 hod.
a prichádzali večer až okolo 22.00 hod. V podstate sa s nimi ani nestretol. Keď prišli z W. z nákupov, ešte
zašli do krčmy a tam sedeli do neskorého večera. On ich nikdy netýral. Pripustil, že manželke vulgárne

nadával. Pripustil aj to, že si príležitostne vypil - ako je to na dedine zvykom, keď si so susedmi vzájomne
pomôžu. Q. nikdy netrestal, manželku občas udrel po hlave. Manželka ho neustále zhadzovala, pričom
on jediný materiálne zabezpečoval chod celej rodiny. Manželka bola tá, ktorá pila alkohol, najmä v čase,
keď on bol v práci. To, že Q. bol neskôr zverený do výchovy jeho staršiemu synovi bolo v dôsledku
zanedbania jeho výchovy zo strany manželky. Ona nikde nepracovala a mala sa o neho starať. Manželka
častokrát na neho častokrát bezdôvodne zavolala na neho policajtov, pričom to bolo opačne. On mal

dôvod volať na ňu políciu, ale to nerobil. Napríklad, keď s kosačkou prešiel po trávniku, chcel, aby potom
manželka pozametala chodník od trávy - na to mu povedala, že jej rozkazovať nebude a už volala políciu.
Po smrti matky mu prestala variť. Obžalovaný poprel, že by manželka a Q. mali nejaký dôvod utekať
kvôli nemu z domu.

Na tomto mieste okresný súd konštatuje, že v prípravnom konaní sa obvinený síce formálne ku skutku
priznal a požiadal o konanie o dohodu o vine a treste - no na druhej strane toto jeho vyjadrenie smerujúce
ku konaniu o dohode o vine a treste nemá rovnaké následky ako vyhlásenie o vine pred súdom v zmysle
§ 257 ods. 1 písm. b) TP.

Na hlavnom pojednávaní bola v procesnom postavení svedka vypočutá manželka obžalovaného G. R.,
ktorá bola vypočúvaná prostredníctvom videokonferencie za účasti psychológa a ihneď v úvode súd
musí konštatovať, že jej výsluch bol mimoriadne problematický, o čom svedčí najlepšie zvukový záznam.
Svedkyňa uviedla, že obžalovaný ju bil, keď mal vypité a bil ju veľakrát, hádali sa kvôli tomu, že najmladší
syn Q. nechodil do školy. Bojí sa svojho manžela, lebo nevie, čo by jej urobil. Q. udrel iba vtedy, keď

sa syn neučil. Dcéru L. nebil. Situácia sa zmenila od doby, keď zomrela matka obžalovaného - pred
piatimi rokmi.

Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 12.11.2019 (za
prítomnosti obhajcu, čl. 136): Po úmrtí jeho matky v roku 2015 v apríli začal jej manžel piť. Keď prišiel

domov pod vplyvom alkoholu, správal sa normálne a nič jej nehovoril. Na doplňujúcu otázku uviedla, že
ju aj bil, ale keď sa vyspal, už nie. Potvrdila, že jej výpoveď zo dňa 07.08.2019 je pravdivá, no chce,
aby jej manžel bol prepustený z väzby, lebo nemá žiadne peniaze, „bez muža sa žije ťažko“. Jej manžel
všetky výdavky domácnosti platil, no keď prišiel domov opitý, bála sa a utiekla. Opitý prišiel „sem-tam,
keď prišiel z roboty a keď bol v krčme“. Tento stav trval podľa svedkyne mesiac, dva. Bála sa ho, iba

keď bol opitý, keď bol triezvy, bol dobrý. Bol nespokojný s jej varením, preto si varil sám. Spolužitie
bolo bezproblémové, keď ešte žila matka jej manžela U. R., pretože im pomáhala s peniazmi. Svedkyňa
potvrdila, že manžel sa jej vyhrážal aj zabitím, ale len keď bol opitý, pričom sama vnímala, že nevie, čo
hovorí, pretože na druhý deň, keď mu to spomenula, tak vždy jej povedal, že to nie je pravda.

Prokurátor prečítal aj výpoveď svedkyne zo dňa 7.8.2019, čl. 123, kedy hovorila o tom, že bol opitý
skoro každý deň, bil ju a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Svedkyňa potvrdila prečítané výpovede. Svedkyňa
v závere svojho výsluchu zdôraznila: „Chcem, aby sa vrátil do nás, ale aby býval u sestry a sťahujem
žalobu.“

Svedkyňa L. R. - dcéra obv. (vypočúvaná prostredníctvom videokonferencie za účasti psychológa)
uviedla, že keď ešte babka žila, bolo všetko v poriadku, keď babka zomrela, otec začal piť a potom
mu stále niečo vadilo. Nadával aj na jej nákupy. Keď si poukladala veci do chladničky, otec jej všetko
povyhadzoval, volala preto na neho políciu. Videla, že mamu sem tam bil. Ju nikdy nebil. Otec
zabezpečoval finančný chod domácnosti.

