Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. jún 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/120/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714215610
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5714215610.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: STAVEBNINY
ŽABOKREKY, s. r. o., so sídlom Kolónia Hviezda 9655/161, 036 08 Martin - Priekopa, IČO: 45 665 702,
zastúpená Mgr. Romanom Šulhánekom, advokátom, so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin,
IČO: 42 434 467, proti žalovaným: 1/ P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXXX/X, XXX XX V., 2/ G.
M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXXXX M. P. F., Y. T., Deutschland, obidvaja zastúpení JUDr.
Genovévou Hlásnikovou, advokátkou, so sídlom J. M. S. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 14.403,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin 16C/43/2014-929

zo dňa 01. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 14.403,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
14.403,- eur od 13.02.2015 do zaplatenia a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v
r d z u j e .

Vo zvyšnej časti rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

Žalobca m á voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 14.403,- eur spolu s úrokom omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
14.403,- eur od 13.02.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatností rozsudku. Vo zvyšku súd
žalobužalobcuzamietol.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodoltak,žežalobamáprávonanáhradu
trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaní 1/ a 2/ tvrdili,
že cena za vyhotovenie diela na základe ústnej uzavretej zmluvy o dielo so žalobcom bola určená podľa

rozpočtu, a to v súlade s ust. § 635 OZ. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že cena diela nebola určená podľa rozpočtu aplikáciou § 635 a
nasl. OZ. Išlo o dohodu účastníkov o výške ceny, ktorá bola určená určitým a zrozumiteľným
spôsobom zodpovedajúcim § 37 OZ. Podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania - emailovej
komunikácie bolo zrejmé, že hrubú stavbu začal žalobca realizovať od 05.05.2014. Ústne uzavretá
zmluva o dielo bola modifikovaná dodatočnými požiadavkami žalovaných, ktoré vyplývali z priebehu
prác tak, ako boli vykonané, ale aj z doloženého realizačného projektu, ktorý, ako to vyplynulo z

dokazovania, bol doložený žalobcovi až následne a z ktorého teda musel vychádzať pri konkrétnom
objednávaní materiálu a prácach, ktorých rozsah bol z týchto dôvodov upravovaný a menený. Ďalej
súd prvej inštancie uviedol, že z predložených emailov jednoznačne vyplýva, že nebolo možné trvať na
tom, že rozpočet zo dňa 08.10.2013 doplnený rozpočtom zo dňa 16.10.2013 bol záväzný a konečný,pretože priamo v texte rozpočtu bola výhrada, že ceny sú za vypísané práce, že cena práce bola bez
DPH, že rozsah prác sa môže meniť. Podľa súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že až v mesiaci apríl
2014 žalovaná 1/ dodala žalobcovi kompletný realizačný projekt na realizáciu diela, vrátane príloh, a

po predložení tohto kompletného projektu došlo medzi zmluvnými stranami k zmene ústnej zmluvy o
dielo v časti rozsahu diela. Uvedené bolo preukázané aj samotným realizačným projektom, ktorý bol
daný na schválenie mestu Martin v rámci vydania stavebného povolenia a bol schválený mestom
Martin 03.04.2014, že došlo k zmene projektovej dokumentácie predloženej žalobcovi ešte v auguste
2013 a bol vypracovaný doplnený realizačný projekt, čo bolo preukázané aj stavebným povolením na

predmetnú stavbu, vydaným mestom Martin dňa 03.04.2014, z obsahu ktorého vyplýva, že v súvislosti
so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia predložili žalovaní 1/, 2/ dokumentáciu, táto nebola v
súlade s vydaným územným rozhodnutím, preto uložil stavebný úrad splnomocnenému zástupcovi
Ing. V. Q. uviesť projektovú dokumentáciu do súladu s územným rozhodnutím. Podľa súdu prvej
inštancie aj uvedené nepriamo potvrdzuje tvrdenia žalobcu, ktorý uvádzal, že mu bol dodaný kompletný
realizačný projekt, vrátane vydaného stavebného povolenia až v mesiaci apríl 2014 a bol zmenený oproti

