Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/86/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110235166
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Hlistová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1110235166.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu:

A. M., T. Xa, XXX XX Bratislava, zast.: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava,
proti žalovanej: Slovenská republika zast. Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava,
o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody v podobe trov trestného konania
554,68 Eur a titulom náhrady nemajetkovej ujmy 5.200 Eur a to všetko v lehote do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 18.08.2010 sa žalobca domáhal zaviazania žalovanej zast.
Ministerstvom spravodlivosti SR a Generálnou prokuratúrou SR k náhrade škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci podľa zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a to vo výške 554,68 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia a vo výške 10.000 Eur titulom
náhrady nemajetkovej ujmy.

2. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že Dňa 7.9.2005 mi bolo Uznesením Okresného
riaditeľstva PZ v Bratislave I, Úrad justičnej a kriminálnej polície. Oddelenie skráteného vyšetrovania
Staré mesto - západ, ČVS: O.- XXX/SMz-O.-R. X-XXXX. Vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia
na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., poškodeného G. I.U., nar. X.X.XXXX,
trv. byt. Bratislava, R. XX, ktorému mal svojím konaním spôsobiť otras mozgu, poranenie krčnej chrbtice,
početné hematómy na hlave, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s hospitalizáciou od 7.2. do 9.2.2005

a dĺžkou práceneschopnosti od 7.2 do 24.3.2005, teda 45 dní. Proti uvedenému uzneseniu podal v
zákonnej lehote sťažnosť, nakoľko vyšetrovateľom popísaný skutkový priebeh trestného činu, ktorého
sa mal údajne dopustiť, sa stal tak, že dňa 7.2. 2005 v čase o 16.07 hod. ho poškodený G. I.U. mal
napadnúť a to tak, že ho chytil pod krk a úderom vsotil dovnútra jeho domu na R. Z. Č.. XX, a ohrozovať
jeho aj za ním stojaceho suseda strelnou zbraňou, ktorou ho aj fyzicky napadol. G. I.U. bolo za popísaný
skutok aj vznesené obvinenie Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Úrad justičnej a
kriminálnejpolície,OddelenieskrátenéhovyšetrovaniaStarémesto-západ.ČVS:O.-XXX/Smz-O.-R.X-

XXXX dňa 23.2.2005 pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona a dňa 7.12.2005 pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov alebo jednotlivcovi podľa § 197a
ods. 1 Trestného zákona, ČVS: O.-XXQX/SMz-O.-R. X-XXXX.3. Ako vyplýva z uvedeného, Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave I, Úrad justičnej a kriminálnej polície,
Oddelenie skráteného vyšetrovania Staré mesto - západ, súčasne pre ten istý skutok vznieslo tri
obvinenia, pričom výrokové vety uznesení o vznesení obvinení si navzájom odporujú, keď v tom istom

čase a na tom istom mieste malo dôjsť k odlišnému priebehu tej istej udalosti. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam žalobca podal proti uzneseniu, ktorým mi bolo vznesené obvinenie sťažnosť, ktorú
Okresná prokuratúra Bratislava I, pod číslom konania X D. XXX/XX -XX dňa 7.11.2005, zamietla ako
nedôvodnú. Naproti tomu na základe sťažnosti obvineného G. I.U. voči uzneseniu o vznesení obvinenia
pretrestnýčinporušovaniadomovejslobodypodľa§238ods.1,ods.2TrestnéhozákonaboloOkresnou

prokuratúrou Bratislava I, pod číslom konania X D. XXX/XX -XX, dňa 3. 1.2006 zrušené uznesenie
o vznesení obvinenia ako nezákonné. Ako vyplýva z uznesení Okresnej prokuratúry Bratislava I,
predmetné trestné veci dozorovala tá istá prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I, C.. E. C..
Vzhľadom k uvedenému podal dňa 17.2.2006 podnet na preskúmanie postupu prokurátorky Okresnej
prokuratúry Bratislava I, C.. C.. Jeho podnet bol zo strany Krajskej prokuratúry hodnotený ako podnet na
preskúmanie postupu prokurátorky, žiadosť o odňatie veci Okresnej prokuratúre Bratislava I a námietka

zaujatosti voči C.. C.. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava C.. K. Q. pod spisovou značkou X
L. XXX/XX -XX vyriešila jeho podnet na preskúmanie postupu prokurátorky tak, že nezistila v postupe
prokurátorky konanie v rozpore zo zákonom a pod spisovou značkou X L. XXX/XX - XX rozhodla,
že trestnú vec obvineného G. I.U. Okresnej prokuratúre Bratislava I neodníma. O námietke zaujatosti
rozhodla sama prokurátorka C.. C. pod spisovou značkou X D. XXX/XX - XX tak, že námietku zaujatosti

zamietla.Žalobcasúčasnezdôraznil,žeuznesenieovzneseníobvineniavočijehoosobebolovydanéna
základe výpovede poškodeného G. I.U. a jeho matky, pričom svedok H. G., ktorý nie je v žiadnom vzťahu
ani s ním a ani s poškodeným I.U. v rámci svojej svedeckej výpovede potvrdzoval ním prezentované
tvrdenia a naopak vyvracal tvrdenia poškodeného a jeho matky. Zároveň bol poverenému príslušníkovi
PZ od začatia vyšetrovania k dispozícii aj kamerový záznam zobrazujúci celý priebeh sporného incidentu

medzi ním a poškodeným. Tieto dôkazy však orgány činné v trestnom konaní nebrali do úvahy, hoci na
ne opätovne vo svojich podaniach poukazoval.

