Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2010

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/96/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4102898483
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2010:4102898483.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľov: 1./ P. S., bytom J. č. XXX, 2./ I. S., bytom J. č. XXX,

obaja zastúpení JUDr. Žofiou Števulovou, advokátkou, Topoľčianky, Hlavná č. 118, proti odporcom: 1./
K. G., bytom P. N., I. č. XXX , 2./ H. G., bytom P. N., I. č. XXX, 3./ K. G., bytom J. č. XXX, všetci zastúpení
JUDr. René Hudzovičom, advokátom, Nitra, Štefánikova trieda č. 43, o vydanie nehnuteľností a v právnej
veci vzájomného návrhu navrhovateľov: 1./ K. G., bytom P. N., I. č. XXX , 2./ H. G., bytom P. N., I. č.
XXX , 3./ K. G., bytom J. č. XXX, 4./ A. G., bytom P. N., Z. č. XXXX/X, 5./ N. I., bytom P. N., I. č. XX,
6./ A. G., bytom N., F. č. XX, všetci zastúpení JUDr. Reném Hudzovičom, advokátom, Nitra, Štefánikova
trieda č. 43, proti odporkyni: P. S., bytom J. č. XXX, zastúpená K.. P. G., advokátkou, Topľčianky, Hlavná

č. 118, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o vydanie nehnuteľnosti zapísanej v LV č. 1674 pre kat. úz. J. I. ako parcela č. 345/3,
zastavaná plocha, o výmere 143m2 , z a s t a v u j e.

Súdnávrh ovydanienehnuteľnostizapísanejvLVč.939prekat.úz.J.I.akoparcelač.220/2, zastavaná
plocha, o výmere 62 m2 , z a m i e t a.

Súd u r č u j e, že do dedičstva po neb. N. G., zomrelej dňa X.X.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel vo
výške 1-ica k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v J., zapísanej v LV č. 939 pre kat. úz. J. I. ako parcela
č. 220/2, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 62m 2.

Súd u r č u j e, že do dedičstva po neb. K. G., zomrelom dňa XX.X.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel vo
výške 1-ina k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v J., zapísanej v LV č. 939 pre kat. úz. J. I. ako parcela
č. 220/2, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 62m 2.

Súd u r č u j e, že A. G., nar. X.XX.XXXX je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v J., zapísanej v LV č. 939 pre kat. úz. J. I. ako parcela č. 220/2, zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 62m 2 , a to v podiele 1-ina.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 9.10.2002 domáhali, aby súd zaviazal odporcov na vydanie
nehnuteľností a to parc. č. 345/3 o výmere 143 m2, zapísanej v LV č. 1674 pre kat. úz. J. I., ktorá

nehnuteľnosť je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a parc. č. 220/2, o výmere 62m 2, zapísanej v LV
č. 939 pre kat. úz. J. I., ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky v 1./ rade. Návrh odôvodnili tým,
že odporcovia zasahujú do ich vlastníckeho práva, uvedené nehnuteľnosti užívajú bez právneho titulu
a napriek tomu, že boli vyzývaní na ich vydanie, doteraz tak neurobili.Právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že navrhovateľka získala parcelu č. 220 o výmere 468 m2
do daru od svojho otca , pričom táto parcela bola rozdelená na parcelu č. 220/1 a 220/2. Vlastníčkou

oboch parciel, ktoré boli vytvorené z parc. č. 220, spolu o výmere 468 m2 je navrhovateľka v 1./ rade.
Parc.č. 220/2, ktorú užívajú odporcovia nebola vytvorená z parc. č. 222, ktorej sú vlastníkmi a nie je
jej súčasťou. V roku 2001 navrhovatelia odkúpili od Jednoty SD Nitra parc.č. 345/3 a 345/5, pričom na
časti parc.č. 345/3 majú odporcovia postavenú šopu.

Navrhovateľka v 1./ rade P. S., vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že sa v roku 1995 spolu s
manželom nasťahovali do rodinného domu, ktorý stojí na parc. č. 220/1. Na časti parc. č. 345/3, ktorá
je ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, majú odporcovia postavenú dreváreň a parcelu č. 220/2, ktorá
je jej výlučným vlastníctvom užívajú ako dvor, čím im znemožňujú prístup k svojmu domu zo zadnej
strany. Keď im oznámila, aby túto nehnuteľnosť vypratali nesúhlasili s odôvodnením, že ju užívajú už
veľmi dlho.

Navrhovateľ v 2./ rade I. S. uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava toho, čo uviedla jeho manželka
- navrhovateľka v 1./ rade.

