Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/136/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7803899930
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7803899930.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobkyne L. nar. XX.X.XXXX,

bytom F., práv. zast. JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom Košice, Fejova 4, proti žalovanej
v 1.rade W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., zast. JUDr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom so
sídlom Košice, Kováčska 40, v 2. rade F., nar. X.X.XXXX, bytom G., v konaní o zrušenie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v 2. rade k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. XXXX kat. územie F., Obec F., Okres F., k parcele registra „C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 276 m2, k budove súp.č. XX stojacej na parc.č. XXX/X.

II. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. územie F., Obec F., Okres F., parcelu registra „C“ č.
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 276 m2, budovu súp.č. XX stojacu na parc.č. XXX/X.,
prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, ID. rod. G., na. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/
XXXX, bytom S..
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť za ustupujúci podiel 6/8-in žalovanému v 2. rade sumu 234.000,- Eur,
v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
IV. Žalovaný v 2. je povinný zaplatiť žalobkyni v rámci širšieho vyporiadania za zhodnotenie

nehnuteľnosti sumu 207.300,- Eur, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
V. Súd žalobu voči žalovanej v 1. rade zamieta.
VI. Žalovaný v 2.rade je povinný nahradiť trovy konania žalobkyni v rozsahu 100 %, na účet právneho
zástupcu žalobkyne. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
rozhodnutím.

VII. Žalovaný v 2.rade je povinný nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Rožňava, v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia v 1. a 2.rade sa podanou žalobou domáhali zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, parc.č. XXX/X., zastavaná plocha o
výmere 276 m2, budovy súp.č. XX, stojaca na parc.č. XXX/X, k.ú. F.. Navrhli prikázať predmetné
nehnuteľnostidovýlučnéhovlastníctvažalobcov,stým,žežalobcoviabudúpovinnízaplatiť,žalovanému
F. nar. XX.XX.XXXX, ( v súčasnosti žalovanému v 2. rade) sumu 63.500,- Sk, čo predstavoval jeho
spoluvlastnícky podiel (6/8-in).
2. Žalobu odôvodnili tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 20.01.1997,

ktorá bola uzavretá medzi Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Vklad do
katastranehnuteľnostíbolpovolenýdňa27.01.1997.Kúpnacenabolastanovenánazákladeznaleckého
posudku (ďalej len „ZP“) L. č. 495/96 zo dňa 04.09.1996. Celková cena nehnuteľností predstavovala
sumu na základe uvedeného ZP vo výške 84.645,- Sk. Na základe Stavebného povolenia vydanéhoOkresným úradom Rožňava, odbor životného prostredia, č. SP98/05542-003-Zt zo dňa 25.06.1998,
bola vykonaná kompletná rekonštrukcia budovy z prostriedkov žalobcov a tiež prístavba objektu. Na
základe Stavebného povolenia č. SP99/05387-002-Wa zo dňa 01.12.1999 bola vybudovaná prípojka a

odberné plynové zariadenie na zemný plyn k tejto budove. Kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa stavby
„ Rekonštrukcia meštianskeho domu č. 15 Námestie baníkov Rožňava“, bolo vydané dňa 18.01.2000
rozhodnutím č. SP1999/05791-002 - Wa. Celá rekonštrukcia bola vykonaná z vlastných prostriedkov
žalobcov, kedy bola postavená prakticky nová budova. Stavbu realizovali pre vlastné účely, v dobrej
viere, že im vlastnícky patrí.

3. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5C/664/97 zo dňa 06.07.2001 v spojení s rozsudkom Krajského
súduvKošiciachč.k. 12Co/197/01zodňa19.10.2001,bolourčené,že nehnuteľnostivk.ú.F.,zapísané
naLVč.XXX,parc.č.XXX/X-zastavanáplocha,budovasúp.č.XX,ovýmere276m2,patriadodedičstva
po F., v pomere 6/8 - ín. Žalobcovia poukázali na to, že predmetné nehnuteľnosti užívali a od roku
1997 investovali do budovy značné prostriedky, ktoré navrhli zohľadniť v ich prospech a prihliadnuť na
to pri zrušení a konečnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Nárok

na investície si žalobcovia uplatnili priamo v podanej žalobe, aby nedošlo k premlčaniu nároku.
4. Právny predchodca žalovaného nadobudol právoplatne podiel v čase, keď bola budova žalobcami
zhodnotená. Uvedenú budovu užívali žalobcovia, z toho dôvodu je nutné konštatovať, že je potrebné
prihliadať na účelné využitie veci a nielen na veľkosť podielov.
5. K žalobe sa vyjadril žalovaný F.. Poukázal na to, že spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti

vlastnili už jeho právni predchodcovia. V čase, keď bola ako spoluvlastníčka vedená stará matka
žalovaného, vyvlastnil nehnuteľnosti štát, v roku 1982, kedy bola pod nátlakom uzavretá kúpna zmluva.
Nehnuteľnosť bola užívaná Drobným tovarom, š. p. Prešov. Po roku 1989 sa domáhal otec žalovaného
vrátenia spoluvlastníckeho podielu, postupne v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde
Rožňava.

6. V konaní č. k. 5C/919/1991 bolo určené, že právny úkon spočívajúci v prevode vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti na dražbe z Československého štátu na spoločnosť Koncern Karpatskí Nemci
Karol Pfeffer synovia a vnuci, v. o. s., bol neplatný.
7. Rozsudkom Okresného súdu v Rožňave č. k. 5C/832/1993 bolo určené, že kúpna zmluva medzi
spoločnosťou Karpatskí Nemci Karol Pfeffer synovia a vnuci, v. o. s. a spoločnosťou Esox, s.r.o., Košice

zo dňa 22.10.1992 o predaji predmetných nehnuteľností, je neplatná.
8. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.10.1996, č. k. 5Cb/1082/1996, bolo určené, že
Zmluva o zriadení záložného práva, uzavretá dňa 16.11.1992 medzi spoločnosťou Poľnohobankou, a.s.,
Bratislava a Esox, s.r.o., je neplatná.
9. S poukazom na početné a dlhotrvajúce konania, pokiaľ došlo k právoplatnosti rozhodnutia o

vlastníctve k sporným nehnuteľnostiam a zároveň k výmazu povinného subjektu Drobného tovaru,
š.p., Prešov ku dňu 18.10.1996, prešla správa nehnuteľnosti, na Ministerstvo pre správu a privatizáciu
národného majetku, ktoré túto nehnuteľnosť predalo dňa 20.01.1997 žalobcom. Na základe zmluvy bol
vykonaný aj zápis v katastri nehnuteľností. Dňa 10.06.1997 podal právny predchodca žalovaného, jeho
otec F., žalobu o určenie neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, proti žalobcom M. a L. a tiež proti

ministerstvu. Výsledkom celého konania č. k. 5C/664/1997 bolo potvrdenie vlastníctva F. v podiele 6/8-
ín. Nakoľko otec žalovaného, F. U. zomrel, bol jeho podiel prejednaný v dedičskom konaní vedenom na
OkresnomsúdeRožňavač.k.19D/109/2002.Nadobúdateľompodieluzospornýchnehnuteľnostísastal
žalovaný F. U.. Podľa tvrdenia žalovaného, pred podaním žaloby o určenie neplatnosti zmluvy, právny
predchodca žalovaného vykonal pokus o riešenie veci mimosúdnou cestou, o čom však nebol zo strany

manželov R. záujem ( pozn. sudcu: žiadna listina, ktorá by svedčila o výzve sa v spise č.k. 5C/664/1997
nenachádzala). Žalovaný zdôraznil, že žalobcovia vedeli najneskôr od podania žaloby o podanej
žalobe o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Pokiaľ tvrdili, že realizovali rekonštrukciu
v dobrej viere, že im vlastnícky patrí, ich tvrdenie je potrebné považovať za nepravdivé a účelové.
Poukázali na to, že právnemu predchodcovi žalovaného bol roky odopieraný výkon vlastníckeho práva.

Žalobcovia odôvodňovali svoj návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva nemožnosťou dohodnúť
sa, pričom správanie sa žalobcov nasvedčovalo tomu, že nemali záujem dohodnúť sa, ani zotrvať v
spoluvlastníctve. Podľa názoru žalovaného účelovo investovali do nehnuteľnosti, hoci si boli vedomí
existencie spoluvlastníckeho podielu žalovaného a samotnej existencie prebiehajúceho súdneho
sporu. Výška investície uvedená v žalobe tiež bola sporná podľa názoru žalovaného, nakoľko sa

uvádzala hodnota nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a hodnota nehnuteľnosti po rekonštrukcii, pričom
hodnota nehnuteľnosti pred rekonštrukciou bola podhodnotená a vyjadrovala len technický stav budovy,
pričom posudok po rekonštrukcii vyjadroval aj jej trhovú hodnotu. Z toho dôvodu nebolo možné reálne
posúdiť výšku investícií. Napokon žalovaný zdôraznil, že rekonštrukcia nehnuteľnosti bola vykonanábez súhlasu majoritného spoluvlastníka. Výška sumy navrhovaná žalobcami za vyporiadanie podielu
nezodpovedala reálnemu stavu, preto ju žalovaný neakceptoval. Žalobcovia nehnuteľnosť prenajali,
pričom prostriedky získané prenájmom si ponechali žalobcovia v celosti pre svoju potrebu. Žalovaný

nesúhlasil s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Navrhol v prípade
zrušenia podielového spoluvlastníctva a vypriadania, prikázať nehnuteľnosť do jeho vlastníctva v celosti.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkyne, znaleckým dokazovaním,
oboznámením sa so spismi tunajšieho súdu č.k. 5C/664/97, 6C/111/2008, uznesením o dedičstve
Okresného súdu Košice č.k. 19D/109/02 vydaným súdnym komisárom, M., so sídlom v G., dňa

03.07.2003 rozhodnutiami tunajšieho súdu č.k. 9C/74/2006, 10C/94/2007, listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav.
11. V počiatočnom štádiu konania sa sporové strany pokúšali vec riešiť mimosúdne. V konečnom
dôsledku boli všetky jednania neúspešné, napriek dostatočnej dlhej lehote v ktorej súd umožnil stranám
sporu doriešiť zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou.
12. Žalobcovia trvali na podanej žalobe, ako aj na dobromyseľnosti v čase nadobudnutia nehnuteľnosti.

