Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Csp/188/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618207343
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618207343.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobkyne G.W. M.W., O..

X.X.XXXX, V. F. O. X., L.. S. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom,
Košice-Staré Mesto, Pri jazdiarni 1 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava-
Ružinov, Pribinova 25, IČO: 35792752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že zmluvná podmienka Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076471 zo dňa 26.08.2014,
uvedená v bode 8., ods. 8.1., v znení: ,,V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka

2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak
bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania
Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa
článku 13 ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka
1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania

(t. j. 14,6 % p.a.)“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. U r č u j e , že zmluvná podmienka Dohody o poskytovaní služieb č. 8500076471 zo dňa 26.08.2014,
uvedená v bode I., ods. 7.1., v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne
Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za
poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach,
ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500076471, uvedená v článku 13, ods. 13.2., v znení: „V prípade omeškania Dlžníka so splácaním
úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ je Veriteľ ďalej oprávnený
predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a
domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. V prevyšujúcej časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok žalobu z a m i e t a.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 29,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne od 18.12.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 40 % trov konania, o
výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.12.2018 domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť jej titulom bezdôvodného obohatenia sumu 29,99 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia. Zároveň sa
domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076471
zo dňa 26.08.2014 resp. s ňou súvisiacich dokumentov, a to konkrétne zmluvnej podmienky uvedenej v
bode 6. zmluvy v znení „Poplatok za poskytnutie úveru: 31,-“, podmienky uvedenej v bode 8., ods. 8.1.
zmluvy v znení: ,,V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej
splátky alebo jej časť alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník

(Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy
za každý deň omeškania (t. j. 16,6 % p.a.) - správne má byť 14,6 % p.a. - poznámka súdu. Ak sa
z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac
ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy RÚ okamžite splatnými všetky
záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní

služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 %
dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.)“, podmienky Dohody o poskytovaní služieb
č. 8500076471 zo dňa 26.08.2014 uvedenej v bode I., ods. 7.1. tejto dohody v znení: „Zákazník sa
zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy
schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto

odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov
za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“ a podmienky uvedenej v článku 13, ods.
13.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. úvere č. 8500076471 v znení: „V prípade
omeškania Dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ
je Veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2 Dohodu o

zrážkachzomzdyadomáhaťsauspokojeniasvojejpohľadávkyzrážkamizomzdy,vymáhaťpohľadávku
z tejto Zmluvy o RÚ podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom
konaní. Veriteľ je oprávnený postúpiť pohľadávku z tejto zmluvy, ktorú má voči Dlžníkovi, inej fyzickej
alebo právnickej osobe.“. Žalobkyňa navrhla žalovaného zaviazať povinnosťou náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa
20.08.2014 jej bol oznámením žalovaného zo dňa 26.08.2014 schválený úver vo výške 930 Eur so
splatnosťou úveru 36 mesiacov, výškou mesačnej splátky 55,57 Eur, ročnou úrokovou sadzbou 18,02
% a RPMN úveru vo výške 20,89 %, čím medzi ňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom malo
dôjsť k uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076471 (ďalej aj iba ako „Zmluva“ alebo ako

„Zmluva o úvere) a poskytnutiu úveru. Zmluva o úvere je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Pri jej
uzatváraní bola žalobkyni zo strany žalovaného predložená na podpis aj Dohoda o poskytovaní služieb
č. 8500076471 zo dňa 26.08.2014 (ďalej aj iba ako „Dohoda“ alebo iba ako „Dohoda o poskytovaní
služieb“), pričom ak chcela úver získať, musela Dohodu podpísať. V bode 6. Dohody (správne Zmluvy
- poznámka súdu) je uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 31 Eur, pričom tento poplatok

bol automatiky odpočítaný z výšky úveru 930 Eur a žalobkyni bola reálne z úveru poskytnutá iba
suma vo výške 899 Eur. Žalobkyňa doposiaľ žalovanému ako veriteľovi zaplatila na vrátenie úveru
sumu 928,99 Eur (v roku 2014 sumu 166,71 Eur, v roku 2015 sumu 389,14 Eur, v roku 2016 sumu
253,14 Eur, v roku 2017 sumu 75 Eur a v roku 2018 sumu 45 Eur). Z formulárového typu Zmluvy
je nesporné, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť jej obsah. Poplatok uvedený v bode

6. Zmluvy je súčasťou formulárovej zmluvy a nebol individuálne dojednaný, pričom takéto dojednanie
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka ako
spotrebiteľa, a preto podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú podmienku.
Táto hrubá nerovnováha spočíva najmä v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok, pričom zo Zmluvy
nie je možné zistiť o aké plnenie a akého účelu ide. Žalobkyni za takýto poplatok žalovaný neposkytol

žiadne reálne plnenie. Uviedla, že úver je odplatným právnym úkonom, kde odplatu predstavujú úroky
so synonymami cena úveru (odplata za úver). Je potom otázne, čo je v predmetnej veci cenou úveru,
keď zaň má spotrebiteľ platiť úroky (za poskytnutie úveru), aj poplatok (za poskytnutie úveru). Aj úrok
je forma poplatku za poskytnutie úveru. Má za to, že ide o nekalú obchodnú praktiku ako opticky znížiť
percentuálne ročné vyjadrenie ceny úveru v úrokoch. Vyjadrenie ceny úveru je v časti poplatku za

poskytnutie úveru neurčité, nezrozumiteľné a neprijateľné. Zrozumiteľná je len odplata za poskytnutieúveru vyjadrená ročným úrokom. V tejto súvislosti poukázala na Rozsudok Krajského súdu Prešov zo
dňa 21.11.2012, sp. zn. 18Co/109/2011, podľa ktorého: „V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu,
že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis

právnej úpravy úveru.
2.1. Vo vzťahu k bodu 8., ods. 8.1. Zmluvy o úvere žalobkyňa uviedla, že jeho predmetom má byť
dojednania medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom o povinnosti zaplatiť veriteľovi
zmluvnúpokutuvovýške0,04%dlžnejsumyzakaždýdeňomeškania(t.j.14,6%p.a.)ataktiežzmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.) ak sa dlžníčka omešká

s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace. Túto zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú a v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú, keďže toto dojednanie umožňuje sankcionovať
judvakrát,razkeďjevomeškanísmesačnousplátkouadruhýrazkeďideoomeškanieúhradymesačnej
splátky o viac ako tri mesiace. Z obsahu predmetného ustanovenia nie je zrejmé dokedy je veriteľ
oprávnený túto pokutu počítať.
2.2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na základe bodu I., ods. 7.1 Dohody o poskytovaní služieb mala

žalovanému uhrádzať odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku
za poskytnutie úveru (31 Eur), a to mesačne v splátkach spolu so splátkami úveru a úrokmi, čo pri
36 splátkach úveru predstavuje spolu sumu 812,16 € (36 x 22,56 Eur). Z formulárového typu Dohody
o poskytovaní služieb je nesporné, že žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah. Takéto dojednanie o
službách a odplate za „služby“ nebolo individuálne dojednané a taktiež spôsobuje hrubú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa, preto podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú podmienku. Odplata je neprimerane vysoká
(predstavuje 90,34 % z poskytnutej sumy úveru) a značne prevyšuje náklady na ,,služby“, ktoré majú
byť predmetom Dohody. V skutočnosti však služby, ktoré majú byť za odplatu poskytované žalovaným
sú len bežnými administratívnymi úkonmi žalovaného, bežne a obvykle poskytovanými poskytovateľmi

úverov, pričom tieto neboli zo strany žalobkyne vôbec vymienené, ani požadované. Takéto služby
nepredstavujú zo strany žalovaného žiadne nadštandardné služby, spojené s poskytovaním úveru.
Poukázala na skutočnosť, že odplata za „služby“ je percentuálne odvodzovaná od výšky úveru a preto
je neakceptovateľné, aby u rôznych spotrebiteľov boli rôzne výšky nákladov odvodzované od výšky
ich úveru, hoci služba spočívajúca v poskytnutí informácie, by mala predstavovať v podstate rovnaké

plnenie zo strany veriteľa. Žalobkyňa pri podpise Zmluvy nemala záujem o poskytnutie „doplnkových
služieb“, avšak ak chcela úver získať, musela podpísať aj predmetnú Dohodu, hoci táto nemá pre ňu
po materiálnej stránke žiadne výhody. Dohoda je ďalšou nekalou praktikou na zakrytie skutočnej výšky
odplaty za úver.
2.3. Podľa bodu 13 ods. 13.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere, je žalovaný ako veriteľ oprávnený

predložiť platiteľovi mzdy žalobkyne Dohodu o zrážkach zo mzdy v prípade omeškania so splácaním
úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárových návrhov predložených žalovaným v
rámci poskytovania úveru. Žalobkyni nebolo v tejto súvislosti nič bližšie vysvetlené, nebola poučená o
dôsledkoch tejto dohody a fakticky ju nemala možnosť odmietnuť, ak chcela úver získať. Poukázala na
Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2011, sp. zn. 2Cdo/245/2010, kde súd zaujíma pomerne

konštantné stanovisko, podľa ktorého ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú
v obsiahnuté - ak im zákon povinne ukladá písomnú formu (pričom na jej platnosť je potrebná písomná
forma potrebná podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) - sú pre absenciu tejto predpísanej formy
neplatné. Žalobkyňa sa s podmienkami oboznámila po podpise zmluvy, resp. žiadosti na uzatvorenie
zmluvy a takúto Dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísala a preto ju považuje za neprijateľnú a v zmysle

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú.
2.4. Žalobkyňa uviedla, že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d) - t.j. adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,..., f) - t.j. dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) - t.j. ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a k) - t.j. výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení platnom

a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej aj iba ako „ZoSÚ“), preto je predmetný spotrebiteľský
úver bezúročný a bez poplatkov. Rovnako sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak je v zmluve uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa (§ 11 ods. 1, písm. d) ZoSÚ). V Zmluve je uvedená výška RPMN 20,89 %, pričom žalovanýdo výpočtu RPMN nezahrnul náklady na odplatu za služby vo výške 812,16 Eur spojené bezprostredne
s poskytnutým úverom a vyplývajúce z Dohody o poskytovaní služieb. Ak by žalovaný tieto náklady do
výpočtu RPMN zahrnul, výška RPMN by bola 83,25 %.