projektovej dokumentácii, ktorá mu bola dodaná emailom zo strany žalovanej 1/ v auguste 2013, čo
malo aj vplyv na cenu a rozsah diela. To znamená, že po dodaní kompletného stavebného povolenia
žalobcovi vrátane realizačného projektu, podľa názoru súdu prvej inštancie zmluvné strany sa dohodli
rámcovo na tom, že cena bude vychádzať z jednotkových cien určených v
predchádzajúcej cenovej ponuke, pričom finálny sumár vykonaných prác a dodaného materiálu na diele

s finálnou cenou zhotoví žalobca po dodaní diela a dovtedy budú žalovaní hradiť priebežné zálohové
platby. Podľa súdu prvej inštancie bolo dohodnuté odsúhlasovanie postupu prác na stavbe, žalobca
riadnymspôsobominformovalžalovaných1/a2/otom,akýmspôsobomsavykonávajúprácenastavbe,
boli informovaní o všetkých zmenách, všetkých prácach, ktoré boli vykonávané, o čom svedčí rozsiahla
emailová komunikácia od začatia stavby 05.05.2014 až do jej predčasného ukončenia zo strany žalobcu

z dôvodu neposkytnutej súčinnosti žalovanými 1/ a 2/. Bolo preukázané, že dochádzalo k zmenám v
rozsahu konkrétnych častí diela, a to izolácie v podpivničenej časti rodinného domu. Došlo k zmene
typu strechy - zmenu krovu v nadväznosti na to vznikla potreba väčšieho množstva materiálu - dreva,
OSB dosiek, atď., v rozsahu, čo sa týkalo vodovodnej a kanalizačnej šachty, sietí zo základovej platne,
výstavba bleskozvodu a ďalšie.

2. Podľa súdu prvej inštancie to, že žalovaní menili rozsah a spôsob vykonania diela, čo malo dopad na
cenu toho diela, vyplynulo aj zo svedeckej výpovede svedka D. R., ktorý uviedol, že urobil pre žalobcu
cenovú ponuku a vychádzal z jedného vyhotovenia stavebných výkresov, na ktorých boli základné
informácie a potom, keď sa išlo stavať, dostali realizačné plány, čo bolo trošku podrobnejšie. Tieto plány

boli vypracované inak, nakoľko boli predkladané pre stavebné povolenie. Rovnako tento svedok potvrdil,
že v súvislosti s tým, že vzišla potreba vykonania ďalších prác uviedol, že keď sa robí rozpočet, tak sa
robí podľa podkladov, ktoré dostal a často sa stáva, že sa tam niečo zabudne nakresliť alebo sú to také
detaily, ktoré sú v tom nákrese zle nakreslené, nedajú sa vykonať tie práce v tej postupnosti, ako sú
nakreslené a aby mohli stavať, tak museli sa nejaké veci naceňovať alebo kvôli práci navýšiť. Čiže podľa

súdu prvej inštancie vznikli tie práce naviac aj tým, že tie práce boli v tom realizačnom projekte. Tento
svedok potvrdil, že všetko, čo bolo riešené na stavbe, tak bolo vždy so súhlasom investora. Ďalej tento
svedok potvrdil, že sa robili zmeny diela v súvislosti s izoláciou podpivničenej časti rodinného
domu, v súvislosti s vodovodnou a kanalizačnou šachtou, ktorú bolo treba urobiť. Bolo potrebné doplniť
siete zo základovej platne. Robila sa zmena typu strechy, čo malo vplyv na potrebu dodania naviac dreva

na strop, kroky a OSB dosky oproti pôvodnému rozpočtu. Tento svedok potvrdil, že to išlo o práce, ktoré
sa museli urobiť naviac oproti prácam, ktoré boli nacenené v rámci cenovej ponuky z novembra 2013 a
že tieto práce naviac boli na požiadanie investora stavby. Z výpovede svedka pána R. vyplynulo, že na
stavbu chodila aj žalovaná 1/, aj žalovaný 2/. Každá zmena sa s nimi prediskutovala a odsúhlasila.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že priebeh výstavby rodinného domu sám o sebe vyžadoval zmeny
oproti projektu a pôvodne plánovanému postupu prác, čo vyplynulo aj z výpovede ďalšieho svedka
na pojednávaní Ing. V. Q., že on vypracoval projekt ohľadne rodinného domu s jogacentrom na základe
objednávky žalovaných 1/ a 2/. Tento potvrdil, že žalovaní 1/ a 2/ menili rozsah a spôsoby vykonania
diela. On na konci tejto stavby mal tieto zmeny zachytiť, aby mohli predložiť projekt ku kolaudácii.