V čase kúpy nemali žiadne pochybnosti o vlastníctve k spornej nehnuteľnosti, účastníkom zmluvného
vzťahu bolo ministerstvo, ktoré rozhodne nevzbudzovalo pochybnosti o vlastníctve, zvlášť za stavu keď
na liste vlastníctva v čase kúpy neboli zaznamenané žiadne ťarchy. V čase keď nadobudli vlastníctvo,
nemali vedomosti o súdnych konaniach, ktoré viedol právny predchodca žalovaného s inými subjektmi.
Vzhľadom na charakter súdnych konaní, nebolo možné predpokladať ani výsledky týchto konaní.

Nesúhlasili s tým, že by boli účelovo investovali, už aj s poukazom na stav nehnuteľnosti, ktorý si
vyžadoval okamžitú rekonštrukciu, vzhľadom na technický stav budovy, čo napokon vyplynulo aj zo ZP
L.. V čase kedy nehnuteľnosť kupovali, jej stav bol taký, že kupovali tri obvodové múry bez stropov,
bez okien, bez dvier, bez podláh, bez vodovodnej a plynovej prípojky, kanalizácie, dokonca bola
zrútená aj strecha. Po nadobudnutí vlastníctva, boli vyzvaní žalobcovia Odborom životného prostredia

Okresného úradu v Rožňave na urýchlenú rekonštrukciu nehnuteľnosti, pretože hrozilo, že sa stavba
zrúti. Rekonštrukčné práce boli priebežne konzultované s Pamiatkovým úradom v Rožňave, ktorý
sa vyjadroval k postupu rekonštrukčných prác. V čase kedy sa dozvedeli o prebiehajúcich súdnych
konaniach, už pokrývali strechu na budove. Pokiaľ by v tomto štádiu zastavili rekonštrukciu a práce,
bolo by sa zrekonštruované opäť zničilo. Investície boli ukončené skôr, ako bolo právoplatne rozhodnuté

vo veci spoluvlastníctva žalovaného. Podľa odhadu žalobcu, výška investícii, vložená do zhodnotenia
podielu, mohla predstavovať asi sumu 5.000.000,- Sk. Opakovane sa pokúšali o dojednanie s otcom
žalovaného aj s jeho manželkou I. U., ktorá po ukončení dedičského konania previedla v dedičstve
nadobudnutý podiel na syna. Následne sa žalobcovia obrátili priamo na žalovaného, navrhovali finančné
vyrovnanie, aj keď túto situáciu nezavinili. Žalovaný spočiatku uviedol, že zváži návrh a oznámi im

výsledok. Neozval sa, Žalobcovia opakovane iniciovali stretnutie telefonicky, neúspešne. Z toho dôvodu
žalobca išiel osobne za žalovaným a vtedy žalovaný oznámil, že celá záležitosť bude riešená súdom. V
tom čase, keď kontaktovali žalovaného ešte netrvali na zrušení podielového spoluvlastníctva. Súhlasili
so zotrvaním v podielovom spoluvlastníctve podielovým za podmienky, že sa bude aj žalovaný podieľať
v primeranej miere na údržbe a nákladoch objektu. Žalovaný sa vyjadril, že on nemá prostriedky na to,

aby sa na týchto nákladoch podieľal. To bol dôvod, prečo žalobcovia podali predmetnú žalobu, pretože
iná možnosť riešenia sa nečrtala.
13. K tvrdeniu žalovaného o zavrhnutiahodnom spôsobe nadobudnutia nehnuteľnosti žalobcami,
žalobcovia poukázali na to, že od právoplatného skončenia veci, kedy nadobudol právny predchodca
žalovaného spoluvlastnícky podiel, ani po nadobudnutí podielu žalovaným po úmrtí jeho otca, sa

žalovaný nikdy neuchádzal o spoločné užívanie spornej nehnuteľnosti, nepodieľal sa na žiadnych
nákladoch,ktorésúviselisprevádzkounehnuteľnosti.Spochybňovali ajžalovanýmtvrdenúcitovúväzbu
k nehnuteľnosti zo strany žalovaného a jeho právnych predchodcov, s poukazom na to, že neprejavovali
žiadny záujem o nehnuteľnosť dlhé roky, stalo sa tak až po zhodnotení nehnuteľnosti. V prípade
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, trvali na tom, aby bola

nehnuteľnosť, vzhľadom na to, že túto nehnuteľnosť uviedli z ruiny do stavu, kedy z nej bolo možné
brať úžitky, prikázaná do ich bezpodielového spoluvlastníctva, s tým, že vyplatia žalovanému náhradu
za jeho podiel.
14.Obesporovéstranyzasituácie,kedyanijednazostránnesúhlasilasvýškouvyrovnávaciehopodielu,
navrhli nariadenie znaleckého dokazovania.

15. Žalovaný trval na písomnom vyjadrení k žalobe s tým, že navrhol, aby bolo v prípade zrušenia
a vypriadania spoluvlastníckeho podielu zohľadnené započítané nájomné za uplynulé obdobie, až
do vyporiadania s poukazom na to, že žalobcovia nevyzvali žalovaného na investície do uvedenej
nehnuteľnosti, na ktorých sa mal podieľať na zhodnocovaní. Potvrdil, že pred podaním žaloby sarozprával s p. R., ale k dohode nedošlo, pretože nebolo navrhnuté konkrétne finančné vyporiadanie.
Po doručení žaloby sa už kontaktovali len prostredníctvom právnych zástupcov. Uviedol, že do obdobia,
kedy bola budova prevedená do vlastníctva SR, tam mali rodičia byt. K okolnostiam prevodu vlastníctva

na štát sa nevedel vyjadriť. Žalobcov osobne nevyzval, aby mu umožnili podieľať sa na nájomnom podľa
veľkosti podielu, pretože sa domnieval, že tieto záležitosti bude riešiť jeho právny zástupca. Spornú
budovu videl žalovaný pred rekonštrukciou, pretože v Rožňave sa nezdržiaval už niekoľko rokov. V
priebehu rekonštrukcie budovu nevidel. Od roku 1970 totiž žil spolu s rodičmi mimo Rožňavy. V čase
kedy došlo ku komunikácii so žalobcom, nenavrhoval taký spôsob vyporiadania, aby bola nehnuteľnosť

prikázaná do jeho vlastníctva. Potvrdil, že podľa toho stavu, ktorý videl, bola budova v zlom technickom
stave, bolo to také búranisko, nebola užívaniaschopná. V tomto prípade bola rekonštrukcia budovy v
rozsahu vykonanom žalobcami nevyhnutná. V čase kedy sa rekonštruovala nehnuteľnosť v rokoch 1997
až 1998, otec žalovaného ešte nevedel, či je vlastníkom alebo nie. Z toho dôvodu sa nepodieľal na
rekonštruovaní a prevádzkovaní objektu, vrátane nákladov s tým spojenými, a to ani otec, ani žalovaný.
Uznal, že v prípade vyporiadania spoluvlastníckeho podielu, by bolo potrebné vyrovnať žalobcov v

rozsahu ich podielu a v rozsahu ich investícií /č.l. 73/. Z hľadiska svojich možnosti uviedol, že v prípade
výplaty podielu a investícii by mohol vec riešiť jedine pôžičkou, pokiaľ by ju dostal. V tomto štádiu ešte
žalovaný prejavil vôľu rokovať o výške vyrovnávacieho podielu.
16. Následne však súdu písomným podaním zo dňa 02.08.2004 oznámil odmietnutie ponuky žalobcov
na vyrovnanie v nimi navrhovanej sume s poukazom na to, že žalovaný sa stal spoluvlastníkom skôr ako

bolo právoplatne rozhodnuté, pretože vlastnícke právo žalovaného vyplývalo zo Zákona č. 229/1991
Zb. a bolo riadne uplatnené v rámci reštitučného nároku, tzn. že vlastníctvo právneho predchodcu
žalovaného existovalo skôr ako vlastníctvo žalobcov.
17. Na návrh žalovaného bola vypočutá ako svedkyňa jeho matka, I. U., ktorá uviedla, že v uvedenom
dome bývali predkovia jej manžela, jeho matka, a stará matka. V čase, kedy sa svedkyňa vydala do

ich rodiny, v roku 1956, už nebývali v tomto dome, ale presťahovali sa na S. ulicu v F., kde obývali iný
dom. Asi v roku 1966, v júni, sa presťahovala svedkyňa s manželom a so synom ( žalovaným ) do G.
a o pol roka, v septembri roku 1966, aj matka jej manžela. V spornom dome sa jeden byt prenajímal,
meno nájomcu už nevedela uviesť. Druhý byt bol predaný svokrou svedkyne p. G.. Odpredaj bytu
vykonala z dôvodu, že bola vo finančnej núdzi. Obidve rodiny potom odišli, pretože dom bol v zlom

stave. Dom bol predaný subjektu Farby - laky, A.. V tomto období , ale aj pred ním, Mestský národný
výbor v Rožňave vyslovene žiadal a naliehal na svokru svedkyne, aby dala dom do poriadku, lebo
„špatí celé námestie“. Či by bola schopná svokra zrekonštruovať tento dom, nevedela sa vyjadriť. Aj
rodina svedkyne mala obmedzené možnosti, pretože manžel svedkyne - otec žalovaného, bol 22
rokov invalidným dôchodcom. Potvrdila, že výzvy na opravu a údržbu budovy boli časté zo strany

mestských orgánov. Budova bola aj podľa vedomosti svedkyne vo veľmi zlom stave, bola zrútená
a zrejme aj preto mal Mestský národný výbor záujem na odpredaji tejto budovy, pokiaľ ju nedajú
do poriadku. Podľa jej názoru dom bol predaný viac-menej z donútenia. Podľa vyjadrenia svedkyne
po právoplatnom skončení konania o reštitučnom nároku, nejednali so R., jednali s nimi v čase,
keď budovu prenajímali. Svedkyňa pochybovala o tom, že by nemali žalobcovia žiadne vedomosti

o predchádzajúcich reštitučných nárokoch. O konkrétnom finančnom vyporiadaní nemala vedomosti,
vedela , že p. R. navrhla, že odkúpia 6/8 - ín, pretože budovu postavili a do budovy investovali značné
prostriedky, ale o výške sa nezmienila.
18. Zo znaleckého posudku (ďalej len „ZP“) L., znalca z odboru stavebníctva, odvetvia pozemné stavby,
oceňovanie nehnuteľnosti, č. 495-101/96 zo dňa 13.12.1996 vyplynulo, že predmetom znaleckého

