Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. máj 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221202708
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1221202708.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: 1.) JUDr. J. J., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, O., 2.) Advokátska
kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47241543 proti žalovanému: 1.)
Arca Capital Slovakia, a.s., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35868856, 2.) Arca Investments, a.s.,
Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35975041, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní odstrániť tlačovú správu zo dňa 10.03.2021 s titulkom
„J. J. ako právny zástupca majiteľov dlhopisov spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. koná v rozpore
so záujmami jeho klientov“ z webovej stránky www.arcacapital.com .
Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní obdobným spôsobom zdržať sa zásahov do
osobnostných práv žalobcu v 1. rade a do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu v 2. rade, a to až

do právoplatného skončenia vo veci samej.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia návrhom doručeným súdu dňa 13.05.2021 žiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým by uložil žalovaným odstrániť tlačovú správu z webovej stránky www.arcacapital.com ako aj povinnosti zdržať sa zásahov do osobnostných práv a do práv na ochranu
dobrej povesti žalobcov.

Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnili tým, že dňa 10.03.2021 bola webovej
stránke www.arcacapital.com pod titulkom: „J. J. ako právny zástupca
majiteľov dlhopisov spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. koná v rozpore so záujmami jeho klientov“

zverejnená tlačová správa bez uvedenia zdroja informácií, v ktorej sa uvádza, že „J. J. sa snaží
zmariť reštrukturalizáciu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. a usiluje sa o jej konkurz, čím koná v
priamom rozpore so záujmami viac ako tisíc jeho klientov, ktorých záujmom by malo byť dosiahnutie
čo najväčšieho uspokojenia ich pohľadávok voči spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s.“ a tiež, že
„Advokát J. J. má zjavný konflikt záujmov, keď sa v mene Odborového združenia železničiarov, ktoré
právne zastupuje, domáha vyhlásenia konkurzu voči spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. a keď

na druhej strane zastupuje viac ako tisíc iných klientov v samostatnom konaní voči spoločnosti Arca
Capital Slovakia, a.s., ktorí majú záujem na maximálnom uspokojení svojich pohľadávok, čo môžu
dosiahnuť výlučne v prípade pokračovania v reštrukturalizačnom konaní spoločnosti Arca Capital
Slovakia, a.s.“ (ďalej aj ako „tlačová správa“).
Obsah zverejnenej tlačovej správy žalovaného okamžite ešte v deň zverejnenia prevzali viaceré
redakcie médií do svojich zverejnených článkov, o čom svedčia označené linky jednotlivých médií. Je

teda nepochybné, že obsah tlačovej správy bol verejne oznámený a zaslaný neznámemu množstvu
adresátov z oblasti médií za účelom ďalšieho zverejnenia a šírenia širokej verejnosti. Okrem ďalejoznačených článkov (obsiahnutých v priloženej notárskej zápisnici)žalobcovia navrhujú, aby súd
prostredníctvom dožiadania vyžiadal minimálne od redakcie SME, redakcie TREND a SITA. Skutkové
tvrdenia uvádzané v označenej tlačovej správe považujú žalobcovia plnom rozsahu za nepravdivé,

úmyselne skresľujúce a nemajúce žiadny skutkový základ, pričom vzhľadom na čas, spôsob a
formu vydania tlačovej správy, ako aj vzhľadom na to, že v predmetnej tlačovej správe nie sú
uvedené žiadne konkrétne skutočnosti a relevantné informácie, na základe ktorých by čitateľ mohol
predmetné výroky podrobiť skúške správnosti a vyvodiť si z nich aj vlastný názor na ich pravdivosť, sa
žalobcovia dôvodne domnievajú, že jediným účelom zverejnenia tejto tlačovej správy je diskreditácia

a dehonestácia žalobcov, konkrétne: diskreditovanie osoby JUDr. J. J. (ktorá je v zmysle tlačovej
správy jednoznačne určiteľná a identifikovateľná) a poškodenie dobrej povesti Advokátskej kancelárie
FARDOUS PARTNERS s.r.o. (ktorá je v zmysle tlačovej správy taktiež jednoznačne určiteľná a
identifikovateľná, v očiach verejnosti, a predovšetkým v očiach ich súčasných, ale aj potenciálnych
ďalších klientov, ktorým poskytujú právne služby alebo by mohli poskytovať právne služby okrem iného
vo veci uplatnenia ich peňažných nárokov voči žalovanému v 1. rade. Takáto (doslova) diskreditačná