2.5. Žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni na úver sumu vo výške 899 Eur a žalobkyňa mu doposiaľ na
vrátenie úveru zaplatila sumu 928,99 Eur. Nakoľko je úver poskytnutý žalovaným potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov, bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného predstavuje rozdiel medzi
tým čo žalobkyňa na úver doposiaľ plnila a žalovaným skutočne poskytnutým plnením, t.j. sumu vo výške
29,99 Eur.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 28.12.2018, v ktorom poprel tvrdenia
žalobkyne, navrhol žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania. Ohľadne poplatku
za poskytnutie úveru uviedol, že otázka poplatku, jeho prípustnosti a prijateľnosti bola osobitne
posúdená Národnou bankou Slovenska vo veci vedenej pod číslom OFS - 12322/2015. Zo záverov
prijatých v danom konaní o.i. vyplýva, že „V danom prípade predstavuje poplatok za poskytnutie

spotrebiteľského úveru (spolu s úrokom) plnenia za poskytnutie služby. (...) V nich je transparentným
spôsobom uvedené, že „poplatok za poskytnutie úveru“ je súvisiacim nákladom pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru. Poplatok je takisto zreteľne uvedený v oboch žiadostiach o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového druhu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového druhu.“
Národná banka Slovenska prijala uvedený záver na základe kompetencie vyplývajúcej jej z ustanovenia

§ 1 ods. 3 písm. a), písm. c) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom ako vrcholný orgán
vykonávajúci dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na základe zákona č. 129/2010
Z.z.. Poplatok za poskytnutie úveru je štandardne vyžadovaný subjektmi na finančnom trhu. Žalobkyňa
bola o danom poplatku riadne informovaná a súhlasila s ním v čase podania žiadosti, ak by s ním v
danom čase nesúhlasila, nepožadovala by od žalovaného poskytnutie predmetného úveru. Zmluva o

spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva, ktorá je ako zmluvný typ upravená v zákone č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v platnom znení. S ohľadom na skutočnosť, kedy zmluvnou stranou na strane
dlžníka je spotrebiteľ, aplikujú sa na zmluvu ustanovenia upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy
(zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení neskorších predpisov, ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka). Poplatky spojené so

spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov,
pričom tento fakt bol a je zohľadnený aj príslušnou právnou úpravou. Už zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov definoval v § 2 písm. e) poplatok ako
akúkoľvek platbu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem

úrokov. Zákon č. 129/2010 Z.z. legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach hovorí
o poplatku/och, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom sa má na mysli iná platba ako
je úrok (napríklad v § 1 ods. 3 písm. i), § 2 písm. g), a pod.). S účinnosťou od 10.06. 2013 bola vykonaná
zmena právnej úpravy poplatkov v zákone č. 129/2010 Z.z., kedy podľa novo prijatého ustanovenia (§
9 ods. 10) veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo

inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu,
na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí,
ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú
službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas

spotrebiteľa. Zámer pre prijatie uvedenej úpravy bol v dôvodovej správe k zákonu (pozn. zákon č.
132/2013 Z.z.) vyjadrený takto: Cieľom ustanovenia je zakázať veriteľom požadovať od spotrebiteľov
poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu, na ktorom
je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Zákon v otázke
poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom teda zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky

pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané. Poplatok za poskytnutie úveru je pritom všeobecne
rozšírenou položkou, rovnako ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru.
Je preto opodstatnené tvrdiť a prijať aj záver, že táto položka v rámci celkových nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom nepredstavuje takú kategóriu, aby musela byť zakázaná ako taká. To
napokon potvrdzuje aj spomenutá dôvodová správa. Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca

poplatok nepovažoval za poskytnutie úveru za problematický a neprípustný. Prijatím zákona č. 132/2013
Z.z. sa vytvorila relatívne ucelená úprava poplatkov voči bankám, stavebným sporiteľniam a iným
poskytovateľom úverov, a zároveň aj jej obsah bol vymedzený pomerne presne (nezakazujú sa poplatky
ako také, ale len presne určené). Prijatá právna úprava predstavuje tak aj vytvorenie určitého rámcaprávnej istoty pre všetkých účastníkov dotknutých právnych vzťahov. Na základe uvedeného žalovaný
tvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. Z jeho označenia je nepochybné, za
čo konkrétne sa uhrádza. Netýka sa žiadnej z činností uvádzaných v zákone ako vedenie, evidencia

alebo správa spotrebiteľského úveru. Na rozdiel od pojmov vedenie, evidencia alebo správa úveru, ktoré
sú do určitej miery vďaka svojej všeobecnosti viacvýznamové, v prípade poplatku za poskytnutie úveru
je obsahovo presne a transparentne vyjadrené, za čo sa poplatok platí. Poplatok teda definuje svojím
názvom (označením), za čo sa platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa
(získanie peňažných prostriedkov). Platba (poplatok, odmena) za činnosť, ktorá je v záujme oboch

účastníkov úverového vzťahu nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma. Ustanovenie § 499
Obchodného zákonníka upravuje dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné
prostriedky. Vyššie uvedené podporuje aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp.zn. Cpjn 203/2013 (stanovisko vo veci bankových poplatkov) ktoré v bode 22 uvádza Argument
o vlastním zájmu úvěrového věřitele spravovat úvěr (srov. Palko, D. Poplatky za vedenie úverového
účtu. Soudce 2013, č. 1, s. 7 an.) je zavádějící, neboť jako každý dobrovolně uzavřený obchod je i

poskytnutí (čerpání) úvěru, včetně plnění dalších povinností sjednaných ve smlouvě o úvěru, zájmem
obou stran (shodně Jirkůvová, M. Bankovní poplatky. Soudce 2013, č. 6, s. 16 an.). Poplatok za
poskytnutie úveru nie je platený za niečo, čo by nebolo v záujme klienta. K použiteľnosti uvedeného
zjednocujúceho stanoviska českého Najvyššieho súdu žalovaného vedie nielen blízka právna tradícia a
podobnosť právnej úpravy, ale aj fakt, kedy tam riešená otázka dovodila prípustnosť takých poplatkov,

ktoré sú u nás zo zákona zakázané. To legitimizuje správnosť záveru, že zákonodarca skutočne mal
úmysel zakazovať z oblasti poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom len tie, ktoré považoval za
neprípustné. Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť neprípustný len preto, že ho platí spotrebiteľ.
Poskytnutie úveru je činnosťou, ktorá sa realizuje na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je aj v
záujme spotrebiteľa. O jeho platení a výške spotrebiteľ z uzavretej zmluvy vedel. Poplatok za poskytnutie

úveru je v zmluve o úvere uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z jeho jednoznačného
označenia. Rovnako je zreteľne uvedená aj výška poplatku.
3.1. Ohľadne tvrdenia žalobkyne o neprijateľnosti zmluvnej pokuty žalovaný uviedol, že ustanovenie
článku 8., ods. 8.1 Zmluvy samo o sebe poskytuje vysvetlenie, ktoré popiera tvrdenie žalobkyne, že
umožňuje sankcionovať dlžníka dvakrát, raz keď je v omeškaní s mesačnou splátkou a raz keď je v

omeškaní so zosplatneným dlhom. V prípade omeškania s úhradou splátky alebo jej časti je dlžník
povinný platiť pokutu vo výške 0,04 % denne z dlžnej sumy .... , čo zreteľne vyjadruje, kedy povinnosť
vzniká, z čoho sa počíta a v akej výške. V prípade ak dôjde k zosplatneniu záväzkov, potom povinnosť
platiť zmluvnú pokutu sa vzťahuje rovnako na dlžnú sumu. V danom prípade však súčasť „dlžnej
sumy“ sú všetky nesplatené splátky (čiže aj tá, v súvislosti s omeškaním ktorej došlo k zosplatneniu).

Žiadne „dvakrát“ sankcionovanie nehrozí a nemôže reálne ani nastať, pretože pokuta sa počíta vždy
z dlžnej sumy v omeškaní. Ak dôjde k zosplatneniu celého dlhu, potom súčasťou dlžnej sumy v
omeškaní je aj suma splátky, pre ktorú k zosplatneniu dlhu došlo. Dôvod pre tvrdenie o sankcionovaní
dvakrát nie je možné na základe obsahu ustanovenia článku 8., ods. 8.1 Zmluvy zistiť. Právny úkon
sa má vykladať tak, ako zodpovedá logickému a reálnemu usporiadaniu veci. Neobstojí ani tvrdenie,

že nie je zrejmé, do kedy sa bude pokuta uplatňovať. Žalobca v tejto súvislosti opomenul znenie
ods. 8.3, ktorá kopíruje obsah §3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a z ktorých ustanovení (zmluvnej
povahy a tiež majúcej povahu právnej normy) vyplýva v akej výške a do kedy je možné zmluvnú
pokutu uplatňovať. Nebyť tejto úpravy by však bolo logické, že zo spojenia „za každý deň omeškania“
vyplýva, že by sa nárok uplatňoval po dobu omeškania. Ide o rovnakú úpravu ako v prípade iných

sankcií za trvajúce omeškanie (úrok z omeškania, poplatok za omeškanie), ktoré sú bežné, takýmto
spôsobom upravené aj v právnom poriadku a nevyvolávajú žiadne pochybnosti. Podľa ust. § 53b ods.
1 Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom pre uvedené zákonné ustanovenie bolo

nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., na ktoré sa o.i. v návrhu na začatie konania aj poukázalo. Podľa
ust. § 3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov

ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Podľa ust. § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z
omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažnýchprostriedkov. Podľa ust. § 3a ods. 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Uplatnený

nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok
úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len
zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca tak právne aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za
omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej
sadzby úroku z omeškania. A preto stanovil, že od dosiahnutia danej hranice (teda keď súčet všetkých

sankcií bude rovnaký ako suma poskytnutých peňažných prostriedkov) je možné uplatniť len zákonný
úrok z omeškania. Z uvedených dôvodov žalovaný tvrdí, že návrh žalobkyne a ňou uvádzané tvrdenia
nemajú vecné opodstatnenie a odporujú spotrebiteľskej regulácii sankcií, ktorá vyplýva z právnej úpravy.
3.2. K návrhu na určenie, že ustanovenie článku 13., ods. 13.2 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
z dôvodu, že uvedené ustanovenie predstavuje dohodu o zrážkach zo mzdy, tá nebola individuálne
dojednaná a nemá predpísanú písomnú formu. Uvedené tvrdenia sú vecne nesprávne z viacerých

dôvodov, a to predovšetkým (i) ustanovenie článku 13., ods. 13.2 zmluvných dojednaní nie je
ustanovením majúcim povahu zmluvného ustanovenia, ale ustanovením informujúcim o následkoch
omeškania so splácaním, (ii) uvedené ustanovenie nie je dohodou o zrážkach zo mzdy, čo vyplýva aj
z jeho obsahu, kde sa dohoda o zrážkach zo mzdy a samotné zrážky zo mzdy uvádzajú ako jeden
zo spôsobov vymáhania pohľadávky v omeškaní popri podaní žaloby na súde, následnom exekučnom

konaní alebo popri možnosti postúpiť pohľadávku na iný subjekt. Z podanej žaloby nie sú zrejmé také
základné súvislosti akou je ozrejmenie, ktorá časť z označeného ustanovenia predstavuje dohodu
o zrážkach zo mzdy. Ustanovenie článku 13., ods. 13.2 nie je žiadnym dojednaním, ktoré zakladá
práva a povinnosti. Naopak, ide o ustanovenie sumarizujúce, aké možnosti veriteľ v zmysle zákonných
ustanovení má. Uvedené ustanovenie teda nezakotvuje žiadne oprávnenia a povinnosti strán, pretože

tie už vyplývajú z iných právnych úkonov a právnych noriem. Nad rámec uvedeného nevyplýva z tvrdení
žalobcu ani to, z akého dôvodu považuje za neprijateľnú podmienku aj časť ustanovenia upravujúcu
informáciu o možnosti podania žaloby na súd či vymáhanie v exekučnom konaní alebo o postúpení
pohľadávky, ak ide o zákonom upravené prípady, ktoré majú samostatnú právnu úpravu (napr. pre súdne
konanie, exekučné konanie) resp. aj špecifickú pre oblasť spotrebiteľských vzťahov (napr. ustanovenia

pripúšťajúce postúpenie pohľadávky len subjektu s povolením NBS pod sankciou neplatnosti v prípade
postúpenia inému subjektu).
3.3. Ohľadne ustanovenie čl. 7., ods. 7.1 Dohody o poskytovaní služieb žalovaný uviedol, že z tvrdení
žalobkyne vyplývajú navzájom nezlučiteľné tvrdenia, pretože ak na jednej strane tvrdí, že platí za vopred
neznáme služby, potom nie je zrozumiteľné, v čom ich obsah nepostačuje a teda v čom vymedzenie

jednotlivých služieb má byť neznáme. Žalobkyňa neuvádza prečo je vymedzenie služieb neurčité.
Predmetný návrh žalobkyne je v rozpore s Občianskym zákonníkom, v zmysle ktorého neprijateľnou
podmienkou nie je dojednanie o predmete plnenia a o cene plnenia. Ďalšia skutočnosť, ktorá popiera
dôvodnosť tohto návrhu je, že uzavretá Dohoda o poskytovaní služieb nebola podmienkou ani pre
získanie úveru. Spotrebiteľ Dohodu o poskytovaní služieb uzavrieť nemusel a v podanej žaloby ani

netvrdil a ani nepreukázal opak. Z článku I., bod 2 Dohody o poskytovaní služieb: „Dohodnuté služby
sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek
zmluvného vzťahu medzi Poskytovateľom a Zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru
alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok“ Uvedené ustanovenie je len jedným z faktorov,
ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti

oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom
úvere. Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne podpisovaná. To, že uzavretie Dohody o poskytovaní
služieb je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne zachytenie Dohody na odlišnom
dokumente, ako Zmluva o revolvingovom úvere. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že dohoda o
poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa

o obsahu dohody o poskytovaní služieb vedela, nakoľko na jej podnet došlo napríklad k odkladu splátok
č. 8., 9. a 10. a to z dôvodu “PN-dôchodca“, čím zároveň došlo aj k zmene splátkového kalendára.
Uvedené neguje tvrdenie žalobkyne v žalobe. Ak by žalobkyňa nesúhlasila s dohodou, namiesto žiadosti
o odklad splátok by, ako priemerne konajúci spotrebiteľ, žiadala jej ukončenie alebo zrušenie. Tvrdenie
žalobkyne, že poplatok vo výške 31 Eur bol automaticky odpočítaný z výšky úveru je absolútne v rozpore

so znením zmluvných dokumentov, nakoľko suma 31 Eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru
splatný podľa bodu 2.5. Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy v zmysle
jej bodu 13., pričom zmluvné strany sa dohodli na jeho započítaní v zmysle bodu 10.1. Zmluvných
dojednaní.3.4. K návrhu o uloženie povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 29,99 Eur žalovaný uviedol, že pojem
„predávajúci“ a pojem „veriteľ“ nie sú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. synonymá a ani totožné pre
označenie toho istého subjektu. Zo zákona jednoznačnej vyplýva, že veriteľ a predávajúci sú odlišné

osoby ( napr. § 15 ods. 5 upravujúci vyrovnanie veriteľ - predávajúci). Náležitosť „doba trvania zmluvy“
je v zmluve uvedená, konkrétne v článku 9., ods. 9.1 Zmluvných dojednaní, podľa ktorého Táto
Zmluva o RÚ sa uzatvára na dobu neurčitú ... V súvislosti s uvádzaním „konečnej splatnosti úveru“ sú
tvrdenia žalobkyne nesprávne z viacerých dôvodov: (i) v zmysle výkladu Súdneho dvora EÚ vo veci
C - 42/15 bráni únijné právo takému výkladu vnútroštátneho práva, v zmysle ktorého je bezúročnosť

úveru možné spájať s náležitosťou, ktorú únijné právo neurčuje ako povinnú náležitosť zmluvy, (ii)
údaj o konečnej splatnosti uzavretá zmluva obsahuje, (iii) súdna prax ohľadne uvádzania konečnej
splatnosti nie je jednotná a je preto neprípustné, aby nejednoznačný a sporný výklad zákona bol na
ťarchu sporovej strany a (iv) zmena zákona č. 129/210 Z.z., ktorá je účinná od 01.05. 2018 a ktorá
bola prijatá z dôvodu odstránenia nepresností implementácie smernice potvrdzuje fakt, že s „konečnou
splatnosťou“ nie je možné spájať žiadny následok. Ak by tento údaj a jeho uvádzanie malo byť súčasťou

ochrany spotrebiteľa, potom jeho vypustenie z ustanovení zákona je vlastne popretím takéhoto cieľa.
Súdny dvor EÚ v bode 58 rozsudku vo veci C-42/15 vyslovil, že Uvedené ustanovenie (čl. 10 ods.
2 smernica 2008/48/ES pozn.) by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než
sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Súdny dvor EÚ zároveň v spomenutom

rozsudku konštatoval, že (výrok 4) Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva
o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ svojím výkladom teda

vymedzil dve podstatné skutočnosti, a to že s inou náležitosťou, akou je náležitosť uvedená v článku
10 ods. 2 smernice 2008/48/ES nie je možné spájať záver o bezúročnosti, pretože takúto inú náležitosť
nie je možné do vnútroštátnej úpravy ani uviesť. Druhou skutočnosťou je, že bezúročnosť úveru je
možné spájať len s náležitosťou, ktorá spochybňuje možnosť posúdiť rozsah záväzku spotrebiteľa (čo
termín konečnej splatnosti nie je, pretože ten žiadny rozsah nedefinuje. Rozsah záväzku vymedzuje

počet a výška splátky, celková čiastka na splatenie a RPMN). Náležitosť „konečná splatnosť úveru“
nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto
náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Stalo sa tak novelou č. 279/2017
Z.z. (článok XII.), pričom jej prijatie bolo odôvodnený tým, že ide o zohľadnenie záverov Súdneho
dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./M. V. a v

nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak by „konečná splatnosť“ mala byť náležitosťou
zmluvy v rámci zabezpečenia ochrany spotrebiteľa, potom nedáva ani zmena zákona, a ani samotné
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ racionálny význam. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo
zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné

zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu
konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v
podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve
ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť
posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktoré

sa týkalo práve výkladu ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte unijného práva, konštatoval
(bod 24 odôvodnenia) Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje
od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom
právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim
potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola

ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia
skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne.
Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť
výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na

tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva
usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú
účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Podľa rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer (C-397/01 až C-403/01) body 115 a 116: „Požiadavka výkladuvnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva vyplýva zo systému Zmluvy, ktorá tým umožňuje
vnútroštátnemu súdu, aby v rámci svojich právomocí zabezpečil plnú účinnosť práva Spoločenstva pri
rozhodovaní o spore (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2003, Mau, C 160/01, Zb. s. I-4791, bod

