Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. máj 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoPr/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211460
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6714211460.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu Doc. Ing. Q. B., E.., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D., W. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou: JUDr. Peter Tonhauser, advokát, s. r. o., so
sídlom v Banskej Bystrici, J. Cikkera 8, IČO: 47 234 725, proti žalovanej C. univerzite vo D., so sídlom
vo D., T. G. V. XX, J.: XX XXX XXX, zastúpenej JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Advokátska
kancelária Abelovský - Petruňo so sídlom vo Zvolene, Tehelná 189, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
6Cpr/3/2014-641 zo dňa 04. 06. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje;

II. vo výroku o náhrade trov konania mení tak, že žalovanému náhradu trov za konanie na súde prvej
inštancie nepriznáva.

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zaplatenia mzdových nárokov.

1.2. Žalobca tvrdil, že jeho pracovný pomer v pracovnom zaradení učiteľ - docent na dobu neurčitú je
naďalej v platnosti. Vo výpovedi sa ako dôvod nadbytočnosti uvádza zánik pracovného miesta učiteľa -
odborného asistenta a nie učiteľa - docenta. Žalobca odmietol prevziať písomnosť obsahujúcu výpoveď
zpracovnéhopomeru,ktorásapovažujezadoručenúalistomz01.07.2014oznámilžalovanejnesúhlas
so skončením pracovného pomeru. Žalobca spochybňoval existenciu organizačnej zmeny, ktorá musí
byť v príčinnej súvislosti s nadbytočnosťou zamestnanca a žalovaná bola povinná ponúknuť žalobcovi
inú pre neho vhodnú prácu v mieste dohodnutom na výkon práce.

2.1. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že dňa 06. 09. 2013 bolo žalobcovi oznámené, že nebol
úspešný vo výberovom konaní. Týmto dňom došlo v zmysle pracovnej zmluvy a jej dodatkov ku
skončeniu výkonu práce žalobcu vo funkcii docenta, ktoré bolo viazané na skončenie výberového
konania. Úspešné absolvovanie výberového konania na funkciu docent je podmienkou pre obsadenie
funkcie docenta a na výkon práce v pracovnej pozícii učiteľ, funkcia docent. Následne žalobca vykonával
pracovnú pozíciu učiteľ - odborný asistent a to z dôvodu, že v zmysle interných predpisov žalovanej,

konkrétne uznesenia č. 9.1.1 v zápisnici č. 9 zo zasadnutia vedenia TU vo D. konaného 10. 03. 2003,
doterajší pracovnoprávny vzťah ostal zachovaný a mzdové náklady uhrádza fakulta zo svojich zdrojov.
2.2. Dňa 03. 03. 2014 dekan lesníckej fakulty TU vo D. prof. Dr. J.. M. W. predložil zoznam
zamestnancov navrhnutých na ukončenie pracovného pomeru a dňa 04. 03. 2014 žalovaná schválilatzv. systematizáciu pracovných miest na TU D. pre rok 2014, v rámci ktorej rozhodla o racionalizačných
opatreniach a organizačných zmenách, znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť
práce, o organizačných zmenách týkajúcich sa zrušenia pracovných miest, o zániku pracovného

miesta a zmien technického vybavenia. Uvedené žalovaná preukazovala zápisnicou z mimoriadneho
zasadnutia Kolégia rektora TU vo D. zo dňa 04. 03. 2014. Z rozhodnutia žalovanej zo dňa 04. 03.
2014 vyplýva zrušenie (zánik) jedného pracovného miesta na pracovnej pozícii učiteľ, funkcia odborný
asistent, v dôsledku čoho sa žalobca stal nadbytočným. Odborový orgán, s ktorým bola výpoveď daná
žalovanému prerokovaná dňa 17. 03. 2014, vyjadril súhlas.

2.3. Dňa 20. 03. 2014 dala žalovaná žalobcovi v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce výpoveď z
pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti. Žalovaná dňa 25. 03. 2014 vykonala záznam o odmietnutí
prevzatia výpovede.

3.1. Svedok prof. Ing. T. K. E.., rektor C. univerzity D. uviedol, že dňa 04. 03. 2014 podpísal
zoznam zamestnancov navrhnutých na ukončenie pracovného pomeru, ktorý predložil dekan lesníckej

fakulty prof. W. v súvislosti s rozhodnutím o organizačných zmenách a znížení stavu zamestnancov,
zrušením viacerých pracovných miest na všetkých fakultách. Poukázal na skutočnosť, že od roku 2010
zaznamenáva žalovaná klesajúci počet študentov. S tým súvisí financovanie a ekonomika vysokej školy
a racionalizačné opatrenia žalovanej. V roku 2014 bol ukončený pracovný pomer s 58 zamestnancami
z toho 14 učiteľov, vrátane žalobcu.

