Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/400/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210207515
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7210207515.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne O..V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., D. G. Č.. X,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Rázusova č.
1, IČO: 36 588 725, proti žalovanej Petit Press a.s., so sídlom v Bratislave, Lazaretská č. 12, IČO: 35 790
253, zastúpenej JUDr. Patrikom Palšom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova č. 13, v konaní o
ochranuosobnosti,oodvolanížalovanejprotiuzneseniuOkresnéhosúduKošiceIIč.k.13C/53/2010-239

zo dňa 12.06.2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímOkresnýsúdKošiceII(ďalejlen„súdprvéhostupňa“)uložilžalovanejpovinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.061,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 860,45
eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala čas odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že odvolanie podáva iba voči
časti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania vo výške 1.061,50 eur za zaplatený súdny poplatok. Výšku náhrady trov právneho
zastúpenia nenamieta a voči tej časti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolanie nepodáva.

V dôvodoch odvolania poukázala odvolateľka na to, že výška súdneho poplatku za podanie žaloby
závisela predovšetkým od toho, v akej výške si žalobkyňa uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy.
Žalobkyňa sa rozhodla, že uplatní náhradu nemajetkovej ujmy, zjavne v neprimeranej výške 33.193 eur
(1.000.000,-Sk).Jedinežalobkyňamohladisponovaťsožalobouapretojedinežalobkyňazodpovedáza
to, že súd v prevážnej časti 29.873,70 eur ňou uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. Žalovaná
má za to, že súd vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej, pokiaľ uložil povinnosť nahradiť žalobkyni

náhradu trov konania, mal jej priznať náhradu za zaplatený súdny poplatok iba vo výške 166,50 eur, t.j.
66,-- eur (pevná suma určená zákonom na ochranu osobnosti + 3 % so súdom priznanej výšky náhrady
nemajetkovejujmy),akotourobilsúdprvéhostupňaprivyrubenísúdnehopoplatkuzapodanieodvolania
vo veci samej. Súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa odvolateľky analogicky aplikovať
ust.§143O.s.p. prípadneajust.§150ods.1O.s.p.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanávočirozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/211/2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice II

sp.zn. 13C/53/2010 zo dňa 06.05.2011 podala dovolanie na Najvyšší súd SR a následne aj ústavnú
sťažnosť na Ústavný súd SR dňa 24.05.2013, navrhla žalovaná prerušiť toto konanie o trovách konania
do času nadobudnutia právoplatnosti súdnych rozhodnutí vo vyššie uvedených konaniach. Uplatnila
trovy odvolacieho konania za písomné podanie - odvolanie voči uzneseniu vo výške 64,15 eur.

Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhla uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej

časti potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že v konaní o ochranu osobnosti nikdy nemožno
vychádzať, v prípade ak bola žalobcovi poskytnutá aspoň morálna satisfakcia pri posudzovaní výškypriznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, zo zásady úspechu alebo neúspechu. Uplatnila
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,15 eur.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že konanie trpí vadou uvedenou v ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.

Podľa čl. 142 ods. 2 Ústavy SR súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje
jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov
občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu
zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy
sudca.

Zuvedenéhoustanoveniajemožnévyvodiťzáver,ževoveciachpatriacichdoprávomocisúdovvzásade
rozhoduje sudca a zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodovať iba vo veciach, ktoré sú mu
na rozhodnutie zverené osobitným predpisom.

Týmto predpisom je zák. č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
iba „zákon“). Z ust. § 2 ods. 2 zákona vyplýva, že súdnymi úradníkmi sú vyšší súdni úradníci, súdni
tajomníci a probační a mediační úradníci.

Zákon v jednotlivých ustanoveniach upravuje rozsah oprávnení súdnych úradníkov, pričom na tieto
úkony musí byť súdny úradník poverený sudcom. Takáto zákonná konštrukcia vyplýva z toho, že súdni
úradníci sú v zásade štátnymi zamestnancami, to znamená, že majú postavenie úradných osôb, ale
zákon o súdnych úradníkoch im priznáva výkon právomoci súdnej moci (Drgonec. J.: Ústava Slovenskej

republiky. Komentár, 2. vydanie, Heuréka 2007, str. 1071-1072).

V ust. § 5 zákona je vymenovaný okruh konaní a právnych vecí, v ktorých súdny úradník na základe
poverenia sudcu môže konať aj rozhodovať.

V ust. § 6 zákona je vymedzený okruh konkrétnych rozhodnutí, ktoré môže súdny úradník na základe
poverenia sudcu vydať. V ust. § 7 sú uvedené iné procesné úkony, ktoré vyšší súdny úradník môže
vykonať samostatne.

V prejednávanej veci o povinnosti navrhovateľky nahradiť odporcovi, vedľajšiemu účastníkovi a štátu
trovy konania rozhodol vyšší súdny úradník.

Z obsahu spisu síce nevyplýva, že bolo vyššiemu súdnemu úradníkovi dané osobitné poverenie sudcu
na vydanie rozhodnutia v tomto konaní, odvolaciemu súdu je však z jeho činnosti známe, že sudcovia
vydávajú všeobecné poverenie pre vyššieho súdneho úradníka, ktorý je rozvrhom práce pridelený do
jeho súdneho oddelenia, aby vykonával úkony a rozhodoval podľa ust. § 5 a § 6 zák. č. 549/2003 Z.z.

vo všetkých veciach, patriacich do súdneho oddelenia príslušného sudcu.

V prejednávanej veci sa viedlo sporové konanie o nároku žalobkyne voči žalovanej o ochranu osobnosti.
Toznamená,žesanejednáotakékonanie,ktoréjeuvedenévust.§5zákona,pretooprávnenievyššieho

súdneho úradníka rozhodnúť na základe poverenia sudcu môže v prejednávanej veci vyplývať iba z
ust. § 6 cit. zákona. Toto ustanovenie taxatívnym spôsobom vypočítava tie súdne rozhodnutia, ktoré je
súdny úradník oprávnený vydať vo vlastnom mene na základe poverenia sudcu. Gramatickým výkladom
tohto ustanovenia je možné dospieť k záveru, že rozhodnutie o povinnosti na náhradu trov konaniav tomto ustanovení uvedené nie je. Systematickým výkladom cit. ustanovenia je tiež možné dospieť
k záveru, že rozhodnutie o trovách konania nemôže byť obsiahnuté v ust. § 6 písm. r/ tohto zákona
ako iné procesné rozhodnutie. V rozhodnutí o trovách konania súd rozhoduje o konkrétnych právach

a povinnostiach účastníkov konania, preto pokiaľ zákonodarca by chcel zveriť rozhodovanie o trovách
konania vyššiemu súdnemu úradníkovi, systematicky a hierarchicky by takéto rozhodnutie muselo byť
výslovne uvedené medzi ostatnými rozhodnutiami, ktoré umožňujú vyššiemu súdnemu úradníkovi uložiť
účastníkovi povinnosť, ako sú napr. rozhodnutie o poriadkovej pokute, o súdnych poplatkoch a pod..

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súčasne platná právna úprava neumožňuje,
aby vyšší súdny úradník aj na základe poverenia sudcu vydával samostatne rozhodnutie o trovách
konania v inom konaní, než je uvedené v ust. § 5 zákona.

Pokiaľ v prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, ide o rozhodnutie, pri
vydaní ktorého bol súd nesprávne obsadený, preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. zrušil
napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Pokiaľ rozhodovanie o trovách konania nie je zverené súdnemu úradníkovi, musí o trovách konania
rozhodnúť sudca.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.