Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. apríl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116224699
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6116224699.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne X.. E. W., narodenej XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom M. cesta XXX/XX, Q., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Danica
Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, Banská Štiavnica,
IČO: 36 022 047, o zaplatenie 3.918,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/44/2016-173 z 30. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu

3.918,85 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 10. 11. 2016 do zaplatenia v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu o zaplatenie úroku z omeškania z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich

výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I. výrok). Žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal (II. výrok).

2.Zrozhodnutiaprvoinštančnéhosúduvyplýva,ženepovažovalžalobkyňouuplatnenýnároknanáhradu
škody v sume 3.918,85 Eur s príslušenstvom za opodstatnený. Nepreukázala totiž, že k poškodeniu
jej rekreačnej chaty došlo pri zosuve pôdy v súvislosti s rekonštrukciou blízkeho Hodrušského tajchu,

ktorú realizoval žalovaný. Podľa okresného súdu nebola daná zodpovednosť žalovaného podľa § 420a
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), lebo na zosuv pôdy síce malo vplyv vypustenie vodnej nádrže,
ale tiež intenzívne atmosférické zrážky a tieto boli nepredvídateľnou udalosťou podľa § 420a ods. 3 OZ.
Existenciu zodpovednosti škodcu má preukázať poškodený a bolo teda na žalobkyni preukázať, aký
podiel na vzniknutej škode mala rekonštrukcia vodnej nádrže žalovaným. Prvoinštančný súd potrebu
zamietnutia žaloby uzavrel tým, že „Keďže žalobkyňa existenciu zodpovednosti za škodu žalovaným
nepreukázala a požaduje od žalovaného úhradu celej vzniknutej škody, nie je preukázaný jej nárok na

zaplatenie žalovanej sumy.“ O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal,
pretože si žiadne neuplatnil.3. V zákonnej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalobkyňa. Žiadala rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V odvolaní namietala, že žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz o dôvodnosti svojej obrany založenej
na tom, že na vzniku škody sa podieľali vysoké atmosférické zrážky. Prvoinštančný súd toto tvrdenie
vzal ako základ pre svoje rozhodnutie, hoci žalovaný bol povinný svoje tvrdenie podoprieť aj dôkazom.
Ak prvoinštančný súd neodmietol primárny znalecký záver, že príčinou škody bolo vypúšťanie jazera,
tak nemohol akceptovať iba podružný záver o vplyve zrážok na rozsah škody.

5. Žalobkyňa ďalej poukázala na ňou k žalobe priložený posudok na zosuv pôdy v k. ú. M. A. trvajúc
na tom, že v zmysle neho príčina zosuvu pôdy spočívala vo vypustení vodnej nádrže žalovaným.
Vzhľadom na to bolo podľa nej uvažovanie okresného súdu nesprávne („schizofrenické“), keďže
žalovaný ako prevádzkovateľ sa môže účinne brániť iba vtedy, ak by neodvrátiteľná udalosť nemajúca
pôvod v prevádzke bola výlučnou príčinou škody. Žalovaný sa preto nemohol liberovať. Navyše

možno pochybovať, či dažďové zrážky boli okolnosťou, ktorá by sama o sebe mohla spôsobiť škodu,
týmto javom mohlo byť nanajvýš premáčanie okolitého terénu, ktoré sa však dá odvrátiť rôznymi
prevenčnými technickými opatreniami. Každý spravovaný vodný útvar musí mať manipulačný poriadok
upravujúci aj vypúšťanie nádrže, pri ktorom sa má prihliadať tiež na stabilitu svahov. Teda žalovaný
ako vodohospodársky podnik by mal byť pripravený na zrážkovú činnosť a urobiť vhodné opatrenia,

aby jej následkom zabránil. Od žalovaného bolo možné vyžadovať, aby na odvrátenie následkov tohto
prírodného javu použil všetko dostupné úsilie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Nie
je zodpovedný za škodu vzniknutú na majetku žalobkyne údajne spôsobenej vypustením vodnej nádrže.

Rekonštrukčné práce boli vykonané podľa platných technických noriem a projektovej dokumentácie
schválenej v stavebnom konaní. Trval na tom, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zosuvom
pôdy a vypustením nádrže, pretože k evidentnejším prejavom svahových pohybov došlo až po roku
od vypustenia. Žalobkyňa ako poškodená mala preukázať, že určitou prevádzkovou činnosťou bola
spôsobená škoda. Škoda žalobkyni vznikla neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke,

a to vplyvom intenzívnych atmosférických zrážok v mesiacoch august a september 2014. Škode ani pri
vynaložení všetkého úsilia nemohol zabrániť.