3.2. Svedok ďalej uviedol, že výberové konanie na obsadenie funkčného miesta docenta na katedre
lesnej ťažby, logistiky, meliorácii prebehlo v auguste 2013 a podľa zápisnice výberová komisia určila
poradie na prvom mieste J.. P. N. a na druhom žalobca. Rozhodnutie urobila 7-členná komisia,
pričom svedok nemal dôvod o rozhodnutí komisie pochybovať. U dekana fakulty videl opatrnosť, lebo
úspešného uchádzača prijal na dva roky, hoci mal možnosť prijať ho na dlhšie obdobie.

4.1. Okresný súd mal preukázanú existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom ako
zamestnancom a žalovanou ako zamestnávateľom. Nebolo sporné, že pracovný pomer žalobcu u
žalovanej vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 03. 1982 na dobu neurčitú, v pracovnom
zaradení učiteľ, funkcia asistent. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26. 08. 1985

došlo k zmene pracovného zaradenia od 01. 09. 1985 na učiteľ, funkcia odborný asistent. Dohodou zo
dňa 10. 12. 1999 došlo k zmene pracovného zaradenia na učiteľ, funkcia docent. Na základe výsledkov
výberových konaní a dohôd o zmene zo dňa 26. 08. 2003 a 11. 08. 2008 sa pracovná zmluva žalobcu
zmenila tak, že funkciu docenta vykonával na dobu určitú a to vždy na funkčné obdobie piatich rokov a
to od 01. 09. 2003 do 31. 08. 2008 a od 01. 09. 2008 do 31. 08. 2013.

4.2. Dňa 28. 08. 2013 sa žalobca a žalovaná dohodli na opätovnej zmene dĺžky trvania pracovného
pomeru, ktorý mal trvať do uzavretia výberového konania na miesto učiteľa - docent pre študijný odbor
„Lesníctvo“ a pre príbuzný študijný odbor „Mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby KLŤLM.
(KLŤLM je katedra lesnej ťažby, logistiky, meliorácii).

5. Okresný súd mal preukázané, že žalovaná ukončila pracovný pomer so žalobcom z dôvodu
nadbytočnosti v súlade s platnou právnou úpravou. Rektor žalovanej potvrdil, že dlhodobo, prakticky od
roku 2010 dochádzalo k znižovaniu počtu študentov. V tej súvislosti žalovaná vykonávala racionalizačné
opatrenia. Racionalizácia znižovaním stavu pracovníkov je v zodpovednosti štatutárneho zástupcu
žalovanej v závislosti na funkčnosti, ekonomike a prevádzke vysokej školy. V rámci racionalizačných

opatrení žalovaná preukázala, že nemala možnosť pre absenciu systematizovaného pracovného
miesta žalobcu zamestnať na inej vhodnej pracovnej pozícii O nadbytočnosti pracovníka je oprávnený
rozhodovať výlučne zamestnávateľ.

6. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 63 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z., Zákonník

práce. Náhradu trov priznal žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech podľa § 255 ods. 1, §262 ods.
1 CSP.

7.1. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Namietal, že okresný súd sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal s otázkou diskriminačného konania žalovanej a konaním žalovanej v rozpore

s dobrými mravmi. Výpoveď bola neplatná, pretože motívom nebolo zefektívniť výkon práce, inak by
zrejme žalovaná neprepustila žalobcu s dlhoročnými skúsenosťami a reputáciou v odborných kruhoch.
Okresný súd sa nezaoberal ponukovou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá mala byť vo vzťahu k
všetkým voľným pracovným miestam žalovanej. Žalovaná nepreukázala, že nemala k dispozícii žiadnevoľné pracovné miesta. Súd nesprávne posúdil konanie žalovanej vo vzťahu k organizačnej zmene,
ktorú žalobca považuje za účelovú, v snahe zbaviť sa žalobcu ako nepohodlného zamestnanca.
7.2. Diskriminačné konanie žalovanej žalobca odôvodnil tým, že v minulosti bol takmer dve funkčné

obdobia predsedom akademického senátu žalovanej, v rokoch 2008- 2012 vykonával na Lesníckej
fakulte funkciu vedúceho Katedry lesnej ťažby a mechanizácie, v dôsledku čoho bol členom kolégia
dekana Lesníckej fakulty. Pri výkone tejto funkcie prichádzal do konfrontácie s viacerými členmi
akademického senátu a na kolégiu dekana ohľadne postupu v otázkach spadajúcich do kompetencie
týchto orgánov. K názorovým nezhodám pri riešení otázok študijných povinností študentov 3. ročníka

bakalárskeho štúdia došlo medzi žalobcom a vtedajším dekanom fakulty, ktorý sa stal neskôr rektorom
žalovanej. Žalobca nesúhlasil s postupom, ktorý bol v rozpore so študijnými predpismi a skúšobným
poriadkom. V tej súvislosti žalobca predložil súdu vyjadrenie z 22. 06. 2015 s prílohami, ktoré potvrdzujú
diskriminačný postup žalovanej, na ktoré žalovaná nereagovala a okresný súd žalovanú na vyjadrenie
nevyzval. K názorovým nezhodám žalobcu s dekanom fakulty, a terajším rektorom žalovanej došlo
pri realizácii projektu M., kedy žalobca v pozícii vedúceho katedry odmietol podpísať faktúru vystavenú

