Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/144/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010373
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3815010373.5

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX
v L. a spol., pre zločin lúpeže § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. júna 2021 prejednal odvolanie prokurátora
Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. júna 2019,

sp.zn.3T/119/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.06.2019, sp.zn.3T/119/2015 boli obžalovaní E. F.
a H. Z. (ďalej spolu ako „obžalovaní“) oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prievidza
č.2Pv/157/2013/3307 doručenej na okresný súd dňa 16.07.2015 pre skutok v bode 1 napadnutého

rozsudku posúdeného ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, 2 písm. c/ Tr. zák. spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

- po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 07.02.2013 o 11.15 hod. v Prievidzi, na Námestí slobody, pri
telefónnych automatoch, pri budove Pošty, obvinený H. Z. chytil poškodenému ruky, pritlačil ho chrbtom

k stene budovy, obvinený E. F. pristúpil k poškodenému a priložil mu k pravej strane krku nezistený
nôž s čepeľou dlhou približne 10-12 cm a vulgárne mu povedal, aby mu mobilný telefón dal a dodal, že
telefón mu dá, či chce alebo nie, na čo mu z obavy o svoj život poškodený E. J. dal celú tašku, v ktorej
sa nachádzal mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S III Mini so SIM kartou nezisteného čísla a zmluvu
o pripojení, čím spôsobili poškodenému E. J., podľa jeho vyjadrenia, škodu vo výške 300 eur, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 ods.3 Tr.por. okresný súd poškodeného E. J., nar. XX.X.XXXX, toho času bytom B. nad P.,
R. XX/XX, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení ho v
oslobodzujúcej časti napadol na hlavnom pojednávaní okresného súdu odvolaním prokurátor Okresnej

prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o vine a treste v neprospech oboch
obžalovaných.

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu sa v oslobodzujúcej
časti nestotožňuje. Uviedol, že z výpovede poškodeného vyplýva, že poškodený nešiel oznámiť trestnú
činnosť na políciu z toho dôvodu, že mal strach z obžalovaných. Obžalovaní ho neustále prenasledovali,

zastrašovali, pričom žiadali od neho SIM kartu, ktorú zablokoval a tento tlak zo strany obžalovaných na
jeho osobu neustále stúpal, začal sa báť o svoje zdravie a preto sa rozhodol podať trestné oznámenie.Prokurátor uviedol, že sa jedná o skutok, ktorý sa stal v roku 2013 a teda ide o značný časový odstup do
výsluchu poškodeného na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného mal prokurátor za to, že treba pripustiť
aj rozpory vo výpovediach poškodeného a jeho priateľky, ktoré vznikli na hlavnom pojednávaní. Pri

odstraňovaní rozporov obidvaja uviedli, že zotrvávajú na svojich výpovediach, ktoré uviedli v prípravnom
konaní bezprostredne po skutku, nakoľko celú udalosť mali čerstvo v pamäti. Podľa prokurátora z
výpovedí, ktoré boli vykonané v priebehu prípravného konania bolo jednoznačne preukázané, že
obvinení sa trestnej činnosti dopustili tak, ako je to uvedené v skutku obžaloby, čo konštatoval aj súd
vo svojom rozhodnutí. Poukázal na to, že znalec pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že

poškodený vzhľadom na svoj zdravotný stav, pri výsluchu po spáchaní trestného činu po udalosti, si
priebeh udalosti pamätal podrobnejšie, avšak vzhľadom na odstup času dochádza u poškodeného
k určitému skresľovaniu jeho výpovede. Tiež v prípade svedkyne F. F., zo znaleckého dokazovania
vyplývalo, že táto si dej bezprostredne po udalosti mohla zapamätať lepšie. Odstupom času, vzhľadom
na jej zdravotný stav dochádzalo k určitým výpadkom pamäti, pričom neboli u nej zistené sklony ku
skresľovaniu prežitých udalostí a sklony ku klamstvu z chorobných príčin. Vzhľadom na uvedené dospel

