Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. jún 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709212490
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6709212490.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov
so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zast. advokátskou kanceláriou REMEDIUM
LEGAL, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému D. R., nar. XX.
XX. XXXX, bydliskom S., A. H. XXX/XX, zast. advokátom JUDr. Petrom Milecom, Advokátska kancelária
v Banskej Bystrici, Lazovná 20, o zaplatenie 3.904,30 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen, č. k. 12C/41/2010-628 zo dňa 12. 05. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.904,30 EUR spolu

s 4 % ročným úrokom z omeškania od 07. 08. 2009 do zaplatenia.

II. Žalobcovi a štátu náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trovy odvolacieho konania
nepriznáva.

III Žalovaný je povinný nahradiť znalcovi Ing. M. H., F., Y. XXXX/XX znalečné v sume 281,85 EUR do
3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému

D. R. zaplatenia sumy 3.904,30 EUR s 4 % ročným úrokom z omeškania od 07. 08. 2009 do zaplatenia.
1.2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaný dňa 30. 05. 2008 zavinil na ceste prvej triedy pri F. G.
vozidlom tov. zn. Q. Q. X. X,X TD, ev. č. S dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového
vozidla tov. zn. Q. I. V. B., ev. č. S a k poškodeniu motorového vozidla tov. zn. Q. H. Y. H., ev. č. M V čase
dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo, ktoré riadil žalovaný, uzavreté poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a z toho dôvodu žalobca poskytol poškodeným
V. B. a Y. H. poistné plnenia z garančného fondu vo výške 3.904,30 EUR. Žalobca proti žalovanému

uplatňuje postihový regresný nárok.

2.1. Okresný súd po začatí konania uznesením 12C/41/2010-136 z 07. 02. 2011 pripustil zámenu
strán sporu, keď na miesto pôvodne žalovaného v rade I/ I. C. vstúpila do konania Y. S., ktorá bola
prevádzkovateľom motorového vozidla tov. zn. Q. Q. X., proti ktorej následne zobral žalobca žalobu
späť z dôvodu, že v konaní Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1K/51/2010 bolo rozhodnuté o
jej oddĺžení. Okresný súd konanie proti žalovanej Y. S. zastavil predchádzajúcim rozsudkom, vydaným

v tejto veci pod č. k. 12C/41/2010-339 zo dňa 24. 05. 2016, ktorým súčasne zamietol žalobu proti
žalovanému v rade 2/ D. R.. Okresný súd si osvojil obranu žalovaného, ktorý si ako vodič požičal
motorové vozidlo na jednu jazdu a nemohol ovplyvniť, či bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie aže jemu uložená pokuta v blokovom konaní nepreukazuje, že dopravnú nehodu spôsobil výlučne sám,
lebo bol jedným z jej spoluúčastníkov.
2.2. Rozhodnutie o zastavení konania proti žalovanej Y. S. nadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie,

ktorým okresný súd zamietol žalobu proti žalovanému D. R. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe
odvolania žalobcu uznesením č. k. 16Co/456/2016-364 zo dňa 20. 12. 2017 zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože skutkové a právne závery okresného súdu, ktorý
rozhodnutie založil na závere, že žalobca nepreukázal, čo bolo škodovou udalosťou, v čom spočívalo
porušenie povinnosti žalovaného, ani príčinnú súvislosť, boli predčasné a nepodložené.