Odporca v 1./ rade K. G. na pojednávaní uviedol, že je vlastníkom parcely č. 222 zapísanej v LV č. 86

pre kat. úz. J. I. , pričom parcelu č. 220/2 užíva ako dvor a východ z dom. Je presvedčený, že táto
nehnuteľnosť je súčasťou ich pozemku, teda parcely č. 222 s tým, že ju užívali ešte jeho starí rodičia
a to od roku 1935. Čo sa týka drevárne, má zato, že nezasahuje do parc.č. 345/3 a ak áno, tak je
ochotný ju odstrániť.

Odporkyňa v 2./ rade H. G. sa pojednávania vo veci vydania nehnuteľností nezúčastňovala, preto súd
s poukazom na § 101 ods. 2 OSP konal v jej neprítomnosti.

Odporca v 3./ rade K. G. uviedol, že šopa stojí na parc. č. 222, ktorá je vlastníctvom ich rodiny a parc. č.
220/2 taktiežpatríichrodine,tútoužívalijehostarírodičiaužodroku1935.Povykonaníohliadkyuviedol,

že pozemok na ktorom stojí šopa už nie je sporný a pokiaľ navrhovatelia preukážu, že sú vlastníkmi
parc.č. 345/3, tak je ochotný šopu odstrániť.

V priebehu konania odporcovia zistili, že navrhovatelia sú vlastníkmi parc.č. 345/3, na ktorej stála ich
šopa, preto šopu odstránili a parc. č. 345/3 vydali. Z uvedeného dôvodu navrhovatelia zobrali návrh v

tejto časti späť a súd s poukazom na § 96 ods. 1 OSP konanie o vydanie parc.č. 345/3 , zapísanej v
LV č. 1674 pre kat. úz. J. I. zastavil.

Predmetom ďalšieho konania zostalo vydanie parc. č. 220/2, ktorej vlastníctvo zostalo i naďalej medzi
účastníkmi konania sporné.

Súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie, účelom ktorého bolo zistenie, či sporná parcela č. 220/2
bola vytvorená z parc.č. 220, ktorú získala navrhovateľka darom od svojho otca, alebo z parc.č. 222,
ktorá je vedená ako vlastníctvo odporcov v 1. a 2.rade.

Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2005-zn. a dodatku k znaleckému posudku č. 8/2006-zn znalca
Ing. A. R. vyplýva, že z celkovej konfigurácie oboch susedných pozemkov a stavieb je zrejmé, že pri
pôvodnom celoplošnom mapovaní došlo vedľa hranice potoka / mlynský náhon/ k chybnému zameraniu
vlastníckej hranice, čím došlo k stočeniu hranice na fiktívnu hranicu. Parc. č. 220/2 svojou plochou
presahuje jestvujúcu držbu navrhovateľov a bola vytvorená ako zbytková geometrickým plánom č.

687/2000, pričom vznikla z chybného zamerania pôvodnej vlastníckej hranice medzi pozemkami par. č.
220 a č. 222. Táto chyba sa následne preniesla do pôvodnej katastrálnej mapy a výpočtu výmer parcely
č. 220 a 222. Po odstránení chyby v mape a vo výmerách mala by byť fiktívna parcela č. 220/2 zrušená
ako neopodstatnená, nakoľko celou výmerou by mala pripadnúť do súčasnej parcely č. 222. Tomuto
záveru nasvedčuje i staré jestvujúce oplotenie medzi parcelami č. 220 a 222.

Znalec Ing. A. R., vypočutý na pojednávaní, bližšie objasnil závery svojho znaleckého posudku a uviedol,
že parcela č. 220/2 síce vznikla z parcely č. 220, čo vyplýva už zo samotného označenia, ale vzhľadom
na dlhodobý užívací stav je presvedčený, že pri pôvodnom mapovaní došlo k stočeniu hranice, takžeužívací stav je iný než stav zakreslený v mapách. To, že pri vyhotovovaní geometrického plánu v roku
2000 bola vytvorená parcela č. 220/1 znamená, že geodet zistil nesúlad medzi mapovým stavom a
užívacím stavom a preto tento cíp označil samostatným parcelným číslom. Spornosť cípu spočívala v

tom, že svojou výmerou patril do parcely č. 220, avšak vzhľadom na existujúce oplotenie bolo zrejmé,
že spolu s parcelou č. 220 nebol užívaný.

