Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. júl 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/537/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115234181
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5115234181.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: KRUK

Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, Hradec
Králové, Česká republika, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického
4012/30, Martin, proti žalovanému: H.. V. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, Ž., štátny
občan SR, o zaplatenie 12.035,38 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015 sa žalobca domáhal súdneho výroku, ktorým by
súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 12.035,38 Eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne
od 29.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovaným
dňa 29.04.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazala žalovanému
poskytnúť úver vo výške 400.00,-Sk/13.277,57 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných

mesačných splátkach po dobu 120 mesiacov v sume 5.668,-Sk/ 188,14 Eur. Úver bol poskytnutý
jednorázovo bezhotovostne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky
Slovenskej sporiteľne, a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 29.10.2014 podľa § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou KRUK
Česká a Slovenská republika, s.r.o. ako postupníkom, postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.
pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika,
s.r.o., o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na to, že

žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, alebo jednotlivé povinné splátky úveru riadne
a včas v súlade so zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami, právny predchodca žalobcu
po predchádzajúcej výzve žalovanému dňa 06.10.2014 písomne oznámil, že v súlade s ustanoveniami
zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada o okamžité
splatenie úveru. Následne listom zo dňa 02.11.2015 - výzva pred podaním žaloby, žalobca žalovaného
vyzval k úhrade celej dlžnej sumy. Doposiaľ žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného
je vo výške 12.035,38 Eur a predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu, pozostávajúcu z

istiny vo výške 9.567,44 Eur, úroku vo výške 2.057,72 Eur, úroku z omeškania vo výške 318,88 Eur a z
poplatkov vo výške 91,34 Eur. Zároveň si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.3. Dňa 20.06.2016 doručil žalobca súdu podanie, s ktorým predložil aj výpis z úverového účtu
žalovaného. Doplnil, že z predloženej histórie splácania úveru žalovaným je zrejmé, že tento uhradil
necelých 56 splátok spolu vo výške 10.471,56 Eur - označené ako „splátka“ s tým, že poslednú splátku

uhradil dňa 20.12.2012 v sume 1,60 Eur. Žalovaná suma vo výške 12.035,38 Eur pozostáva: z istiny
vo výške 9.567,44 Eur (poskytnutý úver 13.277,57 Eur - zaplatená časť na istine 3.710,13 Eur); z
úrokov vo výške 2.057,72 Eur označených ako „predpis riadneho úroku“ vyčíslený k dátumu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti (celková výška úrokov 7.947,38 Eur - zaplatená časť na úrokoch vo výške
5.890,26 Eur); z poplatkov vo výške 91,34 Eur - a) z poplatkov za správu úveru celkom v sume 155,38

Eur (30x1,99 Eur, 32x 2,99 Eur/ - uhradených 139,04 Eur, t. j. ostalo k úhrade 16,34 Eur v zmysle čl. I bod
1 zmluvy označenom ako „poplatok za správu úveru mesačne“, b) z poplatkov za zaslanie upomienky
celkom v sume 617,96 Eur (4x23,24 Eur, 21 x 25 Eur)- uhradených 542,96 Eur, t. j. ostalo k úhrade 75,-
Eur, účtovaný podľa cenníka označený ako „poplatok za upomienku“, c) a spracovateľského poplatku v
sume 189,17 Eur - uhradených 189,17 Eur, t. j. ostalo k úhrade 0,-Eur, účtovaný v zmysle čl. I. zmluvy
označenom ako „spracovateľský poplatok“. Zmluvou o úvere sa žalovaný ďalej zaviazal zaplatiť úrok

z omeškania vo výške 8% p. a. v období od 20.01.2009 do 31.01.2013 a vo výške 5% p. a. v období
od 01.02.2013 do 28.10.2014, ktorý bol právnym predchodcom žalobcu vyčíslený k dátumu postúpenia
pohľadávky v sume 318,88 Eur.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Po zmene zákonného sudcu súd vo veci nariadil pojednávanie na 26.04.2021, ktoré bolo odročené na
01.07.2021 s poukazom na znenie vyhlášky MS SR č. 108/2021 z 25.03.2021, ktorou sa mení vyhláška
MS SR č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase
mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení vyhlášky č. 91/2021 Z. z. a vzhľadom na nedoručenie