spoločnosťou R. C., s. r. o. na sumu 8.330 EUR zo dňa 21. 12. 2010.
7.3. Žalobca nepopiera právo zamestnávateľa na výber nadbytočných zamestnancov, ale pravidlá ich
výberu boli nastavené opačne, ako ich žalovaná vykonala. Podľa Zápisnice č. 10 zo zasadnutia vedenia
Technickej univerzity vo D., konaného dňa 04. marca 2014, „...pri návrhoch na zrušenie pracovných
miest je potrebné uplatniť diferencovaný prístup, systemizácia pracovných miest by sa nemala dotknúť

zamestnancov, ktorí tvoria publikačné výstupy..., ...v najbližších rokoch sa nedá predpokladať nárast
počtu študentov, preto je potrebné sústrediť pozornosť na zvyšovanie výkonnosti vo vedeckovýskumnej
a publikačnej činnosti“. Rozviazanie pracovného pomeru so žalobcom ako jedným z najtvorivejších a
najaktívnejších zamestnancov nielen v oblasti publikačnej činnosti nasvedčuje, že žalovaná konala vo
vzťahu k žalobcovi v zjavnom rozpore so závermi, ktoré sú uvedené v predložených zápisniciach.

Žalovaná konala diskriminačne a vytvorila právne prostredie pre dehonestáciu a rozviazanie pracovného
pomeru so žalobcom. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že skončenie pracovného pomeru so žalobcom je neplatné a zaviaže žalovanú k
náhrade mzdy.
7.4.Vreplikenavyjadreniežalovanejzopakoval,žeokresnýsúdsanezaoberalotázkoudiskriminačného

konania žalovanej, ktorá v rámci obráteného dôkazného bremena nevedela námietky žalobcu
vyvrátiť. Rozviazanie pracovného pomeru so žalobcom ako jedným z najtvorivejších a najaktívnejších
zamestnancov nielen v oblasti publikačnej činnosti, vytvára v súvislosti s postupmi žalovanej podozrenie,
že žalovaná konala vo vzťahu k žalobcovi v zjavnom rozpore so závermi zápisnice z mimoriadneho
zasadnutia Kolégia rektora, konaného 04. 03. 2014 a závermi zápisnice č. 10 zo zasadnutia vedenia

žalovanej, konaného 04. 03. 2014 (prílohy č. 21 a 22), preto má žalobca dôvodné podozrenie,
že žalovaná konala diskriminačne, viacerými vzájomne súvisiacimi úkonmi vytvorila vhodné právne
prostredie pre rozviazanie pracovného pomeru.

8.1. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že pri ukončení pracovného pomeru žalobcu boli

dodržané všetky zákonné podmienky. Žalovaná konala v súlade so zákonom a internými predpismi.
Dekan lesníckej fakulty predložil zoznam zamestnancov navrhnutých na ukončenie pracovného pomeru
a žalovaná v súlade so štatútom schválila dňa 04. 03. 2014 systematizáciu pracovných miest pre rok
2014, v rámci čoho vydala rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, o znížení stavu
zamestnancov a zrušení pracovných miest. Uvedeným spôsobom rozhodla o zrušení pracovného

miesta na pozícii učiteľ - funkcia odborný asistent, na ktorej pozícii pôsobil žalobca po neúspešnom
výberovom konaní. Žalobca sa stal pre žalovanú ako zamestnávateľa nadbytočný a z toho dôvodu
mu písomným podaním z 20. 03. 2014 žalovaná dala výpoveď z pracovného pomeru, ktorá bola
dňa 17. 03. 2014 prerokovaná odborovým orgánom, ktorý vyjadril súhlas. Žalovaná rešpektovala
ponukovú povinnosť a snažila sa nájsť pre žalobcu iné vhodné pracovné miesto, nielen na fakulte

na ktorej pôsobil, ale aj na ostatných organizačných súčastiach žalovanej. Keďže prebehli rozsiahle
racionalizačné opatrenia, žalovaná nemala možnosť žalobcu ďalej zamestnávať na žiadnom inom
pracovnom mieste, čo je uvedené aj v texte samotnej výpovede zo zamestnania. Uvedené tvrdenia
žalovaná preukázala. ˇ6alovaná predložila podania z októbra 2013, označené ako vyžiadanie stanoviska
k voľným pracovným miestam. Pokiaľ ide o výmer nadbytočného zamestnanca, toto právo výberu

prislúcha výlučne zamestnávateľovi a ani súd nemôže preskúmavať správnosť výberu. Zákonník
práce neprikazuje zamestnávateľovi, akým spôsobom, resp. podľa akých kritérií sa má pri určení
nadbytočnosti zamestnanca riadiť. Žalobca nebol jediným zamestnancom, s ktorým bol v dôsledku
racionalizačných opatrení ukončený pracovný pomer, celkovo došlo k zrušeniu 26 pracovných miesta v tej spojitosti k ukončeniu pracovného pomeru s vedeckovýskumnými pracovníkmi či odbornými
referentmi.
8.2. Žalobca navodzuje dojem, že zo strany žalovanej čelil diskriminačným postupom, že bol v rokoch