Vzhľadom na uvedené odporcovia v priebehu konania dňa 5.6.2007 podali vzájomný návrh, na základe
ktorého, v nadväznosti na pribratie ďalších účastníkov do konania uznesením č.k.8 C 96/2002 - 267

zo dňa 19.3.2009 a na pripustenú zmenu petitu uznesením č.k. 8 C 96/2002-269 zo dňa 23.4.2009,
sa označení navrhovatelia v 1. až 6. rade domáhali voči odporkyni určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti zapísanej v LV č. 939 pre kat. úz. J. I. ako parcela č. 220/2, zastavaná plocha, o výmere
62 m2. Návrh odôvodnili tým, že odporkyňa nemôže byť vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti, nakoľko
túto nehnuteľnosť nenadobudla do svojho vlastníctva žiadnym relevantným právnym titulom. Práve
naopak, túto nehnuteľnosť získali ešte v roku 1935 právni predchodcovi navrhovateľov, ktorí odkúpili

pozemnoknižnú parc. č. 222, pričom táto bola v prírode vyčlenená tak, že do jej plochy bola zahrnutá i
súčasná parc. č. 220/2. Túto parcelu od okamihu odkúpenia užívali právni predchodcovia navrhovateľov
s vedomím, že im vlastnícky patrí, pričom ju mali po celú dobu aj oplotenú. Na základe dlhodobej
oprávnenej a nerušenej držby tak nadobudli vlastnícke právo k tejto časti nehnuteľnosti.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že samotná skutočnosť, že navrhovateľka
je vedená ako výlučná vlastníčka parcely č. 220/2 v liste vlastníctva nemusí byť dôkazom toho, že
vlastníčkou skutočne je. V danom prípade je potrebné pozrieť sa do roku 1935, kedy N. G. a K. G.
odkúpili parcelu č. 222 perfektným spôsobom, čím získali vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti a zároveň
neperfektným spôsobom i vlastníctvo k ploche súčasnej parcely č. 220/2, lebo táto nehnuteľnosť sa v

prírode nachádzala reálne začlenená do parcely č. 222, ktorú odkúpili. Keďže právni predchodcovia
navrhovateľov získali do vlastníctva v roku 1935 nehnuteľnosť v takom stave v akom bola, teda i spolu
s parcelou č. 220/2 a nehnuteľnosti v rovnakom rozsahu užívajú až do dnes, je zrejmé, že i k tejto časti
nehnuteľnosti bolo nadobudnuté vlastnícke právo titulom vydržania.

Navrhovateľ v 1./ rade K. G. na pojednávaní uviedol, že jeho starí rodičia N. a K. O.dkúpili v roku 1935 od
pána B. rodinný dom, mlyn a pozemok. Predmetom kúpy bol aj sporný cíp, ktorý je teraz označený ako
parcela č. 220/2. Odvtedy ako sa táto nehnuteľnosť odkúpila, tak sa v rovnakom rozsahu vždy aj užívala.
Nehnuteľnosť už v čase odkúpenia bola oplotená prúteným plotom, ktorý vyhotovovali ešte prastarí
rodičia P. S.. I keď sa starý plot nahrádzal novým, osadil sa na tej istej hranici. Ohľadne spornej časti

nehnuteľnosti v minulosti neboli nikdy žiadne nedorozumenia so susedmi. Nedorozumenia, ktoré vznikli
v roku 1973 s I. Z. sa týkali iba podmočovania domu. Spor o parcelu č. 220/2 sa začal asi pre 6 rokmi.

Navrhovateľka v 2./ rade H. G. uviedla, že do J. za manželom chodila už asi 1 rok pred svadbou, pričom
sa vydávala v roku 1968. V tom čase tam žila stará matka N. G., ktorá zomrela v roku XXXX. Po celú

dobu užívala ona i jej syn K. G. nehnuteľnosť vrátane sporného cípu, pričom tento celý pozemok bol od
susedného pozemku oddelený starým prúteným plotom a neskôr novým plotom, ktorý bol postavený na
tom istom mieste ako starý plot. Susedné rodiny G. a Z. mali medzi sebou veľmi dobré vzťahy a nikdy
medzi nimi neboli spory ohľadne nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania.

Navrhovateľ v 3./ rade K. G. uviedol, že jeho starí rodičia odkúpili v roku 1935 nehnuteľnosti, súčasťou
ktorých bol aj sporný cíp. Na tejto časti až do roku 1970, kedy sa dvor prerábal, stáli chlievy. Po zbúraní
chlievov, vyrovnaní a spevnení pozemku sa po dohode so susedom I. Z. vybudoval nový plot, a to na
tom istom mieste kde stál pôvodný prútený. Prvé nezhody ohľadne spornej nehnuteľnosti začali až asi
pred 6 rokmi, kedy začali mladí prestavovať dom.