súhlasu žalovaného s vykonaním pojednávania bez jeho prítomnosti.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 01.07.2021, na ktorom vo veci rozhodol v neprítomnosti
žalobcu,jehoprávnehozástupcuažalovaného.Stranysporuaniprávnyzástupcažalobcusvojuneúčasť
na pojednávaní neospravedlnili a nežiadali odročiť pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie mali

riadne a včas doručené so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, čo vyplýva z potvrdení o doručovaní na č. l. 94 spisu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvou o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 29.04.2008 (č. l. 5-8 spisu), Výzvou zo dňa 08.09.2014 (č. l. 9 spisu), Oznámením

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014 s doručenkou (č. l. 10 a 10 rub spisu), Prehľadom
splátok a úhrad (č. l. 37-48 spisu), Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014 (č. l. 11-12
spisu), Predžalobnou výzvou zo dňa 02.11.2015 (č. l. 13 spisu), Všeobecnými obchodnými podmienkami
Slovenskej sporiteľne, a.s. (č. l. 14-24 spisu), Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 s
prílohou č. 1 (č. l. 64- 75 spisu), celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa
29.04.2008 zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky v sume 13.277,57,-
Eur (400.000,-Sk). Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v 120 splátkach mesačne, pričom výška splátky
bola dohodnutá v sume 188,14 Eur (5.668,-Sk) pri ročnej úrokovej sadzbe 11,35 %, RPMN 12,83 %,

s celkovými nákladmi spojenými s úverom 9.497,70 Eur/ 286.127,80 Sk. Prvá splátka bola splatná
dňa 20.05.2008, ďalšie splátky sú splatné vždy do 20. dňa v mesiaci a termín konečnej splatnosti je
20.04.2018. Spracovateľský poplatok vo výške 189,17 Eur/5.699,-Sk - uhradený z prostriedkov úveru.
Poplatok za správu úveru predstavuje 1,99 Eur/ 60,-Sk mesačne.

9. Z prehľadu splátok a úhrad daného úveru vyplýva, že žalovaný zaplatil celkovo sumu 10.471,56 Eur
do podania žaloby.

10. Výzvou zo dňa 08.09.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, aby zaplatil dlžnú sumu
na splátkach vo výške 4.177,28 Eur do 15 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej

sumy Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky.

11. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014, doručeným žalovanému dňa
13.10.2014, Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu7.6.1 písm. a/ VOP, t. j. omeškanie so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace. Na základe
uvedeného Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 03.10.2014, čím sa
pohľadávkazozmluvyoúverestalasplatnouvcelomrozsahu.Kudňuvyhláseniamimoriadnejsplatnosti

predstavuje pohľadávka sumu vo výške 11.919,60 Eur.

12. Žalovaná pohľadávka vo výške 12.035,38 Eur bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 29.10.2014 a prílohy č. 1 k Zmluve uzatvorenej medzi spoločnosťami Slovenská sporiteľňa, a.s.
ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. ako postupníkom, postúpená

na žalobcu.

13. Listom zo dňa 11.11.2014 bolo žalovanému oznámené, že Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju
pohľadávku vo výške 12.035,38 Eur spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., a to na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1487/2014/CE uzatvorenej dňa 29.10.2014.

14. Predžalobnou výzvou zo dňa 02.11.2015 vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlhu vo výške
12.510,59 Eur, a to do 12.11.2015, inak bude riešiť záležitosť súdnou cestou.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
zákonných ustanovení:

Podľa § 497 z. č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a/ z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 z. č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávkuzodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Súd právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným posúdil ako zmluvu o úvere
podľa § 497 Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah ako zmluvu o úvere, teda
absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil
ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď žalobca (právny
predchodca) je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa
v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný
pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v
uvedenomznenípovažovaťzaspotrebiteľa.Predmetnúzmluvusúdvyhodnocovalajzaaplikáciezákona

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že ide o spotrebiteľský právny vzťah a
zmluva je spotrebiteľským úverom.