34). Táto zásada výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva formulovaná v práve
Spoločenstva sa síce v prvom rade týka vnútroštátnych ustanovení prijatých na prebratie smernice,
neobmedzuje sa však iba na výklad týchto ustanovení, ale vyžaduje, aby vnútroštátny súd vzal do úvahy
vnútroštátne právo ako celok, a posúdil, do akej miery ho možno použiť spôsobom, ktorý nevedie k
výsledku, ktorý odporuje smernici (pozri v tomto zmysle rozsudok Carbonari a i., už citovaný, body 49

a 50).“ Súdny dvor EÚ ( § 110 Konstantinos Adeneler C-212/04, § § 44, 47 Pupino C-105/03) vymedzil
hranicu povinnosti eurokonformného výkladu ako hranicu contra legem . Ňou určil, kedy nepriamy
účinok neprichádza do úvahy. Je však dôležité povedať, že contra legem nie je totožné s contra verba
legis. Výklad „contra verba legis“ je prístup, kedy v rámci možných výkladových metód sa hľadá a
prijíma taký výklad, ktorý umožňuje uplatnenie nepriameho účinku pri zachovaní účelu zákona, a slová
zákona „ustupujú“ do úzadia. Napokon, tento výkladový postup je vlastný aj vnútroštátnemu právu

a samotný Ústavný súd SR ho pozná a pripúšťa. Výklad „contra legem“ predstavuje popretie účelu
zákona. Náležitosť „konečná splatnosť“ nepozná ani únijné právo a od 01.05. 2018 ani vnútroštátne
právo. Tento náležitosti tak nie je možné priradiť žiadny účel, ktorý by malo plniť, pretože ak by daný
údaj nejaký účel plnil, potom by nebol vypustený zo zákona bez náhrady. Absencia účelu pri uvádzaní
„konečnej splatnosti“ tak znamená aj to, že pri úvere do 30.04. 2018 neuvedenie tohto údaju by pri

formalistickom výklade zákona znamenalo bezúročnosť úveru, a od 01.05. 2018 pri rovnakom úvere
a pri jeho neuvedení by to neznamenalo nič. Je preukázané (aj obsahom rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci C-42/15) že spôsob výkladu vnútroštátneho práva a implementácia smernice 2008/48/
ES nebola správna a teda zo samotného neprávneho stavu, resp. stavu, ktorý odporuje stavu, aký
mal byť implementáciou smerníc EÚ dosiahnutý, nie je možné vyvodzovať záver o protiprávnosti.

Požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu
splnená viacerými spôsobmi, a to - určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a
počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle
ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom
konečnej splatnosti, Uvedenie konečnej splatnosti treba vykladať vo vzájomných súvislostiach. Zmluva

o revolvingovom úvere požadované informácie obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim z obsahu
jednotlivýchdokumentov,ktorépodľavôlezmluvnýchstránpredstavovalijejneoddeliteľnúsúčasť.Podľa
rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/111/2014 - 166 : „V zmysle čl.7 zmluvných dojednaní
(č.l.138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán
teda toto oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Vychádzajúc z počtu splátok,

ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti
poslednej splátky.“ Pokiaľ ide o RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, tieto sú uvedené
v bode 6. Zmluvy o revolvingovom úvere. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky
priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru a prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami
nejde. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok, výklad podávaný žalobkyňou neobstojí a je založený na
formalistickom prístupe pri výklade právnej normy. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. februára
2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017 : Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné
vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných

podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa

legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia,
ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným
výkladom. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 341/07 uviedol : „Nevyhnutnou súčasťou
rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti
individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód

právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových
metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k
zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.“ Existujú 4 základné
výkladné metódy : jazyková, logická, systematická, teleologická. Výklad právnej normy nemôžu byťzaložený len na jednom spôsobe výkladu, a už vôbec nie iba na jazykovom. Najvyšší súd SR v
uznesení 6MCdo 22/2010 „Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že
je neakceptovateľným momentom aplikácie práva taká jeho realizácia, ktorá vychádza výlučne z

rigorózneho jazykového výkladu dotknutých ustanovení. Jazykový výklad je len počiatočným spôsobom
prístupu k aplikácii právnej normy; je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jeho obsahu a
účelu, k čomu ostane slúži celý rad ďalších postupov, ako je výklad logický, systematický, výklad e
ratione legis a pod. Súd teda nie je absolútne viazaný iba doslovným znením zákonných ustanovení, ale
môže (a v niektorých prípadoch musí), ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická

súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku
ako významovom celku, ho vyložiť tak, aby závery jeho výkladu boli vo všeobecnosti akceptovateľné
a objektívne realizovateľné, inak povedané, aby súd nedospel k výkladu, ktorý význam a účel normy
naostatok poprie a sťaží alebo dokonca znemožní jej realizáciu.“ Jazykový doslovný výklad právnej
normy podávaný žalobcom odporuje v prvom rade systematickému výkladu. Podstata systematického
výkladu spočíva v tom, aký význam má obsah určitého ustanovenia či pri zohľadnení iných zákonných

ustanovení (prípadne ustanovení iného zákona). V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. je prvým ustanovením, ktoré treba zohľadniť § 9 ods. 5. Podľa jeho znenia spotrebiteľ
má právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok, a členenie splátky. Ak by
zmluvamalaobsahovaťrozpísaniesplátky,potomnevidímežiadnyzmyselprávaspotrebiteľapožadovať
amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. Veď dané údaje by už mal priamo v zmluve. To len

potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods. 5.
Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ
informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky
na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet
splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala

žiadny význam (§ 9 ods. 5 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu),
keďže takáto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. Pri konflikte dvoch výkladových metód
treba vychádzať z takého prístupu, ktorý umožňuje obidve metódy rešpektovať. Z pohľadu jazykového
výkladu je to potom taký prístup, ktorý žiadne členenie splátky nepožaduje. Rozčleňovanie splátky je
tedavýkladzaloženýnanesprávnomvýkladezákona.Zneniezákonač.129/2010Z.z.sícejenepresným

prevzatím smernice 2008/48/ES, to však súd nezbavuje povinnosti pri výklade vnútroštátnej normy
prihliadať na základe nepriameho účinku na také ustanovenia únijného práva, ktoré sú do príslušnej
vnútroštátnej normy prevzaté. Výsledok sledovaný smernicou je povinný pri rozhodovaní zabezpečiť
aj súd členského štátu. tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer
(C-397/01 až C-403/01) body 115 a 116, podľa ktorého „Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v

súlade s právom Spoločenstva vyplýva zo systému Zmluvy, ktorá tým umožňuje vnútroštátnemu súdu,
aby v rámci svojich právomocí zabezpečil plnú účinnosť práva Spoločenstva pri rozhodovaní o spore
(pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2003, Mau, C-160/01, Zb. s. I-4791, bod 34). Táto zásada
výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva formulovaná v práve Spoločenstva sa
síce v prvom rade týka vnútroštátnych ustanovení prijatých na prebratie smernice, neobmedzuje sa

však iba na výklad týchto ustanovení, ale vyžaduje, aby vnútroštátny súd vzal do úvahy vnútroštátne
právo ako celok, a posúdil, do akej miery ho možno použiť spôsobom, ktorý nevedie k výsledku,
ktorý odporuje smernici (pozri v tomto zmysle rozsudok Carbonari a i., už citovaný, body 49 a 50)“.
Žalovaný poprel tvrdenia o nesprávnom výpočte RPMN. Údaj o RPMN sa počíta podľa zákonného
matematického vzorca tvoriaceho prílohu k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, do

ktorého je okrem iných údajov premietnutý aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Podľa ust. § 2 písm. i)
zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa
§ 19. Z ustanovenia písmena g) vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady,
ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Aj uzatvorenie prihlášky

je voliteľné. Pokiaľ by odplata za poistenie bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by taký postup
bol v rozpore so zákonom. Smernica Rady 2008/48/ES z 29.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľských
úveroch a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS vo svojej Kapitole 1. čl. 3 písm. g) hovorí: „celkové
náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi

známe, okrem notárskych poplatkov; zahrnuté sú aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou
o úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí služieb, aby získal
úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že do RPMN sazapočítava odplata za služby výlučne v prípade, ak boli podmienkou získania úveru, čo v tomto prípade
splnené nie je, nakoľko ide o dobrovoľné služby v zmysle článku I., bod 2 Dohody o poskytnutí služby.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila písomne podaním zo dňa 17.4.2019 (tzv. replika).
Uviedla, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného na neprípustnosť žalobného návrhu týkajúceho
sa určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, najmä pre rozpor s § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku, čo následne odôvodňovala (k uvedenému súd poznamenáva, že žalovaný prípustnosť
žalobného návrhu týkajúceho sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok nespochybňoval a

nenapádal). K Dohode o poskytovaní služieb žalobkyňa opätovne poukázala na skutočnosť, že ide o
tzv. typovú zmluvu (formulárovú), ktorá sa používa vo viacerých prípadoch. Jej možnosť ako dlžníčky
formulačne ovplyvniť takúto formulárovú zmluvu, resp. takéto dojednanie je nereálna a zároveň aj
možnosť odmietnutia je len zdanlivá, keďže je súčasťou Zmluvy o úvere. Dohodu o poskytnutí služby,
ani jednotlivé jej dojednania tak nemožno považovať za individuálne dojednanie. Ohľadne zákonných
náležitosti Zmluvy o úvere žalobkyňa k replike žalovaného uviedla, že Zmluva nie je zmluvou o viazanom

spotrebiteľskom úvere v zmysle § 15 ods. 1 ZoSÚ v platnom znení. Aplikácia ustanovení § 15 ZoSÚ tak
v danom prípade nepripadá do úvahy a ani z týchto ustanovení nemožno vykladať stotožnenie veriteľa s
predávajúcim. Dĺžka trvania Zmluvy ako náležitosť vyplýva z čl. 10 ods. 2, písm. c) Smernice a v ZoSÚ je
obsiahnutá v § 9 ods. 2, písm. f). Rozsudok SD EÚ vo veci C-42/15 nijakým spôsobom nebráni tomu, aby
vnútroštátnaprávnaúpravapožadovaladobutrvaniazmluvyatermínkonečnejsplatnostiúveru.Nakoľko