2.3. Okresný súd sa mal v ďalšom konaní vysporiadať s tým, že žalobca uplatňuje nárok voči tomu, za
koho sám plnil podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel. Proti žalovanému
D. R. uplatnil nárok ako vodičovi motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla
škoda, na ktorú poskytol poškodeným žalobca peňažné plnenie. Okresný súd sa mal vysporiadať s
tým, či žalobca preukazuje, že ku škode na motorových vozidlách, idúcich pred žalovaným, došlo v
dôsledku nesprávneho spôsobu jazdy žalovaného, ktorý vozidlo neubrzdil a v dôsledku nedodržania

bezpečnej vzdialenosti narazil do pred ním idúceho motorového vozidla, čo následne spôsobilo kolíziu
tohto vozidla s ďalším motorovým vozidlom, ktoré sa nachádzalo pred ním. Pokiaľ by vyšla najavo
pochybnosť o tom, či škoda, na ktorej náhradu žalobca poskytol plnenie, bola spôsobená aj zavinením
poškodených prevádzkovateľov motorových vozidiel V. B. a Y. H., mal okresný súd túto otázku vyrieši
sám ako predbežnú otázku (s poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 331/2011).

3.1. Okresný súd v ďalšom konaní doplnil dokazovanie znaleckým posudkom znalca V.. M. H. z
odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej premávke, technický stav cestných vozidiel, odhad
hodnoty cestných vozidiel. Znalec na otázku, či je možné bez pochybností ustáliť, že zdokumentované
poškodenia motorových vozidiel Q. H. a Q. I. vznikli pôsobením motorového vozidla Q. Q., vedeného

žalovaným odpovedal, že verzia A podľa výpovede vodiča vozidla Q. H. aj verzia B, podľa výpovede
žalovaného vodiča Q. Q., sú z technického hľadiska prijateľné a rovnako pravdepodobné. Pretože verzie
sú rozdielne vo vzťahu k poškodeným, súd nemohol predbežne ustáliť, že by bolo potrebné plnenie
žalobcu uplatniť aj voči V. B. a Y. H. a okresný súd nemohol zodpovedať otázku vysporiadania škody aj
medzi týmito prevádzkovateľmi alebo že škoda vznikla aj zavinením poškodených.

3.2. Žalovaný bol v Reláciách dopravnej polície označený poškodenými, ktorým žalobca plnil, ako
vinník dopravnej nehody. Zo záverov znaleckého posudku to však nevyplýva a neexituje dôkaz o
zdokumentovaní stôp na mieste škodovej udalosti. Súd zamietol žalobu, pretože žalobca nepreukázal,
že žalovaný vyvolal plnenie z garančného fondu.
3.3. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 431, § 441 Občianskeho zákonníka, § 24 ods. 7

zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Náhradu trov konania priznal okresný súd podľa výsledku sporu žalovanému
od žalobcu a z toho dôvodu neúspešného žalobcu zaviazal nahradiť znalcovi V.. H. zostatok trov
znalečného, ktoré neboli kryté zloženým preddavkom.

4.1. Žalobca vo včas podanom odvolaní zo dňa 12. 06. 2020 namietal nesprávne skutkové zistenia a
nesprávne právne posúdenie veci. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 134/2009
má žalobca právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnil. Kancelária má
právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi.
Žalobca na základ dokladov preukazujúcich okolnosti vzniku škody a jej výšky ustálil, že práve žalovaný

bol vodičom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda. Poukázal na výpovede
svedkov - poškodených a na skutočnosť, že žalovaný bol na mieste dopravnej nehody určený ako jej
vinník, pričom za priestupok mu bola uložená bloková pokuta, ktorú žalovaný nespochybňoval a zaplatil.
Žalobca pripojil dôkazy na základe ktorých nemožno uzavrieť, že neuniesol dôkazné bremeno, pretože
listinné dôkazy a výpovede svedkov preukázali zodpovednosť žalovaného.

4.2. Žalobca ďalej namietal, že z odôvodnenia nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k záveru, že
nie je dané porušenie právnej povinnosti žalovaného a ako sa s touto otázkou vysporiadal. G. H. na
pojednávaní 10. 10. 2012 uviedla, že „stáli v kolóne áut, keď do nás narazilo auto s p. R.. My sme
následne narazili do svedkyne B..“ Žalovanému bola za porušenie zákona o cestnej premávke udelená
bloková pokuta v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Podľa znalca sa v prípade verzie A na