4. Po skončení vyšetrovania prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I, C.. E. C. podala dňa
29.12.2005 voči žalobcovi na Okresný súd Bratislava 1. V predmetnej veci súd vydal trestný rozkaz

sp.zn. XT XXX/XXXX dňa 10.01.2006, ktorým žalobcu odsúdil za spáchanie trestného činu v zmysle
obžaloby. Voči trestnému rozkazu žalobca podal odpor v dôsledku ktorého bol následne rozsudkom
OkresnéhosúduBratislava1zodňa13.07.2007oslobodený.Vrozsudkusúdkonštatoval,žetobolpráve
poškodený G. I.U., ktorý po verbálnom kontakte s obžalovaným, ako prvý tohto fyzicky napadol tak, že
ho oboma rukami sotil do chodby jeho domu, následne aj on neoprávnene vošiel do domu, kde došlo ku

vzájomnému napádaniu - pästnému súboju, ktorý vyvrcholil tým, že poškodený vytiahol svoju legálne
držanú zbraň a touto viac krát udrel obžalovaného, počas toho sa mu aj vyhrážal zabitím a napokon
z domu obžalovaného odišiel aj spolu so svojou matkou, ktorá taktiež neoprávnene krátko predtým
vošla do domu obžalovaného. Uvedené mal súd za preukázané najmä na základe výpovede svedka
H. G., o vierohodnosti ktorého nemal žiaden dôvod pochybovať, keďže išlo o nezainteresovaného

svedka, pričom jeho výpoveď v podstatnej časti korešponduje aj s tým, čo vo svojej výpovedi uvádzal
obžalovaný, ako aj na základe záznamu z bezpečnostnej kamery umiestnenej pred vchodom do domu
obžalovaného a napokon aj s poukazom na to, že poškodený už bol pre predmetný skutok právoplatne
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava i zo dňa 5.5.2006 sp. zn. X F. XX/XX. V tejto
súvislosti zdôrazňujem názor Okresného súdu Bratislava I prezentovaný v odôvodnení svojho rozsudku,

že poškodený z nepochopiteľných príčin nebol trestne stíhaný aj pre trestný čin porušovania domovej
slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

5. Proti tomuto rozsudku sa odvolala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I, C.. E. C.L.,
a to aj napriek vyššie spomenutej skutočnosti, že poškodený G. I.U. už bol právoplatne odsúdený

pre predmetný skutok. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prokuratúry zamietol ako nedôvodné
Uznesením zo dňa 06.11.2007 sp.zn. XTo XX/XXXX.

6. Ďalej žalobca poukázal na to, že trestné stíhanie je veľmi vážnym zásahom do života každého
obvineného. Obvinenému sa kladú za vinu skutky, ktoré spoločnosť považuje za najvážnejšie formy

protispoločenského konania. Vznesenie obvinenia má ďalekosiahle následky v podobe zásahu do práv
a cti obvineného. Obvinený je vystavený hrozbe obmedzenia základných slobôd v prípade dôvodov
väzby, z vznesenia obvinenia mu vyplývajú administratívnoprávne obmedzenia, je diskriminovaný na
trhu práce, čím je zasiahnuté do ústavnej rovnosti. Štát má záujem na ochrane pred lživými útokmismerujúcimi k obvineniu zo spáchania trestného činu, dôkazom čoho je ustanovenie § 345 Trestného
zákona, kde je zásah do chráneného objektu posudzovaný ako trestný čin krivého obvinenia. Ak sú aj
splnené podmienky pre stíhanie konkrétnej osoby, tak zásah musí byť vykonaný len v miere nevyhnutnej

na dosiahnutie účelu, pričom treba rešpektovať dôstojnosť a súkromie. Kriminalizácia osoby žalobcu
trvala niekoľko rokov, hoci od začiatku poukazoval na dôkazy, ktoré si osvojil Okresný súd Bratislava 1
a následne aj Krajský súd v Bratislave. Je nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní dôkladne
a starostlivo zvážili všetky skutočnosti, ktorú sú v prospech a neprospech vznesenia obvinenia, a to
vzhľadom na následky, ktoré ním môžu byť spôsobené. Podľa § 163 odseku 1 prvej vety Trestného

poriadkuvznenído31.12.2005„akjenapodkladezistenýchskutočnostídostatočneodôvodnenýzáver,
že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ alebo policajný orgán bez meškania uznesenie,
že sa táto osoba stíha ako obvinený."
V zmysle článku ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak.
ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalobca bol však stíhaný na podklade rozhodnutia,
ktoré bolo vydané v rozpore zo zákonom, nakoľko nevychádzalo zo

všetkých predložených dôkazov. Podľa § 2 ods. 5 Trestného poriadku: „Orgány činné v trestnom
konaní postupujú tak, aby bol náležíte zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na
ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj
okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch Vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh
strán. " Vzhľadom na postup vyšetrovateľa Okresnej prokuratúry Bratislava I má za to, že citovaná

zásada trestného konania nebola dodržaná. Je nemysliteľné, aby pre ten istý skutok boli stíhané rôzne
osoby a rozličným popisom skutkového priebehu trestného činu. Zároveň nemožno hovoriť o zachovaní
zásady nezávislosti, keď tá istá prokurátorka dozoruje trestné veci medzi totožnými subjektmi trestného
konania.

