Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/418/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710213587
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1710213587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: I. X., bytom N. XX, X., zastúpeného
advokátom: Mgr. Matej Krajči, so sídlom Májkova 1, Bratislava, proti žalovaným: X/ K. Č., bytom Q. S.
XX, K., X/ V. Č., bytom L. XX, K., X/ X. O., bytom G. XX, K., X/ Z. K., bytom E. XXX, I., žalovaným 1/, 2/ a
4/ zastúpeným advokátom: JUDr. Pavel Mičunek, so sídlom Holubyho 37, Pezinok, o náhradu škody vo
výške 6.703,60 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 28. januára
2015, č.k. 10C/355/2010-111, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
náhrady škody v sume 6.703,60 eura, vzniknutej zaplatením náhrady trov konania na základe výsledku
konania vo veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 4C/843/2008, v dôsledku konania
členov občianskeho združenia M.-S.-Š. U. K.; a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/,
2/ a 4/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.136,06 eura, a žalovanému 3/ náhradu
trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že žalobca, spolu s jeho bývalou manželkou I. X.

uzavreli ako kupujúci dňa 21.12.1999 s občianskym združením AW.-S.-Š. U. K. ako predávajúcim kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol aj pozemok parc. registra "C" č. 5272, druh pozemku ostatné plochy o
výmere 18.206 m2, pričom predávajúcemu zaplatili dohodnutú kúpnu cenu, a na základe tejto kúpnej
zmluvy bol v prospech kupujúcich povolený vklad ich vlastníctva do katastra nehnuteľností. Okresný
súd Bratislava III však rozsudkom zo dňa 02.02.2006, č.k. PK 5C/365/2001-253, určil, že predmetná
kúpna zmluva uzatvorená dňa 21.12.1999 je neplatná z dôvodu, že občianske združenie M.-S.-Š. U. K.
nemohlo predmetnú nehnuteľnosť vydržať a tak nebolo v čase uzavretia kúpnej zmluvy jej vlastníkom.

Poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k. 9Co/327/2009-316 z 31.08.2010, ako
súd odvolací, zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/843/2008-305 z 07.05.2009, pričom
zároveň žalobcom I. X. a I. X. uložil povinnosť zaplatiť žalovaným trovy konania v sume 6.703,60 eur, do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9Co/139/2011-163
z 30.03.2012 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 7C/92/2008-182 z 20.10.2010,
ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným: D. Y., M. Y.J., K. Y., K. Č., V. Č., X. O., Z. K. povinnosť
zaplatiť žalobcom I. X. a I. X. sumu 99.581,76 eura so 17,6 % ročným úrokom z omeškania z

dôvodu bezdôvodného obohatenia žalovaných titulom neplatnej kúpnej zmluvy. Odvolací súd vo svojom
rozsudku vyslovil, že subjektmi neplatnej zmluvy neboli žalovaní, ale občianske združenie M.-S.-Š.K.
U. K., ktoré však zaniklo bez právneho nástupcu, a žalovaní ako členovia združenia nenesú žiadnu
zodpovednosť za záväzky združenia. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku,odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality Č.:Q.-XXX/OEK-K.-XXXX z 12.02.2013,
zistil, že vyšetrovateľ mal v prípravnom konaní za dostatočne preukázané, že úmyselným
podvodným konaním členov M.-S.-Š. U. K. bola manželom X. spôsobená škoda vo výške najmenej

3.000.000,- Sk. Napokon poukázal na to, že podľa výpisu z registra občianskych združení zaniklo
občianske združenie M.-S.-Š. U. K. dňa 09.01.2001. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po
právnej stránke podľa ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru,
že podanej žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca v spore nepreukázal, že náhradu
trov konania, ktorej úhradou malo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku skutočne uhradil, ako i z dôvodu,