vzniku poškodenia oboch o vozidiel Q. H. a Q. I. podieľal iba žalovaný. Znalecký posudok aj vo verzii B
pracuje a počíta so zavinením žalovaného a nadväzne na to potvrdzuje výšku poskytnutého plnenia zo
strany žalobcu. Okresný súd v odôvodnení nie úplne správne uvádza, že zodpovednosť žalovaného zo
znaleckého posudku nevyplýva, nakoľko tento (znalecký posudok) explicitne zavinenie nepotvrdzuje,ale ani nevyvracia. Jednoduché konštatovanie súdu, že zvinenie žalovaného zo znaleckého posudku
nevyplýva je nedostatočné, skreslené a nepreskúmateľné, pretože v prípade bolo potrebné vziať do
úvahy mozaiku dôkazov a tvrdení.

4.3. Žalobca namietal aj inú vadu, ktorá má za následok nesprávnosť rozhodnutia, nakoľko okresný
súd sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadreným v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn.
16Co/456/2016 v bode 11. odôvodnenia a nevzal do úvahy ustálenú rozhodovaciu prax, vyjadrenú napr.
v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 112/2009. Žalobca navrhol, aby odvolací súd žalobe
vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

5.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože
neoznačil skutkový dej, ktorým malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného a ktorý
mal mať za následok vznik škodovej udalosti. Výpovede účastníkov dopravnej nehody nepreukazujú, že
práve žalovaný zavinil dopravnú nehodu. Také tvrdenie uviedla len posádka vozidla Q. H., poškodená Y.
H.avodičI.D.,ktorýviedolvozidlo,idúcevkolónepredvozidlomQ.Q.,ktoréviedolžalovaný. Svedkyňa,

poškodená V. B., ktorá viedla v poradí prvé z poškodených vozidiel Q. I., vo svojej výpovedi potvrdila
len náhly náraz do zadnej časti svojho vozidla vozidlom Q., idúcim bezprostredne za ňou a to počas
pomalej jazdy na jednotke. Výpovede pani B. a pána D. sa rozchádzajú, keď B. uviedla, že vozidlá v
kolóne pomaly išli, naproti čomu pán D. uvádzal, že obe vozidlá, Q. aj pred ním jazdiaci Q. I. už v kolóne
stáli. C. H. v oznámení o škodovej udalosti tiež uviedla, že pred kolíziou vozidlá šli v kolóne asi v rýchlosti

20 km/h, avšak počas výsluchu 10. 10. 2012 už tvrdila, že „stáli v kolóne áut, keď no nás narazilo auto
s p. R.“. Žalovaného neoznačili za vinníka dopravnej nehody všetci svedkovia, ako tvrdil žalobca, ale
len posádka vozidla Q., ktoré jazdilo pred vozidlom žalovaného, ktorá sa takto svojou výpoveďou mohla
zbaviť (spolu)zodpovednosti za zavinenie dopravnej nehody.
5.2. Žalovaný spochybňuje Reláciu dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody z 11. 09. 2008 (ďalej

len „Relácia polície“), ktorá neobsahuje žiadny údaj umožňujúci usudzovať na totožnosť jej pôvodcu,
absentujú identifikačné prvky, nie je podpísaná. Žalovaný ani po oboznámení sa s obsahom Relácie
polície nebol konfrontovaný so žiadnou ucelenou a preskúmateľnou skutkovou argumentáciou, ktorá
by revidovala presvedčenie žalovaného, že dopravnú nehodu nezavinil. V Relácii polície opis priebehu
dopravnej nehody nezodpovedá žiadnej z uvedených svedeckých výpovedí, konštatuje sa náraz vozidla

