Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619205641
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7619205641.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Y. P.,

O.. XX. X. XXXX, V. XXX XX M. XXX, právne zastúpený JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom so
sídlom Makovická 768/20, 089 01 Svidník, proti žalovanému: VÚB Leasing a. s., so sídlom Mlynské nivy
1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária s. r. o.,
so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 3.000,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- eur, a to
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasa žaloboupodanounasúddňa20.9.2019domáhalochranysvojichspotrebiteľskýchpráv,a
tovsúvislostisozmluvouozabezpečeníč.XXXXXXXXX(QuatroCar)zodňa19.11.2013,uzatvorenous
právnym predchodcom žalovaného Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, predmetom

ktorej bolo úverové financovanie časti kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 1.819,35 € (Predmet
financovania A), úverové financovanie doplnkového tovaru a služieb vo výške 423,- € (Predmet
financovania B), prostredníctvom poskytnutého úveru vo výške 2.242,35 €, s ročnou úrokovou sadzbou
vo výške 39 %, ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) vo výške 39 %, priemernou RPMN vo
výške 23,83 %, pričom úver má byť splatený v 50 splátkach po 83,58 €, s konečnou splatnosťou: 1/2018.

2. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.08.2018, sp. zn. 2Csp/370/2017 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.03.2019, sp. zn. 11Co/322/2018-175 (ďalej len
„rozhodnutie“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.09.2018, bol žalobca plne úspešný pri ochrane
svojich spotrebiteľských práv, pričom o.i bolo rozhodnuté aj o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 3.246,66 € spolu s príslušenstvom.

3. Žalobca citoval rozsiahlu časť odôvodnenia predmetného rozsudku, v ktorej súd konštatoval, že
predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, v zmysle ust. § 11 ods.1 písm b/, nakoľko je v rozpore s

ust. § 9 ods. 2 písm. i/ (100% prekročenie úrokovej sadzby) s ust. § 9 ods. 2 písm. g/ a i/ (nesprávne
uvedená RPMN), preto žalovaný bol povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. K tomu uviedol,
že v predmetnom konaní nebolo sporné, že žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného
spotrebiteľskú zmluvu č. XXXXXXXXX, a to dňa 19.11.2013. Zmluvou bola schválená celková výškaúveru 1 819,35 eur. Žalovaným nebolo žiadnym spôsobom spochybnenie tvrdenie žalobcu, že na
zmluvu o úvere uhradil ku dňu podania žaloby 5 066,01 eur. Rozdiel medzi uhradenou sumou 5 066,01
eur a prijatým plnením zo strany žalobcu vo výške 1.819,35 eur predstavuje sumu 3.246,66 eur -

preplatok, ktorého vydanie si žalobca uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia.

4. Vychádzajúc z charakteru spotrebiteľského vzťahu zo silnejšej pozície žalovaného ako dodávateľa
a veriteľa, s prihliadnutím na daný konkrétny prípad, súd vyslovil presvedčenie o tom, že žalobca,
ktorý nie je právne znalý, nemal vedomosť o tom, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle

Z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a nemal vedomosť o tom, že má právo na vrátenie
tých finančných prostriedkov, ktoré reálne žalovanému poskytol. Nakoľko úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov, súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku sp. zn. 2Csp/370/2017.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa ako spotrebiteľ voči žalovanému ako dodávateľovi úspešne

domáhal svojich spotrebiteľských práv, čo potvrdzuje vyššie uvedené rozhodnutie, v zmysle ust. § 3 ods.
5 tretia veta z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení vzniká mu právo na primerané
finančné zadosťučinenie, ktoré má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal
voči spotrebiteľovi recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si žalobca voči žalovanému uplatňuje právo na finančné
zadosťučinenie vo výške 3.000,- €, nakoľko si úspešne uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv
a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy. Výšku nároku odôvodňuje aj tým, že
sa žalovaný na úkor žalobcu nielenže obohatil o sumu vo výške 3.246,66 €, ktorej sa žalobca musel
prostredníctvom súdu domôcť, ale naďalej, aj počas prebiehajúceho súdneho konania vedeného na

tunajšom súde pod sp. zn. 2Csp/370/2017 sa snažil vymôcť od žalobcu ďalšie peňažné prostriedky, na
ktoré nemal nárok.

