Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. máj 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/214/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115207395
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1115207395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: G.. F. T., nar. XX.X.XXXX, P. XXXX/
X, P., zastúpeného advokátom JUDr. Júliusom Bučekom, Štefánikova 18, Humenné, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 7.350 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č. k. 9C/88/2015-65, zo dňa 6.3.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol; žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 13.3.2015 domáhal proti
žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 7.350 eura s príslušenstvom na tom
skutkovom základe, že v exekučnej veci pod spisovou značkou EX 23/2013, bola vedená exekúcia

oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava proti
povinným 1/ NOVAVIA Michalovce s.r.o., IČO: 36 578 185, Hrehovčíka 5855/10, 071 01 Michalovce 1,
2/ U. P., nar. XX.X.XXXX, T., Š. X/X, XXX XX F., 3/ G.. F. T., nar. XX.X.XXXX, P. XXXX/X, XXX XX P. X,
o vymoženie 9.856 eur. Dňa 26.6.2014 Okresný súd Michalovce uznesením sp. zn. 6Er/61/2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2014 a vykonateľnosť dňa 2.8.2014, rozhodol o zastavení exekúcie
voči povinnému 3/ G.. F. T. z dôvodu, že je voči nemu neprípustná. V odôvodnení uznesenia okresný
súd uviedol, že je zrejmé, že povinný 3/ nikdy nebol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu založeného

predmetnou zmenkou - zmluvou so spoločnosťou oprávneného, preto exekúciu vyhlásil voči povinnému
3/ za neprípustnú, keďže sa nemohol stať ani účastníkom exekučného vzťahu. Na základe informácie
zo dňa 1.12.2014 U.. U. E., súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie bolo od povinného
3/ G.. F. T. v prospech oprávneného PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. vymožených 7.350 eur. Žalobca
bol toho názoru, že ide o plnenie na základe titulu, ktorý stratil účinnosť, nakoľko v tomto prípade bola
exekúcia voči G.. F. T. od začiatku vedená nezákonne. Z uvedeného dôvodu žalovaného žiadal výzvami
zo dňa 16.1.2015 a zo dňa 6.2.2015, aby poukázal - vrátil na účet G.. F. T., vedený v Tatra banka, a.s. č.

účtu: XXXXXXXXXX/XXXX sumu vo výške 7.350 eur; napriek tomu tieto nezákonne vymožené peňažné
prostriedky neboli žalobcovi vrátené.2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
vychádzal z toho, že v konaní nebolo medzi stranami sporné, že v exekučnej veci vedenej pod spisovou
značkou EX 23/2013 bola vedená exekúcia oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792

752, Mliekarenská 10, Bratislava proti povinným
1/ NOVAVIA Michalovce s.r.o., IČO: 36 578 185, Hrehovčíka 5855/10, Michalovce 1,
2/ U. P., nar. XX.XX.XXXX, T., Š. X/X, F., 3/ G.. F. T., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/X, P. X, o
vymoženie 9.856 eur na základe zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k.
3Zm/434/2012-14, zo dňa 4.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť voči žalovanému 1/ dňa 18.10.2012,

voči žalovanému 2/ dňa 21.9.2012, voči žalovanému 3/ dňa 16.11.2012. Dňa 26.6.2014 Okresný
súd Michalovce uznesením sp. zn. 6Er/61/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2014 a
vykonateľnosť dňa 2.8.2014, rozhodol o zastavení exekúcie voči povinnému v 3. rade G.. F. T. podľa §
57 ods. 1 písm. f), písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že je voči nemu neprípustná. Súd prvej
inštancie sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného a bol toho názoru, že na strane žalovaného
žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo, za žiadne bezdôvodné obohatenie nezodpovedá a uplatnený

