Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9Cpr/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115229481
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jenis

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1115229481.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobcu: G.. G.

G., narodený XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX Bratislava, právne zastúpený: Y. G., X..H..E.., Y. O., so
sídlom S. X, XXX XX Bratislava, G.: XX XXX XXX, proti žalovanému: J. S., Y..X.., so sídlom O. A. XXA,
XXX XX Bratislava, G. XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy,
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I.Súdurčuje,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeruzodňa21.9.2015,ktorédalžalovanýžalobcovi
je neplatné.

II. Súd určuje, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával a
pracovný pomer skončil.

III. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo
výške 2001,01 eur mesačne za obdobie od 29.9.2015 do právoplatnosti tohto rozsudku, najviac však
za 36 mesiacov.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v pomere 100%, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2015 sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 21.9.2015, ktoré dal žalovaný žalobcovi je neplatné a pracovný pomer trvá.
Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 2.008,16 eur
mesačne od 29.9.2015 až do doby, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tím, že dňa 18.2.2014 bola medzi ním a žalovaným uzatvorená pracovná

zmluva, na základe ktorej vykonával prácu na personálnom oddelení v pozícii iný vedúci zamestnanec.
Dňa 21.9.2015 došlo zo strany žalovaného k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom
z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom konaním označeným ako:
- výkon práce pre seba a iné spoločnosti v pracovnom čase,
- úmyselné použitie poznatkov a informácii získaných pri práci pre zamestnávateľa v rozpore s
oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
-poškodzovaniemajetkuzamestnávateľapozmeňovanímexistujúcichobchodnýcha pracovnýchzmlúv,

- používanie pracovnej emailovej adresy na súkromné účely.
Žalobca je toho názoru, že tieto dôvody nie sú žiadnym spôsobom skutkovo vymedzené a ide len
o všeobecné konštatovanie dôvodov bez toho, že by žalovaný tieto dôvody skutkovo špecifikoval,
preukázal a podložil konkrétnymi dôkazmi. Neuviedol kedy, kde a akým spôsobom malo k porušeniupracovnej disciplíny dôjsť. Žalobca tiež tvrdí, že žalovaný nepreukázal, že by okamžité skončenie
pracovného pomeru prerokoval so zástupcami zamestnancov. Z uvedených dôvodov je toho názoru,
že okamžité skončenie pracovného pomeru nie je v súlade s § 70 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník

prace (ďalej len ako "Zákonník práce" alebo "ZP") a ho za neplatné, v dôsledku čoho pracovný pomer
naďalej trvá, vzhľadom na to, že dňa 28.9.2015 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na tom , aby ho
naďalej zamestnával a preto žiada od žalovaného aj náhradu mzdy odo 29.9.2015 až do doby, kedy mu
umožní ďalej pokračovať v práci.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil:
- pracovnú zmluvu medzi ním a žalovaným zo dňa 21.9.2015,
- okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.9.2015,
- oznámenie žalobcu zo dňa 28.9.2015,
- doklad o výške priemerného zárobku.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žalobcove nároky neuznáva. Trvá na tom, že žalobca závažne
porušil závažnú disciplínu. O týchto skutočnostiach bol žalobca informovaný dňa 21.9.2015 o 10.00
hod. na osobnom stretnutí s predsedom dozornej rady P. Y. a svedkom pani U. O.. Žalobcovi bolo
navrhnuté skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 21.9.2015, čo žalobca odmietol a následne
v popoludňajších hodinách mu boli podrobne vysvetlené a preukázané dôvody okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Žalobca podmienil uzatvorenie dohody vyplatením jednomesačného odstupného.
K jednotlivým dôvodom okamžité skončenia pracovného pomeru žalovaný uviedol, že personálnym
auditom, ktorý prebiehal od 1.9.2015 do 31.9.2015 žalovaný zistil, že v texte pracovných zmlúv boli
vykonané zmeny oproti štandardnému zneniu pracovných zmlúv a tieto zmeny nikdy neboli odsúhlasené
vedením spoločnosti. Za prípravu týchto zmlúv a vedenie pracovnej agendy bol zodpovedný žalobca.

K zmenám došlo v pracovnej zmluve P. U. zo dňa 25.3.2014, v ktorej bola upravená výpovedná doba
z 3 mesiacov na 6 mesiacov počnúc koncom kvartálu. Rovnako došlo z mene vo výpovednej doby
aj v zmluve žalobcu. Ďalšou pozmenenou zmluvou mal byť zmluva o spolupráci medzi žalovaným a
obchodnou spoločnosťou G., X..H..E.., ktorej konateľom bol žalobca, zo dňa 25.2.2014. Na základe
informácii získaných pri práci pre zamestnávateľa mal žalobca zmeniť v období od 27.7.2015 do

5.8.2015 znenie týchto zmlúv vo svoj prospech tak, že rozdelil predmet plnenia tak, aby celková suma
neprevyšovala 100.000 eur a nebol potrebný súhlas druhého člena predstavenstva. Doplnil zmluvu o
povinnosť žalovaného pre prípad odstúpenia od zmluvy vyplatiť firme G. 6 mesačné odstupné, odkúpiť
jej SW a HW riešenia, ako aj povinnosť žalovaného informovať o zámere odstúpiť od predmetnej zmluvy
so šesť mesačným odstupom. Nad rámec dohody vyplácal firme G. ako zamestnanec žalovaného sumu

9.900 eur bez toho aby úhrady predložil na schválenie. Zmenami v zmluvách žalobca prekročil svoje
právomoci a spôsobil žalovanému škody. Z uvedených dôvodov nebola ďalšia prítomnosť žalobcu na
pracovisku možná a dňa 18.9.2015 došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so
zástupkyňou zamestnancov pani D. H.. Žalobca záverom poukázal na čl. 9.4 pracovnej zmluvy, ktorá
zakazujezamestnancovipoužívaťemailnasúkromnéúčelyapoukázalnaemail,ktorýposlanýžalobcom

za účelom jeho podnikateľských aktivít. Žalovaný má za to, že so žalobcom skončil pracovný vzťah
dôvodne a nie je spravodlivé od neho požadovať , aby ďalej žalobcu zamestnával z dôvodu, že mu jeho
konaní vznikla značná škoda, v súvislosti s ktorou podal žalovaný aj trestné oznámenie.

5. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť ako svedka U. O. a predložil súdu listiny:

- snímok pracovného času žalobcu zo dňa 3.9.2015 a 4.9.2015,
- prehľad faktúr a úhrad G. X..H..E..,
- pracovná zmluva s P. U.,
- uplatnenie nárokov z výpovede P. U.,
- pracovná zmluva s žalobcom,

- zápisnica o trestnom oznámení ČVS: E.-XXXX/X-Q.-W.-XXXX,
- pokus o zmier zo dňa 24.9.2015,
- kópia emailu z pracovnej emailovej adresy žalobcu.

6. Žalobca sa k tvrdeniam žalovaného vyjadril podaním zo dňa 5.4.2016, v ktorom poprel tvrdenia

prezentované žalovaným. Zo žalobcom predloženej snímky pracovného času nevyplýva, že by
vykonával činnosti pre seba alebo pre iné spoločnosti. Naopak išlo o činnosti, ktoré bol jeho pracovnou
náplňou a to riadenie finančných tokov a likvidity. Predložený prehľaď faktúr nepreukazuje v súvislosti s
prehľadom pracovných činností v dňoch 3.9.2015 a 4.9.2015, že by žalobca uvedené činnosti vykonávalpre seba a pre iné spoločnosti a následne tieto činnosti fakturoval cez spoločnosť G. X..H..E.. Žalobca
má za to, že v súvislosti s pozmeňovaním pracovnej zmluvy P. U. sa žalovaný len obmedzil na tvrdenie,
že bez preukázania toho, že by predmetná zmluva bola kedykoľvek menená a už vôbec nie , že bola

menená žalobcom. Samotné tvrdenie o nevýhodnosti zmluvy nepreukazuje, že by tieto boli menené,
navyše zmluvy boli podpísane v tom čase predsedom predstavenstva T. W.. K sumám fakturovaným
spoločnosťou G. X.. H..E.. uviedol, že tieto nikdy neboli fakturované nad rámec zmlúv. V zmysel
dodatku č. 6 k zmluve o spolupráci bola dohodnutá paušálna odmena vo výške 6.050 eur bez DPH
a od mesiaca apríl sa stala spoločnosť G. .X..H..E.. platcom DPH a fakturovala sumu 7.260 s DPH.

Navyše plnenie, ktoré malo byť vyplatené spoločnosti G. X..H..E.. nikdy nemohlo presiahnuť 100.000
eur, preto tvrdenie žalovaného o účelom rozdeľovaní plnenia sú mylné. Žalobca trvá na tom, že žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru
so zástupcami zamestnancov dňa 18.9.2015.

7. Dňa 29.12.2017 bol súdu doručený mzdový list žalobcu a potvrdenie o výške priemerného zárobku

za 2. štvrťrok 2015.

8. Súdu bolo dňa 9.2.0218 doručené podanie označené ako vzájomná žaloba, z obsahu ktorej
vyplýva, že žalovaný sa domáha uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 6050 € s
príslušenstvom titulom neoprávneného vyplatenia faktúr vystavených spoločnosťou G., X..H..E.., ktoré

preplatil žalobca ako zamestnanec žalovaného a zároveň štatutár a jediný spoločník G., X..H..E.., v
predmetnej veci súd po vyjadrení strán dospel k záveru, že v obsah predmetnej žaloby prioritne súvisí
s obchodnoprávnym vzťahom žalovaného a spoločnosti G., X..H..E.., preto súd túto žalobu uznesením
vylúčil na samostatné konanie.

9. Na pojednávaní dňa 9.2.2018 žalovaný zároveň súdu predložil ďalšie vyjadrenie k podanej žalobe
a predložil listiny:
- prehľad faktúr so spoločnosťou G. X..H..E..,
- vzorovú pracovnú zmluvu,
- protokol sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXX-Y. zo dňa 23.8.2016,

- dobropis č. XXXXXXXX, dodatok č. 1 k zmluve o postúpení licencie k software jeho údržbe č.
XXXXXXXX uzavretej dňa 15.1.2015,
- dohodu o urovnaní vrátane prípisu zo dňa 7.4.2014,
- mailová komunikácia v anglickom jazyku vrátane prílohy,
- zmluva o dielo č. X/XXXXXX,

- zmluva o dielo č. X/XXXXXX,
- zmluva o spolupráci zo dňa 25.2.2014 označenú ako č. 1,
- zmluvu o spolupráci zo Dňa 25.2.2014 označenú ako č. 2,
- zoznam zmlúv vedených elektronicky,
- potvrdenie o práceneschopnosti G. G.,