Q. do vozidla Q., ktoré znížilo rýchlosť, teda nie do stojaceho vozidla Q..
5.3. Žalobca účelovo interpretuje závery znaleckého posudku č. 30/2019 vypracovaného znalcom V.. M.
H., keď uvádza, že znalec vo verzii A aj B pracuje so zavinením žalovaného, čo nie je pravda.
5.4. Okresný súd v rozsudku nekonštatoval a v rozhodnutí nezohľadnil prípadné nedbanlivostné konanie
žalovaného, týkajúce sa použitia nepoisteného motorového vozidla. Vychádzal zo zodpovednosti za

zavinenie,ktorézostranyžalobcunebolovkonanípreukázané.Zuvedenýchdôvodov žalovanýnavrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobcu na pojednávaní (§ 385 ods.
1 CSP), na ktorom zopakoval dokazovanie a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil,

pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7.1. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pri dopravnej nehode bol za vinníka určený žalovaný,
ten svoje zavinenie nerozporoval a zaplatil pokutu. Jeho zodpovednosť vyplýva z vyjadrenia svedkov,
ktorí boli v konaní vypočutí.

7.2. Právny zástupca žalovaného zotrval na písomných dôvodoch vyjadrenia k odvolaniu. Jeho
argumentácia vychádza z toho, že výpovede svedkov, ktoré mali potvrdiť zavinenie žalovaného, nie
sú jednoznačné. Žalovaný síce zaplatil blokovú pokutu, ale bolo to len 20 EUR a konal pod stresom.
Znalecký posudok pracuje s dvoma verziami, s verziou žalobcu a verziou žalovaného, pričom znalec
konštatoval, že obe verzie sú pravdepodobné.

8. Podľa § 24 ods. 7, veta prvá zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za
škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu

poistné plnenie za škodu pôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.9. Odvolanie žalobcu bolo dôvodné. Odvolací súd zopakoval dokazovanie a dôsledne vychádzal
listinných dôkazov predložených žalobcom, obsahu svedeckých výpovedí, ktoré sú uvedené v
zápisniciach o pojednávaní na súde prvej inštancie, zo znaleckého posudku č. 30/2019 zo dňa 11. 11.

2019, ktorý bol vyhotovený Ing. M. H. znalcom z odboru Doprava cestná, odvetvie Nehody v cestnej
premávke, Technický stav cestných vozidiel, Odhad hodnoty cestných vozidiel a z toho, čo počas
konania vyšlo najavo, vrátane tvrdení a správania sa žalovaného.

10.Žalovanýsapôvodneodzačiatkusporu(vpodanomodporeprotiplatobnémurozkazuz08.03.2010)

dožadoval posúdenia miery zavinenia a určenia mieri zodpovednosti aj ostatných účastníkov dopravnej
nehody. Žalovaný na necítil v prípade havárie vinným, on bol tretí vodič, prudko zabrzdil a preto narazil.
Prevádzkovateľ, ktorý zapožičal motorové vozidlo inému aj naďalej zostáva jeho prevádzkovateľom a
tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Žalovaný si ako vodič motorové
vozidlo jednorazovo požičal na jednu jazdu. Žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť či bola splnená
zákonná povinnosť, spočívajúca v uzavretí tzv. povinného zmluvného poistenia. O skutočnosti, že na

motorové vozidlo nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie, nemal žalovaný žiadnu vedomosť. Ako
vodič by zodpovedal za škodu len v prípade, že by vozidlo použil bez vedomia a súhlasu jeho majiteľa.

11.1. Podľa Relácie dopravnej polície z 11. 09. 2008 (č. l. 28-32), k dopravnej nehode došlo tak,
že žalovaný, jazdiaci v smere od F. na F. G. z dôvodu nedodržania bezpečnej vzdialenosti za pred

ním jazdiacim vozidlom zn. Q. H. narazil do zadnej časti tohto vozidla vo vytvorenej kolóne vozidiel
nakoľko vozidlo Q. H. znížilo rýchlosť a vozidlo Q. H. bolo odrazené po náraze do pred ním idúceho
vozidla zn. Q. I.. Príčinou dopravnej nehody bolo nedodržanie vzdialenosti medzi vozidlami, nedodržanie
vzdialenosti od vozidla jazdiaceho vpredu (§ 16 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách).

