Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119358319
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6119358319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Technické služby mesta
Levoča, IČO: 35 528 052, so sídlom Hradby 758/2, 054 01 Levoča, právne zastúpeného JUDr. Ľubomíra
Bašistová Virová, advokátka, IČO: 42 099 595, so sídlom Zimná 62, 052 01 Spišská Nová Ves, proti
žalovanému: OPN, s. r. o., IČO: 47 010 517, so sídlom Strojnícka 11, 080 06 Prešov, o zaplatenie
1.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k.
24Cb/61/2020-74 z 29. septembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti
o zaplatenie 150,- eur, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.350,- eur s úrokom z omeškania
vovýške9%ročnezosumy1.500,-eurod18.septembra2019do28.septembra2020azosumy1.350,-
eur od 29. septembra 2020 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur, v pravidelných mesačných splátkach po 113,- eur mesačne splatných
vždy k 15.-temu dňu na účet žalobcu s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok sa stane splatným

celý dlh a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobca ako vypožičiavateľ
a žalovaný ako požičiavateľ uzatvorili 2. septembra 2016 zmluvu o výpožičke, na základe ktorej
požičiavateľ vypožičal vypožičiavateľovi hnuteľné veci, a to SCAT REXCIT D63 na prívod vody z
hydrantu a SCAT REXCIT D32 na prívod vody do rolby. V súlade s článkom III. ods. 2 zmluvy o

výpožičke vypožičiavateľ uhradil požičiavateľovi zábezpeku vo výške 1.500,- eur. Zmluvné strany si
dohodli dobu výpožičky od 5. septembra 2016 do 12. septembra 2016, resp. do 30. decembra 2016.
Predmety výpožičky vrátil vypožičiavateľ požičiavateľovi 16. januára 2017, o čom spísali odovzdávacie
protokoly. Požičiavateľ zloženú zábezpeku vypožičiavateľovi nevrátil. Vypožičiavateľ vyzval listom zo 4.
apríla 2017 požičiavateľa na vrátenie zloženej zábezpeky. List nebol zaslaný na korešpondenčnú adresu
požičiavateľa, a preto sa vrátil vypožičiavateľovi ako nedoručený. Po podaní žaloby (28. septembra
2020) uhradil žalovaný žalobcovi 150,- eur.

2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca zložil na
účet žalovaného zábezpeku vo výške 1.500,- eur, ktorú mu žalovaný po vrátení predmetov výpožičky
nevrátil. Po podaní žaloby zaplatil žalovaný žalobcovi 150,- eur, čím svoj dlh voči nemu uznal.2.3 Na základe návrhu žalobcu súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 150,- eur, ktoré
po podaní žaloby žalovaný zaplatil žalobcovi. Vo vzťahu k úhrade dlžnej sumy žalovaným mal súd
za to, že žalovaný, proti ktorému bolo v čase vzniku povinnosti vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky

vedené daňové exekučné konanie, by plnením žalobcovi na základe platobného rozkazu nespáchal
trestnýčinzvýhodňovaniaveriteľa.Súdžalobevyhovelazaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovizostatok
dlhu vo výške 1.350,- eur. Keďže výzva na vrátenie zábezpeky nebola doručená žalovanému na jeho
korešpondenčnú adresu uvedenú v zmluve o výpožičke, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením
dlžnej sumy dňom doručenia platobného rozkazu, t. j. 18. septembra 2019, kedy sa dozvedel o podanej

žalobe. Preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.500,- eur
od 18. septembra 2019 do 28. septembra 2020, teda odo dňa vzniku omeškania do vykonania čiastočnej
úhrady a zo sumy 1.350,- eur od 29. septembra 2020 do zaplatenia, ako aj nárok na paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. So súhlasom žalobcu súd povolil
žalovanému zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v mesačných splátkach po 113,- eur s tým, že nezaplatením
čo i len jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh.