Potvrdil, že dopĺňal projekt, nepamätá si, či to malo byť ku koncu stavby. Robili sa tam nejaké zmeny
ohľadne strechy. Pôvodne sa navrhovala plochá strecha. Zmenili architektúru. Rovnako tento svedok
na otázku, či si zameriaval skutkový stav, uvádzal, že áno, bolo to v lete s tým, že tam boli zmeny oproti
projektu, ale obaja tvrdili aj žalobca, aj žalovaní, že sa na nich dohodli. Tento svedok opätovne potvrdil,že došlo k zmenám na stavbe počas výstavby. Menila sa plochá strecha na sedlovú, menil na krov na
jogacentrum, bol iný ako v projekte. Súd prvej inštancie poukázal na rozporné tvrdenia žalovanej 1/ na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.11.2017, kde tvrdila, že mala byť na stavbe len jediný raz, čo bolo

vyvrátené svedeckými výpoveďami pána R., ako aj jej neskoršími výpoveďami na pojednávaní, ktoré
sa konalo dňa 07.02.2018. Boli vyvrátené aj tvrdenia žalovanej 1/ na pojednávaní dňa 27.11.2017, že
na stavbe nebolo nič extra urobené, a to svedeckými výpoveďami pána R., pána Q. na pojednávaní zo
dňa 07.02.2018, ale aj samotným kolaudačným rozhodnutím, ktorého súčasťou bol aj návrh na zmenu
stavby. Rovnako boli spochybnené tvrdenia žalovanej 1/ na pojednávaní dňa 27.11.2017, kde uvádzala,

že nazačiatkuzmluvnéhovzťahupredkladalaaodovzdalažalobcovicelúprojektovúdokumentáciu,
čo bolo spochybnené nielen samotným stavebným povolením spolu s úplným realizačným projektom
doloženým do konania, ale aj emailovou komunikáciou o doložení prvotnej projektovej dokumentácie v
auguste 2013, výpoveďou svedkov pána R., pána Q., kolaudačným rozhodnutím. Ďalej bolo vyvrátené
aj tvrdenie žalovanej 1/ na pojednávaní, ktoré uvádzala dňa 27.11.2017, že si neobjednávala výstavbu
komína, izolant, sadrokartón. Uvedené bolo vyvrátené svedeckými výpoveďami pána R., Q., ako aj

znaleckým posudkom, ktorý bol priložený ku žalobe.

4. Podľa súdu prvej inštancie celková cena diela dodaného žalobcom žalovanými 1/ a 2/ mala
predstavovať sumu fakturovanú faktúrou č. 21114244 dňa 04.11.2014 vo výške 80.283,- eur, vrátane
DPH. Predmetom súdneho konania zostal nárok na doplatenie dojednanej ceny diela v sume 14.403,-

eur, vrátane DPH. Z predmetnej faktúry vyplynulo, že od konečnej sumy boli odrátane prijaté zálohové
platby vo výške 65.880,- eur a súčasťou tejto faktúry bol aj rozpis vykonaných prác a spotrebovaného
materiálu. Podľa názoru súdu prvej inštancie takto určená cena diela vyplynula z okolností, za akých
sa uzatvorila zmluva o dielo a následne aj zo zmien tejto ústnej zmluvy o dielo, ktoré boli vyššie
odôvodnené a vyplývajú aj z dodania kompletného projektu pre stavebné povolenie v mesiaci apríl 2014

a ďalších zmien rozsahu diela preukázateľne požadovaných žalovanými. Bolo zrejmé, že cena diela
nebola určená podľa rozpočtu aplikáciou § 635 a nasl. OZ, ale bol dohodnutý určitý spôsob určenia
výšky ceny diela účastníkmi konania práve v apríli 2014 po dodaní kompletného stavebného povolenia
žalobcovi s tým, že ten finálny sumár - rozpis spotrebovaného materiálu a vykonaných práce vyhotoví
žalobca po dodaní diela, a v priebehu vykonávania prác mali žalovaní priebežne hradiť zálohové platby