Prokurátor prečítal výpoveď svedkyne L. R. z prípravného konania zo dňa 12.11.2019 (za prítomnosti
obhajcu, čl. 182 až 186):
Problémy nastali, až keď zomrela otcova mama, potom začal otec chodiť častejšie pod vplyvom alkoholu
domov. Popísala, že sa jej mama raz zverila, že ju otec bil, preto s ňou bola na chirurgickom vyšetrení,pretože mama mala pomliaždenie v oblasti brucha. Mohlo to byť dva roky po smrti jeho matky, ktorá
zomrela v roku 2015. S obavy pred otcom utekala jej mama aj s bratom Q. z domu preč. Otec bil Q.
iba raz, ju samotnú nikdy fyzicky nenapadol, i keď jej občas vulgárne nadával. Svedkyňa videla viackrát

ako otec ťahal mamu za vlasy, kopol do nej, viackrát ju aj bil. Ona samotná sa ho však nikdy nebála.
Jej otec (obvinený) sa dobre správal k jej súrodencom U. a L., ale aj k bratovi Q.. Nadával iba jej a
mame. Potvrdila, že otec platil všetky účty za domácnosť. Nikdy nepočula, že by sa otec mame vyhrážal
zabitím. Vie o tom, že Q. použil bez vedomia otca kreditnú kartu a nakupoval veci cez internet.
Svedkyňa popísala svoj pohľad na konflikt počas odpustu, keď u nich boli na návšteve sestry jej otca a

podľa nej, konflikt vyprovokovali jej tety, ktoré sa do nej „stavali“, pričom sa to nepáčilo jej mame a vtedy
začala jej mama kričať na návštevu - zrazu niekto zavolal políciu a záchranku a mamu odviezli do L. na
psychiatriu - svedkyni to pripadalo tak, že sa ostatní chceli mamy zbaviť.

Po prečítaní časti výpovede, svedkyňa potvrdila prečítanú výpoveď.

V priebehu hlavného pojednávania bol vypočutý ďalší rodinný príslušník - svedok U. R. mladší, ktorý
uviedol, že zo spoločnej domácnosti odišiel na jeseň v roku 2013, keď si našiel prácu v P.. Teraz žije v
okrese Q. spolu so svojou rodinou a s nimi žije aj jeho brat Q., ktorý mu bol zverený do náhradnej osobnej
starostlivosti. O tom, čo sa dialo v rodine, vedel už iba z počutia a obsah výpovede, ktorá bola prečítaná
z prípravného konania, obsahovala údaje, ktoré vedel od svojej sestry. On osobne nikdy nevidel, že by

otec mamu fyzicky napadol.

V ďalšom priebehu hlavného pojednávania bol vypočutý aj sused, s ktorým rodina R. má spoločný
plot, svedok T. N., ktorý obžalovaného popísal ako „dobrého chlapa“, ktorý bol vždy ochotný každému
pomôcť. V dedine bol veľmi uznávaný ako šikovný remeselník - kúrenár, plynár, vodár. Svedok za

osobu, ktorá je zodpovedná za stav rodiny R., označil práve manželku obžalovaného. Ona bola tá, ktorá
bezdôvodne kričala na dvore, kradla mu drevo z dvora, popíjala na dvore s cudzími mužmi, keď bol
obžalovaný v práci. Svedok potvrdil, že registroval to, že manželka obžalovaného mu odmietala variť a
vyslovil názor: „Myslím si, že týraný je on. A to zo strany svojej ženy a dcéry L..“

Ako svedkyňa bola vypočutá L. B. (predavačka v miestnom pohostinstve, ktorý je spojený s predajňou
potravín) a tá uviedla, že rodinu R. veľmi dobre pozná, potvrdila, že dva-trikrát do týždňa po návrate z
práce sa v krčme zastavil obžalovaný, vypil dva až tri poháriky alkoholu a odišiel domov. Oveľa častejšie
sa v pohostinstve po príchode vlaku z W. o 19-tej hodine zastavila jeho manželka aj so synom Q. a
sedeli až do záverečnej. O tom, čo sa dialo v domácnosti rodiny R., ona nič nevie.

L. Y., sestra obžalovaného, uviedla, že v minulosti najmä, keď mama ešte žila, častokrát navštevovali
domácnosť jej brata. Po úmrtí mamy však došlo k výraznej zmene v správaní manželky obžalovaného,
ale aj dcéry L.. Správali sa k obžalovanému neslušne - ba aj ju jej švagriná vyhadzovala z domu, keď
prišla k bratovi na návštevu.

Ako svedok bol vypočutý I.. L. B., ktorý je konateľom zamestnávateľa obžalovaného (L. L., P..D..G..).
Obžalovaného pozná viac ako dvadsať rokov, pretože je zamestnaný ako zvárač. Vníma ako
nekonfliktného, skôr utiahnutého človeka, veľmi skromného a nevie si predstaviť, že by mal niekomu
ubližovať. K jeho rodinnému životu blízke podrobnosti uviesť nevie. Raz sa im posťažoval na to, že keď

prišiel domov, manželka bola mimo domu a nemal sa ako dostať do domácnosti. Ešte si spomenul na
situáciu, ktorá súvisela s tým, že mu bez jeho vedomia z účtu boli uhrádzané nejaké peniaze. Svedok
spomenul, že obžalovaný sa mu zdôveril, že sa mu stalo, že mu manželka zobrala peniaze z peňaženky
beztoho,abyhonatoupozornilaavystavilahotaknepríjemnejsituácii,keďsinemoholzaplatiťtýždenný
lístok na hromadnú dopravu. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný je svedomitý, pracovitý, obetavý a

nekonfliktný zamestnanec - požívanie alkoholu počas výkonu práce neprichádza do úvahy, nakoľko
obžalovaný pracoval ako zvárač častokrát vo výškach, preto svedok nepripustil, aby niekedy pracoval
pod vplyvom alkoholu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2021 bol ako svedok vypočutý syn obvineného L. R., ktorého