7. V následnom vyjadrení žalobkyňa zdôraznila, že ak aj žalovaný zrealizoval práce na tajchu v súlade
s projektovou dokumentáciou, nevylučuje to jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou

činnosťou, ktorá má objektívnu povahu. Žalovaný len opakuje doteraz dôkazne nepodloženú obranu o
tom, že zosuv nastal po výdatných zrážkach.

8. Žalovaný na to reagoval tak, že zosuv pôdy nijako nevedel ovplyvniť, pretože išlo o nepredvídateľný
prírodný jav. Účelom vykonaných prác bolo zabezpečiť stabilitu a bezpečnosť hrádzového telesa, pričom

predmetná vodná stavba sa nachádza v relatívne aktívnom zosuvnom území, čomu treba prispôsobiť
aj manipuláciu na nej. Žiadal preto napadnutý rozsudok potvrdiť.

9. Na základe odvolania žalobkyne krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, pričom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP nariadil na prejednanie

odvolania pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie a na základe toho rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil, pretože neboli podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani
na jeho zrušenie (§ 389 CSP). V nadväznosti na to rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP aj o náhrade
trov konania na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní.

10. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 3.918,85 Eur
s príslušenstvom titulom náhrady škody vzniknutej na jej rekreačnej chate tvrdiac, že táto vznikla
dôsledkom vypustenia žalovaným rekonštruovaného tajchu.

11. Súd prvej inštancie správne konštatoval nespornosť toho, že žalobkyňa je vlastníčkou poškodenej

chaty, že od augusta 2013 do mája 2015 žalovaný realizoval rekonštrukciu tajchu, na ktorom na jeseň
2014 došlo k zosuvu pôdy na jeho ľavostrannom brehu a že spornou bola existencia príčinnej súvislosti
medzi zosuvom pôdy, ktorý mal byť spôsobený vypustením uvedenej vodnej nádrže a poškodením
chaty žalobkyne. Odvolací súd dodáva, že nebolo sporným ani to, že žalovaný realizoval rekonštrukčnépráce a s nimi súvisiace vypustenie vodnej nádrže na podklade príslušných rozhodnutí (rozhodnutia OÚ
Banská Štiavnica, resp. OÚ Žarnovica na č. l. 21 a nasl. spisu), t. j. oprávnene.

12. Vzhľadom na to súd prvej inštancie správne vychádzal z ust. § 420a ods. 1 OZ, ktoré upravuje
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Podľa § 420a ods. 2 písm. c) OZ, škoda je
spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením
prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní
užívanie nehnuteľnosti.

13. Zodpovednosť za škodu podľa § 420a OZ je objektívnou zodpovednosťou (zodpovednosťou
za výsledok), na ktorej vznik je potrebné kumulatívne naplnenie troch predpokladov: vznik škody,
prevádzková činnosť a príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovou činnosťou. Nevyžaduje sa teda
zavinené spôsobenie škody a ani protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá.

14. Odvolací súd na pojednávaní prečítal podrobný inžinierskogeologický prieskum - zosuv na brehu
Dolnohodrušského tajchu a tiež posudok týkajúci sa zosuvného územia v k. ú. M. A., ktoré sú prílohami
znaleckého posudku č. 132/2016 znalca Ing. Ivana Čierneho.

15. V inžinierskogeologickom prieskume je okrem iného uvedené, že v odlučnej časti zosuvu sa

nachádzajú tri rekreačné chatky a tieto sú postihnuté rôznym stupňom trhlín, pričom podľa Ing. W. P.
(majiteľa chaty) bol vývoj svahovej deformácie taký, že koncom februára 2014 boli trhliny šírky 0,5 až 1
cm, v nasledujúcich mesiacoch bolo zaznamenané ich zväčšenie a výskyt aj na ďalších miestach, dňa
13. 05. 2014 bola realizovaná ohliadka škôd znalcom z Allianzu - trhliny mali šírku do 3 cm, v septembri
až októbri 2014 bol zaznamenaný najväčší pohyb - roztvorenie trhlín v decimetroch a od realizovaných

