Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. apríl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200302
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: P. P., N.. F. X.XX.XXXX, A. A. Č..
X, XXX XX W., zastúpeného: Mgr. Zuzana Srnáková, advokátka, so sídlom Podbrezovská č. 39, 831
06 Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad
č. 4, 815 74 Bratislava, o zaplatenie sumy 20.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. októbra 2018, č. k. 10C 158/2011-576, a na
odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. februára 2019, č.k.
10C/158/2011-639, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 3.978,9 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.11.2010 do
zaplatenia, do troch dní, a vo zvyšku žalobu zamieta.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 10C/158/2011-639 zo dňa 11.februára 2019 m e n í tak,

že návrh žalobcu na opravu výroku rozsudku zamieta.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.
Štát má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%.
Štát má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi poistné
plnenie vo výške 20.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.11.2010 do

zaplatenia, žalobcovivovzťahukžalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniastopercent(100%).
Skutkový stav ustálený na základe vykonaného dokazovania po právnej stránke posúdil podľa § 788
ods.1 až 4, § 790 písm. a), § 791 ods.1, ods.2, § 795 ods.1, § 797 ods.1, 2,3, § 806, § 809 ods.1, § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Na základe vykonaného
dokazovania výsluchom žalobcu, svedkov, obsahom oboch znaleckých posudkov mal preukázané, že
na mieste škodovej udalosti došlo k vzniku poistnej udalosti - záplave, v dôsledku ktorej došlo k
poškodeniu poisteného majetku žalobcu. Konštatoval, že dňa 31.8.2010 sa v dôsledku dlhotrvajúcich

dažďov nahromadila na celom pozemku okolo poistenej nehnuteľnosti voda do výšky lýtok, taktiež v
poistenej nehnuteľnosti žalobcu bola v suteréne súvislá plocha vody, pričom pred škodovou udalosťou
suterénne priestory v poistenej nehnuteľnosti neboli poškodené vlhkosťou, čo potvrdil nielen žalobca,
ale aj vypočutý svedok pán Q. R.. Jednoznačne z výsluchu žalobcu, ako aj z výpovede pána T. V. mal
preukázané, že cez záhrady rodinných domov tiekla súvisle voda, ktorá vtiekla do okolitých suterénnych
priestorov nehnuteľností, ako aj do suterénnych priestorov poistenej nehnuteľnosti. Svedok T.. V.

uviedol vo svojej výpovedi, že voda cez pozemky tiekla od rána, intenzita toku vody stúpala a taktiež
konštatoval, že na A. L. býva pätnásť rokov a nepamätal si, že by sa v takomto rozsahu vyskytla povodeň
v uvedenom mieste. Z výpovede žalobcu, ako aj z výpovede svedka pána M. V. malpreukázané, že v deň poistnej udalosti bola búrka, vytvorila sa povodeň a u žalobcu sa vytvorilo na
dvore jazero, konštatoval, že doslova na pozemku žalobcu voda stála a v takomto rozsahu sa nevyskytla
povodeňpolrokaažtrištvrterokapredtoutoudalosťou.Nazákladekontrolnéhoznaleckéhoposudkumal

jednoznačne preukázané, že zistená vlhkosť obvodového muriva poistenej nehnuteľnosti prekračovala
bežnú rovnovážnu vlhkosť a taktiež z obsahu kontrolného znaleckého posudku vyplýva, že na základe
inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu sa dá prakticky vylúčiť, že by prevlhnutie stien
suterénu nehnuteľnosti bolo spôsobené vysokou hladinou spodnej vody, znalec konštatoval, že na
základe charakteru a rozloženia vlhkosti v konštrukciách poistenej nehnuteľnosti do obvodového

muriva na severnej strane prenikala, resp. natiekla voda, ktorá dlhodobo zotrvala v dolnej časti muriva
a prenikla aj do pripojených priečok. Znalec považoval záplavový scenár v okolí domov na A. L. M.
W. dňa 31.8.2010, považuje za realistický. Znalec jednoznačne určil, že v dôsledku poistnej udalosti
došlo k prieniku vody do konštrukcie obvodového muriva poistenej nehnuteľnosti a taktiež určil rozsah
stavebných prác, potrebných na odstránenie vzniknutých škôd. Poukázal na to, že v zmysle článku 2
bodu 9.2. Prvej hlavy VPP-MD žalovaného bolo poistné riziko záplava definovaná ako vytvorenie

súvislej vodnej plochy, ktorá určitú dobu stojí alebo prúdi v mieste poistenia a ktoré bolo spôsobené
prírodnými vplyvmi. V zmysle článku 2, bodu 9.3., písm. f/,g/ Prvej hlavy VPP-MD žalovaného poistenie
sa nevzťahovalo na škodu spôsobenú zvýšením hladiny podzemnej vody, ktoré nebolo spôsobené
povodňou alebo záplavou; poistenie sa nevzťahovalo na škodu spôsobenú vniknutím atmosférických
zrážok alebo nečistôt do budovy alebo vedľajšej stavby, ak k nemu došlo inak než vplyvom poškodenia

stavebných súčastí povodňou alebo záplavou. Na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že nemožno aplikovať uvedené výluky v zmysle článku 2, bodu 9.3., písm. f/, g/ Prvej hlavy
VPP-MD z dôvodu, že vznik záplavy v okolí poistenej nehnuteľnosti bol na základe vykonaného
dokazovania preukázaný. V konaní mal preukázané, že na poškodenie poistenej nehnuteľnosti sa
vzťahuje poistná zmluva uzavretá stranami sporu. Poistenie nehnuteľnosti bolo dojednané modulom