11.2. V Relácii polície sa neuvádzala verzia B, ktorú predložil žalovaný až v rámci svojej obrany v
súdnom konaní, kedy tvrdil, že nehodu zavinilo pred ním idúce motorové vozidlo Q. H..
11.3. Žalovaný nespochybnil Reláciu dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody z 11. 09. 2008,
ktorá je pripojená k žalobe, pretože je zrejmé, že táto relácia polície bola vyhotovená dodatočne, pre
potreby žalobcu a likvidácie poistnej udalosti, pričom k dopravnej nehode došlo 30. 05. 2008.

11.4. Podstatné je, že v správe polície sú uvedené skutkové a právne závery dopravnej nehody. Medzi
stranami nebolo sporné, že žalovaný označení za vinníka dopravnej nehody prijal rozhodnutie o uložení
blokovej pokuty, ktorú žalovaný bezprostredne po nehode zaplatil.
11.5. Žalovaný nespochybňoval ani dôvod a výšku žalovanej sumy.

12.SvedkyňaY.H.vkonanínasúdeprvejinštancieuviedla,žedojejvozidlanaraziloautosožalovaným.
Svedok I. D. uviedol, že cestou do M. G. pred F. G. bola kolóna pred nimi jazdiacich vozidiel, preto
pribrzďovali až celkom zastali, kedy do auta zozadu narazilo iné auto a tým pádom ich auto narazilo do
auta, ktoré stálo pred nimi. Svedkyňa V. B. uviedla, že pred F. G. bola kolóna vozidiel, preto išli pomaly
a zrazu pocítila náraz. Ešte sa snažila pribrzdiť, aby nenarazila do nasledujúceho auta.

13.1. Okresný súd z vykonaných dôkazov urobil nesprávne a neúplné skutkové zistenia. Podľa
okresného súdu závery znaleckého posudku nepotvrdzujú Reláciu polície, v ktorej bol žalovaný
označený poškodenými za vinníka dopravnej nehody a neexituje dôkaz o zdokumentovaní stôp na
mieste škodovej udalosti. Okresný súd urobil záver bez toho, aby vyhodnotil jednotlivé dôkazy,

nehodnotil ani reláciu polície ani svedecké výpovede, ani tieto dôkazy vo vzájomnej súvislosti a v
súvislosti so znaleckým posudkom. Okresný súd vyložiť neprospech žalobcu, že znalec nemal dostatok
podkladov(dokumentácia,stopy)prerekonštrukciupríčindopravnejnehody.Pritomznalecsanepriklonil
ani k verzii žaloby, že nehodu zavinil žalovaný (verzia A), ani k verzii žalovaného, že nehodu zavinilo
pred ním idúce vozidlo (verzia B). Okresný súd závery znalca vyhodnotil ako dôkaznú núdzu na strane

žalobcu. Na dôkaznú núdzu nemala podľa okresného súdu vplyv iba samotná relácia dopravnej polície,
ktorá za vinníka nehody označila žalovaného.
13.2. Závery okresného súdu boli neúplné a nedostatočné, listinné dôkazy a výpovede svedkov neboli
vyhodnotené vo všetkých súvislostiach posudzovanej veci. Žalovaný bezprostredne po nehode zaplatil
blokovú pokutu. Jeho právny zástupca uviedol, že žalovaný bezprostredne po nehode konal v strese

a výška uloženej pokuty bola minimálna. Pokiaľ žalovaný spochybňuje Reláciu polície z 11. 09. 2008
a poukazuje na prípadné spoluzavinenie ďalších účastníkov dopravnej nehody, sám je v dôkaznej
núdzi svojich tvrdení, pretože iba žalovaný ako účastník dopravnej nehody bol políciou označený za
vinníka a zaplatil blokovú pokutu za priestupok proti pravidlám cestnej premávky. Žalovaný skutočnosť,že bol vinníkom dopravnej nehody včas nerozporoval a svoje tvrdenia uplatnil len ako obranu po začatí
konania v tejto veci. Žalovaný svoje správanie v súvislosti s prijatím povinnosti zaplatiť blokovú pokutu
bezprostredne vyšetrení dopravnej nehody vysvetlil stresom. Stres žalovaného však neospravedlňuje,

