Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. jún 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620200834
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6620200834.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci spôsobilosti na právne úkony
obmedzeného O. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. Z., t. č. umiestnený v Zariadení sociálnych
služieb P., V. námestie XXX/XX, Z., zastúpený opatrovníkom Domov sociálnych služieb Z., X. V. XX,
Z., za účasti Mesta Lučenec, Ulica novohradská 1, IČO: 00 316 181, zast. JUDr. Daniel Přibyl, advokát

so sídlom Lučenec, Dr. Vodu 18, o zmenu opatrovníka, o odvolaní Mesta Lučenec proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č. k. 12Ps/2/2020 - 159 zo dňa 04. 03. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 12Ps/2/2020 - 159 zo dňa 04. 03. 2021 p o t
v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie odvolal Domov sociálnych služieb Z., X. V.
XX, Z., z funkcie opatrovníka spôsobilosti na právne úkony obmedzeného O. L., nar. XX. XX. XXXX,
umiestneného v Zariadení sociálnych služieb P., V. námestie XXX/XX, Z. a ustanovil mu opatrovníka
Mesto Lučenec, Ulica novohradská 1, IČO: 00 316 181 (výrok I.). Zároveň rozhodol, že opatrovník je
oprávnený a povinný zastupovať spôsobilosti na právne úkony obmedzeného O. L., spravovať všetky

jeho bežné záležitosti pri rozhodovaní v dôležitých životných otázkach v súvislosti s plánovaním a
riadením jeho života, ako aj vo všetkých majetkovo-právnych otázkach, pri disponovaní s materiálnymi
a finančnými prostriedkami, v styku so štátnymi úradmi a úradmi samosprávy, so zaisťovaním a
starostlivosťou o jeho zdravie, pričom všetky finančné a materiálne prostriedky je povinný použiť v
záujme O. L. (výrok II.). Súd prvej inštancie tiež rozhodol, že v podstatných veciach potrebuje súhlas
súdu (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania (výrok IV.). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že súd prvej inštancie uznesením číslo
konania 12Ps/2/2020 - 81 zo dňa 10. 09. 2020 rozhodol tak, že odvolal Domov sociálnych služieb Z. z
funkcie opatrovníka spôsobilosti na právne úkony obmedzeného O. L. a ustanovil mu za opatrovníka
Mesto Lučenec. Zároveň opatrovníkovi vymedzil rozsah jeho opatrovníckych práv a povinností. Návrh
pôvodnej navrhovateľky, B. P. zamietol a rozhodol o trovách konania. Voči uvedenému uzneseniu podalo
odvolanie Mesto Lučenec. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, spisová značka 14CoP/38/2020

zo dňa 07. 12. 2020 uznesenie Okresného súdu Lučenec, číslo konania 12Ps/2/2020 - 81 zo dňa 10.
09. 2020 zrušil vo výrokoch, ktorým súd odvolal Domov sociálnych služieb Z. z funkcie opatrovníka a
ustanovil O. L. opatrovníka Mesto Lučenec, ktorému vymedzil rozsah opatrovníckych práv a povinností
a rozhodol o trovách konania. Uznesenie, číslo konania 12Ps/2/2020 - 81 v časti IV. výroku, ktorým
súd zamietol návrh navrhovateľky, B. P. nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 10. 2020. Poukázal, že súd
v zmysle uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/38/2020 doplnil dokazovanie za

účelomzistenia,čijemožnéustanoviťopatrovníkaosobesobmedzenouspôsobilosťounaprávneúkony
z okruhu osôb v príbuzenskom, či rodinnom pomere, či iných blízkych osobne známych osôb, pričom zvykonaného dokazovania, najmä z dopytu na dcéru Zuzanu Kriššákovú a vyjadrením ako aj výsluchom
nevlastnej sestry C. B. zistil, že ani jedna z uvedených príbuzných osôb nemá záujem vykonávať
opatrovníctvo O. L.. Čo sa týka dcéry, B. F., táto s otcom nie je v kontakte, prakticky medzi nimi neexistuje