poistného krytia OPTIMAL, ktoré okrem iného zahŕňa poistné riziká - záplavu a atmosférické zrážky. V
rámci poistnej zmluvy boli k poistenej nehnuteľnosti poistené aj riziká záplava a voda
z atmosférických zrážok, a teda neexistuje žiaden dôvod na aplikáciu výluk z poistenia podľa článku 2
bod 9.3 písm. f/, g/ Prvej hlavy VPP. V mieste poistenia bola preukázateľne zistená záplava v zmysle
VPP-MD. V Zápise z obhliadky nehnuteľnosti je taktiež uvedená záplava ako príčina vzniku poistnej

udalosti. Nešlo len o tvrdenia žalobcu pri vyhotovovaní Zápisu. Tento dej bol potvrdený vykonaným
dokazovaním počas vedenia súdneho konania. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o rozsahu ním
vykonaného ďalšieho vyšetrovania vzniku príčin poistnej udalosti po doručení predmetného Zápisu.
Dodal, že žalobca pri vynaložení akéhokoľvek úsilia by vzniku poistnej udalosti nezabránil, čo potvrdil
aj znalec Doc. Ing. Pavol Marton, CSc. v písomnom znaleckom posudku, v ktorom uviedol, že k

poškodeniu suterénu poistenej nehnuteľnosti v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov
by došlo i pri bezchybnom zabudovaní použitej izolácie. Mal jednoznačne za preukázané, že nárok
žalobcu je daný. K poistnej udalosti došlo dňa 31.8.2010, v zmysle platne uzavretej poistnej zmluvy,
žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie z dôvodu, že k vzniku poistnej udalosti došlo záplavou,
ktorá je vymedzená ako poistné riziko. Výšku uplatneného nároku žalovaný v konaní relevantnými

dôkazmi nespochybnil. Škoda na majetku žalobcu vznikla výhradne v dôsledku poistnej udalosti dňa
31.8.2010. Skoršou poistnou udalosťou bol poškodený poistený majetok žalobcu v rozsahu poškodenia
strechy v dôsledku víchrice, čo bolo konštatované zamestnancom žalovaného v zápise
z obhliadky nehnuteľnosti žalobcu zo dňa 20.5.2010. Zamestnanec žalovaného v
Zápise z obhliadky nehnuteľnosti žalobcu zo dňa 3.9.2010 ako príčinu rozsahu poškodenia poistenej

nehnuteľnosti definoval záplavu. V zápise bolo jednoznačne uvedené, že následkom dlhotrvajúcich
zrážok prišlo k zaplaveniu suterénu vodou, ktorá prenikla cez obvodové murivo a základy budovy.
Obsah Záznamu bol potvrdený vykonaným dokazovaním - výpoveďami žalobcu, svedeckých výpovedí,
ako aj znaleckým dokazovaním. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by výsledky
vykonanéhodokazovaniasúdomspochybnil.Žalovanýanipočaslikvidáciepoistnejudalostinepreukázal

v konaní, že by vykonal opätovné odborné preverenie, zamerané na zistenie príčiny vzniku poistnej
udalosti. Žalovaný bez akýchkoľvek novozistených skutkových okolností svojvoľne neakceptoval obsah
Zápisu zo dňa 3.9.2010 spísaného jeho zamestnancom, ktorý ako jediný zo zamestnancov žalovaného
videlnásledkypoistnejudalostitakmerbezprostrednepojejvzniku.Zamestnanecžalovaného-vypočutý
svedok V.. D. predsa ako obhliadač poistných udalostí disponuje takými odbornými vedomosťami, ktoré

ho oprávňovali prijať záver o spôsobe vzniku poškodenia poistenej nehnuteľnosti žalobcu. Žalovaný bez
vykonania ďalšej doobhliadky v rozpore so zisteným skutkovým stavom jeho zamestnancom konštatoval
vlistezodňa26.10.2010,ktorýmžalobcovioznamovalukončenielikvidáciepoistnejudalosti,ževmieste
poistenia nebola zistená záplava, povodeň v zmysle poistnej zmluvy, a taktiež konštatoval,napriek obsahu citovaného záznamu, že pri ohliadke poškodenia bolo zistené, že k poškodeniu došlo v
dôsledku atmosférických zrážok, zvýšenia hladiny podzemnej vody a následnému pretečeniu cez steny
a podlahy, načo sa v zmysle VPP pre poistenie domácnosti a budov článok 2, bod 9.3 písm. f / g/

poistenie nevzťahuje. Žalovaný bez akéhokoľvek odborného preverenia zistenia svojho zamestnanca
pri ukončení likvidácie poistnej udalosti poprel a účelovo na poistnú udalosť aplikoval výluky z poistenia
obsiahnuté v článku 2., bod 9.3 písm. f / g/ VPP. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 4.7.2012 zmenil
svoju argumentáciuadôvodneplneniaodôvodniltouskutočnosťou,žeškodanapoistenejnehnuteľnosti
súvisí s inou skoršou poistnou udalosťou. S touto jeho argumentáciou sa na základe vykonaného

dokazovania nestotožnil. Žalovaný poskytol v súvislosti so skoršou poistnou udalosťou (ktorá nastala
v máji 2010) poistné plnenie, jej vznik bol spôsobený iným poistným rizikom, aj rozsah škody na
majetku žalobcu bol odlišný, nesúvisiaci s rozsahom poškodenia majetku žalobcu preskúmavanou
poistnou udalosťou v prejednávanej veci. Žalovaný nepredložil súdu žiadne prostriedky procesného
útoku, ktorými svoje skutkové tvrdenia bezpochyby preukázal. Zaviazal tak žalovaného na zaplatenie
žalovanej sumy. V prejednávanej veci ide o nárok na poistné plnenie, ktoré bol povinný