prieskumných prác dňa 14. 11. 2014 zaznamenaný ďalší pohyb - roztvorenie cca o 1 cm. Tento prieskum
ohľadne príčin svahovej deformácie uvádza, že svahový pohyb nastal v dôsledku nerovnomerného
uvoľňovania pórových tlakov zo svahu, t. j. rýchlosť znižovania hladiny v tajchu pri vypúšťaní bola väčšia
ako znižovanie pórových tlakov vo svahu (jeho odvodnenie prebieha aj v súčasnosti) a za ďalšiu príčinu
označuje intenzívne atmosférické zrážky v auguste až septembri 2014.

16. V posudku na zosuv pôdy jeho autori (RNDr. Šimeková a kol.) považujú za hlavné príčiny aktivizácie
zosuvu: 1/ vypustenie vodnej nádrže v roku 2013, s tým súvisiace namáhanie horninového materiálu
(príp. samotnej šmykovej plochy) prúdovým tlakom vody presakujúcej do nádrže a do úvahy prichádza
aj odľahčenie päty svahu - akumulačnej časti starého zosuvu a 2/ dotáciu podzemných vôd intenzívnymi

atmosférickými zrážkami v mesiacoch august až september 2014.

17. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že primárnou príčinou škody na strane
žalobkyne bolo vypustenie predmetnej vodnej nádrže žalovaným.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/130/2010 uviedol, že o vzťah
príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi (protiprávnym) konaním škodcu a vznikom
škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť
riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo

všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny
a následku.

19. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na

neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

20. Aj keď nejaká ďalšia skutočnosť spolupôsobila, resp. mohla prispieť ku vzniku škody, príčinná
súvislosť medzi škodnou udalosťou a spôsobenou škodou sa neprerušuje, ak táto pôvodná škodná
udalosť zostáva tou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo. K prerušeniu príčinnej súvislostidochádza len v prípade, ak nová okolnosť pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila
vznik škody bez ohľadu na pôvodnou škodnú udalosť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 25Cdo/4841/2009).

21. Vzhľadom na vyššie popísané odborné zistenia týkajúce sa posúdenia zosuvu je odvolací súd
toho názoru, že jeho bezprostrednou príčinou bolo vypustenie vodnej nádrže. Bez toho by k zosuvu
nedošlo. Intenzívne atmosférické zrážky neboli skutočnosťou, ktorá by sama o sebe bez vypustenia
tajchu vyvolala zosuv pôdy a následné poškodenie chaty žalobkyne. Intenzívne atmosférické zrážky

neboli výlučnou a samostatnou príčinou zosuvu. Povedané aj opačne, iba ak by takéto zrážky ako
výlučná príčina spôsobili zosuv, došlo by k prerušeniu príčinnej súvislosti. Právne relevantnou príčinou
škody bolo teda v tomto prípade vypustenie vodnej nádrže žalovaným. Odvolací súd v tejto súvislosti
považuje za logickú (teoretickú) úvahu žalobkyne vyjadrenú v odvolaní, že ak by aj na danom mieste
boli výdatné zrážky skôr, prečo nespôsobili škodu v čase, kedy bola vodná nádrž naplnená vodou. Aj
podľa odvolacieho súdu zosuvu bránil hydrostatický tlak vodného útvaru na pobrežný terén.

22.Akoužbolouvedené,zodpovednosťpodľa§420aods.1OZmácharakterobjektívnejzodpovednosti
za škodu a nie je nutná ani protiprávnosť konania škodcu. Preto vo vzťahu k vzniku zodpovednosti za
škodu žalovaného nemala žiaden vplyv jeho obrana, že rekonštrukčné práce vykonal podľa platných
technických noriem a schválenej projektovej dokumentácie. Pokiaľ sa tiež bránil tým, že k významnejším

svahovým pohybom došlo až po roku od vypustenia, tak z dokazovania vyplynulo, že prvé pohyby boli
podľa odborných vyjadrení zaznamenané vo februári roku 2014, no hlavne pre určenie priamej príčinnej
súvislosti je rozhodujúce vecné hľadisko, t. j. vecná súvislosť medzi príčinou a následkom a nie súvislosť
časová. Preto nebolo právne relevantným, kedy došlo k evidentnejším svahovým pohybom.

23. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tým, že výdatné atmosférické zrážky boli liberačným dôvodom
žalovaného podľa § 420a ods. 3 OZ. Podľa tohto ustanovenia platí, že zodpovednosti za škodu sa ten,
kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou
pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

24. Tento liberačný dôvod neobstojí už len preto, že podľa § 420a ods. 3 OZ musí byť oslobodenie
spod zodpovednosti založené na tom, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá
pôvod v prevádzke a v prejednávanej veci bola škoda dôsledkom prevádzky, t. j. škoda bola spôsobená
okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke - vypustením nádrže. Ako už bolo uvedené, škoda nebola
dôsledkom intenzívnych atmosférických zrážok. A po druhé, žalovaným uskutočňovaná prevádzková

činnosť bola realizovaná za určitých klimatických podmienok a preto v miernom klimatickom pásme je
možné predpokladať aj výskyt intenzívnych zrážok v danom ročnom období. Podľa odvolacieho súdu
je možné s takouto eventualitou rátať a tomu potom prispôsobiť aj zodpovedajúce opatrenia. Nešlo tu
totiž o náhlu nepredvídateľnú zrážkovú činnosť, ale táto podľa oboch odborných posudkov trvala dlhšiu
dobu počas mesiacov augusta a septembra roku 2014. Vzhľadom na uvedené nešlo o neodvrátiteľnú

a nepredvídateľnú udalosť (vis maior), ktorá by vylučovala zodpovednosť žalovaného, rovnako ako
nešlo o prípad, že by si sama žalobkyňa vlastným konaním spôsobila škodu. Príčinou škody bolo
vypustenie vodnej nádrže žalovaným a nie to, na akom mieste je rekreačná chata žalobkyne od roku
1956 postavená. Žalobkyňa prevenčnú povinnosť neporušila.

25. Podľa znaleckého posudku č. 132/2016 znalca Ing. Ivana Čierneho dosahuje škoda na rekreačnej
chate žalobkyne čiastku 3.918,85 Eur. Odvolací súd tak s poukazom na ust. § 442 ods. 1 a 3
OZ považoval v tomto rozsahu žalobu žalobkyne za dôvodnú vzhľadom na splnenie všetkých troch
predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420a OZ. Preto zmenil napadnutý
rozsudok a v tomto rozsahu žalobe vyhovel.

26. Pri rozhodovaní o úroku z omeškania sa odvolací súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „nariadenie“) v
znení účinnom od 01. 02. 2013. Podľa § 3 nariadenia v znení účinnom od 01. 02. 2013 je výška úrokov z
omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Do omeškania so zaplatením žalovanej náhrady škody sa žalovaný dostal podľa § 563 OZ dňom
nasledujúcim po uplynutí dňa 09. 11. 2016, kedy podľa kópie doručenky žalovaný prevzal výzvužalobkyne zo dňa 30. 10. 2016 na náhradu škody (č. l. 7 spisu). Čas plnenia totiž nebol určený právnym
predpisom, rozhodnutím súdu ani dohodou účastníkov. Preto od nasledujúceho dňa 10. 11. 2016 má
žalobkyňa nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške 5 % ročne a nie vo výške 8 % ročne ako

žiadala. Výška základnej úrokovej sadzby ECB bola totiž ku dňu 10. 11. 2016 na úrovni 0,00 % ročne,
čo po zvýšení o päť percentuálnych bodov predstavuje sadzbu 5 % ročne. Preto vo zvyšnej časti úroku
z omeškania bolo potrebné žalobu žalobkyne zamietnuť.

28. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396

ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd aplikoval ust. § 255 ods. 1
a 2 CSP so zohľadnením úpravy článku 4 odsek 1 a 2 Základných princípov CSP, ktoré hovoria o
tom akým spôsobom posudzovať vec, pokiaľ absentuje určité zákonné ustanovenie, podľa ktorého by
súd mal danú vec prejednať a rozhodnúť. V danom prípade bola žalobkyňa v spore neúspešná len v
pomerne nepatrnej časti (ako to vyplývalo z predchádzajúcej úpravy Občianskeho súdneho poriadku)

sporu ohľadne počiatku a výšky úročenia žalovanými úrokmi z omeškania z plne dôvodne žalovanej
sumy a preto bolo spravodlivým v zmysle článku 4 bod 2 Základných princípov CSP priznať jej voči
žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).