ako preddavky, čo sa aj stalo. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že v konaní bolo preukázané, že boli
realizované žalovanými zálohové platby, dňa 05.05.2014 bola poukázaná čiastka 30.000,- eur, dňa
08.08.2014 čiastka 5.000,- eur, 23.06.2014 čiastka 25.000,- eur, 19.02.2014 čiastka 5.880,- eur. Spolu
boli prijaté zálohové platby vo výške 65.880,- eur, tak, ako to bolo uvedené vo vystavenej faktúre. Čo sa
týka výšky jednotlivých zálohových platieb, tak k ich výške a realizácii zo strany žalovaných vznesené

námietky neboli. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní v priebehu konania poukazovali na
to, že zálohové platby boli realizované na súkromný účet fyzickej osoby, a to konateľa žalobcu - pána
Ing. N.. Žalovaní namietali, že nebola vystavená akákoľvek zálohová faktúra na prijaté zálohové platby,
ktorá by bola aj doručená niektorému zo žalovaných 1/ a 2/. V ďalšom namietali, že si žalobca neplnil
účtovné a daňové povinnosti, ktoré mu vyplynuli z príslušných zákonov. K týmto námietkam súd prvej

inštancie uviedol, že žalobca preukázal, že do jeho účtovníctva boli všetky zálohy platené žalovanými
zahrnuté a zaúčtované. Daňové povinnosti boli splnené, DPH boli odvedené a uhradené, výkazy na
daňový úrad boli podané. Bolo preukázané, že hoci zálohové platby boli poukázané na súkromný účet
pána N., tento zálohové platby vybral a vložil do pokladne spoločnosti žalobcu, o čom súdu predložil
aj listinné dôkazy preukazujúce, že sa prijali platby od žalovaných ako zálohové platby, a to doložil

príjmové pokladničné doklady, preddavkové faktúry a kontrolné výkazy žalobcu na DPH za príslušné
mesiace. Súd prvej inštancie pre úplnosť uvádza, že predmetnom konania nebolo splnenie daňových a
účtovnýchpovinností.Bolozrejmé,žepredmetnézálohovéplatbybolizaúčtovanévúčtovníctvežalobcu.
Boli poukázané zo strany žalovaných 1/ a 2/ a tieto správne žalobca zarátal v rámci vyúčtovania ceny
diela. Cena, ktorú stanovil žalobca bola určená v súlade s dohodnutým spôsobom určenia ceny po

skončení diela. Súd prvej inštancie poukázal aj na ust. § 634 ods. 1 OZ, podľa ktorého, ak nie je
výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú
cenu. Cena určená žalobcom za vykonané dielo je aj primeraná s odkazom na ust. § 634 ods. 1 OZ.
Súd prvej inštancie poukázal na závery znaleckého posudku, žalovaní nadobudli majetok v hodnote
adekvátnej žalovanej čiastke, nakoľko znalec v znaleckom posudku, ktorý mal byť vypracovaný na

podnet predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaných, a ktorý bol priložený k žalobnému návrhu,
vyčíslil hodnotu diela vykonaného žalobcom, ktoré nadobudli žalovaní, na sumu 76.206,85 eur, vrátane
DPH. Tento však nezahrnul hodnotu strešnej krytiny vo výške 7.620,- eur, vrátane DPH, teda hodnota
diela vykonaného žalobcom, vrátane zakúpenej strešnej krytiny by potom podľa znalca predstavovalasumu 83.826,85 eur, vrátane DPH. V súvislosti s primeranou hodnotou diela bolo potrebné poukázať
aj na tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo rozporované žalovanými, že žalovanými mimo súdneho konania
bol predložený krycí list rozpočtu zo dňa 23.10.2014 vypracovaný spoločnosťou SKANVOR spol. s r.

o., z ktorého vyplýva cena za dielo vykonané žalobcom vo výške 75.974,76 eur vrátane DPH, po
pripočítaní sumy zakúpenej strešnej krytiny vo výške 7.620,- eur vrátane DPH, cena za vykonané dielo,
vrátane krytiny podľa podkladu zabezpečeného žalovanými predstavuje sumu 83.594,76 eur, vrátane
DPH. To podľa súdu prvej inštancie znamená, že aj porovnaním ceny diela zistenej z troch nezávislých
zdrojov, čiže žalobca, znalec a žalovaní bolo zrejmé, že cena diela (jej doplatok) požadovaná žalobcom

v súdnom konaní bola primeraná a adekvátna hodnote majetku, ktorý žalovaní nadobudli.

5. Podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobcovia ukončili alebo
pozastavili vykonanie prác na diele ku dňu 25.08.2014, o čom ale riadnym spôsobom upovedomili
žalovaných a zároveň ich upozornili, že bolo potrebné zabezpečiť stavbu pred jej zatečením, nakoľko v
dôsledku prestoja na stavebných prácach mohlo dôjsť k poškodeniu drevených častí

stavby, o čom svedčila aj korešpondencia. Ukončenie prác bolo z dôvodu, že žalovaní neposkytli
žalobcovi potrebnú súčinnosť na pokračovanie vo vykonávaní diela, neuhradili žalobcovi ďalšie zálohy.
To podľa súdu prvej inštancie znamená, že žalovaní vedeli, že sú povinní doplatiť zálohové platby, aby
bolo možné pokračovať vo vykonávaní prác na predmetnej stavbe, čo súd prvej inštancie považoval za
potrebnú súčinnosť objednávateľa, ktorú upravuje § 638 a nasl. OZ. Žalovaní podľa súdu prvej inštancie

vedeli,žežalobcaprestalvykonávaťprácenastavbe,alesúdunepredložilijedinýdôkazotom,ževyzvali
žalobcu na pokračovanie vo vykonávaní stavebných prác, že ho žiadajú, aby dielo dokončil, odovzdal.
Aj z výpovede svedka pána R. mal súd prvej inštancie preukázané, že prišli problémy, že pán N.
odstupuje, že má nejaké problémy s pani W., s peniazmi, s tým, že mal prísť práve za svedkom D. R., on
ho nazval ako pán W., ale bol to teda žalovaný 2/ a bolo mu navrhnuté, či to dokáže dokončiť aj bez pána

N.. Tak pán D. R. pokračoval v dokončení predmetnej stavbe. Dohodli sa na nejakej sume. Bolo to po
auguste, keď pokračoval sám a dohodli sa so žalovanými mimo pána N.. On spravil strechu, zakryli ju do
fólie, spravili lakovanie a ešte bolo potrebné spraviť škridlu. Niečo vo vnútri dorobili, ale už nezakrývali,
pretože toho bolo veľa. Rovnako tento svedok povedal, že už takisto nechcel pokračovať v prácach,
nakoľko mu zostali žalovaní taktiež dlžní nejaké finančné prostriedky. Z uvedeného vyplynulo, že

žalovaní nemali záujem na pokračovaní diela žalobcom.

6. Súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie doplatku ceny diela považoval za dôvodný
a v celom rozsahu mu vyhovel. Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania žalovaní v záverečnej reči
namietli, že predmetná faktúra im nebola doručená a žalobca do konania nedoložil dôkaz preukazujúci

doručenie tejto faktúry spolu s rozpisom prác pred začatím tohto konania. Z tohto dôvodu súd prvej
inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby spolu s
prílohami k žalobe žalovanej 1/, t. j. od dňa 13.02.2015 do zaplatenia. Vo zvyšku uplatnených úrokov
žalobu zamietol. Súd prvej inštancie mal za to, že úroky z omeškania, čo sa týka ich výšky, boli uplatnené
v súlade s uplatnením § 517 ods. 2 OZ a v takejto výške tieto úroky z omeškania boli aj priznané.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca mal
nepatrný neúspech v konaní (nepriznané úroky z omeškania), a preto mu súd prvej inštancie priznal
plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/.

8. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/, ktorí namietali, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že v prílohe emailu zo
dňa 08.10.2013 bol žalovanej 1/ zo strany žalobcu doručený rozpočet na stavbu rodinného domu, ako aj

jogacentra, vypracovaný zo strany žalobcu na celkovú cenu vo výške 64.422,- eur, ktorý rozpočet zahŕňa
jednak cenu materiálu na hrubú stavbu, ako aj cenu práce. Z obsahu samotného rozpočtu, ktorý tvorí
súčasť spisu, podľa odvolateľov vyplýva, že bola stanovená cena za hrubú stavbu v položkách materiálu,
atozákladnéhomateriálupoložkovitevrozpočterozpísanéhovcelkovejcene22.600,-eur,ďalejtehlaza
cenu 10.800,- eur, strecha v cene 6.620,- eur, drevo na krov plus OSB dosky za cenu 5.000,- eur, práca