žalovaný žalobcovi poskytnúť ešte pred sanáciou škodovej udalosti, v zmysle platne uzavretej poistnej
zmluvy. Žalobca v konaní preukázal, že následky škodovej udalosti odstraňoval postupne. V súvislosti
s vykonanými sanačnými prácami žalobca preukázal v konaní zaplatenie ich ceny spoločnostiam,
ktoré práce vykonali. Priznaný nárok žalobcovi zďaleka nepokrýva finančné výdavky, ktoré žalobca
vynaložil na odstránenie následkov poškodenia poistenej nehnuteľnosti poistnou udalosťou, ktorá bola

definovaná v poistnej zmluve. Žalobcovi ako poistenému v dôsledku vzniku poistnej udalosti vznikol
podľa ustanovenia § 797 ods. 2 OZ nárok na vyplatenie poistného plnenia podľa § 797 ods.1 OZ z
dôvodu, že na jeho majetok sa v zmysle platne uzavretej poistnej zmluvy podľa § 788 OZ poistenie
vzťahovalo. Žalovaný ako poistiteľ bol povinný postupovať v zmysle § 797 ods.3 OZ a poistné
plnenie mal žalobcovi vyplatiť do pätnástich dní, len čo skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu

povinnosti plniť. Spoluúčasť žalobcu nebola dojednaná. Žalovaný sa svojím peňažným plnením dostal
dňom 11.11.2010 do omeškania. Žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti dňom 26.10.2010, pätnásť
dní uplynulo dňa 10.11.2010. Žalobcovi priznal úrok z omeškania zo sumy 20.000,- eur vo výške 9%
ročne od 11.11.2010 do zaplatenia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania plnej výške z
dôvodu, že v konaní mal žalobca plný úspech.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, aby bola žaloba v celom rozsah zamietnutá z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na písomnú a fotografickú dokumentáciu,

ktorá ním bola v konaní predložené ako dôkaz jeho tvrdení a záverov. Vytýkal súdu prvej
inštancie, že sa nimi nezaoberal, a z odôvodnenia nevyplýva, že by ich bol bral do úvahy, pričom ide o
dôkazy relevantných skutočností pre rozhodnutie, či žalobcovi z titulu škodovej udalosti dňa 31. 8. 2010
vznikol alebo nevznikol nárok na poistné plnenie, a ak vznikol, aký je rozsah takéhoto nároku. Zápis
z obhliadky dňa 3. 9. 2010 je dokument, ktorý len zaznamenáva skutočnosti zistené pri obhliadke a

tvrdeniapoškodeného,nejdeodokument,ktorýzáväzneformulujezáveryvyšetrovaniapoistnejudalosti,
je len jedným z podkladov pre vykonanie vyšetrovania poistnej udalosti odbornými zamestnancami -
likvidátormi poistných udalostí. Samotná osoba, ktorá ho pre neho vyhotovila, je v
pracovnej pozícii obhliadkára, nemá teda v kompetencii hodnotiť dôkazy a rozhodovať o
nárokov poistených. Obhliadkár nemá a nemôže mať k dispozícii všetky podklady a

informácie o okolnostiach jednotlivých udalostí. Aj v danom prípade obhliadkár pre neho zabezpečil len
jeden z podkladov pre posúdenie povinnosti plniť. Opakovane zdôrazňoval, že suterén domu žalobcu
zatekal už od mája 2010, pričom miera vlhnutia suterénu mala stúpajúcu tendenciu, obdobie máj až
august 2010 bolo charakteristické zvýšenou zrážkovou aktivitou. Pri ohliadke dňa 3. 9. 2010 nebola
zamestnancom žalovaného zaznamenaná záplava v mieste poistenia. Suterén domu žalobcu

bol vlhkosťou poškodený už pred dňom 31. 8. 2010, pričom prejavy zatekania mali
v časovom období pred aj po 31. 8. 2010 identický charakter a poškodenia sa vzťahujú k rovnakým
veciam. Poukázal na výpovede svedkov a spochybnil svedeckú výpoveď svedka R. vzhľadom na
zrejmé rozpory v jeho tvrdeniach a skutočnostiach zistených z iných dôkazov. Mal za to, že voda do
suterénu nehnuteľnosti viditeľne nevtekala - obhliadka na mieste nepreukázala žiadne stopy tykajúce

sa vody na stenách suterénu. Suterénne priestory boli v čase škodovej udalosti poškodené vlhkosťou,
dokazuje to v konaní predložená fotodokumentácia a záznamy z ohliadok vykonaných pred dňom 31.
8. 2010, z ktorých vyplýva, že suterén bol vlhký. V konaní nebola podľa neho preukázaná príčinná
súvislosť medzi záplavou záhrady a vlhkosťou - voda v suteréne domu savyskytovala aj v čase, keď v záhrade nebola zaznamenaná záplava. Argumentoval, že znalec netvrdí,
že k prieniku vody do konštrukcie obvodového muriva došlo v dôsledku poistnej udalosti. Uviedol, že
v rámci vyšetrovania poistnej udalosti dospel k záveru, že príčinná súvislosť medzi záplavou dňa