výpoveď súd hodnotí ako najucelenejšiu a najrelevantnejšiu výpoveď člena rodiny, ktorý v osobnom
kontakte v konaní pred súdom pôsobil ako najzrelšia a najvyrovnanejšia osobnosť z celej rodiny
obžalovaného (svedčí o tom zvukový záznam). L. R. až do ukončenia jeho stredoškolského štúdia býval
spolu s rodičmi, teda bolo to do leta roku 2019. Potom odišiel do B.Š., kde pracoval striedavo krátky adlhý týždeň, no každý druhý víkend trávil doma u rodičov. Svedok potvrdil, že v rodine boli hádky medzi
rodičmi,notietoprameniliztoho,žemamapotajmebralaotcovipeniazezpeňaženky,nezriedkasastalo,
že to zistil, až keď odchádzal do práce, prirodzene ho to nahnevalo, keď ráno pred odchodom do práce

zistil, že peniaze, ktoré mal ešte večer v peňaženke, tam už nie sú. Stalo sa dokonca, že otec to zistil
až v čase, keď už bolo treba uhradiť cestovný lístok v autobuse a musel si požičať od spolucestujúcich.
Ďalší dôvod hádok medzi rodičmi bolo, že mama vyhadzovala staré pokazené veci cez plot na pozemok
suseda N., namiesto toho, aby ich vyhodila do kontajnera. Kamaráti mu vraveli, že mama chodí častokrát
aj k nim domov pýtať veci, ktoré však doma mali. Aj to bol dôvod, prečo sa otec na mamu hneval.

Svedok L. R. zdôraznil, že pokiaľ on býval s rodičmi, k fyzickému kontaktu medzi nimi ani nedošlo,
pretože keď vzplanula hádka, táto mala taký priebeh, že po sebe doslova „vrieskali“ a vtedy zasiahol on,
oddelil ich do osobitných izieb. Rodičia ho rešpektovali. Svedok upozornil: „Ak by otec postupoval tak
ako mama, že by zakaždým volal políciu, tak by v base skončila mama a nie otec.“
Svedok zdôraznil, že celý ekonomický chod rodiny zabezpečoval vždy otec a niekoľkokrát sa stalo, že
keď otec nechal hotovosť na uhradenie nejakých účtov, mama tieto peniaze minula na iný účel a doslova

na nákup niečoho, čo vôbec nebolo potrebné. Otec neurobil nič zlé, čo by mohlo vplývať na kvalitu života
mamy a brata Q., otec bol celý deň v práci a až následne sa dozvedel, že Q. nechodí do školy, hoci
mama bola celý čas doma. Na rodičovské združenie chodila mama a otcovi nič potom nepovedala o
tom, aké problémy má Q. v škole, musel sa to dozvedať od iných osôb.
Svedok ďalej uviedol, že za mamu sa hanbil najmä v situáciách, keď mu kamaráti opisovali, ako chodí

pýtať veci po dedine, pričom ich mala doma. Kvôli tomu aj zašiel za jej ošetrujúcou psychiatričkou a
pýtal sa, ako by mame mohli pomôcť.
Sestra L. bola podľa svedka úplne v poriadku, keď žila ešte babka, po úmrtí babky L. išla bývať k mame
a to už bolo horšie a horšie - začala sa správať ako mama a na úplne bežnú tému vedela vybuchnúť
a kričať. Bola konfliktná a mnohokrát ho chcela aj udrieť. Q. je z jeho pohľadu ešte nezbedné dieťa,

spomína si, ako z otcovej bankomatovej karty uhrádzal internetové nákupy. S bratom U. mali stále dobrý
vzťah.
Svedok k nákupu brata Q. z internetových obchodov uviedol, že sestru L. ani jeho mamu nezaujímalo,
čo sú to za nákupy a ani ako boli tieto nákupy platené. Bolo preto prirodzené, že otec sa nahneval.

Procesné strany súhlasili s prečítaním výpovedí týchto svedkov: R. D., čl. 187, L. B., čl. 197, J. Y., čl.
220, F. C., čl. 226.
R. D. je susedkou rodiny R., majú postavený rodinný dom oproti cez cestu, nikdy sa však nenavštevovali,
ospolužitímanželovR.nevieničkonkrétne,nikdynebolasvedkomkonfliktovmedzinimianeregistrovala
ani žiadne úteky G. R. a jej syna Q. z domu.

Svedok L. B. je susedom s rodinným domom rodiny R., pričom nikdy sa nenavštevovali, no obvineného
pozná veľmi dobre, pretože mu pomáhal s výstavbou rodinného domu. V minulosti počul hádky medzi
manželmi R., žiadne fyzické napadnutie však nevidel. Rovnako neregistroval žiadne úteky G. R. a jej
syna z domu. Potvrdil, že G. R. si chodievala po obci požičiavať nejaké veci a peniaze.
J. Y. býva v obci Ľ., je švagrom obvineného - manžel L. Y., ktorá je sestrou obvineného. Pozná svojho

švagra (obvineného) ako pracovitého a zodpovedného človeka, v jeho prítomnosti nebol nikdy výbušný,
keď sa vrátil pred ôsmimi rokmi zo zahraničia, stretávali sa častejšie do roka v obci S. R., no neskôr
si začal všímať zmeny v správaní G. R., ktorá pôsobila nervózne a vytýkala im, prečo k nim chodia na
návštevu, ak ona k nim nechodí. Všimol si neskôr, že domácnosť R. nebola udržiavaná a o privítanie
a pohostenie sa vždy postaral obvinený. Dňa 18.8.2019 boli počas odpustovej slávnosti na návšteve u