za cenu 19.402,- eur, teda celková cena bola v predmetnom rozpočte vyčíslená vo výške 64.422,- eur,
ktorú cenu za zhotovenie hrubej stavby žalovaní 1/ a 2/ akceptovali. Cena diela bola medzi účastníkmi
zmluvy dohodnutá na základe citovaného rozpočtu pevnou sumou vo výške 64.422,- eur, pričom tento
rozpočet považovali žalovaní 1/ a 2/ za úplný a záväzný. Žalovaní 1/, 2/ poukázali na skutočnosť, žeod 01.01.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý
zakazuje vykonávať platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15.000,- eur, ak sa jedná o platby medzi
fyzickými osobami - nepodnikateľmi. Ak je odovzdávajúcim alebo preberajúcim platby fyzická osoba

vykonávajúca podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo právnická osoba, platba
v hotovosti nesmie presiahnuť sumu 5.000,- eur. Čiže ak boli presunuté finančné prostriedky titulom
zálohových platieb zo súkromného účtu N. do pokladne žalobcu, došlo jednoznačne zo strany
žalobcu ako právnickej osoby k poručeniu citovaného zákona a jeho príslušných ustanovení. Vzhľadom
na to, že podľa tvrdenia žalobcu mala byť prijímateľom zálohových platieb právnická osoba, ktorá

jednoznačne v prípade údajného prijímania zálohových platieb postupovala nezákonným postupom, t.
j. porušila citované zákonné ustanovenia, zákon výslovne zakazuje akékoľvek platby v hotovosti bez
ohľadu na ich právny dôvod, okrem výnimiek presne definovaných v zákone. Prvostupňový súd nemal
záujem zaoberať sa a ani sa nezaoberal porušeniami zákonných ustanovení zo strany žalobcu, pokiaľ
sa týka daňových, účtovných a finančných predpisov v súvislosti so zálohovými platbami, nakoľko podľa
názoru prvoinštančného súdu to nemalo vplyv na právne posúdenie veci. Žalovaní 1/, 2/ poukázali na to,

že sú práve opačného názoru, pretože finančné operácie iniciované zo strany žalobcu podávajú pravý
pohľad na prejednávanú vec. Pre skúmanie výšky žalobného nároku uplatňovaného žalobcom
sa prvoinštančný súd vôbec nezaoberal a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
prvoinštančného súdu. Žalovaní ďalej namietali, že daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH, bol povinný
uviesť faktúru na zálohovú platbu v kontrolnom výkaze. V žiadnom z kontrolných výkazov, ktoré predložil

žalobca v konaní pred súdom, nebolo preukázané, že bola vystavená faktúra a následne zahrnutá do
kontrolného výkazu na niektorú zo zálohových platieb, ktorú obdŕžal na sekundárny účet N.. Povinnosť
podať kontrolný výkaz sa vzťahuje na platiteľa DPH od 01.01.2014, pričom kontrolný výkaz k daní z
pridanej hodnoty je povinný podať platiteľ DPH. Podľa § 78a zák. č. 222/2004 Z. z. o daní z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, každý platiteľ dane (registrovaný podľa § 4, § 4a, § 5 alebo §

6 Zákona o DPH), za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, a to do
25. dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Žiadnu zálohovú faktúru na prijatie akejkoľvek zálohovej
platby, ktorá nesporne bola plnená, žalobca žiadnemu zo žalovaných 1/, 2/ nikdy nedoručil, ani túto
skutočnosť po doručení faktúr na prijaté zálohové tvrdenia prvoinštančnému súdu nikdy nepreukázal.
Opätovne poukázali na to, že žalobca odôvodňuje svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy 14.403,- eur

na základe uzavretej zmluvy o dielo a cenovej ponuky odsúhlasenej na základe emailovej komunikácie,
ktorá obsahovala cenu za stavebný materiál v špecifikácií vo výške 45.020,- eur vrátane DPH a ceny
práce vo výške 16.442,- eur, ktorá mala byť bez DPH. Podľa žalovaných 1/, 2/ predmetom zmluvy o dielo
bolo zhotovenie hrubej stavby, na ktorej v podstatných náležitostiach sa účastníci zmluvy dohodli. Cena
diela bola dohodnutá na základe rozpočtu, a to pevnou sumou vo výške 64.442,- eur, ktorú skutočnosť

potvrdila i žalovaná 1/ na pojednávaní konanom dňa 27.11.2017. Žalovaní 1/ a 2/ rozhodne popierajú,
že by sa akýmkoľvek spôsobom dohodli na inej sume, či už ústne alebo písomne. Preto navrhli, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobný návrh žalobcu zamietol.

9. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie

pre účely rozhodnutia v predmetnom konaní, úplne zistil skutkový stav a riadne sa vysporiadal so
všetkými skutočnosťami, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i súhrne, pričom dospel k
správnemu a spravodlivému súdnemu rozhodnutiu. Svoje úvahy a postup pri rozhodnutí podrobne
popísal v napadnutom rozsudku, pričom toto pokladá za presvedčivé a dostatočné. Súd prvej inštancie
zobral do úvahy všetky relevantné okolnosti v súvislosti s prostriedkami procesnej obrany žalovaných v

rade 1/, 2/, ktoré uplatnili v priebehu súdneho konania a taktiež sa dôsledne zaoberal aj ďalšími návrhmi
a vyjadreniami zo strany žalovaných v rade 1/, 2/, ktoré v prevažnej miere tvoria predmet podaného
odvolania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a o trovách konania rozhodol
tak, že právo na ich náhradu má v plnom rozsahu.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalovaných 1/, 2/ v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovaným 1/ a
2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 14.403,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14.403,- eur od 13.02.2015 do zaplatenia a vo výroku III. o nároku na

náhradu trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1/, 2/ CSP potvrdil. Vo zvyšnej časti sa rozsudku
prvej inštancie nedotkol.11. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje

sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

13. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaných 1/, 2/ týkajúcu sa toho, že cena
diela bola dohodnutá na základe rozpočtu pevnou sumou vo výške 64.422,- eur, pričom predmetom
zmluvy o dielo bolo zhotovenie len hrubej stavby a nie stavby v širšom rozsahu. V tejto súvislosti

krajský súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol založený ústnou zmluvou o diele,
uzavretou v októbri 2013, ktorú strany sporu uzavreli medzi sebou, pričom na strane zhotoviteľa
vystupoval žalobca a na strane objednávateľov žalovaní 1/, 2/. Aj odvolací súd má za to že, na rozdiel
od tvrdenia žalovaných 1/, 2/ v podanom odvolaní, že rozsah diela pôvodne vyplýval z projektu pre
stavebnépovolenie,podľaktoréhožalobcavypracovalcenovúponukuzodňa08.10.2013,doplnenúdňa

16.10.2013. Predmetná cenová ponuka zo dňa 08.10.2013 uvádza v písomnom vyhotovení, že cena
práce je uvádzaná bez DPH, bez materiálov potrebných na realizáciu, bez stavebných mechanizmov
a bez dopravy materiálu. Zároveň bolo v cenovej ponuke uvedené, že cena je kalkulovaná len za
práce, ktoré sú v nej uvedené (vypísané), ostatné práce sa mali doúčtovať po jej kontrole žalovanými a
cena nevykonaných prác sa mala odpočítať. Následne bola žalobcom dňa 16.10.2013 doplnená cenová

ponuka o ceny za predpokladaný materiál, ktorý bude potrebný na dodanie diela v predpokladaných
(predbežných) množstvách vrátane DPH s tým, že cena práce sa nemenila, a teda je zopakovaná len
celkovou sumou za práce (suma bez DPH). Cenová ponuka diela bola pôvodne dohodnutá vo výške
68.302,40 eur za dielo, určené podľa pôvodného (nekompletného) projektu, pre stavebné povolenie,
ktorý žalovaná v rade 1/ odovzdala žalobcovi. Aj podľa odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania

(okrem iného aj z kolaudačného rozhodnutia) a potvrdzujú to aj okolnosti uzavretia zmluvy o dielo, že
v priebehu realizácie diela (po dodaní realizačného projektu v apríli 2014) došlo k podstatným zmenám
v rozsahu diela (izolácia v podpivničenej časti rodinného domu, zmena typu strechy - zmena krovu,
vodovodná kanalizačná šachta, siete zo základovej platne a ďalšie), a teda ku zmenám ústnej zmluve o
dieloch. Celková cena diela dodaného žalobcom žalovanými v rade 1/, 2/ predstavuje sumu fakturovanú