prokurátor k záveru, že trestná činnosť bola obžalovaným preukázaná výpoveďou poškodeného E. J.
a svedkyne F. F., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v trestnom spise a súd mal
pri rozhodovaní vziať do úvahy aj doterajší život obvinených. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov
navrhoval, aby krajský súd podľa § 322 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a trestnú vec vrátil
na nové rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný E. F. (ďalej len „obžalovaný v 1. rade“)
prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
poškodený E. J. sa dňa 15.02.2013 dostal do konfliktu s obžalovaným v 1. rade a to tak pri budove
„Charity pri tehelni,“ ako aj na železničnej stanici v Prievidzi, kde sa poškodený E. J. pred svedkami

vyjadroval, že podá voči obžalovanému v 1. rade trestné oznámenie pre lúpež. Z výpovedí svedkov
Z. L. a J. Z. vyplývalo, že trestné oznámenie zo strany poškodeného E. J. bolo učinené účelovo len
z pomsty a to za konflikt medzi ním a obžalovaným v 1. rade zo dňa 15.02.2013 a nie preto, že
by sa skutok stal ako to prezentuje v skutkovej vete obžaloba. Podľa obhajoby znalec v podanom
znaleckom posudku, ako aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní jednoznačne potvrdil, že poškodený

E. J. je slaboduchý a trpí poruchami psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých drog a iných
psychoaktívnych látok, tzv.amnestickým syndrómom, pričom pri tejto poruche sú v popredí porucha
pamäte a pamäťové výpadky sú nahradené konfabuláciami. Táto porucha mala nepriaznivý vplyv na
schopnosť poškodeného vnímať prežívané udalosti a boli zistené sklony ku skresľovaniu prežitých
udalostí. Aj u svedkyne F. F. znalec konštatoval, že v dôsledku úrazu, ktorý v minulosti utrpela, došlo u

nej k závažnému mozgovolebečnému poraneniu, v dôsledku čoho trpí duševnou poruchou- organickou
zmenou osobnosti, pričom toto poškodenie zvýraznila aj jej závislosť od viacerých psychoaktívnych
látok, a teda jej pamäťové funkcie sú podmienené až defektné a dokáže si zapamätať len hrubé rysy
udalostí. Obžalovaný v 1. rade z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd v zmysle § 319
Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Obžalovaný H. Z. (ďalej ako „obžalovaný v 2. rade“) v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora
uviedol,žesvýrokomokresnéhosúdu,ktorýmobochobžalovanýchoslobodilspodobžalobyprokurátora
v plnej miere súhlasí a preto žiada zamietnuť odvolanie prokurátora ako nedôvodné.

K vyjadreniu obžalovaných sa prokurátor do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu,
bližšiepísomnenevyjadril.Rovnakosakodvolaniuprokurátoraakuvyjadreniamobžalovanýchpísomne
nevyjadril poškodený E. J..

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla napadnutý

rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný v 1. rade a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli odvolanie
prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
verejnom zasadnutí dňa 30. júna 2021 na podklade podaného odvolania prokurátora preskúmal podľa §317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu odvolací súd nezistil v postupe okresného
súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a
dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia
správne oprel o výpoveď obžalovaného v 2. rade, o výpoveď poškodeného E. J., o výpovede svedkov
F. F., A. R., Z. R., Z. L., J. Z., o výpoveď znalca MUDr. Z. O. na hlavnom pojednávaní a oboznámením

sa s výpoveďou obžalovaného v 1. rade z prípravného konania, ktorý na hlavnom pojednávaní využil
svoje právo a odmietol vypovedať, ako aj oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré
sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal a na ich podklade dôvodne
neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobe vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom
uvedených v oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods.

