Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. jún 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118210256
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Hlistová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1118210256.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v spore žalobcu: T. O.,

L. Z.: XX.XX.XXXX, K. X.: A. XXX, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Hana Lučeničová, advokátka,
Zlatohorská 6, 841 03 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO:
00 603 481, so sídlom: Primaciálne námestie 1, 81499 Bratislava, o vydanie odplaty za vecné bremeno
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 497,49 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 497,49 Eur počnúc od 26.05.2018 do zaplatenia a to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške nároku súd
rozhodne samostatným uznesením následne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Skutkové tvrdenia žalobcu a právna argumentácia

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.06.2018 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného
k úhrade 497,49 Eur s prísl. titulom odplaty za užívanie pozemkov v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa zák.č. 66/2009 Z.z. o niektorých

opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odplatu si žalobca uplatňuje
za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017.

2. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že je v podiele 6/240 podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností vedených na Okresnom Ú. Bratislava, odbore katastrálnom na E. Č.. XXXX ako parc.
Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,

XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XX a XXX/XX v celkovej
výmere 3316 m2 , V. A..Ú.. E.. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol na základe
Osvedčenia o dedičstve XXD/XXXX/XXXX zo dňa 16.12.2015 po neb. G. O., pôvodného vlastníka, ktorý
predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe Osvedčenia o dedičstve č. L. XXX/XX, D not XX/XX
zo dňa 18.10.1996, právoplatného dňa 4.11.1996 po neb. F. E., rod. O., nar. X.X.XXXX, zomretej dňa
X.X.XXXX, naposledy bytom XX Bratislava, J., vlastníctvo k nehnuteľnosti v kat. území E. - V..Č.. XXX,
X.. Č.. XXXX, roľa vo výmere 3 403 m2.

Okresný súd Bratislava D. rozsudkom sp.zn. 8 C 385/97 zo dňa 17.4.2001 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 19.11.2001 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9 Co 76/02, 9 Co 77/02
zodňa4.12.2002,právoplatnýmdňa30.4.2003určil,žeprávnypredchodcažalobcujevosvojompodiele
vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej vo vl. č. XXX, pare. č. XXXX - roľa vo výmere 3 403m2, kat. územieE. v katastri nehnuteľností zapísaná ako časti parciel č.XXX/XX, XXX, XXX/XX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/XX na E. Č.. X, X.. Č.. XXX/XX, XXX/XX na E. Č.. XXXX, X..
Č.. XXX/XX, XXX/X na E. Č.. XXX T. X.. Č..XXX na E. Č.. XXX. Na základe nového geometrického plánu

č. XX/XXXX zo dňa 28.9.2012, overeného pod č. XXXX/XXXX došlo k zápisu predmetnej nehnuteľnosti
na list vlastníctva operátu "C" č. XXXX ako parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX,XXX/XX, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, v celkovej výmere 3316 m2.

3. Žalovaný bol vlastníkom nehnuteľností - pozemkov, ktoré na neho prešli na základe zákona č.

138/1991 Z.z. o majetku obcí na ktorých sú vybudované stavby - komunikácie, verejná zeleň a iné stavby
slúžiace všetkým obyvateľom a ktoré boli vybudované v rámci celého sídliska E.. Jedná sa o pozemky
zapísané na E. Č.. XXXX A..Ú.. E. T. K. : X..Č.. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/XX,XXX/XXX,XXX/XXX,XXX/XXX,XXX/XXX,XXX/XXH.C.V.XXXXF..

4. Medzi žalobcom a žalovaným v súčasnosti neexistuje žiadna právna skutočnosť, ktorá by žalovaného

oprávňovala k užívaniu daného pozemku vo vlastníctve žalobcu, žalovaný tento pozemok dlhodobo
užíva, pričom si je vedomý tej skutočnosti, že nie je vlastníkom pozemku. Žalobca sa pokúšal
riešiť túto situáciu mimosúdnou cestou a to listom zo dňa 04.05.2018, ktorým žalovaného vyzval na
zaplatenie odplaty za vecné bremeno za užívanie predmetných pozemkov v súlade s ustanoveniami
zákona č. 66/2009 Z.z. za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017, v rozsahu jeho spoluvlastníckeho

podielu 6/240-ín t.j. 497,49 Eur. Výška odplaty bola vyčíslená na základe súkromného znaleckého
posudku vypracovaného spoločnosťou FINDEX s.r.o. č. 33/2018 zo dňa 25.04.2018. Žalovaný túto sumu
neuhradil a na výzvu nereagoval.