Navrhovateľka v 4. rade, A. G. uviedla, že sa v J. narodila a bývala tam až do roku 1977. Počas
celého obdobia tu bývala stará matka N. G. a rodičia K. G. s manželkou a určitý čas tu bývala aj A. G.,
pričom nehnuteľnosti sa užívali v minulosti vždy v rovnakom rozsahu ako aj dnes. Susedné pozemky
boli ohradené plotom, pričom ona si pamätá na starý prútený plot i na nový, ktorý bol postavený na

tom istom mieste. Uviedla tiež, že sporný cíp užívali jej právni predchodcovia a na tomto mieste mali
postavené chlievy. Za celé obdobie nevznikli žiadne spory ohľadne užívania tejto časti nehnuteľnosti.Navrhovateľka v 5. rade N. I. sa pojednávania nezúčastnila, svoju neprítomnosť ospravedlnila
zdravotnými problémami a súdu prostredníctvom navrhovateľky v 2.rade zaslala čestné prehlásenie, v
ktorom uviedla, že sa stotožňuje s názorom svojich súrodencov.

Navrhovateľka v 6. rade A. G. sa pre vysoký vek a vážny zdravotný stav nemohla zúčastniť
pojednávania, preto sa súd pokúsil vypočuť ju v mieste bydliska. Výsluch súd považoval za potrebný
najmä preto, že pôvodne bola odporkyňou navrhnutá ako svedkyňa, ktorá by sa vedela vyjadriť ku
skutkovému stavu. Výsluch sa však neuskutočnil, pretože syn, ktorý sa o ňu stará, výsluch matky

neumožnil. Keďže bolo nepochybné, že jej zdravotný stav je skutočne vážny, súd od výsluchu tejto
účastníčky upustil.

PrávnazástupkyňaodporkyneP.S. uviedla,že protinávrhourčenievlastníctvanepovažujezadôvodný.
Poukázala na to, že bol podaný až v priebehu konania o vydanie nehnuteľnosti, ktorú odporcovia
odmietali vydať napriek tomu, že P. S. je jej výlučnou vlastníčkou, o čom svedčí LV č. 939 pre kat.

úz. Hostie I. Parc.č. 220, o výmere 468 m2, nadobudla relevantným právnym titulom a to darovacou
zmluvou uzatvorenou v roku 1997. Právni predchodcovia navrhovateľov získali parc.č. 222 o výmere
457 m2 v roku 1935, pričom z pozemnoknižnej vložky č. 380 a z LV č.86 pre kat. úz. J. I. vyplýva, že
výmery zodpovedajúce jednotlivým nehnuteľnostiam sa od roku 1935 nezmenili. V priebehu sporu bolo
preukázané, že vlastníctvo k časti nehnuteľnosti medzi susedmi je sporné už od roku 1973. Poukázala

i na to, že právna predchodkyňa navrhovateľov N. G., do dedičstva ktorej žiadajú navrhovatelia určiť
spornú nehnuteľnosť, sama nikdy počas svojho života nežiadala o určenie vlastníckeho práva. Ďalej
spochybnila i postavenie A. G. ako účastníčky konania, keďže vzhľadom na stanovisko jej syna, je jej
prejav vôle, ktorým splnomocnila právneho zástupcu na svoje zastupovanie v konaní, nejednoznačný.

Odporkyňa P. S. vo veci vzájomného návrhu uviedla, že k udalostiam dávno minulým sa nevie vyjadriť,
pretože ona sa v roku 1995 vydala a po prerobení domu, ktorý získala darom od otca, sa sem
nasťahovala. Už v čase, kedy jej otec nehnuteľnosť daroval, ju upozorňoval , že existujú spory ohľadne
pozemkov so susedmi a že bude potrebné túto záležitosť dať do poriadku. O tom, že spor sa týka časti
nehnuteľnosti v súčasnosti označenej ako parc.č. 220/2 vedela a vedela tiež že tento spor pretrvá už

dávno.

Súd v rámci dokazovania k veci vypočul aj svedkov H. Z., N. Z., G. N., G. N. a L. G..

Svedok H. Z. sa vzhľadom na svoje zdravotné problémy vzniknuté po mozgovej príhode nevedel slovne

vyjadriť a odpovedal iba kývnutím hlavy áno a nie. Na základe toho súd zistil, že si pamätá, že pozemok
bol oplotený aj v minulosti , ale ďalšia komunikácia s ním už nebola možná.

Svedok N. Z., otec P. S., uviedol, že prvá zmienka o vlastníkoch parcely č. 220 je v pozemkoknižnej
vložkeč.374prekat. úz.I.J.,kdejeuvedené,žetútonehnuteľnosťvlastniliG.Z.,N.Z.aI.Z.-jehootec.