že účastníkom neplatnej kúpnej zmluvy neboli žalovaní, ale občianske združenie M.-S.-Š. U. K., ako
samostatná právnická osoba odlišná od členov združenia, a žiaden právny predpis neukladá členom
združenianiesťzodpovednosťzazáväzkyzdruženiapočasjehoexistencieanipojehozániku.Zdôraznil,
žehocizákladnýmpredpokladomvznikuzodpovednostizaškodujeexistenciaškody,ktorújepoškodený
povinný preukázať, žalobca v žalobe netvrdil, že zaplatil trovy konania, keď iba v závere v súpise
priložených príloh sa odkazuje na potvrdenie o zaplatení. Nesúlad obsahu návrhu na začatie konania s

označenými prílohami pritom nie je nedostatkom podaného návrhu v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., nakoľko
v takom prípade nejde o nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie, a preto bolo povinnosťou
žalobcu venovať náležitú pozornosť pripojeným dôkazom (žalobu podal prostredníctvom advokáta) a v
prípade zisteného nedostatku tento počas konania, do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd dokazovanie
vyhlásil za skončené, napraviť, čo však nevykonal. Napokon, vo vzťahu k otázke pasívnej legitimácie

žalovaných poukázal na to, že odkázal i na právny názor Krajského súdu v Bratislave v rozsudku č.k.
9Co/139/2011-163 z 30.03.2012; že členovia občianskeho združenia za záväzky združenia nenesú
zodpovednosť; ktorý je síce vyslovený vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho
v zaplatenej kúpnej cene, ale je plne použiteľný aj na uplatnený nárok voči odporcom titulom povinnosti
zaplatiť trovy konania o neplatnosť kúpnej zmluvy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,

úspešným žalovaným 1/, 2/ a 4/ ktorí boli v spore zastúpení advokátom priznal náhradu trov právneho
zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 2.136,06 eur. Žalovanému 3/ náhradu trov nepriznal,
keď mu v konaní žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a vyhovenia
podanej žalobe v plnom rozsahu, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
a jeho postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zdôraznil, že v danom prípade je
zodpovednosť za škodu daná protiprávnym konaním žalovaných 1/ až 4/ (pôvodne 1/ až 6/), ale
i Z.. K. S.H., keď splnenie všetkých zákonných podmienok vzniku zodpovednosti bolo preukázané

výsluchom svedkov (žalovaných) N. Y., O. Č., K. Č., V. Č., X. O., Z. K. M. Z.. K. S., ako aj listinnými
dôkazmi, z ktorých vyplýva i existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a
protiprávnym konaním zainteresovaných osôb, ktoré ich úmyselným podvodným konaním uviedli do
omylu tým, že prevádzali nehnuteľnosti, ktoré v čase uzavretia kúpnej zmluvy nevlastnili, čím naplnili
znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Tr.zák., ako to jednoznačne

vyplýva aj z Uznesenia zo dňa 12.2.2013, Č.: Q.-XXX/OEK-K.-XXXX. Poukázal na to, že v zmysle
ustálenej judikatúry účastníci nulitných právnych úkonov nemajú žiadne iné práva, t.j. nie sú subjektom
iných práv, okrem satisfakčných alebo retribučných práv vyplývajúcich zo zmareného právneho úkonu,
s prihliadnutím na zavinenie. (Rozsudok NSSR 4 Obo 201/2007, Uznesenie USSR IV.ÚS
494/2012, Uznesenie NSSR 8 Sžo/192/2010). Preto sa pasívna legitimácia odvodzuje od ustanovení

