Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221201353
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2221201353.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu: Z. C., H.. XX. XX. XXXX, C. S. XXXX/XX, XXX XX C.,
právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o. so sídlom Bajkalská 13, 821
02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: G. N., H.. XX. XX. XXXX, C. H. XXXX/XX, M. K., o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 31.03.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanej zdržania sa nakladania s nehnuteľnosťou -
bytom č. XXX, nachádzajúceho sa na X. p., vchod č. XX bytového domu so súp. č. XXXX, stojaceho na

pozemkuparc.č.XXXX/XX,akbytuprislúchajúcehospoluvlastníckehopodieluvoveľkosti7950/489300
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu
vo veľkosti 7950/489300 na pozemku parc. č. XXXX/XX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území M.
K., obec M. K., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedených Okresným úradom Dunajská Streda,
katastrálnym odborom.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 06.02.2020 uzatvoril s p. Q. N. zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej mu žalobca poskytol pôžičku vo výške 400.000 EUR, a to viacerými čiastkovými platbami,
o ktorých má žalobca príjmové pokladničné doklady podpísané dlžníkom: dňa 06.02.2020 vo výške
15.000,- EUR, dňa 07.02.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa 10.02.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa
11.02.2020 vo výške 15.000,- EUR, dna 12.02.2020 vo výške 15.000,- EUR, dna 13.02.2020 vo výške
15.000,- EUR, dňa 14.02.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa 17.02.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa

18.02.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa 19.02.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa 20.02.2020 vo výške
15.000,- EUR, dňa 21.02.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa 24.02.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa
25.02.20110 vo výške 15.000,- EUR, dna 26.02.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa 27.02.2020 vo
výške 15.000,- EUR, dňa 28.02.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa 02.03.2020 vo výške 15.000,- EUR,
dňa 03.03.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa 04.03.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa 05.03.2020 vo
výške 15.000,- EUR, dňa 06.03.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa 09.03.2020 vo výške 15.000,- EUR,

dňa 10.03.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa 11.03.2020 vo výške 15.000,- EUR, dňa 12.03.2020
vo výške 15.000,- EUR, dňa 13.03.2020 vo výške 10.000,- EUR. Žalobca uvádza, že v zmysle čl.
II. ods. (4) zmluvy o pôžičke sa dlžník, p. Q. N., zaviazal vrátiť žalobcovi ako veriteľovi pôžičku
najneskôr do 28.02.2021. V rovnaký deň ako bola uzatvorená zmluva o pôžičke t.j. 06.02.2020 za
účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzatvoril žalobca ako záložný veriteľ s dlžníkom
ako záložcom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - bytu č. XXX, nachádzajúci sa v

bytovom dome so súp. č. XXXX vedený na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie M. K..
Dňa 03.03.2020 bol Okresným úradom Dunajská Streda povolený vklad záložného práva v prospechžalobcu ako záložného veriteľa pod V 1121/2020. Podľa žalobcu, ihneď po zavkladovaní záložného
práva k bytu č. XXX v prospech žalobcu p. Q. N. požiadal žalobcu o výmaz záložného práva k
nehnuteľnostiam, z dôvodu, že založený byt má možnosť v krátkej dobe predať a zo získanej kúpnej

cenymôžečiastočnevrátiťžalobcoviposkytnutúpôžičku.Zuvedenéhodôvodudňa26.03.2020podpísal
žalobca vzdanie sa záložného práva, ako aj návrh na výmaz predmetného záložného práva z katastra
nehnuteľnosti. Následne p. Q. N. v rozpore s dohodou so žalobcom previedol túto nehnuteľnosť - byt
č. XXX na svoju manželku - žalovanú, čo vyplýva z výpisu listu vlastníctva č. XXXX. Podľa výpisu
z listu vlastníctva došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú dňa 11.05.2020. Skutočnosť, že

žalovaná je manželkou dlžníka p. Q. N. vyplýva aj z priloženého listu vlastníctva. Dlžník p. Q. N.,
manžel žalovanej, do dnešného dňa poskytnutú pôžičku žalobcovi nevrátil, a to ani čiastočne. Podľa
žalobcu z opísaného konania jednoznačne vyplýva, že jednostranný právny úkon, vzdanie sa záložného
práva zo dňa 26.03.2020 je neplatným právnym úkonom s poukazom na ustanovenie §49a OZ. P. Q.
N. ako vtedajší vlastník bytu č. XXX uviedol žalobcu do omylu, keď od žalobcu vylákal vzdanie sa
záložného práva za účelom vrátenia pôžičky, k čomu však evidentne nedošlo. Práve naopak, uvedený

byt prepísal darovacou zmluvou na svoju manželku, t.j. žalovanú. Žalobca ďalej uvádza, že z konania
p. Q. N., ako aj žalovanej je evidentné, že k prevodu bytu na žalovanú došlo z dôvodu, aby žalobca
nemohol uspokojiť svoju splatnú pohľadávku realizáciou záložného práva. Podľa žalobcu z časového
sledu udalosti jednoznačne vyplýva, že p. Q. N. spolu so žalovanou uzatvorili darovaciu zmluvu k bytu
v úmysle ukrátiť uspokojenie žalobcovej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Takéto konanie p. Q. N. a