7. Rozhodnutiami a postupom orgánov činných v trestnom konaní bol poškodený vo svojich
ústavných právach. V zmysle článku 46 ods. 3 Ústavy má každý právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom. Ide tu o objektívnu zodpovednosť štátu za zásah do oblasti chráneného záujmu,
predovšetkým pokiaľ ide o základné ústavné práva. Uvedené ustanovenie sa potom ďalej odráža v znení

zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v účinnom znení, podľa ktorého: „ Štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,

alebo nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb."

Za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 07.09.2005Uznesenie
Okresnej prokuratúry Bratislava zo dňa 7.1 1.2005, ktorým mu bola zamietnutá sťažnosť proti uzneseniu
o vznesení obvinenia a Trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn.: XT XXX/XXXX, zo dňa
10.1.2006. V tejto súvislosti poukazuje na judikát Najvyššieho sódu SR zo dňa 28.6.1993, sp. zn. X
V. XX/XX. podľa ktorého: „ Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod

obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa ustanovení § 1 až § 4
zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.
Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré
nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby a to bez zreteľa na to, či
mu bol obhajca ustanovený, alebo si ho zvolil sám " Za nesprávny úradný postup považuje spôsob,

akým Krajská prokuratúra Bratislava vybavila podnet na preskúmanie postupu prokurátorky, podanie
obžaloby a podanie odvolania. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: X V. XX/XXXX:
„Nesprávnymúradnýmpostupompodľa§18zákonač.58/1969Zb.môžebyťakákoľvekčinnosťspojená
s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniupravidielustanovenýchprávnyminormami."AkosomuviedolvyššievtextekonanímOkresnej

prokuratúry Bratislava I došlo k porušeniu zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 5 Trestného
poriadku.8. Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa „v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. "

V danom prípade jednoznačne iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným
postupom najmä vzhľadom na závažnosť nesprávneho úradného postupu, a teda si uplatňuje aj
uhradenienemajetkovejujmyvpeniazoch.Spoukazomnavyššiepopísanéokolnostisiuplatňujeúhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000 Eur a škodu
v podobe trov právneho zastúpenia vo výške 554,68 Eur.

9. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je nárok na náhradu škody potrebné vopred
predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadostispríslušnýmorgánom.Predmetnúžiadosť podalna
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 14.5.2010. Ministerstvo spravodlivosti SR na túto
žiadosťreagovalopísomnýmoznámením,žeposúdeniežiadostivčastinespadáspoukazomna§4ods.

3zákonač.514/2003Z.z.dopôsobnostitohtoMinisterstvaspravodlivostiSRapretojužiadosť postúpilo
Generálnej prokuratúre SR. S postupom Ministerstva spravodlivosti SR sa nestotožňuje, naopak má za
to, že v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti je posudzovanie jeho sťažnosti ako celku s poukazom
na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. I, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní."
Považuje za nesporné, že škoda mu vznikla v dôsledku trestného konania, túto škodu nespôsobil len
vyšetrovateľ, či dozorový prokurátor, resp. v tomto prípade dozorová prokurátorka, ale škoda mu bola
spôsobená aj rozhodnutím súdu, na základe ktorého som bol odsúdený, i keď len na základe trestného
rozkazu. Nebyť tohto rozhodnutia

súdu mohlo trestné stíhanie trvať výrazne kratšie a zároveň nemusel vynaložiť trovy právneho
zastúpenia za úkon právnej pomoci, ktorým bolo spísanie odporu. Nakoľko Ministerstvo spravodlivosti
SR ako aj Generálna prokuratúra SR zastávajú názor, že príslušné v tejto veci sú oba uvedené orgány,
podáva žalobu voči obom týmto subjektom. Len na doplnenie uvádza, že Generálna prokuratúra SR
žiadosť zamietla, keďže podľa jej názoru produkované dôkazy a zistený skutkový stav neodôvodňovali

prokuratúreinýpostup,akoten,ktorýbolzvolený.Takýtozáverjevšakvzjavnomrozporesprávoplatným
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. S poukazom na uvedené žiada aby súd jeho nároku vyhovel
v plnom rozsahu.

10. Ministerstvo spravodlivosti SR ako štátny orgán oprávnený, podľa označenia žalobcu, zastupovať

žalovanú Slovenskú republiku v predmetnom konaní podaním doručeným súdu dňa 14.07.2011 uviedol,
že v danom prípade je oprávneným orgánom, vzhľadom k tomu že nárok na náhradu škody žalobca
odvodzuje od pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, je Generálna prokuratúra SR. Žalobu ako
takú žiadalo zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázala nevyhnutnosť nákladov trov obhajoby, keďže
nešlooprípadnutnejobhajoby.Pokiaľideonemajetkovúujmu,žalobcanepreukázalneoprávnenýzásah

do osobnostných práv, navyše požadovaná výška nemajetkovej ujmy je neprimeraná, trest uložený
žalobcovi trestným rozkazom bol uložený podmienečne. Voči žalobcovi nebol vznesený návrh na vzatie
do väzby, bol stíhaný na slobode.