pretože jeho stres mohol mať vplyv aj na vznik nehodového deja, mohol ovplyvňovať pozornosť
žalovaného už predtým, keď sa motorové vozidlá pomaly pohybovali/posúvali v kolóne.
13.3. Súd by mohol uprednostniť verziu B v prospech žalovaného, len ak by mal preukázané, že po
dopravnej nehode sa žalovaný, resp. prevádzkovateľ motorového vozidla Q. Q. skutočne sám správal
ako poškodený a nie ako vinník dopravnej nehody. Žalovaný v priebehu konania predložil svoju verziu

dopravnej nehody, ale nepreukazoval, či a akú súčinnosť poskytol prevádzkovateľovi poškodeného
motorového vozidla Q. Q., pri uplatňovaní náhrady voči prevádzkovateľovi, resp. voči vodičovi vozidla
Q. H..
13.4.Pozíciužalovanéhopreukazujeajto,žeznalecsícepracovalsjehoverziouB,alenemalkdispozícii
potrebné údaje o škode na motorovom vozidle Q. Q..

14. Žalovaný uvádzal skutkové pochybnosti v opise nehodového deja rozpormi vo výpovediach svedkov
a vlastnými tvrdeniami. K tomu odvolací súd uvádza, že tvrdený rozpor je vysvetliteľný subjektívnym
vnímaním priebehu nehodového deja so stany svedkov. Znalec tento rozpor vysvetlil v odpovedi
na otázku č. 8 tak, že vodič vozidla Q. H. vnímal náraz od vozidla Q. Q. tak, že v čase nárazu
už takmer stálo. Preto je možné považovať vznik a priebeh nehodového deja, ktorý bol deklarovaný

účastníkmi škodovej udalosti vedúcimi vozidlá Q. H. a Q. I. v celom rozsahu za technicky prijateľný (str.
49 znaleckého posudku, č. l. 515 súdneho spisu).

15.1. Odvolací súd ďalej uvádza, že verzia B, ktorú predniesol v rámci svojej obrany žalovaný,
posudzoval znalec, ktorý vyslovil záver, že nevylučuje spoluzodpovednosť žalovaného. Žalovaného

verzia B z priebehu nehodového deja nevyviňuje, a nepreukazuje ani výlučné zavinenie vodiča pred
žalovaným idúceho vozidla Q. H..
15.2. Znalec uviedol, že v prípade verzie B ostáva otázkou právnou (právne otázky znalec neposudzuje),
či vodič vozidla Q. Q. mal povinnosť predvídať, že vodič vozidla Q. H. v rozpore s pravidlami cestnej
premávky náhle zníži rýchlosť jazdy a náhle zastaví, aj keď to nevyžadovala bezpečnosť cestnej

premávky. Ak túto povinnosť vodič (žalovaný) mal, potom druhou technickou príčinou reťazovej zrážky je
rovnakou mierou aj neskorá reakcia alebo nedodržanie bezpečnej vzdialenosti na strane vodiča vozidla
Q. Q.. ...Pre verziu B súčasne platí, že v prípade, ak vodič (žalovaný) mal z právneho hľadiska povinnosť
predvídať, že vodič vozidla Q. H. v rozpore s pravidlami cestnej premávky náhle spomalí a zastaví, tak
potom z technického hľadiska sa aj vodič vozidla Q. Q. rovnakou mierou ako vodič vozidla Q. H. podieľal

na zapríčinení zrážky medzi vozidlami Q. H. a Q. Q. (str. 35-36 znaleckého posudku, č. l. 501, 502).