7. V ďalšom žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že motorové vozidlo, ktoré bolo ním zakúpené na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 19. 11. 2013, malo byť kupované „s ohľadom na celkový zlý technický stav

automobilu, ako nespôsobilé na pozemných komunikáciách za podstatne nižšiu cenu“ (bod D., písm.
a. kúpnej zmluvy zo dňa 19. 11. 2013). Toto však nebolo pravdou, keďže žalobca kupoval pojazdné
vozidlo za kúpnu cenu tomu nezodpovedajúcu. Tiež v kúpnej zmluve zo dňa 19. 11. 2013 bola dojednaná
tzv. výhrada vlastníckeho práva k predmetu kúpy, teda ku kupovanému motorovému vozidlu, pričom zo
strany žalovaného bol tento mechanizmus, ktorý je podľa názoru žalobcu nutné považovať v danom

prípadezanekalúobchodnúpraktiku,využívanýnavymoženievykonštruovanýchnárokovapohľadávok
zo strany žalovaného voči žalobcovi, najmä na vrátenie motorového vozidla žalovanému, ďalej na
vymoženie zostatku úveru, tiež pohľadávok na náklady spojené s vymáhaním úveru, a to aj po začatí
konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 2Csp/370/2017.

8. Uvedené skutočnosti, najmä nekalé obchodné praktiky žalovaného, žalobca považuje za dostatočne
odôvodňujúce opodstatnenosť a primeranosť jeho nároku na primerané finančné zadosťučinenie voči
žalovanému, uplatňovaného touto žalobou.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí

čo odôvodňuje tým, že žalobca uplatnený nárok na primerané zadosťučinenie žiadnym relevantným
spôsobom neodôvodnil a zároveň na zaplatenie finančného zadosťučinenia doteraz nie sú ani splnené
zákonné predpoklady.
Pokiaľ ide o otázku finančného zadosťučinenia, posúdenie každého nároku je vecou individuálnych
skutkových zistení. Pri výklade zákonného ustanovenia nie je súd viazaný doslovným znením zákona

absolútne, môže a dokonca musí sa odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická
súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a všeobecných záväzných právnych
predpisov. Podľa ústavného súdu SR Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje viazanosť štátneho orgánu
textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Pri výklade ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
je nevyhnutné aj v záujme eliminácie jeho možného zneužitia sledovať jeho účel. Z toho možno vyvodiť,

že nie je možné, aby dôsledkom akéhokoľvek úspešného uplatnenia porušenia práva spotrebiteľa malo
byť automaticky priznané finančné zadosťučinenie. Takéto zadosťučinenie je na mieste ako osobitná
kompenzácia nemajetkovej ujmy vzniknutej spotrebiteľovi v konkrétnej situácii a ujma musí byť nie len
tvrdená, ale mala by sa aj ako ujma javiť a mala by byť preukázaná. Iný ako tento výklad by mohol viesťk narušeniu proporcionality konkrétneho právneho vzťahu a v istom zmysle aj k možnému zneužitiu
ochrany, ktorá sa spotrebiteľovi ako slabšej strane záväzkové vzťahu poskytuje.

10. Ďalej uviedol, že zákonom priznané právo podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa je
potrebné vykladať skôr reštriktívne. Súd teda má zohľadniť nie len úspešnosť toho ktorého účastníka,
ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Nie je teda vylúčené, aby súd po zvážení
všetkýchokolnostíajnapriekúspechuvkonaní,odmietolpožadovanéfinančnézadosťučinenieúspešnej
osobe priznať.

Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobcovi vrátil všetky prostriedky nad poskytnutú istinu
úveru a teda správanie veriteľa nie je spôsobilé privodiť žalobcovi žiadnu ujmu. Žalovaný má za to, že
skutočnosť, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov je dostatočnou satisfakciou
pre žalobcu.