10. V súvislosti s predloženými listinami sa žalovaný vyjadril tak, že tieto preukazujú sumy, ktoré si
spoločnosť G. fakturovala a boli jej vyplatené na základe akceptačných protokolov N. X/XXXXX zo dňa
15.4.2014 a N. X/XXXXX zo dňa 18.9.2014. V rozpore s predloženou vzorovou pracovnou zmluvou
sa zmluve pána P. U. uvádza 6 mesačná výpovedná doba vrátane nároku na náhrady 6 mesačnej

mzdy počnúc koncom kvartálu. Už z gramatických a logických súvislostí považuje predmetné zmeny
za účelové a robené v rýchlosti, najmä však v rozpore s rozhodnutím vedenia žalovaného. Ďalej
uvádza, že spoločnosti G. boli celkovo uhradené faktúry vo výške 110.800 eur, teda výške presahujúcej
oprávnenie pána W. konať samostatne. Žalovaný poprel oprávnenosť navýšenia faktúr spoločnosti G.
X..H..E.. od apríla 2015 o 20% predstavujúcich DPH. Má za to, že dohodnutá cena bola konečná a

nie podstatné, či sa v priebehu zmluvného vzťahu stala spoločnosť G. X..H..E.. platcom DPH. Ďalej
poukázal na protokol Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že na poistnom bolo bez právneho dôvodu
vyplatených 5.280,87 eur, za čo žalobca zodpovedal ako poverený vedením personálnej a mzdovej
agendy. Žalobca tiež vyplatil spoločnosti X. sumu 41.970 eur s DPH na základe faktúry č. XXXXXXXX
za nefunkčné plnenie, pričom následne predmetná firma akceptovala vystavenie dobropisu v rovnakej

sume v dôsledku reklamácie plnenia. Žalovaný poukázal aj na dohodu o urovnaní s Mgr. S. P.,
ktorá bola uzatvorená z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe s touto
zamestnankyňou napriek tomu, že bola v tom čase tehotná, čo bola zodpovednosť žalobcu. Náplňou
práce žalobcu bolo vedenie účtovného oddelenia v medzinárodnom prostredí a riadenie finančnýchtokov, ako aj vedenie personálneho oddelenia, a organizácia a dohľad nad mzdovou agendou. V
dôsledku pracovného výkonu žalobcu však bol žalovaný po vykonaní auditu nútený drasticky znížiť
náklady aby zabránil likvidácii spoločnosti. Záverom žalovaný poukázal na mail zo dňa 16.7.2015,

ktorým bol preukázateľne informovaný o neplatnosti zmluvy so spoločnosťou S. I. A..P.. pre absenciu
podpisu druhého člena predstavenstva pri plnení presahujúcom 100.000 eur, na základe čoho podľa
názoru žalovaného pristúpil k pozmeneniu zmlúv so spoločnosťou G. X..H..E..
11. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, že k plneniam v prospech spoločnosti G. X..H..E.. došlo na
základe neplatných zmlúv, ani prípadné prekročenie právomoci štatutára nemá za následok neplatnosť

zmlúv a nie je účinné voči tretím osobám. Tiež sa nestotožňuje, že by došlo k zmenám v zmluvách na
základe informácie zo dňa 16.7.2015. K vyplácaniu faktúr spoločnosti G. a došlo už 30.5.2014 teda rok
pred uvedenou informáciou a takmer všetky boli realizované pred touto informáciou. Rovnako popiera,
že by pozmeňoval zmluvy so spoločnosťou G. z dôvodu, že tieto boli riadne podpísané štatutárom
žalovaného. Žalovaný ďalej poukázal na to, že trestné oznámenie žalovaného vedené pod ČVS: E.-
XXXX/X-Q.-W.-XXXX bolo odmietnuté. Navyše aj podľa predmetného trestného oznámenia sa trestnej

činnosti mal dopustiť člen predstavenstva T. W., nie žalobca. Zoznam zmlúv predložený žalovaným
nepovažuje žalobca za relevantný zoznam, nakoľko aj z jeho úprav je zrejmé, že tento vznikol len dňa
19.3.2015 a naposledy bol upravený dňa 24.3.2015, nešlo teda o pravidelný aktualizovaný zoznam
zmlúv. Žalovaný nepreukázal, že by došlo k akémukoľvek pozmeňovaniu zmlúv. Žalovaným nebol
žiadnou internou smernicou schválený obsah alebo vzor akejkoľvek zmluvy. Navyše poukazuje na email

T. W., v ktorom uvádza podmienky pracovnej zmluvy pána U.. V protokole Sociálnej poisťovne žalobca
poukázal na to, že vytýkané nedostatky sa týkajú najmä obdobia 10-12/2015, teda obdobia kedy už
žalobca túto prácu nevykonával (a väčšinu predchádzajúceho obdobia ju vykonávala externá firma).

12. V záverečných rečiach strany zotrvali na svojich stanoviskách. Žalobca tvrdil, že žalovaný v prvom

rade dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru písomne skutkovo nevymedzil v súlade so
zákonom, tieto účinne neprerokoval zo zástupcom zamestnancov a nakoniec ani nepreukázal, že by k
došlo k zavinenému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu.

13.Žalovanýnavrholžalobuzamietnuť,nakoľkomázato,žedôvodynaokamžitéskončeniepracovného

pomeru boli dané, najmä z dôvodu, že žalobca neoprávnene preplácal faktúry svojej firme G., X..H..E..,
pozmenil zmluvy so spoločnosťou G. X.. H..E.., ako aj pracovné zmluvy uzatvorené so žalobcom a
pánomU..Tiežpoukázalnaostatnévytýkanénedostatkyvprácižalobcuaškody,ktorémalspôsobiť.Pre
prípad, že súd žalobu nezamietne navrhol, aby súd rozhodol o tom, že nie je spravodlivé od žalovaného
ďalej žalobcu zamestnávať a aby prípadnú náhradu presahujúcu 12 mesiacov nepriznal.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami bez ich oznamovania na
pojednávaní s poukazom na § 204 CSP, ako aj výsluchom svedkov P. W., P. Y. a Y. O.. Výsluch
svedkýň D. H. a U. O. súd nevykonal, tieto zamietol. Svedkyne mali vypovedať k priebehu stretnutia
so žalobcom, na ktorom mu bolo oznámené okamžité skončenie pracovného pomeru a k otázkam

prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zo zástupcami zamestnancov. K uvedeným
otázkam bol však vypočutý svedok P. Y., ktorý sa zúčastnil všetkých spomínaných stretnutí a čiastočne
k týmto okolnostiam vypovedala aj svedkyňa W.. Svedkyňa H. sa opakovane z účasti na pojednávaní
ospravedlnila a účasti svedkyne O. na pojednávaní bránil dlhodobý pobyt v zahraničí. Žalovaný
do konania predložil aj čestné vyhlásenie U. O., v ktorom sa vyjadrovala k okolnostiam skončenia

pracovného pomeru, avšak súd na toto čestné vyhlásenie neprihliadal a to z dôvodu, že uvedené čestné
prehlásenie malo nahradiť jej svedeckú výpoveď, avšak išlo by o postup v rozpore s CSP.