11. Podaním zo dňa 16.11.2010 Generálna prokuratúra SR ako štátny orgán žalobcom označený v

2.poradí oprávnený zastupovať žalovanú v predmetnom spore žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu
premlčania v časti uplatnenia si náhradu škody na základe nesprávneho úradného postupu v súvislosti
s vybavovaním podnetu na preskúmanie postupu dozorujúcej prokurátorky Krajskou prokuratúrouv Bratislave a v časti uznesenia o vznesení obvinenia poukázala na oprávnenosť zastupovania
Ministerstvom vnútra.

12. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchmi
žalobcu a žalobcom navrhnutých svedkov, oboznámením sa s vyjadreniami sporových strán k predmetu
sporu a v poradí prvom rozsudku zo dňa 31.03.2015 č.k. 18C 86/2010-162 žalobu v celom rozsahu
zamietol z dôvodu, že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv došlo najneskôr podaním
obžaloby na súd a keďže žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody podaním žaloby na súd až

18.08.2010 tak je jeho nárok premlčaný.

13. Na základe odvolania žalobcu rozsudok prvostupňového súdu bol uznesením Krajského súdu v
Bratislave č.k. XCoXXX/XXXX-XXX zo dňa 28.02.2018 zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v prvom rade poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. októbra 2015 sp.zn. X V. XXX/XXXX, ktorý bol uverejnený v

Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2016 pod číslom R 6/2016, v ktorom bol prijatý záver, že ak
v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol,
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného
zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci
náhrady škody podľa §4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1. januára
2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Tým jednoznačne označil za orgán oprávnený
zastupovať žalovanú v predmetnom konaní Generálnu prokuratúru SR.
Taktiež vyslovil právny názor podľa ktorého s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, je
potrebné posudzovať za nezákonné rozhodnutie nielen uznesenie o vznesení obvinenia zrušené na

základe sťažnosti podanej proti uzneseniu, ale aj uznesenie v prípade ktorého bola sťažnosť voči
nemu zamietnutá a to s poukazom na výsledok trestného konania ak bol poškodený spod obžaloby
oslobodený. V zmysle uvedeného žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím. Žalobca si ako škodu uplatňuje náhradu trov obhajoby, pričom nie je podstatné či sa
jedná o prípad nutnej obhajoby, nakoľko základným kritériom pre posúdenie opodstatnenosti nároku je

či vynaložené trovy v trestnom konaní sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Taktiež je
potrebné skúmať či na strane žalobcu došlo k vzniku škody tak ako je definovaná v § 442 Obč.zák. v
čase uplatnenia nároku na náhradu škody voči štátu. V prípade nemajetkovej ujmy je potrebné ujasniť
na základe akého právneho základu nároku si žalobca náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje.

14. V intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave prvostupňový súd na pojednávaní konanom
dňa 15.11.2018 vyhlásil uznesenie ktorým určil, že v konaní bude pokračovať s Generálnou prokuratúrou
SR ako orgánom oprávneným zastupovať žalovanú v predmetnom spore.

15. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 15.11.2018 sa vyjadril v súvislosti s rozhodnutím odvolacieho

súdu k otázke trov konania a nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o trovy konania ich úhradu žalobcom vie
doložiť faktúrou, príjmovým pokladničným dokladom a špecifikáciu úkonov ich rozpisom, ktorý tvoril
prílohu faktúry. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu túto si žalobca uplatňuje na základe nezákonného
rozhodnutia, ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia a následného nezákonného postupu prokuratúry
vo vzťahu k zamietnutiu sťažnosti voči vzneseniu obvinenia, v podaní obžaloby a odvolania voči

oslobodzujúcemu rozsudku.

16. Žalovaná zast. Generálnou prokuratúrou SR na pojednávaní dňa 15.11.2018 navrhla podanú
žalobu v celom rozsahu zamietnuť, keďže neexistuje nezákonné rozhodnutie ako základný predpoklad
pre priznanie náhrady škody. Bolo výlučne v kompetencii príslušného súdu ako rozhodne po podaní

obžaloby a teda či skutku sa obžalovaný t.j. žalobca dopustil. Čo sa týka trov konania k týmto sa
vyjadriť žalovaná doposiaľ nevie, lebo samotné vyčíslenie trov konania bez zdokladovania zo strany
žalobcu nie je možné rozporovať. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu, ktorá mala vzniknúť z titulu
žalobcom uplatneného na základe nezákonného postupu tento neexistuje z dôvodu, že postup, ktorý
bol označený za nezákonný bol nadriadenou prokuratúrou preskúmaný a nebolo skonštatované, že by

išlo nezákonný postup prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I. Tu poukázala aj na skutočnosť že
v tejto veci absentuje rozhodnutie príslušného orgánu, že namietaný postup je nezákonný a túto otázku
v predmetnom konaní nemôže súd v civilnom konaní preskúmať .Pokiaľ by však súd prvej inštancie
sa nestotožnil z vyššie uvedeným z opatrnosti vzniesla námietku premlčania a to z tohto dôvodu, žežalobca si nárok za nemajetkovú umu v žalobe uplatnil za nesprávny úradný postup pričom žaloba bola
podaná 18.08.2010 pričom samotný nezákonný postup mal byť Krajskou prokuratúrou preskúmavaný
15.03.2006.

17. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.01.2019 doplnil svoje zdôvodnenie nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v ktorom poukázal na to, že ust. § 17 ods.2) zák.č. 514/2003 Z.z. jednoznačne
priznáva nárok na náhradu nemajetkovej ujmy kedy samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením a to iba v tom prípade, ak vzniknutú ujmu nie je možné uspokojiť inak, teda

až po zvážení ostatných satisfakčných prostriedkov. To znamená, že v prípade uplatňovania si nároku
na nemajetkovú ujmu je nutné porušenie objektívneho práva, v príčinnej súvislosti s ktorým by došlo k
tak závažnému zásahu do osobnostných práv, ktorý by odôvodňoval priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch vzhľadom na následky spôsobené týmto porušením. Z obsahu odôvodenia rozsudku
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. X V. zo dňa 13. 06.2016 plynie právny názor, podľa ktorého ten
voči komu sa vedie trestné konanie, považuje sa podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

a čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Rozhodovaniu súdu o vine predchádza vznesenie obvinenia a
vedenie trestného stíhania. Ak skončilo trestné stíhanie právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu,
nepochybneboloobvinenievznesenédôvodne.Vostatnýchprípadochbolotrestnéstíhanievedenéproti
osobe, ktorá sa za nevinnú nielen po cely čas považovala, ale nevinnou aj bola. Nevinný sa vnútorne

ťažko vyrovnáva so vznesením obvinenia a hrozbou trestu i vykonávaním úkonov trestného konania.
Jehoprežívanietrestnéhostíhaniajezvýrazňovanéneúspechompodávanýchsťažností,trestnéstíhanie
vníma ako prejav arogancie moci. Za spôsobenú škodu očakáva náhradu a za nemajetkovú ujmu
satisfakciu. Možno teda ustáliť, že v každom prípade vznesenia obvinenia, ak sa trestné stíhanie
neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu, musí byť uznesenie o vznesení obvinenia

považované za nezákonné rozhodnutie (bolo vznesené nevinnému), bez ohľadu na to, ako sa vec
javila policajtovi v čase vydania rozhodnutia a keďže kontrolou zákonnosti ktorého prokuratúra z titulu
dozoru nad vyšetrovaním nezistila pochybenie vyšetrovacích orgánov a tým v osobe poškodeného
umocnila obavu a strádania z trestnoprávneho postihu. Rozhodujúce je, že nakoniec sa posúdenie veci
policajtom ukázalo nesprávnym, pretože sa nepreukázalo, že obvinený skutok spáchal, že sa tento

vôbec stal alebo je trestným činom Štát musí byť potom povinný reparovať nevinnému všetky následky
spôsobené trestným stíhaním a nahradiť mu nielen vzniknutú škodu, ale i nemajetkovú ujmu. Zhodný
právny názor (aký vyslovil Krajský sud Bratislava) zastáva aj Ústavný súd ČR, pričom v náleze sp zn.
B.. Ú. XXX/XX (U. XXX/XX E. XXX) uviedol, že samotné trestné stíhanie je spôsobilé vyvolať dokonca
vznik nemateriálnej ujmy. Aj Krajský súd Trenčín v rozsudku sp. zn. X V. zaujal právny názor, že trestné

stíhanie, ktoré bolo realizované v rozpore so zákonom, resp. s ústavným poriadkom, je spôsobilé vyvolať
vedľa vzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv. V tejto súvislosti
žalobca zastáva právny názor, že v prípade trestného konania, ktoré sa skončilo inak než právoplatným
odsúdením, ujma môže vzniknúť i v dôsledku samotného nezákonného obvinenia a vedenia trestného
konania voči poškodenému.

Trestné konanie negatívne ovplyvňovalo osobný život žalobcu ako trestne stíhaného, na ktorého sa síce
do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada ako na nevinného, ale už samotný fakt
trestného stíhania bolo viacročnou psychickou záťažou pre žalobcu ako obvineného. Trestné stíhanie
výrazne zasahovalo do súkromného a osobného života žalobcu, do jeho cti a dobrej povesti a to tým
skôr, ak sa jednalo o obvinenie nepravdivé, ktoré bolo na účely zák. č. 514/2003 Z. z. zrušené až

právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom súdu. Tiež je potrebné na účely posúdenia nemajetkovej ujmy
prihliadnuť aj na celkovú dĺžku trestného stíhania žalobcu. Nezákonným trestným stíhaním žalobcu zo
strany štátu došlo k výraznému neprimeranému zásahu do integrity osobnosti žalobcu, ktorý na jeho
osobe zanechal negatívne následky. Zároveň však je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalobca
sa v trestnom konaní označeného skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, skutočne dopustil, hoci jeho

konanie nenapĺňalo znaky trestného Činu. Uvedená skutočnosť síce nemôže odôvodňovať nepriznanie
samotnej nemajetkovej ujmy (ako už bolo uvedené vyššie, zavinenie obvineného na začatí trestného
stíhania nemožno vidieť v tom, že osoba sa dopustila skutku, pre ktorý bola stíhaná, ktorý však ako bolo
v priebehu trestného stíhania zistené, nenaplňoval znaky trestného činu), avšak môže byť okolnosťou
ovplyvňujúcou výšku priznanej nemajetkovej ujmy. a to okolnosťou za ktorej došlo k neoprávnenému