11. Na priznanie finančného zadosťučinenia je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky:

a) úspech žalobcu v spore
b) primeranosť
c) spôsobilosť privodiť ujmu

12. V predmetnom prípade má žalovaný za to, že k splneniu týchto podmienok nedochádza. Žalobca

doposiaľ neuviedol jediný dôkaz o tom, ako tá ktoré podmienka zasiahla do je osobnej sféry, či už
majetkovo alebo psychicky.
Je potrebné zdôrazniť, že účelom finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči
spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky, alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných
nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, či diskriminovaný. Obdobne tak vo vzťahu

k danému nároku nejde o paušalizovaný nárok na náhradu škody, či už majetkovej alebo osobnostnej
povahy. Vzhľadom k uvedenému považuje žalovaný výšku uplatneného nároku za neprimeranú a
neodôvodnenú.
Pri rozhodovaní o tomto nároku súd musí prihliadať napríklad na intenzitu, povahu a spôsob
neoprávneného zásahu, na charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, na trvanie a šírku ohlasu

vzniknutej nemajetkovej ujmy pre postavenie a uplatnenie postihnutej fyzickej osoby v spoločnosti -
spotrebiteľa a pod.

13. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca doposiaľ žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a tvrdenou právnou neistotou žalobcu. Na

podporusvojichtvrdenípoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.13Co/1397/2014
z 23. 02. 2016, v zmysle ktorého: „ ....odvolací súd uvádza, že pokiaľ zákonodarca do ust. § 3 ods. 5
Zákona o ochrane spotrebiteľa zakotvil možnosť domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia
v súvislosti s porušením práv spotrebiteľa, nemal tým namysli, že takýto nárok automaticky vyplýva
zo zákona, bez toho, aby spotrebiteľ preukázal základné predpoklady úspešného uplatnenia tohto

nároku...“
Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a
priznal žalovanému náhradu trov konania.

14. Žalobca v replike uviedol, že nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že v konaní vedenom na

tunajšomsúdepodsp.zn.2Csp/370/2017,bolžalobcarovnakovprocesnejpozíciižalobcuplneúspešný
pri domáhaní sa ochrany pred postupom žalovaného pri vymáhaní si neoprávnených plnení, teda pri
ochrane svojich spotrebiteľských práv. Proces úspešného uplatnenia spotrebiteľských práv a uplatnenia
porušenia práv a povinností vychádzajúcich z predpisov o ochrane spotrebiteľa, tiež ostatných právnych
predpisov na úseku ochrany spotrebiteľa, bol v prípade žalobcu nepochybne zavŕšený právoplatnosťou

predmetného rozhodnutia (právoplatné dňa 16.08.2018).

15. Právo na primerané finančné zadosťučinenie je dané bez toho, aby porušenie spotrebiteľských
práv alebo povinností voči spotrebiteľovi spôsobovalo na strane spotrebiteľa akúkoľvek ujmu, nakoľko
postačuje už samotná spôsobilosť ujmu spôsobiť, teda postačuje už samotná spôsobilosť práv alebo

povinnosti viesť k ujme.

16. Žalobca má za to, že za nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať obmedzenie
spotrebiteľovho komfortu vo všetkých oblastiach jeho života, najmä však vo finančnom obmedzení,ktoré žalobcovi nielen neoprávnenými platbami v prospech dodávateľa vznikli, a to bez ohľadu na to,
že žalovaný až na základe žalobcom uplatneného práva súdnou cestou, bezdôvodné obohatenie vrátil.
Hoci pre priznanie peňažného zadosťučinenia pre poškodeného spotrebiteľa nie sú stanovené žiadne

špeciálne podmienky, toto môže pozostávať z náhrady morálnej ujmy ako satisfakcie za stav, ktorý
spotrebiteľ musel trpieť.

17. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal, že aj počas uplatňovania si svojich nárokov v konaní
pod sp. zn. 2Csp/370/2017 musel znášať nekalé konanie zo strany žalovaného ,resp. ním poverenej

vymáhačskej spoločnosti, hrozby a zastrašovanie spojené s uplatňovaním, vyfabulovaných“ práv k
motorovému vozidlu ,ktoré hoci bolo zakúpené pôvodne nepojazdné, žalobca si na vlastné náklady
dal opraviť, pričom toto bezpodmienečne potreboval, a reálne aj hrozilo jeho odňatie žalobcovi, tiež
uplatňovanie nákladov spojených s nepoctivým vymáhaním domnelých záväzkov voči žalobcovi.