15. Z výpovede svedkyne W. súd zistil, že na stretnutí dňa 21.9.2015 bola prítomná ona, tlmočníčka pani
O., pán Y. a pán G.. Pán G. si prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru, na dohodu nepristúpil.

Pán G. sa pýtal na dôvody skončenia pracovného pomeru, tieto mu svedkyňa zodpovedala. Stretnutie
trvaloasihodinu.Nakaždýzdôvodovskončeniapracovnéhopomeružalobcoviuviedlajedenzmnohých
prípadov. Počas jej prítomnosti na stretnutí neboli žalobcovi predkladané iné písomnosti. Svedkyňa
ako príklad porušenia pracovnej disciplíny uviedla organizáciu konferencie pre obchodných partnerov
približne v novembri 2014, ktorú mal organizovať žalobca prostredníctvom spoločnosti G., X..H..E..

avšak v skutočnosti túto činnosť vykonával v pracovnom čase, nemá vedomosť o tom, že by za toto
konania bolo dané žalobcovi písomné upozornenie. Ďalej k veci uviedla, že k prerokovaniu výpovede
zo zástupcami zamestnancov malo dôjsť dňa 18.9.2015, čo vie asi od pána Y..16. Svedok P. Y., v predmetnom čase predseda dozornej rady, k veci uviedol, že so žalobcom pracoval
v jednom priestore/kancelárii. Videl ako žalobca pracuje, že prichádza neskoro na pracovisko, prípadne
neprišiel do práce vôbec. Na stretnutí so žalobcom 21.9.2015 mali byť žalobcovi oznámené dôvody

okamžitého skončenia pracovného pomeru. Svedok opísal dôvody tak, ako boli definované v okamžitom
skončení pracovného pomeru. Myslí si, že žalobcovi boli dôvody výpovede doručené aj písomne na
tomto stretnutí, ale nevedel uviesť aké písomnosti to boli, ani ich konkrétny obsah. V dôvodoch
skončenia pracovných sa v podstate odkázal na závery auditu a listiny predložené súdu. O prerokovanie
okamžitého skončenia pracovného pomeru žiadal emailom 30.8.2015. K prerokovaniu došlo s D. H. dňa

18.9.2015, na ktorom súhlasila s okamžitým skončení pracovného pomeru so žalobcom. Na konkrétnom
dátume stretnutia sa dohodli osobne, stretávali sa na pracovisku denne. Samostatný písomný záznam
z tohto stretnutia vyhotovený nebol.

17. Svedok O., uviedol, že bol zástupcom akcionárov. Bol som dosť často v kancelárii, ale žalobcu som
tamnevidel.Otázkykvalityprácežalobcusazačaliposudzovaťažnajeseň2015.Malsominformáciu,že

so žalobcom bola uzatvorená zmluva ako s firmou. Informáciu o tom, že žalobca mal meniť obsah zmlúv
spočiatku nemal, ani vedomosť o obsahu zmlúv s G. ohľadne analýz, ktoré mal žalobca prostredníctvom
tejto firmy dodať. Nemá vedomosť o tom, že by sa na valnom zhromaždení riešila otázka kvality práca
žalobcuapánaU..Kokolnostiamskončeniapracovnéhopomerusožalobcomsipamätá,žebolivýhrady
voči dodatkom k zmluvám so spoločnosťou žalobcu. Žalobca mal realizovať platieb sebe. Žalobca si

vyplácal odmenu dvakrát, čo považuje za neprípustné. Žalobca mal jednu dohodu uzavretú ako firma a
druhú ako fyzická osoba, pričom si faktúry preplácal dvakrát. Došlo aj zmene dohody s firmou žalobcu.
Pôvodná zmluva, originálna, zmizla a následne sa objavila iná dohoda. Došlo k platbám, ktoré neboli
dohodnuté. Niektoré dokumenty ako finančný riaditeľ mal u seba doma. Preto som sa pýtal, prečo takéto
dokumenty má žalobca doma. Tým, že mal tieto dokumenty pri sebe a oprávnenie k účtom spoločnosti

si platil za to isté dva krát. Žalobca aj v kancelárii bol menej ako svedok. Žalobca zneužil možnosti dané
mu spoločnosťou, napríklad chodil aj na služobné cesty, kde zostával aj víkend na trovy spoločnosti.
Dôvody výpovede vychádzali z auditu. Svedok nebol zamestnancom žalovaného.

18. Z pracovnej zmluvy žalobcu zo dňa 18.2.2014 súd zistil, že žalobca nastúpil u žalovaného na pozícii

pracovník personálneho oddelenia ako iný vedúci pracovník a to na dobu neurčitú. Pracovný pomer
vznikol dňa 1.3.2014. Zároveň sa dohodli, že skončenie pracovného pomeru sa riadi ustanoveniami
Zákonníka práce a dohodli si dĺžku výpovednej doby 6 mesiacov.