31. 8. 2010 a škodou na suteréne rodinného domu neexistuje, preto vyšetrovanie poistnej udalosti
ukončil so záverom, že nárok na poistné plnenie nevznikol. V tejto súvislosti poukázal na zápisy a
fotodokumentáciu zo dňa 2. 8. 2010 a fotodokumentáciu zo dňa 27. 7. 2010 a poukázal na to, že
pri ohliadke na mieste nebola zaznamenaná záplava pri rodinnom dom žalobcu, boli zistené stopy
zaplavenia suterénu vodou, ktoré ale nenapĺňa definičné znaky pojmu záplava v zmysle poistných

podmienok, ktorými sa poistenie žalobcu riadi, a zároveň zodpovedajú prejavom vlhkosti, ktoré boli v
suteréne domu zdokumentované už pred dňom 31. 8. 2010. Podľa neho súd prvej inštancie príčinnú
súvislosť medzi záplavou a škodou neskúmal a žiadnym spôsobom sa k nej nevyjadril. Vytýkal súdu
prvej inštancie, že jeho závery boli v konaní preukazované dôkazmi, ktoré súd nevzal do úvahy, resp.
ich nesprávne interpretoval, vykonané dokazovanie neodporuje jeho záveru, že žalobca nemá nárok na
poistné plnenie, nakoľko na mieste poistenia nebola zaznamenaná záplava, povodeň v zmysle poistnej

zmluvy. Vykonané dôkazy preukazujú, že medzi záplavou záhrady a vody v suteréne nie je príčinná
súvislosť. Zvýšenie hladiny spodnej vody v súvislosti so záplavou ako možná príčina zatečenia nebola
znalcom potvrdená a nahromadená voda pri severnej stene nehnuteľnosti, o ktorej znalec uvažuje ako
o možnej príčine škodovej udalosti, nebola potvrdená žiadnou z relevantných svedeckých výpovedí,
resp. iným podporným dôkazom. Ak pretrvával problému vlhnutia pred 31.8.2010, hromadenie vody pri

severnej stene ako jeho príčina by muselo byť zaznamenané už skôr. Namietal tiež posúdenie výšky
nároku žalobcu na náhradu škody. Mal za to, že výšku škody relevantne určil znalecký posudok číslo
3/2014, z ktorého je potrebné vychádzať. Považoval za potrebné rozlišovať poškodenia vzniknuté pred
dňom 31. 8. 2010 a dňa 31. 8. 2010, za potrebné považoval vychádzať z ustanovení poistnej zmluvy,
resp. poistných podmienok, ktoré upravujú rozsah poistenia. Za nesprávne považoval hodnotenie

skutkového stavu , keď bez akéhokoľvek zhodnotenia vecnej súvislosti so vzniknutou škodou prevzal
dôkazy žalobcu a zdôvodnil nimi výšku nároku. Zotrval na námietke premlčania vo vzťahu k zmene
zdôvodnenia nároku na strane žalobcu, s ktorou sa súd prvej inštancie nezaoberal. Pôvodne nárok
žalobca zdôvodňoval nárokom na náhradu škody spôsobenú udalosťou a neskôr dôvody rozšíril aj o
nároky na úhradu nákladov na zmeny a doplnky na poistenom dome, ktoré v budúcnosti potenciálne

škody eliminujú. Poukázal na to, že právna teória považuje za zmenu žalobného návrhu aj takú situáciu,
keď žalobca ponechal žalovanú sumu, ale dôvody jej nárokovania oprie o iné skutočnosti, ako v
pôvodnom návrhu. K žalobcom predloženým dôkazom, ktorými preukazoval výšku náhrady škody, sa
vyjadril a predložil svoje stanoviská s odkazom na dôkazy vykonané v konaní, resp. dôkazy, ktoré sám
predložil. Súd sa žiadnym spôsobom s týmito jeho dôkazmi a tvrdeniami nevyrovnal. Poukázal na to,

že cenovú ponuku na opravu spodnej hydroizolácie v konaní rozporoval, v tejto súvislosti poukázal
na to, že kontrolný znalecký posudok nekonštatuje poškodenie izolácie a zdôvodnenie nároku na
plnenie výdavkami na opravu izolácie, resp. inštaláciu novej izolácie, tak nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Poukázal na svoje námietky voči cenovej ponuke, ktorou žalobca preukazoval výšku škody
spôsobenej navlhnutím obvodového múru na sume 20.238,12 eur. Z dôkazov vykonaných v konaní

vo vzťahu k výške škody podľa jeho názoru obstojí len znalecký posudok číslo 10 - 25/2016 a doklad
preukazujúcinákladynasušičku.Zdôraznildôkaznúpovinnosťpokiaľideodôvodnárokuajehovýškuna
strane žalobcu. Namietal tiež priznanie úroku z omeškania zo sumy 20.000,- eur nad rámec žalobného
návrhu.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Považoval