dĺžka trvania čohokoľvek, a teda aj Zmluvy o revolvingovom úvere, je ako časový úsek ohraničená jeho
začiatkom a koncom, je slovenská právna úprava, ktorá stanovuje, že úverová zmluva musí obsahovať
dobutrvaniazmluvyatermínjejkonečnejsplatnosti,vsúladesoSmernicou.Vnútroštátnaprávnaúprava
len inak štylisticky vyjadruje požiadavku Smernice, na potrebu uvádzať v zmluve dĺžku trvania zmluvy o
úvere. Vyjadrenie žalovaného o tom, že termín konečnej splatnosti úveru vyplýva zo Zmluvy viacerými

spôsobmi považuje žalobkyňa za neurčité a nepostačujúce. V tejto súvislosti poukázala na niektoré
rozsudky Krajského súdu v Prešove. K vymedzeniu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkovvÚverovejzmluve,žalobkyňanaďalejzastávanázor,žetietomajúbyťvzmysleplatnejprávnej
úpravy vymedzené jednotlivo (rozčlenenie jednotlivých častí splátky na istinu, úroky a iné poplatky). Má
za to, že pri konfrontácii ZoSÚ so smernicou, a teda pri konflikte vnútroštátneho zákona so smernicou,

je potrebné skúmať priamy alebo nepriamy účinok smernice. V danom prípade sa jedná o individuálny
spotrebiteľský spor, kedy podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku
smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku, spočívajúci
vtom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako
také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

5. Žalovaný sa k replike žalobkyne v súdom poskytnutej lehote nevyjadril.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 25.6.2019, na ktoré predvolal právnych zástupcov
sporových strán. Právny zástupca žalovaného sa z neúčasti na pojednávaní vopred písomne

ospravedlnil, rovnako ospravedlnil aj neúčasť žalovaného a súhlasil s pojednávaním v ich neprítomnosti.
Súdpretopodľa§180Zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejibaako„CSP“)pojednával
a aj rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

7. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a písomných vyjadreniach. Na výzvu súdu sa

vyjadrila k okolnostiam, za akých došlo k podpisu samotnej zmluvy, ako aj Dohody o poskytovaní služieb
a Dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedla, že potrebovala peniaze, preto išla do priestorov žalovaného,
ktoré mal v tom čase v F. O. X.. Tam požiadala o úver a následne jej boli odovzdané papiere s tým, že
jej bolo povedané akú sumu úveru dostane a aké splátky bude platiť. Uviedla, že pôvodne chcela nižší
úver, avšak ponúkli jej vyššiu sumu, s ktorou súhlasila. Povedali jej, že mesačná splátka bude okolo

57 Eur, presnú sumu si už nepamätá. Tieto papiere podpísala priamo na mieste. Veľmi im nerozumela,
ale povedali jej, že ak chce úver získať, tak všetky dokumenty musí podpísať. Peniaze jej boli zaslané
na účet, ale o 31 Eur menej, čo zodpovedalo poplatku. Žalobkyňa potvrdila, že podpísala Dohodu o
zrážkach zo mzdy, ktorý dokument predložil v konaní žalovaný. Uviedla, že ju podpísala v rovnaký deň,
nevedela, že ide o osobitnú dohodu, keďže jej bolo prezentované, že všetky predložené dokumenty je

potrebné podpísať pre získanie úveru.

8. Súd sa oboznámil so stranami predloženými listinnými dôkazmi, osobitne so žiadosťou o poskytnutie
úveru, zmluvou o revolvingovom úvere vrátane zmluvných dojednaní, oznámením veriteľa o schváleníúveru dlžníkovi, dohodou o poskytovaní služieb, dohodou o zrážkach zo mzdy, dokladmi o úhradách,
výpočtom RPMN žalobkyne a vyjadrením NBS k poplatku za úver. Na základe uvedeného
súd zistil nasledovné:

9. Žalobkyňa dňa 26.8.2014 ako dlžníčka uzavrela so žalovaný ako veriteľom Zmluvu o revolvingovom
úverečíslozmluvy(VS)8500076471.Žalovanýuzatváralzmluvuprostredníctvomviazanéhofinančného
agenta U. C. - U. s miestom podnikania v F. O. X.. Zmluva je síce nazvaná ako Zmluva o revolvingovom
úvere,avšakplnenienajejzákladeposkytnutémalocharakterklasickéhoúveru(nedošlokopakovanému

čerpaniu finančných prostriedkov do výšky úverového limitu).

10. Na základe uvedenej Zmluvy mal byť žalobkyni poskytnutý úver v sume 930 Eur so splatnosťou
úveru v 36 mesačných splátkach po 33,01 Eur vrátane úrokov s tým, že predpokladaná mesačná platba
(teda mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) mala
byť 55,57 Eur. Poplatok za poskytnutie úveru bol v sume 31 Eur. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná

ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) podľa
uvedenej zmluvy predstavovala sumu 1.219,36 Eur. RPMN za úver predstavovala hodnotu 20,89 %,
ročná úroková sadzba úveru bola stanovená na 18,02 %, priemerná RPMN za úver mala uvádzanú
hodnotu 44,06 %. Priamo v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru a ani splatnosť jednotlivých
splátok.

11. Podľa vyjadrenia žalobkyne v žalobe aj na pojednávaní, v skutočnosti jej bola žalovaným na uvedený
úver poukázaná len čiastka 899 Eur. Uvedené tvrdenie žalovaný nepoprel, naopak uviedol, že tak bolo
z dôvodu splatnosti poplatku za poskytnutie úveru vo výške 31 Eur dňom uzavretia zmluvy, pričom tento
poplatok sa uhrádza jeho započítaním so sumou úveru a rozdiel sa vyplatí na účet dlžníka (viď body

2.5. a 10.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere).

12. V oznámení veriteľa (žalovaného) o schválení úveru dlžníkovi (žalobkyni) zo dňa 26.8.2014, boli
zhodne uvedené údaje o schválenej výške úveru (930 Eur), splatnosti úveru (36 mesiacov), poplatku za
poskytnutie úveru (31 Eur), RPMN úveru (20,89 %), priemernej RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy

(44,06 %), ročnej úrokovej sadzbe úveru (18,02 %) a výške mesačnej splátky úveru (33,01 Eur). Údaj o
výške splátky úveru bol doplnený o rozčlenenie mesačnej splátky úveru na istinu (suma 25,83 Eur) a na
úrok (7,18 Eur). Oznámenie tiež obsahuje informáciu o splátke podľa dohody o poskytnutí služby (22,56
Eur mesačne), výške celkovej platby na úhradu, t.j. mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o
poskytnutí služby (v sume 55,57 Eur) a tiež údaj o dátume splatnosti prvej splátky úveru (1.10.2014) a

dátume splatnosti poslednej splátky úveru (1.9.2017), periodicite splácania úveru (mesačne) a dátume
splatnosti splátky v priebehu periódy splácania (1).

13. Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., verzia platná
1.6.2014kzmluvečíslo(VS)8500076471súpodľabodu13.Zmluvyoúverejejneoddeliteľnousúčasťou.

V zmysle bodu 2.5. Zmluvných dojednaní, je poplatok za poskytnutie úveru splatný v deň uzavretia
zmluvy. Podľa bodu 10.1. Zmluvných podmienok, poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho
započítaním so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka.

14. Bod 8. Zmluvy obsahuje sankcie. Podľa bodu 8.1., v prípade omeškania s úhradou mesačnej

splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.
j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace
stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka
podľa tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu

vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Podľa bodu 8.2. Zmluvy,
je dlžník povinný okrem zmluvnej pokuty zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania určený podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa bodu 8.3. zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú
spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa
osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne

nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa
považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.15. Strany sporu súčasne so Zmluvou podpísali aj Dohodu o poskytovaní služieb č. 8500076471
k Zmluve o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Uvedená dohoda má formu samostatného
dokumentu, miesto a dátum podpisu jej stranami je zhodný s miestom a dátumom uzavretia (podpísania)

Zmluvy o úvere. V zmysle bodu 1. Dohody, táto zakladá právo zákazníka (žalobkyne) na využívanie
služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník má právo ale nie povinnosť využívať služby, rovnako
tak právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie služieb, čím nie je dotknutá povinnosť
uhradiť odplatu. Definícia jednotlivých služieb je obsiahnutá v bode II. Dohody. Ide o tieto služby:
Informácia o zostávajúcich záväzkoch, Odklad splatnosti splátok (troch splátok za splnenia v Dohode

uvedených podmienok), Informácia pred splatnosťou splátky, Informácia o prijatí platby, Vyhotovenia a
zaslaniekópiedokumentácie,Zmenazmluvynapodnetklienta(úpravadokumentácie,napr.kontaktných
údajov, nie však základných podmienok úveru), Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, Druhá
upomienka zdarma (v prípade omeškania) a Podpora call centra o osobné stretnutie s viazaným
finančným agentom. Bod 7. Dohody obsahuje záväzok zákazníka zaplatiť za uzavretie Dohody mesačne
poskytovateľovi (žalovanému) odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu

poplatku za poskytnutie úveru, a to v pravidelných mesačných splátkach, splatných spolu so splátkami
úveru a úrokmi za úver. Výška odplaty bude uvedená v spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v
Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

16. Ako ďalšiu strany sporu v rovnaký deň ako Zmluvu, podpísali aj Dohodu o zrážkach zo mzdy

dlžníka č. 8500076471. Ani táto dohoda nie je súčasťou úverovej zmluvy, nenachádza sa na tej
istej listine, ale ide o samostatný dokument. Podľa článku IV. tejto dohody, spoločnosť bude mať
voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe Žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076471 čiastku vo výške
930 Eur. V prípade riadneho splácania úveru má dlžník právo na poskytnutie ďalšieho úveru v

rámci tzv. revolvingu. Pohľadávky zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy sú tvorené úverom
vrátane prípadných všetkých poskytnutých revolvingov, príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne
uplatnenými zmluvnými pokutami a nákladmi, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených
pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe
alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Podľa článku V. predmetnej dohody,

je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy
dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka vo výške 55,57 Eur mesačne. Podľa článku VI.
predmetnej dohody budú zrážky zamestnávateľom dlžníka vykonávané až do doby, kým spoločnosť
zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so
zmluvou a jej prípadnými dodatkami sú splatené.