V okamžitom skončení pracovného pomeru z 21.9.2015 sa uvádzajú ako dôvody skončenia pracovného

pomeru:
- výkon práce pre seba a iné spoločnosti v pracovnom čase,
- úmyselné použitie poznatkov a informácii získaných pri práci pre zamestnávateľa v rozpore s
oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
-poškodzovaniemajetkuzamestnávateľapozmeňovanímexistujúcichobchodnýcha pracovnýchzmlúv,

- používanie pracovnej emailovej adresy na súkromné účely,
Vyhodnotené žalovaným ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Skončenie pracovného pomeru
bolo prerokované zo zástupcami zamestnancov dňa 18.9.2015

19. Z listu žalobcu zo dňa 24.9.2015 a poštovej doručenky bolo zistené, že žalobca listom doručeným

žalobcovi dňa 28.9.2015 oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

20. Z prehľadu činností v dňoch 3.9.2015 a 4.9.2015, mal žalobca pracovať od 9.00 do 17.30 resp. 17.15
hod a podľa preloženého záznamu mal dňa 3.9.2015 v čase 15.22 opustiť budovu. Zároveň sa v ňom
uvádzajú činnosti ako napríklad SAP addon testing.

21. Z prehľadu uhradených faktúr súd zistil, že žalovaný vyplatil spoločnosti G., X..H..E..:
- v dňoch 30.5.2014, 11.8.2014 a 10.9.2014 po 11.000 eur,
- v dňoch 18.10.2014, 10.11.2014, 10.12.2014 po 5.500 eur,
- dňa 19.12.20114 sumu 1.300 eur,

- dňa 30.12.2014 sumu 1.800 eur a 4.300 eur,
- dňa 10.2.2015 sumu 5.500 eur,
- v dňoch 6.3.2015 a 9.4.2015 po 6050 eur,
- v dňoch 13.5.2015,12.6.2.2015,28.7.2015, 18.8.2015 a 10.9.2015 po 7260 eur,spolu vo výške 110.800 eur.

22. Z pracovnej zmluvy P. U. bolo zistené, že zmluvou bola dohodnutá výpovedná doba 3 mesiace v

prípad, že pracovný pomer trval menej ako jeden rok a 6 mesiacov ak trval viac ako rok.

23. Z obsahu trestného oznámenia podaného dňa 28.8.2015 Mgr. P. W., evidovanom na ORPZ W. G.
pod ČVS: E.-XXXX/X-Q.-W.-XXXX vyplýva, že toto bolo podané na základe zistení externého audítora
došlo pri viacerých zmluvách k prekročeniu oprávnení predsedom predstavenstva T. W.. Z ostatného

obsahu pripojeného spisu trestného konania vedeného pod ČVS: E.-XXXX/X- Q.-XXXX bolo zistené, že
trestné oznámenie bolo odmietnuté a skutočnosti v ňom uvedené označené za obchodnoprávny spor.

24. Zo súboru ostatnej korešpondencie bolo zistené, že žalovaný sa po skončení pracovného pomeru
pokúšal o zmier pri vrátení pracovných prostriedkoch, odovzdaní agendy a kompenzácie prostriedkov
vyplatených na základe faktúr spoločnosti G..

25. Z potvrdenia žalovaného súd zistil, že priemerný zárobok žalobcu za druhý kvartál predstavoval
sumu 2.001.01 eur.

26. Z predložených faktúr spoločnosti G. X..H..E.. na sumu 7.260 eur bolo zistené ide o plnenie na

základe zmluvy zo dňa 1.2.2015 a ktorá pozostáva zo sumy 6.050 eur a DPH vo výške 1.210 eur.

27. Z emailu T. W. zo dňa 15.3.2014 adresovaného P. U. a v kópii žalobcovi vyplýva, že T. W. potvrdil
pánovi U. podmienky pracovného pomeru, tak, že tento mal nastúpiť do zamestnania dňom 1.4.2014 so
skúšobnou dobou 6 mesiacov, výpovednou lehotou 6 mesiacov vždy ku koncu štvrťroka, hrubou mzdou

10.000 eur a ďalšími podmienkami.

28. Z akceptačného protokolu ZoD 9/14001 a 9/14002 súd zistil, že predmetom dodania mal byť okrem
iného modul S. E. a preverenie kompatibility X. W. a addonu S. E..

29. Z protokolu Sociálnej poisťovne zo dňa 23.8.2016 súd zistil, že žalovaný v sledovanom období od
1.12.2013 do 31.12.2015 vyplatil bez právneho dôvodu poistné vo výške 5.280,87 eur.

30. Z listu spoločnosti X., Y.. X.. zo dňa 29.12.2015 a dobropisu č. XXXXXXXX a vyplýva, že táto
spoločnosť akceptovala reklamáciu žalovaného a vystavila dobropis na sumu 34.975 eur bez DPH.

31. Z dohody o urovnaní zo dňa 23.7.2014 vyplýva, že jej predmetom bolo urovnanie finančných
záväzkov žalovaného z neplatného skončenia pracovného pomeru s Mgr. S. P..

32. Z emailu P. Y. zo dňa 16.7.2015 a jeho prílohy vplýva, že pán Y. oznamuje neplatnosť obchodnej

zmluvy so spoločnosťou S. I. A..P.. pre prekročenie oprávnenia predsedu predstavenstva.

33. Z emailu P. Y. zo dňa 31.8.2015 vyplýva, že požiadal zástupkyňu zamestnancov pani H. o
prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom, konkrétne dôvodu sa v tejto
správe nenachádzajú.