2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 407 ods. 3 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a § 555, § 563, § 659, § 662 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi podľa § 365 ods. 1,
§ 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky priznal súd žalobcovi podľa § 369c Obchodného zákonníka a §
2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka.
2.5 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnému

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.350,- eur s
príslušenstvom a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal
za to, že pohľadávku žalobcu uznal až dňom uhradenia sumy vo výške 150,- eur. Vzhľadom na túto
skutočnosť tvrdil, že žaloba bola podaná pred lehotou splatnosti pohľadávky žalobcu, pretože splatnosť
pohľadávky žalobcu nebola dohodnutá v zmluve o výpožičke, ani ustanovená zákonom. Na základe
uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

rozsahu zrušil, alternatívne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zmenil tak, že žalobu ako predčasnú zamieta.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie 11. decembra
2020.Uviedol,žesúdprvejinštanciepostupovalvsúladespríslušnýmiprávnymipredpismi,keďzaviazal

žalovanéhonazaplateniezostatkudlhuvovýške1.350,-eur.Nazákladeuvedenýchskutočnostížalobca
navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne
správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie 7. januára 2021.

Konštatoval, že veriteľ sa môže domáhať svojich práv na súde až/už v prvý deň omeškania, t. j. 19.
septembra 2019, v dôsledku čoho bola žaloba podaná na súd pred lehotou splatnosti pohľadávky. Tvrdil,
že žalobca sa síce môže žalobou podanou na súd domáhať zaplatenia takejto pohľadávky, ale súd
nemôže žalobe vyhovieť, pretože to by bol precedens pre celú Európsku úniu. Ďalej zdôraznil, že v
plnení bude pokračovať dobrovoľne aj bez rozhodnutia súdu, avšak aktuálne ho zasiahla nepriaznivá

situácia súvisiaca s pandémiou COVID-u, keďže jeho potenciálnym zákazníkom (hokejové štadióny a
lyžiarske strediská) štát zakázal podnikať.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSPbez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,

§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie

súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. V zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;

dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

12. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca ako vypožičiavateľ a žalovaný ako

požičiavateľ uzatvorili 2. septembra 2016 zmluvu o výpožičke. V článku 3 bol 4. tejto zmluvy sa sporové
strany dohodli, že ak nedôjde k uzatvoreniu riadnej zmluvy v zmysle článku III. bod 3., požičiavateľ
je povinný odo dňa vrátenia nepoškodeného a úplného predmetu vypožičania, vypožičiavateľovi vrátiť
zábezpeku v plnej výške. Žalobca vrátil predmety výpožičky požičiavateľovi 16. januára 2017, o čom
spísali aj odovzdávací protokol. Žalobca vyzval žalovaného na splnenie jeho dlhu výzvou zo 4. apríla

2017, avšak táto výzva nebola doručená na adresu žalovaného.

13. Keďže splatnosť pohľadávky žalobcu bola v zmluve o výpožičke určená odo dňa vrátenia
nepoškodeného a úplného predmetu vypožičania a predmety vypožičania boli vrátené žalovanému 16.
januára 2017, odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že splatnosť pohľadávky žalobcu nebola

dohodnutá v zmluve o výpožičke, ako ani s tvrdením žalovaného, že žaloba bola podaná pred lehotou
splatnosti pohľadávky žalobcu. Len, ak by vyššie citované ustanovenie v zmluve o výpožičke chýbalo,
bolo by možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že splatnosť pohľadávky žalobcu nebola dohodnutá
v zmluve o výpožičke a na právny vzťah žalobcu a žalovaného aplikovať ustanovenie § 340 ods. 2Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený
požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného
odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje za nesprávny aj názor žalovaného, že ak svoj záväzok
uznal 28. septembra 2020, kedy čiastočne plnil svoj dlh žalobcovi, žaloba bola podaná predčasne. Ak
by odvolací súd akceptoval takýto názor žalovaného, bola by možnosť žalobcu podať žalobu závislá na
vôli žalovaného čiastočne plniť záväzok, čo nemá oporu nielenže v žiadnom zákonnom ustanovení, ale

ani v práve ako takom.

15. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
1.350,- eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

16. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a

vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto

rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a
zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).