zásahu vyvolávajúcemu závažnosť vzniknutej ujmy (§ 17 ods. 3 písm. b) Zákona č. 514/2003 Z. z.
Nemajetková ujma má byť určitou úhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu
v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Potreba odškodniť žalobcu za viacročné morálne poškodenie
jeho osoby v dôsledku viacročného trestného stíhania aj s zhoršením kvality života žalobcu počasdoby trestného stíhania umožňuje v kontexte citovanej rozhodovacej praxe súdov priznať aj náhradu
nemajetkovej ujmy v zmysle žalobného petitu. Z tu uvedených skutočností a dôvodov je potrebné s
primeraným prihliadnutím na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu Bratislava, sp. zn. X

V. zo 13.6.2016 žalobcovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle žalobného petitu.

18. Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania ( prednesy sporových strán, písomné vyjadrenia sporových strán, listinné
dôkazy - Predbežné prejednanie nároku zo dňa 20.04.2010, Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa

7.9.2005 Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 23.2.2005 Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa
7.12.2005, Sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 22.09.2005, Uznesenia okresnej
prokuratúry Bratislava zo dňa 07.11.2005 a 03.01.2006, Podnet zo dňa 17.2.2006 List KP Bratislava pod
sp. zri.: X L. XXX/XX-XX Uznesenie KP Bratislava sp. zn.: X L. XXX/XX-XX Uznesenie OP Bratislava
I sp zn.: X D. XXX/XX-XX, Trestný rozkaz XT XXX/XXXX Okresného súdu Bratislava 1, Rozsudok
Okresného súdu Bratislava 1 sp.zn. XT XXX/XXXX, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave XTo XX/

XXXX, faktúra vystavená obhajcom žalobcu č. XXXX zo dňa 27.6.2014, príjmový pokladničný doklad zo
dňa 04.07.2014, špecifikácia právnych úkonov obhajoby ako príloha k faktúre, kópie listinných dôkazov
o uskutočnených úkonoch obhajoby žalobcu v trestnom konaní, výsluch svedkov: G. M., G. M., B. Š.,
relevantný obsah vyšetrovacieho spisu - trestného spisu Okresného súdu Bratislava 1 sp.zn.XT XXX/
XXXX) a dospel k nasledovnému záveru.

19. Predbežné prerokovanie nároku.
Základným predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody zo zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je jeho prvotné uplatnenie podľa § 15 a nasl. zák.č. 514/2003
Z.z. u orgánu štátu, ktorý je oprávnený oprávnenosť nároku posúdiť. Pokiaľ štátny orgán zistí, že

posúdenie nároku spadá do kompetencie iného orgánu tomuto žiadosť bezodkladne postúpi o čom
následne poškodenú osobu informuje. V danom prípade bolo preukázané, že písomným podaním zo
dňa 20.04.2010 doručeným MS SR si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na základe totožných
skutkových dôvodov aké uviedol v žalobe. Jeho žiadosť bola postúpená Generálnej prokuratúre SR,
ktorá listom zo dňa 02.07.2010 žalobcovi oznámila, že jeho nárok vyhodnotila ako neoprávnený.

20. Právny základ nároku
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č.514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím

Podľa § 3 ods. 2 zákona č.514/2003 Z.z. podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu je zodpovednosť objektívna, čo znamená, že oprávnený subjekt (poškodený)
nie je povinný preukazovať v konaní úmysel alebo nedbanlivosť, ale stačí preukázať, že škoda je
výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) a f) zákona č.514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní..
Predmetom tohto konania je náhrada škody spôsobená navrhovateľovi v dôsledku rozhodnutia

vydaného v prípravnom trestnom konaní okresným prokurátorom, ktorým zamietol sťažnosť obvineného
proti uzneseniu o vznesení obvinenia a následne voči obvinenému podal obžalobu na Okresný súd
Bratislava l, čím je daná povinnosť zastupovať štát v tomto konaní Generálnou prokuratúrou SR s
poukazom na novelu zákona č.514/2003 Z.z. zákonov zákonom č. 412/2012 Z.z. účinným od 1. januára
2013.

Podľa§5ods.1)zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 ) zákona č.514/2003 Z.z ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2) zákona č.514/2003 Z.z právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.21. V predmetnom konaní bolo preukázané, že žalobca podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo
dňa 07.09.2005 č. ČVS: O.-XXX/SMz-O.-R.-XXXX sťažnosť zo dňa 22.09.2005, ktorá bola rozhodnutím

okresnéhoprokurátorazamietnutáakoiskutočnosť,ževkonečnomdôsledku bolspodobžalobyvplnom
rozsahu oslobodený rozsudkom Okresného súdu Bratislava l č.k. XT XXX/XXXX zo dňa 13.07.2007
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. XTo XX/XXXX zo dňa 06.11.2007, ktorý
nadobudolprávoplatnosťdňa06.11.2007.Oslobodeniespodobžalobymásamoosebetakýistývýznam
a účinok ako zrušenie uznesenia po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia alebo rozhodnutia o

väzbe. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú
činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich
postup ukáže ako mylný zasahujúci do základných práv subjektu chránených Ústavou. V takejto situácii
nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa
ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo ( rozsudok NS SR sp.zn. X G. V. XX/XXXX, A. XX/XXXX).
Oslobodenie spod obžaloby preukázalo nedôvodnosť trestného stíhania ako prostriedku vedúceho

k vyšetreniu údajnej trestnej činnosti žalobcu. Vzhľadom k uvedenému sa súd nestotožnil s právnou
argumentáciou žalovanej ohľadom absencie právneho základu uplatneného nároku, nakoľko v dôsledku
právoplatného oslobodzujúceho rozsudku žalobcu spod obžaloby sa uznesenie o vznesení obvinenia a
začatí trestného stíhania stalo nezákonným rozhodnutím, ktoré zakladá právny nárok osoby poškodenej
na náhradu škody.