1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a presvedčivo vysvetlil, o
ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaných podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Prievidza č.2Pv/157/2013/3307-67 zo dňa 13.07.2015. Jeho rozhodnutie
je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a

uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj vo
vzájomnej súvislosti, že nevytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo

možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností odvodiť, že sa skutok stal tak, ako to obžalovaným
kládla za vinu obžaloba prokurátora v skutku v bode 1. Odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel
k záveru, že vykonané dôkazy nevyzneli jednoznačne a dôkazy nesvedčia k vyvodeniu bezpečného
záveru, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Dôkazmi, ktoré nasvedčovali tomu, že bol
spáchaný skutok uvedený v obžalobe v bode 1 boli výpovede poškodeného E. J. (ďalej len „poškodený“)

a svedkyne F. F.. Odvolací súd poukazuje na to, že ako na hlavnom pojednávaní, tak už aj v prípravnom
konaní, poškodený vypovedal nekonzistentne a protirečivo. Poškodený nevedel presne uviesť, ktorý
z obžalovaných bol s ním v predajni Orange a ktorý mu priložil na krk nôž. V prípravnom konaní
poškodený pri výpovedi dňa 15.02.2013 uvádzal, že ten obžalovaný, čo bol s ním v predajni, ho pritlačil
ku stene a ten, čo vybiehal von a čakal ich vonku, mu dal nôž ku krku. Pri konfrontácii s obžalovaným

v 2. rade dňa 16.02.2013 uviedol, že do predajne išiel s kamarátom Z., t. j. s obžalovaným v 1. rade,
pričom vo výpovedi dňa 16.02.2013 uviedol, že v predajni Orange bol s obžalovaným Z.. Na hlavnom
pojednávaní poškodený tiež protirečivo vypovedal, že obžalovaný Z. sa mu vyhrážal, že ho podreže
a potom mu priložil k jeho krku nôž, pričom druhý obžalovaný (t. j. F.) ho vyzval, aby im dal telefón a
neskôr označil práve obžalovaného F. za toho, kto mu dal nožík ku krku, no ďalej na otázku odpovedal,

že to bol obžalovaný Z.. Rovnako tak svedkyňa F. podľa názoru senátu odvolacieho súdu vypovedala
nekonzistentne, z výpovede ktorej nebolo možné prijať jednoznačný záver, že sa stal skutok, pre ktorý
sú obžalovaní stíhaní. Uvedená svedkyňa sa predovšetkým na hlavnom pojednávaní nevedela bližšie
vyjadriť k podstatným skutkovým okolnostiam, o ktorých vypovedala už v prípravnom konaní, pričom
uvádzala len, že si pamätá nejaký nožík a to, že obaja obžalovaní poškodeného nejak tlačili, niečo

vyťahovali, pričom ale nevedela uviesť, ktorý to bol z obžalovaných. Ako uviedol aj prokurátor v odvolaní,
protirečivosťvýpovedetrebahodnotiťsohľadomnačasovýodstupmedziprvouanáslednouvýpoveďou,
keď k výpovedi na hlavnom pojednávaní došlo až so značným odstupom času. V predmetnej veci
ale výpoveď poškodeného bola protirečivá už od samého začiatku aj v prípravnom konaní. Je síce
zrejmé, že časom dochádza k postupnému prirodzenému vyhasínaniu pamäťovej stopy, čo má na

svedka negatívny vplyv, čo sa týka kvality vybavovaných informácií v priebehu výpovede, avšak svedok,
ktorý je schopný reprodukovať prežité skutkové okolnosti tak, ako sa skutočne stali, si spravidla na
podstatné skutkové okolnosti spomenie aj s odstupom času, pričom tieto zväčša možno na základe
ďalších dôkazov aj s odstupom času verifikovať, čo sa ale v danej veci aj s ohľadom na vykonané dôkazy,najmä výpovede svedkov R. nepreukázalo, keď najmä uvedení svedkovia R., ktorí boli na danom mieste
prítomní, nepotvrdili, že by medzi obžalovanými a poškodeným došlo k nejakému násiliu. Rovnako tak
bol správny logický záver okresného súdu, že s poukazom na frekventované miesto, kde ku skutku