G. Z. nehnuteľnosť zíslala kúpou v roku 1888, pričom v tom čase tam stál už rodinný dom, ale na iných
základoch. Začiatkom 20. storočia sa starý dom zbúral a postavil sa nový, už na súčasných základoch.
Nehnuteľnosť užívali starí rodičia, rodičia, po ich smrti nehnuteľnosť získal on a v roku 1997 ju daroval
svojej dcére P.. Uviedol, že v minulosti nikdy neboli žiadne spory so susedmi, pretože pozemky medzi
sebou neboli ohradené a teda hranica medzi nimi nebola stanovená. Až v období medzi rokom 1969

-1973 sa postavil plot medzi koncom prístavby ich domu až po potok, a to najskôr drevený a potom
murovaný. Plot postavili navrhovatelia svojvoľne, bez ich súhlasu, čo sa rieši od roku 1973 až doteraz.
Potvrdil, že na spornej nehnuteľnosti bol postavený kurín a to potom, ako si G. pozemok oplotili, predtým
boli na tomto mieste postavené chlievy a záchod. Ich rodina na spornej nehnuteľnosti nemala nikdy nič
postavené. Či bol medzi susednými pozemkami prútený plot, na to sa už nepamätá.

Svedok G. N. uviedol, že od miesta, ktoré je predmetom sporu býva asi 100 m, takže pomery pozná
dobre. Pamätá si, že ešte ako dieťa v predškolskom veku tadiaľto často behával, pretože tu bol mlyn a
potok. Nad potokom viedol kovový plot a ďalej na pevnine bol od potoka až po roh domu Z. drevený plot.
Plot bol vyhotovený z mladých kmeňov stromkov, taký zapletaný a mohol byť natiahnutý po dĺžke asi

15 alebo 20 m. V súčasnej dobe je medzi pozemkami plot z betónových základov, pričom je asi v tom
istom mieste, dokonca sa mu zdá, že je o kúsok viac posunutý do vnútra pozemku G.. V blízkosti tohto
plotu sa nachádzali chlievy. O sporoch medzi Z. a G. ohľadne pozemku nikdy nič nepočul, až v období,
keď sa tam nasťahovala P. S., tak sa o pozemok hádali. Po nahliadnutí do geometrického plánu svedokpotvrdil, že časť označenú bodmi ABC užívali s určitosťou G. a to ešte v období, keď tadiaľ behával ako
dieťa. Na mieste označenom modrou farbou mali G. WC a tuším tam boli aj chlievy. Sporný cíp mali G.
oplotený, pričom súčasný plot prebieha v rovnakej línii ako starý, ktorý sa zbúral.

Svedok G. N. uviedol, že si pamätá ešte obdobie, kedy nehnuteľnosti odkúpili Śookyoví od
predchádzajúceho majiteľa pána B.. Potvrdil, že v tomto období boli pozemky oddelené plotom, ktorý
sa nazýval galander, bol to drevený plot a ťahal sa od potoka smerok k domu Z. poza chlievy až po
dvierka v dolnej časti. Chlievy sa nachádzali v strede dvora G. a tieto tam postavil ešte pán B.. Uviedol,

že potok bol prehradený iba takými rárohami, čo robil pán B. aj pán Z., aby tak zabránili kačiciam
a hydine prechádzať z pozemku na pozemok. Chlievy sa nachádzali za plotom, v súčasnosti tam už
nestoja, ale mohli by tam byť ešte ich základy, pretože chlievy boli kamenné. O sporoch ohľadne tohto
pozemku nevie nič, G. s Z. vychádzali vždy dobre.

Svedok L. G., syn navrhovateľky v 6. rade uviedol, že na miesto, ktoré je predmetom sporu chodieval k

babke, pamätá si, kde je dvor, potok a pivnica, ale či bol pozemok oplotený, toto si už nepamätá. Potvrdil,
žebabkamalanadvorepostavenéchlievy,ktoréstálinamiestesmeromkpotoku.Nikdynezaregistroval,
že by v minulosti boli nejaké problémy ohľadne užívania pozemkov.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s listinnými dokladmi a to výzvou na vypratanie nehnuteľnosti