žiaden vzťah a nemá ani vytvorené vhodné osobné či rodinné podmienky na výkon opatrovníctva. C.
B. odmietla vykonávať opatrovníctvo, najmä kvôli svojmu zlému zdravotnému stavu, ale aj nie dobrým
vzťahom so svojim nevlastným bratom. V bode 27. odôvodnenia súd zdôraznil, že v zásade sa vyžaduje,
aby súdom ustanovený opatrovník s prevzatím funkcie opatrovníka súhlasil a aby nebol do tejto
funkcie ustanovený proti svojej vôli. Ak ale vhodná fyzická osoba zistená nebola, niet inej možnosti

ako ustanoviť tzv. verejného opatrovníka, keď súd musí zabezpečiť ochranu práv osoby obmedzenej
spôsobilosti ustanovením jej opatrovníka. To vyplýva zo znenia § 27 ods. 3 OZ, ktoré je formulované
imperatívne.Zasituácie,keďsúdmusínazákladezákonnéhopríkazuustanoviťosobepozbavenejalebo
obmedzenej spôsobilosti na právne úkony opatrovníka, pričom žiadna vhodná fyzická osoba sa nenašla,
nezostáva iná možnosť ako ustanoviť jej za opatrovníka obec, nemôže už byť potom relevantným, že
obec ako verejnoprávny orgán s ustanovením za opatrovníka nesúhlasí. V tejto súvislosti súd poukázal

na ustálenú judikatúru súdov, v zmysle ktorej možnosť ustanoviť národný výbor (teraz orgán miestnej
samosprávy), prípadne jeho zariadenie za opatrovníka občana nie je viazaná na súhlas týchto orgánov
a organizácií. Ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana - fyzickú osobu pre túto funkciu, povinnosťou
súdu je, aby ustanovil orgán miestnej správy (R 45/1986). Pre toto ustanovenie za opatrovníka nie
je rozhodujúca okolnosť, či v tomto zariadení sú vytvorené všetky organizačné predpoklady na výkon

funkcie opatrovníka. Nie je rozhodujúce, že národný výbor (teraz orgán miestnej samosprávy) uvádza,
že na výkon funkcie opatrovníka nemá vytvorené potrebné predpoklady (R 54/1984). Vzhľadom k
skutočnosti, že obmedzený spôsobilosti na právne úkony O. L. v súčasnosti už nie je umiestnený v
Domove sociálnych služieb Z., Zariadenie sociálnych služieb P., V. námestie XXX/XX, Z., v ktorom je t. č.
umiestenýodmietolfunkciuopatrovníka,akoajnajbližšípríbuzní,súdmuustanovilzaopatrovníkaMesto

Lučenec, ktoré s ustanovením za opatrovníka nesúhlasilo, avšak v konečnom dôsledku súd mal za to,
že i napriek svojmu nesúhlasu obec, ktorej úlohou je okrem iného starostlivosť o potreby jej obyvateľov
v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, a ktorá môže poskytovať podpornú
sociálnu službu spočívajú v pomoci pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností (§ 12 ods. 1 písm.
e/ bod 2, § 55 a § 80 písm. g/ zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v platnom znení), má

byť v tomto prípade ustanovená za opatrovníka. Vykonal právne posúdenie v zmysle § 27 ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka, pri aplikácii ust. § 272, § 274 ods. 1, 2, § 275, § 276 a § 277 ods. 1, 2 Civilného
mimosporového poriadku. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie ustanovený

opatrovník Mesto Lučenec v celom rozsahu, dôvodiac, že podľa neho rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v právnom poriadku Slovenskej
republiky nie je vymedzený pojem uvádzaný v ust. § 27 ods. 3 „orgán miestnej správy“, náš právny
poriadok pozná v čl. 122 Ústavy Slovenskej republiky cit. „Ústredné orgány štátnej správy a miestne
orgány štátnej správy sa zriaďujú zákonom.“ a v čl. 64 cit. „Základom územnej samosprávy je obec.

Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.“ a v čl. 64a cit. „Obec a vyšší územný celok
sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré
majú na ich území trvalý pobyt.“. Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon
určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza
štát (čl. 71 Ústavy SR). Občiansky zákonník v ust. § 27 ods. 2 pod pojmom orgán miestnej správy

neupravuje prenos povinností na obec, ako územnú samosprávu, a to vychádzajúc z historického
vývoja stávajúcej právnej úpravy tohto zákonného ustanovenia, ktoré pred novelou Občianskeho
zákonníka vychádzalo z organizácie miestnej štátnej správy - sústavou národných výborov. Vykonávací
predpis právnej úpravy pred zrušením národných výborov výslovne upravoval, že zariadenie, v ktorej
je osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, je ustanovené jeho opatrovníkom a iba ak takáto

osoba nie je umiestnená v zariadení, tak mal byť ustanovovaný národný výbor v mieste bydliska.
Odvolateľ má za to, že súd napádaným rozhodnutím ukladá povinnosť obci, ako samostatnému
samosprávnemu celku, čo je priamym porušením ustanovenia článku čl. 71 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ
súd stotožnil pojem orgán miestnej správy s pojmom obec, ako jednotkou územnej samosprávy,
tak takou istou, podľa vyššie uvedeného, je vyšší územný celok, v tomto prípade Banskobystrický

samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom zariadení DSS Z., resp. ZSS P. ako svojich rozpočtových
organizácií, a teda taktiež môže byť podľa argumentácie súdu ustanovený opatrovníkom pánovi O. L..
V zmysle ustanovení Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení Zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní obec poskytuje podpornú sociálnu službu, spočívajúcuv pomoci pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností ustanoveným opatrovníkom. Nejedná sa
teda o vykonávanie funkcie opatrovníka obcou, a teda na obec týmto zákonom nie je prenesená
právomoc vykonávať funkciu opatrovníka v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Z ust. § 10 ods. 7 druhá veta toho istého zákona, o ktorý súd opieral svoju argumentáciu, vyplýva,
že zákon predpokladá prípad ustanovenia zariadenia, poskytovateľa sociálnych služieb opatrovníkom,
a teda argumentácia navrhovateľa, resp. ZSS P., o rozpore so zákonom v prípade ich ustanovenia
opatrovníkom neobstojí. Navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť.

3. Doterajší opatrovník Domov sociálnych služieb Z., Z., v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol,
že naďalej trvá na pôvodnom návrhu o zmene opatrovníka k O. L., ktorý je umiestnený v Zariadení
sociálnych služieb P.. DSS Z. odmieta byť opatrovníkom tejto osoby, ktorá je obmedzená v spôsobilosti
na právne úkony.

4. O. L. v písomnom vyjadrení k odvolaniu Mesta Lučenec uviedol, že žiada, aby sa jeho opatrovníkom

stalo Mesto Lučenec. Ustanovenie za opatrovníka zariadenie sociálnych služieb alebo zamestnanca v
postavení fyzickej osoby považuje ombudsmanka za ľudské práva za konflikt záujmov, čo v konečnom
dôsledku znižuje kvalitu poskytovaných sociálnych služieb. Od 29. 12. 2014 je umiestnený v ZSS P.
a poskytuje sa mu služba v domove sociálnych služieb formou celoročného bývania, v DSS vedie
plnohodnotný život s dohľadom a usmernením v zdravotnej i sociálnej oblasti. V ZSS je spokojný, na

jeho situácii nechce toho času nič meniť. Kontakty s rodinou udržiava len sporadicky. Má dcéru, ktorá
je umiestnená v DSS H.. Sestra má vážne zdravotné problémy, kontakty udržiavajú minimálne. Chcel,
aby sa jeho opatrovníkom stalo Mesto Lučenec.

5. Domov sociálnych služieb Z., Z., k vyjadreniu O. L. uviedol, že s jeho vyjadrením súhlasí.

6. O. L. v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že berie na vedomie vyjadrenie odvolaného
opatrovníka DSS Z. a súhlasí s tým, aby sa jeho opatrovníkom stalo Mesto Lučenec tak, ako sa vyjadril
vyjadrením zo dňa 13. 04. 2021.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil.