R., keď G. R. doslova ich vyhadzovala z domu s vulgarizmami, že ak neodíde, rozbije mu „pysky“. Bol
vtedy prítomný aj syn L., ktorý zavolal policajnú hliadku a rýchlu záchrannú službu, pretože jeho matka
bola úplne nepríčetná. Po príchode RZP G. R. nastúpila do sanitky, ktorá ju odviezla preč. Potvrdil, že
U. R. vypije alkohol, ale nie nadmerne. Nikdy nebadal znaky, že by maloletý Q. mal byť týraný.
F. C. je sestrou obžalovaného, no ona žije v inej obci. Keď ešte žila ich mama, pomerne často, desať až

pätnásťkrát do roka, brata navštevovala v pôvodnom rodičovskom dome. Neskôr keď otec zomrel, brat
aj s manželkou G. sa presťahovali do iného domu v obci S. R., kde bývajú dodnes. Po smrti ich otca išla
k mame, aby nebývala sama bývať dcéra obvineného L., za čo poberala aj opatrovateľský príspevok.
Vtedy bolo ešte všetko v poriadku. Po úmrtí ich matky v roku 2015, dcéra L. išla bývať k rodičom a zrejme
začali pociťovať nedostatok financií, ktoré začali pýtať od svojho otca U. R.. Svedkyňa nikdy nepočulo

o tom, že by pre konflikty medzi obvineným a jeho manželkou mal a G. R. a ich syn Q. utekať z domu.
Svedkyňa potvrdila iba príležitostné konzumovanie alkoholu obvineným.Bola prečítaná výpoveď svedka mal. Q. R., M.. XX.XX.XXXX, čl. 108, ktorý v prípravnom konaní uviedol,
že otec chodí domov opitý, kričí na neho, na mamu aj na sestru, že nič nie je navarené. Kričí na neho,
pretože sa hrá s mobilom, na mamu kričí, že nič nevarí, videl ho, ako ju bil po hlave, kopol do nej a ťahal

ju za vlasy. Opitý bol skoro každý deň. Na mamu kričal vždy, ale napadol ju iba niekedy. Keď videl otca
opitého, tak radšej zobral psa a išiel s ním na prechádzku. Trvá to asi štyri roky, odkedy zomrela babka.
Keď niekedy bil otec mamu, tak sa bránila tak, že aj ona bila jeho. Otca sa nebojí, iba ak trochu. Má
ho aj trochu rád. Otec ho udrel po hlave aj po chrbte, keď vystrájal. Nadával mu aj do hlupákov. Keď
je triezvy, správa sa otec dobre.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané znalecké posudky:
Mgr. Peter Čížek, znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých,
znalecký posudok č. 31/2019, posudzovaná osoba mal. Q. R., M.. XX.XX.XXXX. znalec posúdil
osobnosť maloletého ako introvertovane socializovanú, uzavretú, neistú a nedôverčivú, ktorá je však
pri presadzovaní svojich záujmov vytrvalá. Emočný prejav je sýtený obavami, napätím a vnútorným

zmätkom. Jeho schopnosť reprodukovať prežité udalosti narušená nie je, prezentuje negatívny postoj
voči otcovi, vníma ho ako niekoho, kto ho stále núti do učenia, vytýka mu chyby a podobne.
Znalec vyšetrením nezistil ohrozenie zdravia maloletého v dôsledku správania sa otca. Vyšetrenie
nenasvedčuje u maloletého vzniku syndrómu týranej osoby. Znalec síce konštatuje výskyt takého
psychického pôsobenia výchovy zo strany otca, teda obvineného, ktoré „naberá atribúty“ psychického

týrania, kedy maloletého vystavoval častému kritizovaniu, kontrole, či tretom, no zároveň znalec
konštatuje poruchu správania u maloletého ako následok nepriaznivej situácie v rodinnom prostredí.

Mgr. Peter Čížek, znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých,
znalecký posudok č. 32/2019, posudzovaná osoba G.Ľ. R., znalec konštatuje, že ide o osobnosť

introvertovane socializovanú, psychosomaticky narušenú, zdržanlivú, nesmelú a neistú v rozhodovaní.
Znalec vyšetrením zistil deficit v oblasti novopamäte a konštatuje oslabenú schopnosť správneho
vybavenia si a reprodukovania prežitých udalostí. Regulácia rozumových zložiek funguje zle, čo môže
byťajnapodkladeorganickéhopoškodeniacentrálnehonervovéhosystému.Vočisvojmu manželovimá
ambivalentný postoj, vníma ho ako človeka, ktorý finančne zabezpečuje rodinu, a preto nechce, aby bol

uväznený. Znalec výpovede členov rodiny hodnotí tak, že poukazujú na ohrozenie fyzického zdravia a
výčitkyU. R.G.R.prejejsprávanieanečinnosť„nadobúdajúatribúty“psychickéhotrýzneniaG.R.zjeho
strany, ktoré u nej naznačujú možnosti vzniku syndrómu týranej osoby. Znalec pritom ale zdôrazňuje,
že je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že G. R. je psychiatrickou pacientkou, ambulantne liečenou
od roku 2010 s diagnózou G. U. - znalec predpokladá, že konanie obvineného voči jeho manželke je

priamo podmienené jej diagnózou, pretože G. U. je spojený s depresívnou poruchou, s ktorou sú spojené
prejavy G. R., ktorým jej manžel nerozumie a neadekvátne ich hodnotí ako jej provokáciu voči nemu
samotnému.