dokazovania bolo zistenie ceny spornej nehnuteľnosti vedenej v tom čase na LV č. XXX k. ú. F.,
zastavanej plochy , budovy súp. č. XX a parcely č. XXX/X vo výmere 276 m2, ku dňu 12.12.1996. Ako
vlastník bol vedený v časti nálezu ZP - Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR
Bratislava, v podiele 1/1. Z dokumentácie a technického popisu bolo zistené odhadom, že sa jednalo
o bývalý objekt drogérie, ktorý bol v čase obhliadky nefunkčný, bez strešnej konštrukcie, okien, dverí

a vnútorných inštalácii. Stavba si vyžadovala neodkladnú rekonštrukciu, prípadnú asanáciu. Porušené
bolo obvodové murivo, poschodia a klembový strop, ktorý vplyvom poveternostných podmienok mohol
spôsobiť deštrukciu celej stavby. Z toho dôvodu oceňoval iba prízemnú časť objektu, a to základy,
obvodové murivo, podlahy a strop. Vo výpočte uvažoval s maximálnym opotrebením. Zo záveru
ZP vyplynulo, že zistená cena jednotlivých súčastí oceňovaných nehnuteľností, vrátane pozemku,

predstavovalacelkovúsumu84.645,-Sk,pričomsamotnýobjekt-bývalápredajňadrogérie,malhodnotu
39.105,- Sk.19.NazákladeOsvedčeniaodedičstveč.k.19D/109/02,Dnot:26/02,zodňa03.07.2003,poporučiteľovi
F.U.,nar.XX.XX.XXXX.,zomr.XX.XX.XXXX,naposledybytomG.,G.,vydanéhoM.,súdnymkomisárom
so sídlom v G., nadobudol sporné nehnuteľnosti F. U. - žalovaný, v podiele 6/8 - ín, vzhľadom k celku.

20. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.08.2003 prenajala L. nájomcovi Z. L. nebytové
priestory v objekte, nachádzajúcom na D. súp.č. XX v F., na prízemí, o výmere 46,7 m2, kancelárske
priestory a komunikačné a hygienické priestory 38 m2. Nájomné bolo dohodnuté v priemere 18.000,-
Sk/mesačne v prepočte 432,33 Eur/mesačne. Pri prepočte za obdobie od 01.09.2003 do apríla 2008
- by predstavovala suma nájomného 23.345,82 Eur, čo vyplynulo a zo spisu tunajšieho súdu č. k.

6C/111/2008.
21. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.09.1999, uzavretej medzi L.. - Credita a
nájomcom Allianz poisťovňou, a.s., vyplynulo, že žalobkyňa prenajala nájomcovi nebytové priestory v
uvedenej budove na prízemí, o výmere 173 m2. Dohodnuté bolo nájomné vo výške 29.810 DM ročne.
Po prepočte na euro, ktoré nahradilo nemeckú marku, ku dňa 01.januára 1999 predstavovala suma
po konvertovaní sumu 15.241,61 Eur , po prepočte na slovenské koruny sumu 459.168,74 SK. Dňa

09.02.2000 bol uzavretý Dodatok k uvedenej zmluve, s poukazom na to, že došlo k zmene v označení
prenajímateľa. Dňa 16.01.2002 bol uzavretý Dodatok č. 2 k tejto zmluve, v zmysle ktorej sa menil § 4
čl. I v dojednanej výške nájomného tak, že nemecké marky (DM ) sa prepočítavali v kurze 1,95583 na
euro, ku dňu 01.01.2002.
22. Z uvedeného spisu tiež vyplynulo, že nájom s Allianz poisťovňou zanikol a na priestory užívané

Allianz poisťovňou bola uzavretá nová nájomná zmluva s Českou poisťovňou - Slovensko a L..
Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi L. a spoločnosťou Českou poisťovňou -
Slovensko zo dňa 14.07.2003 vyplynulo, že predmetom nájmu boli nebytové priestory v spornej budove,
a to kancelárske priestory o výmere 77,66 m2 a komunikačné a hygienické priestory o výmere 38 m2.
Výška nájomného bola dohodnutá v čl. 4 v sume 3.750,- Sk/m2, ročne 291.225,- Sk. Za komunikačné

priestory bola dojednaná výška 2.750,- Sk/m2, tzn. ročne 52.250,- Sk. Spolu nájom za rok za tieto
priestory predstavoval výšku 343.475 Sk. Účinnosť zmluvy nastala od 01.08.2003. Za obdobie od
druhého polroku 2005 vrátane - do prvého polroku 2008 vrátane, bola vyplatená suma 1.030.425,- Sk,
čo vyplynulo zo spisu č. k. 6C/111/2008.
23. Okresný úrad v Rožňave, odbor školstva a kultúry, č. k. XX/XXXX, dňa 30.01.1997 vydal záväzné

stanovisko o potrebe obnovy meštianskeho domu č. XX, D. Na základe žiadosti L., vlastníčky objektu
a vyjadrenia Slovenského pamiatkového ústavu, regionálneho strediska v F., súhlasil s navrhovanou
rekonštrukciou meštianskeho domu č. XX, pretože uvedený meštiansky dom sa nachádzal v historickom
jadre mesta, vyhlásenom ako pamiatková zóna. Havarijný stav objektu bol jedným z najvážnejších
devastačných prvkov historického jadra mesta, preto jeho obnova a účelové využitie bola mimoriadne

aktuálna. Stanovisko platilo až do predloženia architektonickej štúdie a projektovej dokumentácie.
Stanovisko bolo dané na vedomie okrem vlastníkov aj Ministerstvu kultúry SR.
24. Zo stanoviska metodickej organizácie pamiatkovej starostlivosti - národného pamiatkového a
krajinárskeho centra Bratislava, Slovenský pamiatkový ústav, Regionálne stredisko Rožňava, zo dňa
28.01.1991, vyplynulo, že budova sa nachádza v historickom jadre mesta, vo vyhlásenej pamiatkovej

zóne. V roku 1988 vtedajší vlastník objektu Drobný tovar Prešov začal komplexnú pamiatkovú
obnovu, ktorá sa prerušila v roku 1989, čím vznikla z hľadiska starostlivosti o pamiatku situácia,
ktorá hrozila fyzickým zánikom tejto pozoruhodnej architektúry. Zložitosť majetkovoprávnych vzťahov
bránila dokončeniu pamiatkovej obnovy budovy, ktorá ostala 7 rokov bez strechy a dospela do štádia
reálneho ohrozenia bezpečnosti chodcov. Vtedajší havarijný stav objektu tvoril jeden z najzávažnejších

nedostatkov v rámci celkového stavu historického jadra mesta. Jeho obnova bola nanajvýš aktuálna a
potrebná.
25. Z výpisu z LV č. XXX ku dňu 27.11.2002 vyplynulo, že žalobcovia M. R. a L. R. boli bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to budovy súp. č. XX, nachádzajúcej sa na parc. č. XXX/X, o výmere
276 m2, v podiele 3- iny, bez tiarch.

26. Z pripojeného Stavebného povolenia, vydaného Okresným úradom v Rožňave, odborom životného
prostredia, č. S 98/05542-003-Zt zo dňa 25.06.1998, právoplatného dňom 25.06.1998, vyplynulo,
že bolo vydané na stavbu „Rekonštrukcia meštianskeho domu č. 15, Námestie baníkov Rožňava“,
nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. KN XXX/X k. ú. F., investorom, L. a M.. Predpokladaný rozpočtový
náklad stavby bol 6.154.550,- Sk. Projektantom stavby bola L. Y., ktorá súčasne vykonávala stavebný

dozor, stavba mala byť realizovaná dodávateľsky a svojpomocne. Termín ukončenia mal byť do júna
2000.
27. Obe sporové strany konania trvali na nariadení znaleckého dokazovania za účelom zistenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii.28. Súd uznesením č. k. 12C/136/2003 - 93 zo dňa 21.12.2004 nariadil znalecké dokazovanie znalcom
L., z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovanie stavebných prác. Úlohou znalca bolo určiť všeobecnú
hodnotu spornej nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX kú. F., podľa stavu v čase jej kúpy, tzn. ku

dňu 27.01.1997 a po vykonanej rekonštrukcii a zohľadniť všetky vložené investície pri jej zhodnotení
žalobcami. Súčasne bolo úlohou znalca aj určenie hodnoty vykonaných prác a použitého materiálu
na rekonštrukciu spornej nehnuteľnosti, od januára 1997, do jej skončenia, v cenách, kedy boli práce
vykonané a materiál zakúpený. Vzhľadom na náročnosť znaleckých úkonov, bol znalecký posudok
napriek opakovaným urgenciám a predlžovaniu lehoty, predložený súdu až dňa 06.10.2006.

29. Zo ZP č. 90/2006 predloženého L., zo dňa 30.09.2006, vyplynulo, že ZP bol spracovaný jednak
k dátumu povolenia vkladu do katastra, ku dňu 27.01.1997, ďalej ku dňu 18.01.2000 - od kedy bolo
povolené užívanie prízemnej časti budovy. Súčasťou ZP bolo aj stanovenie technického stavu budovy k
18.01.2000. Zo záveru ZP vyplynula všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená ku dňu 18.01.2000,vo
výške 5.400.000,- Sk a všeobecná hodnota nehnuteľností, ku dňu 27.01.1997, predstavovala výšku
670.000,- Sk. Hodnota vykonaných prác a použitého materiálu v cenovej úrovni druhého štvrťroku 1999,

predstavovala výšku 4.807.361,42 Sk.
30. Na základe vyjadrenia žalovaného k ZP č. 90/2006, súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania
súdnym znalcom L., v zmysle ktorého mu uložil súd uznesením č. k. 12C/136/2003 - 190 zo dňa
13.03.2007, aby doplnil súčasnú všeobecnú cenu nehnuteľnosti v zmysle nariadeného uznesenia,
vyjadril sa k spôsobu určenia hodnoty vykonaných prác a použitého materiálu a konkrétne uviedol, ako

dospel k určeniu hodnoty stavebných prác vrátane zabudovaného materiálu vo výške 4.807.361,42 Sk
a k hodnote stavebných prác vrátane zabudovaného materiálu vo výške 1.093,357,43 Sk. Rovnako mu
bolo uložené, aby sa vyjadril, prečo neboli pripojené nájomné zmluvy a údaje o výnosoch nehnuteľnosti,
či to vyplynulo z výberu použitej metódy.
31. Znalec doručil súdu dňa 09.05.2007 ZP č. 36/2007 zo dňa 07.05.2007, ktorý bol doplnením ZP

