Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Er/642/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214212137
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2214212137.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Renegade North LLC, so sídlom 3411
Silverside Road, Rodney Bldg, Suite 104, Wilmingtov, Delawarw 19810, Spojené štáty americké, právne
zastúpeného: RASLEGAL, s.r.o., IČO: 36 855 561 so sídlom Františkánske námestie 3, Bratislava, proti
povinnému: O. W., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Tomáš Peltzner, Exekútorský úrad so sídlom
Radlinského č. 27/B, Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti 1 785,37 € s príslušenstvom a trov

exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 431/2014 zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajšom súde je vedené konanie ktorého predmetom je exekúcia na vymoženie pohľadávky

oprávneného priznanej vykonateľným rozhodnutím. Samotné exekučné konanie sa začalo návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.05.2014. Keďže tunajší
súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho
exekútora v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezistil rozpor so zákonom, poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.

2. V priebehu konania súdny exekútor zistil, že účastník konania na strane povinného zomrel. Súd z
obsahu dedičského spisu zistil, že uznesením zo dňa 19.04.2017, č.k. 10D/42/2016-30 bolo dedičské
konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa.

3. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017 ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.

5. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

6. Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku .7. Podľa ustanovenia § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (Ďalej len „CSP“) procesnú
subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

9. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského

konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

10. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

11. Pretože v danom prípade povinný zomrel a jeho procesná spôsobilosť zanikla dňom smrti, pričom
vymáhaná povinnosť s poukazom na ustanovenie § 470 OZ neprešla na dedičov, súd postupoval podľa
citovaných zákonných ustanovení a exekúciu s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 CSP zastavil.

12. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,

rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

14. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

15. Podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

16. Pokiaľ sa týka trov exekúcie, súd v tomto smere rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu

nepriznal. Súdny exekútor v zmysle ustanovenia 197 ods. 1 Exekučného poriadku má právo na odmenu,
náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda na trovy exekúcie. V zásade platí, že
trovy exekúcie znáša povinný. V danej veci však súd nemôže na zaplatenie trov exekúcie zaviazať
povinného, pretože tento stratil procesnú spôsobilosť a povinnosť z exekučného titulu neprešla na
právnych nástupcov. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len

v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej
zásady o úhrade trov exekúcie povinným a je možné len v prípadoch, keď to zákonná úprava výslovne
umožňuje.

17. Súd s poukazom na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie

oprávneným podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy, iba
ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie
oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Súd
teda skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a či sú
splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným. Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ustanovenia

§ 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov
exekúcie oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie,
dospel súd k záveru, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri
náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zavinenie oprávneného, následkom
ktorého je zastavenie exekučného konania tak ako to vyžaduje zákon, teda súd nekonštatoval.

18. Ďalej súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203
ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie
v danej veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viažena zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekúcia
bola zastavená z dôvodu, že procesná spôsobilosť povinného zanikla dňom smrti, pričom povinnosť
z exekučného titulu na dedičov neprešla. Do úvahy neprichádza ani použitie ustanovenia § 203 ods.

3 Exekučného poriadku, keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu že na majetok povinného bol
vyhlásený konkurz.

19. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej
republiky, ktorý v uznesení sp. zn III. ÚS 351//07-11, IV. ÚS 236//08-12, I. ÚS 148/2010-11, kde okrem

iného Ústavný súd konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav,
keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným
dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v
podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené
výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného
poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej

exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní
náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a
napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu
uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy,
ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je

potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom
prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za
výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného
poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až

momentomnadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiaexekučnéhosúduopriznanínáhradytrovexekúcie
súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez
zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať
prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie
znášaoprávnený.Pretovprípade,akpovinnýzanikolbezprávnehonástupcuazároveňtuniejeniektorý

z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné
rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

20. S poukazom na vyššie uvedené argumenty a vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu, súd má
za to, že v danej veci nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je dôvodné.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie môže podať ten v koho neprospech bolo vydané odvolanie do 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v troch vyhotoveniach.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a

to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.