§ 459 OZ, v znení § 458 ods. 2 OZ, s použitím ustanovení § 90 a § 91 O.s.p., pričom
škoda vyjadrená v žalobnom petite v sume 6703,60 eura bola dostatočne preukázaná, ako aj zavinenie,
resp. úmyselné zavinené konanie, a tiež príčinná súvislosť medzi škodou a zavineným konaním. Vytkol
súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia napadnutého nie je jednoznačné zrejmé akou úvahou sa súd
zaoberal, keď dospel k záverom, ktoré čiastočne prezentoval, pričom sa podanou žalobou zaoberal

výhradne len procesným postupom dokazovania, ktorý mal spočívať v absencii dôkazu o zaplatení
sumy 6.703,60 eura, hoci právny poriadok SR, t.j. Občiansky zákonník, ustálená judikatúra, právna
doktrína a iné, nevyžadujú pre uplatnenie nároku na náhradu škody jej faktické zaplatenie. Zároveň však
v tejto súvislosti zdôraznil, že potvrdenie o zaplatení náhrady trov konania zo dňa 3.11.2010, bolo a
aj v súčasnosti je súčasťou súdneho spisu, a to už od podania žaloby, najneskôr však od doručenia

čiastočného späťvzatia žaloby a odpovede na výzvu zo dňa 5.12.2011, pričom súd ani neupozornil,
že ním označený dôkaz sa v spise nenachádza, resp. že súd takýto dôkaz stratil. Neobstojí preto
argumentácia súdu, že neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, ani o nesúlade podanej žaloby s
označenýmiprílohami,resp.predloženýmidôkazmi.Vnadväznostinauvedenékonštatoval,žesúdprvejinštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď uznesením zo dňa 28.1.2015
pred vyhlásením rozsudku ukončil dokazovanie bez predchádzajúcej výzvy v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
Nestotožnil sa s argumentáciou prvoinštančného súdu, že ak ide o vydanie bezdôvodného obohatenia

z titulu neplatnej zmluvy, je nutné posudzovať pasívnu legitimáciu podľa subjektov neplatnej zmluvy.
Kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999 spolu s Dodatkom č. l zo dňa 9.3.2000 je totiž nulitná, t.j. od počiatku
sa na ňu hľadí ako keby nevznikla, a za daného stavu je nesprávny aj právny názor Krajského súdu
v Bratislave, ktorý v rozsudku č. k. 9Co/139/2011-163 z 30.03.2012, v konečnom dôsledku vyslovil
legalizáciu bezprávia na základe založenia zodpovednosti fyzických osôb za záväzky právnických

osôb, a založil tak priame odmietnutie spravodlivosti. V súvislosti s uvedeným poukázal na to, že
právna zodpovednosť fyzických osôb v danom prípade je založená na tom, že podľa ust. § 32 ods. 1
Občianskeho zákonníka ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že
koná vo vlastnom mene, pričom podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu
robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch
právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia

svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu
činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
Podľa vykonaného dokazovania pritom bolo nadobúdateľom nehnuteľností združenie M. N. M., O. I.,
XXXXX K. (napriek tomu, že už predtým zaniklo), ktoré je odlišným subjektom od M. K., a preto je
absolútne nepochybné, že všetci vyššie uvedení žalovaní kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.1999 spolu

s Dodatkom č. l zo dňa 9.3.2000 získali plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko sami zaviazali M. K.
k právam a právnym povinnostiam, ktoré vedome nemohli naplniť, teda zaviazali právnickú osobu k
právam a právnym povinnostiam, ktorými nikdy nedisponovala. Sami teda prekročili svoje oprávnenia,
t.j. v zmysle daných zmlúv sú zaviazaní na práva a právne povinnosti sami. Zároveň však zdôraznil,
že podľa § 20a ods. 4 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii

obchodných spoločností primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení
upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné, teda sa použijú i na likvidáciu M. K.,a preto,
keď podľa ust. § 56 ods. 7 Obchodného zákonníka po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky
spoločnosti do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku (§ 61 ods. 4 ObZ) najmenej však v rozsahu,
v ktorom za ne ručili za trvania spoločnosti, a podľa § 86 Obchodného zákonníka spoločníci verejnej

