Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/73/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321201894
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1321201894.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a
členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: J.. X. E., X..
XX.XX.XXXX, V. L. P. X, L., zast.: JUDr. Štefan Nebeský, PhD., nar. 11.01.1975, trvale bytom Kúpeľná
7, Bratislava, proti žalovanej: A.. O. G., X.. XX.XX.XXXX, V. L. E. X L., zast. LEGART s.r.o., so sídlom
Hrachová 16B, 821 05 Bratislava, IČO: 47 252 332, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie

žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.04.2021, č.k. 19C/23/2021-55,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa mení tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

„Žalovaná je povinná zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by mohla scudziť vlastnícke právo a/ alebo
zriadiť akékoľvek práva v prospech tretích osôb k nasledovným nehnuteľnostiam:

a) byt č. XXX, X.J.., nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, vchod B. M. XX,
XXX XX L., postavenom na pozemkoch reg. C KN s parcelnými číslami XXXX/XXX C. XXXX/XXX
nachádzajúce sa v katastrálnom území J., Okres Bratislava V, mestská časť Bratislava - Petržalka

zapísanom na LV č. XXXX (ďalej len „sporný byt“), ktorého je žalovaná výlučnou vlastníčkou, teda vlastní
na ňom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1,
b) pozemok reg. C KN s parcelným číslom XXXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 5449 m2 a pozemok reg. C KN s parcelným číslom XXXX/XXX druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 82 m2 nachádzajúce sa v katastrálnom území J., Okres Bratislava V, mestská časť
Bratislava - Petržalka zapísanom na LV č. XXXX, na ktorých žalovaná vlastní spoluvlastnícky podiel o

veľkosti 7549/1650155, na ktorých je postavený bytový dom so súpisným číslom XXXX, v ktorom sa
nachádza sporný byt č. XXX, a
c) pozemky reg. C KN:
Parcelné číslo Výmera v m2 Druh pozemku
XXXX/ XX XXX ostatná plocha
XXXX/ XX XXX zastavaná plocha a nádvorie

XXXX/XXX XX ostatná plocha
XXXX/XXX XXX ostatná plocha
XXXX/XXX XX zastavaná plocha a nádvorie
XXXX/XXX X zastavaná plocha a nádvorie
XXXX/XXX XX zastavaná plocha a nádvorie
XXXX/XXX XX zastavaná plocha a nádvorie

XXXX/XXX XX zastavaná plocha a nádvorienachádzajúce sa v katastrálnom území J., Okres Bratislava V, mestská časť Bratislava - J. zapísaných
na LV č. XXXX, na ktorých žalovaná vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/245, až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) a d), §
326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) a vecne tým, že z predložených listinných dôkazov vyvodil, že nie je vylúčená existencia
nároku žalobkyne. V prípade, ak by bola žalobkyňa v konaní vo veci samej úspešná, bez nariadenia

neodkladného opatrenia by nehnuteľnosti mohli byť prevedené do vlastníctva tretej osoby alebo
zaťažené právom tretej osoby, čo by mohlo mať za následok, že aj prípadné rozhodnutie súdu o
určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, by nedosiahlo požadovaný účel, resp.
dosiahnutie tohto účelu by bolo prinajmenšom sťažené. Mal zároveň za to, že existuje dôvodná obava
bezprostredne hroziacej ujmy na právach a právom chránených záujmoch žalobkyne. Vyvodil, že
uložením povinností alebo obmedzení žalovanej možno dosiahnuť ochranu žalobkyne, čím je naplnená

podmienka efektívnosti nariadeného neodkladného opatrenia. Rovnako nariadením neodkladného
opatrenia nedôjde k vytvoreniu nenávratného stavu a obmedzeniu žalovanej neprimeraným spôsobom a
neodkladné opatrenie je časovo ohraničené do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Nakoľko žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne so žalobou vo

veci samej, súd prvej inštancie uviedol, že o nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. a § 354 C.s.p. v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac ust. §

365 ods. 1 písm. f), g) a h) C.s.p.. Poukázala na to, že s poručiteľom otcom žalobkyne sa poznala
viac ako 40 rokov, boli dlhoročný partneri a manželstvo uzavreli dňa 29.02.2020. Pričom v danom
období 2019/2020, v ktorom žalobkyňa spochybňuje spôsobilosť poručiteľa samotná žalobkyňa prišla
za poručiteľom priamo do nemocnice a bezprostredne po porážke mu nechala podpísať darovaciu
zmluvu k nehnuteľnosti - rodinný dom so súp. č. XXXX, parc. č. XXXX/2, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú.