Mgr. Peter Čížek, znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, znalecký

posudok č. 33/2019, posudzovaná osoba obvinený U. R.. Znalec hodnotí osobnosť obvineného ako
silne egocentricky ladenú s nízkou toleranciou voči neúspechu. Obvinený je schopný správne vnímať
a reprodukovať udalosti, no výsledky vyšetrenia poukazujú na zvýšený sklon k zatajovaniu a zvýšené
svetlé hodnoty pri normatívnom hodnotení lži skóre. Obvinený má snahu sa javiť lepšom svetle a jeho
vzťah k manželke G. R. má skôr negatívnu podobu, pretože ju upodozrieva z manželskej nevery, kritizuje

ju za nedostatočnú starostlivosť o domácnosť a zlé hospodárenie. Vo vzťahu k synovi Q., nevyjadruje
ani pozitívne ani negatívne city. V čase vyhotovenia znaleckého posudku už s ním mal v dôsledku
rozhodnutia súdu obmedzený kontakt.

MUDr. Alfonz Porvažník, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, znalecký

posudok č. 176/2019, duševný stav svedkyne G.Y. R.. Znalec vyšetrením objektívne zistil diagnózu
G. U. G. J. G.Á. J. C., simplexná osobnosť s intelektom v pásme podpriemeru a v anamnéze zistené
užívanie alkoholu. Zistené organické zmeny sa môžu podieľať na odbrzdení zábran v správaní sa
poškodenej, pretože v zdravotníckej dokumentácii znalec zistil aj záznamy o poruchách správania v
zmysle verbálnej agresivity, napr. aj vyhrážkami ublížením svojmu okoliu. Na tomto sa mohlo podieľať

zneužívanie alkoholu a boli potvrdené chronické zmeny organickej poruchy, ktoré sa bez dodržiavania
liečby budú iba prehlbovať. Znalec nezistil znaky posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej a i
keď je schopná správne vnímať, jej schopnosť reprodukovania prežitých udalostí, môže byť oslabená.MUDr. Zuzana Kašparová, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, znalecký
posudok č. 05/2020, posudzovaná osoba maloletý Q. R.. Znalkyňa konštatuje, že u mal zistila
disharmonický vývoj s poruchami v správaní so sekundárnou neurotizáciou, ktoré však boli spôsobené

konfliktným rodinným prostredím, na ktorom participovali svojím správaním obidvaja rodičia maloletého.
Znalkyňa nezistila príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, ani tendencie maloletého k takému
konaniu, ktoré by nebolo adekvátne danej situácii. Znalec nezistil duševnú poruchu u maloletého a
považuje ho za schopného vnímať prežité udalosti a vypovedať o nich.

Boli prečítané listinné dôkazy: správa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - anamnéza rodiny, čl.
425, uznesenie OS Humenné sp. zn. 8P/237/2019, správa o výsledku objasňovania priestupku, čl. 440,
pracovný posudok - správa zamestnávateľa, čl. 442, správa z Ústavu na výkon väzby, správa o povesti,
čl. 446, výpis z ÚSEP.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/40/2020, samosudca prečítal trestný rozkaz

zo dňa 15. mája 2020, doručený obvinenému 17. júna 2020, právoplatný dňa 27. júna 2020, doručenka
k trestnému rozkazu.

Samosudca ďalej prečítal odpis registra trestov a lustráciu v centrálnej evidencii správnych deliktov a
priestupkov.

Procesné strany po vykonanom dokazovaní výslovne prehlásili, že nenavrhujú žiadne iné ďalšie dôkazy.

Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav uvedený v skutkovej vete výroku o vine tohto
rozsudku, nakoľko prokurátor nepreukázal v konaní pred súdom, že by obžalovaný spôsoboval fyzické

a psychické utrpenie svojej manželke G. R. (a už vôbec nie svojmu maloletému synovi Q. R.) od
mesiaca apríl 2015 - do kedy, to prokurátor v obžalobe nešpecifikoval. Vykonaným dokazovaním bolo
bez akýchkoľvek pochybností preukázané iba opakovanie skutkov, ktoré sú uvádzané v skutkovej vete
výroku o vine tohto rozsudku, po spáchaní ktorých bol obžalovaný postihnutý rozhodnutím o uložení
sankcie za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch.

Pri vyššie uvedenom závere súd vychádzal listinných dôkazov z centrálnej evidencie správnych deliktov
a priestupkov a najmä z výpovede svedka L. R., ktorý v spoločnej domácnosti s manželmi R. (okrem
dcéry L.) žil najdlhšie a ktorý popísal konfliktný život manželov R. tak, že pôvodcom hádok a konfliktov

bola vždy G. R. a nie jeho otec, ktorý ak by pri každom konflikte postupoval rovnako ako jeho manželka
a volal by na ňu políciu, s najväčšou pravdepodobnosťou by bola v procesnom postavení obvineného
aj ona.

Viackrát zdôrazňované želanie poškodenej „sťahujem žalobu“ a znalecké dokazovanie hodnotiace

jej osobnosť, svedčí o nízkej schopnosti chronologicky zopakovať podstatné okolnosti dôležité pre
rozhodnutie v tejto veci - najlepšie o tom svedčí zvukový záznam z hlavného pojednávania (napriek
snahe samosudcu uviesť v zápisnici o hlavnom pojednávaní všetky relevantné skutočnosti).