8. V zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia ako i konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu
a na základe zisteného skutkového stav dospel k správnym skutkovým zisteniam, s ktorými skutkovými
závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Na základe zisteného skutkového stavu veci

súd vec správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva vzťah medzi
skutkovýmizisteniamisúduaúvahamisúduprihodnotenídôkazovasprávnymizávermisúdu.Odvolateľ
v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či
zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie za vecne správne ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia, zároveň v podrobnostiach

odkazujenaodôvodnenieuzneseniasúduprvejinštanciespoukazomnaust.§378ods.2CSP.Odvolací
súd odôvodnenie rozhodnutia vykonané súdom prvej inštancie považuje za dostatočne podrobné, jasné,
zrozumiteľné a presvedčivé, pričom súd prvej inštancie sa logickým spôsobom vysporiadal so všetkými
relevantnými otázkami a odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP zároveň
pri aplikácii ust. § 234 ods. 2 CSP.

10. S prihliadnutím na odvolacie námietky ustanoveného opatrovníka Mesta Lučenec odvolací súd
opakovane poukazuje na ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, pokiaľ fyzické
osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia. Zákonnýmzástupcomfyzickejosoby,ktoréhosúdrozhodnutímpozbavilspôsobilostinaprávneúkonyaleboktorého
spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Podľa ust. §
27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani

iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán
miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1).

11. Opatrovníkom v zmysle § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka by teda v prvom rade mala byť fyzická
osoba, ktorá s ustanovením za opatrovníka súhlasí, čo je subjektívnym predpokladom pre ustanovenie

fyzickejosobyzaopatrovníkaazároveňzobjektívnehohľadiskatakátoosobaspĺňapotrebnépodmienky
pre toto ustanovenie. Takouto osobou môže byť osoba príbuzná alebo známa opatrovancovi, alebo iná
vhodná osoba.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ z nejakého dôvodu nie je možné za opatrovníka ustanoviť
žiadneho z príbuzných alebo žiadnu inú vhodnú osobu, súd ustanoví ako opatrovníka orgán miestnej

správy, ktorým je obec či mesto, ako právnická osoba (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka), prípadne
jeho zariadenie, ktoré je oprávnené vystupovať svojím menom, tzv. verejný opatrovník. Ustanovenie
verejného opatrovníka nie je viazané na jeho súhlas.

13. Možnosť ustanoviť orgán miestnej správy alebo jeho zariadenie za opatrovníka občanovi nie je

viazaná na súhlas týchto orgánov a organizácii (Z IV. strana 424). Nie je pritom rozhodná okolnosť, či sú
v tomto zariadení už vytvorené všetky organizačné predpoklady pre výkon funkcie opatrovníka (judikát
R 54/1984).

14. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v posudzovanej veci došlo zákonným spôsobom v

zmysle ust. § 276 CMP k odvolaniu opatrovníka z výkonu funkcie, a to na základe návrhu pôvodného
opatrovníka, ktorý bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zmenu opatrovníka a zároveň ZSS
P., V. námestie XX, Z., IČO: XX XXX XXX - zariadenie, v ktorom je aktuálne umiestnený opatrovanec,
nesúhlasilo s ustanovením za opatrovníka vzhľadom na konflikt záujmov medzi ním a opatrovancom.

15. Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností, týkajúcich sa odvolaním
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď ustanovil Mesto Lučenec za opatrovníka O. L., ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená
rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 8Ps/8/2011 - 32 zo dňa 22. 08. 2011. V konaní pred súdom
prvej inštancie bolo preukázané, že i napriek snahe súdu prvej inštancie, aj po vyčerpaní všetkých

možností na zistenie osôb z okruhu blízkych osôb opatrovancovi, sa súdu prvej inštancie nepodarilo
z okruhu fyzických osôb (príbuzných) a ani iných osôb nájsť osobu, ktorá by spĺňala podmienky pre
ustanovenie za opatrovníka a ktorá by s ustanovením za opatrovníka O. L. súhlasila. Keďže súd prvej
inštancie vyčerpal všetky možnosti ustanoviť opatrovancovi za opatrovníka fyzickú osobu, boli splnené
zákonné predpoklady pre ustanovenie tzv. verejného opatrovníka, a to Mesto Lučenec, a to aj bez

jeho súhlasu s tým, že súd prvej inštancie mu v súlade s ust. § 274 vymedzil rozsah opatrovníckych
práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený. Z obsahu spisu nepochybne
vyplýva, že opatrovanec je občanom Mesta Lučenec, a teda prvoradou povinnosťou mesta je zabezpečiť
starostlivosť o potreby jeho obyvateľov vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov. Odvolací súd zdôrazňuje, že základnou

úlohou obcí a miest v zmysle zákona pri výkone samosprávy je pritom práve starostlivosť o potreby
jej obyvateľov, pričom výkon funkcie opatrovníka má z pohľadu obce (mesta) svojou povahou blízko k
splneniu jej úloh na úseku sociálnej kurately a poskytovania sociálnych služieb, pričom Mesto Lučenec
ako okresné mesto má nepochybne dostatočný personálny a administratívny aparát na plnenie týchto
úloh. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namietal, že v zmysle ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. má obec

poskytovať podpornú sociálnu službu, spočívajúcu v pomoci pri zabezpečení opatrovníckych práv a
povinností ustanoveným opatrovníkom a nejedná sa o vykonávanie funkcie opatrovníka obcou, odvolací
súduvádza,žetútoodvolaciunámietkunemožnopovažovaťzadôvodnú,pričomodvolacísúdpoukazuje
na ust. § 75 ods. 1 písm. n/ zákona č. 305/2005 Z. z., podľa ktorého obec pri výkone svojej samosprávnej
pôsobnosti plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona a osobitných predpisov, pričom zároveň je potrebné

poukázať aj na ust. § 1 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého sociálna kuratela je súbor opatrení
na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu,
fyzickéhovývinuasociálnehovývinudieťaťaaplnoletejfyzickejosobyaposkytovaniepomocivzávislosti
od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba. Je sícepravdou, že podľa § 12 ods. 1 písm. e/ bod 2 zákona č. 448/2008 Z. z., na ktorý poukazuje odvolateľ,
sociálne služby podľa druhu sú podporné služby, ktorými sú pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv
a povinností, pričom § 55 ods. 1 citovaného zákona stanovuje, že pomoc pri výkone opatrovníckych práv

a povinností je sociálna služba poskytovaná opatrovníkovi, fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať
funkciu opatrovníka a fyzickej osobe, ktorá si sama nedokáže uplatňovať a chrániť práva a právom
chránené záujmy, avšak z týchto ustanovení nemožno vyvodiť, že by tieto ustanovenia vylučovali
prenesenieprávomocivykonávaťfunkciuopatrovníkaobcivzmysle§27ods.2Občianskehozákonníka,
ako to tvrdí odvolateľ. Odvolací súd v tomto smere zároveň poukazuje aj na ust. § 80 písm. g/ zákona č.

448/2008 Z. z., podľa ktorého obec môže poskytovať alebo zabezpečovať poskytovanie aj iných druhov
sociálnej služby podľa § 12. Odvolací súd teda preskúmaním veci dospel k záveru, že obec (mesto)
je možné ustanoviť za opatrovníka pri aplikácii ust. § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Z týchto
dôvodov preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, a preto postupom v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil vrátane
závislého výroku o trovách konania (výrok IV.), pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách

konania správne aplikoval ust. § 52 CMP.

16.Prirozhodovaníotrováchodvolaciehokonaniaaplikovalodvolacísúdust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 52 CMP a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže CMP neustanovuje inak, pričom odvolací súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by priznanie

náhrady trov konania v zmysle § 55 CMP niektorému z účastníkov považoval za spravodlivé.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).