22. Náhrada škody - trovy trestného konania.
Podľa § 17 ods. 1) Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
Podľa § 18 ods. 1) Zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v

konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené alebo, v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 3) veta prvá Zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške

ustanovenej osobitným predpisom.
Pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku
zodpovednosti t.j. zodpovedný subjekt, nezákonné rozhodnutie, výsledok rozhodnutia spočívajúci vo
vzniku škody, príčinnú súvislosť medzi konaním subjektu a vznikom škody a protiprávnosť konania, ako
i zákonom vyžadované podmienky ( § 6 ods. 2) zákona č. 514/2003 Z.z.) V danom prípade boli všetky

predpoklady vzniku škody ako i podmienky pre uplatnenie nároku splnené. Pri skúmaní rozsahu škody
súd vychádzal z predloženého vyúčtovania nákladov spojených so zastupovaním žalobcu v trestnom
konaní ako i z jednotlivých listinných dôkazov deklarujúcich účasť obhajcu žalobcu v trestnom konaní na
jednotlivých úkonoch tvoriacich predmet vyúčtovania odmeny. Žalobca súdu prostredníctvom listinných
dôkazov preukázal výšku trov spojených s obhajobou v trestnom konaní vedenom voči jeho osobe ako

aj ich účelnosť. Z predloženej faktúry č. 3414 ako aj jej prílohy súd zistil, že obhajca žalobcu v trestnom
konanísiúčtovaltrovyza9úkonovvcelkovejvýškespoluspaušálom554,68Eur.Žalobcasúčasnesúdu
predložil príjmový pokladničný doklad z ktorého súd zistil, že dňa 04.07.2014 v hotovosti fakturovanú
sumu obhajcovi uhradil. Odmena bola účtovaná podľa vyhl. 655 / 2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb Výška účtovaných nákladov na trovy obhajoby bola zo

strany žalovanej spochybnená s poukazom na to, že bol použitý za rok 2005, 2006, 2007 nesprávny
výpočtový základ. Súd pri skúmaní správnosti výpočtu dospel k záveru, že argumentácia žalovanej
nie je oprávnená, nakoľko výpočtový základ pre jednotlivé právne úkony ako aj paušálne náhrady bol
stanovený v správnej výške ( výpočtový základ pre rok 2005 = 498,17 Eur, pre rok 2006 = 543,75 Eur,
2007 = 591,58 Eur).

23. Náhrada škody - nemajetková ujma.
Podľa § 17 ods.2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ods.3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2) sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje,
b)závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon č. 514/2003 Z.z. priznáva právo aj na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom pri výkone verejnej moci za podmienok stanovených zákonom t. j. vtedy, ak
iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nemajetková ujma sa
uhrádza v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak. Zákonodarca zároveň stanovil kritériá na
určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch a v prijatých novelách zákona aj hornú hranicu výšky

náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú možno priznať. Navyše v prípade nemajetkovej ujmy musí byť
okrem kumulatívneho splnenia zákonných podmienok (nesprávny úradný postup alebo nezákonné
rozhodnutie, škoda, príčinná súvislosť) aj zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je
nedostačujúce.

24. Žalobca si v konaní uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 Eur v súvislosti s nezákonným

rozhodnutím t.j. uznesením o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, nakoľko od nich sa odvíja
kriminalizácia jeho osoby ako aj ďalšie rozhodnutia a postupy orgánov činných v trestnom konaní ,
ktoré prispeli k trvaniu protiprávneho stavu voči jeho osobe po dobu 5 rokov, v dôsledku čoho došlo k
neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv. Trestné konanie vedené voči jeho osobe vnímal
ho ako krivdu, nakoľko existovali dôkazy, ktoré vylučovali protiprávnosť jeho konania a na ktorých bol

zdokumentovaný celý incident. Vedenie trestného konania psychicky poznačilo nielen jeho osobu ale aj
blízku rodinu ako rodičov G. M. a otca G. M., sestru B. Š., ktorí zhodne v rámci svedeckých výpovedí
potvrdili, že uvedená situácia pôsobila na nich stresovo, nakoľko členovia ich rodiny nikdy predtým neboli
označení za páchateľov trestnej činnosti, nebolo voči nim vedené trestné konanie. Vzhľadom k tomu
ako sa trestná vec vyvíjala mali obavu, že žalobca bude odsúdený, čo by negatívne poznačilo jeho život,

keďže vždy patril medzi dobrých žiakov, vo svojej profesii dosiahol aj úspech v zahraničí.

25. Pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy súd vychádzal z
ústavného práva jednotlivca domáhať sa náhrady škody v prípade nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade

trestného stíhania, ktoré je skončené oslobodením spod obžaloby, je potrebné hľadať vo všeobecnej
rovine v čl. 46 ods.3 Ústavy SR, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byt štát považo-
vaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorými zasahujú
do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup

týchtoorgánov,pokiaľsaukážeakomylný.Vtakejtosituáciiniejerozhodné,akoorgányčinnévtrestnom
konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie skutočne v trestnom konaní potvrdilo
(nález ÚS ČR sp. zn. B.. Ú. XXX/XX).

26. Je nesporné, že každé trestné konanie ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého

je síce do meritórneho rozhodnutia vo veci samej hladené ako na nevinného, avšak samotný fakt
trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného. Už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje
do súkromného života, pracovného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, nežije
v izolácii, musí sa nielen sám o sebe vysporiadať so stresmi a obavami z dopadu na jeho život, ale
musí čeliť aj spoločenskému prostrediu pred ktorým táto skutočnosť nezostane utajená. Zásah je tým

skôr intenzívnejší, pokiaľ nepatrí medzi delikventov a nemá kriminálnu minulosť ak sa preukáže, že bol
protizákonný a z právoplatného súdneho rozhodnutia navyše vyplynie, že skutok z ktorého je jednotlivec
obvinený nie je trestným činom tak, ako to bolo aj v danom prípade, kedy súd v odôvodnení rozsudku
konštatoval, že konanie žalobcu bolo konanie v nutnej obrane, pričom obrana bola primeraná. Vzhľadom
k tomu, že nutná obrana vylučuje trestnosť činu, predmetný skutok za ktorý bol žalobca trestne stíhaný

nebol trestným činom. S poukazom na vyššie uvedené závery je súd toho názoru, že nárok žalobcu na
nemajetkovú ujmu je daný a samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostačujúce zadosťučinenie
27. Pokiaľ ide o výšku nároku túto súd posudzoval z hľadiska podmienok stanovených v § 17
ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z. avšak v znení zákona č. 412/2012 Z.z. podľa ktorého výška
náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa § 17 ods. 2 tohto zákona nemôže byť vyššia ako výška

náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu
(pričom osobitným predpisom sa tu podľa poznámky pod čiarou rozumie zákon č. 215/2006 Z.z.)
a to v súlade s rozhodnutím NS SR sp.zn. XCdo/XX/XXXX ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval nasledovné : „Zákonom č. 412/2012 Z.z. bol stanovený maximálny limit výšky náhradynemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Na záveroch najvyššieho súdu o povinnosti
všeobecného súdu určiť primeranú výšku náhrady spôsobenej nezákonným rozhodnutím po zohľadnení
iných právnych predpisov slovenského právneho poriadku upravujúcich odškodnenie, ako aj judikatúry

ústavného súdu a ESĽP, ku ktorým dospel najvyšší súd skôr už v rozhodnutiach, v ktorých bol uplatnený
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 58/1969 Zb., nezmenili neskôr nič ani zákon
č. 5 17/2008 Z.z„ ani zákon č. 412/2012 Z.z. Určenie maximálnej hranice náhrady nemajetkovej ujmy
spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 412/2012 Z.z. tak, aby priznaná náhrada
nebolavyššiaakonáhradazaujmu,ktorúutrpeliobetetrestnýchčinov,jepokračovanímvužnastolenom

trende legislatívnych úprav pod vplyvom rozhodnutí ESĽP. ESĽP zdôraznil, že pri určovaní výšky
náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznávaná za
telesné zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada za porušenie iných
osobnostnýchprávbynemalabezexistenciezávažnýchadostatočnýchdôvodovprevyšovaťmaximálnu
výšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo násilné činy (napr. M. a L. v. W.).“ Z uvedených
dôvodov nemožno pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy aplikovať zásadu zákazu retroaktivity a

výšku nemajetkovej ujmy posudzovať podľa právnych noriem platných a účinných v čase, kedy došlo
ku skutkovým okolnostiam zakladajúcim nárok na náhradu škody voči štátu.

28. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy súd vychádzal z ustanovení zákona č. 215/2006 Z.z. v znení
novely zák.č. 274/2017 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý v § 13

stanovuje, že odškodnenie obetí trestných činov nesmie presiahnuť 50x minimálnej mzdy. Vzhľadom k
neaplikácii zásady zákazu retroaktivity z hľadiska použitia právnej normy od ktorej sa má odvíjať výpočet
výšky nemajetkovej ujmy, súd pri jej výpočte vychádzal z minimálnej mzdy stanovenej, v súlade so
zákonom o minimálnej mzde, na rok 2019, t.j. platnej v čase rozhodovania o nároku žalobcu, určenej vo
výške 520 Eur/mesiac a priznal žalobcovi titulom odškodnenia 5.200 Eur t.j. desaťnásobok minimálnej

mzdy, čo považuje za primeranú satisfakciu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

29.Otrováchkonaniasúd rozhodovalpodľa§255ods.1CSPpodľazásadyúspechu,apriznalžalobcovi
nárok na náhradu trov konania vo výške 76% . Ohľadom náhrady škody materiálnej ujmy mal žalobca
úspech 100%, v prípade nemateriálnej ujmy 52%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.