skutkový stav za zistený správne, vec správne právne posúdenú. V odvolaní
ďalej opätovne uviedol a zhrnul svoju argumentáciu v konaní pred súdom prvej inštancie. K námietke
premlčania uviedol, že bezprostredne po poistnej udalosti si v žalobe uplatnil nárok na náhradu škody a
že žalovaná suma okrem iného bola zdôvodňovaná aj škodou na obvodovom murive, opravou ktorého
sa zaoberal kontrolný znalecký posudok, ktorý špecifikoval minimálny rozsah nevyhnutných prác na jeho

opravu. Uplatnil si tak nárok na náhradu škody na stavebných súčastiach, hydroizolácii a na obvodovom
murive v sume 20.000,- eur, pričom v konaní preukázal potrebný rozsah prác a nákladov na opravu
poškodených stavebných súčastí v sume prevyšujúcej žalobný nárok.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a po výzve strán, aby sa vyjadrili k možnému
použitiu ustanovenia právneho predpisu (ust. § 101, § 104 Obč. zák.), ktoré nebolo pri rozhodovaní
súdom prvej inštancie použité (§ 382 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočnedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie neposúdil vplyv zmeny skutkových tvrdení žaloby žalobcom na
plynutie premlčacej doby.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne v prvom rade zameral svoje dokazovanie na

zisťovanie, či dňa 31.8.2010 došlo v mieste poistenia k škodovej udalosti - záplave v zmysle čl. 2 bodu
9.2. VPP-MD, a či v priamej príčinnej súvislosti s týmto dojednaným poistným rizikom došlo k zatečeniu
suterénu rodinného domu žalobcu a ku vzniku škody na jeho majetku. Otázku vzniku nároku žalobcu na
poistné plnenie súd prvej inštancie posúdil z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného
útoku, ktorými žalobca preukazoval vznik svojho nároku, ako i prostriedkov procesnej obrany, ktorými

žalovaný existenciu nároku žalobcu spochybňoval. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy,
ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú
dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval
prijať spoľahlivý záver, že v mieste poistenia došlo dňa 31.8.2010 k záplave, v dôsledku ktorej došlo k
zatečeniu suterénu rodinného domu žalobcu.
6. Čo do právneho základu nároku vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery

vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov. Súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie na správnom právnom závere v súvislosti s aplikáciou § 797 ods. 1, ods.
2 v spojení s § 806 Občianskeho zákonníka, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie z dôvodu,
že ku škode na jeho majetku došlo záplavou, ktorá bola dojednaná ako poistné riziko. Odvolací súd
sa plne stotožnil v tomto smere s právnym záverom súdu prvej inštancie, že právny základ nároku

žalobcu na poistné plnenie je daný. V tejto súvislosti žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje
skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu
alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým
rozsudkom v tomto smere vyslovený právny záver nevyplýva.
7. Súd prvej inštancie správne na základe na základe svedeckých výpovedí ustálil, že dňa 31.8.2010

v dôsledku výdatných zrážok sa na celom pozemku žalobcu, t.j. na záhrade i na priľahlom pozemku
(dvore) nahromadila dažďová voda. Správne tiež dospel k záveru, že táto súvislá vodná plocha v mieste
poistenia; za ktorý sa považoval okrem rodinného domu aj pozemok patriaci k domu; spĺňa definíciu
záplavy v zmysle článku 2 bodu 9.2 VPP-MD. V súvislosti s touto udalosťou žalobca, ako i
svedkovia potvrdili zistenie zatečenia suterénu rodinného domu na pozemku.

8. Záplavu; na základe úvah o odtoku z daného územia, ako realistický scenár napokon potvrdil
aj znalecký posudok č. 10-25/2016, ktorý súčasne vylúčil, že by bolo prevlhnutie suterénu spôsobené
vysokou hladinou podzemnej vody v dôsledku atmosferických zrážok. Znalec jednoznačne skonštatoval,
že do konštrukcie obvodového muriva v zadnej časti domu masívne prenikala/natiekla voda, ktorá
dlhodobo zotrvala v dolnej časti muriva a prenikla aj do pripojených priečok. Správne na základe jeho

záverov, v spojení s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania (najmä výpoveď svedkov), súd
prvej inštancie dospel k záveru, že na mieste poistenia sa vyskytla záplava, v dôsledku ktorej došlo
k vniknutiu vody do suterénu poistenej nehnuteľnosti. Podporne konajúci súd prihliadol aj na zápis z
obhliadky z 3.9.2010, ktorý bol pre žalovaného základným podkladom pre likvidovanie poistnej udalosti.
Na základe tohto zápisu zistená záplava; ako príčina vzniku poistnej udalosti; bola v konaní napokon

potvrdená vykonaným dokazovaním. Výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by
škoda vznikla dlhodobým presakovaním vody do suterénu domu. V danom prípade išlo o následok
náhleho masívneho natečenia vody na pozemok žalobcu s prienikom do suterénu rodinného domu, a
nie o postupné zvyšovanie prvotného vlhnutia suterénu domu. Znaleckým posudkom bolo dostatočne
potvrdené, že v dôsledku záplavy došlo k prieniku vody do konštrukcie obvodového muriva rodinného

domu. Bola tak vyvrátená obrana žalovaného, že v mieste poistenia sa nevyskytla záplava, resp., že ku
škode došlo vystúpením vlhkosti cez steny a podlahy (stúpajúcou tendenciou vlhnutia).
9. Možno prisvedčiť žalovanému v tom, že vykonaným dokazovaním (zápismi z obhliadky
zo dňa 2.8.2010 a 20.5.2010 spolu s fotodokumentáciou) bolo preukázané zavlhnutie častí suterénnych
priestorov pred škodovou udalosťou dňa 31.8.2010, ktoré žalobca úplne neodstránil, keď v tomto smere