17. Podľa potvrdení o vkladoch resp. o odchádzajúcich platbách predložených žalobkyňou, táto
realizovala v prospech žalovaného s uvedením variabilného symbolu totožného s číslom Zmluvy vklady/
platby v celkovej výške uvádzanej v žalobe, t.j. vo výške 928,99 Eur. Žalovaný tvrdenie žalobkyne o
celkovej výške platieb titulom úveru nerozporoval.

18. Podľa žalobkyňou k žalobe predloženého výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov pre
spotrebiteľský úver z internetovej stránky, po zadaní údajov: výška úveru 899 Eur, výšky splátky 55,57
Eur, doby splácania 36 mesiacov, intervale splácania: mesačne , je hodnota RPMN 83,25 % a splatená
suma je vo výške 2.000,52 Eur.

19. Z listu Národnej banky Slovenska č. OFS-12322/2015 zo dňa 29.1.2016 vyplýva, že ide o odpoveď
banky spotrebiteľovi, ktorý so spoločnosťou žalovaného uzatvoril (obdobne ako žalobkyňa) Zmluvu
o revolvingovom úvere, v ktorej bol dohodnutý (ako aj v prípade žalobkyne) poplatok za poskytnutie
úveru (pri úvere 900 Eur poplatok v sume 90 Eur a pri úvere 1350 Eur poplatok v sume 130 Eur), v

súvislosti s čím spotrebiteľ požiadal NBS o preverenie tohto postupu veriteľa. NBS v predmetnom liste
uviedla, že poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru (spolu s úrokom) predstavuje plnenie za
poskytnutie služby. Formulár spoločnosti pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere
je transparentným spôsobom uvedené, že poplatok za poskytnutie úveru je súvisiacim nákladom pri
poskytnutí spotrebiteľského úveru. Poplatok je takisto zreteľne uvedený v žiadostiach o poskytnutie

spotrebiteľského úveru revolvingového druhu/Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového druhu
a obdobne je uvedený aj v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Spotrebiteľský úver, t.j.
dohodnuté protiplnenie zo zmluvy bolo poskytnuté v prospech spotrebiteľa.20. Podľa § 52 ods. 1, 2 , 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

24. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h) a i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení

platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

25. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.26. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

34. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500076471 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa

26.8.2014 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu
zmluvy je zrejmé, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorý pri uzavretí zmluvy
konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalobkyňa pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské

zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky
reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.

35. Žalobkyňa má za to, že spotrebiteľský úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov z dôvodu

absencie niektorých obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

36. Z vykonaného dokazovania, a to z obsahu Zmluvy a Zmluvných dojednaní, ako aj z tvrdení
sporových strán o spôsobe úhrady poplatku za poskytnutie úveru, je nepochybné, že žalobkyni nebola
poskytnutá plná suma úveru uvedená v Zmluve, t.j. suma 930 Eur, ale iba suma 899 Eur, kedy suma 31

Eur jej bola okamžite stiahnutá na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje
na ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 21. apríla 2016 vo veci C - 377/14 - Ernst Georg
Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s. (ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 377/14“),
v ktorom súdny dvor v rozhodol v bode 3 o tom, že „Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice2008/48/ES, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška
úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo
vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom

a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“. Ako vyplynulo z bodov 83 až 87 uvedeného
rozsudku SD EÚ sp.zn. C - 377/14, „ ...celková výška úveru v zmysle smernice 2008/48 je v jej článku
3 písm. l) vymedzená ako maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých
na základe zmluvy o úvere. Podľa článku 3 písm. g) tejto smernice celkové náklady spotrebiteľa spojené
s úverom sú všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú

veriteľovi známe. Podľa článku 3 písm. i) uvedenej smernice RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa
spojené s úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov
v súlade s článkom 19 ods. 2 tejto smernice. Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť“ vymedzený v článku 3 písm. h) smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové
náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže

zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky
úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm
určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne
poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Treba zdôrazniť,
že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej

výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru.“.

37. Vzhľadom na to, že žalovaný zúčtoval príslušný poplatok na ťarchu úveru poskytnutého žalobkyni a
síce tým spôsobom, že jej úver vyplatil o už krátený poplatok za jeho poskytnutie, pričom tento zahrnul
do celkovej sumy poskytnutého úveru, tento spôsob určenia celkovej výšky úveru a v nadväznosti na to

následnéhourčeniaRPMNztakejtovýškyúveru bolrealizovanývrozporeseurokomformnýmvýkladom
príslušných ustanovení smernice č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a tým v nadväznosti na to aj s ust. zákona č. 129/2010 Z.z.,
ktorým sa uvedená smernica v súlade s Prílohou č. 1 uvedeného zákona preberá do právneho poriadku
SR. Je evidentné, že takýto postup zúčtovania poplatku vedie k skresľovaniu údaja o RPMN, kedy ho

tak ako to uvádza súdny dvor podhodnocuje.

38. Možno teda uzavrieť, že predmetná Zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej výške
spotrebiteľskéhoúveruvzmysle§9ods.2písm.g)ZoSÚ,keďževrozporeseurokomformnýmvýkladom
v sebe zahŕňa aj sumu poplatku za poskytnutie úveru (teda poplatok dohodnutý v spojení s úverom), čo

je potrebné posúdiť postupujúc podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uplatňujúc výklad, ktorý
je pre žalobkyňu ako spotrebiteľku priaznivejší, tak akoby tento údaj ani neuvádzala a preto podľa §
11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona platí, že predmetný spotrebiteľský úver z uvedených dôvodov
je bezúročný a bez poplatkov.

39. V Zmluve je uvádzaná hodnota RPMN 20,89 %. Ročná percentuálna miera nákladov je údaj, ktorý
spotrebiteľovi umožňuje posúdiť výhodnosť či nevýhodnosť ponúkaného úveru, a to jeho porovnaním s
RPMN iných úverov. Neuvedenie či nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa v zmluve, má
zo zákona za následok, že úver je bezúročný a bezpoplatkový. Zo zmluvnej hodnoty RPMN je zrejmé,
že žalovaný pri zadávaní zmluvných parametrov v súvislosti s výpočtom RPMN vychádzal z výšky

mesačnej splátky 33,01 Eur, t.j. z mesačnej splátky bez započítania poplatkov/odmeny podľa Dohody o
poskytovaní služieb. Žalovaný má za to, že uvedený postup je správny a zákonný, s čím sa nemožno
nesúhlasiť. Súd má naopak za to, že do výpočtu príslušnej RPMN je potrebné zahrnúť celú sumu
mesačnej splátky, teda vrátane odmeny uhrádzanej podľa Dohody o poskytnutí služby. V takom prípade
by bola hodnota RPMN nepochybne vyššia, teda v neprospech spotrebiteľa, čo vyplýva aj z výpočtu

predloženého žalobkyňou (ale aj z kontrolného výpočtu RMPN realizovaného na ktorejkoľvek z verejne
dostupnej internetovej kalkulačky na výpočet RPMN). Zmluvná hodnota RPMN tak nezodpovedá
skutočnému stavu veci a bola takto uvádzaná v neprospech spotrebiteľa, t.j. uvádzala sa hodnota nižšia,
než aká reálne bola. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d), ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, aj vtedy sa považuje

úver poskytnutý na základe takej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

40. V Zmluve o úvere je uvedený údaj „Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť“ sumou 1.219,36
Eur, resp. tento údaj je uvedený v Oznámení veriteľa sumou 1.188,36 Eur (bez poplatku za poskytnutieúveru v sume 31 Eur), čo nekorešponduje so súčtom súčinu počtu splátok a hodnotou jednej splátky
a poplatku za uzavretie zmluvy, ktorý predstavuje sumu 2.031,52 Eur (t.j. 36 splátok x 55,57 Eur + 31
Eur). V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 2 písm. h.) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, ktoré definuje pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“, ako súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

41. Podľa názoru žalovaného z ustanovenia § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z., vyplýva, že do
výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich

podmienku pre získanie úveru, čo je aj Dohoda o poskytovaní služieb. S uvedeným názorom sa súd
nestotožnil a uvádza, že podľa § 2 písm. g.) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Z takto formulovaného znenia nevyplýva záver o
tom, že náklady vyplývajúce z Dohody o poskytnutí služieb sa nemajú považovať za náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom. Zákon totiž výslovne z takýchto nákladov vylučuje len notárske
poplatky. Je síce pravdou, že vo vete za bodkočiarku sa ďalej spomínajú náklady na doplnkové služby,
u ktorých je príkladmo uvedené aj tzv. povinné poistné, na uzavretie ktorého je viazané poskytnutie
spotrebiteľského úveru, resp. úveru za ponúkaných podmienok, avšak opätovne táto formulácia tzv.
nákladov na doplnkové služby v konečnom dôsledku aj poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nevylučuje uvedené medzi stranami
dobrovoľnedohodnuténákladynaslužbyprespotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,atedaani
z ich zahrnutia do príslušných výpočtov ako RPMN , tak aj ich uvedenia do celkovej čiastky vymedzenej
v § 2 písm. h.) zák. č. 129/2010 Z.z . Pokiaľ sa totiž zmluvné strany dohodli, že ich dlžník ako spotrebiteľ
bude uhrádzať v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, tak ich následne aj uhrádzať musí. V

danom prípade sa splátky týchto nákladov musia vnímať ako poplatok akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Navyše sú to poplatky veriteľovi
známe, keďže nejde o dojednania mimo rámca uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd opätovne
zdôrazňuje, že na rozdiel od notárskych poplatkov zákon takéto náklady výslovne z definície „celkových
nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ nevylučuje a preto, ako také, je ich tiež

potrebné zahrnúť do uvedených celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