malo dôjsť, by bolo možné očakávať, že poškodený sa bude brániť, volať o pomoc, čo by mohlo vyvolať
tomu zodpovedajúcu reakciu okoloidúcich ľudí, čo sa tiež v konaní nepreukázalo. Vykonané dôkazy
nepreukázali ani tú skutočnosť, ktorú namietal v odvolaní prokurátor a teda, že k podaniu trestného
oznámenia došlo s časovým odstupom práve z toho dôvodu, že poškodený mal obavu z ďalšieho
konania obžalovaných voči jeho osobe a preto podľa názoru senátu odvolacieho súdu aj toto, t. j. že k

podaniu trestného oznámenia nedošlo bezprostredne po skutku, nasvedčuje tomu, že skutok sa nestal
tak ako bol uvedený v obžalobe. Okrem uvedeného bol značným indikátorom nedostatku vierohodnosti
výpovede poškodeného a svedkyne F. aj záver znaleckého dokazovania, na ktorý správne podrobne
poukazoval aj okresný súd, z ktorého v prípade poškodeného jednoznačne vyplývalo, že tento trpí
poruchou psychiky a správania zapríčinenú užívaním drog a psychoaktívnych látok a jeho pamäťové
funkcie sú nespoľahlivé, pričom ich reprodukcia je sprevádzaná konfabuláciami. Rovnako tak v prípade

svedkyne F. zo znaleckého dokazovania vyplýval záver, že jej porucha osobnosti mala vplyv na jej
schopnosť vnímať a pamätať si skutkové udalosti. Síce bezprostredne po udalosti mohli byť pamäťové
stopy poškodeného a uvedenej svedkyne silnejšie, ako uvádzal aj prokurátor, čo nespochybnili ani
závery znaleckého dokazovania, no schopnosť vnímať a reprodukovať udalosti boli u poškodeného
a danej svedkyne znížené už v čase, kedy malo dôjsť ku skutku a teda uvedenými skutočnosťami

bola ovplyvnená ich výpoveď už v prípravnom konaní, kedy k ich výpovedi došlo s menším časovým
odstupom od skutku ako na hlavnom pojednávaní, a preto bolo potrebné všetky výpovede poškodeného
a svedkyne F. (vrátane výpovedí z prípravného konania) hodnotiť s ohľadom na uvedené závery
znaleckého posudku, ako správne tieto hodnotil aj okresný súd. Spáchanie predmetného skutku
uvedeného v obžalobe, pre ktorý boli obžalovaní v 1. a 2. rade oslobodení, nebolo tak žiadnym dôkazom

jednoznačne preukázané. Výrok o vine obžalovaných totiž môže byť založený len na takých dôkazov,
ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, sa stal. Pokiaľ
neexistujú dôkazy pre vyslovenie takéhoto jednoznačného a nespochybniteľného záveru, musí súd
oslobodiť obžalovaných podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby prokurátora pre daný skutok.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o

mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné

presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže
zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú
pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z

hľadiska jeho príčetnosti. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá
pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za
náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti
dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje,
avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Ak po vykonanom

dokazovaní zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, dôležitej pre posúdenie veci, treba
rozhodnúť v prospech obvineného (pravidlo in dubio pro reo vyplývajúce zo zásady prezumpcie neviny).

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný
súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne

závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok
prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len
do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresnýsúd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného
presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu

nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak
prvostupňovýsúddospejekurčitémuzáveruatentozáverjevýsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,
nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Rozhodnutie
okresného súdu je správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd považuje odvolanie prokurátora a v ňom uvádzané odvolacie námietky za neopodstatnené
a nedôvodné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci, zákonne a vecne správne, preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.