jeho tvrdenia neboli spoľahlivo preukázané. V tomto smere iné skutkové zistenie súdu prvej
inštancie nemalo však vplyv správnosť jeho skutkových záverov. Ako vyplynulo z jednotlivých dôkazov,
toto prvotné poškodenie v máji 2010 nebolo totožné s rozsahom poškodenia zaznamenaným dňa
3.9.2010 (napr. v máji 2010 neboli poškodené omietky v kúpeľni, na schodisku, podlahy na schodisku a v
obývacej izbe, nebolo nutné čerpanie vody, neboli poškodené stavebné súčasti) a nebolo spôsobené ani

rovnakým poistným rizikom, ako na to správne poukázal i súd prvej inštancie, keď sa v tomto
smere s procesnou obranou žalovaného nestotožnil. Napokon aj v znaleckom posudku č. 3/2014 znalec
skonštatoval, že oproti prvotnému prieniku vody došlo dňa 31.8.2010 k väčšiemu prieniku dažďovej
vody, čím sa zvýšil stupeň poškodenia laminátovej podlahy a omietok miestností suterénu. Prvotnépoškodenie mohlo umožniť ľahší prienik vody do suterénu, ale nemá samé osebe vplyv na ustálenie
rozsahu poškodenia zo dňa 31.8.2010. V danom prípade sa tak žalobca nedomáhal náhrady škody
vzniknutej zo škodovej udalosti dňa 16.5.2010, tak ako sa to žalovaný snaží prezentovať. Nie je napokon

opodstatnená ani námietka žalovaného, že existencia škody pred škodovou udalosťou dňa 31.8.2010
vylučuje ako príčinu vlhnutia záplavu v priľahlých záhradách. Napokon; pokiaľ žalovaný aj namietal v
tejto súvislosti existenciu príčinnej súvislosti, v rámci svojej obrany netvrdil, ktoré konkrétne náklady,
náhrady ktorých sa žalobca domáha, sa majú týkať odstránenia škody vzniknutej dňa 16.5.2010 a ktoré
škody vzniknutej dňa 31.8.2010.

10. Sporové konanie sa začína na základe žaloby, ktorá je procesným úkonom a obracia sa ňou žalobca
na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí (§ 127 ods. 1
C.s.p., resp. § 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať aj osobitné náležitosti (§ 132 a nasl. C.s.p., resp.
§ 79 ods. 1 O.s.p.). Existencia riadnej žaloby je základnou podmienkou pre začatie sporu, a preto súd
v prvom rade musí skúmať, či žaloba spĺňa zákonom stanovené náležitosti.
11. Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým

aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým
odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou
súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného
skutkového stavu, mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; žalobca tak nie je povinný
uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke.

12. Podanou žalobou tak žalobca vymedzuje aj rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej),
ktoré predstavujú údaje nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť,
a preto sa ukladá žalobcovi uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na
ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje
jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich

skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke.
13. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej
obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách
jeho procesných práv a povinností, nemôže však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu
výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej

žaloby v konkrétnom prípade.
14. Podľa § 139 ods. 2 C.s.p. je zmenou žaloby i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe. V tomto prípade zmeny žaloby žalobca opiera svoj nárok o nové (ďalšie)
skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, a to bez zmeny žalobného petitu.
15.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
16. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistenej udalosti.
17. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že v danom prípade nedošlo k podstatnej zmene alebo
doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe v zmysle § 140 ods. 2 C.s.p. Zdôraznil, s

poukazom na relevantnú judikatúru, že za zmenu žaloby v zmysle uvedeného ustanovenia nemožno
považovať doplnenie alebo spresnenie skutkového stavu. Mal za to, že skutkový základ veci - nárok
na poistné plnenie v dôsledku poistnej udalosti záplavy, ku ktorej došlo dňa 31.8.2010, a ktorá mala za
následok poškodenie stavebných súčastí rodinného domu, ostal počas celého prvoinštančného konania
nezmenený. Kontrolný znalecký posudok iba upresnil rozsah prác potrebných na sanáciu škôd, ktoré

ním boli nacenené predloženou cenovou ponukou, čím iba preukázal opodstatnenosť výšky žalovaného
nároku titulom poistného plnenia. Svoj nárok na poistné plnenie si uplatnil bezprostredne po škodovej
udalosti, a to nahlásením škodovej udalosti, pričom svoj nárok si uplatnil na súde v premlčacej lehote
podľa § 101 a § 104 Obč. zák. Žalovaná suma bola okrem iného zdôvodňovaná aj škodou na obvodovom
murive, opravou ktorého sa zaoberal kontrolný znalecký posudok, ktorý špecifikoval minimálny rozsah

nevyhnutných prác na jeho opravu. Upravoval si tak škodu na stavebných súčastiach, hydroizolácii a
obvodovom murive v sume 20.000,- eur, pričom v konaní preukázal potrebný rozsah prác a nákladov
na opravu poškodených stavebných súčastí v sume prevyšujúcej žalovaný nárok. Nesúhlasil s tým, že
predložením cenovej ponuky došlo k zmene zdôvodnenia nároku, ktorý má byť premlčaný.
18. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na vznesenej námietke premlčania.