kampaň proti žalobcom zo strany žalovaných navyše prichádza bezprostredne po tom, keď na základe
podaní žalobcov bola súdom zrušená dočasná ochrana žalovaného v 1. rade, konkrétne uznesením
Okresného súdu Trnava, č. k. 35Cxre/1/2020-194 zo dňa 21.01.2021, a zároveň v inom konaní bolo na
majetok žalovaného v 1. rade súdnym rozhodnutím zriadené záložné právo v prospech 1.173 drobných
veriteľov spoločnosti (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6CoCsp/35/2020-918 zo dňa

22.02.2021), čím sa zásadným spôsobom posilnila právna pozícia klientov žalobcov voči žalovanému
v 1. rade ako dlžníkovi. Nepravdivými, účelovými, difamujúcimi a rýdzo skresľujúcimi tvrdeniami
uvádzaným v tlačovej správe sú najmä tvrdenia, že by a) žalobcovia snažili zmariť reštrukturalizáciu
žalovaného v 1. rade a usilovali sa o jej konkurz s cieľom dosiahnutia nižšieho uspokojenia svojich
klientov, b) žalobcovia podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, resp. podaním návrhu na zrušenie

dočasnej ochrany konali v konflikte záujmov medzi vlastnými klientami (veriteľmi) žalovaného v 1. rade,
c) žalobcovia konali tak, aby veritelia žalovaného v 1. rade právne zastúpení žalobcami boli poškodení
a nedosiahli čo najväčšie možné uspokojenie pohľadávok drobných veriteľov voči žalovanému v 1.
rade, d) žalobcovia mali zjavný konflikt záujmov, keď sa v mene odborového združenia označeného v
tlačovej správe, domáhali vyhlásenia konkurzu voči žalovanému v 1. rade, čo pre druhú skupinu klientov

- drobných veriteľov malo znamenať, že upierajú svojim klientom záujem na maximálnom uspokojení ich
pohľadávok, ktoré podľa tvrdení žalovaného v 1. rade možno dosiahnuť výlučne v prípade pokračovania
v reštrukturalizačnom konaní.
Žalobca v 1. rade rozhodne neusiluje o zmarenie reštrukturalizačného konania žalovaného v 1. rade.
Keďže ako advokát (t. j. osoba odborne spôsobilá na právne poradenstvo a zastupovanie klientov) bol

splnomocnený klientmi na zastupovanie vo veci vymáhania veriteľských nárokov voči žalovaným, je jeho
elementárnou zákonnou povinnosťou snažiť sa o dosiahnutie toho, aby nároky klientov žalobcu v 2. rade
boli v čo najväčšom možnom rozsahu uspokojené touto spoločnosťou (dlžníkom), pričom z dostupných
informácií a žalovaným v 1. rade zverejnených informácii a stanovísk, ktoré táto spoločnosť uvádza
vyplýva, že hodnota jej majetku prevyšuje hodnotu jej záväzkov, čo by malo znamenať aj maximalizáciu

uspokojenia pohľadávok drobných veriteľov zastúpených žalobcom v 2. rade. Zo žiadneho v súčasnosti
prezentovaného postoja žalovaného v 1. rade nevyplýva, že by mal snahu uspokojiť svojich veriteľov
v rozsahu aspoň približujúcom sa 100% uspokojeniu pohľadávok drobných klientov. Žalovaný v 1.
rade doposiaľ nezverejnil mieru predpokladaného uspokojenia jeho veriteľov v reštrukturalizačnom
konaní, i keď mu táto skutočnosť musí byť na základe reštrukturalizačného posudku známa. Namiesto