obchodnej spoločnosti ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojím majetkom spoločne a nerozdielne,
ručia aj žalovaní ako členovia občianskeho združenia za jeho záväzky, aj po jeho zániku, všetkým
svojím majetkom spoločne a nerozdielne, vrátane ručenia za záväzok nahradiť mu škodu uplatnenú
podanou žalobou v prejednávanej veci. Vytkol v tejto súvislosti súdu prvej inštancie, že vychádzal z
nesprávneho a protiprávneho právneho názoru Krajského súdu v Bratislave, ktorý smeroval výhradne

voči uplatneniu si nároku z bezdôvodného obohatenia, avšak nie k nároku na náhradu škody, v čom
spočíva zásadný rozdiel, keďže škoda spôsobená konkrétnou osobou má na rozdiel od bezdôvodného
obohatenia výhradne subjektívny (zavinený) charakter, čím sa však prvoinštačný súd nezaoberal, hoci
žalovaní konali úmyselne za účelom obohatenia sa na úkor iného. V súvislosti s výrokom o trovách
konanianamietal,žesúdprvejinštancienesprávneaplikovalustanovenie§142ods.1O.s.p.,nakoľkosú

tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. spočívajúce v tom, že žalovaní ako
páchatelia úmyselného podvodného konania, ktorým spôsobili žalobcovi škodu, na základe právneho
nedostatku, legislatívnej diery, získali nemorálne prospech, hoci štát a právny systém nebol schopný
ochrániť jeho práva a oprávnené záujmy. Napokon žiadal, aby odvolací súd, ak napadnutý rozsudok
potvrdí, pripustil dovolanie o právnych otázkach zásadného významu, ktoré formuloval nasledovne:

1/ Je v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ, v znení § 457 OZ a § 458 ods. 2 OZ, viazaná povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie len zmluvným stranám navzájom alebo každému, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatil ? 2/ Je v zmysle § 420 a nasl. OZ zodpovedný za škodu každý kto škodu spôsobil
alebo iba zmluvná strana, ktorá je účastníkom právneho úkonu z ktorého vznikla škoda, resp. z jeho
neplatnosti ? 3/ Ručí v zmysle § 13 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, v znení § 20a ods. 4

OZ a § 56 ods. 7 ObZ alinea k § 86 ObZ, člen občianskeho združenia za záväzky občianskeho združenia
aj po jeho zániku ? 4/ Je v zmysle § 20 ods. 2 OZ, v znení § 32 ods. l OZ, člen občianskeho združenia
(právnickej osoby) alebo štatutár občianskeho združenia v mene, ktorého úkony vykonáva, zaviazaný z
právneho úkonu sám, ak úmyselne prekročil rozsah právomocí a druhá zmluvná strana o tom nevedela
alebo vedieť nemohla?

3. Žalovaní 1/, 2/ a 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadali napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, nakoľko žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové
právne ani skutkové dôvody, ktoré by zakladali dôvodnosť podaného odvolania. Poukázali na správnosťprávnych záverov vyslovených Krajským súdom v Bratislave v rozsudku č.k. 9Co/139/2011-163 z
30.03.2012, ktoré označili za neprelomiteľné, a zdôraznili, že podmienky vzniku ich zodpovednosti za
škodu uplatnenú podanou žalobou neboli v danej veci splnené, keďže sa voči žalobcovi nedopustili

žiadneho protiprávneho konania, keďže spornú kúpnu zmluvu ani len nevideli, nepoznali jej obsah a
nemali vedomosť o tom, či kúpnu zmluvu; t.č. už nebohí; O. Č. a N. Y., podpisovali za M. M., alebo za
občianske združenie M., teda žalobcovi žiadnu škodu nespôsobili. Za absurdnú označili argumentáciu
žalobcu trestnou zodpovednosťou menovaných, prípadne iných osôb, nakoľko vyšetrovateľ zjavne
prekročil svoje právomoci, keď v uznesení o zastavení trestného stíhania bez vypočutia podozrivých,

bez dokazovania a bez vznesenia obvinenia mal za to, že došlo k spáchaniu trestného činu. Žalovaný
3/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok je vecne správny.