Y., a to v podieli 1. Hodnota tohto daru dosahuje sumu okolo 250 000 eur. Skutočnosť, že k podpisu
darovacej zmluvy došlo priamo v nemocnici a po porážke si uvedomil aj poručiteľ a následne odstúpil od
darovacej zmluvy listom zo dňa 18.11.2019, o čom informoval aj príslušný katastrálny úrad. V návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa tvrdila, že sporný byt kúpila najmä s použitím finančných
prostriedkov poručiteľa, čo nie je pravdou. Kúpnu cenu bytu Slnečnice v sume 198 250 eur uhradila z

ušetrených finančných prostriedky a finančných prostriedkov získaných za predaj bytu na E. N. X v L.,
ktorý mala vo svojom výlučnom vlastníctve v sume 113 000 eur a v časti 44 650 eur z daru od poručiteľa.
Tak ako dar poručiteľa ani byt R. nepatril do BSM, preto nepatrí ani do dedičstva. Zmluva o prevode
bola uzavretá dňa 23.03.2021 a poručiteľ zomrel 02.01.2021. Na základe darovacej zmluvy jej poručiteľ
daroval peňažné prostriedky celkom v sume 130 000 eur. avšak ku dňu smrti jej poskytol len sumu 44

650 eur( použité na úhradu časti kúpnej ceny za byt Slnečnice) a sumu vo výške 40 000 eur, zvyšnú
časť daru jej poručiteľ nepoukázal. Upriamila pozornosť na to, že v je potrebné zohľadniť aj tzv. „kolačnú
zásadu“, dar ktorý dostala od poručiteľa žalobkyňa vysoko prevyšuje dar poručiteľa pre žalovanú, preto
by žalobkyni z hodnoty dedičstva nemalo pripadnúť nič. Žalobkyňa neosvedčila ani nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy nakoľko byt Slnečnice nemá byť predmetom dedenia, dar žalovanej nemá

byť predmetom dedenia, a pri použití kolačnej zásady nemôže ani dôjsť k ujme na právach žalobkyne.
Nie je osvedčená ani potreba dočasnej úpravy pomerov, preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že je presvedčená o tom, že vzhľadom na

zdravotný stav jej otca bolo potrebné na uzavretie jeho manželstva so žalovanou privolenie súdu.
Žalovaná počas manželstva s poručiteľom jeho primäla k tomu, aby jej dal dispozičné oprávnenie
k účtom v Tatra banka, a.s.. I po smrti poručiteľa žalovaná vybrala z jeho účtu peňažné prostriedky
celkom vo výške 8 000 eur, čo neuviedla v dedičskom konaní. Manželstvo žalovanej a poručiteľa
bolo uzavreté dňa 29.02.2020 a zaniklo smrťou poručiteľa dňa 02.01.2021. Dňa 18.11.2020 predala

žalovaná svoj byt na E. X Y. L. a získala kúpnu cenu 142 200 eur, ktorá je bola vyplatená za trvania
manželstva. Do BSM patria aj výnosy z vecí, ktoré inak patria do výlučného vlastníctva jedného z
manželov. o čom informovala aj notára. Spochybnila, že by poručiteľ súhlasil s tým, aby príjem z predaja
bytu mohla žalovaná investovať do kúpy sporného bytu. Nakoľko sa nejedná o bežnú dispozíciu bolpotrebný súhlas poručiteľa. Sumu 29 650 eur uhradil poručiteľ zo svojho účtu v Tatra banka, a.s. dňa
17.04.2020. K úhrade celej kúpnej sumy za sporný byt v projekte R. došlo počas manželstva, teda v čase
existencie BSM. Je nesporné, že časť kúpnej ceny bola uhradená priamo z účtu poručiteľa, ktorá nebola