č. 90/2006. Zo ZP vyplynula celková všeobecná hodnota nehnuteľnosti, vrátane pozemkov, prípojky,
vody, kanalizácie, zemného plynu, v sume 7.300.000,- Sk, z toho všeobecná hodnota budovy bola
6.658.659,66 Sk. K určeniu hodnoty vykonaných prác a použitého materiálu uviedol, že v pôvodnom
posudku (pozn. sudcu č. 90/2006) na strane č. 4 bol popis určenia hodnoty stavebných prác. Uvedený
popis zahrnul ešte raz aj do doplnenia ZP, z ktorého vyplynulo, že v súlade s cenovými predpismi sa cena

stavebných prác dojednávala dohodou predávajúceho a kupujúceho. Ceny stavebných prác na základe
zmluvných vzťahov uzavretých po 01.01.1991 neboli regulované určením najvyšších prípustných
alebo najnižších cien, s výnimkou tých, ktoré boli financované zo štátneho rozpočtu. Podľa určených
podmienok, mohli byť súčasťou ceny úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, náklady na spracovanie,
obeh tovaru, zisk. Súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom

tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci nesadzobných opatrení stanovených osobitnými predpismi.
Obvyklú cenu je možné odvodiť aj z vývoja cien tovaru s obdobnou technológiou výroby a obehu na
rovnakom alebo inom trhu v čase. Pre zistenie obvyklej ceny, použil znalec indexovú metódu, ktorá
korektne zohľadňuje nárast cien. K námietke žalovaného, že v posudku neboli pripojené nájomné
zmluvy, sa znalec vyjadril v tom zmysle, že nemohol použiť kombinovanú metódu v ktorej by bolo možné

použiť údaje o nájme, pretože by to nevystihovalo skutočnosť, nakoľko objekt bol je užívaný len z menšej
časti a použitím kombinovanej metódy, by došlo k neobjektívnym hodnotám.
32. Po doplnení dokazovania znaleckým dokazovaním, súd vytýčil termín pojednávania na 22.10.2007,
na ktorom mienil rozhodnúť vo veci samej. Krátko pred pojednávaním, dňa 18.10.2007, žalovaný
oznámil súdu, že poslal žalobcom ponuku na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnosti

a žiadal odročiť pojednávanie. Jednalo sa o ponuku zo dňa 27.09.2007. Aj žalobca pred uvedeným
pojednávaním dňa 19.10.2007 doručil súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia, pretože žalobkyni
v 1.rade bola dňa 17.10.2007 doručená ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného
vo výške 6/8 - ín, z čoho žalobkyňa z toho usúdila, že žalovaný hodlá nehnuteľnosť predať. Navrhla
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť držať sa akýchkoľvek

úkonov smerujúcich k prevodu spoluvlastníckeho podielu 6/8- ín k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom konania a najmä nepreviesť nehnuteľnosť na tretiu osobu.
33. Žalobkyňa sa dostavila na pojednávanie, pretože súd ju nevedel pre krátkosť času, informovať
o žiadosti žalovaného o odročení pojednávania.. Na uvedenom pojednávaní žalobkyňa potvrdila
doručenie ponuky predkupného práva zo dňa 27. 09. 2007, až dňom 17.10.2007. V čase doručovania

sa nezdržiavala na adrese trvalého bydliska, ale v zahraničí. Podľa jej vyjadrenia v tom čase žalobcovi
v 2.rade ( už bývalému manželovi ) nebola ponuka doručená. Z uvedených dôvodov súd v deň
pojednávania zisťoval prostredníctvom Správy katastra Rožňava stav vlastníctva. Zistil, že došlo kprevodu podielu žalovaného 6/8-ín na tretiu osobu, p. W.. Za týchto okolností už žalobcovia netrvali na
nariadení predbežného opatrenia pre neúčelnosť.
34. V súvislosti s vykonaným prevodom súd uložil právnemu zástupcovi žalovaného predložiť súdu

všetky listiny súvisiace s prevodom spoluvlastníckeho podielu. Z písomného podania žalovaného zo
dňa 16.12.2007 vyplynulo, že žalovaný odovzdal na doručenie písomnú ponuku predkupného práva,
na poštu, dňa 27.09.2007. Zásielka mala byť doručená spoluvlastníkom dňa 28.09.2007, najneskôr
01.10.2007. Lehota na vyjadrenie k ponuke začala plynúť dňom 02.10.2007 a uplynula dňom
04.10.2007. K uzavretiu kúpnej zmluvy došlo po márnom uplynutí lehoty, dňa 08.10.2007. Keďže sa

žalobcovia nevyjadrili, žalovaný sa z opatrnosti pokúsil o doručenie ponuky aj osobne. Doručenie bolo
vykonané L. dňa 17.10.2007 a v prípade M. dňa 22.10.2007. Dodatočné doručenie bolo nad rámec
povinnosti žalovaného ako predávajúceho.
35. Na preukázanie neprítomnosti žalobkyne v čase doručovania predkupného práva žalovaným, v
priebehu konania predložila žalobkyňa výpis z pasu č. XXXXXXX, kde sa vyskytoval odtlačok vstupnej
pečiatky, s tým, že dňa 22.09.2007 sa žalobkyňa nachádzala v Kanade.

36. Lehota uplynula žalobcovi dňom 25.10.2007 a žalobkyni dňom 22.10.2007. Zrejme žalobcovia
nehodlali využiť svoje predkupné právo. O korektnosti predávajúceho malo svedčiť to, že výška kúpnej
ceny uvedenej v ponuke, bola zhodná s kúpnou cenou v ponukovom liste vo výške 6.750.000,- Sk,
čo zodpovedalo spoluvlastníckemu podielu 6/8 - ín. Súčasne žalovaný poukázal na to, že v danej
situácii bude zrejme vhodný postup podľa § 92 ods. 2 O.s.p. o zmene strany sporu. Prílohu uvedeného

písomného podania žalovaného tvorila ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa
27.09.2007. Z jej obsahu vyplynulo, že žalovaný ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel žalobcom na kúpu
v sume 6.750.000,- Sk. Jednalo sa o sumu, ktorú ponúkla za tento podiel tretia osoba. Žalobcovia boli
požiadaní, aby sa vyjadrili k uvedenej ponuke v lehote do troch dní od doručenia, či ponuku prijímajú
alebo nie. V prípade prijatia ponuky, mala byť do dvoch mesiacov uzavretá kúpna zmluva. Bol pripojený

podací lístok, kde odosielateľom bol právny zástupca žalovaného a adresátom žalobcovia, pričom
adresa žalobcov bola uvedená Krátka 44, Rožňava. Okrem toho bola pripojená k predmetnému podaniu
aj kúpna zmluva, z ktorej vyplynulo, že predávajúcim bol žalovaný - F., kupujúcou W. H.. Predmetom
boli sporné nehnuteľnosti, budova súp. č. XX, stojaca na parc. č. XXX/ X - zastavaná plocha o výmere
276 m2. Z obsahu zmluvy, z čl. III vyplynulo, že kupujúca má poznatky o prebiehajúcom spore č. k.

12C/136/2003 na Okresnom súde Rožňava a je si vedomá všetkých práv a povinností, ktoré kúpou
nehnuteľnosti vzniknú. Kúpna cena bola 6.750.000,- Sk, zmluva bola uzavretá dňa 08.10.2007. Vklad
do katastra bola povolený dňa 09.10.2007 pod číslom 1711/07.
37. Právny zástupca žalobcov navrhol vyžiadať kompletný spisový materiál z katastra nehnuteľností v
Rožňave, ohľadne prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Súčasne bola navrhnutá právnym

zástupcom žalobcov zmena účastníkov na strane žalovaného tak, že z konania vystúpi F. a do
konania namiesto neho vstúpi W.. Súd o tom návrhu na zmenu účastníka na strane žalovaného rozhodol
uznesením č. k. 12C/136/2003 - 268 dňa 16.05.2008.
38. Správa katastra v Rožňava zapožičala súdu dňa 18.04.2008 spisový materiál, z ktorého si súd
vyhotovil fotokópie. Súčasťou spisu bola:

- kúpna zmluva uzavretá medzi F. U. a W. H. zo dňa 14.01.2008, kde bol vklad povolený pod č. V67/08 a
od uvedeného obdobia mali nastať účinky vkladu (pozn. sudcu: jednalo sa o nasledujúcu kúpnu zmluvu).
- Návrh na záznam spoluvlastníckeho podielu do katastra nehnuteľností zo dňa 11.01.2008, s
osvedčenými podpismi F. U. a W. H..
-Notárska zápisnica spísaná na NÚ M. v G., sp. zn. N: 9/2008, Nz: 553/2008, zo dňa 08.01.2008, do

ktorej bolo spísané osvedčenie podľa ust. § 56 ods. 1 písm. i.) Notárskeho poriadku o Odstúpení
od kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2008. V zmysle uvedeného osvedčenia vyhlásil F. U., že od zmluvy
zo dňa 08.10.2007 uzavretej s W. H., týkajúcej sa prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu 6/8 - ín
na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, budovy súp. č. XX, para. č. XXX/X ako aj zastavané
plochy a nádvoria o výmere 276 m2 k. ú. F., odstupuje . Dôvodom pre odstúpenie od Zmluvy bolo,

že lehoty na využitie predkupného práva v zmysle ust. § 140 a nasl. Občianskeho zákonníka, v čase
prevodu vlastníckeho práva, len plynuli keďže L.M. bol doručený ponukový list 17.10.2007 a M. R. dňa
22.10.2007. Z obsahu notárskej zápisnice tiež vyplynulo, že zo strany spoluvlastníkov nedošlo k využitiu
predkupného práva, ktoré zaniklo v prípade L. dňa 18.12.2007 a v prípade M. R. dňa 23.12.2007. W. H.
vyhlásila, že súhlasí s odstúpením od kúpnej zmluvy.

- odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2008, doručované F. U. W. H. a podľa záznamu bolo
prevzaté dňa 08.10.2007, čo potvrdila svojím podpisom (pozn. sudcu: uvedený chybný dátum prevzatia
odstúpenia W..H. s poukazom na dátum odstúpenia od Zmluvy zo dňa 08. 10. 2007).39. Po zmene účastníkov na strane žalovaného, po vstupe W. H. do konania, nastala zmena v
právnom zastúpení žalobcov, ktorí sa medzičasom rozviedli a vznikli aj problémy s doručovaním zásielok
žalobcovi, čo malo vplyv na predlžovanie konania.