2010 - 2014 považovaný za nežiaducu osobu, ale jeho tvrdenia nie sú pravdivé. Počas svojho
pracovného pomeru nikdy nenamietal, že by sa voči jeho osobe postupovalo diskriminačne. Výberové
konanie prebehlo v súlade s právnymi predpismi a zásadami výberového konania. Odborná komisia
vyhodnotila kvalifikačné predpoklady víťaza v prospech Prof. Dr. P. N. a žalobca mal možnosť domáhať
sa preskúmania zákonnosti výberového konania, žalobca však zostal nečinný. Skutočnosti, ktoré

žalobca uviedol v súvislosti s projektom VEGA sa stali v priebehu roka 2010, viac ako 3 roky predtým,
ako bola žalobcovi daná výpoveď. Žalovaná popiera, že názorové nezhody žalovaného a vtedajšieho
dekana fakulty na uvedený projekt mali súvis s ukončením pracovného pomeru žalobcu. Žalovaná sa
k tvrdeniam ohľadne diskriminačného konania podrobne vyjadrila písomným podaním zo dňa 05. 08.
2019.
8.3. Odvolaním napadnutý rozsudok považuje žalovaná za vecne správny a dostatočne odôvodnený,

okresný súd sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odôvodnenie rozsudku, ktorému
predchádzalo rozsiahle dokazovanie je jasné, logické a presvedčivé. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu potvrdil.
8.4. Žalovaná v replike na vyjadrenie žalobcu zopakovala, že v pracovnoprávnych vzťahoch konala s
odbornoustarostlivosťouavždyrešpektovalazásadurovnakéhozaobchádzania.Poukázalanapísomné

podanie z 05.08.2019 v ktorom sa podrobne vyjadrila k tvrdeniam žalobcu o diskriminačnom konaní.
Úprava gestorstva predmetov ťažobno-dopravné technológie pre bakalárske štúdium a pre inžinierske
štúdium bola prijatá takmer 3 roky pred podaním výpovede žalobcovi, v súlade s študijným poriadkom
a ostatnými internými predpismi.

9. Krajský súd prihliadol na to, že vec už bola odvolacím súdom vrátená okresnému súdu na ďalšie
konanie uznesením č. k. 16CoPr/6/2016-157 z 24. 08. 2016. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu,
že okresný súd sa v dôvodoch rozhodnutia nevysporiadal s posúdením diskriminačného konania a
konania v rozpore s dobrými mravmi žalovanej voči žalobcovi z hľadiska § 13 ods. 1, ods. 3 Zákonníka
práce, nariadil na prejednania odvolania žalobcu pojednávanie, na ktorom vypočul žalobcu, právneho

zástupcu žalovanej a zopakoval dokazovanie prečítaním podstatného obsahu písomných dôkazov a
ďalších písomností zo súdneho spisu .

10.1. Žalobca v písomnom vyjadrení a na pojednávaní zopakoval, že konanie žalovanej bolo v rozpore
s dobými mravmi a diskriminačné. Uviedol, že v roku 2013 prebehli na škole výberové konania tak,

že z 320 pracovníkov sa v mesiacoch máj, jún podrobilo dovtedy platným výberovým pravidlám 319
pracovníkov a iba na žalobcu sa vzťahovali nové pravidlá výberového konania a to v súvislosti s tým,
že zo strany vedenia žalovanej hľadali a našli záujemcu v osobe Doc. N.. Vo výberovom konaní, ktoré
bolo vypísané v slovenskom jazyku uspel iránsky F.. N., ktorý mal následne len jedného doktoranta,
ktorého si priniesol z Iránu a žalobca nevie o tom, že by Doc. N. komunikoval a prednášal na fakulte.

Zopakoval,žeprepúšťaniesanemalotýkaťtvorivýchpracovníkovažalobcapatrilkzamestnancom,ktorí
medzi tvorivými pracovníkmi dosahovali najvyššie osobné ohodnotenie. Na katedre, na ktorej žalobca
pôsobil, získal jeho tvorivý kolektív viaceré patent, o ktoré sa uchádzali zahraničné firmy. Pokiaľ žalobca
napísal vedecké publikácie, tak škola nemala záujem tieto uverejniť, hoci bola možnosť financovania zo
zdrojov, ktoré boli vrátené do štátneho rozpočtu. Keď skončilo pôsobenie žalobcu na pozícii vedúceho

katedry 12. 09. 2012, došlo k jej zlúčeniu s inou katedrou, čo považoval za nesystémový postup, pretože
jeho katedra bola významné pracovisko a mala uvedené patentové aktivity. Zamestnávateľ mu 09. 04.
2014 oznámil čerpanie dovolenky a prekážku v práci do uplynutia výpovednej doby 30. 06. 2014, hoci
v tom čase bol žalobca garantom doktorantského štúdia a ako školiteľ skúšal v dvoch prípadoch, v
jednom prípade mu dekan zrušil pozíciu školiteľa, hoci doktorantka mala odovzdanú prácu. V súvislosti

s ukončením pracovného pomeru nebol žalobca odvolaný z kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry
(KEGA) ministerstva školstva, kde pôsobil do roku 2016.
10.2. Na otázku súdu žalobca uviedol, že diskrimináciu, ktorá nastala pri výberovom konaní, ktorému sa
podrobil v auguste 2013 nenapadol a svoje právo neuplatnil. Zásady výberového konania, ktorému sa
žalobca podrobil a boli prijaté v roku 2013, sa týkali obsadenia členov výberovej komisie, kde nemusel

byť významný odborník z odboru, v ktorom sa uchádzal žalobca.

11. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení a na pojednávaní uviedla, že výberové konanie na miesto
docenta, ktoré sa týkalo žalobcu, bolo vyhlásené 23. 07. 2013 s termínom závierky 08. 08. 2013a uskutočnilo sa 28. 08. 2013. Dňa 28. 08. 2013 sa žalovaná dohodla so žalobcom na zmene v
dĺžke trvania pracovného pomeru tak, že mal trvať do uzavretia výberového konania na miesto učiteľa
docenta, pre študijný odbor lesníctvo a pre príbuzný študijný odbor Mechanizácia poľnohospodárskej

a lesníckej výroby, Katedra lesnej ťažby, logistiky, meliorácii (K.). V zmysle uvedenej dohody sa za
uzavretie výberového konania považuje deň doručenia písomného oznámenia 06. 09. 2013, ktorým bolo
žalobcovi oznámené, že vo výberovom konaní nebol úspešný. Uvedenú dohodu so žalobcom zo dňa 28.
08. 2013 považuje žalovaná za platnú, nakoľko pracovný pomer na funkcii docenta sa síce nedohodol
určením konkrétneho dátumu, ale obdobím do uzavretia výberového konania. Žalobca pred okresným

súdom na otázku, či sa od roku 2010 bránil diskriminačnému postupu zamestnávateľa uvádzal, že svoje
právo neuplatnil žalobou ani sťažnosťou u zamestnávateľa. Pokiaľ žalobca namieta obsah výberového
konania, otázka nemá priamy súvis s posudzovanou výpoveďou z pracovného pomeru a je subjektívnou
interpretáciou žalobcu, že rozviazanie pracovného pomeru sa nemalo týkať tvorivých pracovníkov.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie, podľa § 387 CSP potvrdil,
pretože je vo výroku vecne správne.

13.1. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné

rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách.
Podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre

oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon).
Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov
musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého

účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v
súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na
iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo
iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

13.2. Podľa § 2a ods. 2 zák. č. 365/2004, Antidiskriminačný zákon, priama diskriminácia je
konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza,
zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva
v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k

národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti.
Podľa § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v

pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.
Podľa § 6 ods. 2 písm. b), zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s
právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach výkonu zamestnania a podmienok
výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania.

13.3. Podľa § 6 ods. 1, písm. g) zák. č. 131/2002 Z. z., o vysokých školách, do samosprávnej pôsobnosti
verejnej vysokej školy patrí uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie
počtu a štruktúry pracovných miest na vysokej škole.
Podľa § 23 ods. 2 písm. e) Zákona o vysokých školách, do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí

určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu určenom
v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. b)].
Podľa § 15 ods. 2, písm. b), l) Zákona o vysokých školách, štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmäb) základnú organizačnú štruktúru verejnej vysokej školy vrátane spôsobu určovania počtu a štruktúry
pracovných miest,
l) základné zásady pracovnoprávnych vzťahov na vysokej škole a jej fakultách a postup pri rozhodovaní

v týchto otázkach,
Podľa § 75 ods. 3 Zákona o vysokých školách, vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii docenta
prispieva v spolupráci s profesorom svojou výskumnou, vývojovou alebo umeleckou, pedagogickou
a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania vo vymedzenej oblasti vzdelávania a vo vymedzenej
oblasti vedy, techniky alebo umenia. Garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja

bakalárskeho študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje, ak túto činnosť
nevykonáva profesor. Medzi pracovné povinnosti docenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie
prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie
doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V
oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti docenta výskumná, vývojová
alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo

umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a
organizovanie vedeckých alebo umeleckých podujatí.
Podľa § 75 ods. 6 Zákona o vysokých školách, vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného
asistenta zabezpečuje v spolupráci s profesormi a docentmi vysokej školy plnenie jej úloh v oblasti
vzdelávania a v oblasti vedy, techniky alebo umenia. Ak vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii

odborného asistenta nemá vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo vedecko-pedagogický titul,
vzdeláva sa so zameraním na ich získanie. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta v
oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení,
hodnotenie študentov a vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3) v prvých dvoch
stupňoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a

zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí
medzi pracovné povinnosti odborného asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo
umeleckej činnosti pracoviska a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných
alebo umeleckých podujatiach a spolupráca pri organizovaní vedeckých alebo umeleckých podujatí.
Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie odborného asistenta je v závislosti od konkrétneho

obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie
tretieho stupňa. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho
stupňa patrí aj skúšanie na štátnych skúškach v bakalárskych študijných programoch.
Podľa § 77 ods. 4 Zákona o vysokých školách, vysokoškolský učiteľ môže obsadiť funkciu docenta alebo
profesora na základe jedného výberového konania najviac na päť rokov. Ak vysokoškolský učiteľ obsadil

funkciu docenta alebo profesora aspoň tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia v týchto funkciách
dosiahol aspoň deväť rokov, a má, ak ide o funkciu docenta, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-
pedagogickýtitul"docent"alebo"profesor",aakideofunkciuprofesora,vedecko-pedagogickýtitulalebo
umelecko-pedagogický titul "profesor", získava právo na pracovnú zmluvu s touto vysokou školou na
miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto funkcie na dobu určitú až do dosiahnutia veku

70 rokov.

14.1. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu, pretože výpoveď daná žalobcovi
pre nadbytočnosť bola platná. Žalovaná preukázala, že výpoveď bola daná v príčinnej súvislosti s
rozhodnutím zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov a organizačných zmenách, s cieľom

zabezpečiť efektívnosť práce. V rámci racionalizačných opatrení žalovaná preukázala, že nemala
možnosť pre absenciu systematizovaného pracovného miesta žalobcu zamestnať na inej vhodnej
pracovnej pozícii, pričom o nadbytočnosti pracovníka bola oprávnená rozhodovať ako zamestnávateľ
výlučne žalovaná.
14.2. Podmienkou použitia tohto výpovedného dôvodu je organizačná zmena u zamestnávateľa,

nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať
v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo
v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať v dôsledku vnútorných organizačných zmien, alebo

zníženímcelkovéhopočtuzamestnancovscieľomzabezpečiťefektívnosťpráce.Skončeniepracovného
pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu zamestnancov.
14.3. Zamestnávateľ nie je zákonom obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým zamestnancom
pracovný pomer skončí. Aj v prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa stala prezamestnávateľa nadbytočná, vykonáva viacero zamestnancov, o výbere zamestnanca, ktorý sa stal
nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie
preskúmavať.

15.1. Súd v konaní o žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru neriešil a nemohol
riešiť otázku tvrdenej diskriminácie žalobcu vo výberovom konaní na miesto docenta, ktoré žalovaná
vyhlásila z dôvodu podľa § 77 ods. 4 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách ani ako predbežnú
otázku, hoci otázka platnosti výberového konania na funkciu docenta bola pre ďalšie zotrvanie žalobcu

v pracovnom zaradení u žalovanej kľúčová z hľadiska neskorších dôvodov pre rozviazanie pracovného
pomeru pre nadbytočnosť.
15.2. Procesná aktivita bola výlučne na žalobcovi ako dotknutom uchádzačovi výberového konania.
Pravidlá výberového konania, ktorého sa zúčastnil, žalobcovi umožňovali podať včas žalobu, ktorou sa
mohol domáhať zvrátenia výsledku výberového konania. Podľa Článku 12 ods. 3 Zásad výberového
konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov, funkcii

profesorov a docentov a funkcii vedúcich zamestnancov Technickej univerzity vo Zvolene: „Uchádzač,
ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, sa môže domáhať
svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.“ Žalobca po oznámení
výsledku výberového konania doručením písomného oznámenia 06. 09. 2013 nepodal žalobu, ktorou by
napadolvýsledkyvýberovéhokonaniaužalovanej.Prvostupňovýaniodvolací súdvkonanínneplatnosť

výpovede z pracovného pomeru nemohli vykonať dokazovanie na preskúmanie výsledku výberového
konania na miesto docenta u žalovanej, pretože tak mohol urobiť dotknutý žalobca podaním žaloby v
samostatnom konaní.
15.3. Vzhľadom na to, že pracovný pomer žalobcu u žalovanej naďalej trval bez ohľadu na
neúspech žalobcu vo výberovom konaní, nemožno mať za to, že výsledok výberového konania bol v

priamej príčinnej súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť. Výsledok
výberového konania na miesto docenta, v ktorom nebol žalobca úspešný a neuplatnil včas svoje právo
však v konečnom dôsledku preukazuje tvrdenia a postup žalovanej v postavení zamestnávateľa.

16.1. Žalobca nastolil otázku svojej diskriminácie v súvislosti s výpoveďou z pracovného pomeru pre

nadbytočnosť, ktorá mu bola daná ako významnému výskumnému a vedeckému pracovníkovi, ktorý
dlhodobo vykazoval nadpriemerné výsledky tvorivej vedeckej a publikačnej činnosti u žalovanej a v
praxi patentmi a uznaniami, ktoré boli žalobcovi udelené zo strany Úradu priemyselného vlastníctva,
ďalej vymenovaním žalobcu do funkcie člena grantovej agentúry ministerstva školstva, a za člena
stálej pracovnej skupiny akreditačnej komisie pre oblasť výskumu 14 strojárstvo. Uvedené tvrdenia o