nárok voči nemu nie je dôvodným. Uviedol, že o povinnosti žalobcu uhradiť žalovanému zmenkovú
sumu 9.856 eur s príslušenstvom bolo rozhodnuté na základe právoplatného súdneho rozhodnutia -
zmenkového platobného rozkazu č. k. 3Zm/434/2012-14, zo dňa 4.9.2012; toto rozhodnutie nebolo
zrušené, a to ani v rámci konania o námietkach, a ani využitím mimoriadnych opravných prostriedkov. Za
súčasného procesného stavu, kedy každý, aj súd je viazaný uvedeným súdnym rozhodnutím, považoval

za procesne neprípustné negovať jeho účinky iným súdnym rozhodnutím. Dôvodil, že o podanej žalobe
mohol rozhodovať len vtedy, ak by uvedený zmenkový platobný rozkaz bol zrušený, pričom žalobca tak
mohol urobiť v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov. Nevyužitie tohto oprávnenia nie je možné
nahradiť touto žalobou.

3. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie poukázal
na § 454 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo,
čo podľa práva mal plniť sám. Z rozhodnutia týkajúceho sa trestnej veci predloženej žalobcom jasne
vyplýva, kto spáchal trestný čin a od koho sa žalobca môže dôvodne domáhať nároku na náhradu
toho, čo plnil namiesto neho v prospech žalovaného. Finančné prostriedky, ktorých vrátenia z dôvodu

údajného bezdôvodného obohatenia sa žalobca domáha v tomto konaní od žalovaného neboli získané
plnením bez právneho dôvodu, z neplatného úkonu, dôvodu, ktorý odpadol alebo nepoctivých zdrojov;
nemôže preto ísť o nárok zakladajúci vznik bezdôvodného obohatenia. Exekučné konanie, v ktorom boli
vymoženéfinančnéprostriedkysavykonávalonazákladeplnespôsobiléhoexekučnéhotitulu,asúčasne
aj navrátenie do pôvodného stavu v exekučnom konaní nie je možné (keďže žalovaný ako oprávnený

nadobudol oprávnenia v rámci daného konania, t. j. vymoženú sumu oprávnene a dobromyseľne). Z
týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v zmysle § 451 ods. 1, ods. 2, § 454 Občianskeho zákonníka,
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, § 262 C. s. p. v zmysle zásady
úspechu strany vo veci; žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 100 %, preto uložil žalobcovi povinnosť
nahradiť trovy konania žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške

náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť

a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že Okresný súd Michalovce uznesením sp. zn.
6Er/61/2013, dňa 26.6.2014 rozhodol o zastavení exekúcie voči povinnému 3/ a teda voči G.. F. T. a to na

základe zistenia, že uvedená exekúcia je voči nemu neprípustná; uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.7.2014 a vykonateľnosť dňa 2.8.2014. V odôvodnení predmetného uznesenia je uvedené,
že povinný 3/ nikdy nebol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu založeného predmetnou zmenkou so
spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., na základe čoho vyhlásil exekúciu za neprípustnú, keďže
sa nemohol stať ani účastníkom exekučného vzťahu. Z uvedeného mu teda vyplynulo, že bezdôvodné

obohatenie na strane spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. vzniklo ako finančný prospech, ktorý
bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. plnením bez právneho dôvodu, keďže
exekúcia voči žalobcovi bola od začiatku vedená nezákonne.5. Tieto skutočnosti žalobca uviedol spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. ešte pred vydaním
zmenkového platobného rozkazu v odpovedi na pokus o zmier zo dňa 5.4.2012, taktiež aj v žiadosti
zo dňa 5.10.2012 a to konkrétne po obdržaní zmenkového platobného rozkazu a aj v námietkach proti

zmenkovému platobnému rozkazu a v liste zo dňa 22.10.2012. Mal za to, že v danom prípade ide o
plnenie, na ktoré od počiatku žalovaný nemal právny nárok, resp. na základe titulu, ktorý stratil účinnosť
a to z dôvodu, že uvedená exekúcia bola voči žalobcovi od začiatku vedená nezákonne. Bol názoru,
že základné predpoklady na konštatovanie vzniku bezdôvodného obohatenia boli na strane žalovaného
splnené, to znamená, že peňažné prostriedky boli na jeho účet pripísané a teda právny dôvod, na

základektoréhosavykonaloplnenienikdyanineexistoval,resp.odpadolatotým,žežalobcanikdynebol
účastníkom hmotnoprávneho vzťahu založeného zmenkou/zmluvou so spoločnosťou žalovaného, ktorá
založila vznik exekučného titulu, čo v konečnom dôsledku skonštatoval vo svojom uznesení o zastavení
exekučného konania aj Okresný súd Michalovce.

6. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku, založenom na úvahe, že nemôže ísť o nárok

z bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol sa vzťahuje na prípady, ak v okamžiku poskytnutia
akéhokoľvek plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne a v dôsledku ďalšej právnej
skutočnosti stratil svoje právne účinky, teda odpadol. V momente odpadnutia právneho dôvodu sa
poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia sa opiera o

zásadu občianskeho práva podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá hovorí o tom, „že nikto
sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný
prospech vrátiť.“ Vychádzajúc zo skutočnosti, že bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia určitých
zákonom ustanovených podmienok, a teda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom
uznaného dôvodu alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva, súdu rozhodujúcemu o žalobe

vydať bezdôvodné obohatenie naisto nepostačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe ktorého bolo
plnené (nie je rozhodujúce, či plnenie bolo dobrovoľné, alebo vymožené v exekučnom konaní), bolo
následne zrušené, resp. došlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti. Ak sa totiž domáha
vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu od toho, či
právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Ak právny dôvod

plnenia tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto
právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva, a
rozsahtejtopovinnostiriešisúdvkonaníonávrhunavydaniebezdôvodnéhoobohateniaakopredbežnú.
Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho,
komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod reálne nespočíval v hmotnom práve (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR z 23.11.2011, 5 M Cdo 17/2009).

7. V zmysle vyššie uvedeného výkladu preto neobstojí názor súdu prvej inštancie, že „O povinnosti
žalobcu uhradiť žalovanému zmenkovú sumu 9.856 eur s príslušenstvom bolo rozhodnuté na základe
právoplatného súdneho rozhodnutia - zmenkového platobného rozkazu č. k. 3Zm/434/2012-14, zo

dňa 4.9.2012, toto rozhodnutie nebolo zrušené, a to ani v rámci konania o námietkach, a ani
využitím mimoriadnych opravných prostriedkov, za súčasného právneho stavu, kedy každý aj súd je
viazaný uvedeným súdnym rozhodnutím, je procesné neprípustné negovať jeho účinky iným súdnym
rozhodnutím.“ Zdôraznil, že žalobca nikdy nebol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu založeného
zmenkou/zmluvou so spoločnosťou žalovaného, ktorá založila vznik exekučného titulu, a teda právny

dôvod na plnenie žalobcu voči žalovanému reálne nikdy neexistoval a nespočíval v hmotnom práve,
a teda zrušenie zmenkového platobného rozkazu by nemalo na právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným žiaden dopad.

8. Za súčasného právneho stavu, kedy každý aj súd je viazaný súdnym rozhodnutím, tak ako to uvádza

súd prvej inštancie, by mal byť konajúci súd v tomto prípade rovnako viazaný aj trestným rozsudkom
Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 4T/161/2013, zo dňa 26.11.2013, ktorým bol povinný 2/ uznaný za
vinného zo zločinu úverového podvodu, a teda bolo preukázané, že žalobca ani zmenku, ani zmluvu o
revolvingovej pôžičke č. 13337574315, ktoré boli základom pre vydanie vyššie uvedeného zmenkového
platobného rozkazu nikdy nepodpísal, a teda povinnosť plniť v zmysle uvedeného zmenkového

platobného rozkazu mu na základe hmotného práva ani nikdy nevznikla. Konajúci súd by zároveň mal
rešpektovať a byť viazaný aj uznesením Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 6Er/61/2013, zo dňa
26.6.2014.9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť, pričom zdôraznil, že konajúci súd sa musel pri rozhodovaní riadiť tým, že o nároku
žalovaného voči žalobcovi bolo právoplatne rozhodnuté a toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné

naďalej; zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm/434/2012-14, zo dňa 4.9.2012 nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť. Rozhodnutie Okresného súdu Michalovce č. k. 6Er/61/2013, zo dňa 26.6.2014 nemá
účinky zrušenia zmenkového platobného rozkazu, a súčasne ani nedôvodnosti zmenkového záväzku
žalobcu ako avalistu. Rozhodnutie exekučného súdu nie je spôsobilé zmeniť, či odstrániť účinky
právoplatného súdneho rozhodnutia. Povinnosť žalobcu plniť v prospech žalovaného bola právoplatne

judikovaná, a ak by mali byť účinky právoplatného rozhodnutia popreté či dokonca odstránené, musí sa
tak stať zákonom stanoveným spôsobom. Zákon určuje aj postup, akým sa má právoplatné rozhodnutie
zrušiť. Bol názoru, že pokiaľ by súd prvej inštancie nerešpektoval fakt, že je tu existujúce a právoplatné
súdnerozhodnutie,potomjeotázne,načonapríkladslúžiaustanoveniaupravujúcemimoriadneopravné
prostriedky. Úprava žaloby o obnovu konania, dovolania či dovolania generálneho prokurátora by
nemala žiaden význam, ak by bolo možné za právoplatne rozhodnutého stavu rozhodovať o žalobcom

uplatnenom nároku a v rámci takéhoto konania by súd na právoplatný zmenkový platobný rozkaz
neprihliadal. Mal za to, že úprave mimoriadnych opravných prostriedkov by odporovalo, ak na jednej
strane sa stanovujú podmienky pre ich uplatnenie, a na druhej strane je možné ich obísť a v rámci
určitého konania sa domáhať toho, aby súd na konkrétne právoplatné rozhodnutie neprihliadal (čiže ho
nepovažoval za rozhodnutie s účinkami rozhodnutia podľa zákona).

10. Mal za to, že uznesenie exekučného súdu sa otázky existencie judikovaného záväzku (teda záväzku
avalistu za zaplatenie zmenky, na podklade ktorej bol vydaný zmenkový rozkaz) vôbec netýka a ani
platnosti zmenečného záväzku avalistu (tu žalobcu). Na podklade uznesenia exekučného súdu teda
súd prvej inštancie nemohol vychádzať z toho, že zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm/434/2012-14, zo

dňa 4.9.2012, nemá účinky právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní odkazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 5 M Cdo 17/2009, toto sa primárne zaoberá plynutím
premlčacej doby; je však z neho podstatné aj to, že pre úvahu o vzniku bezdôvodného obohatenia
sa vyžaduje zrušenie pôvodného rozhodnutia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že o bezdôvodné
obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia plnenia

na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (zmieru, ktorého účinky uznesenia o
schválenísúrovnakéakopriprávoplatnomrozsudku),ktoréboloneskôr,vrámcikonaniaomimoriadnom
opravnom prostriedku (obnovy konania, dovolania, či mimoriadneho dovolania), zrušené. Vo všetkých
týchto prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné
alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej

povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku (zmieru), ktorý ho deklaroval, takže
v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá
rozhodnutie o uplatnenom nároku.

11.Bolnázoru,žeNajvyššísúdSRtýmjednoznačnepotvrdil,žezrušeniepredchádzajúcehorozhodnutia

je jedným z predpokladov, aby sa dalo uvažovať o bezdôvodnom obohatení. V prejednávanej veci boli
pred súdom prvej inštancie preukázané skutočnosti, na základe ktorých sa žalobca mohol domáhať
akejkoľvek náhrady plnenia od osoby označenej v trestnom rozhodnutí Okresného súdu Trebišov sp.
zn. 4T/161/2013, zo dňa 26.11.2013. S prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce z uvedeného trestného
rozhodnutia bol názoru, že nie je ani pasívne legitimovaným.

12. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu zopakoval dôvody uvedené v odvolaní a
opätovne poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu z 9.4.2014, sp. zn. 7 Cdo/85/2013.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s §
387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 25.5.2021 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

14. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na dostatočné
skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkýmiprávne relevantnými aspektmi prejednávaného prípadu; dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav,
opísal priebeh konania, uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky
vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z

ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré adekvátne vysvetlil.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd vo vzťahu k námietke žalobcu, že
skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol sa
vzťahuje na prípady, ak v okamžiku poskytnutia akéhokoľvek plnenia existoval právny dôvod plnenia,

ktorý však následne a v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti stratil svoje právne účinky, teda odpadol
uvádza, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého bola
vykonávaná exekúcia nebolo zrušené a zastavením exekučného konania ani nestratilo účinky, ako
sa mylne domnieva žalobca. Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu
zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným
zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva,

bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného
práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného
titulu; okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, preto zákon umožňuje
uplatniť len v konaní vo veci samej, t. j. v základnom konaní a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa
dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr.

R 47/1970).

16. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že zastavenie exekúcie predstavuje opatrenie, ktorým sa ukončuje
ďalšie vykonávanie exekúcie a má preto význam pre samotné exekučné konanie a jeho ďalší priebeh. V
prejednávanej veci bolo exekučné konanie zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku

účinného k 26.6.2014 z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Dôvodom
zastavenia exekúcie nebola skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b/ Exekučné poriadku) ako
sa nesprávne domnieva žalobca. V tejto súvislosti možno poukázať na zásadný rozdiel medzi zrušeným
exekučným titulom a exekučným titulom, ktorý stratil účinky spočívajúci v tom, že zrušené rozhodnutie

prestáva formálne existovať (bolo zrušené); naproti tomu neúčinné rozhodnutie formálne existuje aj
naďalej avšak s tým, že po svojom vydaní pre danú oblasť práva stratilo účinnosť (neplní svoju pôvodnú
regulačnú funkciu).

17. K zrušeniu exekučného titulu môže dôjsť len v právnom konaní, v ktorom bol vydaný, a iba podľa

procesných noriem umožňujúcich takéto zrušenie. V civilnom sporovom konaní ide napr. o zrušenie
neodkladného opatrenia, pretože odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 C. s. p.), zrušenie
predbežne vykonateľného rozhodnutia v odvolacom konaní, zrušenie právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnova konania, dovolanie).

18. Naopak neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva,
ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce naďalej formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom
preexekúciu.Ktakýmtoprávnymskutočnostiampatrínapr.právnanorma(zákon),ktoránapr.spôsobuje
neúčinnosť vykonateľných neodkladných opatrení v spojení s plynutím času (§ 333 C. s. p.); súdne
rozhodnutie vydané najmä v konaniach podľa Zákona o rodine (napr. o rozsudok o rozvode manželstva,

ktorý vyvoláva neúčinnosť exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok na výživu manžela, rozsudok
o rozvode manželstva, ak obsahuje výrok o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode, spôsobí neúčinnosť rozhodnutia súdu vyneseného v poručenskom konaní podľa § 36 Zákona
o rodine, rozsudok, ktorým sa zrušuje vyživovacia povinnosť, spôsobí neúčinnosť rozsudku, ktorým
bola vyživovacia povinnosť určená, rozsudok, ktorým sa vyhovelo žalobe o zapretie otcovstva, má za

následok neúčinnosť rozsudku, ktorým sa domnelému otcovi určila povinnosť na platenie výživného,
obdobné účinky má aj rozsudok o osvojení dieťaťa). Ďalšou skutočnosťou spôsobujúcou neúčinnosť
exekučného titulu môže byť aj verejná listina, napr. sobášny list, ktorý postačuje na preukázanie
neúčinnosti súdneho rozhodnutia, ktoré ako exekučný titul priznáva právo na príspevok rozvedeného
manžela.