40. Žalovaná nebola v konaní vypočutá, pretože svoje stanovisko tlmočila výlučne prostredníctvom
právneho zástupcu.
41. Na pojednávaní dňa 03.12.2008 žalobcovia, s poukazom na zmenu v osobných pomeroch,
navrhli možnosť mimosúdneho jednania. Žalobcovia sa rozviedli v roku 2006, BSM vyporiadané
nebolo, z toho dôvodu podali žalobu na vyporiadanie BSM dňom 01.06.2007 v konaní vedenom na

tunajšom súde č. k. 10C/94/2007. Súd z registra súdu zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené
rozsudkom č. k. 9C/74/2006 zo dňa 29.05.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 13.06.2006.
Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len „BSM“ ) bolo začaté
dňom 01.06.2007 a viedlo sa pod č. k. 10C/94/2007 súčasťou vyporiadania spoločného majetku
manželov bola aj sporná nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX, budova súp. č. XX k. ú. F. a parc. č
XXX/X - zastavaná plocha o výmere 276 m2. Prebiehajúce konanie o vyporiadaní BSM neumožnilo

súdu vo veci rozhodnúť, pretože nebolo zrejmé, ktorý z pôvodných žalobcov sa stane výlučným
vlastníkom sporných nehnuteľností, prípadne či zostane nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve
bývalých manželov. Až na základe mimosúdnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva,
uzavretej dňa 13. 05. 2010 medzi bývalými manželmi, došlo k ukončeniu konania, a to zastavením
konania pre späťvzatie žaloby uznesením sp. zn.: 10C/94/2007 - 209 zo dňa 09.06.2010, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňom 30.06.2010.V zmysle pripojenej Dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva sa pôvodní žalobcovia dohodli tak, že sporné nehnuteľnosti v tomto konaní nadobudne
vlastníctva žalobkyňa. Na návrh žalobkyne súd pripustil vystúpenie žalobcu, M. R. z konania, uznesením
sp. zn.: 12C/136/2003-413 zo dňa 04. 11. 201. Súd konal následne so žalobkyňou. Výlučné vlastníctvo
žalobkyne podielu v 2/8 - iny, vyplynulo aj z LV č. XXXX k. ú. F., zisteného z Katastrálneho portálu.

42. Žalovaná nesúhlasila so zohľadnením investícií za stavu, ak by sa stali výlučnými vlastníkmi
žalobcovia, navrhla investície nepriznať. Dôvodom pre taký postup bola skutočnosť, že v čase keď sa
investície realizovali, žalobcovia mali informácie o tom, že ich právo je dotknuté, prebiehajúcim konaním,
ktoré malo vplyv na vlastnícky stav. Mali opatrnejšie postupovať pri investovaní a pokiaľ im bol známy
výsledok, mali sa domáhať náhrady škody od toho kto im predával nehnuteľnosť, pretože zjavne boli

uvedení do omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Pokiaľ by bol súd iného názoru, otázku investícii navrhli
posúdiť ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, pretože právny predchodca žalovanej nedal
súhlas na investíciu. Z opatrnosti namietla žalovaná premlčanie tohto nároku z titulu bezdôvodného
obohatenia a to v rozsahu presahujúceho rámec nutných opráv tejto budovy.
43. Žalobkyňa s poukazom na vyporiadanie BSM za stavu, pokiaľ nedošlo k vyriešeniu sporu dohodou,

oznámila, že sa dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2008, zavkladovanej
dňa 14.01.2008 pod V 67/08. Keďže nebolo riadne ponúknuté predkupné právo žalobkyni, ani jej
bývalému manželovi, považovala žalobkyňa úkony súvisiace s uzavretím oboch kúpnych zmlúv za
neplatné. Žalobkyňa uviedla, že ponuka na predkupné právo jej bola doručená dňa 17.10.2007 a podľa
jej informácií, bývalému manželovi dňa 22.10.2007, pričom prvá kúpna zmluva bola uzatváraná dňa

08.10.2007. Od tejto kúpnej zmluvy odstúpili žalovaná a p. F. U. a po jej odstúpení uzavreli ďalšiu kúpnu
zmluvu, kde nebola ponuka predkupného práva daná vôbec.
44. V súvislosti s dovolaním sa relatívnej neplatnosti žalobkyňa predložila súdu písomnú námietku
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2010, obsahom ktorej bolo dovolanie sa neplatnosti kúpnej
zmluvy v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka, a to kúpnej zmluvy zo dňa 11.01.2008, ktorej

vklad bol povolený dňa 14.01.2008. Okrem toho pripojila k obom námietkam neplatnosti doručovaným
žalovanej, W. H. a F. U., prefotený podací lístok, z ktorého súd zistil, že dňa 29.10.2010 boli odoslané
obe listiny doporučene, prostredníctvom Pošty Rožňava 1, pod podacím číslom XXXXXXXX v prípade
F. U. a v prípade W. H. pod podacím č. XXXXXXXX.
45. K okolnostiam doručovania bol vypočutý F. U. na pojednávaní dňa 16.11.2011. Uviedol, že v období

od 29.10.2010 do 23.11.2010 sa zdržiaval na adrese svojho trvalého bydliska, adresu nemenil, chodil
do práce, ale si nenašiel žiadny doklad o uložení zásielky. Z toho dôvodu sa nedozvedel, že sú nejaké
problémy s prevodom podielu a ponukou predkupného práva. Zistil to až z predvolania, pretože sa s
ním nikto nekontaktoval v tejto súvislosti. Nemal žiadne informácie o tom, že by sa niečo podobné s
nedoručením zásielky stalo v minulosti, alebo v predchádzajúcom období. K osobe doručovateľa sa

presne nevedel vyjadriť. Potvrdil, že v čase prevodu podielu na p. H. bol informovaný o tom, že sa
realizuje prevod, čo sa týka ostatných okolností prevodu podielu, o to sa nezaujímal. Pripustil, že vedel,
že sa od kúpnej zmluvy odstupuje, nerozumel prečo. Následne potom bola uzatvorená ďalšia kúpnazmluva, tá už bola podľa vedomostí žalovaného uzavretá riadne. Po uzavretí druhej kúpnej zmluvy, už
nemal informácie o ďalších problémoch súvisiacich z prevodom, predpokladal, že je to celé uzavreté.
46. Žalovaná v súvislosti s dovolaním sa relatívnej neplatnosti, trvala na spoľahlivom preukázaní,

že sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti, pretože podľa názoru žalovanej, dôvody možnej
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy neexistovali. Ponukové právo bolo riadne uskutočnené zo strany
spoluvlastníka nehnuteľnosti a bola zachovaná dvojmesačná zákonná lehota žalobkyni.
47. Z dokazovania vyplynulo, že žalovanej bolo doručené písomne dovolanie sa relatívnej neplatnosti a
v prípade F. U., zásielka mu doručená nebola, čo vyplynulo aj z jeho výpovede. Z toho dôvodu žalovaná

vyjadrila presvedčenie, že nedošlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti v trojročnej premlčacej lehote.
48. Zo správy Slovenskej pošty, a.s., vyžiadanej súdom, vyplynulo, že zásielka s podacím č. XXXXXXXX
v prípade F. U. bola podaná na distribúciu dňa 29.10.2010 na Pošte Rožňava 1, pokus o doručenie
bol vykonaný dňa 02.11.2010. Keďže si adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote, bola vrátená
odosielateľovi dňa 23.11.2010. Na Pošte Košice I. bola evidovaná reklamácia č. 223/2011, zahájená na
Pošte Rožňava 1 pod č. 61/11, vybavená dňa 11.03.2011.

49. Žalobkyňa v súvislosti s dovolaním sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy listom zo dňa 29.10.2010
rozšírila žalobu o pôvodného žalovaného F. U.. Uznesením č. k. 12C/136/2003 - 413 zo dňa 04.11.2011
súd pripustil, aby do konania na strane žalovanej pristúpil ďalší účastník ako žalovaný v 2.rade F. U.,
nar. 02.08.1957.
50. Dňa 25.11.2011 podala žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2.rade odvolanie proti uzneseniu, ktorým

súd pripustil pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.
5Co/384/2011- 449 zo dňa 09.02.2012, právoplatným dňom 21.03.2012 odvolanie žalovaných odmietol.
51. Súd opakovane požiadal Slovenskú poštu, a.s. Oblastné riaditeľstvo pôšt Košice o podanie správy,
aký bol osud listovej zásielky, ktorá nebola doručená, resp. vrátená pôvodnému odosielateľovi - L.
Slovenskápošta,a.s.súduoznámila,že poštudoručovalO.V.,poštovýdoručovateľadresátanezastihol,

preto ponechal v domovej listovej schránke oznámenie o doručení zásielky a zásielku uložil počas
plynutia odbernej lehoty na Pošte Košice I. Predmetná zásielka bola dňa 23.11.2010 vrátená späť
odosielateľovi. Za stavu, pokiaľ si odberateľ túto zásielku neprevzal, v zmysle poštových podmienok -
Všeobecná časť /vnútroštátny styk/ bod 22.1.5., bola zásielka uložená na čas úložnej lehoty v Poštovej
ohlasovniaúložníTrnavapodobu1roka.Pouplynutílehoty,jemožnétakútozásielkupredaťna verejnej

dražbe, ak nie je obsahom zásielky listové tajomstvo, alebo zničiť.
52. Žalovaná v 1.rade podala dovolanie proti uzneseniu č. k. 12C/136/2003 - 413 zo dňa 04.11.2011
a uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/384/2011- 449 zo dňa 09.02.2012, dňa 23.04.2012.
Po odstránení vád podaného dovolania súvisiacich s plnomocenstvom, súd predložil spis Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky dňa 01.10.2012. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 7Cdo/207/2012- 479 zo

dňa 21.10.2013, právoplatným dňa 18.11.2013, odmietol dovolanie žalovanej v 1.rade.
53. Po rozhodnutí o dovolaní, súd pokračoval v konaní. Na základe vyjadrenia strán sporu bol vo
veci nevyhnutný ďalší ZP, ktorý by aktuálne určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností, aj investícií
vynaložených na zhodnotenie podielov.
54. Žalobkyňa trvala na prikázaní nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, s tým, že by vyplatila

príslušnú sumu v rozsahu 3 - in všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností jednému zo žalovaných podľa
rozhodnutia súdu.
55.Žalovanápoukázalanato,žejevecoužalobkyne,abynáležitepreukázalaobsahzásielky,ktorámala
obsahovať dovolanie sa relatívnej neplatnosti, pretože pokiaľ nie je obsah známy, je sporné, či zásielka
skutočne takýto text obsahovala. Uviedla, že v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v