darom poručiteľa žalovanej. Skutočnosť, že žalovaná nadobudla sporný byt do výlučného vlastníctva je
spôsobené tým, že v zmluve uviedla, že je slobodná. Poručiteľ vždy tvrdil, že sporný byt kupujú spoločne.
Spornou je i Darovacia zmluva z 20.10.2020, ktorou mal poručiteľ darovať žalovanej sumu 130 000 eur,
nakoľko v danom čase mal na účte len sumu 60 111,38 eur. Platby z účtu poručiteľa vo výške 29 650 eur,
40 000 eur a 15 000 eur, neboli označené ako dar, jednalo sa tak o prevod prostriedkov poručiteľa na

sporný byt. Je presvedčená o tom, že v čase podpisu darovacej zmluvy nebol poručiteľ plne spôsobilý
na právne úkony. Otázka kolácie je v tomto konaní bezpredmetnou, a to s poukazom na ust. § 469
Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného mala za to, že osvedčila skutočnosti odôvodňujúce
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach tým, že žalovaná zavádza, že sporný byt
kúpila výlučne zo svojich prostriedkov a zavádzala budúcich predávajúcich, že je slobodná. Žalovaná
zrejme použila prostriedky z BSM na úhradu druhej časti kúpnej ceny bez súhlasu poručiteľa, primäla

poručiteľa k podpisu Darovacej zmluvy napriek jeho zdravotnému stavu, po smrti poručiteľa vybrala z
jeho účtu sumu 8000 eur. Vzhľadom k uvedenému je dočasná úprava k spornej nehnuteľnosti nutnou.
Existuje dôvodná obava, že by žalovaná sporný byt darovala synovcovi prípadne inému rodinnému
príslušníkovi a peniaze darovala. Uvedené dôvodila tým, že osoba s menom A.. H.X. Z. poskytol peniaze
na prvú splátku bytu a nie je zrejmé komu bola zaslaná z účtu poručiteľa suma 40 000 eur. Na základe

uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 20.06.2021 a uviedla, že vo svojom
vyjadrení žalobkyňa spochybňuje všetky právne úkony, ktoré súviseli so žalovanou, ale nespochybňuje
právne úkony súvisiace s podpisom darovacej zmluvy v prospech žalobkyne. Ak bola žalobkyňa

presvedčená o tom, že poručiteľ nie je spôsobilý na právne úkony, mohla podať návrh v zmysle ust. § 233
CMP. Vo vzťahu k uplatneniu kolačnej zásady uviedla, že si nie je vedomá toho, že by bola odsúdená za
úmyselný trestný čin, preukázateľne sa starala o poručiteľa, zdieľali s poručiteľom spoločnú domácnosť,
zabezpečila jeho pohreb. Preto s prihliadnutím na kolačnú zásadu mala za to, že žalobkyňa neosvedčila
také skutočnosti, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach a

právomchránenýchzáujmoch.ProstriedkyzískanézpredajabytunaE.N.Y.L.vjejvýlučnomvlastníctve
nemožno považovať za výnos patriaci do BSM. Sporný byt tak nepatrí do BSM a preto nepatrí ani do
dedičstva, keďže tento nadobudla žalovaná až po zániku BSM. Vo vzťahu k námietke, že do zmluvy
uviedla, že je slobodná doplnila, že v čase zasielania údajov dňa 24.02.2021 bola slobodnou. Vzhliadnuc
taknato,žespôsobilosťporučiteľanebolasúdomobmedzená,poručiteľuzavrelmanželstvodobrovoľne,

darovania zmluva bola uzavretá riadne, dispozičné oprávnenie v jej prospech na účet poručiteľa boli
zriadené priamo poručiteľom, prostriedky získané z predaje jej bytu vo výlučnom vlastníctve nepatria do
BSM ako i s ohľadom na kolačnú zásadu mala za to, že je potrebné napadnuté uznesenie zrušiť.

7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods.

1 C.s.p., dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

8. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť (najmä), aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.12. Z uvedených citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je
stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá

musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať
naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p.. Na to, aby
navrhovateľom (žalobcom) navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie
danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu, ohľadne ktorého majú byť upravené ich
pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy.

Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí
byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,
že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené.
V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy
z budúceho výkonu súdneho rozhodnutia v prípade, ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie vo veci
samej,predstavujecelkomvýnimočnéopatrenie,ktorémusíbyťodôvodnenémimoriadnymiokolnosťami
prípadu, takže o to viac musia byť dané aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu z
ohrozenia výkonu pre navrhovateľa ( žalobcom ) priaznivého rozhodnutia ohľadne ním tvrdeného

nároku, ktorý musí byť riadne osvedčený.

13. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu

vyžadovaných v § 326 C.s.p.. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len
s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s
tým, že účastníci (strany ) nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len
skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže
prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci.

14. Z obsahu súdneho spisu odvolací súdu zistil, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia

žalobkyňa odvodzovala od toho, že je jediným dieťaťom po poručiteľovi -C. E., konanie o dedičstve
po poručiteľovi sa vedie na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 17D/22/2021 (ďalej len „konanie
o dedičstve“). V dedičskom konaní po poručiteľovi zistila, že poručiteľ na základe darovacej zmluvy
daroval svojej manželke- žalovanej takmer celý svoj finančný majetok vo výške 130 000 eur. Mala za
to, že darovacia zmluva zo dňa 20.10.2020 je neplatná z toho dôvodu, že k podpisu predmetnej zmluvy

nedošlo skutočne, slobodne a vážne zo strany darcu - poručiteľa, ktorý ju súčasne uzavrel v tiesni a
za nápadne nevýhodných podmienok, konal v omyle. Je presvedčená o tom, že darovacia zmluva bola
podpísaná v čase, kedy darca - poručiteľ nemal plnú spôsobilosť na právne úkony, konal v omyle, do
ktorého ho uviedla žalovaná, zmluva bola zjavne nevýhodná pre darcu, je v rozpore s dobrými mravmi.
Poručiteľ ju nikdy neinformoval o tom, že daroval žalovanej sumu 130 000 eur, ani že so žalovanou

plánuje kúpiť byt. Vyvodila, že žalovaná prevzala kontrolu nad majetkom poručiteľa a podpísala zmluvy
na kúpu predmetného bytu výlučne do svojho vlastníctva. Na základe správania sa žalovanej a okolností
podpisu spornej darovacej zmluvy, dátumu uzavretia spornej darovacej zmluvy, uzavretia kúpnej zmluvy
k bytu č. 211, 6.p., nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, Y. B. M. XX, XXX XX
L., postavenom na pozemkoch reg. C KN s parcelnými číslami XXXX/XXX C. XXXX/XXX nachádzajúce

sa v katastrálnom území J., Okres Bratislava V, mestská časť Bratislava - J. zapísanom na LV č. XXXX
(ďalej len „sporný byt“), mala za to, že je potrebné, aby sa znemožnilo žalovanej vykonať úkony, ktoré by
mohli privodiť právny stav, aby jej bolo znemožnené resp. sťažené nadobudnúť dedičstvo po poručiteľov.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,

vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne
ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň

základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

16. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p..
Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré

vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia
byťvypočutíasúdniejepovinnývykonávaťžiadneinédokazovanie.Povinnosťzdržaťsadisponovanias
vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie
strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla
spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné

posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv
nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Význam toho, že pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je
podstatnývprípadeodvolaniaprotiuzneseniu,ktorýmsarozhodloonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie,

ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu
veci.

17. V posudzovanej veci odvolací súd po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu
existujúceho v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.2 C.s.p.) konštatuje nesplnenie

zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Procesné zabezpečenie úpravy
pomerovneodkladnýmopatrenímmávždynevyhnutnevzťahkukonkrétnemuhmotnoprávnemunároku,
a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním
vo veci samej. Vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho doplnenia a príloh
má odvolací súd za osvedčené, že žalobkyňa ako i žalovaná patria do prvej skupiny dedičov zo zákona

(§ 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka) po poručiteľovi A.. C. E., zomrelom dňa 02.01.2021, pričom
žalobkyňa je dcérou poručiteľa a žalovaná bola manželkou poručiteľa. Možno tak súhlasiť so závermi
súdu prvej inštancie, že medzi stranami je osvedčená existencia pravdepodobnosti hmotnoprávneho
vzťahu. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd však dospel k záveru, že žalobkyňa
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov

(nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy) alebo obavu, že výkon rozhodnutia (exekúcia) bude
ohrozený. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ( bod 19) vyplýva, že súd prvej inštancie osvedčenie
dôvodnosti potreby úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením založil na tom, že nie
je vylúčená existencia nároku žalobkyne a prípadne ak by boli sporné nehnuteľnosti prevedené o
vlastníctva tretej osoby príp. zaťažené právom tretej osoby, že aj prípadné rozhodnutie súdu o určení,

že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, by nedosiahlo požadovaný účel, resp. dosiahnutie
tohto účelu by bolo prinajmenšom sťažené a súčasne existuje dôvodná obava bezprostredne hroziacej
ujmy na právach a právom chránených záujmoch žalobkyne. Neodkladnosť úpravy pomerov žalobkyňa
založila na tvrdení, že s ohľadom na spornosť darovacej zmluvy je potrebné znemožniť žalovanej,
aby jej neúmerne sťažila nadobudnúť dedičstvo v zákonnom podiele po poručiteľovi. Dedičstvo sa

nadobúda smrťou poručiteľa ( § 460 Občianskeho zákonníka), na dedičov prechádzajú všetky práva a
povinnosti majetkovej povahy, ale aj záväzkové práva, ktoré ku dňu smrti poručiteľa patrili poručiteľovi.
Keďže v danom prípade právnym dôvodom dedenia po poručiteľovi je výlučne dedenie zo zákona,
kedy žalobkyňa - dieťaťa poručiteľa a žalovaná - poručiteľova manželka sú zaradené do prvej dedičskej
skupiny, každý z nich dedí rovným dielom. S ohľadom na uvedené nie je dôvodnou argumentácia

žalobkyne, že konaním žalovanej by mohlo dôjsť k sťaženiu nadobudnutia jej zákonného dedičského
podielu, ktorý je podľa zákona patrí. Nakoľko smrťou poručiteľa zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo
bývalých manželov, súdny komisár sa v dedičskom konaní prednostne vysporiada aj s bezpodielovým
spoluvlastníctvom bývalých manželov podľa zásad vyjadrených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka
a určí, čo z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva patrí do dedičstva. Bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi,
uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom(§ 195 ods. 2 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „ C.m.p.“). V prípade ak nedôjde k dohode,
rozhodne o vyporiadaní súd. Zásadným je však skutočnosť, že žalovaná nadobudla vlastnícke právok spornému bytu dňa 06.04.2021, t.z. po zániku bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov.
Na správnosť uvedených záverov nemá vplyv skutočnosť, že v Zmluve o budúcej zmluve k spornému
bytu bola žalovaná označená ako slobodná, i keď v čase jej podpisu už bola vydatá. Nedôvodnou

sa javí i argumentácia žalobkyne, že nemala vedomosť o tom, že poručiteľ mienil darovať žalovanej
sumu 130 000 eur a túto vedomosť nemala ani ostatná rodina, nakoľko poručiteľ na disponovanie so
svojim majetkom nepotreboval privolenie žalobkyne ani iných členov rodiny. Spornou je i žalobkyňou
uvádzaná výška daru, ktorú poručiteľ skutočne poskytol žalovanej, a to s prihliadnutím na vyjadrenie
žalovanej, že ku dňu smrti poručiteľ poskytol žalovanej len časť daru vo výške 84 650 eur. Žalobkyňa

rovnako nijako neosvedčila, že by žalovaná vykonávala úkony, ktorými by mienila previesť vlastnícke
právo k spornému bytu príp. zriadiť akékoľvek práva v prospech tretích osôb, ktorých sa neodkladným
opatrením vo vzťahu k žalovanej domáhala. Spornou je aj otázka preukázania obavy z ohrozenia
exekúcie, keď podmienkou jej vykonania je exekučný titul, i s prihliadnutím na to, že dedičské konanie
po poručiteľovi je len v štádiu predbežného šetrenia. Vzhľadom k uvedenému nemal odvolací súd za
osvedčené ani to, že uložením požadovanej povinnosti žalovanej možno dosiahnuť ochranu, ktorej

sa žalobkyňa domáha. Preukázanie ohrozenia nároku žalobkyne, či už subjektívne alebo objektívne,
musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť
ohrozenia práv navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím
nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí
(§ 262 ods.1 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).