pracovných a tvorivých vedeckých aktivitách žalobca síce preukázal a žalovaný ich nespochybnil, ale v
posudzovanej veci diskrimináciu žalobcu nepreukázali.
16.2. Predmetom konania je posúdenie výpovedi zo zamestnania pre nadbytočnosť a žalobca neuviedol
také skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že bol priamo diskriminovanou osobou (§
2a ods. 2, § 6 ods. 2 písm. b), Antidiskriminačného zákona), že žalovaná so žalobcom zaobchádzala

menej priaznivo, ako zaobchádzala alebo by mohla zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
Žalobca svoju diskrimináciu v súvislosti so skončením pracovného pomeru nepreukázal.
16.3. Pokiaľ žalobca vo výberovom konaní neobstál, resp. neobhájil miesto docenta, ktoré dovtedy
zastával, priama príčinná súvislosť s rozviazaním pracovného pomeru nie je daná. Pracovné zaradenie
žalobcu, po uzavretí výberového konania na miesto docenta súviselo výlučne so zabezpečením úloh

žalovanej vysokej školy. V príčinnej súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru so žalobcom pre
nadbytočnosť bolo, že žalovaná prijala racionalizačné opatrenia, ktoré sa týkali aj pracovnej pozície
žalobcu ako učiteľa na pracovnej pozícii odborného asistenta.
16.4. Pokiaľ bol žalobca v hodnotení medzi najtvorivejšími zamestnancami, iba tvrdením, že pravidlá
výberu nadbytočných zamestnancov boli nastavené opačne, ako ich žalovaná vykonala diskrimináciu

nepreukázal. Žalobca nepreukázal, že organizačný zmena sa nemala dotknúť tvorivých vedeckých
pracovníkov. Súd prihliadol na autonómiu a samosprávu riadenia a rozhodovania vysokej školy, ktoré
žalovaná vykonáva podľa Zákona o vysokých školách.

17.1. Odvolací súd nad rámec predmetu konania dodáva, že v tomto konaní nemohol prihliadnuť na

tvrdenia žalobcu, že
-žalovaná pred výberovým konaním menila pravidlá výberového konania a obsadenia členov výberovej
komisie,-vo výberom konaní boli iba dvaja uchádzači na miesto docenta, žalobca ako domáci a proti nemu hosť
z cudziny, pričom
-žalobca ako bývalý funkcionár žalovanej vysokej školy mal v predchádzajúcom období niekoľko

kontroverzných výstupov týkajúcich sa financovania projektov v spolupráci externých firiem a skúšania
študentov, ktoré mohli jeho postavenie oslabiť, hoci objektívne konal vo verejnom záujme a v záujme
žalovanej.
- že výberová komisia uprednostnila „hosťa“ z Iránu, ktorý sa do výberového konania zapojil nielen z
výlučne vlastného záujmu, ale aj na podnet žalovanej. Nie je vylúčené, že úspešného uchádzača z J.

na miesto docenta na lesníckej fakulte žalovanej mohol niekto z vedenia vysokej školy a v situácii, ktorá
mohla byť konfliktom záujmov, osloviť a garantovať vybavenie potrebných formalít, ktoré boli spojené už
len s tým, že záujemca prichádzal z krajiny mimo Európskej únie.
-žalobcom uvádzané tvrdenia vyvolávajú pochybnosti o rovnosti možností a šancí žalobcu v
pracovnoprávnom vzťahu u žalovanej v období, ktoré bezprostredne predchádzalo výberovému konaniu
na pozíciu docenta, ktorého sa žalobca musel v zmysle § 77 ods. 4 Zákona o vysokých školách

zúčastniť, pokiaľ si chcel udržať pracovné miesto a zastávanú funkciu docenta pred definitívou (právom
na pracovnú zmluvu), ku ktorej žalobcovi chýbalo byť úspešným v treťom výberovom konaní.
17.2. Výberové konanie žalobca včas nenapadol a preto otázku diskriminácie žalobcu vo výberovom
konaní nebolo možné znovu otvoriť v súvislosti s jeho žalobou o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru pre nadbytočnosť. Navyše, ako je uvedené vyššie, nie je preukázaná ani príčinná súvislosť,

keďže žalobcovi v zmysle interných predpisov pracovné zaradenie v pozícii odborného asistenta zostalo
zachované.

18. Okresný súd správne uviedol, že mu neprislúcha hodnotiť obsah organizačnej zmeny
zamestnávateľa, ktorá bola dôvodom výpovede danej žalobcovi ako zamestnancovi na pracovnej pozícii

odborného asistenta, keďže mu už predtým pracovné zaradenie vo funkcia docenta uplynulo skončením
päťročného obdobia podľa § 77 ods. 4 Zákona o vysokých školách. Z toho dôvodu súd nemohol
hodnotiť ani tvrdenie žalobcu, že žalovaná verejná vysoká škola uprednostnila kvantitatívne kritérium
vyjadrené klesajúcim počtom študentov, pedagogickú a organizačnú činnosť.