toho sa zjavnou rozsiahlou diskreditačnou kampaňou snaží doslova odstrašiť a odlákať veriteľov od
zastupovania odborne spôsobilých osôb (advokátov), dôkazom čoho nie sú len žalobcovia, ale napríklad
aj advokát JUDr. V. J., voči ktorému žalovaný v 1. rade taktiež vedie diskreditačnú kampaň, o čom svedčí
tiež tlačová správa zverejnená na webe skupiny ARCA. Skupina ARCA napokon zašla až tak ďaleko,
že okrem advokátov ako právnych zástupcov ich veriteľov vedie diskreditačnú kampaň dokonca aj voči

sudcom súdov, ktorí v rôznych konaniach iniciovaných veriteľmi skupiny ARCA nariadili zabezpečovacie
opatrenia, pričom sa ich snaží aj kriminalizovať podávaním účelových trestných oznámení, o čom taktiež
svedčí tlačová správa zverejnená na webe skupiny ARCA. V spojení s ďalšími úkonmi, ktoré žalobca
v 2. rade vykonal v prospech svojich klientov, a ktoré viedli k tomu, že jej klienti nadobudli na základe
uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2021, č. k. 6CoCsp/35/2020-918 záložné právo vo

forme zabezpečovacieho opatrenia k majetku dlžníka žalovaného v 1. rade, ktoré umožňuje uspokojiť
ich nároky prednostne, pred ostatnými nezabezpečenými veriteľmi, týmto postupom žalobca v 2. rade
zlepšil pozíciu jeho klientov pri uspokojovaní ich nárokov.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa žalobcovia dôvodne domnievajú, že primárnym
cieľom zverejnenia predmetnej difamujúcej tlačovej správy obsahujúcej mnoho nepravdivých a
zavádzajúcich tvrdení (navyše bez vecného základu či odkazu na overiteľné zdroje informácií) bola

snaha o priamu diskreditáciu osoby žalobcu v 1. rade ako advokáta, ktorý prostredníctvom jeho
advokátskej kancelárie (žalobca v 2. rade), v ktorej je konateľom, poskytuje právne služby a poradenstvo
mnoho drobným veriteľom. Okrem toho v prípade úspešnej diskreditácii oboch žalobcov je logickým
vyústením takéhoto konania aj naštrbenie dôvery medzi advokátom a klientom (ktorých je v danom
prípade viac ako 4.500). V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že advokácia navyše je špecifická v tom,

že klienti vyžadujú veľkú mieru profesionality a odbornej zdatnosti, ktorá sa získava pomerne ťažko, ale
naopak sa stráca veľmi ľahko. V tejto oblasti je totiž dobré meno ťažiskovým a vzťah klient - advokát sa
buduje na základe vzájomnej dôvery. Ak je táto dôvera narušená a niekto spochybňuje správnosť alebo
spôsob, akým advokát zastupuje klienta, potom môže veľmi ľahko a najmä nenávratne poškodiť túto
vzájomnú dôveru klineta voči advokátovi. Okrem už vyššie uvedené žalobcovia ďalej poukazujú na to, že
prostredníctvom snahy o diskreditáciu žalobcov ako subjektov poskytujúcich právne služby sa žalovaný

v 1. rade pravdepodobne snaží docieliť zneistenie samotných veriteľov ako klientov žalobcov, aby títo
následne z dôvodu straty dôvery vo vzťahu k advokátovi ukončili právne zastupovanie zo strany žalobcu
v 2. rade vypovedaním plných mocí. Pokiaľ by teda v uvedenom krátkom období veritelia žalovaného
v 1. rade vo veľkom množstve vypovedali plné moci žalobcovi v 2. rade, stratili by právneho zástupcu
v čase, kedy majú pomerne veľmi krátku lehotu na prihlásenie pohľadávok v rámci reštrukturalizácie. S

vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou až s istotou by tak mohla nastať situácia, že mnoho veriteľov
by svoje pohľadávky do reštrukturalizácie ani neprihlásili, čím by v konečnom dôsledku stratili možnosť
uspokojenia svojich pohľadávok. Žalobcovia sa dôvodne domnievajú, že týmto motívom mohla byť pri
zverejňovaní predmetnej difamujúcej tlačovej správy pomsta žalovaného v 1. rade za predchádzajúce
úspešné právne kroky žalobcov (či už dosiahnutie zrušenia dočasnej ochrany žalovaného v 1. rade