Za veľmi pravdepodobné možno považovať, že dôvodom zmeny v spolužití rodiny R. bolo síce úmrtie

mamy obžalovaného, no najmä skutočnosť, že dcére L. odpadol pravidelný príjem, ktorým bol za života
matky obžalovaného príspevok za opatrovanie. Po úmrtí matky obžalovaného sa dcéra L. (už bez tohto
príjmu) vrátila späť do domácnosti svojich rodičov a „priklonila“ sa na stranu svojej matky.

Nespochybniteľné protiprávne konanie obžalovaného voči jeho manželke popísané v skutkovej

vete výroku o vine tohto rozsudku (priestupková recidíva) však bolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, pričom síce nemožno vylúčiť, že aj medzi jednotlivými skutkami dochádzalo ku konaniu,
ktorým obžalovaný fyzicky napádal svoju manželku - no na druhej strane nemožno ho za takéto konanie,
ktoré nebolo konkrétne preukázané, uznať za vinného.

Vo vzťahu k svojmu maloletému synovi Q. R. nebolo preukázané také konanie zo strany obžalovaného,
ktoré by bolo spôsobilé vyvolať fyzické alebo psychické utrpenie u maloletého - u toho maloletého, ktorý
podľa správy OR PZ W. odcudzil v mesiacoch február a marec 2019 svojmu otcovi (obžalovanému)
zo spálne spod vankúša finančnú hotovosť v sumách 120 eur, 50 eur a 70 eur bez vedomia jeho otca(čl. 440). Ak obžalovaný dňa 22.03.2019 rozbil synovi Q. mobilný telefón, čo zdôvodňoval tým, že v
škole dosahuje zlé výsledky a preto by sa nemal hrať s telefónom, pričom za tento skutok bol postihnutý
pokutou15,00eurrozhodnutímOkresnéhoúraduW.zodňa13.08.2019,anitotokonanienemalopovahu

konania, ktorého znaky by boli uvedené v ustanovení § 208 ods. 1 TZ. Ak obžalovaný v iných prípadoch
(napríklad keď maloletý Q. nakúpil prostredníctvom internetu veci, za ktoré platil otcovou kartou bez jeho
vedomia) zvýšil hlas na svojho syna, či dokonca ho aj fyzicky potrestal, neprekročilo to rámec výkonu
rodičovských práv spôsobom, ktorý je spoločnosťou v regióne, kde rodina R. žije, tolerovaný.
Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými

alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom
krátky, prechodný čas.

Konajúcisúdkonštatuje,žefyzickéutrpeniealebopsychickéutrpeniepredpokladanéustanovením§208
ods. 1 TZ - teda také, ktorého mieru by bolo možné kvantifikovať tak, že by bolo spôsobilé (nie však len
jednorázovo, či krátkodobo) ohrozovať fyzické alebo psychické zdravie poškodenej, preukázané nebolo.

Psychické alebo fyzické utrpenie musí poškodený pociťovať sám - poškodená nevyjadrila svoj vnútorný
pocit tak, aby to bolo možné vyhodnotiť ako prejavenie prežitého psychického či fyzického utrpenia, či
ťažké príkorie. (porov. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 23To/42/2012 zo dňa 23.05.2012)

Zo znaleckého posudku - MUDr. Alfonz Porvažník, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, znalecký posudok č. 176/2019, duševný stav svedkyne G. R.. Znalec vyšetrením objektívne
zistil diagnózu G. U. G. a G. J. C.. Znalec zistil aj záznamy o poruchách správania v zmysle verbálnej
agresivity, napr. aj vyhrážkami ublížením svojmu okoliu. Na tomto sa mohlo podieľať zneužívanie
alkoholu a boli potvrdené chronické zmeny organickej poruchy, ktoré sa bez dodržiavania liečby budú iba

prehlbovať. Znalec nezistil znaky posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej a i keď je schopná
správne vnímať, jej schopnosť reprodukovania prežitých udalostí, môže byť oslabená.

Zo znaleckého posudku - MUDr. Zuzana Kašparová, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, znalecký posudok č. 05/2020, posudzovaná osoba maloletý Q. R., plynie, že u maloletého

zistila disharmonický vývoj s poruchami v správaní so sekundárnou neurotizáciou, ktoré však boli
spôsobené konfliktným rodinným prostredím, na ktorom participovali svojím správaním obidvaja rodičia
maloletého. Znalkyňa nezistila príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, ani tendencie maloletého k
takému konaniu, ktoré by nebolo adekvátne danej situácii.

Z prečítaných znaleckých posudkov plynie, že poškodená manželka obžalovaného G. R., ani jeho syn
Q., konanie zo strany obžalovaného nevnímali ako ťažké príkorie v takej intenzite, aby bolo spôsobilé
vyvolať fyzické alebo psychické utrpenie.

Súd preto zistený skutok posúdil ako konanie obžalovaného, ktorým blízku osobu bil a kopal, hoci bol

za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, čím spáchal zločin týranie blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona.

Dňa 1. januára 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného
zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony, bol novelizovaný Trestný zákon. Týmto zákonom bola zmenená úvodná
veta v ustanovení § 208 ods. 1 takto: „Kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie“ a v § 208 sa za odsek 1 vkladá nový
odsek 2, ktorý znie: „Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý.“.

