Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. júl 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119202463
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3119202463.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
dieťa rodičov: matky, G. E., bytom L. XXX/X, G., zastúpenej JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou
so sídlom v Dubnici nad Váhom, Bratislavská 354/32 a otca, H. R., bytom J. XXX/X., G., o návrhu otca
na úpravu styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo

dňa 12. mája 2021 č.k. 26P/60/2019-96, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. m e n í tak, že žiaden z účastníkov
n e m á nárok na náhradu trov konania.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. otca dieťaťa
zaviazal povinnosťou nahradiť matke trovy konania vo výške 570,88 eur s tým, že prijímateľom tejto
náhrady je právna zástupkyňa matky JUDr. Zuzana Lukačovičová. Výrokom III. otca dieťaťa zaviazal
povinnosťou nahradiť štátu trovy vo výške 96,72 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia na
účet Okresného súdu Trenčín. V rozhodnutí konštatoval, že otec sa podaným návrhom domáhal, aby
súd upravil jeho styk s maloletou. V priebehu konania otec svoj návrh zobral späť a žiadal konanie

zastaviť s odôvodnením, že si to vybaví aj niekde inde. Matka so späťvzatím návrhu súhlasila a žiadala
nahradiť trovy konania. Taktiež kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu súhlasil, preto súd podľa §
29 ods. 1 CMP konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 55, § 57 a § 58 CMP.
Konštatoval, že v konaniach, na ktoré sa vzťahuje Civilný mimosporový poriadok, vo všeobecnosti platí,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a súd v takomto konaní náhradu trov prizná
len výnimočne za predpokladu, že bol návrh na náhradu trov konania podaný a že je to s ohľadom

na okolnosti prípadu spravodlivé. V predmetnej veci podal otec dieťaťa návrh na úpravu styku dňa
20.09.2017, na pojednávaniach dňa 06.03.2019 a 14.08.2020 otec uviedol, že naposledy sa s maloletou
stretol vo februári 2018. Matka na pojednávaní uviedla, že otec sa s maloletou riadne stretával asi pred
3 rokmi, potom sa s maloletou nestretával z dôvodu odporu a strachu z otca zo strany maloletej, ktorý
konkretizovala zlými zážitkami počas života v spoločnej domácnosti. Otec namietal, že sa s maloletou
nestretáva preto, že mu v tom bráni matka maloletej. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých, ktoré vykonal znalec PhDr. Jozef
Ďanovský, ktorý podal dňa 14.12.2020 znalecký posudok č. 46/2020, z ktorého vyplýva, že vzťahy
medzi otcom a maloletou sú narušené, maloletá sa aktuálne odmieta stretávať s otcom z dôvodu
nedodržiavania abstinencie od alkoholu zo strany otca, pričom znalec odporučil upraviť styk otca s
maloletou v prípade jeho riadnej a trvalej abstinencie a za predpokladu absolvovania rodinnej terapie
otec - dcéra. Súd ďalej konštatoval, že v priebehu konania bolo tiež zistené, že otec maloletej podal v

priebehu roka 2020 trestné oznámenie na nevlastného brata maloletej pre trestný čin týrania blízkej a
zverenej osoby - maloletej B.; uvedené trestné stíhanie bolo orgánmi činnými v trestnom konaní dňa09.11.2020 zastavené, pretože sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie. Následne otec
návrh na úpravu styku s maloletou vzal späť. Z uvedených okolností mal súd za to, že návrh otca
na úpravu styku s maloletou B. bol návrhom šikanóznym, ktorého cieľom nebolo dosiahnuť najlepší

záujem maloletej, ale naopak, maloletú donútiť k styku s otcom prostredníctvom rozhodnutia súdu, čomu
však závery znaleckého dokazovania nezodpovedali. Súd prihliadol i na to, že matka sa pojednávaní
riadne zúčastňovala a riadne spolupracovala so znalcom. Súd skúmal aj majetkové a zárobkové pomery
účastníkov a zistil lepšie osobné a majetkové pomery na strane otca. Na základe uvedených skutočností
dospelsúdkzáveru,ževdanejvecijenazáklade§55CMPspravodlivépriznaťmatkemaloletejnáhradu

trov konania, ktoré jej vznikli a na ich náhradu zaviazať otca maloletej, ako aj zaviazať otca k náhrade
trov štátu vzniknutých vykonaným znaleckým dokazovaním.