pred veriteľmi, alebo vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadil záložné právo na majetok
žalovaného v 1. rade v prospech 1.173 veriteľov). Nebezpečenstvo vzniku škody v podobe straty klientov
po zverejnení a šírení predmetnej tlačovej správy sa už aj v praxi reálne odzrkadľuje, o čom svedčí aj
skutočnosť, že v období od 09/2020 až do zverejnenia predmetnej tlačovej správy (10.03.2021) bola
žalobcovi v 2. rade udelená plná moc na zastupovanie klientov voči žalovanému v 1. rade, ako aj voči

jeho dcérskym spoločnostiam Nova Green Finance, a.s. a Nova Real Estate Finance, a.s. (za ktorých
záväzky ručí žalovaný v 1. rade) v celkovom rozsahu 4.462 veriteľov (klientov), čo predstavuje mesačný
priemer približne 700 až 800 klientov mesačne. Od zverejnenia predmetnej tlačovej správy (10.03.2021)
a jej následného prevzatia rôznymi médiami až do podania tohto návrhu (teda približne v období 2
mesiacov od prvotného zverejnenia tlačovej správy), bola zo strany potenciálnych klientov udelená

plná moc na zastupovanie žalobcovi v 2. rade len v počte cca 100 veriteľov - klientov (a to aj napriek
tomu, že počas tohto obdobia plynula lehota na prihlasovanie pohľadávok do reštrukturalizácie, kedy
sa prirodzene predpokladá zvýšený dopyt klientov po právnych službách súvisiacich s prihľadovním
pohľadávok), čo je zjavne rapídny a evidentný pokles oproti obdobiu spred zverejnenia predmetnej
tlačovej správy, v dôsledku čoho je evidentné, že účel sledovaný zverejnením diskreditačnej tlačovej

správy bol s najväčšou pravdepodobnosťou naplnený.
Zverejnením a následným šírením tlačovej správy obsahujúcej nepravdivé, účelové a hrubo skresľujúce
skutkové tvrdenia žalovaní neoprávneným spôsobom zasiahli do osobnostných práv žalobcu v 1. rade
(predovšetkým do jeho práva na ochranu cti, ktorá je integrálnou zložkou každej osobnosti a advokátov
obzvlášť,atieždoprávanaochranudobréhomena),akoajdoprávanaochranudobrejpovestižalobcuv

2. rade. Tieto nepravdivé a skresľujúce skutkové tvrdenia (nemajúce žiaden skutkový základ) obsiahnuté
v tlačovej správe sú totiž spôsobilé výraznou mierou poškodiť ďalšie pôsobenie a spoluprácu klientov so
žalobcami, čo v konečnom dôsledku znamená, že sú spôsobilé na strane žalobcov (dotknutých osôb)
vyvolať vznik nemajetkovej alebo majetkovej ujmy, pričom táto hrozba je navyše znásobená aj tým, že
obsah predmetnej tlačovej správy nekriticky prebrali aj viaceré médiá do svojich článkov bez toho, aby

si pred ich zverejnením overili ich pravdivosť, resp. opodstatnenosť, zdroje a fakty.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého

obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa

možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek
2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje

okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by
výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení
svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce
bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak
musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú

ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup

predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu
v prípade potreby.

Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie

neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane
žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca.
Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o

osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý
vyžadujerýchluúpravupomerovmedzinimisúdom,t.j.naliehavosťsituácieipoprávnejstránke,ataktiež
o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie

v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce
skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia
posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu,
ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný

charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je
otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí
súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a

otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha
niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie
všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne
dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených

listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd
nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.

Žalovaný v 1. rade je pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že obsah tlačovej správy sa týka
práve spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., pričom na webovej stránke www.arcacapital.com
sú pravidelne zverejňované informácie týkajúce sa všetkých spoločností
patriacich do rozsiahlej skupiny ARCA, a teda vrátane žalovaného v 1. rade, ktorý je dcérskou
spoločnosťou žalovaného v 2. rade. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, jeho pasívna vecná

legitimácia vyplýva priamo zo skutočnosti, že je vlastníkom domény www.arcacapital.com , na ktorej bola zverejnená predmetná tlačová správa.

Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú dané. Zo žalobcami prezentovaného skutkového

stavu súd zistil dôvody, ktoré odôvodňujú vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP.
Žalobcovia osvedčili vydanie a aj následné zverejnenie predmetnej tlačovej správy (č. l. 17 a nasl. -
osvedčené i notárskou zápisnicou zo dňa 30.03.2021, č. l. 21). Súd okrem vyššie uvedených skutočností
(obsiahnutých najmä v návrhu) poukazuje aj na záver tlačovej správy (č. l. 19), ktorý znie: „V záujme
dosiahnutia tohto cieľa považovala spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., za potrebné upozorniť jej

veriteľov, ktorí sú zastúpení Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., že ich zástupca
nekoná v ich najlepšom záujme a že svojím konaním ohrozuje ich ekonomické záujmy.“ Je tak zrejmé,
že uvedená tlačová správa, ktorú mimochodom prebrali aj masmédiá, môže byť spôsobilá zásahu do
osobnostných práv žalobcu v 1. rade, resp. práva na dobré meno žalobcu v 2. rade (týmto však súd
nijakým spôsobom neprejudikuje svoje rozhodnutie vo veci samej - ide iba o osvedčenie možného

zásahu a potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami). O to viac, ak sa jedná o advokáta
zastupujúceho klientov/veriteľov žalovaného v 1. rade. Ide o správu (tvrdenie), ktoré môže istým
spôsobom zasiahnuť do dôverného vzťahu klient - advokát. Súd preto uprednostnil dočasnú ochranu
žalobcov pred slobodou prejavu žalovaných. Na druhej strane nariadením neodkladného opatrenia
v navrhovanom znení nebudú žalobcovia voči žalovaným zvýhodnení nad prípustnú mieru, resp.

žalovaní ukrátení. Nejedná sa tak o neprimeranú výhodu v prospech žalobcov. Nebude tak nijakým
spôsobom zasiahnuté do práv žalovaných na slobodu prejavu, teda ani jedna zo strán nebude nad mieru
zvýhodnená oproti druhej strane (zásada proporcionality).Pokiaľ však žalobcovia navrhovali vydať neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia (teda návrh
konzumujúci vec samu) súd nariadil neodkladné opatrenie časovo obmedzené, teda do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Súd tak rozhodol z dôvodu, že žalobcovia podali s návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia zároveň aj žalobu vo veci samej, ktorou sa domáhajú ochrany
osobnosti a dobrej povesti (na prakticky rovnakom skutkovom základe ako je návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia). Práve v tomto konaní bude na rozdiel od „konania“ o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vykonané aj náležité dokazovanie vo veci samej (samozrejme podľa aktivity
strán v nadväznosti na kontradiktórnosť a koncentráciu konania v zmysle CSP), kým pri posudzovaní

dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd „iba“ posudzuje, či
žalobcovia osvedčili svoj tvrdený nárok.

Súd v okamihu rozhodovania o neodkladnom opatrení rozhoduje iba o opodstatnenosti, resp. potrebe
neodkladnej úpravy pomerov a o tom či žalobcovia túto potrebu preukázali. Z priložených dokumentov
takéto skutočnosti vyplývajú/sú osvedčené. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a

na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že sú splnené podmienky na vydanie
neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Žalobcovia taktiež žiadali vydanie neodkladného opatrenia aj v rozsahu „zdržať sa zverejňovania
akýchkoľvek informácií o žalobcoch“, avšak s takouto požiadavkou podľa názoru súdu nemožno bez

ďalšieho uspieť, nakoľko sa jedná o príliš všeobecne formulovaný zákaz, ktorý už predstavuje zásah do
slobody prejavu, a to bez akéhokoľvek ďalšieho osvedčenia takejto potreby. Ak sa nejedná o difamačnú
alebo obdobnú skresľujúcu informáciu, resp. vybočujúcu z mantinelov, ktoré sloboda prejavu pripúšťa,
nemôže byť takáto požiadavka úspešná.

Keďže ide o návrh dočasného neodkladného opatrenia, teda návrh nekonzumuje vec samú, súd o
trovách konania nerozhodoval, nakoľko sa s otázkou trov vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, resp.
v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.