jeho manželky - žalovanej napĺňa znaky odporovateľného právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 OZ.
Žalobca je toho názoru, že je nepochybné, že žalovaná spolu so svojim manželom zrealizovali prevod
nehnuteľnosti na žalovanú v úmysle ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Žalobca v
návrhu ďalej uvádza, že súčasný stav znemožňuje žalobcovi mať pohľadávku vo výške 400.000 EUR,
ktorú žalobca ako pôžičku poskytol manželovi žalovanej, ako zabezpečenú t.j. „krytú“ záložným právom

k nehnuteľnosti - bytu č. XXX. Z doterajšieho konania manžela žalovanej, ako aj samotnej žalovanej sa
dá reálne očakávať, že žalovaná prevedie nehnuteľnosť na tretiu osobu v snahe znemožniť žalobcovi
podanie odporovateľnej žaloby, čím by sa výrazne sťažilo, ak nie znemožnilo budúce uspokojenie
pohľadávky žalobcu voči manželovi žalovanej p. Q. N.. Podľa žalobcu ponechanie reálneho skutkového
stavu, stavu kedy žalovaná môže voľne nakladať s danou nehnuteľnosťou, spôsobuje zhoršenie právnej

pozície žalobcu do takej miery, že pokiaľ by mal tento stav trvať dlhodobo, tak sa žalobcovi neoplatí
uchádzať o konečnú súdnu ochranu, pretože jeho pohľadávka voči manželovi žalovanej nebude môcť
byť z čoho uspokojená. Žalobca zároveň uvádza, že v konaní vo veci samej sa bude žalobou domáhať
jednak neúčinnosti právneho úkonu spočívajúceho v prevode nehnuteľnosti t.j. bytu č. XXX na základe
darovacej zmluvy, ako aj sa bude domáhať neplatnosti právneho úkonu - vzdania sa záložného práva

zo dňa 26.03.2020 a určenia, že k predmetnému bytu č. XXX je zriadené záložné právo v prospech
žalobcu. V návrhu žalobca ďalej uvádza, že účel predmetného neodkladného opatrenia nemožno
zabezpečiť zabezpečovacím opatrením, nakoľko z uvedenej argumentácie žalobcu k jednoznačnej
potrebe nariadenia neodkladného opatrenia aj s poukazom na skutkový stav prejednávanej veci je
zrejmé, že žalobca sa nedomáha žiadneho peňažného plnenia, nakoľko sa voči žalovanej domáha

zdržania sa všetkých úkonov smerujúcich k scudzeniu, najmä k predaju, darovaniu, alebo akémukoľvek
inému prevodu s nehnuteľnosťou bytom č. XXX zapísaným na LV č. XXXX, a preto zabezpečovacie
opatrenieneprichádzavprejednávanejvecižalobcudoúvahy.Podľažalobcu,akbysúdtakéneodkladné
opatrenie nevydal, je vysoko pravdepodobné, že žalovaná prevedie nehnuteľnosť na tretiu osobu, čím
je reálna obava, že exekúcia bude ohrozená.

3. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,

že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak
ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania, počas konania, ako aj
po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje

upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za
predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako
nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie
a poukazujú na jeho dôvodnosť, naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami
sporu. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v

zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia.
Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť,
že zasahuje podstatným a citeľným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich a to
bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu

do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne
okolnosti preukazujúce neodkladnosť a naliehavosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na
preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

10. Po preskúmaní obsahu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a celého obsahu

spisového materiálu tunajší súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil také skutočnosti, ktoré by v
danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia, keď ničím neosvedčil, že existuje naliehavá
potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami. Podľa ustálenej súdnej praxe sa pri neodkladných
opatreniach, ak chce žalobca dosiahnuť zákaz nakladať žalovanému s nehnuteľnosťami vyžaduje, aby
žalobca aspoň osvedčil, že jeho nárok je ohrozený. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne, spočívajúce

v takom konaní žalovaného, z ktorého bude vyplývať, že s nehnuteľnosťami mieni nakladať. Z obsahu
spisu nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaná má v súčasnosti
úmysel spornú nehnuteľnosť scudziť, zaťažiť, či inak s ňou disponovať spôsobom, ktorý by mohol
mať za následok ohrozenie budúceho výkonu exekúcie. Nemožno považovať za osvedčené žiadne
konkrétne správanie žalovanej, ktoré by potvrdzovalo obavy žalobcu, že žalovaná sa mieni zbaviť

nehnuteľného majetku, ktorý je predmetom neodkladného opatrenia. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná
prevedie nehnuteľnosť na tretiu osobu, tak ako to vykonal jej manžel, keď dňa 11.05.2020 uzatvoril
so žalovanou darovaciu zmluvu nebolo súdu žiadnym spôsobom preukázané. Z pripojeného listu
vlastníctva č. XXXX nevyplýva, že sa s uvedenými nehnuteľnosťami momentálne nakladá, t.j. nauvedenom liste vlastníctva nie je vyznačená žiadna plomba, ktorá by naznačovala, že vlastnícke právo
zapísané v katastri je dotknuté ďalšou právnou zmenou. S poukazom na uvedenú skutočnosť, súd návrh
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. na základe zásady úspechu. Žalobca
bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný v celom rozsahu, žalovaná má
nárok na náhradu trov konania, súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za preukázané,
že žalovanej v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 C.s.p.)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 C.s.p)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 C.s.p.)