19. Neúčinnosť rozhodnutia vo vyššie uvedenom zmysle, ktoré ale tiež samo-osebe v prípade
poskytnutého plnenia nespôsobuje vznik bezdôvodného obohatenia, nemožno zamieňať s posúdením
existencie hmotnoprávnych predpokladov práva, ktoré je obsahom exekučného titulu a bolo predmetomzákladného konania; posúdenie hmotnoprávnych predpokladov existencie alebo neexistencie práva,
možno dosiahnuť iba zrušením (zmenou) exekučného titulu.

20. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že exekučný titul predstavuje vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Bezdôvodným obohatením sa môže stať tiež
plnenie prijaté na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené. Ak sa potom
domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom (prípadne i iným orgánom), závisí
dôvodnosť jeho požiadavky na tom, či podľa hmotného práva - teda i bez rozhodnutia, ktoré bolo

následne zrušené - plnil povinnosť, ktorú skutočne mal alebo nemal. Zrušením rozhodnutia podľa
ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto
plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva tu povinnosť neexistovala.
Zrušením rozhodnutí tak odpadá právny dôvod, a poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným
obohatením.

21. Ak teda spočíval právny dôvod plnenia v hmotnom práve, potom trvá i v prípade zrušenia
právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorý ho deklaroval, a poskytnuté plnenie bolo od počiatku
i naďalej podložené právnym dôvodom; nemôže preto byť posudzované ako bezdôvodné obohatenie
vzniknutéplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadol.Akprávnydôvodnaplneniedanýnebol,apôvodný
rozsudok tak bol nesprávny, spočíva právny dôvod plnenia vo vykonateľnom súdnom rozhodnutí; až jeho

zrušením (do tej doby existujúci) právny dôvod odpadá a skôr zaplatené plnenie sa stáva bezdôvodným
obohatením.

22. Z uvedeného a contrario nepochybne vyplýva záver, že plnenie poskytnuté v súlade s povinnosťou
uloženou v právoplatnom rozhodnutí príslušného štátneho orgánu (v súdenej veci rozhodnutím súdu),

aj keď je toto rozhodnutie nesprávne, nie je plnením bez právneho dôvodu a to až do chvíle, kedy bude
toto právoplatné súdne rozhodnutie zrušené z dôvodu, že nárok jedného z účastníkov (v danom prípade
žalobcu) voči ďalšiemu účastníkovi (žalovanému) nemal oporu v hmotnom práve. Až jeho zrušením
odpadáprávnydôvodexistujúcidotejdobyaskôrzaplatenéplneniesastávabezdôvodnýmobohatením.

23. Možno teda uzavrieť, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu nedošlo,
pretože právny dôvod plnenia stále existuje (stále existuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie
priznávajúce žalovanému právo na plnenie voči žalobcovi). Pokiaľ žalobca chce tento stav zvrátiť, musí
sa domáhať zrušenia rozhodnutia, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému žalovanú
čiastkuatopodľapríslušnýchustanoveníC.s.p.Akdosiahnezrušenierozhodnutiavzákladnomkonaní,

až potom dôjde ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a žalovaný bude povinný toto
bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Iné závery nevyplývajú ani z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR z 23.11.2011, sp. zn. 5 M Cdo 17/2009 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 9.4.2014, sp. zn.
7 Cdo 85/2013, na ktoré poukazoval žalobca vo svojom odvolaní.

24. Existujúce právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie je teda naďalej právnym titulom plnenia;
ten kto bol účastníkom konania, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie ukladajúce mu platobnú
povinnosť, je týmto výrokom viazaný a nemôže preto v inom konaní úspešne uplatňovať nárok na
vrátenie čiastky zaplatenej podľa tohto rozhodnutia s tvrdením, že v skutočnosti žiadnu platobnú
povinnosť nemal. Ani súd nemôže vychádzať z iného záveru o existencii či neexistencii nároku medzi

tými účastníkmi, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté a túto otázku nemôže sám v inom konaní znovu
posudzovať ani ako otázku predbežnú.

25. S poukazom na vyššie uvedené právne východiská neboli skutočnosti uvádzané žalobcom ďalej
spôsobilé zmeniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Keďže

žalobca v podanom odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval
za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní
úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).