z mája 2002, výpisom z LV č. 939 pre kat. úz. J. I. z 23.4.2002, výpisom z LV č. 1674, pre kat. úz
J. I. zo dňa 19.4.2002, z geometrickým plánom č. 244-251-0724-86 zo dňa 26.5.1986, výpisom z LV č.
34 pre kat. út J. I. zo dňa 6.4.2001, výpisom z LV č. 939 pre kat. úz J. I. zo dňa 15.6.1998, výpisom z
LV č. 86 pre kat. úz J. I. zo dňa 20.9.2000, geometrickým plánom č. 34638938-45/97 zo dňa 11.3.1997,
notárskou zápisnicou č. N 260/2001, NZ 260/2001, kúpnou zmluvou č. V 301/01, zápisnicou z ohliadky

zo dňa 30.9.2004, spisovým materiálom Správy katastra V 190/97, geometrickým plánom č. 687/2000
zo dňa 6.2.2001, znaleckým posudkom č. 2/2005, dedičským rozhodnutím č.k. D 2117/89-13 zo dňa
17.10.1989, potvrdením MNV J. zo dňa 30.4.1981, výpisom z pozemnoknižnej vložky č. 374 pre kat.
úz. J., úmrtným listom G. Z., listom MNV J. vo veci riešenia majetkových sporov zo dňa 24.10.1973,
listom č.j. VĽK -203/86-sť zo dňa 20.7.1986, pozemnoknižnou vložkou č. 380 pre kat. úz J., dodatkom k

znaleckému posudku č. 8/2006, meračským náčrtom z pôvodného mapovania pred rokom 1893, kópiou
z katastrálnej mapy kat. úz. J. z roku 1893, kópiou katastrálnej mapy po reambulácii z roku 1926,
kópiougeometrickéhoplánuč.724/1986,listom zodňa10.5.1997a21.4.1997 vovecikonaniaoobnove
evidencie pozemkov, výpisom z LV č. 939 pre kat. úz. J. I. , výpisom z LV č. 86 pre kat.úz. J. I. zo dňa
11.10.2007, listom zo dňa 29.9.1996 adresovaným Komisii pre evidenciu pozemkov, pokusom o zmier

zo dňa 25.8.1997 a 30.6.1998, listom OÚ J. zo dňa 15.8. 1993 a 25.5.1993, dedičským rozhodnutím č.k.
D 2117/89-13 zo dňa 17.9.1989, listom N. Z. vo veci neoprávneného užívania cudzej veci, listom č.j.
VĽK-250/87-sť zo dňa 31.8.1987, pokusom o zmier zo dňa 2.7.1987, listom č.j. 91/87 zo dňa 26.5.1987
týkajúcim sa sporu so susedom, úradným záznamom zo dňa 27.5.1986, pokusom o zmier zo dňa
30.4.1987, upovedomením zo dňa 24.8.1973 vo veci ohradenia pozemku, výpisom z pozemnoknižnej

vložky č. 384 pre kat. úz J., osvedčením o dedičstve D 883/97, D not 1012/95, osvedčením o dedičstve
D 2925/94, Dnot 1012/95, osvedčením o dedičstve D 2926/94, D not 54/95, dedičským rozhodnutím
č.k. D 3602/93, D not 969/93-11, dedičským rozhodnutím č.k. D 2117/89-13, úmrtným listom N. G.,
zápisnicou z ohliadky zo dňa 17.6.2008, zápisnicou z výsluchu svedka L. G. zo dňa 2.10.2009, úradným
záznamom zo dňa 2.10.2009, pripojeným spisom ŠN Nitra sp.zn. RI 324/71, pripojeným spisom tun.

súdu sp.zn. 28D 1015/2004 a sp.zn. 22D 453/2006, pripojeným spisom Okresného súdu Nové Zámky
sp.zn. D 203/46, Čd 2292/47 a s prihliadnutím na prednesy účastníkov konania a svedkov zistil tento
skutkový a právny stav.

V LV č. 939 pre kat. úz. J. I. je vedená parcela č. 220/1, zastavané plochy o výmere 422 m2 a prac.č.

220/2, zastavané plochy o výmere 62 m2 ako vlastníctvo P. S.. Navrhovateľka získala nehnuteľnosť
parc.č. 220 o výmere 468 m2 darovacou zmluvou uzatvorenou dňa 21.3.1997, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 30.7.1997 pod č. V 190/97. V roku 2001 bol vyhotovený geometrický
plán č. 687/2000, ktorým bola z parc.č. 220 vytvorená parc.č. 220/1 o výmere 422 m2 a samostatným
parcelným číslom bola ako zbytková označená i parc.č. 220/2 o výmere 62 m2, práve z dôvodu nesúladu