Z dôvodovej správy:
„Zmenu definície trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby si vyžiadala aplikačná prax. Navrhu-
je sa vypustenie znaku týrania, ktorého preukazovanie v trestnom konaní vytvára aplikačné nejasnos-
ti a neželanú nejednotnosť v postupe orgánov činných v trestnom konaní. Pre naplnenie znakov dané-
ho trestného činu je dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpe-

nia jedným z konaní podľa ods. 1 písm. a) až e). Súčasne sa navrhuje nový odsek 2, ktorým sa zavá-
dza trestnosť konania týrania blízkej a zverenej osoby pri priestupkovej recidíve (k tomu pozri aj súvi-
siaci čl. IV - návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov)“.Obdobný trestný čin teda musí mať niektorý zo znakov (alebo obdobné znaky) ako sú uvedené v
jednotlivých spôsoboch naplnenia znakov skutkovej podstaty podľa § 208 ods. 1 TZ:

Blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v starostlivosti alebo výchove páchateľa, tento páchateľ spôsobí
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie

alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž
alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo

e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať.

Zákonodarca teda vyplnil medzeru v zákone, v rámci ktorej páchatelia obdobných činov (priestupkov
proti obč. spolunažívaniu) opakovanie niektorým zo spôsobov uvedeným v základnej skutkovej podstate
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona zasahovali do

kvality života blízkym osobám tak, že síce ich konanie ešte nebolo takej intenzity ani takej frekvencie
aby napĺňali znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného
zákona, no v konečnom dôsledku ich opakované konanie vyvolávalo rovnaké následky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na
zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným
hrubým správaním, ak sa tak dopustí konania na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená do
starostlivosti alebo výchovy.

Okresný súd preto vyslovuje názor, že zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa druhého
odseku nie je možné páchať po dlhší čas - iba ak opakovane.

Ak by sa bitím a kopaním muselo blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove,
muselo spôsobiť fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie aj skutkom podľa druhého odseku - nemala

by svoje opodstatnenie podmienka, aby páchateľ bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý. Povedané inak - ak by obdobným činom mali byť blízkej osobe alebo osobe,
ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobené fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie, tak
podmienka, aby páchateľ bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý
stráca akýkoľvek zmysel. Preto je podľa názoru okresného súdu vylúčená právna kvalifikácia trestného

činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. a súčasne podľa § 208 ods. 2 TZ.
Nebol preukázaný osobitný kvalifikačný pojem, teda že skutok bol spáchaný závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) TZ, tak ako to uvádzal prokurátor vo svojej obžalobe,
nakoľko tento osobitný kvalifikačný pojem by mohol byť naplnený iba pri takom konaní uvedenom v
prvom odseku ustanovenia § 208 TZ, ktorým by obžalovaný spôsoboval fyzické utrpenie a psychické

utrpenie (blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v starostlivosti alebo výchove).

K rešpektovaniu zásady „ne bis in idem“:
Okresný súd rešpektuje rozhodnutie č. 125 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
6/2012:

„Základná zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 2 ods. 8 Tr. por. nie je obmedzená len na trestné
konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto zásady je rozhodujúcou totožnosť skutku a nie totožnosť
právnej kvalifikácie.
Vzhľadom na ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno
však zásadu ne bis in idem, okrem trestného konania, uplatniť iba na tie činy kvalifikovateľné správnymi

prípadne inými príslušnými orgánmi ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správne
delikty a výnimočne aj disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha deliktu sa
v tomto smere posudzuje z hľadiska chráneného záujmu (či ide o záujem všeobecný alebo partikulárny),z hľadiska adresáta normy (či je norma adresovaná všetkým občanom alebo len skupine osôb so
zvláštnym statusom) a z hľadiska účelu a typu sankcie (či má represívny charakter).“
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2011, sp. zn. 5Tdo 18/2011).

Na okraj okresný súd uvádza aj už „prekonanú“ judikatúru:
R 47/1989: Ak skoršie konanie vedené proti obvinenému skončilo právoplatným rozhodnutím orgánu
oprávneného prejednávať priestupky, nebráni táto okolnosť trestnému stíhaniu tej istej osoby pre ten istý
skutok. K uloženej sankcii za priestupok súd prihliadne pri určení druhu, prípadne výmery trestu, pokiaľ

nerozhodne o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. b) TP. (Upravené znenie)

Ustanovenie § 9 ods. 1 písm. e) TP - písmeno e) je premietnutím čl. 50 ods. 5 ústavy, podľa ktorého
nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý už bol právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod
obžaloby. Samozrejme, že musia byť splnené podmienky, že ide o ten istý skutok a toho istého
obvineného.

Zásada ne bis in idem, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý skutok, je podľa
Trestného poriadku vyjadrená aj v ustanovení § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por., podľa ktorého trestné stíhanie
nemožnozačaťaakužbolozačaté,nemožnovňompokračovaťamusíbyťzastavené,aktakustanovuje
medzinárodná zmluva. Ustanovenie § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku je potrebné vnímať v kon-

texte s článkom 7 ods. 5 Ústavy, ktorý ustanovuje, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a zá-
kladných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárod-
né zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a kto-
ré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi a člán-
kom 154c ods. 1 Ústavy, ktorý ustanovuje, že Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných

slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku majú pred-
nosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Citovanými článkami priz-
náva Ústava vybraným medzinárodným zmluvám prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, pričom
medzi tieto zmluvy patrí aj Dohovor, ktorého článok 4 ods. 1 Protokolu č. 7 možno aplikovať vo vzťahu

k § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.

Podľa čl. 4 Protokolu 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno stíhať
alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už
bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd dopadá tak na činy kvalifikované vnútroštátnym právom ako trestné činy, tak i na
činy ním kvalifikované ako priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty.