16. Odvolací súd mal preukázané, že k dopravnej nehode so škodou na motorových vozidlách,
idúcich v kolóne pred žalovaným, došlo v dôsledku nesprávneho spôsobu jazdy žalovaného, ktorý
vozidlo neubrzdil a v dôsledku nedodržania bezpečnej vzdialenosti narazil do pred ním idúceho

motorového vozidla Q. H., čo následne spôsobilo kolíziu tohto vozidla s ďalším motorovým vozidlom
Q. I., ktoré sa nachádzalo pred ním tak ako to uvádza Relácia dopravnej polície. Žalovaný presvedčivo
nepreukázal svoju verziu B dopravnej nehody, ktorá bola hodnotená znaleckým posudkom, lebo
verzia žalovaného bola vyvrátená svedeckými výpoveďami ostatných účastníkov dopravnej nehody a
správaním sa žalovaného po dopravnej nehode. Žalobca nemal dôvod pri likvidácii poistnej udalosti

pochybovaťotom,žeplneniezgarančnéhofonduposkytolpoškodenýmanie(spolu)vinníkovidopravnej
nehody. Týmto posúdením skutkového stavu odpadla povinnosť ako ďalšiu predbežnú otázku zisťovať
spoluzavinenie poškodených prevádzkovateľov motorových vozidiel V. B. a Y. H., ktorým žalobca plnil,
pretože spoluzavinenie týchto osôb, resp. vodiča D. preukázané nebolo.

17.1. O trovách konania súd rozhoduje podľa § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa výsledku bol v konaní úspešný žalobca, ktorému krajský súd náhradu trov konania od žalovaného
nepriznal, pretože prihliadol na dôvody osobitného zreteľa na strane žalovaného, na predmet sporu
a skutočnosť, že žalobca je ustanovizeň, ktorá spravuje poistný garančný fond (§ 24 ods. 1 zák. č.
381/2001 Z. z.) určený na riešenie a vyplácanie poistných udalostí. V konaní nebolo preukázané, že

by žalovaný bol v rozhodnom čase v stave nespôsobilom na vedenie motorového vozidla, alebo
by mal vedomosť, že za motorové vozidlo, ktoré riadil, nebolo uhradené zákonné poistenie, pričom
voči skutočnému prevádzkovateľovi takéhoto motorového vozidla žalobca zobral žalobu späť. Napokon
okresný súd uznesením č. k. 12C/41/2010-130 z 17. 11. 2010 priznal žalovanému D. R. oslobodenieod súdnych poplatkov v jednej polovici. Uvedené zistenia boli dôvody hodné osobitného zreteľa
podľa § 257 CSP, pre ktoré odvolací súd úspešnému žalobcovi nepriznal od žalovaného náhradu trov
prvostupňového ani odvolacieho konania.

17.2. Z tých istých dôvodov osobitného zreteľa nebola náhrada trov od žalovaného priznaná ani štátu,
ktoré vznikli tým, že okresný súd rozhodol uznesením č. k. 12C/41/2010-213 z 10. 10. 2012 a uznesením
č. k. 12C/41/2010-215 z 10. 10. 2012 o svedočnom, ktoré priznal I. D. v sume 9,80 EUR a Y. H. v sume
9,80 EUR.
17.3. Dôvody osobitného zreteľa však nebolo možné zohľadniť pri rozhodovaní o náhrade trov znalca.

Znalecké dokazovanie bolo nariadené na objasnenie veci a na prospech oboch strán sporu. Podľa
výsledku sporu je preto žalovaný povinný nahradiť znalcovi zvyšok trovy znalečného, o ktorých okresný
súd rozhodol uznesením č. k. 12C/41/2010-590 z 27. 11. 2019 tak, že znalcovi V.. M. H. s miestom
výkonu činnosti Y. XX, F. priznal znalečené vo výške 681,85 EUR, pričom do sumy 400 EUR je odmena
znalca hradená zo zloženého preddavku. Z toho dôvodu bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť
znalcovi Ing. M. H., F., Y. 2072/26 znalečné v sume 281,85 EUR do 3 dní

18. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).