medzi stavom mapovým a užívacím. Parc.č. 220/1 a 220/2 boli do LV č. 939 zapísané v prospech P. S.
na základe osvedčenia o vydržaní N 260/2001, Nz 260/2001, hoci sporná parc.č. 220/2 sa v notárskej
zápisnici neuvádzala.Takto zachytený právny stav zjavne nekorešponduje so stavom užívacím, pretože prac.č. 220/2 o
výmere 62 m2 užívajú odporcovia. Ide o pozemok, ktorý majú odporcovia pričlenený k dvoru, ohradený
a považujú ho za vlastníctvo svojich právnych predchodcov, preto ho navrhovateľke odmietajú vydať a

v rámci predmetného konania sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti tvrdiac,
že nehnuteľnosť užívali už od roku 1935 starí rodičia N. a K. G. až do svojej smrti, t.j. N. G. do X.X.XXXX,
K. G. do XX.X.XXXX a po jeho smrti deti A. G. a neb. K. G., zomrelý XX.X. XXXX. Užívanie tejto
nehnuteľnosti bolo dlhodobo nerušené. K prvým nedorozumeniam medzi susedmi začalo dochádzať v
roku 1973, z ktorého obdobia existujú písomné doklady svedčiace o začatí riešenia oplotenia domu

I. Z., neskôr v roku 1986 a 1987 bolo riešené stekanie vody z garáže J. G., zápach z kurína a WC a
sťažnosť na neoprávnené užívanie pozemku. Sporný cíp bol predmetom nedorozumení i v roku 1993,
kedy N. Z. oznámil na Obecný úrad J. neoprávnené užívanie svojho pozemku a v roku 1997 a 1998 už
P. Gajdošová písomne vyzývala na vydanie tejto parcely, ktorej je vlastníčka. Nárok navrhovateľov, ktorí
tvrdia, že ich právny predchodcovia už dávno v minulosti nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti
titulom vydržania, neuznáva.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, v platnom znení, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa § 130 ods.1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že vydržanie je všeobecný originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva priamo zo zákona, pri splnení zákonom požadovaných predpokladov, ku dňu

uplynutia vydržacej doby. Vydržanie predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou
držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez
toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť a pokiaľ súd v konaní o určenie vlastníckeho práva rozhoduje,
rozhodnutie má iba deklaratórny účinok. K zákonným predpokladom vydržania patrí existencia
oprávnenej držby a nepretržitosť vydržacej lehoty.

Vydržanie do 31.12.1950 upravovalo Uhorské obyčajové právo, od 1.1.1951 zák.č. 141/1950 Zb. tzv.
stredný občiansky zákonník v ustanoveniach § 115 a nasl. a v súčasnej dobe je vydržanie upravené
v § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa Uhorského obyčajového práva bolo vydržanie upravené tak, že právo vlastníctva nehnuteľnosti
bez vpisu do pozemkovej knihy, aj proti vlastníkovi vpísanému do pozemkovej knihy, nadobudne ten,
kto nehnuteľnosť má ako svoju pokojne v držbe po dobu 32 rokov. Vlastníctvo k nehnuteľnosti mohol
nadobudnúť len ten, kto bol dobromyseľný, pričom dobromyseľnosť sa vyžadovala pri nastúpení do
držby. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s právom a poctivá, opak sa musel dokázať.

S poukazom na intertemporálne ustanovenia Občianskeho zákonníka súd posudzoval vznik
predmetného právneho vzťahu podľa v tom čase účinného právneho predpisu t.j. podľa Uhorského
obyčajového práva, avšak nakoľko vydržacia lehota podľa Uhorského obyčajového práva do
nadobudnutia účinnosti zák.č. 141/1950 Zb. neuplynula, s poukazom na ustanovenie § 566 ods.1,2

zák.č. 141/1950 Zb. súd posudzoval vydržanie i podľa zák.č. 141/1950 Zb.

Podľa § 116 ods.1 zák.č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne ten, kto ju drží
oprávnene a nepretržite 3 roky, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba 10 ročná.Podľa § 145 ods.1 zák.č. 141/1950 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v
tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa § 145 ods.2 zák.č. 141/1950 Zb., v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 80, písm. c ) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vzhľadom na podaný protinávrh, ktorým sa navrhovatelia domáhajú určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, na čom majú nepochybne naliehavý právny záujem, keďže predmetom tohto konania je
i žaloba o vypratanie spornej nehnuteľnosti, opretá o existujúci právny stav zachytený v aktuálnom liste
vlastníctva, súd zameral dokazovanie na zistenie, či je protinávrh opodstatnený, teda či boli splnené
všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že N. a K. G. dňa XX.X.XXXX perfektným
spôsobom odkúpili nehnuteľnosti parc.č. 222 o výmere 457 m2 a parc.č. 223 o výmere 252 m2, zapísané
vpozemnoknižnejvložkeč.380prekat.úz.I.J.,alev skutočnostisanazákladetejtokúpnejzmluvy ujali
ajpozemku,ktorýjeterazoznačenýakoparc.č.220/2ovýmere62m2,pretožeitútočasťpredchádzajúci