17. Keďže predmetom konania je pohľadávka, ktorej sa žalobca domáha ako postupník pôvodného
veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., bolo potrebné, aby v prvom rade preukázal svoju aktívnu legitimáciu,

teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Súd z úradnej povinnosti
skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu podľa špeciálnej úpravy § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

18. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna

sporová strana civilného procesu je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide
(aktívna vecná legitimácia žalobcu) a sporová strana na opačnej procesnej strane je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia žalovaného). O nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie sa jedná v prípade, ak žalobca, ktorý tvrdí, že je nositeľom hmotného práva v konaní
nepreukáže, že je takýmto nositeľom.

19. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010: „Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta“.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a

žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 29.4.2008 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej zmluvy
Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 13.277,57 Eur/ 400.000,-Sk,na ktorý
žalovaný neplnil riadne a včas. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením splátok úveru došlo zo strany
právneho predchodcu žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 03.10.2014, čím sa
stal splatným celý dlh. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 malo dôjsť k postúpeniu

pohľadávky z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
postupcu na spoločnosť žalobcu ako postupníka.21. Postúpenie pohľadávky upravuje vo všeobecnosti § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade
pohľadávok, ktorých veriteľom je banka, upravuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v § 92 ods. 8
zákona ďalšie podmienky postúpenia. Toto zákonné ustanovenie nesleduje len ochranu bankového

tajomstva, ale nedodržanie uvedených podmienok má za následok neplatnosť právneho úkonu - zmluvy
o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka, lebo takýto právny úkon je urobený v
rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/92/2018 zo dňa 20.11.2019).

22. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky,

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými podmienkami platného
postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou ako veriteľom a klientom
ako dlžníkom je nepretržité omeškanie klienta so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke v trvaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní po tom, čo bol písomne vyzvaný bankou na plnenie,
pričom tieto musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

23. Prvým predpokladom platného postúpenia pohľadávky je teda výzva banky adresovaná klientovi (v
tomto prípade žalovanému) na zaplatenie omeškaného peňažného záväzku. Ide o jednostranný adresný
právnyúkon,ktorýnadobúdaúčinkyoznámenímdruhejstrane(žalovanému).Výzvouzodňa08.09.2014
vyzval pôvodný veriteľ žalovaného na úhradu omeškanej pohľadávky, pričom súd nemal za preukázané,
že došlo k pokusu o jej doručenie, žalobca teda nepreukázal splnenie prvej podmienky výzvou zo dňa

08.09.2014. Pôvodný veriteľ následne oznámil žalovanému zosplatnenie pohľadávky z úveru listom zo
dňa 06.10.2014 s výzvou, aby omeškanú pohľadávku zaplatil do 15 dní. Tento list žalovaný prevzal dňa
13.10.2014. Tento list tak možno považovať za výzvu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

24. Druhým predpokladom platného postúpenia pohľadávky je omeškanie klienta s platením po dobu

viac ako 90 dní. Gramatickým výkladom zákonného ustanovenia za použitia slovného spojenia, že
omeškanieklientamusínastať"napriekvýzve",dospelsúdkzáveru,žepožadovaných90dníomeškania
plynie až od vyzvania klienta banky v súvislosti s jeho omeškaním. Takýto výklad je aj v súlade s účelom
zákona, ktorým je upozorniť klienta na omeškanie a dať mu možnosť v priebehu 90 dní dlh uhradiť a
zabrániť tak postúpeniu pohľadávky inému subjektu. Inak by výzva stratila opodstatnenie a banka by

mohla postúpiť svoju pohľadávku zároveň s výzvou, čím by bola dlžníkovi odňatá možnosť svoj dlh
uhradiť a zabrániť tak postúpeniu pohľadávky na inú osobu ako banku.

25. Keďže pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhotovil výzvu dňa 08.09.2014, resp. 6.10.2014 a
pohľadávkabolapreukázateľnepostúpenáuždňa29.10.2014,jenesporné,želehota90dnínebolapred

postúpením pohľadávky dodržaná. Pre nedodržanie tejto podmienky nemožno považovať postúpenie
pohľadávky pôvodným veriteľom žalobcovi za platné. Súd dospel k záveru, že z dôvodu nedodržania
postupu pri postúpení pohľadávky voči žalovanému v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z.
z., nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným. Žalobca totiž v konaní nepreukázal, že by pred
postúpením pohľadávky od právneho predchodcu bola žalovaným v súlade s ustanovením § 92 ods.

8 z. č. 483/2001 Z. z. preukázateľne doručená písomná výzva na zaplatenie dlhu a následne uplynulo
viac ako 90 kalendárnych dní od jej doručenia žalovanému, čo je podmienkou pre vznik oprávnenia
banky postúpiť svoju pohľadávku voči žalovaným inej osobe, ktorá nie je bankou. Z uvedeného dôvodu
postúpeniepohľadávkynažalobcujevrozporesvyššiecitovanýmzákonom,apretojetentoprávnyúkon
vzmysle§39Občianskehozákonníkaabsolútneneplatný,spoukazomnačonieježalobcaoprávneným

z danej pohľadávky, a teda nie v konaní aktívne vecne legitimovaným.

26. Ak sa v konaní nedokáže aktívna vecná legitimácia, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej
legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v

prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo
neplatné.

27. Súd zároveň poukazuje na to, že ak je pre platnosť postúpenia pohľadávky potrebné splniť
podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takúto

pohľadávku uplatňuje povinný v zmysle § 132 ods. 1 CSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej
vecnejlegitimácie,atedasplneniepodmienokplatnéhopostúpenia.Otázkuaktívnejlegitimáciemusísúd
vždy skúmať ex offo, pričom ide o otázku hmotnoprávnu. Súd pritom nie je povinný vyzývať na doplnenie
žaloby, ak neobsahuje skutkové tvrdenia týkajúce sa danosti aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie vspore, pretože nejde o vadu žaloby. Na doplnenie žaloby resp. odstránenie vád žaloby súd vyzýva iba
v prípade, ak žaloba nemá náležitosti vyžadované ust. § 127 v spojení s ust. § 132 CSP. Pokiaľ by súd
vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby v prípade aktívnej vecnej legitimácie, poučil by žalobcu o

hmotnom práve. V takom prípade by už nešlo o odstraňovanie vád podania, ktoré bránia prerokovaniu
a rozhodnutiu veci, ale išlo by o radu strane sporu, ako by mal postupovať, aby bol prípadne vo veci
úspešný, čo by viedlo k porušeniu rovnosti strán sporu. Nedostatky v procesnej aktivite strany v tomto
smerenemôžesúdvsporovomkonaníriešiťprostredníctvominštitútušpeciálnehoprocesnéhopoučenia
podľa § 129 ods. 1 CSP, pretože daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov vo formálnych

náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu podstatu. V danom prípade žaloba obsahovala náležitosti žaloby
vrátane uvedenia základných skutkových tvrdení tak, aby bolo možné individualizovať uplatnený nárok
a rozhodnúť o ňom. Neobsahuje však skutkové tvrdenia žalobcu preukazujúce jeho aktívnu vecnú
legitimáciu. Súd potom nedostatok tvrdení žalobcu o skutočnostiach preukazujúcich jeho aktívnu vecnú
legitimáciu vyhodnotil ako neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Súd je totiž vždy povinný ex

offo skúmať aktívnu vecnú legitimáciu a taktiež je ex offo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako
slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva.

28. I keď žalovaný otázku vecnej legitimácie žalobcu nerozporoval, súd má za to, že nemožno uplatniť
postup podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nespornosti nepopretých

skutkových tvrdení, keďže ide o spotrebiteľský spor (§ 290 - § 306 Civilného sporového poriadku), v
ktorom je dôvodná zvýšená miera ingerencie súdu s poukazom aj na ust. § 295 CSP a teda napriek
pasivite žalovaného podrobiť skúmaniu skutkové tvrdenia žalobcu týkajúca sa vecnej legitimácie v
súlade s ustanovením § 295 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie
dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu

obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je v súlade so zásadami, na ktorých spočíva konanie
s tzv. slabšou stranou.

29. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v predmetnej veci nemal preukázanú aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, keďže z predložených dôkazov nevyplynulo, že by bola platne postúpená

pohľadávka pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. žalobcovi v súlade s § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol a nezaoberal sa z dôvodu
hospodárnosti dôvodnosťou uplatneného nároku.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením

§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaný ako v celom rozsahu úspešná strana sporu má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu aaby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.