širšom slova zmysle, vrátane vynaložených investícií, je potrebné vychádzať pri vyporiadaní investícií
z času zániku spoluvlastníctva, pričom v prípade žalobkyne je dôležitý čas, kedy boli tieto investície
vynaložené, ako aj to, či investície boli vynaložené len žalobkyňou, alebo aj niekým iným. Naďalej
trvala na tom, že ponuka predkupného práva bola splnená. Trvala na prikázaní sporných nehnuteľností
do jej výlučného vlastníctva, s tým, že vyplatí žalobkyni 1 -inu aktuálnej hodnoty zistenú znaleckým

dokazovaním. Na pojednávaní dňa 12.03.2014 uviedla, že sa aktuálne stará o nehnuteľnosti, vykonáva
všetky úkony, ktoré súvisia s jej údržbou a z týchto dôvodov je názoru, že v prípade vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, spĺňa podmienky na prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva.
Čo sa týka investícii, poukázala na to, že je veľmi dôležitý čas, kedy boli investície vynaložené, pretože
keď žalobkyňa vynaložila investície, bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti niekto iný, nie žalovaný a keď

zaniklo spoluvlastníctvo, mala si voči nemu uplatniť vynaložené investície .
56. Súd uznesením č.k. 12C/136/2003 - 493 zo dňa 30.04.2014 nariadil doplnenie znaleckého
dokazovania totožným súdnym znalcom, za účelom zistenia aktuálnej všeobecnej ceny spornej
nehnuteľnosti. Znalec prevzal spis za účelom vypracovania ZP dňa 09.05.2014. Po opakovanýchurgenciách súdu, znalec doručil ZP dňa 17.04.2015 pod č. 61/2015. Zo záveru uvedeného ZP
predstavovala všeobecná hodnota nehnuteľnosti výšku 312.000,- Eur. K ZP bol pripojený aj aktuálny
stavzLVč.XXXX,zktoréhovyplynulo,žespoluvlastníckepodielyžalobkyneažalovanejsúnezmenené.

Po doručení ZP stranám sporu, žalobkyňa žiadala, aby bol doplnený ZP o stanovenie všeobecnej
hodnoty spornej nehnuteľnosti ku dňu podávania ZP, ale s technickým stavom budovy a príslušenstva,
ku dňu 27.01.1997, tzn. pred stavebnými úpravami žalobkyne. Súd nariadil doplnenie znaleckého
dokazovania uznesením č. k. 12C/136/2003 - 571 zo dňa 07.08.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 10.09.2015. Uznesenie aj spis boli doručené stranám sporu a znalcovi, dňa 14.08.2015.

57. Dňa 02.11.2015 oznámil znalec, že sa cíti byť vo veci zaujatý, nakoľko počas prípravy na
vypracovanie ZP, sa vyskytlo porušenie iných nesúvisiacich záväzkov zo strany manžela žalovanej
v 1.rade, voči znalcovi, ktoré musí znalec riešiť právnou cestou. V tej súvislosti by mohla vzniknúť
pochybnosťonezaujatostiznalca.Ztýchtodôvodovsúdpísomnevyzvalsporovéstrany,abysavyjadrilik
tvrdenej skutočnosti znalcom, (predovšetkým žalovaná v 1.rade) a tiež k prípadnej zmene osoby znalca.
Žalobkyňa trvala na doplnení znaleckého dokazovania, pretože v súvislosti so širším vyporiadaním

podielového spoluvlastníctva je nevyhnutné, aby znalec vyčíslil aj všeobecnú hodnotu nehnuteľností ku
dňu vypriadania. V prípade, že to bude nevyhnutné, súhlasila so zmenou ustanoveného znalca. Právny
zástupca žalovanej v 1.rade oznámil súdu, že podľa názoru žalovanej v 1.rade neexistuje dôvod, pre
ktorý by mala byť spochybnená nezaujatosť znalca a pokiaľ žalobkyňa trvá na tom, aby bolo vykonané
doplnenie ZP, vyslovil názor, že je potrebné, aby súd skúmal, či tieto okolnosti môžu viesť k vylúčeniu

znalca, keďže od znalca sa očakáva zachovanie primeraného profesionálneho nadhľadu.
58. Súd uznesením č. k. 12C/136/2003 - 585 zo dňa 04.01.2016 nevylúčil znalca L. z vykonania
znaleckýchúkonovvdanejveci.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňom26.01.2016.Ponadobudnutí
právoplatnosti uvedeného uznesenia, súd opätovne doručil spis znalcovi, ktorý doručil ZP č. 91/2016,
ktorý bol doplnením ZP č. 61/2015. Zo záveru ZP vyplynulo, že všeobecná hodnota budovy ku dňu

27.01.1997 vrátane pozemku predstavovala 35.600,- Eur.
59. V súvislosti s doručeným ZP, žalobkyňa upravila nárok v súlade s aktuálnou všeobecnou hodnotou
nehnuteľnosti, akceptujúc zvýšenú hodnotu po ZP, s tým, že súčasne v rámci širšieho vypriadania trvala
na zohľadnení zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu. Poukázala na to, že v ZP bola vyčíslená hodnota
nehnuteľností ku dňu 30.06.2016 ale v stavebno-technickom stave, v akom bola ku dňu 27.01.1997,

predstavovala hodnotu 35.600,- Eur. Z toho vyplýva, že výlučne stavebnými úpravami pôvodných
žalobcov, došlo od 27.01.1997 k zhodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti zo sumy 35.600,- Eur, na sumu
312.000,- Eur. Výška zhodnotenia predstavuje rozdiel medzi týmito sumami, a to sumu 276.400,- Eur.
Z toho zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného 6/8 - ín predstavuje 207.300,- Eur /6/8 - ín
z 276.400,- Eur/.

60. Žalobkyňa navrhla , aby súd zrušil spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX kat. územie F., Obec F., Okres F., k parcele registra „C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere276m2,kbudove súp.č.XX stojacejnaparc.č.XXX/X.Uvedenénehnuteľnostiprikázal vcelosti
do výlučného vlastníctva žalobkyne, s tým že žalobkyňa bude povinná zaplatiť za ustupujúci podiel 6/8-
in žalovanému v 2. rade alebo v 1.rade sumu 234.000 Eur. Súčasne bude žalovaným v 1. rade. alebo v

2.rade uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni v rámci širšieho vyporiadania za zhodnotenie nehnuteľnosti
sumu207.300,-Eur,akoajnahradiťtrovykonania.Vsúvislostisuplatňovanímvyporiadaniavznaleckom
posudku boli zohľadnené len náklady na zhodnotenie podielu, nie náklady, predkladané na výzvu súdu,
vo výške 57.705,10 Eur. Ich uplatnenie je predmetom iného konania. Z toho dôvodu žalobkyňa žiadala
len náklady spojené so zhodnotením podielu žalovaného , ktorým podľa jej názoru by mal byť žalovaný

v 2.rade.
61. Žalovaní nesúhlasili s prikázaním nehnuteľností v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Žalovaná v 1. rade súhlasila so zrušením spoluvlastníctva, avšak trvala na prikázaní nehnuteľnosti
do jej výlučného vlastníctva s tým že prostriedky na vyplatenie podielu žalobkyne má k dispozícii.
Navrhla, aby žalobkyňa nahradila žalovanej prevádzkové náklady , ktoré boli predkladané dňa

14.12.2016. Nesúhlasila s vyporiadaním v širšom slova zmysle, zotrvala na stanovisku, že žalobkyňa
nemala investovať do nehnuteľnosti, keď mala vedomosti o tom, že sa rieši vlastnícka otázka k spornej
nehnuteľnosti a naviac nemala ani súhlas od majoritného spoluvlastníka na investovanie.. Bola tiež toho
názoru , že otázka vypriadania investícii by sa mala uplatňovať voči tej osobe , ktorá bola v čase keď
došlo k vyporiadaniu medzi spoluvlastníkmi, spoluvlastníkom, pretože až zánikom spoluvlastníctva je

možné uplatňovať si investície. Trvala na vznesenej námietke premlčania. Tiež trvala na tom, žalobkyňa
sa nedovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože zásielka nebola doručená žalovanému a
žalobkyňa nepreukázala čo bolo obsahom poštovej obálky , ktorá nebola doručená žalovanému v
2.rade.62. Žalovaný v 2.rade sa necítil byť pasívne legitimovaný, navrhol žalobu voči jeho osobe zamietnuť.
Naviac konštatoval, že na uplatnenie nároku na zhodnotenie treba preukázať dobromyseľnosť.
63. Žalobkyňa trvala na tom, že predkupné právo žalobkyne ( pôvodne žalobcov ) bolo porušené,

pretože v čase doručovania ponuky už žalovaný nebol spoluvlastníkom a ani nemohol dať účinnú
ponuku predkupného práva. V prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti zo strany žalobkyne a
preukazovania obsahu doručovanej poštovej obálky, žalobkyňa trvala na tom, že rovnaký text bol
založený do oboch obálok, bol odoslaný na prepravu v rovnaký deň. Obsah obálky bol doručený
žalovanej, ktorá potvrdila doručenie, nie je teda možné spochybňovať obsah obálky. V súvislosti s

námietkou premlčania poukázala žalobkyňa na rozhodnutie NS SR č. k. 4MCdo/12/2011, z ktorého
presne vyplýva stanovisko, že právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške
zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka, v súvislosti so zánikom spoluvlastníctva sa premlčí v
dvojročnej premlčacej dobe od zániku tohto spoluvlastníctva. Z toho dôvodu je tento výrok samostatným
výrokom podľa súdnej praxe.
64. Podľa ust.§ 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“ ), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť

o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť,
dohoda musí byť písomná.
65. Zákon vychádza zo zásady, podľa ktorej nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v
spoluvlastníckom vzťahu. Spoluvlastníci sa môžu počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu dohodnúť o
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, aj počas súdneho konania do jeho právoplatného skončenia.