majiteľ B. užíval a spolu s ostatnými parcelami ako jeden celok v prírode vydelený a ohradený plotom
odpredal. Ide o časť dvora, na ktorom boli postavené chlievy, o čom svedčia i pozostatky základov,
ktoré sa tam doteraz nachádzajú a boli preukázané i ohliadkou na mieste samom. Tiež svedkovia G. N.
narodený v roku 1945 a G. N. narodený v roku XXXX, v konaní potvrdili, že už v čase, kedy boli malé deti
videli, že spornú časť nehnuteľnosti užívali G., pričom ju mali ohradenú prúteným plotom tzv. galandrom.

V roku 1970-75 sa na tomto istom mieste postavil nový plot, ktorý existuje doteraz. Napriek tomuto
skutkovému stavu, ktorý bol dlhodobo rešpektovaný a to aj zo strany právnych predchodcov odporkyne,
čomu nasvedčujú i zmenené a skutočnému užívaciemu stavu prispôsobené základy starého rodinného
domu rodiny Z., pochádzajúce podľa vyjadrenia svedka N. Z. už zo začiatku 20 storočia, s najväčšou
pravdepodobnosťou došlo v minulosti k chybnému zameraniu vlastníckej hranice a k stočeniu hranice

na fiktívnu hranicu, čo nakoniec konštatoval vo svojom posudku i súdom ustanovený znalec.

Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov v
roku1935začalinehnuteľnosťužívaťnepochybneakooprávnenídržitelia,ktorí bolidobromyseľnívtom,
že im vlastnícke právo i k tejto časti nehnuteľnosti patrí, pričom odporkyňa v rámci tohto konania opak

nepreukázala. Právni predchodcovia navrhovateľov parc.č. 220/2 o výmere 62 m2 získali neperfektným
spôsobom spolu s kúpu pkn.parc.č.222 a 223 na základe riadnej zmluvy, ktoré okolnosti nepochybne
svedčia v prospech ich dobromyseľnosti a užívali ju až do smrti a to N. G. do roku XXXX a jej manžel
K. G. do roku XXXX. Po smrti K. G. vstúpili do držby jeho deti A. G., nar. XXXX a K. G. nar. XXXX,
ktorí nehnuteľnosť po otcovi zdedili na základe dedičského rozhodnutia D 203/46 každý v podiele 1-ina.

Nehnuteľnosť užívali ako svoju vlastnú a neboli v užívaní nikým rušení od roku 1935 až do roku 1973.
Navrhovateľkav6.radeA.G.,jejneb.matkaN.G.aneb.bratK.G. taksplnilivšetkyzákonomstanovené
podmienky vydržania a stali sa tak spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti uplynutím 10 ročnej vydržacej
lehoty, plynúcej od 1.1.1951, t.j. ku dňu 1.1.1961, pričom po zomrelých vlastníkoch patrí spoluvlastnícky
podiel na parc.č. 220/2 do ich dedičstva. Vzhľadom na uvedené súd považoval vzájomný návrh za

opodstatnený, preto mu v plnom rozsahu vyhovel a zároveň návrh P. S. na vypratanie parc.č. 220/2
zamietol, keďže s poukazom na hore uvedené dôvody nie je vlastníčkou tejto parcely a preto jej ochranu
podľa § 126 ods.1 OZ nemožno priznať.

Záverom súd konštatuje, že A. G. je považovaná za účastníčku konania na základe jej vstupu do

konania, ktorý urobila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, splnomocneného na zastupovanie
v konaní. Plnomocenstvo bolo súdu predložené dňa 12.11.2008 a je podpísané A. G., čo vyplýva i z
vyjadrenia jej syna. Či pri podpisovaní plnomocenstva konala v rozpore so svojou voľou sa z vyjadrenia
jej syna nedá vyvodiť a osobný výsluch objektívne nebol možný. Pokiaľ by ale táto účastníčka nevstúpila
do konania ako navrhovateľka, musela by vystupovať na strane odporcov, pričom ani takáto procesná

situácia by na zistenom skutkovom stave a právnom posúdení veci nič nezmenila.

Vzhľadom na väščí počet účastníkov konania a viaceré uplatnené nároky, súd v súlade s § 151 ods.3
OSP rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.