Skutok uvádzaný v úvode skutkovej vety výroku o vine tohto rozsudku však nie je totožný so skutkom

pre ktorý bol uznaný za vinného v konaní o priestupku, nakoľko súd zdôrazňuje novú neoddeliteľnú
okolnosť, ktorá tvorí jednotu a podstatu skutku a tou je skutočnosť, že obžalovaný U. R. sa tohto
konania dopustil, hoci bol rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. G.-W.-G.-XXXX/XXXXXX zo dňa
01.08.2018,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa14.09.2018,uznanýzavinnéhozospáchaniapriestupku
proti občianskemu spolunažívaniu proti blízkej osobe podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 09.07.2018 v čase okolo 20.30 hod. v mieste bydliska
fyzicky napadol svoju manželku G. R. tak, že rukou ju udrel po líci, vulgárne jej nadával, že je piča a
kurva, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,00 eur.
Práve súdom zdôraznená priestupková recidíva odlišuje skutok uvádzaný v úvode skutkovej vety výroku
o vine tohto rozsudku od skutku, za ktorý bol obžalovaný postihnutý rozkazom o uložení sankcie za

priestupok zo dňa 30.04.2019 pod č. G.-W.-G.-XXXX/XXXXXX, právoplatným dňa 14. júna 2019, ktorým
Okresný úrad W. posúdil tento skutok ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 40,00 eur,

Práve nevyhnutná podmienka pre rozlíšenie skutku, ktorý napĺňa znaky priestupku od skutku, ktorý

napĺňa znaky trestného činu, to je „hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch
postihnutý“, predstavuje podmienku „conditio sine qua non“, bez naplnenia ktorej nemôže ísť o trestný
čin - konkrétne o zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona.Súd teda neodsúdil obžalovaného za to, že (samo o sebe) „dňa 28.2.2019 približne v čase 15.30 hod.
v kuchyni rodinného domu č. XX, v obci S. R., vyčítal svojej manželke G. R., že finančne ani inak do
domácnosti neprispieva a následne jej vulgárne nadával, že je kurva a piča a potom ju udrel otvorenou

dlaňou po tvári, v dôsledku čoho G. R. spadla na zem a U. R. ju potom viackrát kopol nohami“, ale za
to, že sa tohto konania dopustil hoci bol rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. G.-W.-G.-XXXX/
XXXXXX zo dňa 01.08.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2018, uznaný za vinného zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu proti blízkej osobe podľa § 49 ods. 1 písm. e)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 09.07.2018 v čase okolo 20.30

hod. v mieste bydliska fyzicky napadol svoju manželku G. R. tak, že rukou ju udrel po líci, vulgárne
jej nadával, že je piča a kurva, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,00 eur, pričom U. R. bol
aj v minulosti rozkazom o uložení sankcie za priestupok potrestaný za podobné konanie voči tej istej
poškodenej.

Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) TZ, to je, že obžalovaný viedol

pred spáchaním trestného činu riadny život, súd nekonštatuje žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle §
37 TZ, nakoľko súd aplikoval asperačnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona,
podľa ktorého ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov,
z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná
hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.

Súd totiž ukladal súhrnný trest za prečin a zločin, ktoré boli spáchané dvoma skutkami.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritériá uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ)
najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosobyavustanoveníodseku4,podľaktoréhopriurčovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné zo dňa 15.05.2020 sp. zn.

4T/40/2020, právoplatným dňa 27.06.2020, pre prečin ohrozenie mravnej výchovy mládeže podľa § 211
ods. 1 písm. b) TZ, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na štyri mesiace, výkon ktorého súd
podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na jeden rok. Ide o odsúdenie pre skutok, ktorým manželia
U. a G.Y. R. ako rodičia maloletého Q. R., M.. XX.XX.XXXX, nezabezpečili jeho pravidelnú školskú
dochádzku, v dôsledku čoho vynechal v školskom roku 2018/2019 113 neospravedlnených hodín.

VyššieuvedenývýrokotresteuloženýtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduHumennésp.zn.4T/40/2020
bol týmto rozsudkom zrušený a súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody na tri roky.
Súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň určil probačný dohľad nad
správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Súd ustanovil skúšobnú dobu na dva roky a zároveň

ukladá obžalovanému povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu spočívajúce v príkaze v
zmysle § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona, nepriblížiť sa úmyselne k G. R. na vzdialenosť menšiu
ako päť metrov bez jej písomného súhlasu a v zmysle § 51 ods. 4 písm. l) Trestného zákona per
analogiam, v príkaze dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi aj opakovane.

Akýkoľvek nepodmienečný trest odňatia slobody by bol podľa názoru súdu v konečnom dôsledku
kontraproduktívny - najmä v situácii, keď poškodenej manželke obžalovaného (ktorá „sťahuje žalobu“
na manžela), chýba manželov zárobok a jeho práca spojená s udržiavaním domu a záhrady.

Podmienky uloženia ochranného liečenia sú Trestným zákonom upravené v ustanovení § 73 takto:

(1) Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo
ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je
nebezpečný.
(2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin
a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,

b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno
dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo
d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.(3) Ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno
dosiahnuť.
(4) Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.

Poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenie, súd popri treste súčasne podľa § 73 ods. 1 písm.
c), d) Trestného zákona, súd uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie, ktoré sa bude
vykonávať ambulantnou formou.

Takúto kombináciu trestu (a v rámci neho uloženého probačného dohľadu) a ochranného opatrenia
(ochranné liečenie), súd považuje za najvhodnejšiu na dosiahnutie účelu trestu, ktorým primárne je
prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti pred ním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže
podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku

rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.