19. Pokiaľideorozsahnáhradyškody,zobsahuspisuvyplýva,žežalobcasadomáhalnáhradyškodyvo
výške 20.000 eur, ktorú pôvodne v žalobe špecifikoval ako škodu za zničené podlahové krytiny, koberce,
vstavanú skriňu, maľovky, dvere a iné časti rodinného domu. Takto bol rozsah škody zaznamenaný aj
v zápise z obhliadky zo dňa 3.9.2010. Túto škodu následne špecifikoval písomným podaním zo dňa19.8.2013 tak, že predstavuje náklady na omietky a maľby v sume 3.806,20 eur, na parkety v sume
935,- eur, koberce v sume 860,- eur, prenájom odvlhčovača v sume 425,- eur, vstavanú
skriňu 1.119,- eur, posuvné dvere 560,- eur, zárubne 320,- eur, písomnosti 500,- eur, oprava izolácie

16.000,- eur.
20. Na preukázanie nákladov na prenájom odvlhčovača žalobca predložil príjmový pokladničný
doklad zo dňa 29.9.2010 na sumu 368,90 eur a potvrdenie zo dňa 16.9.2015. Náklady na opravu a
nainštalovanie izolácie žaloba preukazoval cenovou ponukou zo dňa 12.3.2015
na sumu 43.379,82 eur.

21. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.2.2017 si žalobca uplatňoval škodu
stavebných súčastí rodinného domu v sume 3.610,- eur odhadnutej Doc. Ing. Martonom CSc.,
navýšenú o nájom odvlhčovača v sume 368,90 eur, a na základe záverov vyplývajúcich z kontrolného
znaleckého posudku č. 10-25/2016 ( bod 3.12 a 3.13) si uplatňoval náklady na práce na sanáciu
poškodeného obvodového muriva s tým, že ide o ďalšiu položku, o ktorú treba škodu
navýšiť. Na preukázanie výšky škody spôsobenej navlhnutím obvodového muriva predložil cenovú

ponuku zo dňa 11.2.2017 na sumu 20.238,12 eur. V žalobe, v špecifikácii škody zo dňa 19.8.2013, a
ani v zápise z obhliadky zo dňa 3.9.2010, z ktorej špecifikácia žalobcu vychádza, nebola ako
samostatná položka uplatňovaná škoda na obvodovom murive. Žalobca uviedol, že pôvodne si myslel,
že je poškodená izolácia, a až kontrolný znalecký posudok odhalil prevlhnutie muriva. Ako to tvrdil i
žalobca, pôvodný znalecký posudok č. 3/2014; čo do výšky škody vychádzajúci zo špecifikácie žalobcu

a zo zápisu z obhliadky zo dňa 3.9.2010; uviedol výlučne len zjavné poškodenie omietok, maľovky a
stavebných súčastí, bez zohľadnenia zavlhnutia muriva zvnútra, nepočítal tak s rozsahom skutočnej
škody, pokiaľ nebral do úvahy práce nevyhnutné na opravu zavlhnutého muriva a zaoberal sa výlučne
povrchovou vizuálnou stránkou škôd ako omietky a maľovky. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si
dňa 13.2.2017; okrem pôvodnej škody vyčíslenej v znaleckom posudku č. 13/2014 a škody za prenájom

odvlhčovača; uplatňuje v rámci žalobného nároku v sume 20.000,- eur ako novú položku - škodu
spôsobenú navlhnutím obvodového muriva, ktorú následne podaním zo dňa 3.3.2017 vyčíslil v sume
20.238,12 eur vychádzajúc z cenovej ponuky zo dňa 11.2.2017, vypracovanej na základe kontrolného
znaleckého posudku. Túto škodu, ktorú si žalobca dovtedy neuplatňoval, tak žiadal priznať spolu s
náhradou škody stavebných súčastí rodinného domu v sume 3.610,- eur a škodou vzniknutou

za prenájmom odvlhčovača v sume 368,90 eur. Možno konštatovať, že škoda vzniknutá navlhnutím
obvodového muriva nie je totožná so škodou pôvodne žalobcom uplatňovanou za poškodenie izolácie
v sume 16.000,- eur; keď navyše poškodenie izolácie rodinného domu v konaní preukázané ani nebolo.
Žalobca tak žiadal síce to isté ako v žalobnom petite, ale už na základe iného - zmeneného skutkového
stavu (skutkového základu veci), než ktorý uviedol v žalobe, a preto bolo potrebné tento jeho procesný

úkon posúdiť ako zmenu žaloby podľa § 139 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa na základe nových rozhodujúcich
skutočností (bod 3.12 a 3.13 kontrolného znaleckého posudku, cenová ponuka zo dňa 11.2.2017)
domáhal v rámci uplatňovanej náhrady škody úhrady nákladov na sanáciu poškodeného obvodového
muriva, ktorá položka pôvodne nebola uplatňovaná v rámci náhrady škody.
22. Dôvodne tak žalovaný namieta, že žalobca zmenil žalobu zo skutkovej stránky, keď procesným

úkonom dňa 13.2.2017 žiadal priznať ako novú položku - škodu zistenú kontrolným znaleckým
posudkom č. 10-25/2016 a vyčíslenú na základe cenovej ponuky zo dňa 11.2.2017.
Nakoľko k poistnej udalosti došlo dňa 31.8.2010, premlčacia doba 3 roky začala plynúť dňa 31.8.2011,
a uplynula dňa 31.8.2014. Žalobca si tak škodu vzniknutú navlhnutím obvodového muriva uplatnil po
uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, a teda oneskorene.

