Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117219233
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117219233.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
MinksaaJUDr.OliveraKolenčíka,vsporežalobkyne:J.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomX.XXX,zastúpený
JUDr. Timeou Tóthovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Školská 3, proti žalovanému: Y. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom X. XXX, zastúpený Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, so sídlom Nitra, Mostná 16,
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Nitra č. k. 15C/52/2017-168 z 10. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uznesením č. k. 15C/52/2017-168 z 10. augusta 2018, nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by viedlo k zmeraniu alebo
sťaženiu dosiahnutia účelu konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/52/2017, hlavne
sa žalovanému zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou so súpisným číslom XXX,
postavenej na parcele č. XXX/X, v katastrálnom území X., predať ju, darovať, ani iným spôsobom
scudziť, založiť v prospech tretích osôb, zriadiť k nej právo vecného bremena, iným spôsobom zaťažiť,
prenajať, dať do výpožičky a iným spôsobom prenechať do užívania tretím osobám, zakazuje sa

odporcovi na týchto nehnuteľnostiach realizovať akýkoľvek zásah do konštrukcie domu, ktorý by viedol
k jeho poškodeniu a ničeniu a to aj prostredníctvom tretích osôb. Ďalším výrokom určil, že neodkladné
opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia veci vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn
15C/52/2017. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, 3, § 326 ods. 1, 2,
§ 327, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1, 2, 3, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 ods. 1, 2, 3, § 332 ods. 1, 2, §
334, § 335 ods. 1, 2, 3, § 336 ods. 1, 2, 3, 4, § 337 ods. 1, 2, 3,§ 338, § 339, § 340 ods. 1 a 2 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že dňa 09. 08. 2018 žalobkyňa podala na Okresnom
súde Nitra návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v tomto konaní vystupuje ako

žalobkyňa a žalovaný je žalovaný v 9.rade. V návrhu žalobkyňa uviedla, že žalovaný vyvíja činnosť, že
stavba súp. č. XXX bude odstránená, a tým je priamo ohrozené vlastnícke právo žalobkyne k stavbe
ako aj právo na ochranu majetku a súkromia, keďže v nehnuteľnostiach býva žalobkyňa s rodinou.

4. Prvoinštančný súd zistil, že na Okresnom súd Nitra pod sp. zn. 1C/52/2017 (zrejme 15C/52/2017)
je vedené konanie, v ktorom žalobkyňa vystupuje ako žalobkyňa a žaloba smeruje (okrem iných) aj

voči žalovanému Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX. Žaloba bola podaná na Okresnom súde
Nitra dňa 18. 05. 2017. Predmetom konania je okrem iného podľa písomného podania žalobkyne z 30.05. 2017 určenie, že do dedičstva po nebohom R. O., nar. XX. XX. XXXX zomr. XX. XX. XXXX patria
nehnuteľnosti v k. ú. X. spolu so stavbou rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, k. ú. X. a že do
dedičstva po neb. S. O., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX patria nehnuteľnosti v k. ú. X. spolu

so stavbou rodinného domu so súp. č. XXX na parc. č. XXX/X. Ide o doplnenie žaloby datovanej dňa 30.
05. 2017. Konanie na Okresnom súde Nitra sp. zn. 15C/52/2017 doposiaľ nie je právoplatne ukončené.
Ďalej súd zistil, že stavba rodinného domu so súp. č. XXX, k. ú. X., obec X., nie je evidovaná v evidencii
nehnuteľností. Taktiež parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria výmera 50 m2, k. ú. X., obec X., je
zapísaná na LV č. XXXX podľa, ktorého je žalovaný evidovaný ako spoluvlastník pod B/XX podiel XX/

XX. Žalobkyňa nie je evidovaná ako vlastníčka, a teda predmetom konania je nariadenie neodkladného
opatrenia ohľadne stavby súp. č. XXX, parc. č. XXX/X, k. ú. X., obec X..

5. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c/,d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Súd prvej inštancie preto na návrh žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie tak, ako uviedol vo výrokovej

časti rozhodnutia. Súd mal za preukázané, že na Okresnom súde Nitra je vedené konanie pod sp.
zn. 15C/52/2017 a predmetom konania je aj stavba súp. č. XXX. Súd preto počas konania na návrh
nariadil neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov
nariadenia neodkladného opatrenia. Osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp

opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý
rozsah (princíp proporcionality), a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Veci

alebopráva,ktorésúpredmetomneodkladnéhoopatreniasúnezameniteľnýmspôsobomidentifikované,
súd však zdôraznil, že stavba so súp. č. XXX nie je evidovaná v evidencii nehnuteľností.

6. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla a opísala rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce

dôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochranaaznávrhujezrejméakéhoneodkladného
opatrenia sa žalobkyňa domáha. Návrh bol dostatočne určitý na to, aby súd vymedzil predmet konania,
bol zrozumiteľný a určitý.