2. Proti uzneseniu, jeho výroku o priznanej náhrade trov konania matke (výrok II.), podal v zákonnej
lehote odvolanie otec maloletej. V odvolaní uviedol, že v plnej miere nesúhlasí so zaplatením poplatkov
vo výške 570,88 eur, ktoré má zaplatiť advokátke matky dieťaťa. Poznamenal, že matka mu už pred

rokmi nedovolila stretávať sa s dcérkou nie preto, že by dcéra mala zlé zážitky z ich spoločného života,
ale z pomsty jej matky. Dokonca jej aj zrušila mobil, ktorý jej platil, aby nemohla byť s ním v telefonickom
kontakte.

3. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok,
ďalej len CMP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný
sporový poriadok, ďalej len CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutom výroku II., podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd konanie zastavil a vo výroku III., ktorým súd
zaviazal otca k povinnosti nahradiť štátu trovy vo výške 96,72 eur odvolaním napadnuté neboli, preto
je uznesenie súdu prvej inštancie v týchto výrokoch právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknuté (§ 367 CSP).

6. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov

môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

8. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

9. V konaniach podľa CMP, v dôsledku verejného záujmu, ktorý je prítomný v prevažnom okruhu
týchto vecí, nie je možné uplatňovať sankčnú funkciu trov konania, ktorá by sa mala pomeriavať v
súlade so zásadou úspechu. Konania podľa CMP sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj
prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ

konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Ak nie sú splnené podmienky pre
aplikáciu § 53 alebo § 55, súd preto v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách konania tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

10. Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP), musí súd vyhodnotiť

z úradnej moci za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu
trov konania a nejde o konania vymenované podľa § 53 CMP. Pokiaľ prišlo k uplatneniu nároku na
náhradu trov konania a súd sa domnieva, že sú tu okolnosti, s ohľadom na ktoré je spravodlivé náhradu
trov konania priznať, má dať účastníkovi, ktorý má byť zaviazaný na náhradu trov konania, priestor na
predstavenie prípadných opačných argumentov a upozorniť ho vopred na túto skutočnosť (rozhodnutie

Ústavného súdu ČR, II.ÚS 828/2006).11. Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, by nemal súd ako jediné
kritérium zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti
prejednávanej veci.

12. Aplikácia § 55 CMP tak predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť takáto
výnimka náležite opodstatnená.

13. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na danú vec nesprávne

aplikovalust.§55CMP,podľaktoréhomôžesúdnáhradutrovkonaniapriznaťajvtedy,akjetosohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci otec podal návrh na
úpravustykusmaloletouzdôvodu,žesasmaloletounestretáva,jehoposlednýstykprebeholvofebruári
2018, pričom otec tvrdil, že matka mu v styku s maloletou bráni. V priebehu konania bolo nariadené
znalecké dokazovanie, z ktorého vyplýva, že vzťahy medzi otcom a maloletou sú narušené, maloletá
sa aktuálne odmieta stretávať s otcom z dôvodu nedodržiavania abstinencie od alkoholu zo strany

otca, pričom znalec odporučil upraviť styk otca s maloletou v prípade jeho riadnej a trvalej abstinencie
a za predpokladu absolvovania rodinnej terapie otec - dcéra. Následne otec zobral návrh na začatie
konania späť. Súd prvej inštancie takýto postup otca v konaní vyhodnotil ako podanie šikanózneho
návrhu, vyslovil pritom názor, že cieľom otca nebolo dosiahnuť najlepší záujem maloletej, ale naopak
donútiťjukstykusotcomprostredníctvomrozhodnutiasúdu,čomuvšakzáveryznaleckéhodokazovania

nezodpovedali. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie nestotožnil. Bol toho názoru, že
podanie návrhu jedným z rodičov na úpravu styku s dieťaťom, ktorý sa nerealizuje, nemožno označiť
za podanie šikanózneho návrhu, pretože otec maloletej rovnako ako matka má rodičovské práva k
maloletej, ktorých nebol pozbavený, styk otca s maloletou nebol súdom zakázaný, preto podanie takého
návrhu treba chápať ako uplatnenie rodičovských práv rodiča, ktorý nebol týchto práv pozbavený ani

v nich obmedzený. Navrhovateľovi preto nemožno klásť na ťarchu, že takéto konanie vyvolal. Ani
majetkové a zárobkové pomery rodičov nie sú tak výrazne odlišné, že by bolo možné konštatovať, že
uloženie povinnosti zaplatiť trovy konania otcovi, by bolo s ohľadom na majetkové a zárobkové pomery
rodičov spravodlivé. Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom
konaní boli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP pri rozhodovaní o trovách konania, preto o

trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 52 CMP.

14. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. podľa § 388 CSP
zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak,
že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, z rovnakých dôvodov
ako bolo uvedené vyššie.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).