5. V zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo odo dňa 01.07.2009 žalovanému ako vlastníkovi stavby a

zelene na užívanie pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcu právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetných pozemkov (§ 4 zákona č. 66/2009 Z.z.).
Žalobcovi vznikol v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. nárok na to, aby mu žalovaný zámennou
neuplatní postup podľa odseku i, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná
v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 330/1991 Zb.

( § 2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z.). zákona č. 66/2009 žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby,
než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. než sa usporiadajú vlastnícke vzťahy
k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný
strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav ( § 4 ods. 2
zákona č. 66/2009 Z.z.), pričom však nie je prípustné vykladať citované ustanovenie tak, že vlastníkovi

pozemku do pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav nevzniká právo
na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zo zákona zaťažený. Bolo by v
rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za
zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok. Zákon č. 66/2009 Z.z. neustanovuje obci,
resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkových úpravám v zmysle

zák. č.330/1991 Zb. čo znamená, že v prípade neposkytnutia náhradného pozemku či v prípade, že
konanie o pozemkových úpravách by trvalo po dlhú dobu, by bol vlastník pozemku nútený po vopred
neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce z titulu práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu. Zo žiadneho ustanovenia zák. č. 66/2009 Z.z.
nevyplýva, že vecné bremeno vzniká bezodplatne a z toho dôvodu je potrebné vychádzať zo všeobecnej

úpravy a všeobecnej hodnoty vecného bremena, ktorá je v tomto prípade stanovená znalcom. Zriadenie
vecného bremena k pozemkom je núteným obmedzením vlastníckeho práva a takéto obmedzenie
nemôže byť bezodplatné, ako to vyplýva i z Ústavy Slovenskej republiky konkrétne z Článku 20 ods. 4.

6. Nárok si žalobca uplatnil už vo viacerých konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I

boli vedené konania o vydanie bezdôvodného obohatenia pod sp.zn. 11C/10/2004, 16C/224/2008 26
C/3192/2009 za predchádzajúce obdobia, ktoré sú už právoplatne ukončené a v ktorých bola otázka
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vyriešená.

7. Žalobca mal snahu po účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. vec vyriešiť pozemkovými úpravami a preto

listom zo dňa 07.12.2009 vyzval žalovaného na konanie v zmysle cit. zákona. Žalovaný do dnešného
dňa na túto výzvu nijako nereagoval Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal priznať odplatu za
zriadenie zákonného vecného bremena v zmysle zák. č. 66/2009 Zz. na nehnuteľnostiach v k.ú. E.
v celkovej výmere 2687 m2 a to parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX, XXX/X, XXX/X XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XX zapísané žalobcu v
podiele 6/240-ín na LV č. XXXX

Okresného úradu Bratislava, odbor katastrálny za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017 vo výške
497,49 Eur.
8. Žalobca si súčasne uplatnil nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods.2 Obč. zák., keďže sa
žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný bol vyzvaný k plneniu výzvou do

dňa 25.05.2018 avšak bezvýsledne v dôsledku čoho sa dostal do omeškania od dňa 26.05.2018.

Skutkové tvrdenia žalovaného a právna argumentácia

9. Žalovaný sa k nároku žalobcu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.08.2019 v ktorom
uviedol, že pozemky tvoriace predmet súdneho konania sú súčasťou sídliska "E. X." postaveného v 80 -

tých rokoch minulého storočia. Vlastníkom väčšiny pozemkov nachádzajúcich sa v sídlisku je žalovaný,
tietopozemkynadobudoldosvojhovlastníctvavsúvislostisdecentralizáciouštátnejsprávy.Pozemkyvo
vlastníctve žalobcu (pred decentralizáciou zo strany štátu nedošlo k ich riadnemu majetkovoprávnemu
usporiadaniu) žalovaný užíva na základe zákonného vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009
Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli

z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10. Žalovaný ďalej poukázal na to, že doteraz medzi stranami nedošlo k dohode, na základe ktorej
by žalovaný dobrovoľne platil žalobcovi ním požadovanú náhradu za zriadené vecné bremeno, vedú
sa k dnešnému dňu na Okresnom súde Bratislava I medzi stranami viaceré spory. V priebehu týchto

konaní došlo medzi stranami sporu k ustáleniu viacerých sporných tvrdení. Spornou medzi stranami
bola otázka výmery pozemkov, za užívanie ktorých si žalobca uplatňoval zaplatenie odplaty. K ustáleniu
tejto výmery na 2687 m2 došlo v súdnom konaní č. k. 16C/126/2013, kde zo strany súdu došlo k
dôkladnému prehodnoteniu dôkazov predložených obomi stranami týkajúcich sa užívania pozemkov
žalovaným a z tohto dôvodu tvrdenie žalobcu ohľadom výmery pozemkov užívaných žalovaným v tomto

konaní nerozporuje. Taktiež nerozporoval otázku výšky odplaty uplatňovanej žalobcom, nakoľko táto
bola v predchádzajúcich súdnych konaniach ustálená na základe znaleckého posudku vyhotoveného
znaleckou organizáciou FINDEX s.r.o. podľa ktorého hodnota vecného bremena za užívanie pozemkov
žalobcu vo výmere 2687 m2 za obdobie od 01. 07. 2011 do 30. 06. 2013 bola vo výpočte stanovená na
19 241,36 Eur. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní bol zo strany žalobcu súdu predložený znalecký

posudok rovnako vyhotovený znaleckou organizáciou FINDEX s.r.o. č. 33/2018 a týmto posudkom bola
odplata za užívanie pozemkov žalobcu v období od 01. 07. 2015 do 30. 06. 2017 stanovená na 19 900,00
Eur (z tejto hodnoty bola následne vypočítaná odplata žalobcu pri zohľadnení jeho spoluvlastníckeho
podielu), žalovaný nemal námietky k výške nároku.

11. Pokiaľ ide o spôsob odškodnenia, v zákone č. 66/2009 Z. z. je doba trvania vecného bremena
špecifikovaná iba ustanovením o vykonaní pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. V zákone
však absentuje ustanovenie o presnej dobe trvania vecného

bremena špecifikovanej konkrétnym dátumom resp. dátumom zaväzujúcim obce a okresné úrady

dokedy majú pozemkové úpravy podľa zákona č. 330/1991 Zb. realizovať, navyše zákon vôbec
nezohľadňuje skutočnosť, keď pozemkové úpravy za daným účelom nebudú zrealizované z dôvodu
nedisponovania vhodnými pozemkami na strane žalovaného. Preto pre určenie formy náhrady za
zriadené vecné bremeno považujeme túto právnu úpravu za nedostatočnú a vágnu. Vychádzajúc z
uvedeného žalovaný je toho názoru, že práva a povinnosti za zriadené vecné bremeno je potrebné

vyvodzovať zo zákonnej úpravy vecných bremien. Stotožňujeme sa s právnym názorom, podľa ktorého
vecnébremenázriadenénazákladezákonamajúšpecifickýrežimupravenýverejnoprávnymipredpismi,
na základe ktorých boli zriadené. Ako aj s tým, že tieto vecné bremená majú aj súkromnoprávny prvok.

12. Občianske právo vecné bremeno definuje ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého

obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Poukazujeme na to, že
tento charakter majú aj zákonné vecné bremená. Ak teda špeciálne predpisy nemajú zvláštnu právnu
úpravu, ich režim sa riadi úpravou všeobecnou, t. z. občianskoprávnou. Zákon č. 66/2009 Z. z. formu
náhrady za zákonom zriadené právo vecnému bremenu nedefinoval, a preto platí, že ide o jednorazovúnáhradu, pričom ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by bránilo tomuto záveru
neexistuje.