34. Zo súboru zmlúv medzi žalovaným a spoločnosťou G..H..E.. súd zistil, že tieto boli postupne
uzatvorené v dňoch 25.2.201415.3.2014, 15.9.2014 a 1.1.2015, pričom všetky sú podpísané žalobcom
a zástupcom žalovaného. Zmluva zo dňa 1.1.2015 obsahuje záväzok žalovaného odkúpiť softvérová a
hardvérové prostriedky od spoločnosti G. X..H..E.. pri skončení spolupráce najviac však do výšky 5.000

eur ako aj 6 mesačnú výpovednú lehotu.

35. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

36. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

37. Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý
možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny
v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa,
keď dôvod výpovede vznikol.

38. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

39. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

40. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť

náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

41. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav tak, že založeniu pracovného pomeru
medzi stranami došlo pracovnou zmluvou zo dňa 18.2.2014 a k vzniku pracovného pomeru došlo dňa
1.3.2014. žalobca v zmysle pracovnej zmluvy bol zaradený na personálnom oddelení ako iný vedúci
pracovník, pričom žalobca pôsobil aj ako finančný riaditeľ žalovaného. Počas trvania pracovného
pomeru došlo k uzavretiu zmluvy so spoločnosťou G. X..H..E.., ktorej jediným spoločníkom a konateľom

bol žalobca a na základe faktúr predkladaných uvedenou spoločnosťou boli žalovaným vyplatené
sumy v celkom objeme 110.800 eur. Následne na základe auditu dňa 21.9.2015 na osobnom stretnutí
doručil žalovaný žalobcovi písomnosť oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru. Listom
doručeným dňa 28.9.2015 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a skočenie
pracovného pomeru považuje za neplatné a dňa 20.11.2015 podal na súde žalobu o určenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru.

42. V súvislosti s riešením otázky neplatného skončenia pracovného pomeru vyvstali medzi stranami 3
podstatné sporné otázky a to otázka riadneho skutkového vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia
pracovného pomeru, existencia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru a prerokovanie

okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov.

43. Žalobca v podstate namietal, že mu nikdy neboli dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru
oznámené v písomnej forme tak, aby z nich bolo zrejmé, kedy a akým spôsobom sa mal dopustiť
porušenia pracovnej disciplíny.

44. V listine zo dňa 21.9.2015 boli definované dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru
ako výkon práce pre seba a iné spoločnosti v pracovnom čase, úmyselne použitie poznatkov a
informácii získaných pri práci pre zamestnávateľa v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
poškodzovanie majetku zamestnávateľa pozmeňovaním existujúcich obchodných a pracovných zmlúv

a používanie pracovnej adresy na súkromné účely.

45. Zákonník práce v ustanovení § 70 kladie základné formálne podmienky na okamžité skončenie
pracovného pomeru. Týmito sú 1/písomná forma, 2/ skutkové vymedzenie okamžitého dôvoduskončenia pracovného pomeru, tak aby nebol zameniteľný s iným dôvodom , 3/ dodržanie zákonnej
lehoty.

46. Z uvedených podmienok medzi stranami nebolo sporné dodržanie písomnej formy. V ostatnom však
nemožno vymedzenie dôvodov v listine zo dňa 21.9.2015 považovať za súladné s § 70 zákonníka práce.
Zo skutkového vymedzenia dôvodov tak, ako boli uvedené v predmetnej listine, nie je možné ani len
približne zistiť, kedy k týmto porušeniam pracovnej disciplíny malo dôjsť, ani v čom konkrétne spočívajú.
Zo súdu predložených listín a vyjadrení boli tieto dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru

prvý krát skutkovo vymedzené až vo vyjadrení k podanej žalobe.

47. Vyjadrenie žalovaného, že konkretizácia dôvodov môže byť rôzna a môže byť dostatočné aj celkom
stručnéuvedenieskutočnostíoprávňujúcichnaskončeniepracovnéhopomerutýmtospôsobom,zhodné
v podstate s ich uvedením v zákonníku práce má síce oporu v aplikačnej praxi, avšak nie vo vzťahu
k prejednávanej veci. Aj stručné skutkové vymedzenie dôvodov skončenia pracovného pomeru musí

spĺňať podmienky uvedené v § 70 Zákonníka práce. Zákonník práce umožňuje okamžite skončiť
pracovnýpomerlenvdvochprípadoch.Jednýmjespáchanieúmyselnéhotrestnéhočinuzamestnancom
a druhým je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň však zákonník práce nedefinuje, čo je
závažným porušením pracovnej disciplíny. Za danej situácie je dôležité náležité skutkové vymedzenie
tohto dôvodu (dôvodov) okamžitého skončenia pracovného pomeru a takto vymedzený dôvod následne

môže byt predmetom súdneho prieskumu. Tieto dôvody žalovaný upresnil až v priebehu konania,
pričom časť deklarovaných dôvodov nebola pôvodne vôbec v okamžitom skončení pracovného pomeru
uvedená, ako napríklad dochádzka žalobcu, neoprávnené vyplácanie faktúr (kedy, akých).

48. Súd nespochybňuje dobromyseľnosť žalovaného pri okamžitom skončení pracovného pomeru

(táto ani nebola predmetnom sporu), avšak k tomuto nedošlo zákonom aprobovaným spôsobom.
Vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nespĺňa náležitosti § 70 zákonníka
práce.

49. Zákonník práce tiež vyžaduje pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru prerokovanie

jeho prerokovanie so zástupcom zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce. Z predloženej
listiny - email zo dňa 31.8.2015, ako aj výsluchu svedka Y. vyplýva, že žalovaný mal požiadať
zástupcu zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom
najneskôr dňa 31.8.2015 a to predloženým emailom. V uvedenej elektronickej správe sa však vôbec
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru neuvádzajú. Predpokladom platného prerokovania

okamžitého skončenia pracovného pomeru je písomná žiadosť zástupcovi zamestnancov, v ktorej sú
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo výpoveď vyjadrené dostatočne určito (pozri
napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.4.2014, sp. zn. 3MCDo/14/2013).
Okrem uvedeného zákon neprepisuje žiadne ďalšie náležitosti formy tohto prerokovania. Platné
prerokovanie skončenia pracovného pomeru podľa § 74 zákonníka práce predstavuje hmotnoprávnu

podmienku platnosti skončenia pracovného pomeru.

50. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa 21.9.2015 je neplatné pre nesplnenie podmienok ustanovených v § 70 a § 74 Zákonníka práce.

51. K uvedenému súd dodáva, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že o prerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru došlo emailom zo dňa 31.8.2015, niektoré žalovaným tvrdené dôvody skončenia
pracovnéhopomeruaniprerokovanénemohlibyť,keďžepodľatvrdenížalovanéhokichzisteniuprišloaž
potomtodátume.Využívaniepracovnéhočasunačinnostinesúvisiacesnáplňouprácebolidokladované
záznamomzodňa3.9.2015a4.9.2015.Včastidôvodovsažalovanýodkazujenavýsledkypersonálneho

auditu, ktorý mal začať až dňa 1.9.2015. Predložený protokol Sociálnej poisťovne je zo dňa 23.8.2016,
teda rok po tom, čo mal pracovný pomer žalobcu okamžite skončiť a teda nemohol byť dôvodom na
skončenie pracovného pomeru. Na opačnú stranu žalovaný poukazuje na dohodu o urovnaní zo dňa
23.7.2014 a neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo dňa 26.3.2014, kedy mal žalobca ako osoba
zodpovedná za vedenie personálnej agendy ukončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou v

skúšobnej dobe. Obe tieto udalosti však predchádzali okamžité skončenie pracovného pomeru o viac
ako rok. Rovnako vyplatenie sumy 11.000 eur na základe akceptačného protokolu ZoD/9/14001 zo dna
15.4.2004 a ZoD zo dňa 18.9.2014 o viac ako rok predchádzalo okamžitému skončeniu pracovnéhopomeru a teda z hľadiska plynutia času a ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce nemohlo z týchto
dôvodov dôjsť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

52. Nad rámec uvedeného súd nepovažuje za preukázané, že k zmenám v obchodných a pracovných
zmluvách došlo svojvoľným konaním žalobcu. Pracovné zmluvy žalobcu a pána P. U. boli podpísané
predsedom predstavenstva T. W.. Vo vzťahu k pracovnej zmluve pána U., bola výpovedná doba a
nároky spojené so skončením pracovného pomeru v zmluve určené na základe pokynu pána W., ako to
vyplývazpredloženéhoemailu.Niejezrejmé,akýmspôsobommalžalobcasvojvoľnezmeniťobsahtejto

zmluvy. Samotné tvrdenie, že zmluva je takto pre spoločnosť nevýhodná neobstojí. Všetky namietané
zmluvy, ktorých pozmeňovanie malo byť jedným z dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru
(pracovné zmluvy pána U. a žalobcu, a zmluva so spoločnosťou žalobcu), boli podpísané predsedom
predstavenstva T. W.om, čo nie je sporné. Žalovaný namieta ich nevýhodnosť pre spoločnosť, avšak
nepreukázal, že by išlo o svojvoľné konanie žalobcu. Nie je ani zrejmé, akým spôsobom mal žalobca
konať v rozpore s rozhodnutiami vedenia spoločnosti, pokiaľ sporné zmluvy pospisoval predseda

predstavenstva, ktorý o obsahu týchto zmlúv musel mať vedomosť a ktorý ich (nesporne) podpísal.
ŽalovanýpoukazovalajnazmenyzzmluvnejdokumentáciimedzinímaspoločnosťouG.X..H..E..,ktorej
jediným spoločníkom a konateľom bol žalobca a ku ktorej malo dôjsť v priebehu mesiacov júl a august
2015. Ako vyplýva z prehľadu faktúr, k vyplácaniu súm v zmysle spochybnených zmlúv dochádzalo
priebežne tak, ako boli (mali byť) uzatvorené už pred týmto obdobím preto súd nemá za preukázané,

že k zmenám malo dôjsť tak ako tvrdí žalovaný. Z pripojeného trestného spisu tiež vyplýva, že v čase,
keď malo dôjsť k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu nemal žalovaný
vedomosť o týchto skutočnostiach. Zo spisu ČVS: E.-XXXX/X-Q.-W.-XXXX, že trestné oznámenie bolo
odmietnuté a žalovaným namietané skutočnosti vyhodnotené ako obchodnoprávny vzťah, pričom vo
vzťahu k žalobcovi neboli prijaté žiadne rozhodnutia, či závery.

53. Prvá veta § 79 ods. 1 Zákonníka prace ustanovuje, že v prípade neplatného okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho zamestnával, jeho pracovný pomer nekončí. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že neskončenie
pracovného pomeru nie je viazané na osobitný výrok súdu, ale je dôsledkom výroku o určení neplatnosti

skončenia pracovného pomeru za predpokladu, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, ako hmotnoprávnej podmienky tohto účinku. Citované ustanovenie dáva ako
alternatívu (teda za splnenia podmienok pre trvanie pracovného pomeru, lebo iba vtedy je naplnený
predpoklad trvania, resp. neskončenia pracovného pomeru.) súdu rozhodnúť, že nie je spravodlivé
od zamestnávateľa požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, čoho dôsledkom je skončenie