Návrh môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, tzn. aj ten kto má menšinový podiel, veľkosť
spoluvlastníckeho podielu nerozhoduje. Súd je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného
poradia.
66. Strany sporu, pôvodne žalobcovia, L. a M. R. sa domáhali zrušenia spoluvlastníctva voči pôvodnému
žalovanému F. U., k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX v k.ú. F., pretože k dohode o zrušení

a vyporiadaní spoluvlastníctva nedošlo. V počiatočnom štádiu konania žalovaný nenavrhoval v prípade
vyporiadania spoluvlastníctva prikázanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva v celosti.
Nedohodol sa však so žalobcami na finančnom vyporiadaní, keďže žalobcovia v dôsledku zhodnotenia
nehnuteľnosti, budovy súp. č. 41 žiadali o zohľadnenie vynaložených investícii, ktoré vložili do budovy,
čím ju úplne zrekonštruovali. Žalobcovia nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam Kúpnou zmluvou zo

dňa 20.01.1997, uzavretou s Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený dňa 27.01.1997. V čase kúpy bola budova úplne zdevastovaná,
čomu zodpovedala aj kúpna cena za nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom L., vo výške 84.645,-
Sk. Vzhľadom na dezolátny stav budovy, ktorý bol potvrdený nielen žalobcami, žalovaným, svedkyňou
ale aj listinnými dôkazmi, boli žalobcovia ako vlastníci budovy povinní neodkladne vykonať opatrenia

na zamedzenie prípadných škôd na majetku, ale aj na zdraví v prípade možného zrútenia zvyšku
budovy. Neodkladná obnova vyplynula zo záväzného stanoviska Okresného úradu v Rožňave, odboru
školstva a kultúry, č. k. 68/1997zo dňa 30.01.1997, ktorým bol daný predbežný súhlas, na rekonštrukciu
budovy, pretože stav objektu bol havarijný. Stanovisko platilo do predloženia architektonickej štúdie
a projektovej dokumentácie. Následne bolo vydané Stavebné povolenie dňa 25.06.1998, právoplatné

dňom 25.06.1998, kde predpokladaný rozpočtový náklad stavby predstavoval 6.154.550,- Sk. Pokiaľ
teda žalobcovia začali s rekonštrukciou budovy, po nadobudnutí vlastníctva, ich postup nemožno
hodnotiť ako „zlomyseľné“ konanie s úmyslom vyvolať zbytočné investície, pretože sa nejednalo o
opravu ako sa vyjadrila žalovaná, ale o nevyhnutnú rekonštrukciu. V tomto štádiu žalobcovia ani
nemohli žiadať o súhlas majoritného spoluvlastníka, pretože v tom období boli výlučnými vlastníkmi.

O tom, že právny predchodca žalovaného podal žalobu sa dozvedeli až v čase doručenia žaloby
žalobkyni, dňa 24. 09. 1997, vo veci č. k. 5C/664/97. Z uvedeného konania nevyplynulo, že by
právny predchodca žalovaného alebo žalovaný vyzvali žalobcov pred podaním žaloby, uzavretie
dohody. Ďalší podielový spoluvlastník bol známy na základe právoplatného rozsudku zo dňa 20. 11.
2001. Tvrdenie, že žalobcovia mali predpokladať, že bude určený spoluvlastnícky podiel v prospech

právneho predchodcu žalovaného, ba dokonca aj jeho veľkosť, je bez právnej relevancie. Právny
predchodca žalovaného sa stal síce vlastníkom podielu, ale až na základe postupných rozhodnutí súdu
o vyslovení neplatnosti zmlúv o prevode vlastníctva, v konaniach označených žalovaným: 5C/919/1991,
5C/832/1993, 5Cb/1082/1996, ktorých však žalobcovia neboli účastní. Mohli vychádzať v danom čase
len zo stavu zapísaného na liste vlastníctva, kde boli vedení ako výluční vlastníci nehnuteľností. V

čase právoplatného rozhodnutia bola už rekonštrukcia ukončená a stavba kolaudovaná. Kolaudačné
rozhodnutie bolo vydané dňa 18.01.2000. Dokazovaním nebolo preukázané, že by na financovaní
participovali iné subjekty, z čoho vyplýva, že rekonštrukciu financovali žalobcovia. Vzhľadom na stav
budovy, rekonštrukcia bola nevyhnutná, preto súhlas alebo nesúhlas osoby, ktorá nadobudla neskôrpodiel aj keď majoritný, nemohol byť dôvodom pre zastavenie rekonštrukcie, aby sa opäť stav budovy
devastoval. Pokiaľ mal žalovaný a jeho predchodcovia skutočne citový vzťah k budove, tak ako to
bolo deklarované v konaní, mal mať prvoradý záujem o jej obnovu, pokiaľ sa obnovu v minulosti, otec

žalovaného , ani žalovaný, nepostarali, a to v čase keď bol a nehnuteľnosť vo vlastníctve právnych
predchodcov žalovaného. Napokon zhodnotenie budovy, na ktorej sa žalovaný nijakým spôsobom
nepodieľal, ani jeho predchodcovia, zhodnotilo aj jeho podiel. Ponechanie budovy bez rekonštrukcie
by budovu natoľko znehodnotilo, že by pre spoluvlastníkov nepochybne znamenalo len náklady na
pravdepodobnú asanáciu, bez možnosti akéhokoľvek využitia. Nebyť vložených investícii žalobcami,

finančné vyporiadanie podielu by určite nebolo zaujímavé. Súd je toho názoru, že vynaložené investície
boli opodstatnené a je potrebné zohľadniť investície pri zhodnotení spoluvlastníckeho podielu pri
vyporiadaní spoluvlastníctva. Hodnota vložených investícii bola stanovená znaleckým dokazovaním,
keďže dohoda nebola možná.
67. V štádiu kedy bolo dokazovanie natoľko ustálené, že bolo možné vo veci rozhodnúť, žalovaný krátko
pred pojednávaním, na ktorom súd mienil rozhodnúť, oznámil že poslal žalobcom ponuku predkupného

práva, pretože sa rozhodol svoj podiel predať tretej osobe. V deň pojednávania bolo zistené, že došlo k
prevodu podielu žalovaného, na W. H.. Z uvedeného dôvodu súd skúmal , či bolo riadne zrealizované
predkupné právo, pretože žalobcovia nepovažovali ponuku za platnú.
68. Podľa ust. § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo,
ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného

práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
69. Podľa ust. § 40a veta prvá OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a,
§ 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
70. Z predkupného práva vyplýva, že ak jeden zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel

k nehnuteľnosti previesť cudzím osobám, musí podiel najskôr ponúknuť ďalším spoluvlastníkom.
Predkupné právo spoluvlastníka v zmysle ust. § 140 vyplýva priamo zo zákona, v prípade
nerešpektovania predkupného práva sa dotknutý spoluvlastník musí dovolať neplatnosti právneho
úkonu, inak sa tento úkon považuje za platný. Ponuka na prevod nehnuteľnosti musí byť písomná,
pričom v ponuke sa uvádza cena spoluvlastníckeho podielu a čas, do ktorej má byť návrh prijatý. Ak

spoluvlastník neprijme ponuku, jeho predkupné právo zanikne. Po uplynutí lehoty, vzniká prevodcovi
právo na prevod previesť podiel na tretiu osobu. Ak však porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov
povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným spoluvlastníkom a previedol svoj
spoluvlastnícky podielu na tretiu osobu (nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou
osobitnej forme postihu uvedenej v § 40a OZ.

71. V danom prípade bolo zistené, že písomná ponuka predkupného práva bola žalobkyni doručená
dňa 17.10.2007 a žalobcovi dňa 22.10.2007, pričom zmluva o prevode podielu bola uzavretá dňa
08.10.2007. To znamená, že v čase doručovania ponuky už žalovaný nebol vlastníkom podielu a ponuka
nemala žiadnu účinnosť. Túto skutočnosť si zjavne uvedomili aj účastníci zmluvy zo dňa 08. 10. 2007
a z toho dôvodu dňa 08.01.2008 odstúpili od tejto zmluvy, čím sa zmluva zrušila od počiatku. Následne

uzavreli ďalšiu kúpnu zmluvu dňa 14. 01. 2008, pričom pred touto novou kúpnou zmluvou už nebola
daná žiadna ponuka predkupného práva. Súd zdôrazňuje, že ponuka predkupného práva sa dáva pred
uzavretím zmluvy a nemožno lehotu na prijatie ponuky z inej zmluvy započítať na plynutie lehoty na
vyjadrenie k ponuke v novej zmluve. Takýto prevod možno považovať za platný len v prípade, že sa
dotknutá osoba nedovolá relatívnej neplatnosti.

72. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe. Začína plynúť od
dňa kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu, a to aj pri právnych úkonoch, ktoré na svoju účinnosť
vyžadujú rozhodnutie príslušného orgánu .
73. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný
od svojho začiatku (ex tunc). To platí aj v prípade, ak na základe tohto relatívne neplatného

právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností, vecné právo. Relatívnej neplatnosti sa treba
dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému
účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania
sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a

nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby
nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto
neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci
obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možnév občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.
8. 2010, sp. zn. 5 Cdo 211/2009).
74. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát

mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosťoboznámiťsasobsahomprejavuvôlevňomvyjadrenej,t.j.akonáhlesadostaneprejavvôledo
sféry jeho dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry,
v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti môže objektívne

oboznámiť. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či aj nedoručený (neprevzatý) prejav
je právne účinný voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby
sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať.
75. Žalobkyňa preukázala, že sa dovolávala relatívnej neplatnosti listom zo dňa 29. 10. 2010. V
totožný deň odoslala list obsahujúci dovolanie sa relatívnej neplatnosti Dominike Tutkovej, aj Richardovi
Lissauerovi. Písomnosť bola doručená D. Tutkovej, čo bolo potvrdené. Keďže písomnosť nebola

doručená žalovanému, súd skúmal, či mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom písomnosti.
Z jeho výpovede vyplynulo, že v čase doručovania písomnosti sa zdržiaval v mieste bydliska, adresu
nemenil, chodil do práce, mal zriadenú schránku na doručovanie, ale si nenašiel žiadny doklad o uložení
zásielky. Zásielka bola doručovaná na adresu žalovaného, následne bola uložená počas odbernej
lehoty na pošte, čo vyplynulo aj zo správy Slovenskej pošty oblastné riaditeľstvo Košice. Za daného

stavu súd konštatuje, že doručovaná zásielka bola doručená do dispozičnej sféry žalovaného a mal
možnosť objektívne sa s ňou oboznámiť. V súvislosti so spochybňovaním obsahu obálky žalovanou,
súd konštatuje, že doručenie dovolania sa relatívnej neplatnosti bolo v eminentnom záujme žalobkyne
a súd nevidí dôvod prečo by do obálky vkladala inú listinu , prípadne odoslala obálku prázdnu, čím
by poškodila len vlastný záujem. Nemohla predpokladať, že zásielka nebude doručená žalovanému a

vzhľadom ku konkrétnej situácii sa nedozvedela, že zásielka bola vrátená. Pokiaľ by sa bola dozvedela o
nedoručení zásielky, mala ešte dostatok času do uplynutia lehoty na dovolanie sa relatívnej neplatnosti,
na opätovné doručenia zásielky žalovanému. Trojročná lehota plynula od uzavretia kúpnej zmluvy od
14.01.2008 ( nie od zavkladovania ) a dovolanie bolo podávané listom zo dňa 29. 10. 2010.
76. Súd konštatuje, že žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti úkonu spočívajúceho v uzavretí

kúpnej zmluvy zo dňa 14.01. 2008, pretože bolo preukázané porušenie ponuky predkupného práva.
Z toho dôvodu je tento úkon postihnutý neplatnosťou. Právnym následkom je, že vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu 6/8-ín, je žalovaný, ktorý na návrh žalobkyne a na základe rozhodnutia súdu
opäť pristúpil do konania.
77. Žalovaná v 1.rade v konaní nie je pasívne legitimovaná, z toho dôvodu súd voči nej žalobu zamietol.