18. Konštatoval, že žalovaný odkazuje na už neplatné znenie predmetnej právnej normy, (§3 ods. 5

posledná veta Z. č. 250/2007 platnej a účinnej od 01.07.2007 do 31.10.2012). Predmetné ustanovenie
právnej normy bolo novelizované s účinnosťou od 01.11.2012, pričom toto znie: „Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho ,kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“

19. Primerané finančné zadosťučinenie má plniť funkciu satisfakčnú ako aj sankčnú, preto vzhľadom na
okolnosti porušenia práva povinností, tiež na charakter porušenia spotrebiteľských práv a povinností zo
strany žalovaného, považuje žalobca výšku finančného zadosťučinenia, ktorého sa podanou žalobou
domáha, za primeranú.

20. V závere uviedol , že nie je tiež možné spájať zákonnú sankciu v zmysle §11 zákona č. 129/2010
Z.z. so sankčnou funkciou osobitného nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Nakoniec, aj z
praxe súdov je nepochybne možné vyvodiť záver, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského
úveru ako následok napr. neuvedenia zákonných náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ešte

nezabránila poskytovateľom spotrebiteľských úverov porušovať spotrebiteľské práva, hoci aj tento
inštitútmáprispievaťaajprispievakdôslednejšiemudodržiavaniuprávnychpredpisovnaúsekuochrany
spotrebiteľa, najmä však zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov.

21. žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení, v zmysle ktorého žalobca nijakým
spôsobom nárok na primerané finančné zadosťučinenie neodôvodnil a rovnako, že na jeho priznanie
nie sú splnené zákonné predpoklady.

22. Žalobca predložil k žalobe listinné dôkazy a to rozsudok tunajšieho súdu 2Csp/370/2017,

uznesenie Krajského súdu Košice 11Co/322/2018, ktorým bolo odvolacie konanie zastavené (po
späťvzatí odvolania žalovaným VÚB Leasing a. s. proti predmetnému rozsudku), kúpnu zmluvu z 19. 11.
2013 o zakúpení motorového Vozidla FORD FOCUS, podľa ktorej časť kúpnej ceny vo výške 1.819,35
eur bola zaplatená prostredníctvom úveru poskytnutého právnym predchodcom žalovaného, prehľad
úhradpredmetnéhoúverusplácanýchžalobcom od19.11.2013do4.1.2018,faktúrač.XXXXXXXXXXX

zodňa31.10.2017nazaplateniesumy78eur zanákladyspojenésvymáhanímpohľadávkyžalovaným,
technický preukaz k zakúpenému motorovému vozidlu FORD FOCUS ev. č. T. XXX R.. Žalovaná
stranažalobcomuvádzanéskutkovétvrdeniatýkajúcesakonania2Csp/370/2017nerozporovala,žiadne
dôkazy nepredložila ani nenavrhovala, navrhovala žalobu zamietnuť na základe odlišného právneho
posúdenia ako navrhoval žalobca.

23. Súd po vykonaní úkonov v zmysle ust. § 167 C. s. p. vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa
zúčastnil žalobca a právni zástupcovia strán sporu.

24. Žalobca na pojednávaní dňa 15. 1. 2020 uviedol, že od firmy Auto Discont, s. r. o. si zakúpil ojazdené

motorové vozidlo Ford Focus za dohodnutú kúpnu cenu 2.799,- eur. Časť kúpnej ceny zaplatil v hotovosti
a zvyšok vo výške 1.819,35 eur splácal prostredníctvom úveru na základe úverovej zmluvy uzatvorenej
medzi ním a spoločnosťou Consumer Finance Holding. Splácal úver mesačne po 100,- eur, avšak ešte
pred splatením samotnej istiny sa auto pokazilo. Keď sa obrátil na pobočku firmy v Košiciach, táto muodmietla auto opraviť, čo zdôvodňovala tým, že k pokazeniu auta malo dôjsť jeho zavinením. Bol nútený
opraviť motorové vozidlo za vlastné finančné prostriedky vo výške 4.700,- eur, čo mu spôsobovalo veľké
finančné problémy, nakoľko ako zamestnanec ŽSR mal príjem 600,- eur čistého a manželka bola na