7. Pokiaľ ide o trvanie nariadeného neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie určil, že neodkladné

opatrenie bude trvať len po určený čas do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom Nitra
pod sp. zn. 15C/52/2017. Záverom súd uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne, alebo alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd taktiež dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a neboli splnené ani procesné

podmienky na jeho vydanie. Rozhodnutie je navyše nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené, čo
spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

9. Poukázal na to, že nedostatočnosť napadávaného uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie nejasne
a nepresvedčivo odôvodnil splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj samotný

právny dôvod, ktorým žalobkyňa svoj návrh odôvodnila, resp. podľa názoru žalovaného neodôvodnila.
Súd prvej inštancie nedostatočne skúmal splnenie podmienok na vyhovenie návrhu žalobkyne, teda
či osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu. V predmetnej veci žalobkyňa odôvodňuje
potrebu dočasnej úpravy pomerov tým, že žalovaný vyvíja činnosť k odstráneniu stavby so súp. č. XXX,
čím je priamo ohrozené jej vlastnícke právo k stavbe ako aj právo na ochranu majetku a súkromia, keďže

v nehnuteľnosti býva spolu so svojou rodinou. V tomto smere žalovaný uviedol, že žalobkyňa zamlčuje
skutočnosť, že nikdy nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v obci a kat. úz. X. zapísané na LV č. XXX evidované v registri „C“ ako parc. č. XXX/X - záhrady
o výmere XXX m2, v celosti a nehnuteľnosti nachádzajúcu sa v obci a kat. úz. X. zapísané na LVč. XXXX evidované v registri „E“ ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
m2 a parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, v rozsahu 25/32 k celku (ktoré sú predmetom
žalobného návrhu) nadobudol žalovaný do vlastníctva na základe riadne uzatvorených kúpnych zmlúv

s ich vlastníkmi. Poukázal aj na to, že z návrhu neodkladného opatrenia nie je zrejmé, čoho sa
žalobkyňa domáha. Rovnako tak to nie je zrejmé ani v žalobe vo veci samej, ktorou s domáha určenia,
že do dedičstva po jej rodičoch patrí aj stavba - rodinný dom so súp. č. XXX. Predmetná stavba,
ktorá stojí na parc. č . XXX/X je čiernou stavbou, ktorá nie je evidovaná na liste vlastníctva a nemá
pridelená žiadne súpisné číslo. Oznámenie o určení súp. č. z XX. XX. XXXX, na ktoré žalobkyňa v

žalobe poukazuje bolo na základe protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Nitre rozhodnutím M.
X. zrušené. Podľa vyjadrenia obce bolo súp. č. XXX pridelene neoprávnene, keďže stavba so súp.
č. XXX sa nachádzala na parc. č. XXX/X, ktorá bola postavená na susednom pozemku a bola v
minulosti odstránená. Návrh neodkladného opatrenia považuje za neurčitý. Žalobkyňa okrem iného
neosvedčila, že by žalovaný mal záujem predmetnú nehnuteľnosť predať alebo ju inak scudziť, alebo
zasahovať do konštrukcie predmetného domu. Poukazujúc na uvedené považuje žalobkyňou tvrdené

skutočnosti za nepreukázané. Navyše zdôraznil, že doposiaľ nijakým spôsobom nenakladal a ani sa
nepokúšal akýmkoľvek spôsobom nakladať s čiernou stavbou postavenou na parc. č. XXX/X, ktorej
bolo neoprávneného pridelené súpisné číslo, ktorou ju žalobkyňa aj naďalej označuje. Taktiež čiernu
stavbuneoprávneneobývajúčlenoviarodinyžalobkyneaniesamotnážalobkyňa,akonesprávneuviedol
súd prvej inštancie. Žalovaný zároveň poukázal aj na nakladanie rodinných príslušníkov žalobkyne

s nehnuteľnosťami žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a hraničí aj s trestnoprávnou
zodpovednosťou.

10. V ďalšom poukázal na nedostatky splnenia procesných podmienok na vydanie neodkladného
opatrenia, v súvislosti s čím poukázal na to, že žalobkyňa vedie proti žalovanému aj ďalší spor, v

ktorom sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré obdobne ako v tejto veci
žalovaný nadobudol do vlastníctva na základe riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Konanie je vedené
pod sp. zn. 12C/406/2016, v konaní bola žaloba žalobcov (žalobkyne a jej manžela) zamietnutá.
Rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalobcov, o ktorom rozhodne odvolací súd. Žalobkyňa spolu s
manželom P. N. podala po začatí konania vedeného pod sp. zn. 12C/406/2016 ako aj v konaní, v ktorom

podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prejdnávanej veci sp. zn. 15C/52/2017, v ktorom
sa z totožných dôvodov ako uvádzal súd v napádanom uznesení, domáhala vydania neodkladného
opatrenia. Vychádzajúc z uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 9C/77/2017-13 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre č. k. XCo/XXX/XXXX-XX a ich konfrontáciou s napádaným uznesením je
zrejmé, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, čo zakladá prekážku res iudicata, pričom žalobkyňa

neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli čo i len v malej miere odôvodňovať potrebu dočasnej
úpravy pomerov medzi stranami konania. Aj s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že neboli splnené
procesné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391
ods. 1 CSP je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

14. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.15. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí. ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. ktoré
dôkazy vykonal, z. ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec pras ne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá. aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
stranou sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia,
pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone. Výkladom tohto
ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či
čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu
medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo

skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné
zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a
povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti
služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a

neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery,
ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné.

17. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej
veci takouto vadou netrpí. Osobitne sa zameral na skúmanie, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti
konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného

práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

18. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je

jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd
ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie

súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva strany sporu na spravodlivý proces. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument

strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje
návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami strany. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre
dohady a domnienky.20.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah

súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť
preskúmateľné. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej
sastranekonania(okremupretiaprávadozvedieťsaopríčináchrozhodnutiaprávezvolenýmspôsobom)

odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

21. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že
rozhodnutiesúduprvejinštancievykazujevadyvzmysle§386písm.b/CSP,ateda,žerozhodnutiesúdu
prvej inštancie je nepreskúmateľné. K uvedenému záveru súd dospel poukazujúc na viacero procesných

nedostatkov v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom
nevysporiadal s tým, či žalobkyňa osvedčila dôvody, pre ktoré možno konštatovať potrebu dočasnej
úpravy pomerov. Súd prvej inštancie len poukázal na dôvody, ktoré žalobkyňa uviedla, pričom sa však

nedostatočne zaoberal tým, či tieto skutočnosti osvedčila a či sú spôsobilé vyvolať jej obavu v súvislosti
s porušením jej subjektívnych práv tak, ako to v podanom návrhu tvrdila.

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov strán,

prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia(exekučnéhotitulu).Jeho nariadeniepredpokladáaspoňosvedčeniedanostipráva(nároku)
bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán
sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak

tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných
právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom
nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Neodkladné opatrenia môžu byť opatreniami
trvalými, najmä však dočasnými, kedy upravujú vzťahy strán iba v základnom nevyhnutnom rozsahu, ich
trvanie je obmedzené a môžu byť zrušené. Vzťahy strán sporu sú následne v úplnom rozsahu upravené

rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce
z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané
príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti
a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

26. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných
v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými
okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj

s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo
o návrhu na neodkladné opatrenie. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový
stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd

nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovanídôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ neodkladného
opatrenia povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z
premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak

z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ neodkladného opatrenia spôsobilý
osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie. Aby teda súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho,

navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť
prípustné. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi neodkladného
opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň
základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nevyhnutne potrebné, aby súd prvej inštancie skúmal, či

žalobkyňa osvedčila danosť práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. V zásade
je nariadenie neodkladného opatrenia prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu
právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava
je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav a
ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Skúmaním

uvedených skutočností sa mal súd prvej inštancie zaoberať, a to vychádzajúc z podaného návrhu,
prípadne z príloh priložených k tomuto návrhu. Skutočnosti tvrdené v uvedených listinách je potrebné
posúdiť z hľadiska toho, či žalobkyňa aspoň osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi
ňou a žalovaným a až následne môže súd prvej inštancie vec právne posúdiť. Súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí len uviedol, čoho sa žalobkyňa podaným návrhom domáha a následne

vágne citoval ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce inštitút neodkladného opatrenia.
Prvoinštančný súd navyše len stroho skonštatoval splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného
opatreniabeztoho,abykonkrétneuviedoldôvodysvojhorozhodnutia.Zhľadiskaodôvodneniaprávneho
názoru súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru o dôvodnosti podaného návrhu, odvolací súd tomuto
súdu vytýka nedostatky v odôvodnení uznesenia, z ktorého nemožno zistiť, aké dôvody viedli súd k

záveru, pre ktoré návrhu žalobkyne vyhovel. Absentuje teda akákoľvek úvaha súdu, ktorá ho viedla k
záveru,žepodmienkynanariadenieneodkladnéhoopatreniabolisplnené,potrebadočasnejúpravybola
osvedčená. Prvoinštančný súd neuviedol ani to, v čom videl osvedčenie tvrdených skutočností, teda z
hľadiska konania žalovaného, ktoré by vyvolalo u žalobkyne dôvodnú obavu porušenia svojich práv.

28. Vzhľadom k tomu, že sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s návrhom žalobkyne na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,nedostatočneposúdilsplneniezákonnýchpodmienoknavyhovenie
jej návrhu a následne nedostatočne svoje rozhodnutie aj odôvodnil, odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti a zmätočnosti. V dôsledku
uvedeného súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi návrh žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia z hľadiska splnenia zákonných podmienok a svoje nové rozhodnutie náležite
odôvodní tak, aby bolo v súlade s § 220 ods. 2 CSP a aby bolo preskúmateľné aj v prípadnom odvolacom
konaní.

29. Taktiež je potrebné sa v ďalšom postupe vysporiadať s otázkou veci rozhodnutej (res iudicatea), na

ktorúpoukazovalodvolateľtým,žepodľajehotvrdenívkonanínaOkresnomsúdNitrasp.zn.9C/77/2017
bolo rozhodnuté rozhodnutím, ktoré malo túto prekážku založiť.

30. Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti podaného odvolania,
preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm.

b/ a c/ CSP a v spojení s § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).