78. Podľa ust. § 142 ods.1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
79. Obaja spoluvlastníci navrhli prikázať nehnuteľnosti v celosti do svojho výlučného vlastníctva.
O reálne rozdelenie stavby nepožiadali, nemali záujem o taký spôsob vyporiadania. Súd síce nie je
viazaný návrhmi spoluvlastníkov pri vyporiadaní spoluvlastníctva, ale nemôže im v rozpore s ich vôľou
vnútiť taký spôsob vyporiadania, ktorý by viedol k vzniku problémov pri výkone vlastníckych práv, a

to aj za stavu ak by bola budova reálne deliteľná. V prípade delenia budovy spravidla prichádza do
úvahy delenie vertikálne, nie je vylúčené ani horizontálne. Ak pre stavbu, ktorá je budovou určenou na
podnikateľské účely, čiastočne na bytové ( podľa stavebného povolenia a znaleckého posudku), pred jej
rozdelením existuje jediná elektrická, vodovodná a plynová prípojka (vyplýva zo znaleckých posudkov ),
je reálne rozdelenie stavby možné len za predpokladu riešenia tohto stavu zriadením vecného bremena.

S poukazom na jednoznačné návrhy strán sporu pre účely vyporiadania a na vykonané dokazovanie,
reálna deliteľnosť budovy neprichádzala do úvahy.
80. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva je potrebné zohľadniť ak niektorý zo spoluvlastníkov
vynaložil investície na spoločnú vec, pretože má právo voči spoluvlastníkovi na náhradu za vynaložené
investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok

na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. širšieho vyporiadania. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa
súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným
návrhom so všetkými náležitosťami. Žalobkyňa si uplatnila vyporiadanie v širšom zmysle. Otakomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie
v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Počas konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému

spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku
spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú
náhradu za podiel. Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má
konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti aj do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady
tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku

možno namietať započítanie. Pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo
spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania (Uznesenie NS
SR s. zn.: 6 Cdo 204/2010 zo dňa 23. marca 2011 ).
81. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej
ceny veci. Je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok
obstaranie podobnej veci .Primeraná náhrada v danom prípade bola určená na základe znaleckého

posudku. Pri posúdení otázky účelného využitia nehnuteľnosti na podnikanie je potrebné prihliadnuť
na to, ktorý zo spoluvlastníkov v nehnuteľnosti podnikal, udržiaval ju, opravoval, investoval do nej a je
schopný sa o údržbu aj naďalej postarať ( uznesenie NS ČR, sp.zn.: 22Cdo 1283/2001).Pre rozhodnutie
súdu , komu nehnuteľnosť prikáže, nie je rozhodujúca výška podielov, ani účelné využitie, ale ide o súhrn
skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Súd pri vyporiadaní spoluvlastníctva vychádzal z toho, že

napriek tomu, že žalobkyňa má podiel v nehnuteľnostiach vo výške 1- iny, jedine pričinením žalobkyne
došlo k významnému zhodnoteniu nehnuteľnosti, pretože ňou vložené investície zhodnotili budovu z
ruiny na budovu plne funkčnú , schopnú ďalšieho účelného využitia na podnikanie. Žalobkyňa začala
budovu užívať, po jej sfunkčnení, až do obdobia kedy bolo užívanie znemožnené po neplatnom prevode
spoluvlastníckeho podielu na žalovanú v 1. rade, ktorá sa ujala užívania. Žalobkyňa poberala úžitky

vo forme nájomného za celú nehnuteľnosť, od decembra 1999 do začiatku druhého polroka 2008 a
žalovaná v 1. rade od druhého polroka 2008 doposiaľ. Súd otázku nárokov z nájomného v tomto konaní
neriešil z dôvodov vyššie uvedených a naviac tieto nároky sú predmetom iného konania vedeného na
tunajšom súde č.k. 6C/111/2008.

82. Súd pri určení všeobecnej hodnoty podielov vychádzal zo znaleckého posudku L., doplneného ZP č.
91/2016, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 312.000,- Eur a tiež všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti ku dňu 27. 01. 1997 v sume 35.600,- Eur.

83. Strany sporu sa výslovne vyjadrili, že uvedenú všeobecnú hodnotu nenamietajú, súhlasia s ňou.

84. Pre účely vyporiadania, súd vychádzal pri zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosť od ktorej odpočítal
všeobecnú hodnotu nehnuteľností z obdobia pred rekonštrukciou ( 312.000 Eur - 35.600 Eur). Z
výslednej hodnoty prepočítal podiel žalovaného ( 6/8-ín z hodnoty 276.500 Eur) a uložil povinnosť
žalobkyni zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania sumu 234.000,- Eur. V rámci širšieho vyporiadania

súd vychádzal zo zhodnoteného podielu žalovaného. Hodnota zhodnotenia predstavovala 6/8-ín zo
sumy 276.400 Eur, čo činilo sumu 207.300,- Eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni
v rámci širšieho vyporiadania.

85. Pre prípad uplatňovania nároku žalobkyňou v rámci širšieho vypriadania, bola vznesená žalovanou

námietka premlčania nároku žalobkyne na náhradu nákladov za zhodnotenie spoločnej nehnuteľnosti.
Pre správne posúdenie premlčacej lehoty bolo potrebné zistiť o aké investície išlo, pretože pri širšom
vyporiadaní je nutné rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a
údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach.
S prihliadnutím k tomu potom ide o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči

druhému spoluvlastníkovi ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho
zákonníka, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môže uplatňovať investujúci
spoluvlastník za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107 Občianskeho
zákonníka, alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia
podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí

v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva. V
tomto prípade sa jednalo o právo žalobkyne na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo
výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka, ktoré sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote,ktorá však plynie od zániku spoluvlastníctva, t,zn. v tomto prípade odo dňa právoplatného rozhodnutia
súdu o zrušení spoluvlastníctva. Súd konštatuje, že nárok na širšie vyporiadanie nie je premlčaný.

86. Súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak ako je uvedené vo výroku rozsudku
v časti .I.- III.

87. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku ( ďalej len „ CSP“ ), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
88. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania, súd zobral do úvahy, že pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, je určujúci úspech v konaní rovnako, ako v iných žalobách. Ak súd návrhu
vyhovel a zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný žalobkyňou, pričom
žalovaný navrhoval iný spôsob vyporiadania ( neúspešne ), nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov
konania žalobkyni v plnom rozsahu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 4 M Cdo

10/2012).
89. V prípade zamietnutia žaloby voči žalovanej v 1.rade nemožno konštatovať, že pokiaľ bola žaloba
voči nej zamietnutá, že ide o úspech na jej strane, pretože žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že nebola
v konaní pasívne legitimovaná, čo si zavinila sama , pretože podiel nadobudnutý kúpnou zmluvou zo
dňa 14. 01. 2008 nadobudla neplatne. V konaní teda nebola úspešná .

90. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 100 %, z toho dôvodu jej súd priznal náhradu trov
konania v uvedenom rozsahu. Náhradu trov bude povinný zaplatiť žalovaný v 2.rade. na účet právneho
zástupcu žalobkyne. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

91. V priebehu konania, v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania vznikli trovy štátu tým, že
štát uhradil určenému znalcovi preddavkovo z finančných prostriedkov štátu odmenu a hotové výdavky
znalca.

92. Uznesením č. k. 12C/136/2003 - 223 zo dňa 09.08.2008 bola priznaná znalcovi L. odmena a hotové

výdavky za podaný ZP č. 90/2006 zo dňa 30.09.2006 v celkovej sume 25.578,- Sk (849,03 Eur), z
toho žalovaný v 2.rade zložil preddavok vo výške 3.000,- Sk (99,58 Eur) dňa 24.03.2005 pod číslom
účtovného dokladu D14a 22/05. Za doplnenie ZP č. 36/2007 zo dňa 07.05.2007 súd priznal znalcovi vo
výške 3.647,- Sk (121,56 Eur). Táto suma bola vyplatená znalcovi len z finančných prostriedkov štátu.
93. Uznesením č. k. 12C/136/2003 - 620 zo dňa 04.10.2016 súd určil znalcovi za podanie ZP č. 61/2015

a jeho doplnenie č. 91/2016 tarifnú odmenu a hotové výdavky v sume 664,66 Eur, pričom uvedená suma
bola zaplatená preddavkovo z finančných prostriedkov štátu, s tým že o náhrade trov bude rozhodnuté
v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
94. Za použitia čl. 4. ods. 1 CSP, v spojitosti s ust. § 259 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP, súd posudzoval
aj nárok na náhradu trov, ktoré vynaložil štát na úhradu znaleckej odmeny.

95. Podľa čl.4. ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
96. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
97. Podľa ust. § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

98. O nároku na náhradu trov dôkazu súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.

1 CSP), o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, súdny úradník. O náhrade trov
konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhoduje súd po 1.7.2016 podľa výsledku konania podľa
§ 255 alebo § 256 CSP, s tým, že o samotnom nároku rozhoduje sudca.
99. S poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého má súd postupovať pri priznaní náhrady
trov štátu, je nevyhnutné zobrať do úvahy úspešnosť v konaní. V danom prípade mala úspech v konaní

žalobkyňa, z toho dôvodu súd uložil povinnosť nahradiť trovy štátu žalovanému v 2.rade, pričom pri
rozhodovaní o výške náhrady trov štátu súdnym úradníkom, bude zohľadnená suma, ktorú žalovaný v
2.rade zaplatil ako preddavok na znalecké dokazovanie.Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,

prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj

tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.