23. Za premlčanú tak treba považovať náhradu škody za opravu zavlhnutého obvodového muriva,
ktorá je škodou na spoločnej časti nehnuteľnosti (bod 40 VPP-MD) a za nepremlčanú možno považovať
náhradu škody vynaloženú na maľovky, omietky, podlahu, obklad schodov, posuvné dvere, obložky
zárubní, vstavanú skriňu a koberce, ktoré položky predstavujú stavebné súčasti nehnuteľnosti (bod 42
čl. 1 VPP-MD).

24. Pokiaľ ide o vyčíslenie náhrady škody vzniknutej na stavebných súčastiach poistenej nehnuteľnosti,
za relevantné považoval odvolací súd vyčíslenie tejto škody podľa znaleckého posudku č. 3/2014 , v
ktorom bola škoda vyčíslená v súlade s bodom 37 čl. 1 VPP-MD, podľa ktorého sú primeranými nákladmi
na opravu: cena veci alebo jej časti v čase vzniku poistnej udalosti v danom mieste obvyklá. V cenovej
ponuke táto škoda na stavebných súčastiach predstavuje položky 9-12+26, v sume 3.044,84 bez DPH

(3.653,8 eur s DPH); ako to potvrdil i žalobca, tieto položky sa prekrývajú s pôvodným znaleckým
posudkom č. 3/2014. Žalobcovi však nemožno priznať náhradu škody v sume 3.653,8 eur, ktorú si
uplatňuje na základe cenovej ponuky, pretože, ako to žalovaný dôvodne namieta, cenová ponuka je
vypracovaná ku dňu 11.2. 2017 a k poistnej udalosti došlo dňa 31.8. 2010. Potrebné tak boloza základ pre vyčíslenie škody na stavebných súčastiach vziať znalecký posudok č. 3/2014, ktorý
vychádzal z cien v čase, kedy k poistnej udalosti došlo. Žalobcovi preto patrí nepremlčaná časť nároku
na náhradu škody vyčíslená v znaleckom posudku č. 3/2014 v sume 3.610,- eur a náhrada škody

vzniknutá za prenájom odvlhčovača v sume 368,90 eur , spolu v sume 3.978,9 eur. Vo zvyšnej časti, v
ktorej predstavuje náhrada škody náklady na odstránenie poškodeného obvodového muriva (t.j. položky
1-7,8, 13,23-25,14-19 cenovej ponuky) , je nárok žalobcu premlčaný.
25. Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil odvolacie dôvody žalovaného ako čiastočne
opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.978,90 eur spolu s úrokom
z omeškania a vo zvyšku nárok žalobcu na náhradu škody zamietol z dôvodu žalovaným dôvodne
vznesenej námietky premlčania.
26. Uznesením zo dňa 11.02.2019 súd prvej inštancie opravil výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa
§ 224 C.s.p. tak, že na odstránenie pochybností priznal úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 20.000,-
eur.

27. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd ním išiel nad rozsah petitu,
nakoľko tento sumu, z ktorej má byť úrok počítaný, neuvádza. Neprichádza do úvahy oprava rozsudku,
nakoľko ide o materiálnu zmenu rozhodnutia, ktorá je neprípustná. Z uvedených dôvodov
žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.
28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v konaní nebolo sporné a pochybné, z akej

sumy si úrok z omeškania uplatňuje, t.j. nebolo pochybné, že si žalobca uplatňuje úrok z omeškania zo
žalovanej sumy 20.000,- eur.
29. Odvolací súd dospel k záveru zhodnému so žalobcom, že v predmetnom konaní nebolo pochybné,
že žalobca si už v žalobe uplatňoval priznanie úroku z omeškania zo sumy, ktorej zaplatenia sa domáhal
titulom istiny. Žalobca sa tak počas celého konania domáhal priznania úroku z omeškania zo sumy

20.000,- eur, a pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania
9% ročne od 11.11.2010 do zaplatenia, rozhodol v súlade so žalobným nárokom, a neprekročil petit
žaloby, ktorým je viazaný. Nakoľko súd prvej inštancie vecne nepochybil, a ani pri formulácii výroku
rozsudku v časti úroku z omeškania sa nedopustil žiadnej nesprávnosti, nebol dôvod postupom podľa §
224 C.s.p. na vydanie opravného uznesenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388

C.s.p. zmenil napadnuté opravné uznesenie súdu prvej inštancie a zamietol návrh žalobcu na opravu
rozsudku.

30. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 20.000,-

eur a úrokov z omeškania. V časti o zaplatenie istiny 3.978,9 eur bol žalobca úspešný, v časti istiny
16.021,10 eur; v ktorej bola žaloba zamietnutá, bol úspešný žalovaný. Z uvedeného vyplýva, že úspech
žalovaného predstavuje 80%, jeho neúspech predstavuje 20%, čo znamená 60%-ný konečný úspech
žalovaného. Štátu vyplatením znalečného a svedočného zo štátnych finančných
prostriedkov vznikol nárok na náhradu trov podľa pomerného výsledku konania proti žalobcovi v

rozsahu 80% a proti žalovanému v rozsahu 20%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).