13. Súčasne navrhol spojiť na spoločné konanie podľa § 166 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok. všetky konania vedené n Okresnom súde Bratislava I ohľadom vlastníkov zapísaných na LV
č. XXXX ktorí si uplatňujú svoj nárok na zaplatenie odplaty za vecné bremeno za časové obdobia od
01. 07. 2015 do 30. 06. 2017 keďže predmet týchto žalôb je rovnaký (mení sa len uplatňovaná výška
odplaty v závislosti od vlastneného spoluvlastníckeho podielu).Návrh žalovaného súd uznesením na

pojednávaní konanom dňa 01.06.2021 zamietol, nakoľko takýto postup vzhľadom k procesnému štádiu
prejednávanej veci by bol nehospodárny.
Právne posúdenie nároku súdom

14.V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými stanoviskami procesných
strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi (výpisom z LV č. XXXX, Znalecký posudok č. 33/2018Výzva

žalobcu zo dňa 04.05.2018) a dospel k záveru, že nárok žalobcu je oprávnený. V konaní nebola sporná
otázka aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie sporových strán ani vyčíslená výška nároku. Spornou bola
otázka posúdenia charakteru vecného bremena a tým aj charakteru odplaty, ktorú si žalobca na súde
uplatnil.

15. Tak ako uviedli sporové strany vo svojich podaniach, právny vzťah medzi medzi sporovými stranami
sa spravuje zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
niektorých zákonov ( ďalej len zákon 66/2009 ). Je nesporné, že medzi sporovými stranami doposiaľ
nedošlo k dohode ohľadom majetkového

vysporiadania pozemkov stojacich pod stavbami alebo finančného vyrovnania zodpovedajúceho
obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva žalobcu za žalované obdobie.

16. Podľa čl. 20 ods.1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.
Dedenie sa zaručuje.
Podľa ods. 4 vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba b nevyhnutnej
miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú náhradu.

17. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práva slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za náhradu.

18. Podľa § 123 Obč. zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, používať jeho plody úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Obč. zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká
právna ochrana.

Podľa § 128 ods.1 Obč. zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom
verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel
nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. cit. ustanovenia, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

Podľa § 151n ods.1 veta prvá Obč. zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Podľa §151o ods.1 veta prvá Obč. zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona.

Podľa § 151p ods.1 veta prvá Obč. zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona.19. Ako už bolo vyššie uvedené vzťah medzi sporovými stranami spadá pod právny režim zákona č.
66/2009 Z.z. v znení ktorého žalovanému vzniklo od 01.07.2009 právo vecného bremena k užívaniu
pozemkov na ktorých stoja stavby nachádzajúce sa v jeho vlastníctve.

Podľa čl. l § 1 ods.1 zákona č. 66/2009 Z.z. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
Podľa čl. l § 2 ods.1 cit. Zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov

vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovo

právneho usporiadania vlastníctva k pozemkom môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi
pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej
výmere, bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby
v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa

poskytuje v rámci územia obce.
Podľa ods. 2, ak sa neuplatní postup podľa ods.1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod
stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
Podľa ods. 3, ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových
úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých

pozemkových úprav.
Podľa čl. l § 3 ods.1 veta prvá zákona č. 66/2009 Z.z. konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť
vlastníka stavby.
Podľa čl. l § 4 ods. 1 zákona 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona

k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného

bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa ods.2 vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

20. Zákon č. 66/2009 Z.z. je zákonom, ktorý predpokladá ustanovenie § 151o ods.1 veta prvá Obč.
zákonníka t.j. zriadenie vecného bremena zákonom. Je to predpis ktorý upravuje vlastnícke vzťahy
k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa
osobitných predpisov, pričom problém náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov
pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak v ustanovení § 4 odkazuje na úpravu v ustanoveniach

§ 151n až § 151p Občianskeho zákonníka, pri riešení otázky náhrady za obmedzenie vlastníckych
práv, je potrebné z týchto ustanovení vychádzať. Nie je totiž možné opomenúť, že zákon č. 66/2009
Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmienil
ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia
pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je

dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových
úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy
sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v
obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok,

ktorými je

to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok
pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej výmere a c/ o usporiadanie formou
finančnej náhrady požiada vlastník pozemku.