5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť zaplatením náhrady trov konania na základe výsledku

konania vo veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 4C/843/2008, v dôsledku konania členov
občianskeho združenia M.-S.-Š. U. K.. Vychádzal (s výnimkou otázky úhrady trov konania žalobcom) zo
správnych skutkových záverov, na ktorých základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej
veci neboli splnené podmienky pre vyhovenie podanej žalobe, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce
zákonné ustanovenia, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel aj dostatočne vysvetlil, keď sa

dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie
veci. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom
konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť
skutkovýchaleboprávnychzáverov,naktorýchsúdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutie;apostupom

súdu prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

6. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie
žalovaných v danom spore, a správne, v zhode s právnymi závermi vyslovenými Krajským súdom v
Bratislave v rozsudku zo dňa 30.03.2012, č.k. 9Co/139/2011-163, vychádzal z toho, že žalovaní v danom

spore nie sú pasívne vecne legitimovaní, nakoľko ich nemožno stotožňovať s občianskych združením
M.-S.-Š. U. K., ako samostatnou právnickou osobou odlišnou od členov združenia, pričom žiadny právny
predpis neukladá členom združenia niesť zodpovednosť za záväzky združenia po jeho zániku.

7. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní argumentoval, že vzhľadom na ručenie členov občianskeho

združenia za záväzky združenia po jeho zániku, ručia i žalovaní za záväzok občianskeho združenia M.-
S.-Š. U.J. K. nahradiť mu škodu uplatnenú podanou žalobou v prejednávanej veci, odvolací súd sa s
jeho závermi nestotožnil. Odhliadnuc od skutočnosti, že právna úprava ručenia spoločníkov obchodných
spoločností nemôže bez ďalšieho (bez zohľadnenia okolností zániku predmetného občianskeho
združenia, ktoré však v spore neboli preukázané) v prejednávanej veci zakladať zodpovednosť

žalovaných (ktorí ani neboli všetci členmi združenia) za škodu žalobcu. Tvrdený nárok na náhradu
škody totiž nemohol vzniknúť skôr, než došlo k zmenšeniu jeho majetku, teda skôr, ako náhradu trov
konania v sume 6.703,60 eura na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/843/2008-305
z 07.05.2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9Co/327/2009-316, zo dňa
31.08.2010, uhradil protistrane. K tomu však došlo až dňa 3.11.2010, teda až niekoľko rokov po zániku

občianskeho združenia M.-S.-Š.K. U. K., ktoré zaniklo dňom 9.1.2001.

8. Vychádzajúc z uvedeného preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že podanej žalobe
nie je možné vyhovieť, a to i napriek tomu, že; ako dôvodne žalobca namieta v podanom odvolaní;
nemožno považovať za správny skutkový záver prvoinštančného súdu, že žalobca v spore nepreukázal,

že náhradu trov právneho zastúpenia protistrane uhradil, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalobca
opakovane v priebehu konania predložil kópiu príkazu na úhradu z I., M..N.., na základe ktorého
úhradu trov konania protistrane možno považovať za preukázanú. Táto skutočnosť však nemá zásadný
význam z hľadiska vecnej správnosti záveru prvoinštančného súdu, že v spore nebolo preukázanienaplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu, ktorej náhrady sa žalobca
domáha podanou žalobou. Bez zreteľa na preukázanie úhrady trov konania žalobcom totiž žalobe
nebolo možné vyhovieť z dôvodu absencie takého hmotnoprávneho postavenia žalovaných, z ktorého

by mohla vyplývať ich zodpovednosť za škodu žalobcu odvíjajúca sa od neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 21.12.1999.

9. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil, keď vychádzal z právnych
záverov Krajského súdu v Bratislave vyslovených v rozsudku č.k. 9Co/139/2011-163 z 30.03.2012, a

tým v dôsledku legalizácie bezprávia založil priame odmietnutie spravodlivosti, odvolací súd uvádza, že
s právnymi závermi vyslovenými v citovanom rozsudku odvolacieho súdu sa taktiež stotožňuje a
považuje ich za správne, a preto treba považovať za správne i závery súdu prvej inštancie, ktorý
vzhľadom na skutkový stav veci ustálený vykonaným dokazovaním správne odmietol pričítať právne
následky právneho úkonu občianskeho združenia (uzavretia neplatnej kúpnej zmluvy) jeho členom. V
tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že o prípadnej zodpovednosti za škodu by

v danom prípade bolo možné uvažovať iba v prípade osôb, ktoré pri uzavretí neplatnej kúpnej zmluvy
za občianske združenie konali, teda iba vo vzťahu k osobám O. Č.Č. a N. Y.J.. Tie však už nežijú a z
obsahu spisu vyplýva, že v prípade oboch bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť,
a preto v danej veci ani prípadná zodpovednosť dedičov za ich záväzky do úvahy neprichádza.

10. Napokon, nedôvodná je tiež argumentácia žalobcu, že v preskúmavanej veci boli splnené
predpoklady na rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko tu existujú dôvody
osobitného zreteľa, pre ktoré je na mieste žalovaným náhradu trov konania nepriznať. Žalobca totiž
žiadne skutočnosti, ktoré by umožňovali aplikovať v danej veci citované ustanovenie nepreukázal, keď
ním uvádzané dôvody, t.j. získanie nemorálneho prospechu žalovanými v dôsledku ich úmyselného

podvodného konania, ktorým spôsobili žalobcovi škodu, za stavu, keď na základe právneho nedostatku,
legislatívnej diery, štát a právny systém nebol schopný ochrániť jeho práva a oprávnené
záujmy, nemôžu v tomto smere obstáť. V trestnom konaní, avšak ani v preskúmavanej veci totiž nebolo
preukázané, že by sa žalovaní na úkor žalobcu vďaka svojmu podvodnému konaniu obohatili, ani to,
že by mu boli takýmto konaním spôsobili škodu uplatnenú podanou žalobou, pričom nejde ani o

situáciu, kedy by bol neúspech žalobcu v spore zapríčinený konaním žalovaných, alebo dôsledkom jeho
dôkaznej núdze spôsobenej žalovanými. Naviac, žalobca v spore nepreukázal žiadne skutočnosti, na
základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že od žalovaných možno spravodlivo požadovať, aby
účelne vynaložené trovy konania (právneho zastúpenia) znášali z vlastných prostriedkov. Na základe
uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené zákonom

stanovené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. (resp. teraz § 257 CSP) na rozhodnutie
o trovách konania; a to ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania.

11. Záverom odvolací súd, v nadväznosti na návrh žalobcu na pripustenie dovolania o
zásadných právnych otázkach špecifikovaných v podanom odvolaním, považuje za potrebné uviesť, že

žalobcom navrhované právne otázky nepovažuje za potrebné zodpovedať v dovolacom
konaní, nakoľko nejde o všeobecné otázky so zásadným významom pre aplikačnú prax, ktoré by v
judikatúre, prípadne literatúre (doktríne) neboli riešené. Najmä by však išlo o posúdenie otázok úzko
spätých so skutkovým stavom prejednávanej veci, ktoré by mohlo mať za následok len preskúmanie
vecnej správnosti individuálneho rozhodnutia odvolacieho súdu v tomto spore, čo však nie je účelom

ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd preto žiadosti žalobcu o pripustenie dovolania v danej
veci nevyhovel.
12. Na základe uvedeného, keď súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať pochybenie pri skutkovom a
právnom posúdení splnenia predpokladov pre vyhovenie podanej žalobe, pričom ani vo svojom odvolaní
žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky

odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1CSP, a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou aleboodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).