žalobcom faktúrou č. 21114244 dňa 04.11.2014, a to 80.283,- eur, vrátane DPH, pričom predmetom
konania je doplatenie časti dojednanej ceny diela v sume 14.403,- eur, vrátane DPH. Takto určená cena
diela vyplýva jednak z okolností, za akých sa uzatvorila zmluva o dielo a následne aj zo zmien ústnej
zmluvy o dielo, ktoré vyplývajú z dodávania kompletného projektu pre stavebné povolenie v apríli 2014.
Aj podľa odvolacieho súdu zo záverov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je nepochybné,

že cena diela nebola určená podľa rozpočtu aplikáciou § 635 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale
jednalo sa o cenu dohodnutú rámcovo stranami sporu v apríli 2014 (po dodaní kompletného stavebného
povolenia žalobcovi), že cena bude vychádzať z jednotkových cien určených v predchádzajúcej cenovej
ponuke (z 08.10.2013 a 16.10.2013), pričom finálny sumár vykonaných prác a dodaného materiálu na
diele s finálnou cenou zhotoví žalobca po dodaní diela s tým, že dovtedy budú žalovaní hradiť priebežné

zálohové platby.

14. Pokiaľ ide o námietku žalovaných 1/, 2/ ohľadom výšky uplatneného nároku žalobcom, že táto nie
je náležite preukázaná, odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru krajského
súdu žalobcom uplatnený nárok, ktorý priznal súd prvej inštancie, pokladá za primeraný. V tejto

súvislosti poukazuje krajský súd, aj rovnako ako súd prvej inštancie, na znalecký posudok, ktorý bol
vypracovaný na podnet predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaných, kde znalec vyčíslil hodnotu
vykonaného diela žalobcom, ktoré nadobudli žalovaní na sumu 70.206,85 eur, vrátane DPH. Znalecký
posudok nezahŕňal hodnotu strešnej krytiny vo výške 7.620,- eur, vrátane DPH, spolu hodnota dielavykonaného žalobcom vrátane strešnej krytiny podľa znalca predstavuje sumu 83.826,85 eur, vrátane
DPH. V súvislosti s primeranosťou hodnoty diela odvolací súd poukazuje aj na listinný dôkaz predložený
žalovanými, a to krycí list rozpočtu zo dňa 23.10.2014 vypracovaný spoločnosťou SKANVOR spol. s. r.

o., z ktorého vyplýva cena za dielo vykonaného žalobcom 75.974,76 eur, vrátane DPH a po započítaní
strešnej krytiny vo výške 7.620,- eur, vrátane DPH, cena za vykonané dielo predstavuje sumu 83.594,76
eur, vrátane DPH. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z porovnania ceny
diela zistenej z troch nezávislých zdrojov je zrejmé, že cena diela požadovaná žalobcom v predmetnom
konaní je primeraná a adekvátna hodnote majetku, ktorý žalovaní 1/, 2/ aj skutočne nadobudli.

15. Námietku žalovaných 1/, 2/ spočívajúcu v tom, že predmetné rozhodnutie je vo svojom odôvodnení
nepreskúmateľné, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje,
že podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Z citovaného
ustanovenia vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli
dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom predpísaným spôsobom podľa

jeho názoru preukázané a ktoré nie, prípadne tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

16. Neobstojí námietka odvolateľov v súvislosti s vytýkanými nedostatkami v účtovníctve žalobcu, keďže
s touto námietkou sa súd prvej inštancie vyporiadal v bode 25. svojho odôvodnenia, s ktorými závermi
prvostupňového súdu sa stotožnil aj odvolací súd.

17. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené a opačný názor žalovaných 1/, 2/ je len jej subjektívnym,
ničím nepodloženým názorom. V konaní nedošlo k takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť
rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalovanými 1/, 2/ uplatnený odvolací dôvod nie je daný. V tejto
súvislosti odvolací súd tiež poukazuje aj na konštantnú judikatúru súdov, z ktorej vyplýva, že do práva

na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004). Podľa
odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal skutkovými okolnosťami na to, aby dospel

k správnemu právnemu záveru, ohľadne určenia ceny diela. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje,
že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/2007).

18. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov

sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a
preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody
odvolateľov boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré
odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci
samej), tento potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

19. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú
správnosť a nebol napadnutý konkrétnymi odvolacími námietkami, hoci odvolatelia v odvolaní uviedli,
že napádajú aj výrok ohľadne nároku na náhradu trov konania.20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovaným 1/, 2/ úspešný.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)