42. V samotnej Zmluve o úvere absentuje aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (t.j. náležitosť podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z.z.), ako aj údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru (t.j. náležitosť podľa § 2 písm. k) zákona

č. 129/2010 Z.z.). Tie sa objavujú až v Oznámení veriteľa (žalovaného) o schválení úveru dlžníkovi
zo dňa 26.8.2014, ktorý dokument však nemá charakter písomnej zmluvy, zo strany žalobkyne nie je
v písomnej podobe potvrdený. Absencia aj týchto údajov v predmetnej zmluve spôsobuje, že podľa
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), že sa úver poskytnutý na základe takej zmluvy považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

43. Na základe vyššie prezentovaných zistení má žalovaný nárok iba na vrátenie skutočne ním
poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré tvorili sumu 899 Eur. Žalobkyňa uhradila na úver
žalovanému celkove sumu 928,99 Eur. Žalovaný tak prijal od žalobkyne nad rámec poskytnutého úveru
peňažné plnenie vo výške 29,99 Eur, ktoré mu vzhľadom na absenciu obligatórnych údajov v Zmluve

nepatrilo, čím sa na úkor žalobkyne o uvedenú sumu bezdôvodne obohatil. Súd preto žalobe v časti o
zaplatenie tejto sumy vyhovel, teda žalovanému uložil povinnosť uvedenú sumu žalobkyni vrátiť (vydať
bezdôvodné obohatenie) vrátane príslušenstva - zákonného úroku z omeškania, ktorý bol žalobkyňou
uplatnený správne čo do výšky, ako aj do počiatku omeškania (deň po doručení žaloby žalovanému).

44. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne o ďalších dôvodoch, pre ktoré je potrebné považovať úver
za bezúročný a bez poplatkov, čo však s poukazom na vyššie uvedené závery súdu nebolo prekážkou
pre konštatovanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobkyne.
44.1. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že v zmluve chýba uvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Veriteľ ako druhá zmluvná strana je v Zmluve riadne

a úplne označený vrátane jeho adresy. Veriteľ nevystupoval v pozícii predávajúceho. Ak Zmluva
neuvádza adresu veriteľa v spojení s možnosťou uplatniť na nej reklamáciu alebo sťažnosť, nejde o taký
nedostatok, ktorý by mal mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.44.2. Žalobkyňa tiež namietala, že predmetná úverová zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozpis splátok. Je pravdou, že v zmluve je skutočne
uvedená len výška mesačnej splátky a priamo zo zmluvy nevyplýva aká časť splátky resp. v akom

poradí je splátka započítaná na úhradu istiny úveru, úroku a aká na poplatky. V tejto súvislosti však súd
poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 účastníkov Home Credit Slovakia
a.s. c/a M. V., v ktorom Súdny dvor konštatuje, že článok 10 ods. 1 a 2 Smernice EP a Rady 2008/48/
ES z 23. 04. 2008 o Zmluvách o spotrebiteľskom úvere v spojení s čl. 3 písm. m) Smernice sa má
vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky

náležitosti čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie
je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ
podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istinu po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát

stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave. Na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
reagovala aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá dňa 12.10.2017 prijala zákon č. 279/2017 Z.z.,
ktorým s účinnosťou od 1.5.2018 upustila od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na
splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil skutočnosťou,
že bez takejto zmeny by bol zákon o spotrebiteľských úveroch v rozpore so Smernicou Európskeho

parlamentu a Rady č. 2008/48/ES a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť,
že Slovenská republika pri implementácii Smernice išla, napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie,
nad rámec podmienok stanovených Smernicou. Samotný zákonodarca tak priamo potvrdil, že zákon je
v tejto otázke v rozpore so Smernicou. Súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, v zmysle ktorého eurokonformným výkladom ustanovenia

§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu

dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Uvedené ustanovenie
nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok,
to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca
bežné úroky a poplatky. V danom prípade zmluva obsahuje výšku mesačnej splátky, počet mesačných
splátok a splatnosť jednotlivých splátok. Na základe uvedeného súd konštatuje, že z dôvodu absencie

presnej špecifikácie rozčlenenia splátok úveru na splátky istiny úveru, úrokov z úveru a poplatkov, nie
je možné konštatovať, že úver poskytnutý žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov.

45. Žalobkyňa sa žalobou domáhala okrem peňažného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia
aj určenia neprijateľnosti niektorých zmluvných podmienok. V tejto časti ide o osobitný druh žaloby

patriacej spotrebiteľovi, ktorou sa spotrebiteľ domáha proti porušiteľovi súdnej ochrany svojho práva
pred neprijateľnými podmienkami. V prípade takejto žaloby nejde o určovacou žalobou v zmysle §137
písm. c) CSP, preto nie je potrebné zo strany spotrebiteľa tvrdiť a ani preukazovať naliehavý právny
záujem (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6Cdo/27/2018).

46. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobkyňa považuje zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.,
ods. 8.1. Zmluvy, podľa ktorej je dlžník v prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti
alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.) a ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s
úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stanú okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa

Zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04
% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.).

47.Uvedenázmluvnápodmienkapredstavujesankciuzaomeškaniedlžníka(žalobkyne),tedasriadnym
a včasným plnením si platobných povinností spojených s poskytnutým úverom. Predmetná zmluvná

podmienka má formu predtlačeného textu Zmluvy, ktorý žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, a teda
nebola individuálne dojednaná. Súd má za to, že predmetná zmluvná podmienka svojim obsahom
spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Súd
na však nestotožnil s tvrdením žalobkyne o tom, že táto podmienka umožňuje sankcionovať ju dvakrát- raz keď je v omeškaní s mesačnou splátkou a druhý raz keď ide o omeškanie úhrady mesačnej
splátky o viac ako tri mesiace, ani s tvrdením, že nie je zrejmé dokedy je veriteľ oprávnený túto
pokutu počítať. V tejto súvislosti súd poukazuje na argumentáciu žalovaného, s ktorou sa stotožňuje.

Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky však súd vníma v tom, že predmetné zmluvné ustanovenie
je obchádzaním ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je kogentným ustanovením
presne vymedzujúcim maximálnu výšku úroku z omeškania, ktorú si môže veriteľ v súvislosti s
omeškaním dlžníka uplatniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo/58/98 zo dňa 27.10.1998 (v systéme ASPI vedené pod ID : JUD30928SK), podľa ktorého „Z

povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je
prípustné. Veriteľ peňažnej pohľadávky môže od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu,
uplatňovať úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje citovaný právny predpis.“ Navyše
sa táto zmluvná podmienka vzťahuje na omeškanie dlžníka s plnením ktorejkoľvek časti jeho záväzku,
záväzok z Dohody o poskytovaní služieb nevynímajúc. Vzhľadom na samotné posúdenie Dohody o

poskytovaní služieb ako neprijateľnej zmluvnej podmienky (viď nižšie), je preto nutné ako neprijateľnú
vyhodnotiť aj predmetnú zmluvnú podmienku o zmluvnej pokute. S poukazom na uvedené súd určil
predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú.

48. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobkyňa označila aj bod 7.1. Dohody o poskytovaní služieb,

ktorým bola ako zákazník zaviazaná zaplatiť žalovanému ako poskytovateľovi za uzavretie Dohody o
poskytovaní služieb odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za
poskytnutie úveru, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami
úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

49.ZosamotnéhotextuDohodyoposkytovaníslužiebvyplýva,žežalobkyňaakodlžníksaňouzaviazala
uhradiť odplatu za služby bez ohľadu na to, či ich využije alebo nie (viď formulácia odplata „za uzavretie
Dohody“).Dokoncapodľadohodyboldlžníkpovinnýodplatuuhrádzaťajpozrušeníposkytovaniaslužieb
(bod 1. Dohody) a tiež aj v prípade zániku Zmluvy (bod 7. Dohody). Odplata, ktorú sa žalobkyňa takto
zaviazala uhrádzať je pritom vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za

poskytnutieúveru,t.j.vovýške22,56Eurmesačneajejsplatnosťbolatotožnásosplátkamiúveru.Výška
odplaty tak predstavuje 68,34 % z mesačnej splátky úveru a bola zahrnutá do celkovej mesačnej platby
dlžníka. Uvedené zmluvné ustanovenie aj preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorou bol dlžník zaviazaný platiť za niečo, čo teoreticky ani vôbec nevyužije resp. využije minimálne.
Takáto dohoda bezpochyby spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Hodnota služieb aj v prípade ich reálneho využitia zjavne nezodpovedá ich
cene. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, aby táto dohoda bola individuálne dojednaná. Pokiaľ
aj žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s dohodou, nebolo preukázané, aby
mohla ovplyvniť jej obsah a aby ju aj skutočne mohla odmietnuť podpísať a úver by jej bol napriek tomu
poskytnutý bez zmeny podmienok. Naopak, žalobkyňa uviedla, že všetky dokumenty (vrátane Dohody o

poskytovaníslužieb)jejbolipredloženénapodpisnarazstým,žeakchceúverzískať,musíichpodpísať.
Pokiaľ žalovaný v podstate poukazoval na slobodnú vôľu strán pri zakladaní právneho vzťahu súd
uvádza, že zmluvná voľnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy je obmedzená tiež tým, že nedovoleným
a teda neplatným je aj dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v ich právnom postavení. Podstata
spotrebiteľskej ochrany spočíva v tom, že dodávateľ spotrebiteľovi nemôže neprijateľné podmienky ani

len predkladať. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí byť uzrozumený s tým, že na takéto
neprijateľné podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ tou ktorou
podmienkou zaoberal.

50. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku žiadala žalobkyňa určiť aj zmluvnú podmienku uvedenú v

bode 13.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy, ktorá oprávňuje veriteľa v prípade omeškania dlžníka so
splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa Zmluvy, predložiť platiteľovi mzdy
dlžníka Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy
dlžníka, vymáhať pohľadávku zo Zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať
pohľadávkuvexekučnomkonaní,akoajpostúpiťpohľadávkuzoZmluvyvočiDlžníkoviinejfyzickejalebo

právnickej osobe. Je potrebné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že predmetné ustanovenie Zmluvných
dojednaní nie je ustanovením zakladajúcim práva či povinnosti zmluvných strán. Z obsahovej stránky
tohto ustanovenia vyplýva zhrnutie resp. akési upozornenie dlžníka na možnosti veriteľa v prípade
omeškania dlžníka so splácaním jeho peňažného záväzku. Vo vzťahu k oprávneniu veriteľa domáhaťsa uspokojenia pohľadávky zrážkami zo mzdy dlžníka, hodnotil súd prijateľnosť tohto ustanovenia
Zmluvných dojednaní skrz obsahu a povahy samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú v konaní
predložil žalovaný.

51. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí v prvom rade obsahovať presné označenie pohľadávky, ktorú
zabezpečuje. V Dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami sporu je však zabezpečovaná
pohľadávka definovaná tak, že zahŕňa nielen pohľadávku zo Zmluvy o úvere, ale aj pohľadávky

z poskytnutých revolvingov, príslušenstvo úveru, uplatnené zmluvné pokuty, náklady v súvislosti s
vymáhaním pohľadávky a ďalšie pohľadávky, ktoré vyplynú alebo vzniknú na základe Zmluvy a jej
prípadných dodatkov. Podľa takéhoto znenia má byť teda Dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečovaná
pohľadávka, ktorú tvoria aj nároky, ktoré nie sú v čase uzatvárania dohody jasné a určité. Spotrebiteľ tak
v čase uzatvárania Dohody nemôže vedieť, čo presne bude predmetom prípadných zrážok z jeho mzdy
a nemá možnosť sa proti takto uplatneným nárokom brániť. To, že dohoda neobsahuje presnú a určitú

výšku zabezpečenej pohľadávky vyplýva aj zo znenia článku VI. dohody, v zmysle ktorého zrážky zo
mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom do doby, kedy mu veriteľ písomne ohlási, že všetky
jehopohľadávkysúsplatené.Takétovymedzeniezabezpečovanejpohľadávky,súdpovažujezaneurčité
a teda neplatné podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zabezpečovaná pohľadávka
má byť už v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedená presne, má byť presne konkretizovaná.

Veriteľovi neprislúcha právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti
vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v jeho prospech. Za neurčité súd považuje aj
dojednanie týkajúce sa výšky zrážok. Podľa článku V. dohody dlžník súhlasil s vykonávaním zrážok zo
mzdy vo výške uvedenej v tomto článku (55,57 Eur), avšak zároveň je v zmysle tohto článku možné
vykonávať zrážku aj vo vyššej než dohodnutej sume. Uvedené predstavuje jednostranné neprimerané

zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú
výšku mesačnej zrážky.

52. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi sporovými stranami predstavuje formulárovú zmluvu, a
teda nemožno ju považovať za individuálne dojednanú. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda síce obsahuje ustanovenie, podľa ktorého má dlžník možnosť
jej uzavretie odmietnuť, ako aj vyhlásenie spoločnosti, že uzavretie Dohody nie je podmienkou pre
uzavretie Zmluvy o úvere, avšak opäť iba vo forme predtlačeného textu. Dohoda o zrážkach zo mzdy
nepochybne predstavuje nad primeranú mieru výrazný zásah do právneho postavenia spotrebiteľa,

pretože ochrany, ktorej sa pred všeobecnými súdmi spotrebiteľom dostáva, sa tým spotrebiteľ prakticky
vzdáva. Nemožno preto racionálne pripustiť, aby náležite informovaný spotrebiteľ, dobrovoľne a bez
vplyvu na možnosť dohodnutia zmluvného vzťahu i bez podpísania predloženej Dohody o zrážkach zo
mzdy túto dobrovoľne prijal. Podľa súdu je nepostačujúce kompenzovať takúto neprijateľnú dohodu len
tým, že na ňu spotrebiteľ pristúpi na osobitnom formulári, v ktorom je vyhlásenie o jeho dobrovoľnosti.

Žalobkyňa sa vyjadrila k okolnostiam podpísania Dohody, zktorých vyplýva, že Dohodu musela podpísať
súčasne so Zmluvou o úvere. Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa mala reálnu možnosť dohodu
nepodpísať a získať tak úver za nezmenených podmienok. Súd aj v súvislosti s Dohodou o zrážkach zo
mzdy poukazuje na skutočnosť, že táto zabezpečuje aj plnenie z Dohody o poskytovaní služieb, ktorú
súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

53. S poukazom na vyššie uvedené posúdenie Dohody o zrážkach zo mzdy súd vyhovel žalobe
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 13.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy,
avšak iba v časti týkajúcej sa možnosti veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami
zo mzdy dlžníka. V ostatnej časti tejto zmluvnej podmienky, a síce v časti oprávňujúcej veriteľa

vymáhať pohľadávku zo Zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku
v exekučnom konaní, ako aj v časti oprávňujúcej veriteľa postúpiť pohľadávku voči dlžníkovi na inú
osobu, súd žalobu o určenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky ako nedôvodnú zamietol. Podanie
žaloby na súd a následné podanie návrhu na výkon exekúcie, ako aj oprávnenie veriteľa postúpiť
pohľadávku (za splnenia zákonných predpokladov) sú všetko základné práva veriteľa vyplývajúce z

právneho poriadku, preto nemôžu byť posúdené ako neprijateľné, teda neplatné a tým veriteľovi upreté.

54. Žalobkyňa napokon žiadala ako neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj podmienku uvedenú v bode
6. Zmluvy, ktorou je poplatok za poskytnutie úveru v sume 31 Eur. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdila, žepoplatok je súčasťou formulárovej zmluvy a nebol individuálne dojednaný. Takéto dojednanie spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, ktorá spočíva v tom,
že zo zmluvy nie je možné zistiť o aké plnenie a akého účelu ide, pričom žalobkyni nebolo za takýto

poplatok poskytnuté žiadne reálne plnenie.

55. S uvedeným názorom žalobkyne sa súd nestotožnil. Platenie poplatkov za poskytnutie úveru je
bežnou obchodnou praxou spojenej s poskytovaním úverov a ani zákony na ochranu spotrebiteľa
takéto poplatky nezakazujú. Z uvedeného ustanovenia zmluvy je zrejmé, za čo je poplatok veriteľom

účtovaný (za poskytnutie úveru) a rovnako je zrejmá aj jeho výška (31 Eur), ktorá je primeraná výške
poskytnutého úveru. Poplatok je síce súčasťou formulárovej zmluvy, avšak jeho výška bola do Zmluvy
dopísaná, a to aj zo strany žalobkyne pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie úveru. Žalobkyňa teda bola už
v čase keď o úver požiadala preukázateľne informovaná o tom, že veriteľ za poskytnutie úveru požaduje
poplatok, o jeho účele a aj o jeho výške. Nie je pravdivým ani tvrdenie žalobkyne, že za poplatok
nedostala žiadne protiplnenie, čo vyplýva zo samotného označenia poplatku (žalobkyni bol poskytnutý

úver). V danej súvislosti súd poukazuje aj na stanovisko NBS ako vrcholného orgánu vykonávajúceho
dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na základe zákona č. 129/2010 Z.z, ktoré
stanovisko v konaní predložil žalovaný a ktoré legitimizuje postup žalovaného v súvislosti s vyžadovaním
predmetného poplatku. Samotný poplatok s prihliadnutím aj na jeho výšku preto súd vyhodnotil ako
prijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nespôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a

žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o spôsob platenia predmetného poplatku a
jeho nezahrnutie do RPMN, tieto súvislosti boli zohľadnené v rámci žaloby o plnenie, keď bol úver
vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov. Určenia neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok sa
žalobkyňa v žalobe nedomáhala.

56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

59. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

60. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa bola v
konaní čiastočne úspešná, a to v časti konania o zaplatenie 29,99 Eur, o určenie neprijateľnosti zmluvnej

podmienky v bode 8.1. Zmluvy, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 7.1. Dohody o
poskytovaní služieb, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 13.2. Zmluvných dojednaní
Zmluvy - avšak iba v časti týkajúcej sa Dohody o zrážkach zo mzdy. Neúspech mala žalobkyňa v časti
konania o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 6. Zmluvy a vo zvyšnej časti určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 13.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy - časti týkajúcej sa

oprávnenia veriteľa iniciovať súdne konanie, exekučné konanie a jeho oprávnenia postúpiť pohľadávku.
Z piatich navrhovaných výrokov tak bola žalobkyňa úspešná v 3 a 1/2, čo predstavuje jej 70 % úspech
v konaní a 30 % neúspech. Čistý úspech žalobkyni v konaní je tak 40 % (70% úspech žalobkyne mínus
30% úspech žalovaného), čo je aj rozsah, v akom jej súd priznal náhradu trov konania proti v konaní
neúspešnejšiemu žalovanému. Dôvody pre prípadnú aplikáciu § 257 CSP súd nevzhliadol. O výške

náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.