19.1. Žalobca tvrdil, že ako tvorivý zamestnanec sa mohol podieľať na kvalitatívnych výsledkoch
žalovanej verejnej vysokej školy, ktoré sú vyjadrené kvalitou vzdelávania, tvorbou študijných materiálov
a prácou v oblasti vedy a techniky. Uvedené kvalitatívne kritériá sú náplňou práce docenta aj odborného
asistenta v zmysle ustanovení § 75 ods. 3, 6 Zákona o vysokých školách. Podľa žalobcu mal súd
uprednostniť zotrvanie žalobcu ako tvorivého pracovníka v pracovnom pomere u žalovanej a existenciu

dôvodov nadbytočnosti žalobcu navrhol posudzovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
19.2. Z hľadiska posúdenia dobrých mravov neprislúchalo súdu hodnotiť rozhodnutie žalovanej, ktorá
preukázala, že pre žalobcu nemala miesto na jeho plnohodnotné tvorivé uplatnenie. Žalovaná predložila
listinné dôkazy, ktorými preukázala, že po neúspechu žalobcu vo výberovom konaní si v októbri 2013
vyžiadala od dekanov fakúlt a vedúcich organizačných zložiek stanoviská k voľným pracovným miestam,

z ktorých vyplynulo, že organizačné zložky pre žalobcu nemajú voľné pracovné miesto (č. l. 546-549).
Pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti platí, že splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne
tvrdiť a preukázať zamestnávateľ. Žalobca netvrdil a nepreukazoval konkrétne pracovné miesta, ktoré
boli ku dňu výpovede v mieste jeho výkonu práce voľné. Iba za predpokladu, že zamestnanec označí
pracovné miesto, ktoré bolo ku dňu výpovede voľné, prechádza na zamestnávateľa dôkazné bremeno

preukázať, že pracovné miesto bolo obsadené iným pracovníkom.
19.3. Žalovaná tiež preukázala, že požiadala o prerokovanie výpovede žalobcovi fakultnú odborovú
organizáciu, ktorá žiadosť zobrala na vedomie (č. l. 545, 213), aj univerzitnú odborovú organizáciu, ktorá
odporučila prehodnotiť výpovede tvorivým zamestnancom (č. l. 569, 212).

20.1. Žalovaná konala v rozsahu autonómneho rozhodovania o vnútorných záležitostiach vysokej školy,
podľa § 6 Zákona o vysokých školách, ktorý upravuje rozsah samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej
školy a § 15, upravujúci vydávanie vnútorných predpisov verejnej vysokej školy a na základe tohto
zákonného zmocnenia v Štatúte žalovanej.
20.2. Štatút Technickej univerzity vo Zvolene v Čl. 6 ods. 4 uvádza, že uzatváranie, zmeny a skončenie

pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry pracovných miest jednotlivých organizačných
súčastí je v samosprávnej pôsobnosti TU a Čl. 6 ods.6, ktorý uvádza, že počet a štruktúru pracovných
miest vychádza zo systemizácie pracovných miest, ktoré po prerokovaní v Kolégiu rektora TU schvaľuje
rektor TU. Podľa Čl. 8 ods. 1 písm. g) do samosprávnej pôsobnosti TU patrí uzatváranie, zmeny azrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry pracovných miest na TU (č. l. 346,
347). Rovnakú úpravu obsahuje Štatút Lesníckej fakulty v Tretej časti nazvanej organizačná štruktúra
fakulty, Čl. 4 ods. 4 a v štvrtej časti písm. A, upravujúcej rozsah samosprávnej pôsobnosti. (č. l. 374).

21. Odvolací súd dodáva, že v individuálnom súkromnoprávnom pracovnom spore súd posudzuje súlad
právnych úkonov zamestnávateľa so zákonom a nie je predmetom jeho posúdenia, či postup žalovanej
verejnej vysokej školy bol v súlade s verejným záujmom. Žalobca nepreukázal, že postup žalovanej
voči jeho osobe bol v rozpore s dobrými mravmi, lebo posúdenie ďalšieho uplatnenia žalobcu na

pracoviskách žalovanej bolo prerokované a nebolo ani prekvapivé.

22.1. O trovách konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Okresný súd priznal
žalovanej náhradu trov vzhľadom na to, že v konaní bola úspešná podľa § 255 ods. 1 CSP.
22.2. Predmetom konania vo veci samej bol pracovnoprávny spor žalobcu ako vysokoškolského učiteľa
s dlhoročnou praxou a dosiahnutými výsledkami a žalovanej verejnej vysokej školy. Odvolací súd

videl dôvody osobitného zreteľa v argumentácii žalobcu, ktorý preukázal, že u žalovanej patril medzi
najtvorivejších a najaktívnejších zamestnancov, z hľadiska množstva a kvality k najlepšie hodnoteným
pracovníkom a túto skutočnosť žalovaná nespochybnila. Odvolací súd prihliadol na uvedené dôvody
hodné osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania a podľa § 257 CSP nepriznal v
konaní úspešnej žalovanej strane náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania z dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Z toho dôvodu, aj keď odvolací potvrdil rozhodnutie vo veci samej, zmenil
rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania a žalovanej náhradu trov nepriznal.

23. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.