21. Ak potom zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa
usporiadaniavlastníckychvzťahovkpozemkomzaťaženýchzákonnýmvecnýmbremenomaponecháva
ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkovpozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú
(obmedzenie ich vlastníckeho práva k pozemku, ktoré v súčasnosti trvá niekoľko rokov, po túto dobu
nemôžu svoj pozemok žiadnym spôsobom užívať ani brať z neho žiadne úžitky, ktoré by im ako

vlastníkom prináležali podľa § 123 Občianskeho zákonníka a nie je možné ani približne určiť, dokedy
bude uvedený stav trvať ), nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky. V súvislosti s
predmetným zákonom je potrebné si uvedomiť, že majetkovoprávne usporiadanie pozemkov v zmysle
vyššie citovaných ustanovení prostredníctvom uzavretia zámennej zmluvy ako i konania o nariadení

pozemkových úprav priamo závisí od iniciatívy vlastníka stavby stojacej na dotknutých pozemkoch. V
prípade ak je tento nečinný, nastupuje právo vlastníka pozemku domáhať sa ochrany vlastníckeho
právaspôsobomzodpovedajúcemuprávnemurežimuvzťahuvlastníkaaužívateľapozemkuavrozsahu
zodpovedajúcemu platným právnym normám.

22. Pokiaľ ide o požiadavku žalovanej stanoviť finančnú náhradu za obmedzenie výkonu vlastníckeho

práva z dôvodu zákonného vecného bremena jednorázovo, v tejto súvislosti je potrebné uzavrieť, že
zákon stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu do vykonania pozemkových úprav, teda na
dobu neurčitú. To znamená, že predovšetkým od žalovaného užívateľa pozemku a vlastníka stavby na
ňom stojacej závisí kedy a za akých podmienok k majetkovoprávnemu vysporiadaniu v zmysle zákona
č. 66/2009 Z.z. dôjde. Jeho nečinnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu. Z tohto dôvodu nie je možné alebo

je značne obtiažné stanoviť výšku náhrady do budúcna, nakoľko žalobca nevie kedy bude konanie o
pozemkových úpravách ukončené. Preto stanovenie výšky odplaty jednorázovo, pri zachovaní štatútu
vecného bremena, by bolo podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Pre úplnosť súd poukazuje
aj na to, že žalobca žiada o priznanie náhrady za obdobie spätne, t.z. za obdobie, kedy žalovaný
užíval dotknuté pozemky bez odplaty. Takýto spôsob spätného vyplácania náhrady súčasne vylučuje

duplicituplnenia,nakoľkovprípademajetkovoprávnehousporiadaniavkonaníopozemkovýchúpravách
bude riešená otázka poskytnutia náhrady do budúcna. Navyše zo strany žalovaného nebola v konaní
preukázaná žiadna iniciatíva, ktorú by bolo možné charakterizovať ako snahu o jednostranné finančné
vyrovnanie. Ak aj v minulosti bola poskytnutá odplata žalobcovi za užívanie pozemkov na ktorých stoja
stavby žalobcu, tieto odplaty nemožno bez ďalšieho posúdiť ako adekvátne protihodnoty zodpovedajúce

trvalému obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva žalobcu k žalovaným zastavaným pozemkom.

23. Pokiaľ ide o premlčanie nároku, v tomto smere námietka žalovaného, že v súvislosti s jednorázovým
odškodnením je nárok žalobcu premlčaný uplynutím trojročnej lehoty od účinnosti zákona č. 66/2009
Z.z. dňa 01.07.2009 nie je opodstatnená, nakoľko v danom prípade sa s poukazom na vyššie uvedené

nárok neodškodňuje jednorázovo ale opakovane.

24. S poukazom na vyššie uvedené považoval súd za potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

25. Úroky z omeškania súd žalobkyni priznal odo dňa 26.05.2018, kedy sa žalovaný preukázateľne z
dôvodu nezaplatenia odplaty za užívanie pozemku v podielovom spoluvlastníctve dostal do omeškania.
Žalobca žalovaného písomne vyzval listom zo dňa 04.05.2018 k úhrade odplaty v lehote do 25.05.2018,
avšak bezvýsledne. Žalovaný túto skutočnosť v konaní nerozporoval. Výška úrokovej miery bola
stanovená v súlade s § 517 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa ustanovenie Obč.

zák. vykonáva.

26.O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalobkyňa bola v
konaní plne úspešná, súd jej priznal s poukazom na § 255 a § 262 CSP nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľdomáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 CSP ), že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,

d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.