materskej dovolenke. Práve sa im narodilo dieťa, ktoré často museli voziť k lekárovi, takže s pokazeným
autom mali veľké problémy, nakoľko spojazdnené a opravené bolo až po roku. Na opravu si musel
zapožičať finančné prostriedky od rodičov a od sestry. Keď žiadal preplatenie nákladov od firmy tak, ako
to bolo dohodnuté v zmluve, bolo mu to odmietnuté. Zvyšnú časť sumy zaplatil spoločnosti nad istinu,
ktorú potom žiadal vydať ako bezdôvodné obohatenie v predmetnom súdnom konaní na tunajšom súde

pod sp. zn. 2Csp/370/2017. Žalovaný mu bezdôvodné obohatenie vo výške 3.246,66 eur už aj vyplatil.
Predmetné motorové vozidlo po oprave je už funkčné, on je jeho držiteľom a užívateľom. Napriek tomu
sa cíti byť veľmi ukrivdený tým, ako sa spoločnosť, ktorá mu auto odpredala, voči nemu zachovala,
hlavne v súvislosti s nákladmi za opravu pokazeného motorového vozidla, čo ako už vyššie uviedol,
malo negatívny dopad na jeho rodinu.

25. Podľa § 3 ods. 5 Z. č. 250/2007 Z. z. platného a účinného k 16. 8. 2018 (deň právoplatnosti rozsudku
sp. zn. 2Csp/370/2017) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú

len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

26. Vykonaním dokazovaní súd zistil že žaloba čo do nároku je dôvodná . Z dôkazného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 2Csp/370/2017 a rozsudku súd vzal za preukázané že tak, ako správne
uviedol v odôvodnení žaloby žalobca, súd v predmetnom konaní rozsudkom tunajšieho súdu v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1. 9. 2018, vzal za

preukázané, že práva žalobcu, ako spotrebiteľa, boli žalovaným porušené. Tento pri poskytovaní úveru
žalobcovi postupoval v rozpore s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka na ochranu
spotrebiteľa a v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného dôvodu v
zmysle ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný vydať žalobcovi bezdôvodné

obohatenie vo výške 3.246,66 eur s prísl. a zaplatiť mu trovy konania. V konaní bolo teda jednoznačne
a bezpochybne preukázané, že nárok žalobcu čo do základu je plne dôvodný, čo vyplýva z právoplatne
rozhodnutej súdnej veci. Nakoľko v danom prípade boli porušené povinnosti dodávateľa a práva
spotrebiteľa, žalobca má v zmysle ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. právo na primerané
finančné zadosťučinenie. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobcovi vznikla nemajetková ujma v

súvislostisnekalýmipraktikamiakonanímžalovaného,ktorývrámcizávislýchzmlúvokúpemotorového
vozidla poskytoval spotrebiteľské úvery na financovanie časti kúpnej ceny ojazdených motorových
vozidiel, pričom v prípade žalobcu dokonca išlo o poruchové vozidlo, ktoré bol povinný si neskôr sám
za vlastné finančné prostriedky opraviť. Vzhľadom na výpoveď žalobcu, aké boli spojené problémy s
opravoumotorovéhovozidlaaakýtomalodopadnajehorodinu,avzhľadomnaďalšípostupžalovaného

pri riešení reklamácie zo strany žalobcu, ktorý neuznal jeho tvrdenia, že k poškodeniu motorového
vozidla nedošlo jeho zavinením, a napriek tomu naďalej vymáhal od neho pohľadávky, zmluvné pokuty a
úroky, na ktoré nemal nárok, súd priznal žalobcovi ním požadované finančné zadosťučinenie, ktoré však
na základe jeho úvahy znížil na sumu 1.500,- eur, teda na polovicu. K poníženiu žalovanej sumy súd
pristúpil z toho dôvodu, že vzhľadom na výšku vydaného bezdôvodného obohatenia a na skutočnosť,

že motorové vozidlo žalobca naďalej užíva a po oprave je prevádzkovo schopné, súd považoval ním
priznanú sumu za primerané finančné zadosťučinenie. V prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie
sumy 1.500,- eur súd žalobu zamietol.

27. Podľa § 252 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.29. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. Žalobca mal v konaní čo do nároku plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Aj keď zo žalobcom požadovanej sumy 3.000,- eur, bolo primerané finančné zadosťučinenie
zníženénasumu1.500,-eur, súdpriznalžalobcovi plnúnáhradutrovkonania,nakoľkovdanomprípade
výška nároku závisela od úvahy súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.