pracovného pomeru, ako vyplýva z logického výkladu poslednej vety predmetného ustanovenia.
Ustanovenie§79niejevnútornepojmovokonzistentné.Totoustanoveniesaodkazujena3rozhodnutia-
jednýmjerozhodnutieoneplatnomskončenípracovnéhopomeruakozákladnomrozhodnutí,odktorého
sa odvíjajú ďalšie nároky a je zároveň predpokladom na prípadné ďalšie rozhodnutia súdu uvedené v
tomto ustanovení. Ďalšími dvoma rozhodnutiami je rozhodnutie súdu, že nemožno od zamestnávateľa

spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával a rozhodnutie o skončení pracovného
pomeru. Súd je toho názoru, že napriek odlišnému vyjadreniu ide o jedno, obsahovo a dôsledkami
totožné rozhodnutie o tom, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával, ktorého dôsledkom a contrario k predpokladom pokračovania pracovného pomeru
je jeho skončenie. Na uvedené výroky je následne naviazane ohraničenie doby, za ktorú možno

požadovať náhradu mzdy (mimo maximálneho zákonného rámca 36 mesiacov) a to do doby, kedy
zamestnávateľ umožní zamestnancovi pokračovať v práci, ako skutočnosti nezávislej od rozhodnutia
súdu (k umožneniu ďalej pracovať môže prísť aj s časovým odstupom od rozhodnutia súdu), alebo
zamestnancovi patrí náhrada, za splnenia podmienok uvedených v prvej vete ustanovenia § 79, do
momentu rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že nemožno od zamestnávateľa

spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

54. Žalobca požadoval, aby v prípade určenia neplatného skončenia súd rozhodol, že pracovný pomer
trvá. Naproti žalovaný navrhol, aby súd rozhodol, že nie je spravodlivé od neho požadovať, aby žalobcu
ďalej zamestnával. Súd sa zo žiadosťou žalovaného stotožnil. Z predložených listín a vyjadrení strán je

zrejmé,žemedzistranamiokremspornéhopracovnoprávnehovzťahuvznikliajviaceréobchodnoprávne
spory týkajúce sa spolupráce žalovaného so spoločnosťou G., X..H..E.., ktorej jediným spoločníkom
a konateľom bol žalobca. V tomto smere možno poukázať na žalovaným spochybnenú samotnú
platnosť obchodných zmlúv medzi týmito subjektmi, ako aj namietaný rozsah vyplatených plnení akvalitu poskytnutých plnení. Žalovaný tiež poukázal na iné pracovnoprávne spory, ktoré mali byť
vyvolané konaním žalobcu. Za takto zistenej situácie súd považuje dôveru medzi stranami za zásadným
spôsobom naštrbenú a v zásade neexistujúcu, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať aby

naďalej zamestnával žalobcu, ktorý u žalovaného pôsobil na pozícii finančného a personálneho riaditeľa
(resp. vedúceho pracovníka na týchto úsekoch). Preto súd s poukazom na § 79 ods. 1 Zákonníka práce
rozhodol o tom, že od žalovaného nie je spravodlivé požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával a
pracovný pomer skončil.

55. Žalobca požadoval v súvislosti s neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru aj náhradu
mzdy od 29.9.2018, teda odo dňa nasledujúceho po oznámení, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej
zamestnával až do doby, kedy mu žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci. Uvedené oznámenie
nebolo medzi stranami sporné. Výška priemerného zárobku bola žalobcom vypočítaná na 2.008,16 eur.
Následne do konania žalovaný na výzvu súdu predložil potvrdenie o priemernom zárobku žalobcu vo
výške 2001,10 eur spolu s mzdovým listom, ktorý nebol spochybnený, preto súd pri určovaní výšky

náhrady vychádzal z potvrdenia žalovaného.

56. Ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka prace priznáva ukladá zamestnávateľovi v prípade neplatného
skočenia pracovného pomeru povinnosť poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy až do doby, kým mu
neumožní v práci pokračovať, prípadne do rozhodnutia súdu o tom, že pracovný pomer skončil. V § 79

ods. 2 Zákonník prace ustanovuje, že náhrada môže byť priznaná maximálne za 36 mesiacov. Súd
zároveň môže na žiadosť zamestnávateľa túto povinnosť za čas presahujúci 12 mesiacov primerane
znížiť, prípadne vôbec nepriznať. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma dôvody na krátenie, prípadne
nepriznanie náhrady mzdy podľa citovaného ustanovenia. Toto môže súd urobiť iba na základe žiadosti/
návrhu zamestnávateľa. V prejednávanej veci takáto žiadosť bola prednesená až v záverečnej reči,

pričom okrem citovania predmetného ustanovenia žalovaný neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre
ktoré by mal súd žalobcovi krátiť náhradu mzdy priznanú v dôsledku rozhodnutia o neplatnom skončení
pracovného pomeru, prípadne túto vôbec nepriznať. Nepriznanie náhrady mzdy je výslovne viazané na
žiadosť zamestnávateľa a podľa názoru súdu týmto aj limitované. V prejednávanej veci ide na dôvažok
o spor so slabšou stranou, preto je súd toho názoru, že nemá nenahrádzať v tomto rozsahu povinnosť

tvrdení zamestnávateľa vlastnými zisteniami dôvodov na krátenie náhrady mzdy. Preto priznal náhradu
mzdy v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 Zákonníka práce do skončenia pracovného pomeru.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Úspech žalobcu súd zisťuje porovnaním žalobného návrhu (petitu) a výroku rozhodnutia súdu,
ktorým rozhodol vo veci. V prejednávanej veci možno konštatovať, že okrem výroku o skončení
pracovnéhopomeru,bolžalobcazhľadiskanárokovpodľazákonníkaprácevplnejmiereúspešný.Výrok

o skončení pracovného pomeru preto súd vyhodnotil iba ako nepatrný neúspech preto súd s poukazom
na § 255 ods. 1 CSP pri priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O samotnej
výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Akpovinný dobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhna
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia